Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25C-52-2018.pdf
PDF · 69.16 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/52/2018
Uznesenie
Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : JUDr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. - S. XXX/XX, zastúpený AZ LEGAL, s.r.o. IČO: 47 239 026, so sídlom Nitra - Sládkovičova 1, proti žalovanému: Obecné siete, s.r.o. IČO: 36 831 522, so sídlom Nitra - Sládkovičova 11, zastúpený Advokátska kancelária STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Nitra - Farská č. 25, o zaplatenie sumy 160.513,29, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podaným návrhom zo dňa 03.05.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160.513,29 eura z titulu jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, parcely č. XXXX/X o výmere 724 m2 a parcely č. XXXX/XX o výmere 4.388m2 kat. úz. K.. Podľa priloženého posudku išlo o náhradu za obmedzenie v rozsahu celého pozemku. Do katastra bol vykonaní zápis o povinnosti vlastníka strpieť zriadenie a prevádzkovanie verejných sietí.
2. Proti platobnému rozkazu bol podaný odpor namietajúc, že vecné bremeno bolo zapísané vo vzťahu k celému pozemku avšak reálne nezaťažovalo predmetné pozemky. pre náhradu je podstatný reálny stav vecného bremena. Cena vecného bremena za m2 bola neprimerane vysoká.
3. Obmedzenie by bolo reálne v rozsahu jeden meter v hĺbke dva metre okolo prechádzajúceho kábla. Traťová línia stavby sa nakoniec cez pozemky žalobcu neviedla. Voči zápisu vecného bremena bol podaný protest prokurátora z dôvodu, že kataster nesprávne zapísal vecné bremeno k celému pozemku a nie len v nevyhnutnej miere ako špecifikuje zákon. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor zápis vecného bremena zrušil z dôvodu, že nemôže dôjsť k vzniku vecného bremena k celej parcele, ale len k nevyhnutnej časti.
4.Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
5.Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
6.Podľa § 146 ods. 2 CSP súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
7. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8.Podľa § 255 ods. 1 CSP Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10.Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.01.2019 a súhlasu žalovaného, v zmysle cit. zák. ust. súd konanie zastavil. Nebol dôvod pre nesúhlas žalovaného so zastavením konania.
11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 a 396 ods. 1. CSP tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Z procesného hľadiska nebolo preukázané, že by žalovaný zavinil zastavenie konania. Žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil, vo veci neurobil žiaden procesný úkon smerujúci k späťvzatiu.. O zrušení vecného bremena rozhodol správny orgán, ktorí nebol spornou stranou vo veci. Pre späťvzatie sa rozhodol žalobca. K reálnemu obmedzeniu vlastníctva žalobcu vôbec nedošlo, ani žaloba tak nebola podaná dôvodne. Žalovaný z procesného hľadiska nezavinil trovy konania žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli. Podľa súdu bola žaloba podaná predčasne a v značnej miere nedôvodne. V zmysle CSP vzhľadom na doterajšiu judikatúru nie je možné pri zastavení konania rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V prospech žalobcu súd nevidel dôvod pre postup podľa § 257CSP, ale žalovaný ktorí mal podľa súdu, z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania, trovy konania nežiadal preto mu ich súd nepriznal. V prípade výlučného postupu z procesnej stránky žalobca nemal právo na náhradu trov konania. Podľa súdu však nie je možné pri posudzovaní zavinenia zastavenia konania po procesnej stránke nebrať do úvahy v nevyhnutnej miere hmotnoprávnu stránku veci. Veď akékoľvek urovnanie sporu mimosúdne spočíva na hmotnoprávnej stránke. Procesná a hmotnoprávna stránka veci spolu nerozlučne súvisia a nie je možné ju konkrétne oddeliť. Príklad: žalovaný by uhradil napr. 50% žalovanej istiny a žalobca zobral by návrh späť v celosti, bolo by po hmotnoprávnej i procesnej stránke nespravodlivé priznať žalobcovi trovy z 50% istiny. Žaloba bola zjavne v prevažnej miere podaná nedôvodne, pri posudzovaní jednorazovej primeranej náhrady by súd bral do úvahy reálne obmedzenie nehnuteľnosti a to bolo značne nadhodnotené. Z tohto pohľadu nebol ani znalecký posudok relevantný a súd by zaňho náhradu trov v prípade rozhodnutia vo veci samej nepriznal. Súd tak ani pri posudzovaní procesného zavinenia v širšom zmysle nevidel dôvod na priznanie nároku na trovy konania žalobcovi. Z obsahu spisu a počítačového registra súd nezistil platenie súdnych poplatkov stranami. V prípade preukázania to bude predmetom samostatného uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.