Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (123)Uznesenie_12Co-107-2019.pdf
PDF · 90.23 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/107/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: JUDr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/ XX, XXX XX Nitra, zastúpeného AZ LEGAL, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Sládkovičova 1, XXX XX K., IČO: 47 239 026, proti žalovanému: Obecné siete, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 11, XXX XX K., IČO: 36 831 522, zastúpenému Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, XXX XX K., o zaplatenie sumy 160.513,29 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu K. č. k. 25C/52/2XX8-239 zo dňa 13.02.2XX9, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu vracia v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 25C/52/2018-239 zo dňa 13.02.2019 konanie zastavil a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 2, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V odôvodení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 03.05.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160.513,29 eura z titulu jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti parcely č. 7878/3 o výmere 724 m2 a parcely č. 7999/19 o výmere 4.388m2, kat. úz. Nitra. Podľa priloženého posudku išlo o náhradu za obmedzenie v rozsahu celého pozemku. Do katastra bol vykonaní zápis o povinnosti vlastníka strpieť zriadenie a prevádzkovanie verejných sietí.
2. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.01.2019 a súhlasu žalovaného súd konanie zastavil. Nebol dôvod pre nesúhlas žalovaného so zastavením konania. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Z procesného hľadiska nebolo preukázané, že by žalovaný zavinil zastavenie konania. Žalovaný žalobcovi žalovanú sumu neuhradil, vo veci neurobil žiaden procesný úkon smerujúci k späťvzatiu. O zrušení vecného bremena rozhodol správny orgán, ktorý nebol spornou stranou vo veci. Pre späťvzatie sa rozhodol žalobca. K reálnemu obmedzeniu vlastníctva žalobcu vôbec nedošlo, ani žaloba tak nebola podaná dôvodne. Žalovaný z procesného hľadiska nezavinil trovy konania žalobcu, ktoré by inak neboli vznikli. Podľa súdu bola žaloba podaná predčasne a v značnej miere nedôvodne. V prospech žalobcu súd nevidel dôvod pre postup podľa § 257 CSP, ale žalovaný, ktorý mal podľa súdu, z dôvodu, že žalobca procesne zavinil zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania, trovy konania nežiadal preto mu ich súd nepriznal. Podľa súdu nebolo možné pri posudzovaní zavinenia zastavenia konania po procesnej stránke nebrať do úvahy v nevyhnutnej miere hmotnoprávnu stránku veci. Veď akékoľvek urovnanie sporu mimosúdne spočíva na hmotnoprávnej stránke. Procesná a hmotnoprávna stránka veci spolu nerozlučne súvisia a nie je možné ju konkrétne oddeliť. Príklad: žalovaný by uhradil napr. 50% žalovanej istiny a žalobca zobral by návrh späť v celosti, bolo by po hmotnoprávnej i procesnej stránke nespravodlivé priznať žalobcovi trovy z 50% istiny. Žaloba bola zjavne v prevažnej miere podaná nedôvodne, pri posudzovaní
jednorazovej primeranej náhrady by súd bral do úvahy reálne obmedzenie nehnuteľnosti a to bolo značne nadhodnotené. Z tohto pohľadu nebol ani znalecký posudok relevantný a súd by zaňho náhradu trov v prípade rozhodnutia vo veci samej nepriznal.
3. Proti tomuto uzneseniu vo výroku o trovách konania podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu o predčasnosti podania žaloby, pretože žalobca dňa 07.03.2018, takmer rok po tom, čo došlo k zápisu vecného bremena v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností, inicioval súdne konanie. Podľa § 66 ods. 5 zákona č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Príčinu na iniciovanie tohto súdneho konania dal jedine žalovaný svojím správaním. Žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca vykonal všetky potrebné právne úkony, ktorými sa snažil predísť podaniu žaloby, no naproti tomu žalovaný nevykonal žiadny taký úkon, ktorým by prejavil záujem predísť podaniu žaloby. Žalobca tiež namietal záver súdu, že žaloba bola v zjavne neprimeranom rozsahu. Práve žalovaný bol ten, ktorý si nechal zapísať vecné bremeno v rozsahu celej výmery nehnuteľností. Žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Dôvodom žalobcovho späťvzatia bola skutočnosť, že došlo k zrušeniu a následnému výmazu všetkých vecných bremien zriadených v prospech žalovaného, z ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. K zrušeniu záznamu, ktorým boli zapísané vecné bremená došlo na základe protestu prokurátora z dôvodu, že tieto boli na základe návrhu žalovaného zriadené v rozpore so zákonom. Dôvodom ukončenia záznamových konaní vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod č. k. Z -501/17 a Z - 486/17 však bola nečinnosť samotného žalovaného, ktorý nedoložil požadované listiny. Žalobca namietal absenciu výroku o vrátení súdneho poplatku.
4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že žalovaný sa domáhal zápisu vecného bremena záznamom, pričom z predložených nákresov bol zrejmý rozsahu uloženia telekomunikačného vedenia a že sa nevzťahuje k celej nehnuteľnosti. Nie je pravdivým tvrdením, že žalovaný svojou nečinnosťou spôsobil ukončenie záznamových konaní Z - 501/17 a Z - 486/17, výmaz vecného bremena bol rozhodnutím správneho orgánu, ktorý vyhovel protestu prokurátora. Postup žalobcu považoval v zhode s názorom súdu prvej inštancie za predčasný a nesprávny. Žalovaný teda nezavinil zastavenie konania, a preto nie je možné priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania.
5. Podaním doručeným súdu dňa 02.07.2019 žalovaný predložil znalecký posudok č. 49/2019 vypracovaný znalcom Ing. Petrom Valíčkom, z ktorého je zrejmé, že v prípade, ak by došlo k vzniku zákonného vecného bremena, predstavovala by náhrada sumu 12,85 eura za meter telekomunikačného vedenia. Celková hodnota práva uloženia optického kábla by predstavovala sumu 1.773,30 eura a nie žalobcom uplatnený nárok vo výške 160.513,29 eura s príslušenstvom.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že nie sú dané podmienky ani na potvrdenie a ani na zmenu napadnutého uznesenia. Preto toto uznesenie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 160.513,29 eura z titulu jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti parcely č. 7878/3 o výmere 7.214 m2 a parcely č. 7999/19 o výmere 4.388 m2, kat. úz. Nitra, v rozsahu celého pozemku. Podaním doručeným súdu dňa 24.01.2019 zobral žalobca podanú žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že došlo k ukončeniu záznamových konaní Z - 501/17 a Z - 486/17 vedených na Okresnom súde Nitra, katastrálny odbor. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie napadnutým uznesením č. k. 25C/52/2018-239 zo dňa 13.02.2019 tak, že konanie
zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal. Proti tomuto rozhodnutiu súdu vo výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca, preto je preskúmanie dôvodnosti podaného odvolania predmetom tohto odvolacieho konania.
8. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
9. Podľa § 265 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 11. Podľa § 391 ods. 1 CSP, k odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec pras ne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
13. Výkladom tohto ustanovenia treba dospieť k záveru, že účelom odôvodnenia rozhodnutia je preukázať jeho správnosť, logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť myšlienkový postup súdu vedúci k rozhodnutiu i s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súčasne je i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní súdnych rozhodnutí, ktoré preto musia byť preskúmateľné. Súd je povinný rozsudok odôvodniť spôsobom zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, čo je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z Listiny základných práv a slobôd ako aj z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnymi závermi. Stav, kedy rozsudok neobsahuje náležitosti uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP vedie v konečnom dôsledku k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Ak je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, musí ho odvolací súd zrušiť, pretože inak by zaťažil konanie vadou, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
14. Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces. Judikatúra nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument. Rozhodnutie musí obsahovať riadne odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky.
15. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nie len formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané,
účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Porušením uvedeného práva strany sporu na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa odníma možnosť náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov.
16. Z ustanovenia § 256 ods. 1 CSP vyplýva, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom.
17. V súvislosti s podaným odvolaním a preskúmaním žalobcom napadnutého výroku o trovách konania odvolací súd konštatoval, že výrok o trovách konania súd prvej inštancie dostatočne a zrozumiteľne nezdôvodnil v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pretože jasne neodôvodnil svoje myšlienkové postupy a závery v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami strán sporu uvádzanými v späťvzatí žaloby a vo vyjadrení k späťvzatiu žaloby, ktoré sa týkali samotného zavinenia zastavenia predmetného konania a náhrady trov konania. Unáhlene prijal záver, že žaloba bola podaná predčasne, nedôvodne a v neprimeranom rozsahu, ktorý v dôsledku absencie riadneho preskúmania tvrdení strán sporu nie je ani náležite odôvodnený. Z odôvodnenia napadnutého výroku o trovách konania nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd pričítal zavinenie zastavenia konania žalobcovi, ktorý späťvzatím žaloby reagoval na ukončenie záznamových konaní Z - 501/17 a Z - 486/17 vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, ktoré sa týkali záznamu vecných bremien na nehnuteľnostiach parcely č. 7878/3 o výmere 7.214 m2 a parcely č. 7999/19 o výmere 4.388 m2, nachádzajúcim sa v kat. úz. Nitra. Súd prvej inštancie sa teda nedostatočným spôsobom vysporiadal s dôvodom späťvzatia žaloby a len stroho konštatoval, že žalovanému nebolo preukázané zavinenie zastavenia konania. Z obsahu spisu a tvrdení strán sporu vyplýva prepojenie a nadväznosť úkonu späťvzatia žaloby s ukončením predmetných záznamových konaní, ktoré mu predchádzalo a konania, resp. nekonania žalovaného, ktoré predchádzalo ukončeniu záznamových konaní. Súd prvej inštancie však uvedenú nadväznosť konaní strán sporu neskúmal. Na základe toho mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie sa dostačujúcim spôsobom nevysporiadal s otázkou zavinenia zastavenia konania, a teda, ktorej zo strán sporu možno pričítať zavinenie zastavenia konania, a následne s nárokom na náhradu trov konania. Súčasne odvolací súd poukazuje na zrejmú chaotickosť a nezrozumiteľnosť odôvodenia výroku o trovách konania, pričom takéto vlastnosti odôvodnenia súdneho rozhodnutia zakladajú jeho nepreskúmateľnosť odvolacím súdom.
18. Keďže v odôvodnení napadnutého uznesenia chýba dostatočne odôvodnená úvaha súdu o tom, ako dospel k prijatému záveru o zavinení zastavenia konania spočívajúcom na žalobcovi a súd sa jasným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal s tvrdeniami strán sporu, odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako opodstatnené. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania v napadnutom výroku nie je preskúmateľné, a preto nie sú dané podmienky ani na jeho potvrdenie a ani na jeho zmenu. Z uvedeného dôvodu uznesenie v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie v nadväznosti na právoplatnosť výroku o zastavení konania opätovne rozhodne o trovách konania, a to tak, že podrobne rozoberie dôvody, na základe ktorých došlo k späťvzatiu žaloby, detailne sa vysporiada s tvrdeniami strán sporu týkajúcimi sa zavinenia zastavenia konania a následne vyhodnotí, kto z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil a kto má nárok na náhradu trov konania. Vo svojom novom rozhodnutí sa vysporiada aj s námietkami uvádzanými v podanom odvolaní. Súčasne súd prvej inštancie posúdi aj námietku žalobcu o absencii výroku o vrátení súdneho poplatku. Je zrejmé, že žalobca súdny poplatok zaplatil, inak by Okresný súd v Banskej Bystrici nevydal platobný rozkaz č. k. 31Up/173/2018-65 zo dňa 22.03.2018 a žalobca k podanému odvolaniu pripojil aj bankový výpis potvrdzujúci zaplatenie súdneho poplatku v predmetnom konaní.
19. Svoje nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby zodpovedalo požiadavke zrozumiteľnosti a preskúmateľnosti súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP).
20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).