Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-243-2019.pdf
PDF · 101.14 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/243/2019
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: JUDr. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/ XX, XXX XX K., zastúpeného AZ LEGAL, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Sládkovičova 1, 949 01 Nitra, IČO: 47 239 026, proti žalovanému: Obecné siete, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 11, 949 01 Nitra, IČO: 36 831 522, zastúpenému Advokátskou kanceláriou STOKLASA & STOKLASOVÁ s.r.o., so sídlom Farská 25, 949 01 Nitra, o zaplatenie sumy 160.513,29 eura, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 25C/52/2018-541 zo dňa 12.11.2019, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e . Odvolací súd odvolanie proti výroku o vrátení súdneho poplatku o d m i e t a . Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Nitra (súd prvej inštancie) napadnutým uznesením č. k. 25C/52/2018-541 zo dňa 12.11.2019 žalovanému priznal náhradu trov konania a vrátil žalobcovi súdny poplatok v sume 4.808,30 eura po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. V odôvodení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 03.05.2018 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 160.513,29 eura z titulu jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti parcely č. 7878/3 o výmere 724 m2 a parcely č. 7999/19 o výmere 4.388 m2, kat. úz. Nitra. Podľa priloženého posudku išlo o náhradu za obmedzenie v rozsahu celého pozemku. Do katastra bol vykonaní zápis o povinnosti vlastníka strpieť zriadenie a prevádzkovanie verejných sietí.
2. Vzhľadom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.01.2019 a súhlas žalovaného súd rozhodnutím č. k. 25C/52/2018-239 zo dňa 13.02.2019 konanie zastavil a nepriznal žalovanému náhradu trov konania. Voči tomuto rozhodnutiu v časti trov konania podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil z dôvodu, že prvoinštančný súd dostatočne presvedčivo svoje rozhodnutie neodôvodnil.
3. O trovách konania súd opätovne rozhodol tak, že žalovanému priznal právo na náhradu trov konania. K reálnemu obmedzeniu vlastníctva žalobcu vôbec nedošlo. Žalovaný podal na správny orgán návrh na zápis záznamu o zriadení vecného bremena - zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej komunikačnej siete. K tomu predložil aj dokumentáciu znázorňujúcu vedenie trás - plánovaného bremena na nehnuteľnosti žalobcu. Kataster zapísal vecné bremeno na celú predmetnú nehnuteľnosť, čím jednoznačne pochybil, ako bolo konštatované aj v proteste prokurátora. Nesprávne rozhodnutie urobil správny orgán, nie sporné strany. Súd reagujúc aj na námietky žalobcu v odvolaní opätovne konštatoval, že mal za to, že žaloba bola podaná predčasne. V danej veci išlo o záznam, nie zápis
vecného bremena, toto vecné bremeno reálne neexistovalo, preto nemohla žalobcovi plynúť ročná lehota na uplatnenie náhrady, nedal by sa totiž určiť jej rozsah. Súd už podobný prípad riešil a teda aj bez vykonania dokazovania mal vedomosť, že žalobcom uvádzaná výška náhrady je značne nadhodnotená. Náhrada sa poskytuje sa reálne existujúce vecné bremeno v rozsahu obmedzenia v zmysle § 68 ods. 5 zákona č. 351/2011 Z. z. V tomto prípade by to nebolo ani cca 10 % žalovanej sumy a žalovaný by tak jednoznačne mal právo na náhradu trov konania vo vypočítanej výške. Priznať náhradu trov konania pri zastavení konania žalobcovi by tak bolo jednoznačne v rozpore so zákonom ako aj dobrými mravmi. Žalobca skutočnosťou, že žalovaný nepredložil správnemu orgánu doklady požadované správnym orgánom - GP, považoval za dôvod pre späťvzatie žaloby zavinením žalovaného. Toto podľa súdu nie je dôvod pre späťvzatie žaloby zavinením žalovaného. Proti záznamu o vecnom bremene bol podaný protest prokurátora pre nesprávny postup správneho orgánu, teda nie žalovaného. Dôvod protestu bol to, že nebolo vecné bremeno vyznačené v nevyhnutnej miere. Správny orgán zle postupoval, že toto neskúmal. Na základe protestu správny orgán záznam zrušil rozhodnutím zo dňa 22.08.2018, resp. 27.08.2018. Až následne prípisom zo dňa 20.09.2018, resp. 10.10.2018 bol žalovaný vyzvaný na predloženie GP a keď tak neurobil kataster dňa 03.12.2018 konanie ukončil. Predmetné pokračovanie v konaní správneho orgánu po zrušení záznamu bolo z pohľadu predmetu sporu irelevantné. Podstatná je aj otázka predčasnosti a nedôvodnosti žaloby, čo do výšky. Z tohto pohľadu mal súd za to, že nie je dôvod pre priznanie trov žalobcovi. Z procesného hľadiska po hmotnoprávnom dokazovaní nebolo preukázané, že by žalovaný zavinil zastavenie konania. Vzhľadom na späťvzatie zavinil žalobca zastavenie konania a tak žalovaný má právo na náhradu trov konania. V prospech žalobcu súd nevidel dôvod pre postup podľa § 257 CSP, žalobca ani žiaden dôvod neuviedol. Súd neskúmal nárok žalovaného z pohľadu, aby nepostupoval nad rámec zákona.
4. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca, ktorý navrhol, aby vo veci rozhodol odvolací súd sám tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, a to aj na súde prvej inštancie a v odvolacom konaní, a súčasne vráti súdny poplatok žalobcovi. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu o predčasnosti podania žaloby, pretože žalobca dňa 07.03.2018, takmer rok po tom, čo došlo k zápisu vecného bremena v prospech žalovaného do katastra nehnuteľností, inicioval súdne konanie. Podľa § 66 ods. 5 zákona č 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách nárok na jednorazovú náhradu si musí vlastník nehnuteľnosti uplatniť v príslušnom podniku do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnosti, že došlo k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti, najneskôr však do troch rokov odo dňa, keď k vzniku núteného obmedzenia užívania nehnuteľnosti došlo. Ak sa podnik a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej náhrady nedohodnú, je každý z nich oprávnený podať súdu návrh na rozhodnutie do šiestich mesiacov odo dňa uplatnenia si nároku v príslušnom podniku. Príčinu na iniciovanie tohto súdneho konania dal jedine žalovaný svojím správaním. Žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca vykonal všetky potrebné právne úkony, ktorými sa snažil predísť podaniu žaloby, no naproti tomu žalovaný nevykonal žiadny taký úkon, ktorým by prejavil záujem predísť podaniu žaloby. Žalobca tiež namietal záver súdu, že žaloba bola v zjavne neprimeranom rozsahu. Práve žalovaný bol ten, ktorý si nechal zapísať vecné bremeno v rozsahu celej výmery nehnuteľností. Žalobca pri podaní žaloby vychádzal zo stavu zapísaného v katastri nehnuteľností. Dôvodom žalobcovho späťvzatia bola skutočnosť, že došlo k zrušeniu a následnému výmazu všetkých vecných bremien zriadených v prospech žalovaného, z ktorých sa žalobca domáhal zaplatenia žalovanej sumy z titulu jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie jeho vlastníckeho práva. K zrušeniu záznamu, ktorým boli zapísané vecné bremená došlo na základe protestu prokurátora z dôvodu, že tieto boli na základe návrhu žalovaného zriadené v rozpore so zákonom. Dôvodom ukončenia záznamových konaní vedených Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor pod č. k. Z 501/17 a Z 486/17 však bola nečinnosť samotného žalovaného, ktorý nedoložil požadované listiny. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za arbitrárne, prekvapivé a nespravodlivé, pretože súd poskytol právnu ochranu osobe, ktorá si nechala špekulatívne zapísať vecné bremeno na pozemky inej osoby. Žalobca bol konaním žalovaného donútený uplatňovať si žalobou svoj nárok voči žalovanému. Namietal aj porušenie ustanovenia § 391 ods. 2 CSP, pretože súd prvej inštancie nerešpektoval názor odvolacieho súdu o prepojení a nadväznosti úkonu späťvzatia žaloby s ukončením záznamových konaní. Súd prvej inštancie okrem iného nesprávne právne posúdil aj otázku zavinenia zastavenia konania. V súvislosti s výrokom o vrátení súdneho poplatku namietal, že súd mal rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku bez toho, aby jeho vrátenie podmieňoval nadobudnutím právoplatnosti uznesenia.
5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neboli súdu známe. Ak žalobca poukazuje na úkony či nečinnosť žalovaného v období po výmaze záznamu vecného bremena správnym orgánom na základe podnetu prokurátora, tieto skutočnosti sú irelevantné. Relevantné je, že žaloba bola podaná na základe nezákonného záznamu vecného bremena správnym orgánom. Predmetný záznam bol vymazaný. Neexistuje dôvod, aby žalovaný niesol za taký stav právnu zodpovednosť vo forme znášania nároku na náhradu trov konania žalobcu. Poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia, najmä na vyjadrenie zo dňa 22.10.2019. Bolo by nezákonné a nespravodlivé, ak by mal byť žalovaný zodpovedný za nezákonný postup správneho orgánu.
6. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolanie smerujúce proti výroku o vrátení súdneho poplatku odvolací súd posúdil podľa § 355 ods. 2 a § 357 CSP ako neprípustné.
7. Odvolací súd v časti rozhodovania o trovách konania aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd aplikujúc toto zákonné ustanovenie a poukazujúc na ustanovenia CSP citované v odôvodnení prvoinštančného uznesenia na dôvažok dodáva nasledovné:
8. V predmetnom konaní sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 160.513,29 eura z titulu jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti parcely č. 7878/3 o výmere 7.214 m2 a parcely č. 7999/19 o výmere 4.388 m2, kat. úz. Nitra, v rozsahu celého pozemku. Podaniu žaloby predchádzal návrh žalovaného na vykonanie záznamu o vecnom bremene - povinnosti vlastníka strpieť zriaďovanie a prevádzkovanie verejných sietí a stavanie ich vedenia na nehnuteľnosti. Správny orgán na základe tohto návrhu žalovaného záznamom Z 486/2017 zodňa 15.03.2017 a Z 501/17 zo dňa 20.03.2017 zapísal vecné bremeno na predmetných nehnuteľnostiach v celom rozsahu. Proti týmto záznamom boli podané protesty prokurátora Pd 123/18/4403-15 zo dňa 24.07.2018 a Pd 195/18/4403-2 zo dňa 24.07.2018 vydané Okresnou prokuratúrou Nitra z dôvodu, že správny orgán neskúmal, či žalovaný je oprávneným subjektom a neskúmal rozsah zákonného vecného bremena, keď vecné bremeno nevyznačil v nevyhnutnej miere. Na základe protestov prokurátora správny orgán predmetné záznamy rozhodnutím č. UP 5/2018-16 zo dňa 22.08.2018 a č. UP 6/2018-78 zo dňa 27.08.2018 zrušil. Následne žalobca podaním doručeným súdu dňa 24.01.2019 zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že došlo k ukončeniu záznamových konaní Z 501/17 a Z 486/17 vedených na Okresnom súde Nitra, katastrálny odbor, ktorých vedenie bolo podkladom pre podanie predmetnej žaloby. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. O späťvzatí žaloby rozhodol súd prvej inštancie uznesením č. k. 25C/52/2018-239 zo dňa 13.02.2019, ktoré vo výroku o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť, avšak vo výroku o náhrade trov konania bolo odvolacím súdom zrušené a vrátené súdu prvej inštancie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia súdu v tejto časti. O trovách konania súd prvej inštancie opätovne rozhodol uznesením č. k. 25C/52/2018-541 zo dňa 12.11.2019, pričom rozhodol súčasne aj o vrátení súdneho poplatku žalobcovi. Proti tomuto rozhodnutiu súdu v celom rozsahu podal odvolanie žalobca. Preskúmanie dôvodnosti podaného odvolania je predmetom tohto odvolacieho konania.
9. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. Vo všeobecnosti platí, že o náhrade trov konania rozhoduje súd na základe pomeru úspechu strany v spore. Túto zásadu dopĺňa zásada zodpovednosti za zavinenie. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní zastavenie konania, vzniká jej povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pokiaľ sporovej strane možno pričítať
procesné zavinenie, táto strana je povinná nahradiť druhej strane trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, II. ÚS 563/01 alebo I. ÚS 469/04). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Výrok o zastavení predmetného sporového konania vyslovený v uznesení č. k. 25C/52/2018-239 zo dňa 13.02.2019 je právoplatný, v dôsledku čoho z procesného hľadiska je správne aplikovanie ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Po preskúmaní uznesenia súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách konania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie o priznaní žalovanému nároku na náhradu trov konania voči žalobcovi, ako i jeho odôvodnením v predmetnom uznesení. Súd prvej inštancie prijal správny právny záver, že vzhľadom na špecifickosť sporu, jeho okolnosti, i dôvod späťvzatia žaloby, na ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania taktiež prihliadal, nemožno žalovanému pričítať zavinenie zastavenia predmetného sporového konania, s ktorým sa spája povinnosť náhrady trov konania protistrane, čiže žalobcovi. Žalobca v späťvzatí žaloby ako i v podanom odvolaní uvádzal, že k späťvzatiu žaloby došlo v dôsledku ukončenia záznamových konaní Z 501/17 a Z 486/17 vedených na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, teda zavinenie späťvzatia žaloby prisudzoval žalovanému, ktorý tomuto správnemu orgánu po jeho výzve nepredložil listiny preukazujúce vznik vecného bremena v zákonnom a nevyhnutnom rozsahu, čím zavinil ukončenie záznamových konaní, a teda aj späťvzatie žaloby. V predmetnom spore však pre posúdenie zavinenia zastavenia konania nebolo smerodajným ukončenie záznamových konaní Z 501/17 a Z 486/17, ale smerodajným bolo zrušenie záznamov o vecnom bremene Z 486/2017 zo dňa 15.03.2017 a Z 501/17 zo dňa 20.03.2017, pretože vecné bremeno zapísané v katastri nehnuteľností (na nehnuteľnostiach patriacich do vlastníctva žalobcu) je predpokladom pre úspešné priznanie jednorazovej primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, ktoré bolo predmetom tohto sporu. Priebeh správnych záznamových konaní po zrušení záznamov o vecnom bremene je pre predmetný spor irelevantný, pretože k zániku predpokladu pre priznanie jednorazovej primeranej náhrady došlo zrušením záznamov o vecnom bremene, nie ukončením predmetných záznamových konaní. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že k zrušeniu záznamov o vecnom bremene došlo rozhodnutiami správneho orgánu, ktorý vyhovel protestom prokurátora Pd 123/18/4403-15 a Pd 195/18/4403-2 zo dňa 24.07.2018 vydaných Okresnou prokuratúrou Nitra. V týchto protestoch prokurátor konštatoval, že vykonanými záznamami Z 486/17 a Z 501/17 boli porušené ustanovenia § 34 ods. 1 v spojení s § 46 ods. 9 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych práv a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov z dôvodu nevyznačenia vecného bremena len v nevyhnutnej miere, ale v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že k zrušeniu záznamov Z 486/17 a Z 501/17 nedošlo zavineným konaním alebo opomenutím konania žalovaného, ale nesprávnym postupom správneho orgánu. Keďže smerodajným pre zastavenie sporového konania bolo zrušenie záznamov Z 486/17 a Z 501/17, ktoré nebolo zapríčinené správaním žalovaného, ale pochybením správneho orgánu, nemožno žalovanému pričítať zavinenie zastavenia tohto sporového konania, pretože žalovaný nenesie zodpovednosť za nesprávny postup správneho orgánu. Pre pričítanie zavinenia zastavenia konania žalobcovi je podstatnou aj tá skutočnosť, že žalobca podal predmetnú žalobu predčasne a v neprimeranom rozsahu, tak ako to konštatoval aj súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia. S týmto záverom súdu o predčasnosti podanej žaloby a zjavnej neprimeranosti rozsahu podanej žaloby sa odvolací súd plne stotožňuje a v tejto súvislosti odkazuje na správne a detailné odôvodnenie týkajúce sa predčasnosti podanej žaloby a neprimeranosti jej rozsahu.
13. Námietku arbitrárnosti, prekvapivosti a nespravodlivosti súdneho rozhodnutia odvolací súd nepovažoval za dôvodne vznesenú. O zjavnú arbitrárnosť súdneho rozhodnutia by išlo vtedy, ak by odvolací súd zistil interpretáciu právnej normy, ktorá zásadne popiera účel a význam aplikovanej právnej normy, alebo ak dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie, absentovali, boli protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak by tieto dôvody boli v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti (pozri rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 305/08, IV. ÚS 150/03, I. ÚS 301/06). Z odôvodnenia preskúmavaného uznesenia však nevyplýva jednostrannosť, ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Napadnuté rozhodnutie netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (pozri nález Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 119/03, IV. ÚS 115/03) a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Odôvodnenie rozhodnutia spĺňa zákonné predpoklady vyjadrené v ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno ho považovať za arbitrárne či prekvapivé. Iba skutočnosť, že sa žalobca s právnym názorom prvoinštančného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o arbitrárnosti či nespravodlivosti rozhodnutia súdu (pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 188/06). Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že súd poskytol právnu ochranu osobe, ktorá si nechala špekulatívne zapísať vecné bremeno na jeho pozemky. Z obsahu listinných dôkazov - protestov prokurátora Pd 123/18/4403-15 a Pd 195/18/4403-2 zo dňa 24.07.2018 vydaného Okresnou prokuratúrou Nitra, jednoznačne vyplýva, že pri rozhodovaní o záznamoch Z 486/17 a Z 501/17 o vecnom bremene došlo k nesprávnemu postupu správneho orgánu, preto nemožno mať za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách tohto sporového konania poskytol ochranu špekulatívnemu správaniu žalovaného.
14. V súvislosti s námietkou porušenia ustanovenia § 391 ods. 2 CSP súdom prvej inštancie pre nerešpektovanie názoru odvolacieho súdu o prepojení a nadväznosti úkonu späťvzatia žaloby s ukončením záznamových konaní, odvolací súd dodáva, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí síce poukázal na žalobcom uvádzanú nadväznosť úkonu späťvzatia žaloby a ukončenia záznamových konaní, ktorú v tom čase súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní neskúmal, avšak poukázaním na predmetné prepojenie nevyjadril názor, že v tomto sporovom konaní bolo rozhodujúcim faktorom pre posudzovanie zavinenia zastavenia konania ukončenie záznamových konaní. Takýto záver odvolací súd vo svojom rozhodnutí nevyslovil, a preto zo strany súdu prvej inštancie k porušeniu ustanovenia § 391 ods. 2 CSP nedošlo, keďže odvolací súd len upriamil pozornosť na žalobcom prezentovanú nadväznosť úkonu späťvzatia žaloby s ukončením záznamových konaní, s ktorou sa súd prvej inštancie dostačujúcim spôsobom nevysporiadal.
15. Na základe uvedeného odvolací súd nepovažoval odvolanie žalobcu voči výroku o trovách konania za opodstatnené, a z toho dôvodu uznesenie v tejto časti ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Pri rozhodovaní o podanom odvolaní proti výroku o vrátení súdneho poplatku vychádzal odvolací súd z nižšie citovaných zákonných ustanovení:
17. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
18. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
19. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
20. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatkoch za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a) CSP.
21. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné, čo znamená, že v ostatných prípadoch je proti uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie neprípustné. V tomto prípade sa jedná o výrok uznesenia, ktorým súd rozhodol o vrátení súdneho poplatku, ktorý sa v taxatívnom výpočte uznesení, voči ktorým je prípustné odvolanie, nenachádza, čo má za následok, že proti nemu odvolanie prípustné nie je. Odvolací súd preto aplikujúc ustanovenie § 355 ods. 2 CSP posúdil podané odvolanie voči výroku o vrátení súdneho poplatku ako neprípustné a ako také ho podľa § 386 písm. c) CSP odvolanie odmietol.
22. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že ich náhradu priznal v odvolacom konaní úspešnému žalovanému voči žalobcovi. V časti odvolacieho konania, v ktorej bol výrok o náhrade trov konania potvrdený bol plne úspešným žalovaný a v časti odmietnutia odvolania smerujúceho proti výroku o vrátení súdneho poplatku bol žalovaný tiež plne úspešným, keďže odmietnutie odvolania je po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací žalobu) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).