Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/101/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: BERG a.s., Mariánska 11, 811 08 Bratislava, IČO: 31 403 301, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, proti žalovanému: JUDr. Martin Jacko, Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, správca úpadcu: GASTRO - PERLA, spol. s r.o., Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 00 893 731, zastúpený: Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 851 710, substitučne zastúpený: Advokátska kancelária - Marián Lauko, s. r. o., Lenardova 8, 851 01 Bratislava, IČO: 47 413 930, o určenie neplatnosti dodatku k zmluve o nájme, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -347 zo dňa 22.11.2017 v znení opravného uznesenia č.k. -433 zo dňa 03.03.2021, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -347 zo dňa 22.11.2017 v znení opravného uznesenia č.k. -433 zo dňa 03.03.2021 potvrdzuje.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu zamietol. II. výrokom žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. III. výrokom rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 31.12.2008 sa žalobca domáhal voči žalovanému GASTRO - PERLA, spol. s r.o. určenia absolútnej neplatnosti dodatku zo dňa 10.04.2000 k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej v súlade so zo dňa 01. októbra 1998 medzi žalobcom BERG a.s. ako prenajímateľom a žalovaným GASTRO - PERLA, spol. s r.o. ako nájomcom. Dňa 03.04.2013 bol vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť žalovaného GASTRO - PERLA, spol. s r.o. a do funkcie správcu úpadcu bol od 03.04.2013 ustanovený JUDr. Martin Jacko, so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, ktorý vstúpil do právneho vzťahu žalovaného. Súd pripustil uznesením na základe návrhu žalobcu zo dňa 15.01.2012 zmenu návrhu na začatie konania tak, že petit návrhu bude znieť: „Súd určuje, že dodatok z 10. apríla 2000 k Zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej v súlade so zo dňa 01. októbra 1998 medzi žalobcom BERG a.s., Mariánska 11, Bratislava, IČO: 31 403 301, zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 933/B ako prenajímateľom a žalovaným GASTRO - PERLA, spol. s r.o., Doležalova 15,

Bratislava, IČO: 00 893 731, zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 775/B ako nájomcom je absolútne neplatný. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Alternatívne: „Súd určuje, že dodatok z 10. apríla 2000 k Zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej v súlade so zo dňa 01. októbra 1998 medzi žalobcom BERG a.s., Mariánska 11, Bratislava, IČO: 31 403 301, zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 933/B ako prenajímateľom a žalovaným GASTRO - PERLA, spol. s r.o., Doležalova 15, Bratislava, IČO: 00 893 731, zapísaným v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel Sro, vložka č. 775/B ako nájomcom, nebol uzatvorený, neexistuje a stranám v ňom uvedeným z neho nevyplývajú akékoľvek práva alebo povinnosti. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.“ Súd o návrhu žalovaného v predmetnej veci zo dňa 09.10.2011 na prerušenie konania, rozhodol uznesením č.k. -130 zo dňa 11.10.2011 tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol. Žalovaný dňa 28.10.2011 podal voči tomuto uzneseniu odvolanie a Krajský súd v Bratislave rozhodol o odvolaní uznesením č.k. -138 tak, že uznesenie č.k. -130 potvrdil. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -260 zo dňa 04.02.2014 tak, že žalobu zamietol v celom rozsahu a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania na účet právneho zástupcu H.. J. Z., X.. Š.. H. X, XXX XX L. L., vo výške 857,74 eur a na účet právneho zástupcu Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s r.o., so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 36 851 710, vo výške 212,11 eur, a to do troch od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č.k. -297 zo dňa 28.04.2016 rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -260 zo dňa 04.02.2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že prvostupňový súd sa nedostatočne vysporiadal so zistením prekážky litispendencie, resp. dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď konanie nezastavil, ale rozhodol o zamietnutí žaloby z dôvodu jej nedôvodnosti. Odvolací súd po oboznámení sa s písomnosťami tvoriacimi obsah spisu dospel k záveru, že rozsudok je nepreskúmateľný, nakoľko nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa, pokiaľ dospel k záveru, že v danej veci ide o prekážku litispendencie, konanie nezastavil. Vzhľadom na uvedené, bude úlohou súdu prvého stupňa aj s ohľadom na argumentáciu účastníkov konania prezentovanú v odvolaní a vo vyjadrení k odvolaniu, otázku litispendencie jednoznačne posúdiť a v prípade jej zistenia rozhodnúť v súlade s ustanovením a prvá veta , podľa ktorého ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Úlohou súdu prvého stupňa bude tiež vysporiadať sa s námietkou žalobcu (podanie zo dňa 14.05.2014), týkajúcou sa označenia účastníka konania na strane žalovaného, vzhľadom na konkurz vyhlásený na jeho majetok, ako aj s ustanovením a Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď možno prisvedčiť navrhovateľovi, že v spise sa nenachádza súhlas správcu úpadcu, naopak, obsahom podania zo dňa 06.11.2013 (č.l. 161) je okrem žiadosti o odročenie pojednávania zdôraznené pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, že táto žiadosť v žiadnom prípade nie je návrhom správcu na pokračovanie v konaní podľa . Odvolací súd ďalej uviedol, že v prejednávanej veci žalobu podal navrhovateľ, ten ale nemôže zo vzťahu založeného dodatkom z 10.04.2000 (ktorého určenie platnosti, resp. neplatnosti k zmluve o nájme je predmetom sporu) žalovať odporcu na akékoľvek plnenie, pretože tento dodatok mu ukladá len povinnosti - nahradiť investície alebo predĺžiť nájomnú zmluvu. Z uvedeného dôvodu je preto zo strany navrhovateľa vylúčená možnosť podať žalobu na plnenie, na čo je nutné pri posudzovaní naliehavosti právneho záujmu prihliadať. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil podľa a podľa mu vec vrátil na ďalšie konanie s tým, že v tomto konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa o veci opakovane rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť s poukazom na uvedené zistenia odvolacieho súdu. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 19.10.1998 uzatvoril ako výlučný vlastník so žalovaným Zmluvu o nájme nebytových priestorov na predmet nájmu časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na H. N.. Č.. XX Y. L., Č. R. H., katastrálne územie: R. H., LV č. XXXX. Žalobca dňa 31.05.2001 doručil žalovanému výpoveď z nájmu Zmluvy o nájme nebytových priestorov, ktorú žalovaný prevzal, prevzatie potvrdil svojím podpisom na rovnopise výpovede. Žalovaný si pri podpísaní zápisu o odovzdaní nebytových priestorov do zápisu vymienil, že nebytové priestory vydá, ale „… požaduje od prenajímateľa finančné vysporiadanie vecí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou budovy a ktoré preukázateľne do nej vniesol…“,

pričom zároveň požiadal o dodatočnú lehotu na upresnenie finančného nároku. Žalovaný po uplynutí výpovednej doby dňa 31.05.2002, podal žalobu na Okresný súd Bratislava III o neplatnosť výpovede z nájmu, ktorý rozhodol rozsudkom č.k. , tak, že žalobu zamietol a Krajský súd v Bratislave, č.k. tento rozsudok potvrdil. Žalobca z procesnej opatrnosti doručil žalovanému novú výpoveď zo dňa 08.11.2007. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaný si uplatnil voči žalobcovi nárok na finančné vysporiadanie pri osobnom rokovaní na základe odborných posudkov č. 2/2002 a 3/2002, vypracovaných znalcom Ing. Jozefom Štipkalom. Žalobca nesúhlasil s vyplatením finančného vysporiadania a poukázal na skutočnosť, zrejmú z odborných posudkov, že vznesený nárok žalovaného sa v podstatnej časti týka prác vykonaných pred vznikom nájmu, teda nie je možné žalovanému vyhovieť, a preto boli rokovania ukončené. Žalobca sa v predmetnej žalobe domáha neplatnosti Dodatku k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.10.1998, ktorý mal byť podpísaný obomi stranami dňa 10.04.2000 (ďalej aj „dodatok“), nakoľko nebol uzatvorený platne. Tento dodatok bol vyhotovený zo strany žalovaného. Žalobca uviedol, že účastníci konania neuzatvorili žiaden dodatok k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.10.1998, ktorým by bola predĺžená doba predmetu nájmu, a ani nebola uzatvorená nová nájomná zmluva. Uviedol, že pre platnosť dodatku bolo potrebné, aby bol v rozhodnom období podpísaný predsedom predstavenstva E.. Y. C. (do 02.04.2000) alebo A.. C. L. (od 03.04.2000), oprávneným podpisovať ako predseda predstavenstva samostatne alebo dvaja členovia predstavenstva spoločne s jedným členom, v súlade s výpisom z Obchodného registra. Žalobca ďalej uviedol, že nie sú známe okolnosti podpisu dodatku jedným členom predstavenstva H. Z., ktorý zomrel pri autonehode vo februári v roku 2001. Predseda predstavenstva tento dodatok neschválil a nepodpísal, z dôvodu, že odporoval pôvodnému dojednaniu zmluvy, čl. 5.4. Pôvodné dojednanie zmluvy čl. 5.4 bolo dohodnuté s ohľadom na výšku nájomného a potrebu uviesť priestory do užívaniaschopného stavu. Podľa výpovede z nájomnej zmluvy zo dňa 08.11.2007, výpovedná doba uplynula dňom 30.11.2008, pričom žalovaný bol povinný vypratať nebytové priestory do skončenia nájmu. Žalovaný vyzval žalobcu listom zo dňa 17.10.2008 na uzatvorenie dodatku k Zmluve o nájme nebytových priestorov, ktoré boli dotknuté Zmluvou o nájme nebytových priestorov (v rozsahu 250 m2 reštaurácia a 250 m2 dvor) aj z priestorov, ktoré žalovaný zabral bez právneho dôvodu navyše. Žalobca zistil, že žalovaný podal proti žalobcovi v roku 2005 žalobu o náhradu škody z dôvodu uplatnenia preinvestovaných nákladov, vedenú na Okresnom súde Bratislava I, č.k. . Žalobca v žalobe odôvodňoval naliehavosť právneho záujmu na podaní tejto žaloby a rozhodnutí vo veci samej v tomto konaní tým, že:

- žalovaný listom zo dňa 17.10.2008 žiadal uzatvorenie dodatku k zmluve o nájme nebytových priestorov na predĺženie nájmu o 5 rokov,

- obsahom dodatku je zmena čl. 5.4 zmluvy o nájme, na základe ktorej si žalovaný uplatňuje náhradu preinvestovaných prostriedkov vo výške cca 27.111.712,50 Sk, žalovaný považuje dodatok k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej v súlade so , zo dňa 01.10.1998, spísaný dňa 10.04.2000 za platný, hoci je zrejmé, že dodatok platne uzavretý nebol. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že dodatok bol uzatvorený platne a mal za to, že zo strany žalobcu ide o nedôvodne a účelovo podanú žalobu. Žalovaný v priebehu konania spochybnil dôvodnosť žaloby žalobcu o určenie neplatnosti predmetného dodatku tak z hmotnoprávneho hľadiska ako aj z procesnoprávneho hľadiska z dôvodu, že na požadovanom určení žalobca nemá naliehavý právny záujem. Uviedol, že ku dňu podania predmetnej žaloby prebiehajú medzi účastníkmi viaceré súdne konania - napr. sp. zn. žaloba o vypratanie predmetu nájmu a sp. zn. o uloženie vyhlásenia vôle uzavrieť zmluvu o nájme nebytových priestorov. Otázka platnosti alebo neplatnosti dodatku zo dňa 10.04.2000 je, resp. bude predmetom posudzovania ako predbežná otázka v uvedených konaniach. Preto určovacia žaloba, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha určenia neplatnosti právneho úkonu stráca svoj preventívny charakter. Žalobca v priebehu konania uviedol, že na Okresnom súde Bratislava I podal voči žalovanému žalobu o odstránenie stavby (vec vedená pod sp. zn. ), ktorú žalovaný neoprávnene a bez súhlasu žalobcu postavil v predmete nájmu. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 06.09.2010 rozsudok č.k. -284, v ktorom priznal žalobcovi právo na náklady žalovaného túto stavbu odstrániť. Z uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vykonával v predmete nájmu, bez súhlasu žalobcu ako prenajímateľa investície. Žalobca uviedol, že v prípade, ak by sa nebránil voči uzatvoreniu podľa neho podvodnému dodatku, bol by vystavený ujme v podobe povinnosti nahradiť žalovanému investície za neoprávnenú čiernu stavbu v predmete nájmu. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, podľa jeho názoru, jednoznačne existuje naliehavý právny záujem na tom, aby súd zabránil škode spočívajúcej v povinnosti nahradiť žalovanému financie vynaložené na stavbu, hoci táto je neoprávnená. Žalobca sa tiež vyjadril k sporu o vypratanie vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. a uviedol, že tento spor sa netýka predmetného dodatku. Súd v tomto spore riešil ako predbežnú otázku platnosť výpovede

zo Zmluvy o nájme, a nie jej dodatku, keďže pre spor o vypratanie je podstatným zistenie platnosti samotného základu právneho vzťahu (t.j. zmluvy o nájme) a dôvodu jeho ukončenia (t.j. výpovede). Dodatok nemal nijaký vplyv na trvanie nájomného vzťahu, a preto sa ním súd v tomto spore nezaoberal. Zdôraznil, že v tomto prípade ide o takú hmotnoprávnu situáciu, v ktorej sú jeho práva a právom chránené záujmy k jeho majetku objektívne ohrozené nekalým postupom žalovaného (Sb. ÚS sv. 3 č. 35 s. 261), a v prípade jej neriešenia by vznikla žalobcovi významná ujma, pretože by bol na základe neplatného dodatku, nútený plniť žalovanému. Žalobca zároveň nemá možnosť žalovať žalovaného na splnenie akejkoľvek povinnosti, preto nie je možné túto otázku vyriešiť v inom spore, ktorý by mohol žalobca iniciovať voči žalovanému a v ktorom by mohol žalovaného žalovať na splnenie súvisiacej povinnosti podľa . Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“), , , o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Súd sa v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného, či v danej veci ide o prekážku litispendencie. V konaní bolo preukázané, že v súčasnosti na Okresnom súde Bratislava I prebiehajú vzájomné konania účastníkov, ktorí sú účastníkmi v tomto spore - konanie sp. zn. a konanie sp. zn. . Súd dospel k záveru, že v danej veci nie je prekážka litispendencie, nakoľko mal preukázané zo súdneho spisu sp. zn. vo veci žalobcu GASTRO - PERLA, spol. s r.o. proti žalovanému BERG, a.s. o zaplatenie 27.606.307,66 Sk / 916.361,54 eur, že žalobca GASTRO - PERLA, spol. s r.o. (v tomto konaní žalovaný), podal voči žalovanému BERG, a.s. (v tomto konaní žalobca), žalobu zo dňa 16.05.2005, doručenú na Okresný súd Bratislava I dňa 23.05.2005, o zaplatenie sumy vo výške 27. 606.307,66 Sk / 916.361,54 eur, a to na základe nárokov z uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov a dodatku, ktorého určenie neplatnosti je predmetom tohto konania. Súd mal ďalej preukázané zo súdneho registra, že konanie sp. zn. bolo na základe návrhu žalobcu prerušené uznesením č.k. -217 zo dňa 28.09.2009, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , ktorého predmetom je návrh na vypratanie priestorov, ktoré sú predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.11.2009. Súd uviedol, že v danom prípade sa nejedná o totožných účastníkov konania na strane žalobcu a žalovaného, nakoľko žalobu zo dňa 16.05.2005, doručenú na Okresný súd Bratislava I, dňa 23.05.2005, o zaplatenie sumy vo výške 27.606.307,66 Sk / 916.361,54 eur, podal žalobca - obchodná spoločnosť GASTRO - PERLA, spol. s r.o., ktorý v tomto konaní vystupuje ako žalovaný, voči žalovanému BERG, a.s., ktorý v tomto konaní vystupuje ako žalobca, a teda sporové strany týchto konaní nie sú zhodné, pretože v oboch konaniach vystupujú v opačných procesných pozíciách. Žaloba sa ďalej týka iného vymáhaného nároku - a to nároku na plnenie, a teda predmet oboch konaní nie je zhodný, pretože v tomto konaní ide o určenie neplatnosti alebo neexistencie Dodatku a v druhom konaní ide o zaplatenie peňažnej sumy, pričom skutočnosť, že predmet tohto konania má vo vzťahu ku konaniu o zaplatenie povahu predbežnej otázky, nie je otázkou litispendencie. Podľa názoru súdu sa v danom prípade nejedná v tomto konaní o prekážku litispendencie, pretože nie sú splnené podmienky jej vzniku a to, zhoda účastníkov konania, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Súd mal v konaní zo súdneho registra preukázané, že konanie sp. zn. sa týka vypratania nehnuteľnosti veci žalobcu - obchodnej spoločnosti BERG, a.s., proti žalovanému obchodnej spoločnosti - GASTRO - PERLA, spol. s r.o.. Podľa názoru súdu, sa ani v tomto konaní nejedná o prekážku litispendencie, nakoľko v konaní sp. zn. ide síce o totožných účastníkov konania na strane žalobcu a žalovaného, avšak žaloba sa týka iného vymáhaného nároku - vypratania nehnuteľnosti. Súd mal ďalej preukázané z uznesenia Okresného súdu Bratislava I, zo dňa 19.11.2010 sp. zn. vo veci žalobcu BERG, a.s. proti žalovanému GASTRO - PERLA, spol. s r.o. o vypratanie nehnuteľnosti, že konanie bolo prerušené až do právoplatného rozhodnutia sporu vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. . Súd mal preukázané z uznesenia Okresného súdu Bratislava I sp. zn. zo dňa 07.06.2016, že súd konanie vo veci žalobcu vo veci žalobcu GASTRO - PERLA, spol. s r.o. proti žalovanému BERG, a.s. o uloženie vyhlásenia vôle (nahradenie prejavu vôle), na základe späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 17.05.2016, zastavil. Súd sa ďalej zaoberal námietkou žalobcu o nedostatku pasívnej legitimácie správcu úpadcu, s ktorým súd konal po vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného (úpadcu), namiesto označeného žalovaného - obchodnej spoločnosti GASTRO-PERLA, spol. s r.o., nakoľko podľa , v znení účinnom v čase vyhlásenia konkurzu, na majetok spoločnosti, sa vyhlásením konkurzu prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Podľa názoru

súdu, sa na toto konanie aplikuje ustanovenie a správca úpadcu sa v tomto konaní stal účastníkom konania (sporovou stranou) namiesto žalovaného/ úpadcu, z dôvodu, že konanie bolo prerušené podľa ustanovenia , pretože predmetné konanie sa týka majetku úpadcu, aj keď nebytové priestory patria síce žalobcovi a nájomný vzťah so žalovaným/úpadcom bol ukončený ku dňu 30.11.2008, nakoľko v prípade úspechu, ako aj neúspechu v tejto veci žalobcu, by toto konanie malo vplyv na vymáhanie nároku žalobcom (v tomto konaní žalovaného) v konaní sp. zn. vo veci žalobcu GASTRO - PERLA, spol. s r.o., proti žalovanému BERG, a.s. o zaplatenie 27.606.307,66 Sk / 916.361,54 eur. Z uvedeného vyplýva, že správca úpadcu disponoval procesným právom podľa , a to podať návrh na pokračovanie v tomto konaní. Súd mal preukázané z vyjadrenia správcu úpadcu zo dňa 17.10.2017 (čl. 341 - 342 s. sp.), že navrhol súdu, aby v zmysle v konaní sp. zn. pokračoval. Súd konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že medzi prenajímateľom (žalobcom) a nájomcom (žalovaným) bola uzatvorená dňa 19.10.1998 Zmluva o nájme nebytových priestorov. V konaní nebolo sporné, že žalobca ani žalovaný nepredložil súdu originál Dodatku zo dňa 10.04.2000. V konaní bolo sporné, či bol vôbec uzatvorený Dodatok zo dňa 10.04.2000 medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 19.10.1998, a ak bol uzatvorený, či bol uzatvorený platne a v súlade so z. a ďalej, či ho mal právo samostatne podpísať iba A.. H. Z., člen predstavenstva žalobcu, a ak tak aj učinil, či tento právny úkon je platný. Súd posudzoval vec v zmysle platného a účinného v čase podania žaloby. Zastával názor, že je v súlade s princípom účinkov procesných úkonov, aby ostali účinky žalobcom uplatneného dôvodu žaloby o určenie neplatnosti Dodatku zo dňa 10.04.2000, alt., že nebol nikdy uzatvorený a neexistuje, podľa ustanovenia , platného a účinného v čase podania žaloby na súd, zachované, a to bez ohľadu na to, že takýto dôvod bol neskoršou právnou úpravou vypustený. Žalobca by nemal byť sankcionovaný zmenou právnej úpravy. Súd sa preto zaoberal posúdením naliehavého právneho záujmu žalobcu na podaní žaloby voči žalovanému, a to v súlade s ustanovením , platným a účinným v čase podania žaloby. Konštatoval, že žalobca súdu v konaní nepredložil súdu originál Dodatku zo dňa 10.04.2000, a nepopieral, že ním ani nedisponuje, a preto v súčasnosti neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že uzatvorený Dodatok zo dňa 10.04.2000 je absolútne neplatný, resp. že nebol nikdy uzatvorený a neexistuje. Súd preto nemal žalobcom v konaní preukázaný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý by predstavoval jeho ohrozenie právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Súd tak dospel k záveru, že žalobca voči žalovanému v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dokladom naliehavosť právneho záujmu na podaní tejto žaloby, a to aj vzhľadom na časové obdobie od kedy došlo, resp. malo dôjsť k jeho uzatvoreniu. Z uvedených dôvodov sa nezaoberal meritom veci - posudzovaním dôvodov neplatnosti Dodatku zo dňa 10.04.2000. Uviedol však, že je potrebné rozlišovať medzi dôvodmi neplatnosti, ktoré boli žalobcom v konaní tvrdené a dôvodmi, na ktoré musí prihliadať z úradnej povinnosti v zmysle ustanovení §, 39 . Súd sa preto zaoberal skutočnosťou, či právny úkon

- uzatvorený Dodatok zo dňa 10.04.2000, je absolútne neplatným právnym úkonom podľa a podľa . Dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že žalovaný pri právnom úkone

- uzatvorení predmetného Dodatku zo dňa 10.04.2000, konal v rozpore so zákonom, nakoľko neboli splnené zákonné predpoklady jeho absolútnej neplatnosti v zmysle zákona, t.j. podľa , a to, že prejav vôle zmluvných strán nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne a ani podľa , pretože svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a ani sa neprieči dobrým mravom. Súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, citované zákonné ustanovenia a listinné dôkazy dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie dôvodná a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Žalovaný bol v spore úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal trovy konania v celom rozsahu.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje podanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa . Žalobca uviedol, že predmetom tohto konania je určenie, či existuje dodatok z 10.04.2000 (ďalej aj „Dodatok“) k zmluve o nájme nebytových priestorov uzatvorenej v súlade so z 01.10.1998 (ďalej aj „“) medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným/úpadcom ako nájomcom, alebo či je tento Dodatok platný. Predmetom Zmluvy o nájme

nebytových priestorov boli nebytové priestory, ktoré paria žalobcovi a nie žalovanému/úpadcovi. Nájomný vzťah bol ukončený 30.11.2008 na základe výpovede z 08.11.2007, t.j. predtým, ako bol na majetok žalovaného/úpadcu vyhlásený konkurz. Uvedené podľa žalovaného znamená, že toto konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu a patriaceho žalovanému/úpadcovi. Zastával názor, že medzi týmto konaním a jeho predmetom a majetkom podliehajúcim konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok úpadcu, nie je priama a nesprostredkovaná súvislosť a z tohto dôvodu nie je toto konanie prerušené podľa § 47 ods. 1 ZRK a správca nevstúpil do procesného postavenia žalovaného podľa § 47 ods. 3 ZRK. Súd prvej inštancie tak, podľa žalovaného, nesprávne právne posúdil postavenie správcu a konal s osobou, ktorá nie je pasívne legitimovaná a neboli tak splnené procesné podmienky s ohľadom na procesnú subjektivitu na strane žalovaného. Záver súdu, že nepredložením originálu Dodatku žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, že tento Dodatok neexistuje, považoval za nelogický. Žalobca zmenil pôvodný petit žaloby na alternatívny práve z dôvodu, že originál Dodatku zjavne neexistuje a v prípade neexistencie takéhoto právneho úkonu, by nemohol byť ani absolútne neplatný. Dodal, že práve absencia originálu listiny, na ktorej má byť daný právny úkon zachytený, u oboch strán, osvedčuje, že daný právny úkon nebol uzavretý, a teda neexistuje. Vzhľadom na to, že kópia listiny, ktorá je prezentovaná ako Dodatok, vykazuje značné vady a rozpory so skutkovým stavom a zároveň priznáva žalovanému/úpadcovi významné nároky voči žalobcovi, je zrejmé, že medzi stranami vzniká objektívny stav právnej neistoty, pretože žalovaný môže od Dodatku odvodzovať významné finančné nároky voči žalobcovi. Poukázal na to, že Dodatok bol údajne uzavretý 10.04.2000, pričom nie je očíslovaný. Strany aj napriek tomu uzavreli 10.10.2008 k Zmluve o nájme dodatok, ktorý označili ako prvý v poradí (ďalej aj „Dodatok č. 1“). Z tohto podľa žalovaného vyplýva, že Dodatok je nevierohodný a je pravdepodobne sfalšovaný a podpísaný dodatočne. Argumentáciu zástupcu správcu, že sa strany nedohodli na tom, že pre platnosť dodatkov k Zmluve o nájme je potrebné ich číslovanie, považoval za účelovú a nelogickú, pretože dodatky sa bežne v praxi číslujú podľa ich poradia práve z dôvodu zachovania poriadku. Podotkol, že originál Dodatku nebol súdu predložený ani žalovaným, ktorý by ním mal disponovať, z čoho vyplýva, že tzv. originál Dodatku s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, neexistuje. Záver súdu, že naliehavý právny záujem je nutné preukazovať dokladmi, považoval za nesprávny. Ak nejaký doklad neexistuje, nie je možné ho predložiť. Ak protistrana od takéhoto neexistujúceho dôkazu odvodzuje svoje práva, je zrejmé, že vzniká stav objektívnej neistoty, pričom tento stav je preukázaný práve reťazou iných priamych a nepriamych dôkazov. Žalobca mal za to, že preukázal existenciu naliehavého právneho záujmu v tomto konaní. Je síce pravda, že v súčasnosti už nie je splnená podmienka plurality konaní na plnenie, pre ktoré by mal výsledok tohto konania zjednocujúci účinok, ale v tomto konaní už bolo vykonané dokazovanie, ktoré by bolo nevyhnutné zopakovať aj v iných konaniach o plnenie, kde by sa o existencii/platnosti Dodatku rozhodovalo ako o predbežnej otázke. Zastával názor, že by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania, aby súd v tejto veci dokazovanie, ktoré bolo vykonané v čase, keď bola splnená podmienka pre zachovanie zjednocujúceho účinku rozhodnutia v tomto konaní, nezobral do úvahy a zamietol žalobu len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Okrem toho uviedol, že rozhodnutie súdu v tomto konaní, bude mať aj naďalej zjednocujúci účinok pre ďalšie konania o potenciálnych žalobách na plnenie, pričom súdy budú rozhodnutím prijatým v tomto konaní viazané a odstráni sa tak možnosť, že dotknuté súdy by vyriešili otázku platnosti alebo existencie Dodatku odlišným spôsobom. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca nemôže zo vzťahu založeného Dodatkom žalovať žalovaného na akékoľvek plnenie, pretože Dodatok mu ukladá výlučne len povinnosti a z tohto dôvodu nie je splnená jedna zo základných podmienok uložených judikatúrou, keďže žalobca sa nemôže domáhať ochrany svojich práv žalobou na plnenie. Nesúhlasil ani so závermi súdu o nesplnení predpokladov absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Z napadnutého rozsudku podľa žalobcu nie je zrejmé, ako s ohľadnom na všetky skutočnosti, dospel k záveru, že Dodatok ako právny úkon bol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, ak nebolo preukázané, že ho strany vôbec kedy urobili/mali vôľu urobiť. Z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s argumentáciou žalobcu osvedčujúcou neexistenciu Dodatku, a z tohto dôvodu je napadnutý rozsudok nepreskúmateľný. Podľa názoru žalobcu súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože skonštatoval platnosť Dodatku, ktorý na základe predložených dôkazov neexistuje. Súd pritom neuviedol, prečo považuje kópiu Dodatku za dostatočný dôkaz o tom, že tento právny úkon bol urobený, najmä, keď v rozsudku jeho nepredloženie považoval za dôvod, pre ktorý žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne naliehavého právneho záujmu. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, alebo, aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že v plnom rozsahu vyhovie žalobe a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 10.01.2020. Závery súdu prvej inštancie považoval za správne a v plnom rozsahu sa s nimi stotožnil. Poukázal na to, že Zmluva o nájme bola uzatvorená dňa 19.10.1998, pričom žalovaný po viac ako roku používania priestorov zistil, že pre lepšie využitie priestorov je potrebné vykonať ich rozsiahlu rekonštrukciu. Je samozrejmé a logické, že v prípade investovania značných finančných prostriedkov do nehnuteľnosti, by pre žalovaného nebolo účelné, ani hospodárne, aby sa vystavil riziku, že žalobca, ako prenajímateľ, môže podľa bodu 4.5 Zmluvy o nájme dať žalovanému, ako nájomcovi, výpoveď s výpovednou lehotou jedného roka. Mal za to, že skutkové okolnosti prípadu jednoznačne preukazujú, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k úprave podmienok nájmu, ktoré sa následne aj premietli do Dodatku k Zmluve o nájme. Listom zo dňa 30.11.1999 a listom zo dňa 05.04.2000 žalovaný udelil žalobcovi súhlas s vykonaním stavebných úprav na predmete nájmu. Následne dňa 10.04.2000 došlo medzi žalobcom a žalovaným k podpísaniu Dodatku k Zmluve o nájme. Úprava pôvodných zmluvných podmienok nájmu jednoznačne vyplývala zo zmenených skutkových okolností, ktoré nastali s viac ako ročným odstupom po podpise Zmluvy o nájme. Argumentáciu žalobcu spočívajúcu v napádaní Dodatku k Zmluve o nájme, nakoľko tento nemal byť podpísaný oprávnenou osobou, považoval za nedostatočnú. Zdôraznil, že Dodatok k Zmluve o nájme podpisoval za žalobcu člen predstavenstva. Podľa zápisu v ORSR v danom čase bol oprávnený za spoločnosť konať člen predstavenstva aj samostatne. Ak je následne tento spôsob konania doplnený, o výkladovo nejasný spôsob podpisovania za spoločnosť, tak v zmysle ustanovení zákona ( , a , čl. 4 os. 1 a ), nemôže byť táto inkoherentná úprava spôsobu konania, vykladaná v neprospech žalovaného a žalobca sa nemôže úspešne dovolávať neplatnosti Dodatku k Zmluve o nájme. Podporným argumentom v prospech platnosti Dodatku je, podľa žalovaného, aj skutočnosť, že všetky záležitosti týkajúce sa nehnuteľnosti riešil žalovaný takmer výlučne s A.. Z., teda v súlade s mal žalovaný tiež za to, že pán A.. Z. je spoločnosťou poverený na výkon všetkých záležitostí spojených so starostlivosťou o túto budovu, poťažmo aj k podpisu Dodatku k Zmluve o nájme. Ako účelové a právne nepreukázané odmietol argumenty smerujúce k napádaniu legálnosti vyhotovenia Dodatku k Zmluve o nájme, nakoľko žiaden subjekt nepodal oznámenie na neznámeho páchateľa s podozrením, že by mali nastať okolnosti nasvedčujúce spáchaniu nejakého trestného činu a žalobca v rámci procesného útoku súdu nepredložil grafologický znalecký posudok, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia. Mal za to, že súd prvej inštancie správne dospel k názoru, že žalobca v konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti Dodatku k Zmluve o nájme, a preto žalobcu zamietol. Podľa žalovaného, zo strany žalobcu nemohol byť naliehavý právny záujem preukázaný, nakoľko žalobca sa domáhal určenia neplatnosti svojho právneho úkonu, a odhliadnuc od skutočnosti, že žalovaný tento právny úkon považuje za platný, žalobca sa podľa nemôže domáhať neplatnosti, úkonu, ktorého neplatnosť sám spôsobil. Naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Dodatku k Zmluve o nájme na strane žalobcu nemôže existovať aj z dôvodu, že meritórnym rozhodnutím vo veci, by sa právne postavenie žalobcu nezmenilo ani neodstránil existujúci stav právnej neistoty. Na základe vyššie uvedených skutočností mal za to, že odvolací súd by mal napadnutý rozsudok svojím rozhodnutím potvrdiť ako vecne správny a zároveň si žalovaný uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 08.06.2020. Tvrdenia žalovaného v úvode jeho vyjadrenia sú, podľa názoru žalobcu, nepodloženou špekuláciou, ktorú nepreukázal v súdnom konaní dôkazmi, pričom žalovaný tieto argumenty uviedol prvýkrát až vo vyjadrení. Pravosť listu z 05.04.2000 a jeho relevancia bola spochybňovaná už v priebehu súdneho konania. Podpis, ktorý má byť za žalobcu, nepatrí E.. Y. C., ktorému bol daný list adresovaný. Uvedený podpis a súhlas na danom liste je preto možné dôvodne považovať za nepravé. Rovnaká výhrada sa týka aj prvého listu z 30.11.1999, ktorý mal podpisovať E.. Y. C., ale z nejakého dôvodu ho údajne podľa rukou dopísaného textu podpísal H. Z., ktorý je už mŕtvy, a preto sa nemôže k daným listom vyjadriť. Zdôraznil, že do dnešného dňa neboli súdu predložené originály uvedených súhlasov a ani originál sporného Dodatku z 10.04.2000. Ohľadne spôsobu konania v mene žalobcu zapísaným v Obchodnom registri žalobca uviedol, že z Dodatku z 10.04.2000 a z listov z 30.11.1999 a 05.04.2000 je zrejmé, že ich mal podpisovať E.. Y. C., ktorému boli adresované, pričom je zrejmé, že ich nepodpísal, takže je pravdepodobné, že ich podpísanie odmietol. Jediným možným vysvetlením, ako sa na dokladoch ocitol podpis H. Z. namiesto podpisu E.. Y. C., ktorý tam pôvodne mal byť (ako to vyplýva z ich textu), je pri absencii originálov týchto dokladov, že boli vyhotovené neskôr v období, keď už H. Z. nemohol (umrel vo februári 2001) svojou svedeckou výpoveďou vyvrátiť alebo potvrdiť pravosť podpisov, ktoré sú mu prisudzované. Namietal, že súd prvej inštancie sa vôbec z vecného hľadiska nezaoberal tým, komu patrí podpis na Dodatku z 10.04.2000, keďže na ňom nie je uvedené meno, priezvisko a funkcia

osoby, ktorá mala daný dokument údajne za žalobcu podpísať. Ďalej uviedol, že žalovaným citovaný sa týka výlučne tzv. relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pričom v tomto prípade nejde ani o jeden z prípadov, ktoré sú v danom ustanovení uvedené. V tomto prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu podľa , a takejto neplatnosti sa môže dovolať ktokoľvek. Vo vzťahu k poukazu žalovaného na žalobca uviedol, že predmetom tohto konania nie je spor o výklad prejavu vôle, ale jeho platnosť alebo samotná existencia. K tvrdeniam žalovaného v súvislosti s ustanovením žalobca uviedol, že žalovaným uvádzané skutočnosti neboli v tomto konaní preukázané. Okrem toho žalobca uviedol, že v tomto momente mu nie je známe, že by v súvislosti s neexistenciou alebo neplatnosťou Dodatku z. 10.04.200 bol spáchaný akýkoľvek trestný čin, a preto sa žalobca svojich nárokov domáha v civilnom súdnom konaní. A aj keby bol trestný čin spáchaný, nepodanie trestného oznámenia nemôže byť posudzované na ťarchu strany, ktorá by potenciálne mohla byť v takomto trestnom konaní v postavení poškodeného. K námietke žalovaného, že žalobca nedal vyhotoviť grafologický znalecký posudok uviedol, že vzhľadom na to, že žalovaný nevydal originály daných dokladov, nebolo možné takýto posudok dať vyhotoviť, pretože žalobca a ani súd nedisponovali vzorkami originálov podpisov. Túto námietku preto považoval za irelevantnú. Vo vzťahu k názorom žalovaného, že žalobca nemá na určení neplatnosti alebo neexistencie Dodatku naliehavý právny záujem, žalobca odkázal na svoje odvolanie.

5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.09.2020. Uviedol, že vo svojom vyjadrení k odvolaniu voči rozsudku poukázal na dôkazy už doložené v súdnom spise a hodnotí ich s poukazom na všeobecne platné logické princípy, najmä na logickú indukciu, ktorú žalovaný považuje za relevantný prostriedok procesnej obrany. Z uvedeného dôvodu (a tiež z dôvodu, že nebol preukázaný opak) je potrebné, vzhľadom na dôkazy obsiahnuté v súdnom spise, považovať za hodnoverné tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca dal súhlas s rekonštrukciou nehnuteľnosti a zároveň v dôsledku odsúhlasenej nákladnej rekonštrukcie nehnuteľnosti, žalobca pristúpil na úpravu ich dovtedajších vzájomných nájomných podmienok, a to formou podpisu predmetného dodatku k zmluve o nájme. Mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutkových a právnych okolností prípadu. Dodatok k Zmluve o nájme bol pripravený zástupcom žalobcu a žalovaný ho v takej forme aj v dobrej viere podpísal. Ak zo strany žalobcu došlo k uvedeniu žalovaného do omylu ( ), že jeho štatutár môže dodatok sám podpísať, tak žalovaný, s poukazom na tvrdil, že žalobca sa nemôže domáhať neplatnosti úkonu, pokiaľ túto neplatnosť spôsobil v dôsledku uvedenia žalovaného do omylu.

6. Ďalšie vyjadrenie nebolo podané.

7. Opravným uznesením č.k. -433 zo dňa 03.03.2021 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení rozsudku č.k. -347 zo dňa 22.11.2017 záhlavie v časti označenia právneho zástupcu žalovaného tak, že správne označenie právneho zástupcu žalovaného znie: „právn. zást. Lansky, Ganzger & Partner Rechtsanwälte, spol. s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 36 851 710 a subst. právn. zást. Advokátska kancelária Marián Lauko, s.r.o., Lenardova 8, 851 01 Bratislava, IČO: 47 413 930“.

8. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s , a oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok č.k -347 zo dňa 22.11.2017 v znení opravného uznesenia č.k. -433 zo dňa 03.03.2021 je potrebné potvrdiť ako vo výroku vecne správny.

9. Podľa § zákona 47 ods. 1 č. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o vedľajšie účastníctvo.

10. Podľa , v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu.

11. Podľa , súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi, možno po vyhlásení konkurzu začať len na návrh správcu, návrhom podaným voči správcovi v súlade s týmto zákonom alebo z podnetu orgánu príslušného na konanie, pričom účastníkom konania namiesto úpadcu je správca.

12. Podľa a , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

13. Podľa (ďalej len „“), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Odvolací súd sa v zmysle v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I č.k. -347 zo dňa 22.11.2017 v znení opravného uznesenia č.k. -433 zo dňa 03.03.2021, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné:

16. V prejednávanej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal voči žalovanému GASTRO - PERLA, spol. s r.o. určenia, že Dodatok z 10.04.2000 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.1998 medzi žalobcom BERG a.s. ako prenajímateľom a žalovaným GASTRO - PERLA, spol. s r.o. ako nájomcom je absolútne neplatný, alternatívne, že uvedený dodatok nebol uzatvorený, neexistuje a stranám v ňom uvedeným z neho nevyplývajú akékoľvek práva alebo povinnosti. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcu zaviazal uhradiť žalovanému trovy konania v plnom rozsahu. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a odvolaním napadol rozhodnutie súdu prvej inštancie namietajúc odvolacie dôvody podľa , , .

17. Z Obchodného vestníka OV 24/2013 (časť Konkurzy a reštrukturalizácie) zo dňa 04.02.2013 súd prvej inštancie zistil, že súd zastavil reštrukturalizačné konanie na majetok dlžníka GASTRO - PERLA, spol. s r.o., so sídlom Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 00 893 731, a že súd vyhlásil konkurz na majetok dlžníka GASTRO - PERLA, spol. s r.o., so sídlom Doležalova 15, 821 04 Bratislava, IČO: 00 893 731 a do funkcie správcu ustanovil JUDr. Martina Jacka, so sídlom Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava. Z vyjadrenia správcu úpadcu zo dňa 17.10.2017 (čl. 341 - 342 súdneho spisu) vyplýva, že navrhol, aby súd pokračoval v zmysle ustanovenia v konaní vedenom pod sp. zn. v právnej veci žalobcu BERG a.s. voči žalovanému GASTRO

- PERLA, spol. s r.o. v konaní o určenie neplatnosti dodatku k nájomnej zmluve. Z uvedeného je zrejmé, že nedostatok vytknutý odvolacím súdom v zrušujúcom uznesení č.k. -297 zo dňa 28.04.2016, a to chýbajúci návrh správcu na pokračovanie v konaní podľa , bol v konaní odstránený. Žalobca v odvolaní namietal, že konajúci súd nesprávne právne posúdil postavenie správcu a konal s osobou, ktorá nie je pasívne legitimovaná, keď toto konanie sa netýka majetku podliehajúceho konkurzu a patriaceho žalovanému/úpadcovi. Zastával názor, že medzi týmto konaním a jeho predmetom a majetkom podliehajúcim konkurzu, ktorý bol vyhlásený na majetok úpadcu, nie je priama a nesprostredkovaná súvislosť a z tohto dôvodu nie je toto konanie prerušené podľa ZRK a správca nevstúpil do procesného postavenia žalovaného podľa ZRK. Odvolací

súd sa s uvedenou námietkou nestotožnil a priklonil sa k právnemu názoru vyslovenému súdom prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého sa na toto konanie aplikuje ustanovenie a správca úpadcu sa v tomto konaní stal účastníkom konania (sporovou stranou) namiesto žalovaného/úpadcu, z dôvodu, že konanie bolo prerušené podľa ustanovenia , pretože predmetné konanie sa týka majetku úpadcu, aj keď nebytové priestory patria síce žalobcovi a nájomný vzťah so žalovaným/úpadcom bol ukončený ku dňu 30.11.2008, nakoľko v prípade úspechu, ako aj neúspechu v tejto veci žalobcu, by toto konanie malo vplyv na vymáhanie nároku žalobcom (v tomto konaní žalovaného) v konaní sp. zn. vo veci žalobcu GASTRO - PERLA, spol. s r.o., proti žalovanému BERG, a.s., o zaplatenie 27.606.307,66 Sk / 916.361,54 eur. Z uvedeného vyplýva, že správca úpadcu disponoval procesným právom podľa ustanovenia , a to podať návrh na pokračovanie v tomto konaní, ktorý tak i učinil, ako vyplýva z vyššie uvedeného. Uvedenú námietku žalobcu preto odvolací súd považuje za nedôvodnú.

18. Keďže žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu bola podaná na súd za účinnosti , ktorý umožňoval domáhať sa určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, konajúci súd správne posudzoval podmienky procesnej prípustnosti takejto žaloby podľa ( veta prvá ). Súd prvej inštancie potom správne skúmal, či na strane žalobcu je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko existencia naliehavého právneho záujmu je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov v zmysle . Nakoľko dôvodom zamietnutia žaloby súdom bola práve absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v čase vyhlásenia rozsudku, v dôsledku čoho súd vec meritórne neskúmal, odvolací súd sa primárne zaoberal tým, či súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku neexistencie naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení neplatnosti Dodatku zo dňa 10.04.2000, alternatívne, že nebol nikdy uzatvorený a neexistuje.

19. Odvolací súd poukazuje na to, že určovacia žaloba predpokladaná je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto určení (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 30. júna 2009).

20. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem musí žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem znamená aj to, že žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy. Náležité odôvodnenie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo zbytočné. Žalobca v zásade nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva zatiaľ nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno preventívne odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie o existencii a lebo neexistencii práva. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok.

21. Súd prvej inštancie dôvodne poukázal na skutočnosť, že žalobca súdu v konaní nepredložil originál Dodatku zo dňa 10.04.2000 a nepopieral, že ním ani nedisponuje, a preto v súčasnosti neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že uzatvorený Dodatok zo dňa 10.04.2000 je absolútne neplatný, resp. že nebol nikdy uzatvorený a neexistuje. Súd tak nemal žalobcom v konaní, preukázaný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi ním a žalovaným, ktorý by predstavoval jeho ohrozenie právneho postavenia a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť. Odvolací súd preto považuje za správny záver súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal žiadnym relevantným dokladom naliehavosť právneho záujmu na podaní tejto žaloby, a to aj vzhľadom na časové obdobie od kedy došlo, resp. malo dôjsť k jeho uzatvoreniu.

22. Odvolací súd okrem toho uvádza, že prípadným určením neplatnosti Dodatku zo dňa 10.04.2000 k Zmluve o nájme nebytových priestorov zo dňa 01.10.1998, alternatívne určením, že uvedený dodatok nebol uzatvorený a neexistuje, v tomto súdnom konaní, by sa s konečnou platnosťou neodstránila spornosť práva, nepredišlo by sa prípadným ďalším sporom. Prípadné určovacie rozhodnutie v tomto konaní by nevytvorilo v právnom vzťahu žalobcu a žalovaného pevný právny základ pre realizáciu práv z ich právneho vzťahu až do tej miery, aby sa tým účinne predišlo žalobe o plnenie, žalobcom tvrdený stav ohrozenia jeho práva alebo neistota v jeho právnom postavení by sa neodstránil. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti konanie vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. v ktorom žalobca GASTRO - PERLA, spol. s r.o. podal voči žalovanému BERG, a.s. žalobu zo dňa 16.05.2005, doručenú na Okresný súd Bratislava I dňa 23.05.2005, o zaplatenie sumy vo výške 27. 606.307,66 Sk / 916.361,54 eur, a to na základe nárokov z uzatvorenej Zmluvy o nájme nebytových priestorov a Dodatku, ktorého určenie neplatnosti je predmetom tohto konania. Konanie č.k. bolo na základe návrhu žalobcu prerušené uznesením č.k. -217 zo dňa 28.09.2009, a to do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , ktorého predmetom je návrh na vypratanie priestorov, ktoré sú predmetom Zmluvy o nájme nebytových priestorov. I keď uvedené konania nepredstavujú prekážku listispendencie pre toto konanie, skutočnosť že bola podaná žaloba na plnenie podporuje záver o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení v tomto konaní. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že prípadné vyhovenie žalobe žalobcu nemá preventívny účinok. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že určovacia žaloba podaná žalobcom, nevytvára pevný právny základ pre vzťah strán sporu, právne postavenie žalobcu by sa nezmenilo, neodstránila by sa neistota vo vzťahu strán sporu, ani by nevytvoril pevný základ pre jeho usporiadanie. Uvedené platí tak pre žalobcom požadované určenie neplatnosti Dodatku zo dňa 10.04.2000, ako aj pre jeho alternatívny petit, ktorým sa domáhal určenia, že uvedený dodatok nebol uzatvorený a neexistuje.

23. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, že Dodatok zo dňa 10.04.2000 je absolútne neplatný, resp. že nebol nikdy uzatvorený a neexistuje, preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď žalobu bez meritórneho preskúmania zamietol. Vo všeobecnosti platí, že tzv. určovacia žaloba podľa má miesto iba za predpokladu, že žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, je preto primárnou povinnosťou všeobecných súdov, aby sa pri rozhodovaní o určovacej žalobe vysporiadali najprv s otázkou (ne)existencie naliehavého právneho záujmu žalobcu. V prejednávanej veci bol súd povinný skúmať existenciu naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení a ak dospel k záveru, že tento nie je daný, postupoval správne keď žalobu zamietol bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Neexistencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, vylučuje možnosť skúmania hmotnoprávnych dôvodov určenia neplatnosti, resp. neexistencie právneho úkonu, ako sa domáhal žalobca. Z tohto dôvodu sa odvolací súd nezaoberal argumentáciou žalobcu, ohľadne dôvodov neplatnosti, resp. neexistencie, predmetného Dodatku. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak by súd naliehavý právny záujem neskúmal, porušil by tým základné právo žalovaného na súdnu právnu ochranu. Uvedená skutočnosť vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 06.10.2017, ktorý uvádza „Ak všeobecné súdy postupujú tak, že rozhodujú o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospeli k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu, porušia tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania.“

24. Odvolanie žalobcu z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nie je opodstatnené, keďže v danom prípade boli splnené procesné podmienky a súd prvej na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ako aj k správnemu právnemu posúdeniu veci, že žalobca v danom

konaní nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení že Dodatok zo dňa 10.04.2000 je absolútne neplatný, resp. že nebol nikdy uzatvorený a neexistuje, a to v zmysle .

25. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami ().

26. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. ).

27. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -347 zo dňa 22.11.2017 v znení opravného uznesenia č.k. -433 zo dňa 03.03.2021 v zmysle potvrdil ako vo výroku vecne správny.

28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s v spojení s tak, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne zmysle súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).