Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12CoPr-5-2021.pdf
PDF · 108.38 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoPr/5/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu T. X., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom A. XX, právne zastúpeného JUDr. Idou Cabanovou, advokátkou, so sídlom Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, proti žalovanému Obec Bzovík, Bzovík 299, právne zastúpenému URBÁNI & Partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, o určenie miery zavinenia na pracovnom úraze, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7Cpr/1/2020 - 164 z 10. júna 2021, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej tiež ako „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) určil, mieru zavinenia žalovaného pri pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 21. 06. 2019 o 12:30 hod. pri Kláštore premonštrátov v Bzovíku v rozsahu 80 % (I. výrok). Zároveň určil mieru zavinenia žalobcu pri pracovnom úraze v rozsahu 20 % (II. výrok). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 60 % (III. výrok).
2. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia miery zavinenia na pracovnom úraze, ktorú žalobu u odôvodnil tým, že pracoval u žalovaného na základe pracovnej zmluvy odo dňa 01. 06. 2019 ako znevýhodnený uchádzač o zamestnanie a to na dobu určitú do 30. 11. 2019. Dňa 21. 06. 2019 bol žalobca vyslaný na práce - kosenie trávy v okolí Kláštora premonštrátov v Bzovíku, kde prebiehali stavebné práce. Pre výkon danej práce mu boli predtým zo strany žalovaného ako zamestnávateľa vydané 1 x pracovné okuliare, 1 x krovinorez s plnou nádržou benzínu, 1 x plastová fľaša o objeme 1,5 l, naplnená benzínom. Po obedňajšej prestávke okolo 12:30 hod. žalobca zistil, že nemal v krovinoreze benzín, preto zobral fľašu s benzínom do ruky, povolil zátku a vtedy mu fľaša s benzínom vybuchla tak, že mu benzín oblial celú tvár a dostal sa mu do očí, nosa a úst. V ten istý deň bol hospitalizovaný vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Banskej Bystrici na očnej klinike, kde zotrval až do svojho prepustenia dňa 24. 06. 2019 do domáceho ošetrenia. Zo strany žalovaného bol spísaný záznam o registrovanom pracovnom úraze, v ktorom bol rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz vo výške 100 %. Žalovaný dňa 22. 06. 2019 spísal zápisnicu z vyšetrenia pracovného úrazu, ktorú žalobca nepodpísal z dôvodu rozporu v popise úrazu s jeho skutočným priebehom. Následne žalovaný spísal novú zápisnicu z vyšetrenia pracovného úrazu, ktorú zaslal dňa 10. 12. 2019 Sociálne poisťovni, pobočka Zvolen, kde v tlačive opravil bod týkajúci sa zavinenia tak, že rozsah zodpovednosti zamestnávateľa - žalobcu označil vo výške 0 %. V zápisnici
bola uvedená plná zodpovednosť zamestnanca na pracovnom úraze z dôvodu porušenia právnych predpisov, okrem iného § 12 ods. 2 písm. f) zákona č. 124/2006 Z. z.. Po doručení danej zápisnice Sociálna poisťovňa na základe zmien zo strany zamestnávateľa vyzvala žalobcu na podanie žaloby o určenie miery zavinenia na pracovnom úraze.
3. Prvoinštančný súd vec právne posúdil podľa ust. § 14, § 43 ods. 1 písm. b), § 47 ods. 1 písm. b), § 195 ods. 1, 2 a 6, § 196 ods. 1 až 5, § 220 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „ZP“), § 16 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 5 ods. 1, 2, § 6 ods. 1 písm. a), § 12 ods. 2 písm. f), § 17 ods. 4 písm. a) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, § 1 ods. 1, 2, § 2 ods. 1, 2, 3 a 4, § 6 ods. 2, podľa bodu 3, prílohy č. 3 Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „Nariadenie vlády SR“), podľa § 3 ods. 1, 3 písm. a),ods. 8, prílohy č. 1, tabuľky č. 1 vyhlášky MV SR č. 96/2004 Z. z. ktorou sa ustanovujú zásady protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých kvapalín, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov (ďalej len „Vyhláška“). Konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca pri vykonávaní prác pre žalovaného utrpel pracovný úraz, za ktorý zodpovedá titulom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú pracovným úrazom žalovaný. Rovnako nebola sporná skutočnosť, že žalobca ráno dňa 21. 06. 2019 prišiel podľa pokynov zamestnávateľa pred obecný úrad, kde mu pracovník zamestnávateľa vydal pracovné pomôcky a pracovné prostriedky a to 1 x pracovné ochranné okuliare, krovinorez s plnou nádržou benzínu a 1 x plastovú fľašu na pitnú vodu o objeme 1,5 l naplnenú benzínom. V daný deň žalobca vykonával prácu na základe pokynov zamestnávateľa, pričom pracovníci zamestnávateľa ho neupozornili, kde si má počas práce odložiť veci, vrátane plastovej fľaše s benzínom. Okresný súd vychádzajúc z prílohy č. 3 bod 3 Nariadenia vlády SR a konštatoval povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi na ochranu zraku ochranné okuliare a na ochranu tváre štít pri práci s krovinorezom. Žalovaný si tak nesplnil svoju povinnosti, keď žalobcovi neposkytol všetky v Nariadení vlády SR uvedené ochranné prostriedky a to konkrétne štít na ochranu tváre, prípadne kuklu. Ďalej zistil na strane žalovaného porušenie zásad protipožiarnej bezpečnosti pri manipulácii a skladovaní horľavých, ťažkých vykurovacích olejov a rastlinných a živočíšnych tukov a olejov definovaných vo Vyhláške. V zmysle Vyhlášky je benzín podľa prílohy č. 1, tabuľky č. 1 zaradený do triedy nebezpečnosti č. I.. Podľa názoru okresného súdu, benzín ako horľavina I. triedy sa síce môže skladovať a prepravovať v obale z plastu, ktorý spĺňa zadefinované technické normy uvedené vo Vyhláške, čo v danom prípade však splnené nebolo. Nesprávne skladovanie benzínu ako horľavej kvapaliny bolo najzávažnejšou príčinou vzniku pracovného úrazu žalobcu vzhľadom na čas výkonu práce v mesiaci jún, pri vysokých vonkajších teplotách ovzdušia. Príčinou vzniku pracovného úrazu bolo nesprávne uskladnenie benzínu v nádobe, v ktorej sa táto kvapalina nesmie podľa platnej legislatívny uskladňovať. Žalovaný porušil právne predpisy, keď pri práci s krovinorezom neposkytol žalobcovi bezpečne uskladnený benzín, čím ho vystavil rizikám pri manipulácii s kvapalinou. Taktiež žalovaný porušil svoju povinnosť aj tým, že žalobcovi neposkytol štít na ochranu tváre, ktorý by mohol eliminovať poškodenie zdravia žalobcu. Na druhej strane však konštatoval aj porušenie povinnosti žalobcu, ktorý pri práci nepoužil pridelené ochranné okuliare určené na ochranu zraku, ktoré v prípade, ak by boli správne použité, mohli zabrániť poraneniu jeho očí pri pracovnom úraze. Vychádzajúc zo skutkových zistení a vykonaného dokazovania prvoinštančný súd určil mieru zavinenia žalovaného pri pracovnom úraze v rozsahu 80 % a mieru zavinenia žalobcu pri pracovnom úraze v rozsahu 20 %.
4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a tieto priznal žalobcovi v rozsahu 60% a to s ohľadom na pomer jeho úspechu v spore.,
5. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že určí mieru zavinenia žalovaného pri pracovnom úraze v rozsahu 50 % a mieru zavinenia žalobcu taktiež v rozsahu 50 %, pričom žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania neprizná.
6. Odvolanie podal z dôvodov podľa § 365 písm. b) a h) CSP. Nestotožnil sa s rozsudkom súdu prvej inštancie. Považoval ho za nespravodlivé, nepreskúmateľné, arbitrárne a vydané v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Poukázal na to, že pri určení miery zodpovednosti vychádzal súd prvej inštancie z toho, že on mal porušiť dve povinnosti (neposkytnutie štítu a nesprávne uskladnený benzín). Na strane žalobcu malo ísť o porušenie jednej povinnosti spočívajúcej v nepoužití pridelených
ochranných prostriedkov - okuliarov na ochranu zraku, teda ak sa mal dopustiť dvoch porušení právnych predpisov a žalobca len jednej, tak pri spravodlivom prerozdelení s prihliadnutím na váhu porušení povinností (približne v rovnakom rozsahu) by mala byť zodpovednosť za zavinenie v pomere 2:1, čo predstavuje percentuálne vyjadrenie miery zavinenia pre žalovaného ako zamestnávateľa 66,66 % a pre žalobcu ako zamestnanca 33,33 % a nie 80 % k 20 %. Okresný súd tak založil svoje rozhodnutie na neprimerane prísnom určení miery jeho zodpovednosti na pracovnom úraze, čím došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Vo vzťahu k neposkytnutiu ochranného štítu poukázal na to, že tento svojím charakterom ochraňuje pracovníka pred nárazmi akýchkoľvek pevných telies, odlietavajúcich od sečnej hlavice krovinorezu (najmä trávy, kamienkov a pod.), pričom táto je zabezpečená štítom, ktorý má dierovanú prednú časť. Keďže pracovný úraz bol spôsobený horľavou látkou v kvapalnom skupenstve - benzínom a ešte k tomu nie pri práci s krovinorezom, ale pri otváraní nádoby s benzínom, ochranný štít tváre by na ochrane zraku nesplnil žiadnu ochrannú funkciu, nakoľko benzín by prešiel skrz dierovanú ochranu štítu, teda že pracovný úraz sa nestal v príčinnej súvislosti s používaním krovinorezu pri kosení a pri práci s krovinorezom, ale práve v kľudovom režime, pri otváraní plastovej fľaše benzínu, a preto nie je možné spájať porušenie uvedenej povinnosti nepridelením ochranného štítu s pracovným úrazom pri otváraní plastovej fľaše benzínu, na ktorú sa povinnosť použitia ochranného štítu nevzťahuje. Doplnil, že Vyhláška sa zmieňuje o poskytovaní ochranných pomôcok a to ochranného štítu pri práci s krovinorezom. Jeho porušenie týkajúce sa nesprávneho uskladnenia benzínu a povinnosti žalobcu mať ochranné okuliare považoval za rovnocenné a teda mali byť postavené na rovnakú úroveň. Mal za to, že porušenie povinnosti ohľadom správneho uskladnenia benzínu nie je za istých okolností porušením. V tomto smere poukázal na § 3 ods. 11 a § 2 ods. 1 Vyhlášky. Uviedol, že ak zákonodarca predpokladá a umožňuje uskladnenie horľaviny v množstve do 5 L v rozbitnom prepravnom obale (§ 2 ods. 1 Vyhlášky), tak potom analogicky možno vyvodiť, že uskladnenie benzínu v plastovej fľaši max. 1,5 L je omnoho menším rizikom. V danom smere považoval toto porušenie na jeho strane za sporné. Namietal tiež nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia vo vzťahu k zvoleniu miery zodpovednosti, pričom poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 689/2014.
7. Žalobca navrhoval odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. V plnom rozsahu sa stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, ktorý vyhodnotil všetky dôkazy a dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci. Rozhodnutie považoval za spravodlivé, preskúmateľné a správne odôvodnené. Nesúhlasil s názorom žalovaného ohľadne určenia miery zodpovednosti pri pracovnom úraze. Žalovaný nesplnil svoju povinnosť a neposkytol mu všetky ochranné prostriedky a tiež mu nesprávne poskytol benzín, ktorý bol v nádobe od plastovej fľaše od minerálnej vody.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Predmetom odvolacieho konania bolo preskúmanie správnosti rozhodnutia okresného súdu, ktorým určil mieru zavinenia žalovaného a žalobcu na pracovnom úraze, ktorý sa stal dňa 21. 06. 2019 o 12:30 hod. pri Kláštore premonštrátov v Bzovíku (I. a II. výrok), ako aj závislého výroku o trovách konania (III. výrok).
12. Odvolací súd sa vzhľadom na podané odvolanie preskúmaním napadnutého rozhodnutia prvoinštančného súdu stotožnil s jeho odôvodnením, so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie prejednávaného sporu a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP.
13. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami aj úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na druhej strane. V hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť a súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom
v celom súhrne posúdil a náležite vyhodnotil. Rozhodnutie okresného súdu je logické a presvedčivé, premisy v ňom zvolené aj závery, ku ktorým na ich základe okresný súd dospel, sú prijateľné.
14. Žalovaný v odvolaní neuvádza relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa preto obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s uvedením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, v nadväznosti na odvolacie námietky žalovaného.
15. Pokiaľ u žalobcu došlo k poškodeniu zdravia pri plnení pracovných úloh, teda k pracovnému úrazu u žalovaného, tento zodpovedá za vzniknutú škodu, nakoľko žalobca plnil svoje pracovné povinnosti pre žalovaného ako zamestnávateľa. Okresný súd správne konštatoval, že pri pracovnom úraze ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Pre vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodová udalosť a príčinná súvislosť medzi škodou a škodnou udalosťou. Dôvodom zbavenia sa zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa (liberácie) môže byť len preukázané zavinené protiprávne konanie zamestnanca, ktoré je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti je vždy na strane zamestnávateľa. Ten musí preukázať, že postihnutý zamestnanec porušil právne alebo ostatné predpisy k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia, že ide o zavinené porušenie predpisov zo strany zamestnanca, že zamestnanec bol s týmito predpismi riadne a preukázateľne oboznámený, ich znalosť bola zo strany zamestnávateľa sústavne vyžadovaná a kontrolovaná, a taktiež dodržiavanie týchto predpisov bolo zamestnávateľom sústavne vyžadované a kontrolované, a že uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody. Na rozdiel od úplného zbavenia sa zodpovednosti, pri čiastočnom zbavení sa zodpovednosti stačí riadne oboznámenie zamestnanca s právnymi alebo ostatnými predpismi a pokynmi k zaisteniu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.
16. V danom prípade bola splnená táto podmienka, keďže v konaní nebolo sporné, že žalobca bol oboznámený s predpismi o bezpečnosti ochrana zdravia pri práci, pričom absolvoval aj skúšku. Okresný súd posúdil nárok žalobcu na určenie zodpovednosti žalovaného za škodu vzniknutú v dôsledku pracovného úrazu v rozsahu 80 %, teda mal za to, že žalovaný sa svojej objektívnej zodpovednosti zbavil sčasti (20 %) tak, ako to predpokladá ust. § 196 ods. 2 písm. a) ZP.
17. Žalovaný v odvolaní namietal určenie miery jeho zavinenia vzhľadom na porušenie povinností na jeho strane ako aj na strane žalobcu, ktoré považoval za rovnomerné.
18. Odvolací súd je toho názoru, že porušenie povinností strán sporu pri vzniku pracovného úrazu neboli rovnocenné. Okresný súd správne konštatoval, že hlavnou príčinou vzniku pracovného úrazu bolo nesprávne uskladnenie benzínu ako horľaviny I. triedy v 1,5 l plastovej fľaši od benzínu, ktorá bola vystavená vonkajším teplotám ovzdušia presahujúcich 21°C, t. j. pri teplote presahujúcej bod vzplanutia v zmysle § 3 ods. 3 písm. a) Vyhlášky. Táto skutočnosť predstavovala hlavnú a podstatnú príčinu vzniku pracovného úrazu žalobcu. Ak by benzín bol uskladnený v nádobe (napr. bandaske, sude alebo inej nádobe, ktorá spĺňa požiadavky na umiestnenie horľavej kvapaliny I. triedy) možno predpokladať, že by nedošlo k výbuchu benzínu a následnému vzniku pracovného úrazu žalobcu. Argumentácia žalovaného ohľadom analogickej možnosti uskladnenia menšieho množstva benzínu v plastovej fľaši na minerálnu vodu s poukazom na možnosť jeho uskladnenia v rozbitných prepravných obaloch, ktoré sú zadefinované v ustanovení § 2 ods. 1 písm. a) Vyhlášky, nebola v danom prípade správnou argumentáciou. Skutočnosť, že benzín vzhľadom na svoje fyzikálno-chemické vlastnosti patrí medzi horľavé kvapaliny I. triedy, nebola medzi stranami konania sporná. Samotná Vyhláška upravuje možnosť umiestnenia horľavých kvapalín I. alebo II. triedy výlučne len do prepravných obalov z plastu alebo gumy a to konkrétne v kanistri, sude alebo inej nádobe (ktorá nie je cisterna ani rozbitným prepravným obalom - podľa § 2 ods. 1 písm. a, d) až g) Vyhlášky), pričom táto iná nádoba musí kumulatívne spĺňať požiadavky uvedené v ustanovení § 3 ods. 8 písm. a), b), c) - bod. 1 až 3 Vyhlášky (viď ustanovenie § 3 ods. 8 , 9 a 10 Vyhlášky). Z uvedeného je tak vylúčená možnosť umiestnenia benzínu ako horľavej kvapaliny I. triedy nielen v rozbitnom prepravnom obale, ale aj v plastovej fľaši, určenej predovšetkým na uskladnenie minerálnej vody.
19. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa neposkytnutia ochranného štítu žalobcovi odvolací súd uvádza, že ani táto námietka žalovaného nebola dôvodná, pričom si v odvolaní v tomto smere sám
aj protirečí, keď na jednej strane uviedol, že štít má dierovanú prednú časť, ktorá by nijako nezabránila kontaktu benzínu s tvárou žalobcu, ktorý je kvapalinou. Na druhej strane tvrdil, že k pracovnému úrazu nedošlo v príčinnej súvislosti s použitím krovinorezu pri kosení t. j. pri práci s krovinorezom, a preto nebola potreba použitia ochranného štítu a poukázal na znenie prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR bod 3.,- 3.1,- 3.1.13, podľa ktorého sú pre ochranu zraku a tváre určené ochranné okuliare, štít na ochranu tváre, kukla a to pri práci s motorovou reťazovou pílou a krovinorezom. Ak by teda podľa názoru žalovaného nebolo potrebné pri otváraní fľaši s benzínom za účelom jeho naliatia do krovinorezu použiť ochranný štít, tak potom rovnako pri tej istej činnosti by nebolo potrebné, aby žalobca mal nasadené okuliare na ochranu očí, keďže by sa podľa názoru žalovaného nejednalo o prácu s krovinorezom v zmysle prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR.
20. V zmysle prílohy č. 1 Nariadenia vlády SR bolo povinnosťou žalovaného poskytnúť žalobcovi pri práci s krovinorezom nielen okuliare na ochranu očí, ale aj štít na ochranu tváre.
21. Odvolací súd je toho názoru, že pojem práca s krovinorezom je potrebné vykladať v širšom zmysle. Pod týmto pojmom nemožno rozumieť výlučne len vykonávanie činnosti samotného kosenia s krovinorezom, ale aj ostatných činností, ktoré súvisia s používaním krovinorezu. Medzi takéto činnosti možno zaradiť aj štartovanie, uvádzanie krovinorezu do činnosti, jeho vypínanie, výmena hlavice krovinorezu, či doplnenie silonu do krovinorezu, ale aj doplňovanie pohonnými látkami a olejom.
22. Z uvedeného je tak zrejmé, že aj pri otváraní benzínu za účelom jeho naliatia do krovinorezu mal žalobca povinnosť mať nasadené nielen okuliare určené na ochranu očí, ale aj štít slúžiaci na ochranu tváre, ktorý mu však zo strany žalovaného ako zamestnávateľa ani nebol poskytnutý. Je pravdou, že existuje viacero druhov ochranných štítov určených na ochranu tváre (s dierovanou prednou časťou, ale aj číry celotvárový štít). V prílohe č. 1 Nariadenia vlády SR, nie je špecifikované aký štít sa má poskytnúť na ochranu tváre pri práci s krovinorezom, avšak v zmysle prílohy č. 4 Nariadenia vlády SR má štít na ochranu tváre spĺňať okrem iného aj kritériá na ochranu pred chemickými kvapalnými látkami, medzi ktoré patrí aj benzín. V danom prípade však ako už bolo uvedené, zo strany žalovaného nebol poskytnutý žalobcovi žiaden štít na ochranu tváre, pričom pri práci s krovinorezom by bolo vhodnejšie poskytnutie číreho celotvárového štítu.
23. K určenej miere zavinenia okresným súdom, odvolací súd opätovne poukazuje na to, že pri vzniku pracovného úrazu počas plnenia pracovných úloh sa jedná o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej sa zamestnávateľ môže zbaviť buď celkom (§ 196 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP), resp. zčasti (§ 196 ods. 2 písm. a) až c) ZP).
24. V prejednávanej veci okresný súd dospel k správnemu záveru, že vznik škody z dôvodu pracovného úrazu spočíval v porušení viacerých právnych predpisov, pričom jednou z príčin vzniknutej škody bolo nepoužitie ochranných okuliarov zo strany žalobcu. Žalovaný sa tak zčasti zbavil svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu v zmysle § 196 ods. 2 písm. a) ZP, kde v takomto prípade bolo pre rozhodnutie podstatné určenie miery zavinenia žalobcu za to, že príčinou vzniku pracovného úrazu bolo okrem iného porušenie jeho povinnosti mať pri práci s krovinorezom nasadené ochranné okuliare určené na ochranu očí. Nesplnenie tejto povinnosti zo strany žalobcu okresný súd určil v miere 20 % (t. j. 1/5). Z uvedeného tak logicky bola zvyšná objektívna miera zodpovednosti žalovaného v rozsahu 80 % (t. j. 4/5).
25. Preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.
26. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, keďže odvolací súd potvrdil odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).
Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.