Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/24/2017

Potvrdené rozhodnutím 9Co/196/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: Š. A., P.. XX.X.XXXX, Y. H. XXX, právne zastúpeným Mgr. Marekom Tauberom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves proti žalovanému I. U., P.. X.X.XXXX, Y. O. XX, G. E. O., právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 9C/24/2017 - 223 zo 07.02.2019 rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudca JUDr. Stanislava Semanová, v spore žalobcu: Š. A., P.. XX.X.XXXX, Y. H. XXX, právne zastúpeným JUDr. Ľubomírou Bašistovou Virovou, advokátkou so sídlom Zimná 62, Spišská Nová Ves proti žalovanému I. U., P.. X.X.XXXX, Y. O. XX, G. E. O., právne zastúpenému JUDr. Zuzanou Kollárovou, advokátkou so sídlom Zimná 59, Spišská Nová Ves, v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou podanou na tunajšom súde dňa.30.3.2017 sa domáhal od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia. V žalobe uviedol, že spolu so svojou vtedajšou manželkou D. A. bývali pred a počas ich manželstva v rodinnom dome v O. Č.. XX, v ktorom rekonštruoval a opravoval bytovú časť, s prísľubom a súhlasom žalovaného, že môže spolu s jeho vtedajšom manželkou túto časť domu užívať pre seba a svoju rodinu na dobu neurčitú. Jeho manželstvo bolo rozvedené tunajším súdom dňa 31.3.2015, čím mu zanikol právny dôvod na užívanie predmetnej nehnuteľnosti. Túto prestal užívať rozhodnutím súdu. V predmetnej nehnuteľnosti pred svadbou t.j. pred 1.10.2011 vykonal tieto práce: nové stierky v spálni, obývacej izbe, hornej a dolnej chodbe, výmena zárubni s dverami, schody, založenie plávajúcich podláh, oprava dvora, výmena okien. Po svadbe t.j. po 1.10.2011 vykonal práce v kúpeľni, búracie a stavebné práce v priestoroch kuchyne, oprava strechy, výkopové práce na dvore, kúrenie. Zároveň rekonštruoval a renovoval traktor zn. Zetor, ktorý mal v užívaní od žalovaného a ktorý mu dal prísľub, že ho môže používať v prospech rodiny. Vynaložením investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniklo vlastníkovi bezdôvodné obohatenie.

2. Doplnením žaloby doručeným súdu dňa 26.4.2017 žalobca upresnil, že od žalovaného sa domáha vrátenia materiálu použitého pri rekonštrukcií bytovej jednotky alebo 70 % z vynaložených finančných prostriedkov, čo predstavuje za práce a materiál pred 1.10.2011 sumu 8 330,- Eur, za práce a materiál po 1.10.2011 sumu 15 890,- Eur a opravu a renováciu traktora sumu 1 200,- Eur.

3. V písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 14.7.2017 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žaloba ani po doplnení žalobcom nemá predpísané náležitosti a preto nie je možné sa k nej kvalifikovane vyjadriť. Zároveň uplatnil námietku premlčania. Ďalej uviedol, že rekonštrukcie jeho nehnuteľnosti boli financované z úverových prostriedkov od Slovenskej sporiteľne a to na základe zmluvy zo dňa 9.9.2013, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 26 200,- Eur.

Dlžníkmi zo zmluvy okrem neho a jeho manželky sú aj žalobca a jeho vtedajšia manželka. Žalobca sa na splácaní tohto úveru minimálne od rozvodu jeho manželstva nepodieľa.

4. V replike doručenej súdu dňa 23.2.2018 žalobca uviedol, že žalovanej sumy sa domáha z dôvodu investícií do rekonštrukcie domu č. XX J. A. O., ktorého výlučným vlastníkom je žalovaný. Dom bol rekonštruovaný so súhlasom žalovaného s tým, že bude žalobca s rodinou užívať uvedenú časť domu. Investície, ktoré uviedol v žalobe boli vykonané výlučne z jeho peňazí, ku dňu 2.9.2010 mal na účte sumu 10 072,88 Eur, z ktorej postupne vyberal peniaze na rekonštrukciu domu. Na rekonštrukciu boli použité aj jeho peniaze poskytnuté mu Prvou stavebnou sporiteľňou na základe úveru zo dňa 27.9.2011 vo výške 19 500,- Eur. Z toho 5 600,- Eur použil na kúpu pozemku a ostatné investoval do nehnuteľnosti. Celkovo investície predstavovali sumu 34 600,- Eur, z ktorej požaduje 70 % a tiež sa domáha sumy 1 200,- Eur, ktorá zodpovedá obohateniu žalovaného z dôvodu investícií do traktora. Účelom úveru zo dňa 9.9.2013 vo výške 26 200,- Eur bolo splatenie úveru žalovaného a jeho manželky vo výške 8 149,- Eur. Prostriedky z úveru boli použité do rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovaného v podobe nákupu vybavenia kúpeľne, časti strechy, , kúpy nábytku, kuchynskej linky, spotrebičov, doplnkov do interiéru, výbavu pre dieťa, a plnenie potrieb jeho bývalej manželky na jej štúdium na vysokej škole, do rodiny v podobe dovoleniek, splátky úveru a bežných potrieb rodiny. K námietke premlčania uviedol, že začiatok plynutia premlčacej doby sa má počítať od právoplatnosti rozsudku o rozvode s dcérou žalovaného. O tom, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil na jeho úkor nemohol vedieť skôr až v tento deň. Nehnuteľnosti užíval a investoval do nich so súhlasom žalovaného, po rozvode odpadol dôvod, na základe čoho už nebol oprávnený nehnuteľnosť užívať, teda odpadol právny dôvod, na základe ktorého sa plnilo. V súvislosti s tým poukázal na to, že jeho manželka udržiavala od roku 2013 mimomanželský pomer, o čom vedel aj žalovaný. O o pomere manželky nevedel. Hoci nebýval v dome od marca 2014 v mesiacoch jún, júl 2014 sa podieľal na dokončení strechy na dome v domnení, že jeho vzťah s manželkou sa urovná. Zároveň vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Za okolností, za ktorých bolo investované do nehnuteľnosti, je vznesenie námietky výrazom zneužitia tohto práva na jeho úkor a v prípade zániku nároku na bezdôvodné obohatenie v dôsledku premlčania, by to bolo neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva.

5. V duplike doručenej súdu dňa 23.5.2018 žalovaný poukázal na to, že stav finančných prostriedkov na účte žalobcu pred svadbou nedokazuje, že tieto boli použité na úhradu prác a tovaru. Tieto boli hradené z peňazí žalovaného, jeho manželky a ich dcéry. Ďalšie rekonštrukčné práce boli vykonané až v roku 2013, 2014 a hradené boli z úveru zo Slovenskej sporiteľne. Z úveru 26 200,- Eur bola časť použitá na vyplatenie úveru žalovaného a jeho manželky, zvyšná časť 18 039,65 bola prevedená na účet žalobcu a z tohto boli hradené rekonštrukčné práce. K námietke premlčania nároku žalobcu uviedol, že žalobca od začiatku vedel, že žalovaný je výlučný vlastník domu a do nehnuteľnosti investoval bez právneho titulu, so žalovaným nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu. Ak by aj mal ústny súhlas na investovanie od žalovaného, jeho právo domáhať sa bezdôvodného obohatenia vzniklo okamihom opustenia spoločnej domácnosti v dome v marci 2014 resp. auguste 2014, kedy mu bolo jasné, že jeho vzťah s manželkou sa už neurovná a dom užívať nebude. Poprel, aby mal vedomosť o mimomanželskom vzťahu jeho dcéry, rekonštrukcia domu nebola financovaná z prostriedkov žalobcu, nemal úmysel bezdôvodne sa obohatiť tým, aby žalobcu nechal na jeho náklady opravovať dom. Ďalej poukázal na to, že pokiaľ by bezdôvodné obohatenie vzniklo, vznikol by prospech v rozsahu, v akom sa nehnuteľnosť vykonanou investíciou zhodnotila a nie vo výške vynaložených investícií.

6. V podaní doručenom súdu dňa 7.9.2018 žalobca uviedol, že s bývalou manželkou sa spoznal v roku 2007. V roku 2009 začali uvažovať o manželstve. Na prelome rokov 2009 - 2010 bývala manželka ho požiadala, aby jej pomohol s prerábkou rodinného domu nachádzajúceho sa v O. Č.. XX z dôvodu ich budúcej svadby s tým, že v tom dome po svadbe môžu bývať. Majiteľ domu G. U. na to reagoval kladne, nijako nenamietal, že v dome nemôžu bývať. G. U. s rodinou býval v prízemí uvedeného rodinného domu a prvé poschodie bolo trvalo neobývané. Po vzájomnej dohode s bývalou manželkou a s jej otcom G. U. začali vykonávať rekonštrukčné práce. Tieto sa týkali rekonštrukcie chodníkov, zbúrania nepotrebných schodov. Spolu s manželkou dali vyhotoviť do celého domu plastové okná, na ktoré vybral peniaze so svojho účtu a dal ich j bývalej manželke, aby to celé zrealizovala. Okná inštaloval rodinný známy bývalej svokry. Bývalá manželka spolu so svojím otcom a matkou začali vykonávať maliarke práce. Počas týchto prác sa ukázala potreba nových stierok . Stierky na prvom poschodí vykonával sám, v izbách spálňa, obývačka, a chodba v jej vrchnej a spodnej časti, pomáhali mu známi E. Y., Z. Y. a D. V.. Materiál ako lepidlo, omietky, sieťky, penetračný náter ako aj rôzny iný stavebný materiál, nakupoval v stavebninách v Levoči . Po vykonaní týchto prác zariadili prvé poschodie, svojpomocne zhotovil posteľ, komodu do spálne. Obývaciu stenu a zariadenie obývačky zakúpil zo svojich peňazí. Po vzájomnej konzultácií s bývalou manželkou pred svadbou požiadal o komerčný úver od PSS, ktorého ručiteľkou je bývala manželka a peniaze mu boli poskytnuté vo výške 14.000 Eur. S ďalšími čiastkovými prácami začal v roku 2012, dal vyhotoviť rozpočet na strechu, kúpeľňu ako aj kuchyňu. Po zvážení a prehodnotení finančných prostriedkov a z dôvodu potreby peňazí na zabezpečenie samotnej realizácie prác, kúpu zariadenia kuchyne spotrebičov, a potreby finančných prostriedkov potrebných po narodení dieťaťa ako aj kvôli finančnej rezerve, sa s bývalou manželkou dohodli, že si zoberú úver v SLSP . Úver bol schválený vo výške 26.000 Eur, z čoho bol vyplatený úver G. U., a na jeho účet došli finančné prostriedky vo výške 18.000 Eur. Tieto prostriedky spotrebovali na zriadenie kuchyne, nákup spotrebičov, potreby k narodeniu dieťaťa, rôzne potreby pre domácnosť, ale aj na samotné splátky úveru. Po narodení dcéry P. v december 2013, si s manželkou citovo už nerozumeli, ich vzájomná komunikácia sa týkala len dcéry. Vo februári 2014 sa snažil s bývalou manželkou krízu riešiť, čo viedlo k našim ďalším vážnym rozporom. Po tomto sa v marci 2014, odsťahoval od manželky k svojím rodičom, nakoľko dúfal , že potrebujú byť chvíľu od seba. Do domu žalovaného naďalej chodil za dcérou, ale aj za žalovaným a jeho manželkou. V mesiaci jún 2014 napriek nezhodám s smanželkou začal s realizáciou rekonštrukcie strechy na rodinnom dome I. U., pri prácach muvypomáhali známy, ako aj I. U. so synom I.. Uvedenú rekonštrukciu som ukončil 21.06. 2014. Dňa 24.06.2014 mu bolo T. H. oznámené, že jeho manželka má pomer s jej manželom, čo manželka potvrdila. Naďalej navštevoval rodinný som I. U., ako aj prvé poschodie, ktoré obývala manželka. V tomto čase sa dozvedel, že manželka podala žiadosť o rozvod. Po celú dobu až do času, kým ich súd nerozviedol, dúfal, že vzťahy medzi ním a bývalou manželkou sa zlepšia a dá prednosť svojej rodine. V mesiaci marec 2014 bol stanovený termín pojednávania, týkajúci sa rozvodu manželstva, kde sa dozvedel, že jeho manželka má 2 ročný mimomanželský pomer. Žalovaný, musel mať o tom vedomosť a naďalej sa úmyselne obohacoval na jeho úkor, nechal ho dokončiť celú strechu ako i iné práce.

7. Na pojednávaní konanom dňa 4.10.2018 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 25 420,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od podania žaloby do zaplatenia. Zmena žaloby bola pripustená v zmysle zmeny uvedenej žalobcom v jeho podaní doručenom súdu dňa 23.2.2018, za prítomnosti právnych zástupkýň oboch strán sporu.

8. Súd vykonal vo veci dokazovanie, vypočul strany sporu, svedkov, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to výzvou, úverovými zmluvami, výpisom z listu vlastníctva, výpismi z účtu, rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/249/2014, žalobou o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a zistil nasledovne:

9. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností a to rodinného domu súpisné číslo XX N. XX a pozemkov parciel registra „C“ č. XX/X, XX/X, XX, XX, XXX, XXX N. XXX, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. X katastrálne územie O.Ú.. Žalobca žil v domácnosti žalovaného a teda užíval uvedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného vrátane rodinného domu a priľahlých pozemkov v období rokov 2011 až 2014.

10. Dňa 1.10.2011 bolo uzatvorené manželstvo žalobcu a dcéry žalovaného D. U.. V konaní nebolo sporné, že už pred uzatvorením tohto manželstva sa žalobca a dcéra žalovaného rozhodli žiť spoločne v rodinnom dome žalovaného, ktorý toto žiadnym spôsobom nenamietal. Do uzatvorenia svadby žalobca a dcéra žalovaného žili spoločne v domácnosti rodičov žalobcu, následne sa nasťahovali do domu žalovaného, kde už dovtedy boli vykonávané určité rekonštrukčné práce. Žalobca býval v predmetnom dome a užíval ho do marca 2014, kedy v dôsledku zhoršenia vzťahov medzi ním a jeho v tom čase manželkou, dobrovoľne z ich spoločnej domácnosti odišiel a teda vtedy aj prestal užívať nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného.

11. Podľa vyjadrenia žalobcu zo spoločnej domácnosti v marci 2014 odišiel, avšak ešte v lete 2014 bol sám iniciatívne dokončovať práce na streche domu žalovaného, ktorý voči tomu nemal námietky. Strechu bol opravovať, pretože predpokladal, že je preč len prechodne. Až v rozvodovom konaní sa dozvedel, že jeho manželka má 2-ročný vzťah s iným mužom, ktorý navštevoval aj domácnosť žalovaného.

12. Manželstvo žalobcu a dcéry žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5P/249/2014-25 zo dňa 9.2.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.3.2015. Návrh na rozvod manželstva podala dcéra žalovaného t.j. manželka žalobcu. Podľa odôvodnenia uvedeného rozsudku žalovaný s návrhom na rozvod nesúhlasil, avšak uviedol, že rešpektuje názor manželky, ktorá trvá na rozvode manželstva. Podľa jeho vyjadrenia, si uvedomil, poznajúc svoju manželku, že uzmierenie manželov je niečo, čo sa nedá dosiahnuť. Podľa odôvodnenia rozsudku manželia nežili v spoločnej domácnosti už od marca 2014.

13. Žalobca v konaní označil materiál resp. práce na nehnuteľnostiach žalovaného, ktoré mali byť vykonané do jeho svadby s D. U. a po nej. Medzi stranami sporu nebol sporný rozsah prác, ktoré boli vykonané v rámci rekonštrukcie rodinného domu patriaceho žalovanému, či už pred svadbou žalobcu a dcéry žalovaného alebo po svadbe. Spornou bola skutočnosť, kto tieto práce a materiál použitý pri rekonštrukcií financoval, z akých finančných prostriedkov a v akej sume.

14. Ešte pred svadbou žalobcu a dcéry žalovaného t.j. do 1.10.2011 boli podľa žalobcu vykonané nasledovne práce týkajúce sa rekonštrukcie nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, ktoré boli financované z finančných prostriedkov žalobcu:

- nové stierky a vymaľovanie spálne, obývacej izby, hornej a dolnej chodby, stropu v kuchynke a schodov,

- výmena zárubní a dverí na prvom poschodí domu (3 zárubne plus 3 dvere a jedna zárubňa bez dverí),

- montáž schodov z prízemia na prvé poschodie domu,

- montáž plávajúcich podláh na prvom poschodí domu v spálni a obývačke,

- oprava dvora (postavenie kamenného múrika, dlažba na dvore),

- výmena okien a žalúzií.

15. Podľa žalobcu uvedené práce a materiál bol financovaný z jeho finančných prostriedkov a to z prostriedkov, ktoré mal na svojom účte a z prostriedkov poskytnutých mu Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. na základe úverovej zmluvy.

16. Na výpise z účtu, ktorý bol predložený žalobcom za obdobie od 2.9.2010 do 31.8.2011, sa nenachádza označenie peňažného ústavu, v ktorom bol účet vedený. Z výpisu je zrejme, že ku dňu 2.9.2010 bola na účte suma 10 072,88 Eur a ku dňu 31.8.2011 suma 1 972,28 Eur. V uvedenom období boli z účtu vykonané tieto výbery finančných prostriedkov: 2.9.2010 suma 490,- Eur, 3.9.2010 suma 490,- Eur, 5.10.2010 suma 800,- Eur, 7.10.2010 suma 1 300,- Eur, 3.11.2010 suma 306,72 Eur, 26.11.2010 suma 490,- Eur, 14.1.2011 suma 1 500,- Eur, 28.1.2011 suma 830,- Eur, 6.5.2011 suma 3 150,- Eur, 20.7.2011 suma 490,- Eur, 15.8.2011 suma 420,- Eur. Pri výberoch súm 800,- Eur a 830,- Eur sa jednalo o cezhraničný prevod, pri ktorých zrejme žalobca dopísal slovo škola a teda nejednalo sa o financie investované do nehnuteľnosti žalovaného. Poznámka žalobcu je aj pri sume 1 300,- Eur - dvere a sume 3 150,- Eur - obývačka. K výpisu z účtu žalobca uviedol, že je zrejme, že vyberal vyššie sumy, ktoré by na svoje bežné potreby nevyberal.

17. Podľa tvrdenia žalobcu na základe požiadavky dcéry žalovaného ešte v roku 2010 vybral zo svojho účtu sumu 3 500,- Eur, z ktorej mali byť zakúpené okná dvere a sumu 500,- Eur na žalúzie. Dcére žalovaného odovzdal aj sumu 1 500,- Eur, ktorú si vyberal postupne z účtu a z ktorej mali byť uhradené 3 zárubne, 3 dvere a jedna drevená zárubňa bez dverí. Na ďalší materiál a práce vykonané do svadby vynaložil finančné prostriedky v sume cca 2 500,- Eur. Materiál kupoval postupne, kde platil prevažne v hotovosti. Z uvedenej sumy zaplatil aj za práce pri montáži schodov p. V., v akej výške to si nepamätá. Materiál na schody nezakupoval. Materiál na montáž plávajúcich podláh na prvom poschodí domu v spálni a obývačke nezakupoval, len vykonal práce. Čo sa týka prác na dvore, tieto vykonával aj spoločne so žalovaným a tiež pri oprave sokla domu pomáhal p. V.. Celkove túto svoju prácu vrátane zaplatenie odmeny za prácu p. V. ohodnotil na 900,- Eur. Pokladničné bloky o zakúpení materiálu na rekonštrukčné práce si žalobca neodkladal, nepovažoval to v tom čase za potrebné.

18. Žalovaný pokiaľ sa týka uvádzaného rozsahu uvedených prác vykonaných na jeho nehnuteľnosti do svadby žalobcu s jeho dcérou, s vyjadrením žalobcu súhlasil. Na nové stierky a vymaľovanie kupoval materiál on, nejaký materiál zakúpil aj žalobca. Výmenu dverí vrátane materiálu financovala jeho manželka resp. dcéra, okrem dvoch dverí a jednej zárubne, ktoré nevedel uviesť kto financoval. Dlažbu na schodoch a výmenu okien na poschodí zabezpečoval žalobca s jeho dcérou, kto platil materiál a prácu nevedel. To isté uviedol pri podlahách na poschodí domu, práce vykonával žalobca. Práce na dvore vykonával taktiež žalobca, ale aj s jeho synom.

19. Po svadbe žalobcu a dcéry žalovaného mali byť na nehnuteľnosti žalovaného vykonané práce v:

- kúpeľni

- búracie a stavebné práce v priestoroch kuchyne

- oprava strechy

- výkopové práce na dvore

- kúrenie vrátane výmeny pece na kúrenie.

20. Uvedené práce a materiál žalobca podľa jeho vyjadrenia financoval z úveru z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s.. Okrem toho spolu s manželkou dostali svadobné dary v sume cca 3500,- Eur a jeho otec mu dal sumu 3 700,- Eur.

21. Ako dlžník žalobca uzatvoril dňa 27.9.2011 s veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s., Bratislava Zmluvu o medziúvere a stavebnom - spotrebiteľskom úvere. Zmluva je podpísaná aj dcérou žalovaného Y.. D. U. ako ručiteľkou. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie medziúveru žalobcovi vo výške 19 500,- Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu mu z úveru bola vyplatená suma 14 000,- Eur, z ktorých za sumu 5 000,- Eur kúpil pozemok.

22. Žalobca uviedol, že v kúpeľni boli vykonané búracie práce, zakúpené nové obklady a sanita, potrubie, bolo urobené podlahové kúrenie. Podľa žalobcu všetko financoval on zo svojich finančných prostriedkov v sume cca 3 500,- Eur. V kuchyni boli vykonané taktiež búracie práce, betónovala sa podlaha, vystavala sa komora, uložila plávajúca podlaha. Materiál a práce financoval v celkovej sume cca 2 200,- Eur. Výkopové práce na dvore vykonával spolu so žalovaným, pri prácach bol zapožičaný bager za sumu 200,- Eur, ktorú uhradil on. Pec na vykurovanie zakúpil za sumu 970,- Eur, k tomu ešte čerpadlo. Uvedené vrátane prác financoval z finančných prostriedkov, ktoré dostal za brigádu. Pri rekonštrukcii strechy financoval materiál vo výške 3 500,- Eur, zvyšok materiálu a práce boli financované z úveru, ktorý bol čerpaný za trvania jeho manželstva.

23. Žalovaný súhlasil aj s rozsahom prác vykonaných po svadbe žalobcu s jeho dcérou. Uviedol, že zakúpenie materiálu do kúpeľne bolo vecou žalobcu a dcéry, práce vykonával žalobca, jeho syn a pomáhal aj on. Na búracie a stavebné práce zakupoval nejaký materiál. Škridlu na výmenu strechy v sume maximálne 4 000,- Eur zakupoval asi žalobca, časť z nej bola vrátená do predajne. Výmenu pece financoval žalobca. Strechu ani pec nebolo treba meniť.

24. Dňa 9.9.2013 bola uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., Bratislava ako veriteľom a I. U.D., M.. N. U., Š. A. N. Y.. D. A. ako dlžníkmi. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti v sume 26 200,-Eur.

25. Žalobca predložil aj výpis z jeho účtu v Slovenskej sporiteľni, a.s. za obdobie od 1.9.2011 do 18.11.2015. Z výpisu je zrejme, že dňa 17.9.2013 bola na účet žalobcu pripísaná suma 18 039,65 Eur od I. U.. Dňa 12.10.2012 bol na účet urobený bezhotovostný vklad vo výške 3 770,- Eur od Š. A.. Z účtu, podľa poznámok urobených zrejme žalobcom, bol dňa 24.9.2013 urobený výber 320,- Eur na kúpeľňu, 31.10.2013 výber 1 900,- Eur na kachličky a sanitu a dňa 17.3.2014 výber sumy 3 500,- Eur zrejme na zakúpenie škridle. Ostatné výbery z účtu resp. platby kartou sa výškou výrazne nelíšia od výberov za predchádzajúce obdobie.

26. Žalobca sa domáhal žalobou jeho investícií do opravy traktora vo vlastníctve žalovaného, ktorého opravu podľa žalobcu zabezpečil ešte v roku 2009 a na opravu zakúpil náhradné diely v sume 36 000,- Sk.

27. Svedok D. V., ako dlhoročný kamarát žalobcu, vykonával v rodinnom dome žalovaného montáž schodiska obklad kuchynskej linky, vonku robil nejaké dlažby a vo vnútri domu omietky. Obklad kuchynskej linky sa robil po žalobcovej svadbe, ostatné práce boli robené pred svadbou. Práce vykonal na základe toho, že ho oslovil žalobca. Taktiež z jeho strany mu bolo zaplatené za tieto práce. Okrem toho žalobca sa s ním radil, čo má kúpiť na ďalšie práce a pod. Vie, že v dome sa robila kúpeľňa, strecha a nejaký prístrešok. Pokiaľ sa pýtal na niečo ohľadom prác žalovaného, ten mu povedal, že to robí Š. a že má ísť za ním. S bývalou manželkou žalobcu tieto veci neriešil. Nevie kto platil materiál, ktorý bol použitý pri prácach.

28. Svedok Z. Y., priateľ žalobcu uviedol, že na základe toho že ho oslovil žalobca vykonával práce v rodinnom dome v O.. Konkrétne sa jednalo o urobenie omietok v kuchyni, v kuchyni sa aj niečo betónovalo, robila sa nová priečka, tiež sa urobila omietka na schodisku a v chodbe. Dole v kotolni ukladal dlažbu, tiež pomáhal pri obklade v kuchyni a robení škrabanej omietky. Nevedel uviesť z akých finančných prostriedkov sa tieto práce financovali, jeho vyplácal žalobca, momentálne už nevie v akej sume.

29. Svedkyňa D. U. uviedla, že p. A. ju najprv telefonicky oslovil s tým, že chce zakúpiť nejaký stavebný materiál za dobrú cenu, bolo to v čase keď začal žiť so svojou manželkou. Následne jej vysvetlil, že sa jedná o rekonštrukčné práce na rodinnom dome a odoberal od nej materiál na tieto práce a tento materiál aj vyplácal. Posledným materiálom bola škridla na strechu domu. Žalobca platil za zakúpený materiál vždy hotovosťou, odkiaľ mal finančné prostriedky neriešila.

30. Svedkyňa D.. D. A., bývalá manželka žalobcu a dcéra žalovaného uviedla, že v nehnuteľnosti jej otca do svadby so žalobcom boli robené stierky, vymenené 3 ks dverí so zárubňami a jedna zárubňa, boli robené schody, plávajúce podlahy, menili sa okná a urobili sa aj práce na dvore. Žalúzie sa robili až po svadbe. Materiál na tieto práce bol zakúpený z pôžičky, ktorú si zobrali jej rodičia a z tejto pôžičky aj vyplatili známych žalobcu, ktorí pri prácach pomáhali. Šlo o pôžičku 10 000,- Eur, ktorú čerpali pred jej svadbou so žalobcom. Podlahy vyplácala v obchode jej mama. Dvere a zárubne boli robené na mieru, a taktiež ich vyplatila jej mama. Čo sa týka opráv na dvore tam nebol zakupovaný žiaden materiál, neboli vyplácané žiadne práce. Na výmenu okien jej dal peniaze žalobca. Na základe vzájomnej dohody mu ich vracala mesačne po 150,- Eur. Ostali nezaplatené asi 2-3 splátky, kedy jej povedal, že to už nemusí vrátiť, čo bolo už tesne pred ich svadbou. Je ručiteľkou stavebného úveru, ktorý čerpal žalobca pred svadbou. Z tohto úveru si žalobca kúpil pozemok vedľa jeho rodičovského domu, sústruh a podľa jeho vyjadrenia, úver bral aj z dôvodu, aby mal peniaze na svadbu. Nemá vedomosť o tom, aby rodičia žalobcovi následne dali nejaké peniaze. Vie k že po svadbe svojim rodičom žalobca kúpil slnečné konektory, v akej cene nevie. So žalobcom nikdy spoločný účet nemali. Po svadbe so žalobcom boli vykonávané ďalšie rekonštrukčné práce v kúpeľni, v kuchyni, bola menená strecha, boli urobené výkopové práce na dvore a vymenená pec. Všetky tieto práce a materiál boli financované z úveru, ktorý bol čerpaný za trvania manželstva so žalobcom, kde sú dlžníkmi aj jej rodičia. O vzťahu s iným mužom počas manželstva so žalobcom povedala žalobcovi niekedy v mesiaci marec, najneskôr začiatkom apríla 2014. Na to sa manžel zbalil a odišiel. Následne sa už k ním nevrátil bývať, chodil len za dcérou. Nikto mu pritom nebránil, aby sa vrátil, avšak vzťahy medzi nimi boli zlé. Ani žalobca nikdy už neprišiel s tým, že sa chce vrátiť bývať k ním. Je pravdou, že následne ešte dokončil výmenu strechy. Bol ňou upozornený na to, že medzi nimi je už koniec, strechu nemusí robiť, a že ak má zvyšné peniaze z úveru, nech ich vráti. Zo spoločnej domácnosti si žalobca zobral všetky svoje osobné veci už v marci 2014. Potom čo ešte dokončil strechu si vzal nejaké veci zvonku, šlo o nejaké pracovné náradie.

31. Svedkyňa M.. N. U., manželka žalovaného uviedla, že pred svadbou jej dcéry so žalobcom sa v rodinnom dome robili práce, pokiaľ sa týka obývačky, spálne a chodby na poschodí domu, robila sa úprava dvora. Tieto boli vykonávané svojpomocne, vykonával ich žalobca, ale aj jej syn I. a manžel. Robili sa stierky, omietky, zárubne, dvere a podlahy. Taktiež sa ukladala dlažba na schodišti. Schodište robil kamarát žalobcu, ktorého vyplácal žalobca a následne mu túto sumu uhradila z jej finančných prostriedkov. Pokiaľ sa týka investovania do materiálu, investovala ona. Pred svadbou sa ešte menili okná na dome, a to v celom dome okrem jedných balkónových dverí, dávali sa plastové okná. Od dcéry vie, že na okná jej dal peniaze žalobca, avšak ona mu to splácala po 150,- Eur mesačne. Po svadbe boli vykonávané ďalšie práce, a to práce na prízemí domu, ktoré boli financované ňou. Investovala z pôžičky, ktorú s manželom si vzali necelý rok pred svadbou žalobcu s ich dcérou. Po svadbe žalobca chcel opravovať aj poschodie domu, avšak nechcel si brať pôžičku len na svoje meno. Preto v lete 2013 sa vzala ďalšia pôžička, z ktorej na účet žalobcu prišla suma cca 18 000,- Eur. Z týchto peňazí bola uhrádzaná kuchyňa, kúpeľňa na poschodí domu, financovala sa strecha. Táto pôžička sa spočiatku splácala tak, že žalobca uhrádzal 150,- Eur mesačne a ona 120,- Eur mesačne. Keď však žalobca prestal žiť s dcérou, túto pôžičku prestal platiť a splácala ju ona s dcérou. Celkove žalobca z tejto pôžičky uhradil len 9 splátok po 150,- Eur. Materiál na práce kupoval žalobca, vždy jej povedal koľko to stálo a ona mu vždy dala peniaze zo svojich. Pokladničné bločky od neho nevyžadovala. Niekedy materiál chodieval kupovať aj manžel. Pokiaľ sa týka platenia energií v dome počas doby kedy dcéra so žalobcom bývali u nich, toto bolo uhrádzané z manželovho účtu a od dcéry a žalobcu nikdy nežiadali aby to preplácali. Po tom, čo žalobca odišiel z domu, chodil k ním za svojou dcérou, nikdy neostal na noc. V mesiaci júl 2014, keď prišiel k ním, začal sa vulgárne vyjadrovať o jej dcére. Dovtedy nemala vedomosť o tom, že dcéra má známosť s iným mužom. Pri odchode z domu si žalobca zobral nejaké svoje hnuteľné veci, ako zariadenie obývačky, periny, hrnce. Nikdy nežiadal, aby sa ohľadom investícií dohodli.

32. Dňa 4.5.2016 bola na tunajšom súde podaná žaloba o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva zo strany D.. D. A. proti Š. A.. Podľa žaloby žalobkyňa žiadala okrem iného vyporiadať v uvedenom konaní aj investície do cudzieho majetku a to do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci O. zapísanej na liste vlastníctva č. X vo vlastníctve I. U.. Uviedla, že za trvanie manželstva mala byť investovaná suma 22 700,- Eur. Investície boli uhrádzané z úveru zo Slovenskej sporiteľni, a.s., zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 26 200,- Eur. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby. K späťvzatiu nedošlo z dôvodu dohody strán sporu.

33. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

34. Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

35. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

36. Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

37. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia istiny vo výške 25 420,- Eur s príslušenstvom. Istinu požaduje právnym titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu investícií do nehnuteľnosti žalovaného. Oprava resp. rekonštrukcia cudzej nehnuteľnosti predstavuje zhodnotenie cudzej nehnuteľnosti investíciou do cudzieho majetku. Pokiaľ ide o zhodnotenie nehnuteľnosti, tým že došlo k jej rekonštrukcii, nárok na náhradu týchto nákladov (investícií), je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška predstavuje nie hodnotou vynaložených prostriedkov, ale je daná rozdielom medzi hodnotou nehnuteľností pred vykonaním úprav a po ich vykonaní. Ak došlo k zhodnoteniu cudzej nehnuteľnosti bez akejkoľvek dohody s jej vlastníkom, ide o bezdôvodné obohatenie, získané bez právneho dôvodu. Ak však bolo investované na základe dohody s vlastníkom alebo napr. na základe prísľubu vlastníka previesť vlastníctvo k zhodnocovacej veci na investujúceho, môže ísť o bezdôvodné obohatenie, získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vložením investícií do nehnuteľnosti zhodnotenie vzniká zásadne vlastníkovi t.j. vlastníkovi vzniká bezdôvodné obohatenie v rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti.

38. V danej veci žalobca sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného ako vlastníka nehnuteľností, do ktorých mal investovať svoje finančné prostriedky. Žalovaný je v predloženom liste vlastníctva zapísaný ako výlučný vlastník predmetných nehnuteľností, čím mal súd preukázané, že je pasívne legitimovaný v tomto konaní.

39. Z dokazovania je zrejme, že žalobca mal investovať do nehnuteľnosti žalovaného z dôvodu jeho spolužitia s dcérou žalovaného. Už pred uzatvorením svadby žalobcu a dcéry žalovaného sa títo dohodli, že budú bývať v nehnuteľnosti žalovaného. Je to zrejme aj z toho, že k investíciám do nehnuteľnosti zo strany žalobcu malo dôjsť aj v období pred svadbou žalobcu a dcéry žalovaného, ako aj z toho, že už pred svadbou žili spolu a v podstate len z dôvodu vykonávania rekonštrukcie nehnuteľnosti žalovaného určitý čas bývali aj u rodičov žalobcu. Skutočnosť, že žalobca s dcérou žalovaného bude bývať práve v nehnuteľnosti žalovaného, žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal. Za právny dôvod užívania nehnuteľností žalovaného žalobcom je tak potrebné považovať jeho známosť resp. spolužitie s dcérou žalovaného a to bez ohľadu na to, kedy uzavreli manželstvo.

40. Žalovaný v konaní uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu, preto sa súd v prvom rade zaoberal otázkou, či nárok žalobcu je alebo nie je premlčaný, teda či je námietka premlčania uplatnená žalovaným je opodstatnená. V súvislosti s namietaným premlčaním žiadaného nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd poukazuje na to, že účelom tohto inštitútu je, aby oprávnený subjekt po hrozbou sankcie premlčania uplatnil svoje právo v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na vynútiteľnosť uplatneného práva.

41. V prípade vynaloženia investícií do cudzej nehnuteľnosti bez právneho dôvodu vzniká vlastníkovi nehnuteľnosti bezdôvodné obohatenie v okamihu, kedy k zhodnoteniu došlo a teda nie až okamihom, kedy investujúca osoba nehnuteľnosť vypratá. V prípade vynaloženia investícií na základe dohody s vlastníkom bezdôvodné obohatenie vzniká až odpadnutím právneho dôvodu plnenia t.j. napr. odvolaním dohody zo strany vlastníka. Právnym dôvodom pritom môže byť aj ústna dohoda s vlastníkom veci.

42. V danej veci tak, ako bolo konštatované má súd za to, že právnym dôvodom užívania nehnuteľností žalovaného žalobcom bolo jeho spolužitie s dcérou žalovaného. Z dokazovania je zrejme, že žalovaný túto skutočnosť žiadnym spôsobom nenamietal, teda s uvedeným súhlasil. Z dokazovania je tiež zrejme, že žalovaný takýmto spôsobom súhlasil aj s rekonštrukciou nehnuteľnosti v jeho vlastníctve, keďže práce, ktoré boli vykonávané žiadnym spôsobom nenamietal. Na určenie začiatku plynutia premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia a to objektívnej, ako aj subjektívnej, preto nie je rozhodujúci okamih zhodnotenia predmetnej nehnuteľnosti, ale deň, keď žalobcovi bolo znemožnené predmetné nehnuteľnosti užívať resp. deň kedy ich skutočne prestal užívať. Pri posudzovaní počiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby je potrebné vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, čo je možné zistiť iba zo skutkových okolností, z ktorých je možné zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie vyvodiť (rozsudok NS ČR 21Cdo/3433/2008).

43. Vychádzajúc zo zhodných tvrdení strán sporu, ale aj vypočutých svedkýň D.. D. A. a M.. N. U. mal súd v konaní preukázané, že žalobca opustil spoločnú domácnosti s dcérou žalovaného v mesiaci marec 2014. Z dokazovania je tiež zrejme, že následne už k obnoveniu spolužitia žalobcu a dcéry žalovaného nedošlo. Žalobca síce navštevoval nehnuteľnosť žalovaného, avšak len za účelom návštevy jeho dcéry resp. komunikácie medzi ním žalovaným a jeho manželkou. Žalobca tvrdil, že v tom čase mal za to, že ide len o prechodné obdobie a že vzťahy medzi ním a jeho v tom čase manželkou sa ešte urovnajú. Z uvedeného dôvodu v lete 2014 pomáhal aj pri výmene strechy na dome žalovaného. Z dokazovania je však zrejme aj to, že po odchode zo spoločnej domácnosti si žalobca vzal so sebou všetky svoje osobné veci a dokonca aj jeho nábytok. Z dokazovania pritom nevyplýva, aby žalobca sa snažil riešiť vzťahy medzi ním a dcérou žalovaného so svojou, v tom čase manželkou. Aj z výpovede žalobcu je zrejme, že komunikoval len s jej rodičmi. V rozvodovom konaní je pravdou, že žalobca s rozvodom manželstva s dcérou žalovaného nesúhlasil. Z jeho vyjadrenia v rozvodovom konaní však vyplýva, že si bol vedomý toho, že k obnoveniu jeho spolužitia s dcérou žalovaného už nedôjde.

44. Z uvedeného vyplýva, že najneskôr v deň konania pojednávania vo veci rozvodu žalobcu s dcérou žalovaného, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok o rozvode ich manželstva, žalobca mal vedomosť o tom, že k obnoveniu spolužitia medzi nimi nedôjde. Svedčia o tom jeho vyjadrenia v rozvodovom konaní a napokon svedčí o tom aj skutočnosť, že voči rozsudku súdu o rozvode jeho manželstva z jeho strany odvolanie nebolo podané. Najneskôr v uvedený deň preto podľa súdu začala plynúť premlčacia lehota. Najneskôr v uvedený deň totiž žalobca prestal predmetnú nehnuteľnosť definitívne užívať, a teda najneskôr v uvedený deň došlo aj k odpadnutiu právneho dôvodu investovania zo strany žalobcu do nehnuteľnosti žalovaného t.j. najneskôr v uvedený deň mal žalobca vedomosť o tom, že k obnoveniu spolužitia s dcérou žalovaného už nedôjde. V uvedený deň mal žalobca aj vedomosť o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal.

45. Právny dôvod investovania finančných prostriedkov tak odpadol dňa 9.2.2015 a dňom nasledujúcim začala plynúť objektívna premlčacia doba, ktorá je trojročná. Objektívna premlčacia doba uplynula 10.2.2018, pričom žalobca podal na súd žalobu dňa 30.3.2017, teda pred uplynutím objektívnej premlčacej doby. Žaloba však bola podaná po márnom uplynutí subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá je dvojročná, ktorá začala plynúť dňa 10.2.2015 a márne uplynula dňa 10.2.2017. Ak márne uplynula aspoň jedna z kombinovaných premlčacích lehôt, v danom prípade subjektívna, námietka premlčania bola vznesená dôvodne a nie je možné oprávnenému právo priznať.

46. Žalobca v konaní poukázal na to, že žalovaným uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi. Dobrým mravom v zásade neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, pretože inštitút premlčania prispieva k istote v právnych vzťahoch, je inštitútom zákonným, a teda použiteľným vo vzťahu k akémukoľvek právu, ktoré sa zo zákona premlčuje. Uplatnenie námietky premlčania by sa priečilo dobrým mravom len vo výnimočných prípadoch, keby bolo výrazom zneužitia tohto práva. O konaní vykazujúcom znaky úmyslu poškodiť druhého účastníka by nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku iba z takých konkrétnych okolností, za akých bola námietka premlčania uplatnená. Tieto okolnosti by pritom museli byť naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodený tak významný zásah do princípu právnej istoty, akým je odopretie práva uplatniť námietku premlčania (podľa rozsudku NS ČR 25Cdo/129/2010).

47. Súd v konaní žalovaného nezistil žiaden úmysel poškodiť žalobcu, aby bolo možné posúdiť vznesenie námietky premlčania ako uplatnené v rozpore s dobrými mravmi. Postavenie žalovaného je odlišné od vzťahu medzi žalobcom a jeho bývalou manželkou. Žalobca mal investovať do nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného z dôvodu spolužitia s dcérou žalovaného. Žalovaný ako vlastník nehnuteľnosti nemal žiadne výhrady voči investíciám, ani voči užívaniu nehnuteľnosti žalovaným, a to bez akýchkoľvek kompenzačných nárokov. Z dokazovania vyplýva, že v priebehu investícií a spolužitia žalobcu s dcérou žalovaného boli vzťahy medzi stranami sporu dobré. Po skončení vzťahu žalobcu a dcéry žalovaného sa žalobca podľa jeho vyjadrenia spoliehal na to, že vzťahy medzi ním a jeho v tom čase manželkou sa usporiadajú a dôjde k obnoveniu ich spolužitia. Žalobca však nemal dôvod na to, aby sa pritom spoliehal na pomoc žalovaného resp. jeho manželky pokiaľ sa týka obnovenia jeho vzťahu s ich dcérou, zvlášť keď on sám ostal v tomto smere pasívny vo vzťahu k jeho manželke.

48. Tiež je potrebné uviesť, že z dokazovania vyplýva, že žalobca začal investovať a užívať nehnuteľnosti žalovaného bez toho, aby si vopred jasne a bez akýchkoľvek pochybností dohodol resp. ujasnil svoj vzťah so žalovaným ako ich vlastníkom. Žalobca mal pritom od začiatku vedomosť o tom, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný. Dokazovaním nebola preukázaná existencia dohody so žalovaným resp. prísľub žalovaného, že nehnuteľností budú v budúcnosti patriť žalobcovi s dcérou žalovaného. Túto skutočnosť v konaní žalobca nepreukázal. Taktiež zo strany žalobcu nebola preukázaná vedomosť žalovaného o tom, že jeho dcéra udržiava počas manželstva so žalobcom známosť s iným mužom. Žalobca pritom využíval dom žalovaného na bývanie, za jeho užívanie neuhrádzal žiadnu odplatu. Vzhľadom na uvedené sám žalobca nepostupoval s dostatočnou mierou starostlivosti resp. opatrnosti a preto sa nemôže dovolávať konania v rozpore s dobrými mravmi.

49. Ako už bolo uvedené aplikácia inštitútu vznesenia námietky premlčania v rozpore s dobrými mravmi je výnimočná, súd pritom nezistil žiadne výnimočné dôvody preto, aby bola aplikovaná v predmetnej právnej veci. Z uvedeného dôvodu súd nebolo dôvodné žalobe vyhovieť.

50. Z dôvodu zamietnutia žaloby z dôvodu premlčania nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, súd zamietol návrh žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním znaleckého dokazovania za účelom zistenia rozsahu zhodnotenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného investíciami zo strany žalobcu. K tomu súd podotýka, že dôkazné bremeno preukázania vykonania investícií je na žalobcovi. Len predloženie výpisov z účtu bez ďalšieho napr. preukázania ktoré výbery z účtu, v akej výške a pod. boli vynaložené, bez ďalšieho neodôvodňuje vykonanie znaleckého dokazovania. Ďalšie dokazovanie, okrem znaleckého dokazovania však žalobca nenavrhol vykonať, resp. takéto dôkazy nepredložil. Vykonanie znaleckého dokazovania na preukázanie zhodnotenia nehnuteľnosti vykonanými investíciami prichádza do úvahy len potom, čo by sa najprv preukázalo samotné uskutočnenie tvrdených investícií a ich výška.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. O trovách konania rozhodol súd podľa úspešnosti v spore. Žalovaný bol v konaní úspešný a teda vznikol mu nárok na náhradu trov konania. Preto súd priznal žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v troch vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 Civilného sporového poriadku)

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané. (§ 127 a § 363 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.