Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Csp-48-2020.pdf
PDF · 88.58 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/48/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo, sudcom JUDr. Martinom Chlebom, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R., t.č. V. H. M. XXX/X, H., v konaní o zaplatenie 1.618,52 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Žalovanej s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 16.10.2019 na Okresný súd Banská Bystrica, po skončení upomínancieho konania postúpenou na Okresný súd Námestovo, domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť v prospech žalobcu sumu 1.618,52 EUR spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.478,93 EUR od 13.12.2017 do zaplatenia. Zároveň žalobca žiadal priznanie nároku na náhradu trov konania
2. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 12.10.2016 bola medzi právnym predchodcom žalobcu
- spoločnosťou Tatra banka a.s., odštepný závod Reiffeisen banka, Hodžovo nám. 3, Bratislava, IČO: 00 686 930 (ďalej len „Pôvodný veriteľ“) v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzavretá Zmluva č. 3500168861 (ďalej len „Zmluva o úvere“), súčasťou ktorej boli Všeobecné obchodné podmienky Pôvodného veriteľa. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.12.2017 uzatvorenej medzi Pôvodným veriteľom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Na základe Zmluvy o úvere Pôvodný veriteľ poskytol žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v Zmluve o úvere a všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy o úvere. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 1.618,52 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.478,93 EUR, z riadneho úroku vo výške 106,60 EUR, z úroku z omeškania vo výške 1,01 EUR a z poplatkov vo výške 31 EUR a zo sankčných úrokov vo výške 0,98 EUR v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde Pôvodný veriteľ deklaroval, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby zaplatila 0 EUR. Dlžný suma ku dňu podania žaloby tak prestavovala sumu vo výške 1.618,52 EUR, pričom pozostávala z istiny vo výške 1.478,93 EUR, z riadneho úroku vo výške 106,60 EUR, z úroku z omeškania vo výške 1,01 EUR a z poplatkov vo výške 20 EUR a zo sankčných poplatkov vo výške 0,73 EUR.
3. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola doručená dňa 27.05.2021, písomne nevyjadrila a pojednávania sa nezúčastnila.
4. Okresný súd Banská Bystrica v konaní podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov vydal platobný rozkaz sp. zn. 28Up/1471/2019 zo dňa 11.11.2019. Nakoľko sa žalovanej nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk, platobný rozkaz sa zo zákona zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Námestovo na ďalšie konanie.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín tvoriacich súdny spis.
6. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
9. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 565 prvej vety Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Účinnosť adresovaných jednostranných hmotnoprávnych úkonov v režime Občianskeho zákonníka, resp. celkovo v oblasti súkromného práva predpokladá, že prejav vôle dôjde, resp. je doručený adresátovi, t.j. že sa dostane do sféry jeho dispozície - už tým okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo/36/2020, R4/2021, uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/129/2010, R 27/2011)
10. Podľa § 92 ods. 8 prvá a tretia veta zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o bankách“) účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (12.12.2017): Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
Podľa § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase postúpenia žalovanej pohľadávky z Pôvodného veriteľa na žalobcu (12.12.2017): Práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
11. Ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách upravuje podmienky, ktorých splnenie je nevyhnutné pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktorú má voči klientovi, na inú banku, alebo aj na osobu, ktorá nie je bankou. Postúpenie pohľadávky v rozpore s uvedeným ustanovením má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení podľa § 39 Občianskeho zákonníka. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/92/2018, obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2017, R 60/2018)
12. Základným z predpokladov úspechu žalobcu v sporovom konaní je preukázanie, že žalobca je nositeľom práva, ktoré uplatňuje v žalobe (aktívna vecná legitimácia) a žalovaný je nositeľom tomuto právu zodpovedajúcej povinnosti (pasívna vecná legitimácia), pričom tieto otázky súd v sporovom konaní skúma i bez návrhu a ešte pred tým ako skúma samotné merito veci. Žalobca v konaní tvrdil a preukázal, že medzi Pôvodným veriteľom a žalovanou bola uzatvorená Zmluva o úvere. Vôbec sa však v žalobe nevyjadril k skutkovým okolnostiam rozhodujúcim pre vyhlásenie predčasnej splatnosti pohľadávky Pôvodného veriteľa zo Zmluvy o úvere. Len z priložených dôkazov vyplýva, že bola vyhotovená výzva na zaplatenie (č.l. 35) a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti (č.l. 36). Vo vzťahu k uvedeným listinám však žalobca nepreukázal, že by boli doručené žalovanej, resp. aspoň do sféry jej vplyvu. Nebolo tak preukázané, že tieto jednostranné právne úkony Pôvodného veriteľa sa stali účinnými do času uzatvorenia Zmluvy o postúpení pohľadávok a preto nemožno konštatovať, že by bol spotrebiteľský úver v čase jeho postúpenia, t.j. 12.12.2017 splatný. Podmienkou postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľského úveru je v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a § 17 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch to, aby bola táto pohľadávka splatnou. Žalobca nepreukázal, že došlo k platnému vyhláseniu predčasnej splatnosti (zosplatneniu) celého úveru, a Pôvodný žalobca preto nemohol na žalobcu platne previesť celú pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené postúpenie pohľadávky je tak neplatné pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Nakoľko žalobca požiadal o rozhodnutie bez jeho prítomnosti na základe jeho tvrdení a predložených dôkazov, nebolo možné aplikovať postup podľa § 150 ods. 2 CSP, pričom uvedený nedostatok tvrdení a dôkazov nebol dôvodom na postup podľa § 129 CSP. Žalobca nepreukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto konaní a súd musel preto žalobu zamietnuť.
13. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.
Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.
Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou § 151 ods. 1 a 2 CSP) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok. Všeobecný súd nemôže vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti protistrany poprieť tvrdenia žalobcu, ak žalobca samotný zanedbal svoju povinnosť tvrdenia. Povinnosť strany sporu tvrdiť má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu. (Uznesenie Ústavného súdu SR z 11. júna 2019, sp. zn. I. ÚS 246/2019)
14. Odhliadnuc od neexistencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní, súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalobe by nebolo možné vyhovieť, nakoľko žalobca si riadne nesplnil povinnosť tvrdenia (čl. 8 CSP a § 150 ods. 1 CSP) a povinnosť opísania rozhodujúcich skutočností priamo v žalobe (§ 132 ods. 2 CSP). Ako už bolo uvedené vyššie, zo žaloby nevyplývajú žiadne tvrdenia ohľadom vyhlásenia predčasnej splatnosti celého úveru. Žalobca ani len netvrdil, že došlo k zosplatneniu celej pohľadávky Pôvodného veriteľa. Nemožno zistiť v dôsledku neuhradenia ktorej splátky bol úver zosplatnený. Žalobca v žalobe neuvádza kedy došlo k predčasnej splatnosti celého úveru. Konštatovanie žalobcu, že žalovaná neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa Zmluvy o úvere, je pre splnenie si povinnosti žalobcu uvádzať pravdivé a úplné skutkové tvrdenia nepostačujúce. Absencia uvedených skutkových tvrdení zároveň spôsobuje, že súd nebol schopný posúdiť či je nárok vymáhateľný podľa § 54a Občianskeho zákonníka. Zo žaloby nebolo možné zistiť ani to v akej výške bol úver skutočne poskytnutý a kedy bol čerpaný. Žalobca neuvádza žiadne skutkové tvrdenia ani vo vzťahu k poplatkom vo výške 20 EUR ani k sankčným poplatkom vo výške 0,73 EUR. Žalobca samozrejme môže používať z hľadiska hospodárnosti aj predlohy žalôb, do ktorých následne vpisuje len konkrétne údaje, avšak je potrebné prihliadať na to, že každé súdne konanie je rozhodovaním o individuálnej spornej veci, žalobca teda musí reflektovať na všetky jej eventuality tak, aby žaloba a v nej uvedené tvrdenia boli jasné, zrozumiteľné a určité vo vzťahu ku konkrétnej súdenej veci. Obdobne ako pri skúmaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, ani skutočnosti uvedené v tomto odseku neboli dôvodom na postup podľa § 129 CSP, ale bolo ich možné odstrániť postupom podľa § 150 ods. 2 CSP, čo však žalobca vzhľadom k svojej neúčasti na pojednávaní dňa 24.02.2022 nevyužil.
15. Zúčastniť sa pojednávania je právom a nie povinnosťou strany. Neúčasť strany na pojednávaní však stranu vystavuje riziku, že bude znášať dôsledky svojej procesnej pasivity, ktoré sa prejavia napríklad tým, že nebude schopná reagovať na predbežné právne posúdenie súdu odprezentované na pojednávaní. Súd dňa 24.02.2022 vykonal riadne pojednávanie, na ktoré boli obe strany riadne predvolané a dôsledkov svojej neprítomnosti si museli byť vedomé. Zároveň súd uvádza, že pasivita žalovanej pri súčasnom zanedbaní povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu, nemá za následok povinnosť súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok.
16. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. Žalovaná bola z procesného hľadiska úspešná v celom rozsahu uplatneného nároku. Súd preto zaviazal žalobcu k úhrade náhrady trov súdneho konania, ktoré vznikli žalovanej, vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na Okresnom súde Námestovo. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 a 2 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z.).