Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9Co-38-2021.pdf
PDF · 105.25 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/38/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu, sudkyne JUDr. Jany Burešovej a sudcu JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobcu: F. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, XXX XX B., proti žalovanej: P. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX, zast. JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom so sídlom Kalininova 675, 066 01 Humenné, o vyslovenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy, o zaplatenie sumy 17.500,- eur a uloženie povinnosti vydať motorové vozidlo, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 7C/4/2020-162 zo dňa 02.06.2021, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalovanej proti výroku, ktorým súd rozhodol o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 17.500,- eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, vo výroku o povinnosti žalobcu odovzdať žalovanej v mieste jej trvalého bydliska osobné motorové vozidlo A. evidenčné číslo HE XXXBy, VIN G do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o náhrade trov konania.
Priznáva žalobcovi voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Humenné (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 17 500,- eur a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je povinný odovzdať žalovanej v mieste jej trvalého bydliska osobné motorové vozidlo značky A., evidenčné číslo S VIN G a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu vo zvyšnej časti zamieta. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.“
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 18.02.2020 domáhal toho, aby súd vyslovil, že odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 20.02.2017 je právne platné. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 17.500,- eur za kúpnu cenu a náhradu trov konania vo výške 1.069,30 eura a to všetko do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca je povinný odovzdať žalovanej v mieste jej trvalého bydliska osobné motorové vozidlo zn. A., ev.č. S VIN G a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. V dôvodoch, pre ktoré bola žaloba podaná bolo uvedené, že žalobca sa so žalovanou na základe jej inzerátu na internete dohodol na kúpe motorového vozidla zn. A., ev.č. S VIN: G a to dňa 20.02.2017.
Zmluvné strany sa na základe písomnej kúpnej zmluvy dohodli na kúpnej cene vo výške 17.500,- eur. Dňa 20.02.2017 prevzal osobné motorové vozidlo Po prevzatí vozidla a pár kilometroch jazdy sa na vozidle prejavil citeľný znížený výkon motora, motor sa chvel a tým aj celé vozidlo, motor zlyhával; v palubnom počítači sa zobrazilo upozornenie o chybe motora
- okamžité prepnutie do núdzového režimu, t.j. vozidlo bolo spôsobilé len na krátky dojazd. S autom sa vrátil k žalovanej, žiadajúc ihneď nápravu, resp. opravu alebo vrátiť peniaze za zaplatenú kúpnu cenu; bez úspechu. V autorizovanej autoopravovni P. bol informovaný, že podľa opisu vady ide o preskočený rozvod a neodporúča sa dlhšia jazda. Po technickej stránke je vozidlo nepojazdné, neopotrebiteľné. Od kúpnej zmluvy odstúpil z dôvodu skrytej vady, ktorá v zmluve o kúpe nebola uvedená. Z dôvodu, že žalovaná nesúhlasila, musel podať žalobu. Súd konštatoval, že žalovaná so žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť. Pokiaľ sa žalobca domáhal určovacím výrokom vyslovenia toho, že odstúpenie od kúpnej zmluvy je realizované aj platné, nemá na tomto výroku naliehavý právny záujem. Čo sa týka odstúpenia žalobcu od kúpnej zmluvy, nie je jasné čo sa s vozidlom stalo, kedy a kde sa malo presne pokaziť. Tieto žalobcom tvrdené vady nevyplývajú z dôkazov, ktoré žalobca súdu predložil. Z histórie stavu technického vozidla nevyplýva, že by bolo vozidlo v zlom technickom stave. Auto bolo pravidelne servisované v autorizovanom servise. Žalobca si musel byť vedomý, že nekupuje nové auto, ale ojazdené 8 ročné vozidlo, ktoré ku dňu podpisu kúpnej zmluvy malo najazdených už 192 748 kilometrov, a tak bolo skoro v 2/3 svojej technickej životnosti, čo bolo uvedené aj v zmluve. V zmluve kupujúci vyslovene vyhlásil, že sa so stavom predmetného vozidla riadne oboznámil, jeho obhliadkou a skúšobnou jazdou, že ho kupuje v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu. Pokiaľ by aj bolo pravdou, že na vozidle je porucha na rozvodovom mechanizme, k tejto mohlo dôjsť kedykoľvek počas 10 mesiacov od kúpy motorového vozidla. Porucha mala byť zapríčinená práve nesprávnym používaním zo strany žalobcu a s dlhším časovým odstupom nemôže niesť žiadnu zodpovednosť. Z vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k zisteniu, že medzi stranami sporu bola podpísaná zmluva, ktorú popísal žalobca v žalobe. Kúpna cena bola žalovanej zaplatená. V zmluve žalovaná ako predávajúca vyhlásila, že vozidlo bolo používané, bolo riadne udržiavané, ku dňu podpísania zmluvy má najazdených 192 748 kilometrov, je v dobrom stave, nemá žiadne závady. Dňa 25.04.2017 žalobca žalovanú upovedomil o tom, že odstupuje od kúpnej zmluvy. V odstúpení uviedol, že pred predajom aj mimo predaja vozidla nebola uvedená žiadna vada vozidla. Táto sa výrazne prejavila po jeho prevzatí, po prejazdení niekoľkých kilometrov v motorovej časti, a vozidlo sa stalo nepojazdným. Následne z histórie technického stavu, resp. zo servisnej histórie bolo zistené, že vozidlo malo už v minulosti vážne problémy s motorickou časťou a na túto skutočnosť žalovaná neupozornila a problémy resp. vady neboli v kúpnej zmluve uvedené. Vada, ktorá bola zistená, vyšla najavo až dodatočne, a pri predaji bola nepoznateľná. Z vyjadrenia servisu A.. R. K. - P. bolo zistené, že na vozidle je porucha na rozvodovom mechanizme premenlivého časovania ventilov. Jedná sa o poruchu nastavenia synchronizácie časovania, čo spôsobuje nepravidelný chod motora a zníženie jeho výkonu. Vozidlo sa pri tomto druhu poruchy nemôže používať nakoľko môže dôjsť k úplnému zničeniu motora stretom piestov a ventilov. Ďalšia závažná porucha je na ostrekovačoch paliva, ktoré sú netesné do spaľovacieho prístroja motora, čo spôsobuje ťažký štart motora a neodmasťovanie stien valcov, ktoré sa nadmerne opotrebúvajú trením a znižuje sa tým kompresia v motore. Motor v tomto technickom stave nie je možné používať. Zo súkromného znaleckého posudku J.. M. K., ktorý súdu predložil žalobca vyplynulo, že aktuálny technický stav vozidla neumožňuje jeho bezproblémovú prevádzku, vozidlo vyžaduje opravu. Vozidlo má poruchu rozvodového mechanizmu, resp. časovania ventilov, ktoré je najčastejšie spôsobené opotrebovanou rozvodovou reťazou. Spôsob regulácie motora A. XXXi a vybavenie vozidla automatickou prevodovkou neumožňujú vodičovi spôsobiť túto poruchu spôsobom jazdy. Reklamovanú chybu pri bežnej obhliadke pred kúpou vozidla nie je možné zistiť pokiaľ sa nerozsvieti výstraha na displeji a nedôjde k obmedzeniu výkonu motora v núdzovom režime. Podľa záznamov v servisných knižkách a v histórií vozidla bol prekročený predpísaný interval výmeny oleja. Vozidlo teda nebolo udržiavané v súlade s predpisom výrobcu. Z technického hľadiska je prijateľné, že chyba vozidla - porucha rozvodového mechanizmu - existovala už v čase preberania vozidla. Právne posudzujúc zistený skutkový stav súd prvej inštancie dospel záveru, že pokiaľ sa žalobca domáhal žalobou určenia, že jeho odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalovanou je právne platné, na tomto určení nemá naliehavý právny záujem. Pokiaľ žalobca od kúpnej zmluvy odstúpil, toto odstúpenie bolo realizované z dôvodu zisteného skutkového stavu vady vozidla, ktoré bolo predmetom kúpy, dôvodne a platne. V deň kúpy vozidla sa na ňom vyskytla vada, ktorej odstránenie by vyžadovalo vynaloženie nemalých finančných prostriedkov. O zistenej vade v uvedený deň informoval žalobca predávajúcu, nakoľko medzi ním a žalovanou nedošlo k dohode o spôsobe riešenia vzniknutej situácie
žalovaný od zmluvy odstúpil v lehote 6 mesiacov prevzatia vozidla. Žalobca uniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania existencie vady. Nebolo preukázané, že by zistená vada bola spôsobená užívaním vozidla po tom, ako na žalobcu prešlo vlastnícke právo. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno toho, že v čase predaja na motorovom vozidle zistená vada neexistovala. Preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 17.500,- eur a žalobcovi uložil povinnosť odovzdať žalovanej vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpnej zmluvy. Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 588 ods. 1, § 596, § 597, § 599 ods. 1, § 499 ods. 1, § 501, § 508 ods. 2, § 48 ods. § 457, § 458. Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná, majúc za to, že rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, nedostatočne odôvodnený, a preto nepreskúmateľný. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, aby nedošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ mal súd za to, že dokazovaním bolo preukázané, že v deň uzavretia kúpnej zmluvy sa na vozidle vyskytla vada, s týmto záverom so súdom nie je možné za žiadnych okolností súhlasiť, najmä s prihliadnutím na to, že ani zo znaleckého posudku znalca J.. K. jednoznačne nevyplýva, že vozidlo malo v čase jeho preberania chybu - poruchu rozvodového mechanizmu. Znalec totiž uviedol, že je prijateľné, že chyba vozidla existovala v čase jeho preberania. Znalecký posudok bol urobený až po 3 a pol roku od uzavretia kúpnej zmluvy. V medziobdobí bolo auto neustále vystavené poveternostným podmienkam kedy nebol zabezpečovaný jeho servis a vozidlo tak žalobca nechal zničiť. Po 3 a pol roku nie je možné objektívne zhodnotiť stav motorového vozidla nakoľko už nie je možné zistiť, či sa do vozidla nejakým spôsobom nezasahovalo. Žalovaná mala za to, že tento dôkaz súd nemal pripustiť z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania. Táto zásada má zamedziť špekulatívnemu postupu strán a má zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť konania. Princíp spočíva v možnosti súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany strany, ak ich strana mohla uplatniť už v skoršom štádiu konania ak by konala s náležitou starostlivosťou. Na oneskorený prostriedok procesného útoku alebo obrany mal by súd prihliadať len výnimočne. V danom konaní, pokiaľ súd pripustil znalecký posudok ako dôkaz, bolo nevyhnutné presvedčivé odôvodnenie postupu súdu, prečo tak realizoval keďže nebolo odôvodnené prečo nebol predložený znalecký posudok ako dôkaz už skôr. Ak mal žalobca vozidlo po celý čas u seba, v jeho vyhotovení žalobcovi nič nebránilo. Naďalej trvá na tom, že žalobca nepreukázal, že vada existovala v čase preberania vozidla. Žalobca si vozidlo osobne prehliadol. Bolo mu umožnené vykonať s ním aj skúšobnú jazdu. Čo sa týka poruchy, na ktorú poukazoval žalobca, k tejto môže dôjsť práve nesprávnym riadením motorového vozidla, a teda nejde o skrytú vadu na vozidle, ale o vadu, ktorá vznikla nesprávnym používaním vozidla. Pokiaľ súd prvej inštancie v dôvodoch rozsudku poukázal na § 597 ods. 2 Občianskeho zákonníka, uviedla, že jeho zmyslom je založiť zvýšenú zodpovednosť predávajúceho a výslovne ubezpečiť kupujúceho, že kupovaná vec nemá žiadne vady. V konkrétnom prípade však k takému ubezpečeniu zo strany žalovanej nedošlo. Text zmluvy nemožno považovať za výslovné ubezpečenie kupujúceho o tom, že vozidlo nemá žiadne vady. Vyplýva to z gramatického výkladu v zmluve použitého slovného spojenia, aj z grafického znázornenia prázdnych riadkov. Žalovaná preto žiadala, aby odvolací súd vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie, respektíve aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietne a uloží žalobcovi nahradiť žalovanej náhradu trov konania.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná v kúpnej zmluve vyhlásila, že predmetné vozidlo predáva bez vád. Žalobca okamžite po zistení vady na vozidle naň upozornil kupujúcu. Pracovník v autoservise sa vyjadril, že vozidlo sa nesmie ďalej používať. Znalec sa tiež vyjadril, že žalovaný nemohol svojou krátkou jazdou spôsobiť danú vadu vozidla a nemohol ju ani zistiť pri vizuálnej kontrole pred podpisom kúpnej zmluvy. Od kúpnej zmluvy riadne, v súlade so zákonom, odstúpil. Je to žalovaná, ktoré nesie objektívnu zodpovednosť za vady vozidla. Žalobou napadnutý rozsudok má všetky náležitosti vyžadované zákonom. Súd sa podrobne zaoberal všetkými návrhmi a dôkazmi. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní žalovanej, ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 19.01.2022 (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru o neexistencii dôvodov pre zrušenie ani zmenu prvoinštančného rozhodnutia ako žalovaná žiadala.
5. Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
6. Súd prvej inštancie osobitným výrokom rozhodol o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti, pokiaľ žalovaná podala odvolanie voči všetkým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie, t.j. aj proti zamietavému výroku v prevyšujúcej časti žaloby, znamená to, že podala odvolanie aj voči tomu výroku, ktorým nebolo rozhodnuté v jej neprospech, z čoho vyplýva neoprávnenosť odvolania voči nemu. Preto odvolací súd odvolanie žalovanej voči výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, odmietol.
7. Žalovaná v odvolaní argumentovala tvrdeniami, obsah ktorých zodpovedá odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) Civilného sporového poriadku, argumentujúc tiež, bez bližšej špecifikácie, tvrdením, ktoré by malo zodpovedať odvolaciemu dôvodu podľa písm. d) § 365 ods. 1 CSP.
8. Po oboznámením sa s obsahom spisu, listinami zaznamenávajúcimi priebeh konania, realizáciu dokazovania, a na ich základe zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že procesný postup súdu prvej inštancie zodpovedal zákonnej úprave, bez vád, existencia ktorých by mohla mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Z dokazovania riadne zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právne závery ku ktorým dospel vychádzajú zo skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne v logickej postupnosti sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia. Racionálne vyložil všetko podstatné pre ozrejmenie okolností a súvislostí prejednávanej veci, je evidentné, že sa zaoberal všetkými tvrdenými námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil a dospel tak k presvedčivému záveru. Na tomto správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia a preto k odvolacím dôvodom žalovanej, majúc za to, že pri existujúcej zhode so závermi súdu prvej inštancie by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení, procesnej aktivity a právnych záverov inými jazykovými prostriedkami bolo len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý v rozhodnutí ktorý je jeho výsledkom, len na zdôraznenie správnosti rozhodnutie dodáva:
9. Predmetom konania je nárok zo zodpovednosti za vady plnenia zo záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi stranami konania z kúpnej zmluvy predmetom ktorej bolo používané motorové vozidlo, ktoré bolo za dohodnutú odplatu prenechané žalovanou žalobcovi.
10. Predpokladom za vznik takejto zodpovednosti je to, že aj v dobe plnenia z kúpnej zmluvy má aj predmet plnenia vady, nedostatky, nezodpovedá vlastnostiam dohodnutým v zmluve alebo vlastnostiam obvyklým umožňujúcim uspokojovať záujmy nadobúdateľa predmetu kúpy úžitkovou hodnotou. Zodpovednosť za vady plnenia má objektívnu povahu, úspešnosť uplatnenia práva je daná splnením zákonných podmienok, ktorými sú existencia vady, jej vytknutie a realizácia tohto úkonu v lehotách, ktoré určuje zákon vrátane notifikácie, t.j. konkrétneho uvedenia toho, aké právo zo zodpovednosti za vady sa uplatňuje.
11. Súčasné sporové konanie je kontradiktórne, to znamená, že tá strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky musí rozhodné skutočnosti tvrdiť a k tvrdeným skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže. Ustanovením § 185 Civilného sporového poriadku bol zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Sudca sa tak nemusí dostať k zisteniu objektívnej pravdy vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť obraz iba v rozsahu, v akom mu ho objasnia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
12. Z dôkazov, ktoré súdu predložil žalobca vyplýva, že motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom kúpy má vadu, nie zistiteľnú bežnou prehliadkou vozidla, jeho technický stav neumožňuje bezproblémovú prevádzku vozidla, z technického hľadiska je prijateľné, že chyba vozidla existovala už v čase preberania vozidla (znalecký posudok znalca J. K. č. 10/2020), na vozidle sú poruchy, pre ktoré ho nie je možné používať (vyjadrenie R. K. - P.). Na tieto prostriedky procesného útoku žalovaná reagovala len námietkou, že znalecký posudok nepovažuje za relevantný dôkaz, opakovane argumentujúc úvahami o tom, že súd tento dôkaz nemal pripustiť, mala mu v tom brániť sudcovská koncentrácia konania.
13. Zo zápisnice o pojednávaní, ktoré súd na prejednanie sporu nariadil na deň 02.06.2021 však vyplýva vyjadrenie sudkyne prejednávajúcej spor o neukončení sudcovskej koncentrácie. V tejto súvislosti je pritom potrebné poukázať na ust. § 153 ods. 2 Civilného sporového poriadku, v zmysle ktorého je na úvahe, teda aj rozhodnutí súdu, či na prostriedky procesného útoku alebo obrany nepredložené včas prihliadne, alebo nie, nie na úvahe strany sporu. Ak súd prvej inštancie na predmetnú námietku žalovanej nebral zreteľ, nie je možné prisúdiť relevanciu nespokojnosti, resp. iným predstavám žalovanej.
14. Niet akýchkoľvek dôvodov tiež pre to, aby sa odvolací súd nestotožnil aj s hodnotením súdu prvej inštancie o tom, že bola to žalovaná, ktorá ubezpečila žalobcu, že motorové vozidlo nemá žiadne vady. Uvedené vyplýva z textu kúpnej zmluvy, konštrukcia žalovanej v odvolaní, že z gramatického výkladu a grafického znázornenia slovného spojenia „nemá žiadne vady/má nasledovné vady:“, za ktorým nasledujú 3 prázdne riadky vyznačené bodkami má vyplývať, keďže ani jedna z možností nebola podčiarknutá, to, že nešlo o výslovné ubezpečenie, nie je akceptovateľná. Ak by totiž žalovaná chcela bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť ubezpečenie o tom, že motorové vozidla nemá žiadne vady, text o tom by preškrtla, ak tak neurobila a text za lomítkom a bodkočiarkou nevyplnila žiadnou informáciou, nemôže to evokovať iný dôsledok ako ten, že u žalobcu navodila presvedčenie o tom, že aj keď bolo vozidlo používané, má najazdených 192 748 kilometrov, bolo riadne udržiavané, je v dobrom stave a nemá žiadne vady.
15. Odvolací súd tak uzatvára, že žiaden z tvrdených a zreteľne sformulovaných odvolacích dôvodov žalovanej nebol daný. Napadnutý rozsudok, s výnimkou výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, majúc za to, že v odvolaní bola daná odpoveď tie odvolaním nastolené výhrady, ktoré mali pre rozhodnutie podstatný význam a obsahovali relevantné odvolacie argumenty (obdobne Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09).
16. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, súd mu preto proti neúspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.