Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/15/2022

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: KOGA Bau s.r.o., Ulica Svornosti 43, 821 06 Bratislava - mestská časť Podunajské Biskupice, IČO: 45 462 283, zastúpeného A.K.F. Legal, s. r. o., Čulenova 5, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 236 400 proti žalovanému: HASTRA s.r.o., Dolné Rudiny 2/3528, 010 01 Žilina, IČO: 31 606 296, zastúpenému ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455 o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a neodkladného opatrenia o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III č. k. -95 zo dňa 6.9.2021 takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. -95 zo dňa 6.9.2021 v napadnutom výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia p o t v r d z u j e .

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením prvým výrokom nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadil v prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného špecifikovaných vo výroku predmetného uznesenia, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom R., katastrálnym odborom pre okres: R., obec: A. J. G., katastrálne územie: A. J. G., v spoluvlastníckom podiele 1/1 z celku, na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 57.942,- eur s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej faktúry žalobcu č. 20201047 zo dňa 19.5.2021 za dielo, a to za potrubné odvodnenie mostu SO212, stavby D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec, a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia; druhým výrokom súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia; tretím výrokom nepriznal stranám sporu náhradu trov konania; štvrtým výrokom zaviazal žalobcu na povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia v sume 16,50 eura; piatym výrokom uložil žalobcovi povinnosť podať žalobu proti žalovanému vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 57.942,- eur s príslušenstvom do 30 dní od právoplatnosti uznesenia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia, a to s odkazom na ustanovenia , , , , , , , , , (ďalej len „“) a , o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal, aby súd zriadil v prospech žalobcu záložné právo na v petite špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 57.942,- eur s príslušenstvom titulom dosiaľ neuhradenej faktúry žalobcu č. 20201047 zo dňa 19.5.2021 za dielo, a to za potrubné odvodnenie mostu SO212, stavby D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec,

a to až do momentu právoplatného zrušenia tohto zabezpečovacieho opatrenia a súčasne žiadal, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorým by zakázal žalovanému, aby akokoľvek nakladal, disponoval, vykonával výbery, prevody, iné bankové operácie a ďalšie dispozície s finančnými prostriedkami na v petite špecifikovanom účte vedenom vo VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155, a to tak, aby stav finančných prostriedkov na tomto účte neklesol pod sumu vo výške 57.942,- eur a zároveň žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akýchkoľvek úkonov smerujúcich k nakladaniu s nehnuteľnosťami vyšpecifikovanými v petite návrhu a tiež akýchkoľvek úkonov, ktorými by previedol vlastnícke právo k nim, a to všetko až do momentu zrušenia neodkladného opatrenia. Návrh žalobca odôvodnil tým, že žalovaný bol dodávateľom prác na stavbe D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec (ďalej len „Stavba D3“) pre objednávateľa - Združenie D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec, ktorej stavebníkom bola Národná diaľničná spoločnosť, a.s., IČO: 35 919 001. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetu diela č. 165/2020/D3CABU je nepochybné, že žalovaný dňa 19.1.2021 odovzdal objednávateľovi - Združenie D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec, zastúpeného spoločnosťou STRABAG, s.r.o., IČO: 17 317 282 časť Stavby D3, a to SO 212-00 Most na diaľnici nad údolím v km 42,376 D3 s tým, že predmetné dielo bolo odovzdané bez vád a na dielo neboli uplatnené žiadne zľavy na cenu diela, ktorej celková výška bola 5.614.188,40 eura. Časťou už žalovaným riadne odovzdanej Stavby D3 bol aj SO212 - Odvodňovací systém mostov, pričom zhotovenie potrubného odvodnenia mostového objektu si žalovaný objednal u žalobcu objednávkou č. 14/720/2018 zo dňa 1.8.2018, ktorou si žalovaný objednal u žalobcu dodanie a montáž potrubného systému podľa cenovej ponuky č. HDPE_D+M_18097-U2 v hodnote 57.942,- eur. Žalobca dielo riadne a včas dokončil, potrubný systém odvodnenia vyrobil a namontoval podľa výrobnotechnickej dokumentácie, ktorá bola vopred schválená zo strany projektanta, ako aj samotného žalovaného ako objednávateľa. Žalobcom vyhotovený a aj podpísaný Odovzdávací a preberací protokol podľa žalobcu preukazuje, že dielo bolo dokončené riadne, včas a bez vád a bolo pripravené na odovzdanie, pričom žalobca ku dňu 19.5.2021 vyhotovil pre žalovaného aj Súpis vykonaných prác v hodnote 57.942,- eur a následne žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 20201047 vo výške 57.942,- eur zo dňa 19.5.2021 s dátumom splatnosti 23.7.2021, ktorú žalovaný vrátil žalobcovi listom zo dňa 25.5.2021 z dôvodu neukončenia a neodovzdania diela, čo žalobca považuje v celom rozsahu za nedôvodné. Z účtovných závierok žalovaného za roky 2019 a 2020 vyplýva, že žalovanému sa v roku 2020 zvýšili bežné bankové úvery o viac ako 1 mil. eur, jeho výška záväzkov z obchodného styku v roku 2020 stúpla na sumu 8.247.545,- eur, na základe čoho je podľa žalobcu nepochybné, že dlhodobý hmotný majetok žalovaného vo výške 6.105.560,- eur nepostačuje na uspokojenie veriteľov a výška celkových záväzkov žalovaného v roku 2019 stúpla na sumu 15.696.180,- eur a v roku 2020 na sumu 17.159.534,- eur a súčasne žalovaný neuzatvorením poistenia pohľadávok Euler Hermes ohrozil plnenie pohľadávky žalobcu. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný tiež porušil ďalšie zákonné povinnosti a je zaradený v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH (zrušenie registrácie za rok 2020 zverejnené dňa 25.2.2021 na www.financnasprava.sk <http:// www.financnasprava.sk>). Žalovaný mal do 12.5.2021 v Notárskom centrálnom registri pod NCRzp 13103/2021 registrované záložné právo Daňového úradu Žilina, ako aj ďalšie nové záložné práva, resp. zmeny záložných práv; ďalej má žalovaný k 26.7.2021 evidovaný daňový nedoplatok vo výške 43.133,77 eura, voči Sociálnej poisťovni k 16.8.2021 nedoplatok vo výške 29.256,29 eura a voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni k 20.7.2021 nedoplatok vo výške 11.898,81 eura, v dôsledku čoho podľa žalobcu existuje reálne riziko, že exekúcia predmetnej pohľadávky bude ohrozená. Žalovaný bol k 24.6.2021 výlučným vlastníkom nehnuteľností (pozemkov a stavieb) evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Ž., katastrálnym odborom pre okres Ž., obec L., katastrálne územie L. v spoluvlastníckom podiele 1/1 z celku, pričom je nepochybné, že žalovaný s predmetnými nehnuteľnosťami nakladal, čoho dôkazom je vyznačená plomba. Podľa účtovnej závierky mal žalovaný v roku 2019 na účtoch v bankách finančné prostriedky vo výške 24.049,- eur, pričom v bezprostredne predchádzajúcom účtovnom období mal na účtoch v bankách finančné prostriedky vo výške 507.523,- eur. Žalovaný je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v petite návrhu s tým, že tieto nehnuteľnosti sú predmetom záložného práva v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s., čiže ich reálna hodnota je nízka a možnosť uspokojenia z tohto majetku je sťažená. Nariadenie neodkladných opatrení spoločne s navrhovaným zabezpečovacím opatrením je podľa žalobcu odôvodené tým, že jednak na predmetných nehnuteľnostiach je zriadené záložné právo v prospech financujúcej banky žalovaného, čo znižuje možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu, ako aj tým, že finančné prostriedky na účte žalovaného podľa poslednej účtovnej závierky žalovaného zjavne nepostačujú na uspokojenie pohľadávky žalobcu, ktorá nebola uspokojená ani čiastočne.

3. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom uznesení uviedol, že primárnym účelom zabezpečovacieho opatrenia nie je len posilnenie pozície veriteľa, ale aj zabránenie zhoršenia jeho pozície, pričom zriadenie záložného práva má výslovne preventívny charakter, k jeho výkonu dôjde až po právoplatnom priznaní pohľadávky súdnym rozhodnutím, čo zároveň znamená, že aj do prípadnej podnikateľskej činnosti či priamo do majetkových pomerov žalovaného nebude zasiahnuté bezprostredne po vydaní zabezpečovacieho opatrenia. Súd prvej inštancie ustálil, že žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zriadenia záložného práva k v návrhu špecifikovaným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalovaného, čiže jednoznačne boli splnené prvé dva predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nehnuteľnosti a stavby na nich stojace sú spôsobilým predmetom záložného práva. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd prvej inštancie zistil, že žalovaný na základe Alternatívnej cenovej ponuky č. HDPE_D+M_18097-U2 si objednávkou č. 14/720/2018 zo dňa 1.8.2018 objednal u žalobcu dodanie a montáž potrubného systému za cenu 57.942,- eur so splatnosťou faktúry 65 dní. Žalobca vyhotovil pred vystavením faktúry na cenu diela Odovzdávací a preberací protokol a Súpis vykonaných prác ku dňu 19.5.2021 a žalobca vyúčtoval žalovanému cenu diela faktúrou č. 2021047 vystavenou dňa 19.5.2021 na sumu 57.942,- eur so splatnosťou 23.7.2021, ktorú žalovaný listom zo dňa 25.5.2021 vrátil žalobcovi z dôvodu neukončenia a neodovzdania diela. Zo zápisu o odovzdaní a prevzatí predmetu diela č. 165/2020/D3CABU je podľa súdu prvej inštancie nepochybné, že žalovaný dňa 19.1.2021 odovzdal objednávateľovi - Združeniu D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec, zastúpeného spoločnosťou STRABAG, s.r.o., časť Stavby D3, a to SO 212-00 Most na diaľnici nad údolím v km 42,376 D3, predmetné dielo bolo odovzdané bez vád a na dielo neboli uplatnené žiadne zľavy na cenu diela, ktorej celková výška bola 5.614.188,40 eura. Časťou žalovaným odovzdanej Stavby D3 bol aj SO212 - Odvodňovací systém mostov, pričom zhotovenie potrubného odvodnenia mostového objektu zrealizoval na základe objednávky žalovaného žalobca, avšak vyfakturovanú cenu diela žalovaný v lehote splatnosti neuhradil. Zo skutočností uvedených žalobcom je podľa súdu prvej inštancie zrejmé, že zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať pohľadávku žalobcu vo výške 57.942,- eur s príslušenstvom z titulu jeho nároku na zaplatenie ceny zrealizovaného diela, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca osvedčil existenciu svojho nároku vyplývajúceho zo vzájomného vzťahu so žalovaným, bez dôvodných pochybností o pravdivosti skutkových tvrdení žalobcu. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnej obavy z ohrozenia výkonu exekúcie mal súd prvej inštancie z listinných dôkazov za preukázané, že žalovaný má evidovaný daňový nedoplatok vo výške 43.133,77 eura, nedoplatok voči Sociálnej poisťovni k 16.8.2021 vo výške 29.256,29 eura a nedoplatok voči Všeobecnej zdravotnej poisťovni k 20.7.2021 vo výške 11.898,81 eura. Na účtoch v bankách má žalovaný finančné prostriedky vo výške 24.049,- eur, čo nepostačuje na úhradu žalobcovej pohľadávky a čo predstavuje značný pokles oproti roku 2019, kedy mal na účtoch v bankách finančné prostriedky vo výške 507.523,- eur. Žalovaný je zaradený v Zozname platiteľov dane z pridanej hodnoty, u ktorých nastali dôvody na zrušenie registrácie pre DPH a na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Ž., katastrálny odborom pre okres Ž., obec L., katastrálne územie L. bol žalovaný k 24.6.2021 evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností, v súčasnosti je na uvedenom liste vlastníctva na základe Y.- XXXXX/XXXX vyznačená plomba, a teda podľa súdu prvej inštancie je nepochybné, že žalovaný s uvedenými nehnuteľnosťami nakladal. V Notárskom centrálnom registri záložných práv je registrované záložné právo Daňového úradu Žilina, ako aj ďalšie záložné práva s tým, že podľa súdu prvej inštancie všetky vyššie uvedené listiny osvedčujú, že žalovaný sa nachádza v nepriaznivej ekonomickej situácii, jeho majetok je zabezpečený v prospech financujúcich bánk a preto existuje reálne riziko, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená alebo úplne zmarená. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca osvedčil splnenie podmienok pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku (peňažnej pohľadávky, ktorej zaplatenia sa bude domáhať v konaní vo veci samej). Vo vzťahu k žalovanému súd prvej inštancie uviedol, že zriadenie záložného práva v rozsahu podľa výroku napadnutého uznesenia nepredstavuje neproporcionálny zásah do jeho majetkovej alebo inej sféry, nakoľko zriadením záložného práva nie je žiadnym spôsobom obmedzené oprávnenie žalovaného užívať predmet zálohu zvyčajným spôsobom s tým, že ide o opatrenie iba dočasnej povahy. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie vyhovel návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako dôvodnému a opodstatnenému.

4. Vo vzťahu k navrhovanému neodkladnému opatreniu súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že jeho nariadenie je podmienené tým, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktoré má vždy prednosť. Súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko sledovaný účel, t.j. zabezpečenie

uspokojenia pohľadávky žalobcu možno v danom prípade dosiahnuť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Nakoľko bol žalobca so svojím návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, ale zároveň bol neúspešný so svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu v konaní žiadnej zo strán sporu právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi súd prvej inštancie uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh podľa Položky 1 písm. d) Sadzobníka súdnych poplatkov v súlade s v spojení s o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Keďže žalobca navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ešte pred začatím konania vo veci samej, súd prvej inštancie mu v zmysle uložil povinnosť podať na príslušnom súde žalobu proti žalovanému ako dlžníkovi vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy vo výške 57.942,- eur s príslušenstvom do 30 dní od právoplatnosti napadnutého uznesenia s tým, že ak v uvedenej lehote nebude žaloba podaná, súd bude postupovať v zmysle tak, že nariadené zabezpečovacie opatrenie zruší.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného. Odvolacím návrhom sa žalovaný domáhal, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako nezákonné a vecne nesprávne zrušil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie pri konštatovaní osvedčenia existencie pohľadávky žalobcu vychádzal predovšetkým z tvrdení žalobcu, že z jeho strany došlo k riadnemu a včasnému dokončeniu predmetného diela, pričom ale podľa žalovaného je možné prisvedčiť len tomu, že predmetné dielo (odvodnenie) pre spoločnosť žalovaného realizoval žalobca, ktorý však žalovanému dodal systém odvodnenia len v rozsahu uvedenom v súpise vykonaných prác ku dňu 14.10.2020. Na základe ponuky žalobcu zo dňa 13.8.2020 akceptovanej žalovaným bola vystavená aj objednávka č. zo dňa 20.8.2020 na dodanie odvodňovacích kotlíkov - odvodnenie mostných záverov - dokončenie diela, v súvislosti s čím žalobca vystavil preddavkovú faktúru č. 9202030 zo dňa 21.10.2020 na sumu 3.330,- eur, ktorej uhradenie si žalobca vyhradil ako podmienku dodania materiálu a vykonania prác vyplývajúcich z predmetnej objednávky a ktorá bola žalovaným uhradená dňa 22.10.2020. Napriek uvedenému však žalobca žalovanému nedodal materiál ani nevykonal práce vyplývajúce z predmetnej objednávky. Pri rekognoskácii na mieste samom žalovaný vyhodnotil, že je nevyhnutné vykonať prepojenia odvodnení, ktoré mal vykonať žalobca, a to z dôvodu ich sfunkčnenia. Tieto práce a dodávky materiálu na vlastné náklady vykonal a zabezpečil žalovaný dňa 15.1.2021 a tieto skutočnosti žalovaný oznámil svojmu objednávateľovi listom zo dňa 21.4.2021. O nesplnení žalobcových povinností a dokonca o vedomí žalobcu o tejto skutočnosti svedčí oznámenie žalobcu o neoprávnení užívania a necertifikovanom prvku zo dňa 8.4.2021. Žalovaný v odvolaní poprel, že by zo strany žalobcu došlo k riadnemu a včasnému dokončeniu (vykonaniu) diela s tým, že práve z dôvodu nesplnenia povinnosti žalobcu vykonať dielo riadne a včas nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu predmetného diela, pričom na splnenie povinnosti v zmysle je potom viazaný aj vznik nároku zhotoviteľa na zaplatenie ceny diela podľa . Žalobca vo svojom návrhu v rozpore s neuviedol pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru o osvedčení existencie pohľadávky žalobcu voči žalovanému ako základného predpokladu pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa žalovaného je zrejmé, že žalobcom tvrdená pohľadávka voči žalovanému nevznikla, čo žalovaný preukáže v prípadnom konaní vo veci samej. Žalovaný k odvolaniu pripojil cenovú ponuku žalobcu zo dňa 13.8.2020, objednávku žalovaného č. zo dňa 20.8.2020, preddavkovú faktúru č. 9202030 spolu s dokladom o úhrade, list žalobcu zo dňa 8.4.2021, list žalovaného zo dňa 21.4.2021 a súpis vykonaných prác ku dňu 14.10.2020.

6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 11.11.2021, v ktorom uviedol, že žalovaný v odvolaní nepoprel, že žalobca realizoval pre žalovaného dielo (odvodnenie) a zároveň nepoprel, že dielo ako riadne dokončené a bez vád ďalej odovzdal svojmu objednávateľovi. Podľa žalobcu je nepochybné, že dielo predstavuje potrubný systém podľa objednávky, t.j. časť odvodňovacieho systému mostov, SO 212-00 s tým, že celkové odvodnenie mostov (príslušenstvo mostov) je tvorené viacerými prvkami, ktoré sa inštalujú postupne v procese výstavby, a to odvodňovače - kanály zabudované do betónu a asfaltu; tvarovky odvodnenia hydroizolácie - v betóne; potrubné odvodnenie - zavesené na mostovke; odvodnenie mostných záverov; potrubie v zemi za záverným múrikom; odvodnenie ložísk; odvodnenie úložného prahu; odvodnenie opory a podobne.

Žalovaný si u žalobcu postupne objednával jednotlivé časti, ale neobjednával si celkové odvodnenie mostov, pričom žalobca dodal žalovanému tovar odvodňovače - kanály zabudované do betónu a asfaltu, tvarovky odvodnenia hydroizolácie v betóne, čo aj žalovaný uhradil a ďalej žalobca pre žalovaného dodal a namontoval aj potrubné odvodnenie - zavesené na mostovke, čiže predmetné dielo. Pre účely danej veci je podľa žalobcu dôležité, že časťou už žalovaným riadne odovzdanej Stavby D3 bol aj SO212 - Odvodňovací systém mostov, v ktorom bola aj časť zhotovená žalobcom, a to predmetné dielo - potrubné odvodnenie mostového objektu, ktoré si žalovaný objednal u žalobcu. K tvrdeniu žalovaného v odvolaní, že žalobca dodal žalovanému systém odvodnenia len v rozsahu uvedenom v súpise vykonaných prác ku dňu 14.10.2020, žalobca uviedol, že tento je totožný so súpisom vykonaných prác ku dňu 19.5.2021, ktorý žalobca predložil v danom konaní a ktorý bol žalobcom vyhotovený pre účely odovzdania diela prostredníctvom odovzdávacieho protokolu. Žalovaný sa v odvolaní snaží navodiť dojem, že žalobca dielo nemohol dokončiť, pretože dielo podľa inej objednávky mal dokončiť sám žalovaný, čo má byť preukázané objednávkou predloženou žalovaným, ktorá sa však týka iného diela ako je dielo, za zhotovenie ktorého žalovaný žalobcovi nezaplatil. Žalovaným predložená objednávka nepredstavuje objednávku, ktorú predložil žalobca v tomto konaní, čiže objednávku žalovaného č. 14/720/2018 zo dňa 1.8.2018, ktorá na základe predmetnej faktúry predloženej žalobcom predstavuje právny základ pohľadávky žalobcu, t.j. žalovaným predložená objednávka sa týka iného diela, keďže bola na dodanie odvodňovacích kotlíkov a odvodnenie mostných záverov, čiže nie na potrubné odvodnenie. Dielo SO 212-00 tvorilo viacero diel, ktoré však nerealizoval žalobca pre žalovaného a diela neboli ani vzájomne podmienené, čo ani nebolo medzi žalobcom a žalovaným dojednané. Podľa názoru žalobcu je obrana žalovaného v odvolaní založená najmä na spochybňovaní skutočností, ktoré však pri nariadení neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia nemusia byť preukázané, ale len osvedčené, pričom žalobca má za to, že v návrhu dostatočným spôsobom nielen osvedčil svoj nárok, ale aj preukázal. Podľa žalobcu je nepochybné, že medzi žalobcom a žalovaným existuje právny vzťah a žalovaný účelovo a nedôvodne spochybňuje splatnú pohľadávku žalobcu titulom neuhradenej faktúry za riadne dodané dielo, ktoré samotný žalovaný ďalej odovzdal ako dielo bez vád svojmu objednávateľovi, čo má v spojení s právnym názorom najvyšších súdnych autorít za následok, že k prevzatiu diela žalovaným došlo, t.j. žalobca osvedčil pravdepodobnosť svojho nároku. Zároveň žalobca v predmetnom vyjadrení uviedol nové skutočnosti týkajúce sa ohrozenia výkonu exekúcie nároku žalobcu, a to s poukazom na exekučné konania vedené proti žalovanému ako povinnému na Okresnom súde Banská Bystrica, čo podľa žalobcu zároveň osvedčuje skutočnosť, že žalovanému hrozí konkurz.

7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 25.11.2021 žalobca v súvislosti s napadnutým uznesením oznámil súdu, že podal proti žalovanému na Okresný súd Banská Bystrica žalobu vo veci samej o zaplatenie dlžnej sumy 57.942,- eur s príslušenstvom.

8. Žalovaný v odvolacej replike zo dňa 13.12.2021 vo vzťahu k osvedčeniu existencie pohľadávky žalobcu zotrval na svojej argumentácii obsiahnutej v odvolaní a navyše sa vyjadril k žalobcom tvrdenej dôvodnej obave, že exekúcia bude ohrozená, keď uviedol, že tieto tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a absolútne nedôvodné s tým, že v tejto súvislosti žalovaný predložil súdu potvrdenia príslušných zdravotných poisťovní o tom, že žalovaný nemá žiadne nedoplatky na verejnom zdravotnom poistení, potvrdenie príslušného daňového úradu o tom, že žalovaný nemá žiadne nedoplatky na daniach ani iných platbách, ako aj rozhodnutia príslušného daňového úradu o zrušení zriadeného záložného práva na hnuteľný majetok žalovaného a o zastavení daňového exekučného konania. Súčasne žalovaný predložil výpis zo svojich bankových účtov vedených v SLSP, a.s. na preukázanie toho, že žalovaný disponuje peňažnými prostriedkami vo výške niekoľkonásobne prevyšujúcej výšku žalobcom tvrdenej pohľadávky.

9. Žalobca v odvolacej duplike zo dňa 18.1.2022 v zásade zopakoval svoju predošlú argumentáciu a navyše uviedol, že nové dôkazy predložené žalovaným, ktoré majú preukazovať, že žalovaný je v priaznivej ekonomickej situácii, jednak neboli v odvolacom konaní platne uplatnené s poukazom na a zároveň ani reálne nemôžu založiť osvedčenie, že výkon exekúcie nároku žalobcu nie je ohrozený, a to vzhľadom na skutočnosti uvádzané žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia vo vzťahu k účtovným závierkam žalovaného za roky 2019 a 2020. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 57.942,- eur s príslušenstvom vydal pod sp. zn. dňa 16.12.2021 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie 57.942,- eur s príslušenstvom. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že podľa stavu k 30.11.2021 je žalovaný daňovým dlžníkom, nakoľko má evidovaný daňový nedoplatok vo

výške 34.326,50 eura a Okresný súd Žilina pod sp. zn. začal a vedie konkurzné konanie na žalovaného s tým, že uvedené skutočnosti tiež preukazujú zlú finančnú situáciu žalovaného, jeho negatívnu platobnú schopnosť, ako aj existenciu ďalších pohľadávok voči štátu a zároveň je potvrdená obava, že žalovaný skončí v konkurze, čím je podľa žalobcu preukázaná obava, že exekúcia nároku žalobcu je ohrozená.

10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je v rozsahu odvolaním dotknutého výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vecne správne.

11. Podľa zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

13. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

14. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

15. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

16. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

17. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

19. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

20. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

21. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že návrhom na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia, doručeným súdu prvej inštancie dňa 24.8.2021, sa žalobca domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd zabezpečovacím opatrením zriadil v prospech žalobcu záložné právo na v petite návrhu špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu v sume 57.942,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenej faktúry žalobcu č. 20201047 zo dňa 19.5.2021 za dielo predstavujúce potrubné odvodnenie mostu SO212, stavby D3 Čadca, Bukov - Svrčinovec a súčasne sa domáhal vydania uznesenia, ktorým by súd neodkladným opatrením zakázal žalovanému nakladať a disponovať s finančnými prostriedkami na bankovom účte

žalovaného tak, aby stav finančných prostriedkov na účte neklesol pod sumu 57.942,- eur a zároveň aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa nakladania a prevodu vlastníckeho práva vo vzťahu k totožným nehnuteľnostiam, ktorých sa týka návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z odôvodnenia predmetného návrhu žalobcu je zrejmé, že účelom oboch navrhovaných zabezpečovacích prostriedkov má byť zabezpečenie totožnej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 57.942,- eur, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje správnosť postupu súdu prvej inštancie, ktorý prvým výrokom napadnutého uznesenia nariadil žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie za súčasného zamietnutia návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia druhým výrokom predmetného uznesenia, keďže v danom prípade niet pochýb o tom, že účel sledovaný žalobcom je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Nariadenie neodkladného opatrenia za súčasného zriadenia záložného práva zabezpečovacím opatrením súdu za účelom zabezpečenia totožnej peňažnej pohľadávky vylučuje priamo ustanovenie , ktorého dikcia je jasná a zrozumiteľná, pričom v tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje aj na výklad dotknutého zákonného ustanovenia uvedený na stranách 1088-1089 komentára autorov doc. JUDr. Marek Števček, PhD., doc. JUDr. Svetlana Ficová, CSc., JUDr. Jana Baricová, JUDr. Soňa Mesiarkinová, JUDr. Jana Bajánková, JUDr. Marek Tomašovič, PhD. a kolektív, vydaného v nakladateľstve C.H. Beck v Prahe roku 2016. Predmetný návrh na nariadenie zabezpečovacieho a neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil existenciou obavy z ohrozenia exekúcie. Súd prvej inštancie ďalšími výrokmi predmetného uznesenia rozhodol o náhrade trov konania, o poplatkovej povinnosti žalobcu a o povinnosti žalobcu podať v súdom stanovenej lehote žalobu vo veci samej, pričom odvolací súd za účelom presnej identifikácie rozsahu odvolacieho prieskumu poukazuje na skutočnosť, že odvolanie žalovaného smeruje výlučne proti prvému výroku dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia zriadením sudcovského záložného práva na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného v prospech žalobcu.

23. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -20 zo dňa 20.12.2017).

24. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s napadnutým uznesením súdu prvej inštancie, s odvolaním žalovaného a s následnými vyjadreniami strán sporu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie obsiahnutého v odvolaním dotknutom výroku a zároveň konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia v tomto smere. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami významnými vo vzťahu k rozhodovaniu o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a vec správne skutkovo i právne vyhodnotil na základe stavu existujúceho v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie spôsobom súladným s ustanovením v spojení s ustanovením svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia.

25. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania ( v spojení s ), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení ( v spojení s ). Ak sa návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podáva pred začatím konania, bude naň nadväzovať konanie vo veci samej, ktorého predmetom bude získanie judikovanej peňažnej pohľadávky. Dôvodom je, že bez existencie meritórneho rozhodnutia nemá zabezpečovacie opatrenie zmysel s poukazom na , ako aj z dôvodu, aby v aplikačnej praxi neprišlo k zneužívaniu daného inštitútu (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1154 s.).

26. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 25.4.2012 pod sp. zn. vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo procesným inštitútom v zmysle svojím obsahom a účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle , uviedol, že „Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.“

27. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -42 z 20. augusta 2015 judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. -44 zo 4. júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č. k. -42 z 20. augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 (ďalej len „“) zaviedol inštitút neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

28. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie zodpovedajúce procesným pravidlám v konaní o žalobe vo veci samej, ale v záujme flexibilného a rýchleho riešenia situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu rozhoduje spravidla len na základe osvedčenia najvýznamnejších skutočností podstatných pre jeho rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. S poukazom na ustanovenie v spojení s sa odvolací súd plne stotožňuje s konštatáciou súdu prvej inštancie o osvedčení dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má v danom prípade poskytnúť ochrana a ktorý je aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade dostatočným spôsobom osvedčený skutkovými a právnymi okolnosťami tvrdenými a preukazovanými žalobcom v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Z obsahu spisu je zrejmé, že objednávka žalovaného č. 14/720/2018 zo dňa 1.8.2018 na dodanie a montáž potrubného systému zodpovedá alternatívnej cenovej ponuke žalobcu na SO212; napojenie: na odvodňovače 92 ks, pričom žalobcom predložený súpis vykonaných prác ku dňu 19.5.2021 (č.l. 36 súdneho spisu) svojím obsahom zodpovedá súpisu vykonaných prác ku dňu 14.10.2020 predloženého žalovaným (č.l. 119 súdneho spisu), vo vzťahu ku ktorému samotný žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca dodal žalovanému systém odvodnenia v rozsahu uvedenom v predmetom súpise. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru o neopodstatnenosti odvolacej argumentácie žalovaného obsiahnutej v odvolaní, nakoľko žalovaný žiadnym relevantným spôsobom doposiaľ neosvedčil priamy vplyv ním prezentovaných a osvedčovaných tvrdení súvisiacich s cenovou ponukou žalobcu zo dňa 13.8.2020, s objednávkou žalovaného č. zo dňa 20.8.2020 na dodanie odvodňovacích kotlíkov - odvodnenie mostných záverov - dokončenie diela a s preddavkovou faktúrou č. 9202030 zo dňa 21.10.2020 na sumu 3.330,- eur uhradenou žalovaným na žalobcom osvedčovaný nárok na zaplatenie ceny diela vo výške 57.942,- eur predstavujúci zabezpečovanú peňažnú pohľadávku. Zároveň však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie prípadného vplyvu žalovaným tvrdených skutočností na výšku peňažnej pohľadávky žalobcu v sume 57.942,- eur, či už vo vzťahu ku zmluve o dielo založenej žalobcom akceptovanou objednávkou žalovaného č. 14/720/2018, alebo vo vzťahu k prípadnému vzájomnému započítaniu pohľadávok a záväzkov z viacerých zmlúv o dielo uzavretých medzi stranami sporu, alebo vo vzťahu k prípadným iným skutkovým a právnym okolnostiam budú v závislosti od procesnej obrany žalovaného posudzované v rámci konania o žalobe vo veci samej, keďže ide o otázky, ktorých dôsledné posúdenie presahuje rámec procesného postupu súdu pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného, resp. zabezpečovacieho opatrenia. Pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zhodne so súdom prvej inštancie ustálil záver o osvedčení dôvodnosti a trvania žalobcom tvrdeného nároku, ktorému má byť predmetným zabezpečovacím opatrením poskytnutá dočasná ochrana.

29. Vo vzťahu ku skutočnostiam uvádzaným žalovaným v jeho odvolacej replike zo dňa 13.12.2021, ktorými spochybňuje existenciu dôvodnej obavy žalobcu z ohrozenia exekúcie, odvolací súd poukazuje na ustanovenie , z ktorého vyplýva viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi, ako aj na ustanovenie , podľa ktorého odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný odvolacie dôvody obsiahnuté v odvolaní postavil výlučne na spochybňovaní existencie žalobcom tvrdenej peňažnej pohľadávky, a neuvádzal žiadne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek

spôsobom spochybňovali záver súdu prvej inštancie vyjadrený v napadnutom uznesení o existencii reálneho rizika, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená alebo úplne zmarená. V tejto súvislosti je tiež nutné poukázať na dikciu ustanovenia v spojení s a na skutočnosť, že potvrdenia zdravotných poisťovní a Sociálnej poisťovne sú zo dňa 26.10.2021, potvrdenie Daňového úradu Žilina o stave osobného účtu je zo dňa 22.10.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Žilina o zastavení daňového exekučného konania je zo dňa 25.10.2021, t.j. z obdobia po vydaní napadnutého uznesenia, pričom ale zároveň je pre úplnosť potrebné uviesť, že ich relevantnosť vo vzťahu k nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu vyvrátil žalobca v odvolacej duplike zo dňa 18.1.2022, ku ktorej z verejne dostupných zdrojov pripojil doklad osvedčujúci skutočnosť, že žalovaný bol ku dňu 30.11.2021 evidovaný ako daňový dlžník s výškou daňového nedoplatku 34.326,50 eura. V súvislosti s konkurzným konaním vedeným voči žalovanému ako dlžníkovi na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. odvolací súd uvádza, že z uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 26.1.2022 pod sp. zn. , zverejneného dňa 1.2.2022 v Obchodnom vestníku č. 21/2022, vyplýva zamietnutie návrhu na vyhlásenie konkurzu v celom rozsahu, čo však žiadnym spôsobom nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o existencii dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie na strane žalobcu ako jedného zo zákonných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, pričom súd prvej inštancie podľa stavu existujúceho v čase vydania napadnutého uznesenia svoj záver v tomto smere ani neodôvodňoval existenciou začatého konkurzného konania, ale vychádzal z viacerých listinnými dôkazmi doložených skutočností, ktoré vo svojom súhrne osvedčujú dôvodnosť žalobcom tvrdenej obavy.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozsahu odvolaním dotknutého prvého výroku o nariadení zabezpečovacieho opatrenia vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v zmysle ako vo výroku vecne správne potvrdil.

31. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a s tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, nakoľko žalobca zastúpený advokátom bol v odvolacom konaní plne úspešný.

32. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (, veta druhá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom ( ). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných a má za následok odmietnutie dovolania (, ).