Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoCsp-95-2021.pdf
PDF · 112.77 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoCsp/95/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Oľgy Mičietovej a JUDr. Anny Slovinskej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION, a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692 proti žalovanému D. H., P.. XX.X.XXXX, D., H. XXXX/X, zast. občianskym združením Centrum Správnej Pomoci Prievidza, Lehota pod Vtáčnikom, ul. 1. mája 388/8, IČO: 51 876 141, o zaplatenie 4.871,21 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo 17. septembra 2021 sp. zn. 16Csp/224/2017
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) predmetným rozsudkom žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov v konaní od žalobcu (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.871,21 eura s prísl. titulom dlhu z poskytnutej pôžičky s tým odôvodnením, že uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej poskytol mu pôžičku 5.000 eur, z ktorej žalovaný ku dňu podania žaloby (31.8.2017) uhradil len 539,74 eura, pričom žalovaná suma predstavuje jeho celkový dlh. Jedná sa v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, po tom keď predchádzajúci rozsudok, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu premlčania, odvolací súd na základe odvolania podaného žalobcom potvrdil vo výroku o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 981,26 eura s prísl. a zrušil rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcom rozsahu, t.j. v časti o zaplatenie 3.889,95 eura s prísl. a v zrušenej časti vec vrátil späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Súd prvej inštancie odôvodnil, že zistil zo Zmluvy o poskytnutí pôžičky č. XXXXXXXXXX z 27.6.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, že ňou bola dohodnutá suma pôžičky 5.000 eur, mesačná splátka vo výške 117 eur, počet splátok 72 a termín konečnej splatnosti 25.6.2019, fixná ročná úroková sadzba 19 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená 20,74 % a celkové náklady spotrebiteľa boli 3.398,32 eura. Z výzvy z 8.8.2014 súd zistil, že ňou právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej splátky, ktorú žalovaný dlhoval viac ako tri mesiace po lehote splatnosti ku dňu 7.8.2014; išlo o omeškanú splátku spolu vo výške 1.030,50 eura a poplatky 45,92 eura. Zistil, že 25.8.2014 bola robená výzva na úhradu dlžnej sumy a už bola žalovanému oznamovaná mimoriadna splatnosť úveru s tým, že celá dlžná suma 5.663,05 eura je predčasne splatná 25.8.2014.
Žalovaný vzniesol námietku premlčania poukážuc na to, že žaloba bola súdu doručená 31.8.2017, ale premlčacia doba začala plynúť odo dňa zročnosti dlhu, teda odo dňa 25.8.2014 a skončila 25.8.2017.
4. Po vrátení veci súd prvej inštancie dokazovaním zistený skutkový stav, citujúc pritom § 100, § 101, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka, opätovne právne posúdil. Z vykonaného dokazovania vzal za preukázané, že právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu celého dlhu listom z 25.8.2014, a to dlhu vo výške 5.663,05 eura. S poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu možno pristúpiť až po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky, a ak by sa vychádzalo z predpokladu, že veriteľ s odbornou starostlivosťou dodržal dobu troch mesiacov, mal súd za zrejmé, že premlčacia doba začala s ohľadom na § 103 Obč. zák. plynúť najneskôr v auguste 2014. Za dlžnú splátku, pre ktorú nastalo zosplatnenie mal súd májovú splátku, čo mal potvrdené aj z výzvy právneho predchodcu žalobcu z 8.8.2014, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu, teda dlžnej splátky, ktorú ku dňu 7.8.2014 dlhoval už viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Uzavrel, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru síce došlo 25.8.2014, ale pre splátku splatnú 25.5.2014, kedy si žalobca mohol uplatniť právo na súde po prvýkrát. Keďže bola žaloba podaná na súd 31.8.2017, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby, lebo táto začala plynúť nasledujúci deň po dni splatnosti splátky splatnej 25.5.2014, teda dňom 26.5.2014 a uplynula 26.5.2017. Súd preto, vzhľadom na uvedené, žalobu zamietol aj v tej časti, v ktorej bol rozsudok zrušený, t.z. v časti o zaplatenie 3.889,95 eura spolu s úrokmi z omeškania. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.
5. Proti rozsudku v celom rozsahu podal včas odvolanie žalobca a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP. Nestotožnil sa so záverom súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu premlčania pohľadávky a odvolal sa pri tom na právny záver ohľadom dĺžky premlčacej doby pri zročnosti celého dlhu, prijatý občianskoprávnym kolégiom Krajského súdu v Košiciach 22.10.2020 a to: „Premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 OZ) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 OZ až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu.“ Poukázal na to, že na tento záver odkázal Krajský súd v Košiciach aj v rozhodnutí sp. zn. 3Co/192/2019. Poznamenal, že v otázke začatia plynutia premlčacej doby pri zosplatnení dlhu neexistuje zjednotená rozhodovacia prax súdov, avšak on - žalobca sa prikláňa k záveru občianskoprávneho kolégia Krajského súdu v Košiciach, nakoľko tento rešpektuje a reflektuje § 101 Obč. zák., ktorý, pokiaľ nie je ďalej ustanovená osobitná úprava plynutia premlčacej doby, je generálnym ustanovením. Tvrdil, že záverom súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí bolo zasiahnuté do základných práv veriteľa, keďže je predmetným rozhodnutím ukrátený o tri mesiace premlčacej doby a nie je dodržaná základná zákonom garantovaná dĺžka premlčacej doby. Poukázal na ďalšie skutočnosti: Zosplatnenie úveru znamená zmenu termínu splatnosti všetkých nesplatených splátok, na ktoré má veriteľ nárok. Nejde teda o odstúpenie od zmluvy, zmluva ostáva i naďalej v platnosti, avšak v dôsledku využitia práva veriteľa dôjde k zmene termínu splatnosti všetkých splátok, ktoré ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti neboli uhradené, či už minulé alebo budúce. So žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol finančné prostriedky, ktoré sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach, avšak vzhľadom na podstatné porušenie zmluvných povinností žalovaným, vyhlásil úver za predčasne splatný, a to v súlade s obchodnými podmienkami. Na uvedenom základe nedošlo k zániku zmluvy odstúpením, naopak zmluva je naďalej platná a účinná, avšak žalovaný stratil výhodu splátok, na základe čoho si žalobca uplatnil svoje práva na súde. Zdôraznil, že vyhlásením predčasnej splatnosti úveru sa premlčuje celý úverový vzťah naraz, t.z. v jednotnej premlčacej dobe a to odo dňa vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Argumentoval, že predčasná splatnosť úveru síce nastala 25.8.2014, avšak žalovaný si výzvu na splatenie dlžnej istiny s príslušenstvom neprevzal a zásielka sa vrátila „adresátovi“ (zrejme odosielateľovi zásielky - poznámka odvolacieho súdu) 17.9.2014. Vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy bola žalovanému daná paričná lehota na plnenie a to 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. Lehota na plnenie tak žalovanému uplynula 27.9.2014. Z uvedeného mal za to, že mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až 28.9.2014, t.j. deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Jeho nárok tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k premlčaniu by došlo až 28.9.2014 (poznámka odvolacieho súdu
- správne zrejme 28.9.2017), t.j. po troch rokoch odo dňa, kedy si žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde a keďže žaloba bola podaná 31.8.2017, bola podaná riadne a včas.
Dal do pozornosti, že žalovaný doposiaľ nevrátil ani len istinu poskytnutého úveru. V súvislosti s otázkou započítavania 10 dňovej lehoty na dobrovoľné plnenie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 14Co/410/2017-109 z 27.3.2018, z ktorého citoval pričom zdôraznil, že: „... všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde (actio nata) ... dňom nasledujúcim začala plynúť žalovanému 10 dňová lehota na dobrovoľné splnenie záväzku, t.j. na dobrovoľné splatenie celého dlhu, ktorý sa stal zročným v dôsledku riadneho neuhrádzania splátok. ... Lehota na plnenie je stanovená prospech dlžníka vtedy, ak je začiatkom jej plynutia dlh splniteľný a dlžník je oprávnený poskytnúť veriteľovi plnenie, ktoré nemožno odmietnuť ako predčasné. Splatnosť dlhu pritom nastane až posledným dňom tejto lehoty, v dôsledku čoho nemá veriteľ pred jej uplynutím právo dlh vymáhať (actio nata) ...“. Žalobca namietol aj, že je napadnuté rozhodnutie v jeho odôvodnení nepreskúmateľné, odvolajúc sa a citujúc z: G.. D., Základy občianskeho procesného práva, Iura edition, Bratislava, 2002, str. 299: „Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a súčasne ich uvedenie má byť zrozumiteľné, súd je teda povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská“. Odvolal sa na právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého obsahom je i právo účastníka konania na také rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a zreteľné, a to najmä z dôvodu, že odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny (II. ÚS/117/07). Dovolával sa práva na spravodlivý proces, ktoré právo vyžaduje, aby rozhodnutia súdu boli zdôvodnené a presvedčivé. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí Ústavného súdu (III. ÚS 311/01, III. ÚS 107/07, IV. ÚS 14/07, I. I. ÚS 265/05, I. ÚS 33/2012, III. ÚS 199/09), ako aj na ďalšie, z ktorých zároveň aj citoval: nález ÚS ČR sp. zn. IV. ÚS 1551/08, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/25/2007 a nálezy ÚS SR sp. zn.: IV. ÚS 114/08, IV. ÚS 252/04, II. ÚS 85/06 a II. ÚS 380/2013. Dovolával sa aj princípu právnej istoty ako jasnosti, určitosti a stálosti štátnych rozhodnutí, ako aj riešenia sporných právnych otázok alebo pomerov v primeranom čase. Na základe všetkého uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok buď podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alternatívne aby podľa § 388 CSP zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na náhradu trov konania žalobcovi.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 CSP) a oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 a § 358 CSP), viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 a § 365 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie na nariadenom pojednávaní a ako vecne správne ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
8. Žalobca napadol rozsudok odvolaním z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ a h/ CSP, ktoré odvolacie dôvody v odvolaní výslovne označil, avšak pokiaľ sa týka ich konkretizácie - vymedzenia, z obsahu podaného odvolania je zrejmé len, že žalobca sa nestotožnil s právnym posúdením otázky premlčania uplatneného nároku súdom prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a zároveň mal za to že je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, čo podľa neho zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ale nie je zrejmé, k akej tzv. inej vade, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v konaní došlo, čím mal byť naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP.
9. Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že sa s jeho záverom o premlčaní žalobou uplatneného nároku stotožňuje, na ktorej správnosti nebolo spôsobilé nič zmeniť ani podané odvolanie. Po preskúmaní obsahu spisu dospel odvolací súd k záveru, že ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
10. Pokiaľ ide o námietku žalobcu tvrdiaceho v odvolaní, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, je založená len na všeobecnom tvrdení žalobcu citujúceho z množstva rozhodnutí najmä Ústavného súdu SR, ale i Ústavného súdu ČR a NS SR, avšak bez akejkoľvek potrebnej konkretizácie na súdenú vec. Odvolací súd na základe oboznámenia sa s rozsudkom súdu prvej inštancie ako i konaním, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že vznesená námietka nie je dôvodná, a teda ani nie je spôsobilá,
aby založila nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by súd bol znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by bolo došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a teda ani nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok je dostatočne zrozumiteľný a určitý a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V odôvodnení rozsudku súd jasne a výstižne vysvetlil ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov vychádzal, a ako ich vyhodnotil i ako vec právne posúdil, teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu v tomto smere nič vyčítať. Rozhodnutie preto nie je možné považovať za nedostatočne odôvodnené. Dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie v konečnom dôsledku, tak ako to preukazuje podané odvolanie, sa stali zrejmé aj žalobcovi, ktorý sa s dôvodmi súdu v otázke právneho posúdenia uplynutia premlčacej doby žalobou uplatnenej peňažnej pohľadávky nestotožnil, a svoj nesúhlas právne relevantným spôsobom premietol do podaného odvolania. Odôvodnil ho najmä nesprávnym právnym posúdením otázky plynutia premlčacej doby tzv. zosplatneného dlhu (odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), pričom súd práve pre premlčanie nároku žalobu zamietol a žalovaný nárok žalobcovi nepriznal.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, je daný keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. V danom prípade súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval ustanovenia § 100, § 103, § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka, avšak v prípade použitého ustanovenia § 103 Obč. zák. na posudzovaný právny vzťah došlo k jeho nesprávnej interpretácii, ktorá však nič nemení na vecnej správnosti záveru o premlčaní žalovaného nároku a teda správnosti zamietavého rozhodnutia súdu.
12. Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák., právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
13. Podľa § 101 Obč. zák., pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 103 Obč. zák., ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
15. Podľa § 565 Obč. zák., ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
16. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zák., ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
17. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť práva možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom inštitútu premlčania je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, t.z. súd nemôže premlčané právo priznať. Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať účinky premlčania podľa § 100 Obč. zák. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon. Ustanovenie § 101 Obč. zák. upravuje trojročnú všeobecnú premlčaciu dobu.
18. Dĺžku premlčacej doby a aj okamih, od ktorého premlčacia doba začína plynúť, Obč. zák. upravuje jednak všeobecne, jednak špeciálne pre niektoré práva. Ustanovenie § 101 Obč. zák. upravuje
všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch, keď zákon pre jednotlivé práva neurčuje osobitnú premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov.
19. Obč. zák. stanovuje objektívny začiatok plynutia premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Za tento deň sa všeobecne považuje deň, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd (actio nata). Ide o objektívnu možnosť vykonať právo, bez zreteľa na to, či oprávnená osoba (veriteľ) by mohol právo subjektívne vykonať alebo nie, t.j. či oprávnený subjektívne vedel alebo nevedel o svojom práve.
20. Odchylne od § 101 Obč. zák. je v § 103 Obč. zák. určený začiatok plynutia premlčacej doby pri právach na plnenie, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach. Premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa ich zročnosti; ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
21. Ustanovenie § 101 Obč. zák. je všeobecnou úpravou/lex generalis a ustanovenie § 103 Obč. zák. je vo vzťahu k nemu lex specialis/t.j. osobitnou úpravou, ktorá má prednosť pred aplikáciou všeobecnej úpravy. Aplikácia § 101 Obč. zák. vo vzťahu k § 103 veta druhá Obč. zák. bude namieste len vtedy, ak ide o dĺžku premlčacej doby (tri roky), keďže § 103 veta druhá Obč. zák. inú úpravu týkajúcu sa dĺžky premlčacej doby neustanovuje.
22. Z ust. § 103 Obč. zák. zreteľne vyplýva spôsob počítania premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: ak sa pre nesplnenie niektorej splátky stal splatným celý dlh, premlčacia doba zvyšku dlhu plynie od splatnosti nesplatenej splátky (ktorá vyvolala zosplatnenie); neplynie ani odo dňa urobenia jednostranného úkonu veriteľa podľa § 565 Obč. zák. na splatenie celého dlhu naraz, ani odo dňa písomnej výzvy veriteľa dlžníkovi na úhradu tzv. zosplatneného dlhu, ani odo dňa doručenia takej výzvy a ani nie od uplynutia prípadnej, veriteľom dlžníkovi za takých okolností zosplatnenia dlhu, poskytnutej lehoty na plnenie. Akceptovanie opačného názoru a viazanie začiatku plynutia premlčacej doby na subjektívnom prvku
- rozhodnutí veriteľa, či výzvou na zaplatenie vyvolá alebo nevyvolá splatnosť dlhu a k akému dňu, a nie na objektívnom prvku - dni splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal na základe § 565 Obč. zák. úkonom veriteľa zročným celý dlh, by viedlo k neprípustnému posunutiu začiatku plynutia premlčacej doby - v zrejmom rozpore s s účelom inštitútu premlčania a prakticky podľa ľubovôle veriteľa. Ustanovenie § 103 Obč. zák. je pritom ustanovením kogentným.
23. V danej veci súd prvej inštancie skutkovo správne vychádzal z úkonu zosplatnenia celého dlhu listom žalobcu z 25.8.2014, správne s poukazom na to, že v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zák. k zosplatneniu dlhu v spotrebiteľskom zmluvnom vzťahu môže veriteľ pristúpiť najskôr po troch mesiacoch od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Za dlžnú splátku, pre ktorú nastalo zosplatnenie mal splátku splatnú v mesiaci 05/2014, konkrétne splátku splatnú 25.5.2014, čo mal potvrdené aj z výzvy právneho predchodcu žalobcu listom z 8.8.2014, ktorou vyzval žalovaného na zaplatenie dlhu, teda dlžnej splátky, po lehote splatnosti. Správne uzavrel, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo 25.8.2014 (jednostranným úkonom veriteľa) a to pre splátku splatnú 25.5.2014, avšak aplikáciou na daný stav § 103 vety druhej Obč. zák. doslovne, bez ohľadu na to že sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom veriteľ na postup/uplatnenie práva podľa § 565 Obč. zák. (t.z. žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky), bol povinný podľa § 53 ods. 9 Obč. zák. rešpektovať, aby pri tzv. úkone zosplatnenia bol dlžník v omeškaní so zaplatením splátky najmenej tri mesiace a súčasne aby bol upozornený v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva, nesprávne určil začiatok plynutia premlčacej doby od splatnosti splátky splatnej 25.5.2014. Súd prvej inštancie tak síce v konečnom dôsledku dospel k správnemu záveru o premlčaní žalobou uplatneného nároku žalobcu, ale na základe nesprávneho právneho posúdenia zistených skutkových okolností.
24. Dôvodne sa, podľa názoru odvolacieho súdu, žalobca v odvolaní dožadoval pri určení začiatku plynutia premlčacej doby, uplatnenia právnych záverov občianskoprávneho kolégia tunajšieho súdu z 22.10.2020, v zmysle ktorých: „Premlčacia doba predčasne zosplatneného dlhu (§ 565 Obč. zák.) zo spotrebiteľskej zmluvy začína plynúť s ohľadom na § 53 ods. 9 Obč. zák. až uplynutím troch mesiacov od zročnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie dlhu.“, ktoré reflektujú a zohľadňujú právnu úpravu § 53 ods. 9 Obč. zák. pri určení začiatku plynutia premlčacej doby predčasne zosplatneného dlhu tak,
aby v dôsledku nezosúladenia platnej právnej úpravy § 103 Obč. zák. s novozavedeným § 53 ods. 9 Obč. zák., nedochádzalo v skutočnosti ku skráteniu všeobecnej trojročnej premlčacej doby o tri mesiace (zavedené § 53 ods. 9 Obč. zák.). V posudzovanej veci, zohľadniac spotrebiteľský charakter vzťahu, najmä právnu úpravu § 53 ods. 9 Obč. zák., preto podľa predmetného záveru, premlčacia doba tzv. predčasne zosplatneného dlhu začala plynúť 25.8.2014 (ide o deň kedy veriteľ prvýkrát objektívne mohol uplatniť proti dlžníkovi - spotrebiteľovi právo podľa § 565 Obč. zák. na základe neuhradenej splátky zročnej 25.5.2014) a uplynula 25.8.2017. Keďže bola žaloba podaná na súd 31.8.2017, bola podaná po uplynutí trojročnej premlčacej doby.
25. Žalobca v odvolaní, okrem už uvedeného a odvolacím súdom prijatého argumentu potrebnosti zohľadnenia osobitosti resp. zvláštnosti vo vzťahu k určeniu začiatku plynutia premlčacej doby zosplatneného spotrebiteľského dlhu až uplynutím troch mesiacov odo dňa splatnosti splátky, ktorá vyvolala zosplatnenie, dôvodil aj tým, že žalovaného vyzýval na splatenie dlžnej istiny s prísl. písomnou výzvou, ktorú mu doručoval a tento si ju neprevzal a zásielka sa vrátila žalobcovi späť 17.9.2014 a keďže vo výzve na zaplatenie dlžnej sumy poskytol žalovanému paričnú lehotu na plnenie 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, mal za to, že lehota na plnenie žalovanému uplynula 27.9.2014, a teda žalobca mohol prvýkrát uplatniť svoje právo na súde až 28.9.2014, t.j. deň nasledujúci po márnom uplynutí lehoty na dobrovoľné plnenie. Argumentoval, že nárok tak nemôže byť premlčaný, nakoľko k premlčaniu by došlo až 28.9.2017 a žaloba bola podaná 31.8.2017 t.z. včas.
26. Túto argumentáciu žalobcu odvolací súd nemal ani za dôvodnú ani za správnu. Argumentácia je založená na poskytnutí žalobcom žalovanému lehoty na plnenie a dovolávaní sa žalobcu, pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia premlčacej doby, na začiatok jej plynutia odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz uplatniť na súde, teda len čo mohla byť dôvodne podaná žaloba na súd tzv. actio nata. Žalobca sa tým dovoláva, pokiaľ ide o určenie začiatku plynutia premlčacej doby, aplikácie § 101 Obč. zák. na tunajší spotrebiteľský právny vzťah, v ktorom bolo dohodnuté zmluvnými stranami plnenie v splátkach. Ako už bolo uvedené vyššie, ustanovenie § 101 Obč. zák. je všeobecným ustanovením, pričom buď žalobca opomenul, alebo z iných dôvodov nechcel zohľadniť, že v danom prípade pre začatie plynutia premlčacej doby platí špeciálna úprava § 103 veta druhá Obč. zák., ktorej aplikácie sa takisto (dôvodne) dožadoval. Ustanovenie § 103 Obč. zák., ktoré ako špeciálne sa aplikuje na posudzovaný právny vzťah, určuje začiatok plynutia premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Aplikácia § 101 Obč. zák. pre určenie začiatku plynutia premlčacej doby je vylúčená. Ak žalobca poskytol žalovanému lehotu na plnenie, mohol tak urobiť, ale bez toho, aby to malo akýkoľvek vplyv na ustanovením § 103 Obč. zák. stanovený spôsob určenia začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby.
27. Vzhľadom na vyššieuvedené odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny tak vo výroku vo veci samej, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, potvrdil.
28. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, odvolací súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí rozhodol aj o trovách odvolacieho konania. Podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu proti neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
29. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.