Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/198/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Slovenský zväz záhradkárov, Základná organizácia 32-23 GEDER, so sídlom Košická Nová Ves, IČO: 31 993 443, adresa na doručovanie : Peter Dziak (predseda), Bielocerkevská 5, Košice, proti žalovanému P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., W. X, zastúpenému JUDr. Zsoltom Suverom, advokátom so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 148 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18. júna 2020 č.k. -145 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I/) a vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré žalobca zaplatí na účet právneho zástupcu žalovaného do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o výške tejto náhrady (výrok II/).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, doručenej súdu dňa 11.9.2019, ktorou žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť v lehote troch dní od doručenia rozsudku zaplatenia sumy 148 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 22.9.2016 do zaplatenia zo sumy 100 eur, odo dňa 30.6.2017 do zaplatenia zo sumy 24 eur, odo dňa 30.6.2018 do zaplatenia zo sumy 24 eur, a to s tvrdením, že napriek rozhodnutiu prijatému na schôdzi ZO SZZ GEDER rozhodla dňa 29.4.2016, 21.4.2017 a 12.4.2018 o určení účelového príspevku poplatku vo výške 18 eur ročne za dve parcely, administratívneho poplatku vo výške 6 eur ročne a refundačnom príspevku vo výške 100 eur jednorazovo pri zmene užívateľa záhradky, v súlade so Stanovami Slovenského zväzu záhradkárov, najmä § 14 bod 2 písm. ch) a i) Stanov, a Osadovým poriadkom ZO SZZ Košice GEDER, žalovaný aj napriek viacerým výzvam svoju povinnosť nesplnil, nezaplatil ani príspevok za rok 2016, ani refundačný príspevok 100 eur, ani ročný administratívny príspevok 6 eur a ročný účelový príspevok 18 eur za rok 2017 a nezaplatil ani ročný administratívny príspevok v sume 6 eur a ročný účelový príspevok 18 eur za rok 2018, a celkovo tak žalobcovi dlží čiastku 148 eur.

3. V odôvodnení rozsudku súd poukázal na tvrdenia žalobcu a listinné dôkazy predložené žalobcom v priebehu sporu, a to výpis zo štatistického registra organizácií, stanovy Slovenského zväzu záhradkárov, zápisnicu zo schôdze výboru ZO SZZ GEDER s rozhodnutím o voľbe predsedu z 13.5.2015, zápisnicu z členskej schôdze ZO SZZ GEDER s rozhodnutím o výške refundačného príspevku poplatku z 29.4.2016, 21.4.2017 a 12.4.2018, plnomocenstvo na preukázanie identifikačných údajov a Osadový poriadok ZO

SZZ Košice GEDER. Poukázal aj na obranu žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu, vydanému vo veci dňa 6.11.2019 pod č.k. -37, argumentáciu žalobcu na námietky žalovaného v odpore (v replike zo dňa 22.12.2019) a listinný dôkaz: Zápis č. 2/2019 zo schôdze výboru ZO SZZ GEDER Košice dňa 27.2.2019, predložený spolu s vyjadrením žalobcu k odporu žalovaného a takisto dupliku žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 26.1.2020 a žalovaným predložený dôkaz: výpis LV č. XXXX, LV č. XXXX a LV č. XXXX, stanovy Slovenského zväzu záhradkárov a Osadový poriadok ZO SZZ Košice GEDER.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že Slovenský zväz záhradkárov je dobrovoľným samostatným nepolitickým občianskym združením záujemcov o záhradkársku činnosť vo všetkých jej formách, u ktorého sa organizačné jednotky zriadili v súlade s o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov, žalobca je organizačnou jednotkou Slovenského zväzu záhradkárov v zmysle a stanov Slovenského zväzu záhradkárov s tým, že Zväz a jeho organizačné zložky môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa, len ak to nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami Zväzu, v právnych vzťahoch vystupujú vlastným menom (sú samostatnými právnickými osobami) a nesú samostatnú majetkovú zodpovednosť.

4.1. Zistil, že štatutárnymi zástupcami organizačnej jednotky Slovenského zväzu záhradkárov - Základnej organizácie 32-23 GEDER sú jej predseda F. T. a tajomník P. O..

4.2. Z listiny predloženej žalobcom s označením plnomocenstvo, nedatovanej a podpísanej F. T., predsedom ZO SZZ GEDER a F.. P. O., tajomníkom ZO SZZ GEDER, zistil, že nositeľa tohto dokladu, vystavenej na meno F. T., nar. XX.X.XXXX, funkcia: predseda ZO SZZ GEDER, dátum zvolenia do funkcie 13.5.2015, oprávňuje na zastupovanie jednotlivých členov ZO SZZ GEDER, ktorí sú spoluvlastníkmi pozemku a spoločných priestorov „podľa geodetickej mapy z roku 2010, pred štátnymi a samosprávnymi orgánmi, pri predkladaní písomných návrhov a podaní, alebo pri rokovaní s nimi vo veci užívania a úpravy druhu pozemku, zastavaná plocha a nádvoria, ostatná plocha, uvedené v LV č. XXXX v kat. úz. O. A. Q.“.

4.3. Súd prvej inštancie tiež zistil zo zápisnice z členskej schôdze ZO SZZ GEDER: a) konanej dňa 29.4.2016, že členská schôdza schválila účelový poplatok na rok 2016 vo výške 5 eur, administratívny poplatok vo výške 6 eur, refundačný poplatok 100 eur pre nového vlastníka parcely, b) konanej dňa 21.4.2017, že členská schôdza schválila účelový poplatok na rok 2017 vo výške 9 eur, administratívny poplatok 6 eur a refundačný poplatok pre nového vlastníka parcely 100 eur, c) konanej dňa 12.4.2018, že členská schôdza schválila účelový poplatok na rok 2018 vo výške 9 eur, administratívny poplatok vo výške 6 eur a refundačný poplatok za každú novú záhradu pre nového vlastníka parcely 100 eur.

4.4. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že podľa LV č. XXXX a LV č. XXXX, kat. úz. O. A. Q., žalovaný P. Q. a Q. Q. nadobudli v podiele 1/1 titulom kúpy vlastníctvo k pozemku parc. č. 1112/234 o výmere 355 m2, záhrada a parc. č. 1112/394 o výmere 40 m2 (V- 6789/09 z 29.9.2009) a k pozemku parcelného č. 1112/216 o výmere 396 m2 - záhrada (V-12214/2016 z 24.11.2016), že žalovaný ukončil členstvo v organizácii žalobcu v roku 2016 a že členská schôdza ZO SZZ GEDER dňa 27.2.2019 poverila svojho predsedu podaním žalôb „na všetkých spoluvlastníkov spoločných priestorov, ktorí neuhradili účelové príspevky“.

5. Po právnom posúdení veci podľa , a , o združovaní občanov, podľa , a , a , , h), , Stanov Slovenského zväzu záhradkárov, podľa článku I. bodu 1 a Osadového poriadku ZO SZZ Košice GEDER, dospel prvoinštančný súd k záveru, že žaloba žalobcu je nedôvodná. Vychádzajúc z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalovaný v roku 2016 ukončil členstvo u žalobcu potom, ako sa k 24.11.2016 stal so svojou manželkou vlastníkom pozemku parc. č. 1112/2016 súd vyvodil, že nárok na úhradu účelového a administratívneho poplatku žalobca voči žalovanému nemá, lebo je viazaný výlučne na členstvo u žalobcu. Uzavrel, že nárok na úhradu refundačného príspevku pre nového vlastníka parcely, ktorý by mohol žalobcovi voči žalovanému vzniknúť z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, žalobca nepreukázal čo do dôvodu a výšky, keď napriek poučeniu súdu na preukázanie tohto žalobou uplatneného peňažného nároku žalobca nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, a preto v tejto časti dôkazné bremeno na svoje tvrdenia žalobca neuniesol.

6. O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že priznal procesne plne úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, zistiac, že na aplikáciu neboli splnené podmienky.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol zmeniť rozsudok a uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 148 eur s príslušenstvom a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

7.1. V odvolaní žalobca namietol, že rozsudok bol vopred pripravený a zinscenovaný, napísaný vopred a v úplnom úvode súdneho konania aj prečítaný, v rozsudku je uvedených „veľa nezmyslov, za ktoré by sa musel hanbiť aj absolvent 2. ročníka Právnickej fakulty“

7.2. Súdu prvej inštancie žalobca v odvolaní vytkol, že nerešpektoval Osadový poriadok, ktorý má v platnosti ZO GEDER a ktorým sa zo zákona musí riadiť.

7.3. Namietol, že vec prejednávajúca sudkyňa: «bola vyvedená z toho, že zástupca žalobcu okamžite po otvorení konania žiadal o slovo a prečítal jej toto: „že z pozície vymožiteľnosti práva je o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, je to plne v súlade s a Dohovorov o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaná strana sa dožaduje spravodlivého rozsudku a nie vopred zinscenovaného divadla!“», že „nedovolila prijať doplnenie dokazovania po otvorení súdneho konania dňa 18.6.2020 o 10.00 hod.“, potom, ako po otvorení súdneho konania zástupca žalobcu p. F. T. osobne dal do rúk sudkyne „na doplnenie ďalšieho dokazovania tri exempláre, z ktorých jeden sudkyňa podala obhajcovi JUDr. Zsolt Suverovi a dva exempláre jej ostali k dispozícii, napriek tomu nezaujala žiadne stanovisko“ a „dodané doplnenie zamietla pod koberec, ani sa ním nezapodievala“ a žalobcovi po vynesení rozsudku jeden exemplár podaný na preštudovanie súdu nevrátila, že „vyniesla rozsudok, vydaním ktorého sa dostala do suterénu spravodlivosti, nepočítala s tým, že úplne jednoduchý človek jej podá toľko upozornení o možnom dosahu získať od súdu požadovanú spravodlivosť“

7.4. Upozornil, že prednes žalobcu na súdnom pojednávaní je zachytený na zvukovom zázname, že žalobca svoju vec podá aj ďalej, „hoc aj na ústavný súd alebo až na Európsky súdny dvor“.

7.5. Za nesprávny a „výsmech“ žalobca označil záver súdu, že nečlenovia nemusia platiť žiadne poplatky prijaté členskou schôdzou záhradkárov, ktorá je pre záhradkárov najvyšším orgánom.

7.6. Žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že sa vôbec nevenoval podstate veci, nevypočul zástupcu žalovanej strany, „nepreštudoval, aké povinnosti pripadajú vlastníkovi pôdy, ktorú získal v zriadenej a vyporiadanej záhradkovej osade, ktorú vyporiadal samotný štát, a to je ten rozdiel medzi vlastníkmi pôdy, akým spôsobom si získal pôdu a aké má povinnosti, túto povinnosť majú uvedenú v Osadovom poriadku“, „nevzal do úvahy, že je tu , ktorý určil, ako sa má správať osoba, ktorá získala pôdu v zriadenej záhradkovej osade, ktorú vyporiadal štát a tento podmienil túto povinnosť zo o vyporiadaní pôdy“.

7.7. Zdôraznil, že súdu prečítal žalobcom „dodanú prílohu č. 1“ o metodickom, technickom usmernení republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov, v ktorom sa jasne uvádza o rovnosti práv členov a nečlenov v povinnosti byť si vo všetkom rovný. Dodal, že „o tejto rovnej povinnosti, o spoluvlastníctve, o tom hovorí samotný zákon, že všetci spoluvlastníci vo všetkom na spoluvlastníctvo prispievajú rovným dielom“, že zo musí mať aj žalobca ZO GEDER stanovy, čo plynie aj z dôvodovej správy k k tomuto zákonu, a tieto stanovy majú názov Osadový poriadok, ktorý musí rešpektovať aj nečlen, a súdu prvej inštancie vytkol, že neprihliadol na dôkaz - príloha č. 2 - Osadový poriadok.

7.8. Žalobca v odvolaní tiež tvrdil, že „jeden z typov Záhradkovej základnej organizácie je ten, že si členovia Záhradkovej organizácie dohodli podmienky s vlastníkmi pôdy a vytvorili si s nimi dlhodobý nájom za pôdu, ktorú členovia v Záhradkových osadách užívajú a raz ročne odvádzajú nájom vlastníkom pôdy za užívanie pôdy. Druhý typ Záhradkovej osady je ten, že členovia sa už zhodli na členskej schôdzi, že uzatvoria s vlastníkmi pôdy kúpnopredajnú zmluvu a odkúpia aj prístupovú cestu a ostatné potrebné verejné priestranstvá a tretí typ Záhradkovej osady, t.j. srdcová záležitosť žalobcu, ktorý sa na

členskej schôdzi uzhodol, že podľa stanovených podmienok o vyporiadaní pôdy v Záhradkárskej osade GEDER podá žiadosť o začatie konania, čo sa stalo, že zákonom Záhradková osada GEDER bola po 8 vydaných rozhodnutiach vyporiadaná štátom, čo musí rešpektovať aj súd v tejto veci, pretože to bol štát, ktorý určil pravidlá v týchto vyporiadaných záhradkových osadách, a to tak, že tieto musia mať svoj vlastný Osadový poriadok, ako je uvedené v dôvodovej správe v tohto zákona“, pričom poukázal na znenie a o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon).

7.9. Podľa názoru žalobcu je nesprávny záver súdu prvej inštancie, že žalovaný nie je jeho členom, „lebo zákon mu určuje, že on členom byť musí“. Tvrdil pritom nasledovné: „Ak by zanikla táto povinnosť, ťarchy následné by sa konalo tým, čo je pod čiarou, ak by zanikla daná ťarcha k vlastníkovi. Vlastník, ten je aj spoluvlastníkom, každý jeden spoluvlastník bez výnimky musí zo zákona o spolupodielníctve vo všetkom rovnakou mierou sa podieľať ku spolupodielníctvu, a to už, či je to vykonanou prácou alebo financiami. Vlastníctvo pôdy v kat. úz. mestskej časti O. A. Q. v Záhradkovej osade GEDER, bolo podľa názoru žalobcu dosiahnuté tým, že Základná organizácia záhradkárov GEDER 32-23 podala návrh na konanie na Okresný úrad Košice III 19.4.1999 o vyporiadanie pôdy zo , ktorého účastníkmi konania boli užívatelia, záhradkárska organizácia, vlastníci a Slovenský pozemkový fond. sa rozhodlo a určilo, že užívatelia pôdy sa stanú vlastníkmi pôdy, a to nie z titulu kúpnopredajnej zmluvy, ale z vydaného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice- Mesto sp.zn. -2-195/Ht zo dňa 6.2.2009, geometrického plánu č. 109/1999 Z 3205/2009, VZ 200/2009. Dodal, že štát vydal pôvodným vlastníkom náhradnú pôdu, v akom rozsahu ju mali vo vyporiadanej zriadenej Záhradkovej osade GEDER a podľa tejto ich výmery vlastníctva dostali ju v plnom rozsahu v obci W.. Štát dal vypracovať geometrické plány na náhradnú pôdu a tiež dal vymerať a vytýčiť územie, ktoré bolo náhradou za Záhradkovú osadu GEDER. Bolo vydaných 8 rozhodnutí konania o vyporiadanie pozemkov v zriadenej záhradkovej osade GEDER pre 1128 spoluvlastníkov pôdy, rozhodnutie sa zasielalo doporučenou poštou a cena bola určená podľa váhy obálky, a to sa opakovalo 8-krát. Štát dal zapísať aj vklad na správu katastra na vlastné trovy, a to z užívateľa na vlastníka pôdy, a čo naviac, že štát uhradil pôvodným vlastníkom pôdy, ktorí si žiadali finančnú náhradu za 1m2 26,59 € a tu sa nejedná o maličkosť, ale tu ide o 14 ha pôdy. Tieto výdaje, ktoré znášal štát, tie sú v niekoľkých miliónoch slovenských korún. Pôdu štát v Záhradkovej osade GEDER má týmto stále v talóne. Špekulanti s kupčením tejto vyporiadanej pôdy štátom, môžu veľmi ľahko znášať refundáciu nákladov, ktorú znášal štát, lebo kde nie je sudca, tam nie je ani žalobca. Ďalej žalobca v odvolaní doplnil, že účastníci konania za vyporiadanú pôdu platili štátu za náhradu a hodnoty podielu. Užívateľ za náhradu pozemku a hodnotu podielu zaplatil Slovenskému pozemkovému fondu 7.50,-Sk, v prepočte je to 0,25€/1m2. Pri likvidácii záhradkovej osady, každý v nej účastný v dobe likvidácie dostane tiež späť 0,25€/1m2 + za majetok, ktorý nadobudol legálnou a oprávnenou cestou. Štát, ten musí mať 100 % istotu, že tí, ktorí konajú v jeho mene, budú konať spravodlivo, zodpovedne, čestne a nestranne. V žiadnom prípade nik z nich si nemôže dovoliť svojou ľahkovážnosťou šľapať ľubovoľne po zákonoch, ako sa mu zachce, prípadne očakávať od niekoho, čo mu to vynesie, lebo títo sú od ostatného obyvateľstva vysoko finančne ohodnotení a to je hodnota čestnosti, aby nehrabali potom, čo im v žiadnom prípade neprináleží. Široká verejnosť dokedy bude znášať takéto vopred zinscenované a kupované vynesené rozsudky v mene Slovenskej republiky a dokedy bude znášať takúto nespravodlivosť. Upozornil, že žalobca podal 15 podaní na rôznych neplatičov a JUDr. Zsolt Suver ich dostal, aby ich nejakým spôsobom zastupoval. Vypracoval a upravil jeden vzor odporu pre všetkých rovnaký, ktorých zastupuje, proti podaniu žalobcu. Zaujímavé na tom je, že G.. C. X. uvádza u niektorých svojich klientov, že je svedkom. Žalobca pripravuje ďalšie podanie na G.. C. X., ale aj na jej manžela G.. T. X. pre niekoľko iných závažných porušení, obaja sú žalovaní ako neplatiči a zároveň je tu podozrenie s kupčením parciel“.

7.10 Žalobca v prílohe odvolania doručil súdu prílohu č. 1 (č.l. 163-166), prílohu č. 2 Osadový poriadok ZO SZZ Košice GEDER Košice (č.l. 167) a prílohu č. 3: fotokópiu výpisu z LV č. XXXX k.ú. O. A. Q. z 19.11.2019 (č.l. 170).

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že súd rozhodol vecne správne, ak zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 148 eur z titulu refundačného príspevku za rok 2016 v sume 100 eur, ročného administratívneho príspevku v sume 6 eur za rok 2017, ročného účelového príspevku (poplatku za rok 2017) v sume 18 eur, ročného administratívneho príspevku v sume 6 eur za rok 2018, ročného účelového príspevku poplatku za rok 2018 v sume 18 eur a tiež úrokov

z omeškania podľa špecifikácie v žalobe. Navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznať mu nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

8.1. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na znenie § 5 bod 1 Stanov žalobcu, podľa ktorých členstvo vo zväze je dobrovoľné, § 5 bod 2 Stanov, podľa ktorého členstvo vzniká prijatím za člena a zaplatením zápisného a členského príspevku a § 5 bod 5 Stanov, podľa ktorého členstvo zaniká vystúpením dňom, v ktorom bolo písomné oznámenie člena o vystúpení doručené niektorému členovi výboru a zopakoval, že od roku 2016 nie je členom zväzu, pretože svoje členstvo u žalobcu ukončil vystúpením potom, ako sa k 24.11.2016 stal vlastníkom záhrady, ktorú nadobudol spolu s manželkou Q. Q. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom kúpy rozhodnutím Okresného úradu Košice, odboru katastrálneho pod V-12214/2016 z 24.11.2016.

8.2. Akcentoval, že skutočnosť ukončenia členstva žalovaného u žalobcu v roku 2016 medzi stranami sporu sporná nebola.

8.3. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie správne uzavrel, že všetky žalobou uplatnené nároky sa viažu výlučne na členstvo žalobcu, a preto sú voči žalovanému nedôvodné.

8.4. Zdôraznil, že Osadový poriadok ZO Košice GEDER z roku 2005, z dodržiavania ktorého žalobca odvodzuje povinnosť žalovaného, bol platný iba do vyporiadania záhradkárskej osady a k vyporiadaniu vlastníctva k pozemkom v rámci záhradkovej osady došlo v roku 2009 na základe rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Košice-Mesto zn. -2-195/Ht zo dňa 6.2.2009.

8.5. Podľa názoru žalovaného je mylné tvrdenie žalobcu, že nečlenovia, hoci vlastníci pozemkov v územnom obvode pôvodnej záhradkovej osady, musia naďalej dodržiavať Stanovy a Osadový poriadok ZO Košice GEDER, ktorým nie je možné ukladať povinnosti nečlenom žalobcu. Ak Osadový poriadok prípadne povinnosti nečlenom žalobcu ukladá, je v tejto časti v rozpore so o združovaní občanov v znení neskorších predpisov, pričom žalobca mylne tvrdí, že túto povinnosť žalovanému prikazuje jeho list vlastníctva, v časti ťarchy.

8.6. Nakoniec žalovaný uviedol, že z podaného odvolania žalobcu nie je v podstate ani zrejmé, z akých odvolacích dôvodov taxatívne uvedených v až h) sa žalobca vo svojom odvolaní dovoláva, lebo obsahom odvolania žalobcu sú invektíva, hrubé urážky nielen voči súdu, ale aj voči iným osobám, pričom vo vzťahu k riešeniu podstaty veci voči žalovanému ide o irelevantné tvrdenia, rovnako, ako tvrdenie žalobcu, že podá ďalšie podanie na G.. C. X. a G.. T. X.. Žalovaný sa ostro ohradil proti tvrdeniu žalobcu, že v spore ide o spoluprácu nejakej zosnovanej organizovanej skupiny, žalobu podal sám žalobca a žalovaný je nútený sa proti žalobe brániť.

9. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu vyjadril nesúhlas s argumentáciou žalovaného, zotrvávajúc na svojom odvolaní a argumentácii prednesenej v odvolaní a v priebehu sporu. Opätovne v prílohe predložil Osadový poriadok Zo SZZ Košice GEDER a Metodické usmernenie Republikového výboru SZZ (č.l. 198-203 súdneho spisu).

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( v spojení s ), oprávnenou osobou ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadiska odvolaním uplatneného odvolacieho dôvodu (podľa , a ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobu nie je opodstatnené. Argumenty uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku o zamietnutí žaloby. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Rozsudok je vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

11. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody preskúmavanej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

12. V posudzovanom prípade žalobca podľa obsahu odvolania odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi uvedenými v , , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

13. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené.

14. V odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu v prvom rade nemá oporu tvrdenie žalobcu, že v rozsudku je uvedených „veľa nezmyslov, za ktoré by sa musel hanbiť aj absolvent 2. ročníka Právnickej fakulty“ a ani že v rozsudku sa súd nevenoval podstate veci, čím svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúco neodôvodnil. Zmenu napadnutého rozsudku nie je spôsobilá privodiť bez ďalšieho ani odvolacia námietka žalobcu, že súd nesprávne postupoval, lebo mal „rozsudok bol vopred pripravený a zinscenovaný, napísaný vopred“.

15. Po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že nemožno konštatovať vznik takej vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a pre ktorú by bolo nutné pristúpiť ku kasácii napadnutého rozsudku.

16. Napadnuté rozhodnutie netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí v zmysle , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16.1. Prvoinštančný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol úvahy, ako dospel k záveru o zamietnutí žaloby, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, pričom tak žalobcovi, ako aj žalovanému, vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje práva.

16.2. Nepochybne právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu (por. napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky -30, ) a jednoznačne vyplýva i z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, , Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Judikatúra tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, pretože špecifická odpoveď sa vyžaduje len na argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci (por. Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303- A, s. 12, ; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

16.3. Odvolací súd nezistil zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od ich znenia a nepoprel ich účel a význam.

16.4. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa strana sporu s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. ).

16.5 Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ), nepatrí tam ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ) a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16.6. Význam dôkazov a potrebnosť ich vykonania sú totižto otázky, ktorých posúdenie je zásadne v právomoci toho orgánu, ktorý rozhoduje o merite návrhu (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

16.7. Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je ani povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( , až 3 ), a nie sporových strán. Nevykonanie určitého dôkazu môže potom mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu v zmysle (por. m.m. R 37/1993). Zo samej skutočnosti, že súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutkového stavu, nemožno preto bez ďalšieho vyvodiť, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (v posudzovanom spore žalobcovi), aby uskutočňoval(a) patriace jej (mu) procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

17. V korelácii s uvedeným a so zreteľom na to, že súd nie je viazaný dôkaznými návrhmi sporových strán a súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná ( ) žalobca preto neopodstatnene súdu vytýkal vadu konania, ak len bez ďalšieho namietol, že súd nevypočul zástupcu žalovanej strany, že vec prejednávajúca sudkyňa „nedovolila prijať doplnenie dokazovania po otvorení súdneho konania dňa 18.6.2020 o 10.00 hod.“ a „dodané doplnenie zamietla pod koberec, ani sa ním nezapodievala“, a neprihliadol na dôkaz - príloha č. 2 - Osadový poriadok. Ak totiž boli z pohľadu vyššie uvedeného právneho posúdenia súdu prvej inštancie všetky rozhodné skutočnosti podľa názoru súdu dôkazne ozrejmené a žalobcom navrhované dokazovanie už nemohlo zvrátiť záver o skutkových zisteniach nosných pre právne posúdenie sporu, nemožno samotnú okolnosť, že prvoinštančný súd nepristúpil k vykonaniu žalobcom navrhnutých dôkazov, považovať ani za vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na správnosť právneho posúdenia veci a založiť naplnenie odvolacieho dôvodu uvedeného v .

18. Odvolací dôvod podľa , t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je daný vtedy, ak sa súd dopustil omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), t.j. ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo ak súd aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval, teda z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

19. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani to, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by nesprávne vyložil použité zákonné ustanovenia, ak žalobu žalobcu zamietol, vychádzajúc z úsudku, že žalobca nárok na úhradu účelového a administratívneho poplatku žalobca voči žalovanému nemá, lebo je viazaný výlučne na členstvo u žalobcu a že žalobca ohľadom nároku na úhradu refundačného príspevku napriek poučeniu súdu na preukázanie tohto žalobou uplatneného peňažného nároku nenavrhol vykonať žiaden dôkaz a v tejto časti neuniesol dôkazné bremeno, a to za stavu, ak:

19.1. v danom prípade žalobca je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, ktorý je občianskym združením, vzniknutým na základe o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého občania majú právo slobodne sa združovať, v súlade s ktorého občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich a ktorý výslovne v ustanovení stanovuje, že nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti a zo združenia môže každý slobodne vystúpiť. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho ( ),

19.2. stanovy združenia upravujú práva a povinnosti člena združenia ( ), združenia nesmú ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi ( in fine ), a preto žalobcovi nemožno prisvedčiť v jeho názore, že je nesprávny záver súdu, že nečlenovia záhradkárskeho nemusia platiť žiadne poplatky prijaté členskou schôdzou záhradkárov, ktorá je pre záhradkárov najvyšším orgánom, a ako opodstatnenú nemožno vyhodnotiť ani námietku žalobcu v odvolaní, že súd nerešpektoval Osadový poriadok, ktorý má v platnosti ZO GEDER, ktorým sa zo zákona musí riadiť, a to pokiaľ

19.3. žalovaný nebol členom združenia (žalobcu) v rozhodnom období, pričom na tomto mieste žalobca v odvolaní neopodstatnene namietol aj správnosť záveru súdu, že žalovaný nie je jeho členom, vychádzajúceho z medzi stranami nespornej skutočnosti, že žalovaný vystúpil zo združenia, ak v tejto súvislosti žalobca v odvolaní tvrdil, že žalovaný je jeho členom, „lebo zákon mu určuje, že on členom byť musí“, pretože takýto názor žalobcu nemá oporu ani v o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov a ani v o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov, na ktorý odkazuje žalobca v odvolaní, lebo

19.4. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov, upravuje a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len „“), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len „konanie“) na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách (), pričom tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania (), a v ustanovení (Základné pojmy) definuje v odseku 1 pojem zriadená záhradková osada, ktorou je záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len „záhradkárska organizácia“), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. V odseku 2 stanovuje, že nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len „užívateľ“) sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia 5) (ďalej len „spoločný pozemok“).

20. Poukazom na uvedené je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne zo žalobcom tvrdených pochybení, ktorému sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

21. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu

koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).