Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/11/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: S. S., R.. XX.XX.XXXX, C. XXX, C., proti žalovaným: X/ X.. F. J., R.. XX.X.XXXX, Š. XX, C. D., X/ S.. H. F., R.. XX.XX.XXXX, J. XX, N., X/ S.. D. C., R.. XX.XX.XXXX, Ž. X, D. X/ I. A., C. XX, C., o vydanie hnuteľnej veci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava -189 zo dňa 11. decembra 2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal od žalovaných vydania veci aktu transformácie bližšie špecifikovaných v podaní zo dňa 21.3.2019 (č.l. 125 spisu) a zároveň rozhodol, že žalovaní majú právo na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že dňa 24.04.2005 so žalovaným 1/ uzatvoril ústnu dohodu, na základe ktorej sa mu žalovaný 1/ zaviazal vyhotoviť návrh na začatie konania vo veci uplatnenia nároku na majetkový podiel voči Poľnohospodárskemu vinohradníckemu družstvu Modra, pričom oprávnenou bola matka žalobcu. Akt transformácie (potrebná dokumentácia) na uplatnenie tohto nároku odovzdal žalovanému v mieste trvalého pobytu žalovaného za prítomnosti synovca žalobcu. Žalovaný 1/ sa zaviazal na zoštylizovanie a vyhotovenie návrhu na začatie súdneho konania, ktorého predmetom malo byť uplatnenie nároku na majetkový podiel voči Poľnohospodárskemu vinohradníckemu družstvu Modra, kde by ako oprávnená vystupovala matka žalobcu. K vyhotoveniu návrhu na začatie konania zo strany žalovaného 1/ však nedošlo, preto ho žalobca písomne vyzval, aby mu vrátil akt transformácie. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný 1/ sa bránil, že hnuteľnú vec nevie vydať, nakoľko nikdy neprevzal ani neobdržal žalobcom uvedené písomnosti. Žalobca chcel poradiť v prípade transformácie a uplatnenia majetkového podielu v družstve, pričom žalovaný 1/ mu poradil avšak nijako sa mu nezaviazal a nič od neho neprevzal. Žalovaný 2/ uviedol, že žalobcu ani žalovaného 1/ nepozná a nikdy o nich nepočul. O veci nemá žiadnu vedomosť. Žalovaný 3/ uviedol, že žalobcu nepozná, nikdy ho nezastupoval.

1.2. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust.; ; a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. Žalovaným 1/ vznesenú námietku premlčania považoval za dôvodnú, keďže podľa žalobcu bola ústna dohoda uzatvorená dňa 24.04.2005, pričom v konaní nebol preukázaný presný deň splnenia dohodnutej povinnosti žalovaným 1/; je potrebné počítať začatie plynutia premlčacej doby podľa a Občianskeho

zákonníka. Žalobca teda mohol žiadať splnenie povinnosti hneď po uzatvorení dohody. Keďže však žalobca požadoval splnenie povinnosti od žalovaného 1/ až v roku 2007, pričom žalobu podal až dňa 27.05.2013, je zrejmé, že námietka premlčania bola vznesená dôvodne. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že odhliadnuc od uvedeného, žalobca vo veci neuniesol ani dôkazné bremeno. Strana sporu musí preukázať to, čo tvrdí a ak teda žalobca niečo tvrdí, musí to preukázať, musí preukázať skutočnosti, na základe ktorých mu jeho právo patrí. To však v konaní žalobca nesplnil.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle a a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol žalobca. V odvolaní uviedol, že podal návrh na predvolanie svedkov a to písomným podaním zo dňa 147.11.2019. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie podal návrh na pristúpenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaného, o čom súd rozhodol a keďže zo strany žalovaných je vykonávaný podvod s následkom krádeže ide o nútené spoločenstvo v zmysle V odvolacom konaní predložil písomné listiny, dôkazy o korešpondencií medzi ním a žalovaným 1/. Súčasťou listinných dôkazov založených v odvolacom konaní je korešpondencia s policajným orgánom, zásielka od J.W. z roku 2007 preukazujúca ústnu korešpondenciu. Zastal názor, že nie je možné mu v tomto prípade zazlievať, že dôkazy opomenul použiť úmyselne, alebo z nedbanlivosti pred súdom prvej inštancie. Nesúhlasí so vznesenou námietkou premlčania, keďže sa jedná o vec spred desiatich rokov, ktorá má súvislosť so súdnym konaním z roku 2003 vedeným na Okresnom súde Bratislava III. Vytýka súdu prvej inštancie, že svojvoľne a účelovo ospravedlnil neúčasť troch žalovaných na pojednávaní. Z uvedených dôvodov navrhol aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie; alternatívne aby zmenil rozhodnutie súdu inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

3. Žalovaný 1/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ako aj s jeho odôvodnením. Podané odvolanie neobsahuje žiadne dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku.

3.1. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že strany sporu v živote nevidela, nikdy sa s nimi nestrela a vôbec nemá vedomosť o tom, o čo sa môže v danej veci konať. Nemá žalobcovi čo vydať nakoľko s dokumentáciou uvádzanou v žalobe sa nikdy nestretla.

3.2. Žalovaní 3/,4/ sa k dovolaniu žalobcu písomne nevyjadrili.

4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného 1/ zotrval na svojich námietkach prezentovaných v odvolaní a to, že ide zo strany žalovaných o nútené spoločenstvo, o nesplnení podmienok na prejednanie veci pred súdom prvej inštancie v neprítomnosti žalovaného 1/, ako aj nesúhlasom s námietkou premlčania zo strany žalovaného 1/.

4.1. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovanej 2/ uviedol, že zotrváva na svojom vyjadrení o nedôvodnosti námietky premlčania. Spochybňuje čestné prehlásenie žalovanej 2/ nakoľko bol dvakrát v kancelárií na Okresnom súde Bratislava III.

5. Žalovaná 2/ v duplike uviedla, že zotrváva na svojich doterajších vyjadreniach, že žalobcu nepozná, nekontaktovala ho, nestretla sa s ním. Konanie žalobcu považuje za šikanovanie a osočovanie.

6. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 30.7.2020 (č.l. 244) vzniesol námietku zaujatosti voči konajúcej sudkyni Dagmar Buchalovej dôvodiac, že nezákonným spôsobom akceptovala ospravedlnenie žalovaných z neprítomnosti na pojednávaní. Svojím konaním dopredu zinscenovala ako žalobcu poškodiť na právach, ktorých sa domáhal žalobou, ktorú nazvala šikanóznou žalobou. Uviedla, že podá voči žalobcovi trestné oznámenie. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 25.9.2020 (č.l. 280) opätovne zrekapituloval neexistenciu dôvodov pre ktoré sa žalovaný 1 / na pojednávaní pred súdom prvej inštancie ospravedlnil.

7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle a v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom

verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Žalobca sa domáha vydania veci, v prípade ktorom sa v zmysle ustanovenia predpokladá, že iná osoba neoprávnene, t.j. bez právneho dôvodu, zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Aktívna legitimácia patrí vlastníkovi veci o vydanie ktorého žiada voči osobe, ktorá má vec fakticky u seba, a nemá na to žiaden právom priznaný dôvod. V súlade s ustálenou judikatúrou (R 8/1991) vlastnícka žaloba o vydanie veci (reivindikácia) môže mať úspech len vtedy, ak žalobca preukáže svoje vlastnícke právo a vtedy, ak preukáže, že mu vec žalovaný zadržiava neprávom.

8.1. Existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou dôkaznej povinnosti, nedodržanie ktorej nie je procesne sankcionované, avšak sa prejaví v rozhodnutí vo veci, vo forme neúspechu strany v spore, o aký prípad sa jedná i v súdenej veci. Žalobcovi sa v konaní hodnoverným, pochybnosti nevzbudzujúcim spôsobom nepodarilo preukázať, že žalovaní neoprávnene zadržiavajú listiny v petite žaloby špecifikované. Ak teda súd prvej inštancie v bode 16. napadnutého rozsudku žalobu zamietol v dôsledku neunesenia dôkazného bremena, je jeho záver vecne správny.

9. Súd prvej inštancie založil svoje zamietajúce rozhodnutie v bode 15. napadnutého rozsudku aj na právnom závere, že nárok žalobcu je premlčaný, s názorom ktorým nie je možné súhlasiť. Žaloba o vydanie veci je v zmysle právnym prostriedkom ochrany vlastníka. Vlastnícke právo je zásadne právom na ktoré sa premlčanie nevzťahuje, zásada ktorá korešponduje s doslovným znením ustanovenia a obsahujúca taxatívny výpočet nepremlčateľných práv. Z uvedeného dôvodu preto na žalobu o vydanie veci v zmysle nie je možné aplikovať premlčateľnosť práva. Nesprávny právny záver v bode 15. napadnutého rozsudku však nemá dopad na správnosť zamietajúceho rozhodnutia, keďže (pozri odsek 8.1.) neunesenie dôkazného bremena je základným dôvodom neúspechu žalobcu.

10. Žalobca v odvolaní namieta, že súd nedôvodne akceptoval ospravedlnenie žalovaných na pojednávaní. Právo strany sporu, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v , nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti niektorej zo strán sporu, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Pokiaľ sa žalovaní 1/ , 2/ a 4/ rozhodli pojednávania sa nezúčastniť, nevyužili svoje právo byť prítomní na verejnom pojednávaní. Ak prvoinštančný súd za týchto okolností pojednával v ich neprítomnosti, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení, ani k odňatiu práva patriaceho žalobcovi ani žalovaným 1/, 2/ a 4/.

11. Žalobca v odvolaní uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie navrhol vypočuť svedkov, avšak bez bližšieho zdôvodnenia, čo tým sleduje. Možno iba dedukovať, že zrejme žalobca vytýka súdu prvej inštancie nevykonanie navrhnutých dôkazov - výsluch svedkov. Uvedené námietky týkajúce sa nevykonania dôkazov výsluchom svedkov nepovažuje odvolací súd za dôvodné, keďže súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov, v dôsledku čoho je táto námietka ako už bolo uvedené bezpredmetná.

12. Žalobca predložil spolu s odvolaním nové listinné dôkazy, ktoré mali preukazovať, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ prebiehala korešpondencia počas výkonu trestu. Na tieto nové dôkazy odvolací súd neprihliadol, keďže sa jedná o neprípustnú novotu v odvolacom konaní podľa Cs.p., ktorej uplatnenie má súvis s koncentráciou konania podľa , ktorý stanovuje, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, medzi ktoré patria podľa aj nové návrhy na vykonanie dôkazov, možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Uvedené prostriedky, ak neboli použité do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania,

možno v zmysle citovaného ustanovenia , v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ďalšie prostriedky procesného útoku žalobcu t.j. nové návrhy na vykonanie dôkazov by prichádzali do úvahy v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia a je nesporné, že tieto prostriedky procesného útoku, keďže sa jedná o listinné dôkazy z roku 2007 až do roku 2011 mohol žalobca navrhnúť vykonať počas konania na súde prvej inštancie, k čomu ale nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti a preto odvolací súd na tieto nové návrhy na vykonanie dôkazov neprihliadol.

13. V ďalšej časti odvolania žalobca uvádza, že sa jedná o nútené procesné spoločenstvo. Tento dôvod odvolania nemá priamy súvis s prejedávanou vecou a nie je spôsobilý privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a preto sa nimi osobitne odvolací súd nezaoberal. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

14. Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správne potvrdil .

15. Žalobca písomným podaním zo dňa 30. júla 2020 (č.l. 244) namietol zaujatosť zákonnej sudkyne. Vzhľadom na celkový stav a priebeh konania má dojem, že súd je voči žalobcovi zaujatý a prechováva sympatie k žalovanému prijímajúc jeho tvrdenia. Ustanovenie výslovne vylučuje, aby dôvodom na vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania sporu boli okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. Pojem „postup“ pritom zahŕňa všetky procesné úkony vec prejednávajúceho sudcu, vrátane samotného rozhodnutia. Okolnosti spočívajúce v postupe sudcu v konaní o prejednávanom spore nemôžu byť samy o sebe dôvodom zaujatosti sudcu. Keďže námietka zaujatosti sa týka len okolnosti ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu s poukazom na ust. sa na námietku zaujatosti neprihliada.

16. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalovaní 1./,2./, 3./, 4./ v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).