Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoR-1-2021.pdf
PDF · 118.81 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoR/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Marty Šašinkovej v právnej veci žalobcu: R. A., nar. XX.XX.XXXX, G. XXX, XXX XX U. - Q. U., IČO: XX XXX XXX, Č. N., zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. CIMRÁK s.r.o., Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 876 proti žalovanému: CRN1, zzpo, v likvidácii, Miletičova 550/1, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 892 525, zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, 841 02 Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/2/2018-96 zo dňa 5.2.2020 takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 29Cr/2/2018-96 zo dňa 5.2.2020 p o t v r d z u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava V ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. rozhodol, že rozhodcovský súd ad hoc rozhodcu Z.. J. T.a so sídlom Y. XXX, F. nemá právomoc rozhodovať spor medzi žalovaným a žalobcom vedený pod spisovou značkou RD/265/2017 a výrokom II. rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, a to s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1, ods. 2, § 4 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 6, § 21 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 2.1.2018 sa žalobca domáhal, aby súd vyhovel námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ad hoc rozhodcu Z.. J. T., so sídlom Y. XXX, F. pod sp. zn. RD/265/2017, pričom žalobu odôvodnil tým, že na rozhodcovskom súde ad hoc rozhodcu Z.. J. T. sa vedie konanie RD/266/2017 (správne malo byť uvedené „RD/265/2017“ - poznámka odvolacieho súdu) žalovaného v postavení žalobcu proti žalobcovi v postavení žalovaného o zaplatenie sumy 2.522,- eur s príslušenstvom, v ktorom rozhodca vydal dňa 27.10.2017 rozhodcovské uznesenie, ktorým oznámil začatie rozhodcovského konania a zároveň vyzval žalobcu, aby v stanovenej lehote zaslal rozhodcovi žalobnú odpoveď. Žalobca dňa 16.11.2017 zaslal žalobnú odpoveď, ktorá bola doručená rozhodcovi dňa 18.11.2017 a v ktorej v prvom rade namietal nedostatok právomoci rozhodcu na toto konanie, nakoľko medzi účastníkmi rozhodcovského konania nikdy nebola platne uzatvorená rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Rozhodca dňa 6.12.2017 vydal rozhodcovské uznesenie, doručené právnemu zástupcovi žalobcu dňa 11.12.2017, ktorým konštatoval, že „existuje platná rozhodcovská zmluva v
rozsahu podanej žaloby medzi žalobcom a žalovaným a existuje právny rámec sporu“. Žalobca s uvedeným rozhodcovským uznesením nesúhlasí, nakoľko medzi stranami sporu rozhodcovská zmluva ako samostatný dokument nikdy nebola uzavretá a žalovaný v rozhodcovskom konaní nepredložil ani listinu, ktorá by preukazovala uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného. Nedošlo ani k uzavretiu rozhodcovskej doložky, nakoľko absentuje vôľa žalobcu byť takouto doložkou viazaný. Žalovaný, ako aj rozhodca odôvodňujú platnosť rozhodcovskej doložky skutočnosťou, že žalovaný listom zo dňa 5.10.2017 nazvaným ako „Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier“ vyzval žalobcu na dobrovoľnú úhradu dlžnej sumy a v prípade jej neuhradenia sa žalovaný obráti na rozhodcu za účelom riešenia sporu. Pretože žalovaný v oznámení neuviedol, aby sa žalobca vyjadril, či súhlasí s prejednaním veci pod režimom rozhodcovského konania, alebo neprezumoval vôľu žalobcu podriadiť sa režimu zákona o rozhodcovskom konaní v prípade jeho nečinnosti, nemožno mlčanie žalobcu objektívne považovať za súhlas s takýmto režimom. Žalobca v žalobe namietal nedodržanie zákonom predpokladanej písomnej formy rozhodcovskej doložky, nakoľko žalovaný nepreukázal doručenie oznámenia zo dňa 5.10.2017 a absentuje prejav vôle žalobcu, z ktorého by bolo nepochybné, že sa chce podriadiť zneniu rozhodcovskej doložky. Žalobca poukázal aj na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť jedinej zmienky o možnom rozhodcovskom konaní v predmetnom oznámení.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietal jej nedôvodnosť, zmätočnosť a špekulatívnosť, pričom žalobca zrejme rátal s tým, že žalovanému sa kvôli výške pohľadávky a kvôli tomu, že žalobca má sídlo v Českej republike, nebude chcieť túto pohľadávku vymáhať hlavne z ekonomických dôvodov. Ďalej žalovaný uviedol, že pôvodný veriteľ - firma S.Š. X. postúpila svoju pohľadávku na žalovaného, ktorý mal dve možnosti pri uplatňovaní tejto pohľadávky - podať žalobu na všeobecný súd žalobcu - dlžníka v Českej republike, resp. voči nemeckému investorovi v Nemecku, alebo sa pokúsiť o založenie právomoci slovenského rozhodcovského súdu podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK a z toho dôvodu žalovaný zaslal žalobcovi dňa 5.10.2017 „Oznámenie o postúpení pohľadávky a pokus o zmier“, v ktorom bola uvedená rozhodcovská doložka. Žalobca si uvedené oznámenie prevzal, čo potvrdil vo svojom vyjadrení v rozhodcovskom konaní, voči postúpeniu pohľadávky ani voči rozhodcovskej doložke nevzniesol žiadnu námietku.
4. Na základe vykonaného dokazovania a za použitia citovaných ustanovení ZoRK súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. Súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný si voči žalobcovi uplatňuje na rozhodcovskom súde nárok titulom zmluvy o dielo uzavretej medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného, pričom nebolo sporné, že v tejto zmluve rozhodcovská zmluva dohodnutá nebola. Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc z Oznámenia o postúpení pohľadávok a pokusu o zmier zo dňa 5.10.2017, v ktorom je jednak výzva na zaplatenie sumy 8.237,- eur v lehote 5 dní od jej doručenia a jednak uvedená veta: v prípade neuhradenia vyššie uvedených faktúr sa klient obráti na mediátora/rozhodcu Z.. J. T., Y. XXX, XXX XX F. za účelom riešenia sporu, pričom nebolo preukázané doručenie tohto Oznámenia žalobcovi. Súd prvej inštancie mal za to, že medzi sporovými stranami k rozhodcovskej dohode nedošlo s tým, že i v prípade doručenia Oznámenia o postúpení pohľadávok a pokusu o zmier zo dňa 5.10.2017 obsah uvedenej vety nie je ani jednostranným právnym úkonom, teda prejavom vôle smerujúcim najmä ku vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú (§ 35 Občianskeho zákonníka) a ani nie je návrhom na uzavretie zmluvy, čiže prejavom vôle smerujúcim k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z uvedenej vety podľa súdu prvej inštancie vyplýva, že sa žalovaný obráti na mediátora alebo na rozhodcu, pričom mediáciou sa rozumie mimosúdna činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo iného právneho vzťahu (§ 2 ods. 1 zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii) a rozhodcovským konaním je spôsob rozhodovania sporov týkajúcich sa právnych vzťahov, ohľadom ktorých možno uzatvoriť dohodu o urovnaní vrátane sporov o určení, či tu právo alebo právny vzťah je alebo nie je, a to na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi zmluvnými stranami (§ 1 ods. 2, § 3 ZoRK). V citovanej vete je spomenutý účel, a to účel riešenia sporu, pričom spor rieši skôr mediátor ako rozhodca, ktorý spory rozhoduje, z čoho podľa názoru súdu prvej inštancie vyplýva neurčitosť uvedenej vety, keď nie je jasné, v akom prípade sa žalovaný obráti na mediátora a v akom na rozhodcu, a to bez ohľadu na to, že ide o tú istú osobu. Vo vzťahu k § 4 ods. 3 ZoRK, na ktorý poukazoval žalovaný, súd prvej inštancie uviedol, že k uzavretiu rozhodcovskej dohody pri vzájomnej písomnej komunikácii by došlo, ak by žalovaný ako jedna zmluvná strana dostatočne určito písomne navrhol žalobcovi ako
druhej zmluvnej strane, že ich spor, prípadne všetky spory vzniknuté zo zmluvy o dielo budú riešené pred konkrétnym rozhodcovským súdom, že sa obaja podrobia jeho rozhodcovskému rozhodnutiu, ktoré bude pre nich záväzné, pričom žalobca by tento konkrétny návrh výslovne písomne akceptoval a táto akceptácia by došla žalovanému, k čomu však nedošlo, v dôsledku čoho písomná forma rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 3 ZoRK nie je zachovaná. Žalovaný tiež poukázal na konkludentný spôsob uzavretia rozhodcovskej dohody, k čomu súd prvej inštancie s poukazom na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít uviedol, že prejav vôle možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. Pri otázke právneho významu nečinnosti, resp. mlčania sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (resp. súhlasí). Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou. V prejednávanom spore však o takýto prípad nešlo. Aj v prípade konkludentného spôsobu uzavretia dohody musí tejto predchádzať dostatočne určitý (obsahujúci podstatné náležitosti), zrozumiteľný a adresný návrh na uzavretie dohody (oferta) navrhovateľa takéhoto úkonu. Až po jeho dôjdení adresátovi (oblátovi) môže nasledovať ďalšia fáza, ktorou je akceptácia návrhu adresátom (oblátom, resp. akceptantom). Adresát jednostranným právnym úkonom (akceptácia) dáva svojím prejavom vôle navrhovateľovi najavo, že prijíma návrh na uzavretie dohody. Dohoda je uzavretá, ak vyjadrenie súhlasu adresáta bez výhrad dôjde včas navrhovateľovi. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu § 44 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/233/2008). Vzhľadom na to, že nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a keďže žalobca mal proti žalovanému plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu - námietku žalobcu zamietne, alebo aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň, aby priznal žalovanému náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Žalovaný v odvolaní uviedol, že má za to, že napadnutý rozsudok je nesprávny nielen vecne, ale aj procesne z hľadiska formy, nakoľko v konaní o námietke právomoci rozhodcovského súdu a existencii rozhodcovskej zmluvy vedenom podľa § 21 ods. 4 ZoRK súd nerozhoduje rozsudkom, ale vždy uznesením, v nadväznosti na čo žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4CoSr/1/2017-274 zo dňa 22.3.2019. Ďalej žalovaný uviedol, že právomoc rozhodcovského súdu v rozhodcovskom konaní sp. zn. RD/265/2017 bola možno na „hranici“ aplikačných možností, ale určite nebola za touto „hranicou“ a preto súd prvej inštancie aj pri zohľadnení iných faktorov nemal reštriktívne posudzovať toto rozhodcovské konanie. Ďalej žalovaný vytýkal súdu prvej inštancie, že nemal k dispozícii samotný rozhodcovský spis, pričom predmetom súdneho konania bol fakticky iba názorový spor medzi rozhodcovským súdom a kauzálne príslušným súdom. Námietka - žaloba podľa § 21 ods. 4 ZoRK nie je reálne sporom medzi účastníkmi rozhodcovského konania, ale je sporom medzi názorom rozhodcovského súdu a kauzálne príslušným súdom, avšak podľa žalovaného bol na kauzálne príslušnom súde názor rozhodcovského súdu ignorovaný. Súd prvej inštancie vôbec nevzal do úvahy medzinárodný aspekt tohto súdneho konania, t.j. prednostnú aplikáciu Dohovoru č. 176/1964 Zb. - Európsky dohovor o medzinárodnej obchodnej arbitráži, vrátane medzinárodných aplikačných metód v spojení s Modelovým zákonom UNCITRAL, na ktorého podobu je naviazaný slovenský zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa žalovaného (žalobcu v rozhodcovskom konaní) vznikla medzi žalobcom a žalovaným dohoda o ustanovení rozhodcu (rozhodcovského súdu) Z.. J. T. v obsahu dokumentu „Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 5.10.2017“, v ktorom žalovaný oznámil žalobcovi (žalovanému v rozhodcovskom konaní), že „v prípade neuhradenia pohľadávky sa obráti na mediátora/rozhodcu Z.. J. T., Y. XXX, XXX XX F., za účelom riešenia sporu“. Žalobca voči takémuto návrhu nevzniesol v reálnom čase žiadnu námietku, preto podľa žalovaného konkludentne návrh prijal. Žalobca (žalovaný v rozhodcovskom konaní) podal pri prvom úkone - žalobnej odpovedi námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu rozhodcovskej zmluvy a rozhodcovský súd v súlade s § 21 ods. 1 a 4 ZoRK vydal vo veci rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/265/2017 zo dňa 6.12.2017, v ktorom potvrdil svoju právomoc a toto rozhodcovské uznesenie bolo podrobne odôvodnené, keď uviedol, že podľa aktuálnej aplikačnej podoby § 8 ods. 1 ZoRK sa žalobca a žalovaný explicitne dohodli na
„osobe rozhodcu a na jeho dodatočnom ustanovení“; táto dohoda bola uvedená v texte Oznámenia o postúpení pohľadávky a pokus o zmier zo dňa 5.10.2017, ktorý zaslal žalovaný žalobcovi; v tomto oznámení bola uvedená osoba rozhodcu; strany sporu vedeli, že ich spor bude rozhodovať rozhodca - rozhodcovský súd Z.. J. T. stanovený podľa § 7 ods. 1 ZoRK, ktorý sa profesionálne venuje rozhodovaniu obchodných sporov s medzinárodným aspektom a pôsobí ako jeden z rozhodcov u vybranej právnickej osoby (§ 6 ods. 3 ZoRK). V ďalšej časti odvolania žalovaný zopakoval širšie súvislosti sporu medzi žalobcom a žalovaným a tiež uviedol, že vznik rozhodcovskej zmluvy je možný, a to aj pri pasívnom správaní druhého subjektu. Pokiaľ druhý subjekt nepreukáže, že návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy odmietol bez zbytočného odkladu po tom, ako tento návrh k nemu prišiel, tak sa považuje rozhodcovská zmluva za uzavretú. Vyžaduje sa aktívna účasť odmietnuť návrh s tým, že tento princíp obsahuje aj priamo § 4 ods. 7 v spojení s § 21 ods. 2 ZoRK. Ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK nevyžaduje k uzavretiu platnej písomnej rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne vymenenej korešpondencii, aby táto bola druhou stranou podpísaná a tiež nevyžaduje aktívny prejav súhlasu druhej strany a z toho dôvodu je potrebné na žalobcu aplikovať všeobecné zákonné predpisy, ktoré určujú zásady prejavu vôle (§ 266 ods. 1, ods. 4 Obchodného zákonníka). Žalovaný v odvolaní tiež poukázal na skutočnosť, že na Okresnom súde Bratislava V prebieha aj konanie pod sp. zn. 29Cr/8/2018 o zrušenie a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/265/2017, pričom podľa názoru žalovaného mal súd prvej inštancie obe tieto konania spojiť z dôvodu hospodárnosti súdneho konania, a nie o nich rozhodovať oddelene. Žalovaný má za to, že vzhľadom na širšie dôkazové fakty ohľadom merita rozhodcovského konania sp. zn. RD/265/2017 nemá súd dôvod zrušiť rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/265/2017 ani z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, lebo táto skutočnosť nemala vplyv na rozhodnutie rozhodcovského súdu vo veci samej.
6. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 3.7.2020, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s argumentáciou žalovaného ohľadom formy napadnutého rozhodnutia, nakoľko súd vo veci samej rozhoduje rozsudkom v zmysle § 212 CSP. Uznesením sa v sporovom konaní rozhoduje o procesných otázkach, ale aj v prípadoch, kedy sa konanie končí, napr. uznesenie o zastavení konania, uznesenie o odmietnutí podania, atď., pričom žalobca zároveň poukázal aj na ustálenú súdnu prax najvyšších súdnych autorít, ktoré tvrdia, že „Skutočnosť, že súd prvého stupňa rozhodol v prerokúvanej veci rozsudkom namiesto toho, že mal rozhodnúť uznesením, súd vyhodnotil ako nepodstatnú, keďže uznesenie je menej závažné rozhodnutie ako rozsudok.“ (II.ÚS 88/2016-11, 5 M Obdo 2/2013), v dôsledku čoho možno konštatovať, že aj keby súd prvej inštancie nesprávne rozhodol rozsudkom namiesto uznesenia, tak nejde o takú vadu, ktorá by mala za následok porušenie práv niektorého z účastníkov konania - práve naopak. Žalobca sa nestotožňuje ani s tvrdením žalovaného, že rozhodcovský súd pri rozhodnutí o svojej právomoci plne aplikoval základné názorové procesy zaužívané v medzinárodnej aplikačnej praxi. Podľa názoru žalobcu, ak má byť platne dojednaná akákoľvek zmluva alebo dohoda (contract), musí byť zrejmá vôľa oboch účastníkov tejto zmluvy podvoliť sa a riadiť sa ustanoveniami takejto zmluvy. Žalovaný do dnešného dňa nepreukázal, že by medzi účastníkmi konania (prípadne ich právnymi predchodcami) došlo ku vzájomnej komunikácii, ktorá by zakladala uzatvorenie platnej rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 3 písm. a) ZoRK s tým, že v tomto smere nepostačuje oznámenie žalovaného zo dňa 5.10.2017, pretože išlo o jednostranný úkon žalovaného, ktorého doručenie žalobcovi pred zahájením rozhodcovského konania nebolo v rozhodcovskom ani v súdnom konaní preukázané a ani platné. Žalobca tiež dodal, že zo znenia rozhodcovskej doložky v oznámení žalovaného zo dňa 5.10.2017 nie je zrejmé, či osoba Z.. J. T. má byť rozhodcom podľa ZoRK alebo mediátorom podľa ustanovení zákona č. 420/2004 Z.z. o mediácii, v dôsledku čoho je doložka nepreskúmateľná, a teda nulitná. Klamlivé je tiež tvrdenie žalovaného, že zmluvu/dohodu strany uzavreli po vzájomnej komunikácii, nakoľko žalobca na oznámenie nijakým spôsobom nereagoval, pretože oznámenie mu nebolo doručené, čo nevyvrátil ani žalovaný. Žalobca poukázal na skutočnosť, že predmetom tohto konania nie je zrušenie rozhodcovského rozsudku a preto takáto argumentácia žalovaného je bez ďalšieho neopodstatnená. Žalobca sa o „rozhodcovskej doložke“ uvedenej v oznámení zo dňa 5.10.2017 dozvedel až v samotnom rozhodcovskom konaní (predmetné oznámenie tvorilo prílohu žaloby), takže nemohol vedome opomenúť konať proti tejto doložke pred začiatkom rozhodcovského konania. Žalobca poukázal na aktuálnejší rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/143/2011, z ktorého vyplýva, že ak z mlčania (nekonania) žalobcu ohľadom rozhodcovskej doložky nemožno spoľahlivo zistiť jeho prejav vôle v tejto veci, nejde o taký jeho právny úkon, s ktorým by platné právne predpisy spájali akékoľvek následky. V tomto kontexte preto podľa žalobcu treba vykladať aj žalovaným uvádzané ustanovenie § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca považuje napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne,
zákonné, vecne a skutkovo odôvodnené a preto navrhol, aby ho odvolací súd potvrdil v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
7. Odvolacia replika nebola zo strany žalovaného predložená, pričom rovnopis vyjadrenia žalobcu k odvolaniu spolu s výzvou na predloženie písomného vyjadrenia boli súdom prvej inštancie doručené právnemu zástupcovi žalovaného dňa 21.8.2020.
8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 3 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
13. Podľa § 4 ods. 3 ZoRK písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.
14. Podľa § 4 ods. 4 ZoRK odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
15. Podľa § 4 ods. 7 ZoRK rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.
16. Podľa § 21 ods. 1 ZoRK rozhodcovský súd je oprávnený rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskej zmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské konanie zastaví.
17. Podľa § 21 ods. 2 ZoRK účastník rozhodcovského konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, alebo, že vo veci má byť rozhodované podľa osobitného zákona; túto námietku možno uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke dozvie.
18. Podľa § 21 ods. 4 ZoRK ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.
19. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalovaného a s následným vyjadrením žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP náležitým a presvedčivým spôsobom odôvodnil. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku je jednoznačne zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom v odôvodnení napadnutého rozsudku formuloval svoje závery týkajúce sa otázok podstatných pre rozhodnutie vo veci samej.
20. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) pri prvom úkone vo veci samej, ktorý mu patril v rozhodcovskom konaní a ktorým bola žalobná odpoveď zo dňa 13.11.2017, žiadal rozhodcovské konanie zastaviť z dôvodu nedostatku právomoci rozhodcovského súdu, nakoľko nikdy so žiadnou zo strán rozhodcovského konania neuzatvoril žiadnu rozhodcovskú zmluvu. Rovnako aj v ďalšej žalobnej odpovedi zo dňa 16.11.2017 žalovaný namietol nedostatok právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, keďže medzi účastníkmi konania nikdy nedošlo k uzatvoreniu samostatnej rozhodcovskej zmluvy a taktiež nedošlo k začleneniu rozhodcovskej doložky do akéhokoľvek kontraktu uzatvoreného medzi účastníkmi konania v minulosti s tým, že Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 5.10.2017 nemôže odôvodňovať právomoc rozhodcovského súdu a nie je správne, aby požívalo právnu ochranu. O vznesenej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu rozhodol následne rozhodcovský súd rozhodcovským uznesením zo dňa 6.12.2017 pod sp. zn. RD/265/2017 tak, že rozhodcovský súd a ustanovený ad hoc rozhodca Z.. J. T. bude pokračovať v danom rozhodcovskom konaní ďalším dokazovaním s tým, že nevyhovel návrhu žalovaného na zastavenie rozhodcovského konania. Predmetné rozhodcovské uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 11.12.2017 a predmetný návrh na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu bol žalobcom doručený súdu prvej inštancie dňa 2.1.2018 v elektronickej podobe s autorizáciou podľa osobitného predpisu, t.j. v rámci plynutia zákonnej lehoty vyplývajúcej z ustanovenia § 21 ods. 4 ZoRK.
21. Odvolací súd konštatuje dôvodnosť odvolacej námietky žalovaného, ktorou namieta nesprávnosť napadnutého rozhodnutia z hľadiska jeho procesnej formy, nakoľko zhodne so žalovaným zastáva názor, že v prípade rozhodnutia súdu prvej inštancie o návrhu na rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu ide o procesné rozhodnutie, o ktorom malo byť zo strany súdu prvej inštancie rozhodnuté formou uznesenia podľa § 234 ods. 1 CSP. Opodstatnenosť rozhodovania formou uznesenia vyplýva aj zo skutočnosti, že podľa § 21 ods. 4 veta tretia ZoRK proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok, čo by v prípade rozhodovania formou rozsudku bolo nenaplniteľné vzhľadom na znenie § 356 CSP, ktoré nepripúšťa odvolanie len proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie. Skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol v danom prípade o návrhu žalobcu formou rozsudku predstavuje procesné pochybenie súdu prvej inštancie, ktoré však nemá vplyv na vecnú správnosť v ňom obsiahnutého rozhodnutia. Zrušenie napadnutého rozsudku výlučne z dôvodu nesprávnosti procesnej formy rozhodnutia za situácie, keď nesprávnosť procesnej formy rozhodnutia nemala žiaden vplyv na vecnú správnosť jeho výrokovej časti, ako ani na práva a oprávnené záujmy strán sporu, by predstavovalo postup nesúladný so zásadou deklarovanou v čl. 17 Základných princípov CSP. Nakoľko súd prvej inštancie rozhodol o žalobnom návrhu rozsudkom, musel aj odvolací súd v prípade potvrdzovania napadnutého rozsudku z dôvodu vecnej správnosti jeho výroku rozhodovať rozsudkom, čo jednoznačne vyplýva z ustanovenia § 392 CSP.
22. Odvolací súd sa však nestotožnil s odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorou vytýkal súdu prvej inštancie reštriktívne posudzovanie rozhodcovského konania a nevzatie do úvahy medzinárodného aspektu tohto súdneho konania, ako aj skutočnosť, že súd prvej inštancie vec rozhodol bez toho, aby mal k dispozícii rozhodcovský spis. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že absencia rozhodcovského spisu pri rozhodovaní súdu prvej inštancie o predmetnej námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu nemá žiaden vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia, keďže súd prvej inštancie mal k dispozícii všetky pre rozhodnutie podstatné dokumenty tvoriace súčasť rozhodcovského spisu, a to
rozhodcovskú žalobu s prílohou predstavujúcou Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 5.10.2017, oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu, rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/265/2017 zo dňa 27.10.2017 - oznámenie o začatí rozhodcovského konania, žalobnú odpoveď, ako aj rozhodcovské uznesenie zo dňa 6.12.2017 pod sp. zn. RD/265/2017, z ktorého je bez akýchkoľvek pochybností zrejmý názor rozhodcovského súdu v súvislosti s otázkou jeho právomoci. Bez akéhokoľvek vplyvu na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia je aj odvolacia argumentácia žalovaného týkajúca sa medzinárodného aspektu, nakoľko tento nemá v danom prípade žiadny vplyv na posúdenie existencie alebo neexistencie právomoci rozhodcovského súdu na prejednanie a rozhodnutie sporu vzhľadom na namietanú neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie správne aplikoval na daný prípad príslušné ustanovenia ZoRK, ktorý podľa § 1 ods. 1 písm. a) upravuje rozhodovanie sporov vzniknutých z tuzemských a z medzinárodných obchodnoprávnych a občianskoprávnych vzťahov, ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike.
23. Po dôslednom posúdení veci odvolací súd konštatuje správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie o neexistencii platnej rozhodcovskej zmluvy medzi stranami sporu, ktorá by v danom prípade zakladala právomoc rozhodcovského súdu konajúceho o predmetnej žalobe v rozhodcovskom konaní, v rámci ktorého žalobca (v rozhodcovskom konaní v procesnom postavení žalovaného) včas uplatnil námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu z dôvodu neexistencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky. Súd prvej inštancie spôsobom súladným s príslušnými ustanoveniami ZoRK a Občianskeho zákonníka vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z dokumentu „Oznámenie o postúpení pohľadávok a pokus o zmier zo dňa 5.10.2017“ a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že uvedené jednostranné oznámenie žalovaného neobsahuje návrh rozhodcovskej zmluvy spĺňajúci podmienku určitosti a zrozumiteľnosti, keďže z jeho formulácie nie je možné jednoznačným spôsobom vyvodiť určitú a zrozumiteľnú dohodu strán v zmysle § 3 ods. 1 ZoRK o rozhodnutí sporu vzniknutého z určeného zmluvného alebo iného právneho vzťahu v rozhodcovskom konaní pred konkrétnym rozhodcovským súdom, resp. rozhodcom. V neposlednom rade považuje odvolací súd za nevyhnutné zdôrazniť, že žalovaný ani nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci skutočnosť, že predmetné jednostranné oznámenie žalovaného sa dostalo do dispozície žalobcu pred iniciovaním predmetného rozhodcovského konania, v nadväznosti na čo je nutné konštatovať irelevantnosť argumentácie žalovaného ohľadom tvrdeného konkludentného prijatia návrhu rozhodcovskej zmluvy zo strany žalobcu v dôsledku jeho nečinnosti, resp. mlčania. Súčasne nedošlo ani k naplneniu dikcie ustanovenia § 4 ods. 7 ZoRK, keďže existenciu rozhodcovskej zmluvy tvrdenej v žalobe žalovaný namietol v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu. Bez akejkoľvek relevancie k predmetu daného sporu, ktorým je rozhodnutie o námietke nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, sú aj žalovaným v odvolaní prezentované tvrdenia, ktoré sa majú týkať širších súvislostí sporu medzi žalobcom a žalovaným, ako aj konania o zrušenie a odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/265/2017 vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 29Cr/8/2018.
24. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalobca v odvolacom konaní plne úspešný.
26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).