Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/136/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov Mgr. Andreja Kekelyho a JUDr. Martiny Mochnáčovej, v právnej veci žalobcu: ČSOB Poisťovňa, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 31 325 416, zastúpeného spoločnosťou: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, 821 09 Bratislava, IČO: 47 239 921, proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U. T. XXX/X, XXX XX Q. K., o zaplatenie sumy 1.846,77 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -91 zo dňa 7. októbra 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -91 zo dňa 7. októbra 2021 vo výrokoch II. a III. potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Vo zvyšnej časti, t. j. vo výroku I., z o s t á v a rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -91 zo dňa 7. októbra 2021 n e d o t k n u t ý .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 804,00 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 804,00 eur od 12.12.2019 do zaplatenia (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 12,92 %, s tým, že o ich výške rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením (výrok III.). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou okresnému súdu dňa 22.03.2021 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.846,77 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.846,77 eur od 12.12.2019 do zaplatenia na tom skutkovom základe, že žalobca v postavení poistníka vyplatil poškodenej J. C. (ďalej aj „poškodená“), s ktorou mal uzatvorenú poistnú zmluvu budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu, poistné plnenie vo výške 1.846,77 eur, keď zavinením žalovaného došlo ku škodovej udalosti na jej majetku. Žalovaný dlžnú sumu titulom náhrady škody ani čiastočne žalobcovi nesplnil. 3. Medzi žalobcom a žalovaným v konaní nebolo sporné, že žalobca uzatvoril s poškodenou poistnú zmluvu č. 8510367800, predmetom ktorej bolo poistenie budovy, domácnosti a zodpovednosti za škodu. Dňa 30.07.2019 došlo ku škodovej (poistnej) udalosti, pri ktorej bol poškodený majetok poškodenej v dôsledku vytopenia jej domácnosti, keď žalovanému, (ktorý vlastní byt o dve poschodia vyššie nad poškodenou), sa poškodila hadička na prívod vody v kuchyni a voda tiekla v celom byte približne 8 hodín, pretože v domácnosti nikto nebol. Rozsah škody mal konajúci súd preukázaný zo zápisu o škode na veciach hnuteľných a nehnuteľných č. 1907310003 vyhotoveného dňa 05.08.2019. Dňa 26.09.2019 vyplatil žalobca ako poisťovateľ poškodenej sumu 1.846,77 eur ako plnenie z poistnej zmluvy (náhradu

škody), a to ako náklady na opravu bytu vykonané stavebnou spoločnosťou ISO & spol., s.r.o.. Následne žalobca vyzval žalovaného na úhradu tejto dlžnej sumy do 15 dní od doručenia výzvy, ktorú si žalovaný prevzal dňa 26.11.2019. Lehota na zaplatenie uvedenej sumy žalovanému márne uplynula dňa 11.12.2019, no svoj dlh voči žalobcovi si ani čiastočne nesplnil. V prejednávanom spore zostala sporná otázka výšky vzniknutej škody na majetku poškodenej, resp. primeranosť výšky nákladov nevyhnutných na opravu jej poškodeného bytu. Z faktúry č. 2019260 vyhotovenej dňa 02.09.2019 spoločnosťou ISO & spol., s.r.o., splatnej dňa 23.09.2019, mal prvoinštančný súd preukázané, že uvedená spoločnosť vystavila pre poškodenú J. C. faktúru za „Zrealizované opravné stavebné práce na diele, poistná udalosť - byt U. T. XXX/X, Q. K.“, na sumu 1.983,95 eur. 4. Podľa názoru prvoinštančného súdu žalobca v tomto spore neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k výške škody, ktorá mala vzniknúť poškodenej na jej byte a jeho zariadení vytopenom žalovaným. Zoznam poškodených vecí a charakter ich poškodenia síce sporný nebol. Sporná však bola výška nákladov potrebná na uvedenie týchto poškodených vecí do pôvodného stavu. Žalovaný spochybnil primeranosť nákladov vynaložených na opravu týchto poškodených vecí v rámci podaného odporu a následne aj v ďalšej fáze konania pred prvoinštančným súdom, keď uviedol, že suma vynaložených nákladov (1.846,77 eur) bola nadhodnotená, resp. poškodené časti bytu boli vymenené za alternatívu kvalitatívne vyššej úrovne, a teda aj vyššej ceny, ako boli pôvodné komponenty. Žalovaný teda účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu podľa . Žalobca bol preto v konaní zaťažený dôkazným bremenom k otázke primeranosti nákladov na opravu poškodeného bytu, resp. k existencii zložiek týchto nákladov (jednotlivé pracovné úkony, materiál a jeho kvalita, či iné komponenty), aby ich primeranosť vôbec mohla byť zo strany súdu posúdená. Žalobca síce poukázal na negatívnu dôkaznú teóriu, avšak v súvislosti s prerozdelením dôkazného bremena medzi stranami sporu v tomto prípade jeho argumentácia neobstojí, pretože v tomto spore nejde o žiadnu negatívnu skutočnosť, ktorú by bolo problematické preukazovať. Aby bolo možné v danom prípade posúdiť primeranosť vynaložených nákladov na opravu bytu, bolo nutné, aby bol v predloženej faktúre uvedený rozpis jednotlivých prác, ich množstva, a tiež množstvo použitého stavebného materiálu, jeho kvalita a cena. Poškodená mala takýto rozpis vo faktúre od stavebnej firmy vyžadovať, a ak tak neučinila, mal to od nej vyžadovať žalobca v rámci likvidácie poistnej udalosti. Žalovaný v rámci prebiehajúceho sporu nebol povinný preukazovať svoje skutkové tvrdenia, pretože v tomto smere ho nezaťažovalo dôkazné bremeno. Keďže žalovaný svojou vlastnou úvahou na základe ním vykonaného prieskumu trhu dospel k záveru o primeranosti výšky nákladov na opravu poškodeného bytu v sume 804,00 eur, v tejto časti považoval okresný súd nárok žalobcu v súlade s ust. za nesporný a v zmysle a a priznal žalobcovi voči žalovanému časť uplatneného nároku vo výške 804,00 eur a tiež k nemu prislúchajúci úrok z omeškania a vo zvyšnej časti jeho žalobu zamietol. 5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle v spojení s podľa úspechu sporových strán v konaní tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu jeho čistého úspechu 12,92 % v spore.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal, aby ho odvolací súd vo výrokoch II. a III. zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Vo vzťahu k spornej výške nákladov na opravu bytu poškodenej do pôvodného stavu odvolateľ poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.06.2012, v zmysle ktorého hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla, predstavuje čiastka, ktorá nezohľadňuje amortizáciu tých náhradných dielov, ktoré boli pri oprave do vozidla zamontované ako nové. Podľa názoru odvolateľa nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že použitie nového dielu má za následok obohatenie na strane poškodeného. Úvaha prvoinštančného súdu o tom, že zoznam poškodených vecí a charakter ich poškodenia nebol v danom prípade sporný, no sporná bola výška nákladov potrebná na uvedenie týchto poškodených vecí do pôvodného stavu, preto priamo odporuje uvedenému rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR. Žalobca sa nestotožnil ani s argumentáciuo okresného súdu vo vzťahu k dôkaznému bremenu. V danej súvislosti odvolateľ poukázal na niektoré teoretické závery obsiahnuté v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.05.2010. V súdenom prípade žalobca ako veriteľ predložením poistnej zmluvy, ktorú nerozporuje ani žalovaný, spoľahlivo preukázal titul, z ktorého vyplýva jeho nárok, bolo potom na žalovanom ako dlžníkovi aby preukázal, že vzniknutý dlh zaplatil, prípadne, že dlh mal byť stanovený v inej výške. Dôkazné bremeno sa v takom prípade presúva na žalovaného napriek tomu, že ide o tvrdenie žalobcu. Keďže v danom prípade sa jedná o náhradu škody, má poškodená právo na náhradu všetkých

nákladov, ktoré jej vznikli v súvislosti so škodovou udalosťou. Žalobca vyplatil poškodenej ako svojej klientke poistné plnenie v rozsahu vyššom ako bola skutočná výška škody, keď jej pokryl všetky ňou preukázané náklady. To však žiadnym spôsobom neovplyvňuje povinnosť žalovaného zaplatiť skutočnú škodu tvrdenú žalobcom vo výške 1.846,77 eur.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Ďalšie podania strán sporu v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. , viazaný odvolacími dôvodmi podľa a bez nariadenia pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti a tiež v závislom výroku III. o trovách konania podľa ako vecne správny potvrdil.

11. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní primárne obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

12. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobe žalobcu čiastočne vyhovel a prečo ju vo zvyšnej časti zamietol, pričom ku svojim záverom dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán. V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil. Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi. Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu; vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania vykonaný okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (, , IV. ÚS 372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.

13. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolaciu argumentáciu žalobcu formulovanú v jeho opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Krajský súd zároveň poukazuje na zodpovednosť odvolateľa za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ).

14. Odvolanie žalobcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodné z nasledovných dôvodov:

15. Z ustanovenia vyplýva prechod práva poškodeného na náhradu škody spôsobenú poistnou udalosťou na poistiteľa, a to až do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. Z uvedeného je tak zrejmý žalobou uplatnený nárok žalobcu (poistiteľa), t. j. nárok na náhradu škody, pričom jeho najvyšší prípustný rozsah je ohraničený výškou ním poskytnutého poistného plnenia poškodenému subjektu. V rámci konania o uplatnenom nároku na náhradu škody je potom súd povinný skúmať nielen existenciu samotného nároku na náhradu škody, ale aj jej rozsah, pričom v rámci sporového konania je úlohou žalujúcej sporovej strany, pokiaľ chce byť v konaní úspešná, preukázanie týchto zložiek uplatneného nároku.

16. Podstatou rozhodnutia prvoinštančného súdu v časti, v ktorej žalobu žalobcu zamietol je neunesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobou. Tento záver popísal okresný súd v odseku 15. odôvodnenia svojho rozhodnutia, s ktorým sa stotožnil aj odvolací súd.

17. V zmysle ustálenej judikatúry pritom platí, že rozsah (výšku) škody predstavujú len tie náklady, ktoré sú (alebo majú byť) nevyhnutne a účelne vynaložené na obnovenie pôvodného majetkového stavu, t. j. v tomto prípade na uvedenie veci (bytu) do stavu pred škodovou udalosťou, bez jej súčasného zhodnotenia. Poškodená dala svoj byt opraviť firmou ISO & spol., s.r.o.. Uvedená obchodná spoločnosť vystavila pre poškodenú J. C. faktúru č. 2019260 zo dňa 02.09.2019 splatnú dňa 23.09.2019, za „Zrealizované opravné stavebné práce na diele, poistná udalosť - byt U. T. XXX/X, Q. K.“, na sumu 1.983,95 eur, avšak bez bližšej špecifikácie. Predmetná faktúra teda neobsahovala rozpis jednotlivých prác, ich rozsah, a ani množstvo použitého stavebného materiálu, jeho konkretizáciu s uvedením kvality a ceny. Takúto špecifikáciu nepožadoval v súvislosti s likvidáciou poistnej udalosti ani žalobca.

18. Zároveň je nutné uviesť, že odvolacia argumentácia žalobcu v spore evidentne vychádza z nepochopenia dôkazného bremena strán sporu v prejednávanom prípade.

19. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (, ). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania ( ). Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. 20. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pokiaľ strana určitú skutočnosť tvrdí, táto sa považuje za preukázanú v dôsledku uplatnenia fikcie jej nespornosti (, ), alebo ju strana preukáže príslušným dôkazom ( a nasl. ). Pokiaľ strana ponúkne súdu tvrdenie a toto tvrdenie podporí vierohodným dôkazom, potom sa bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno presúva na protistranu, ktorú následne zaťažuje povinnosť tvrdiť a uviesť vlastné skutkové tvrdenie o spornej skutočnosti (pokiaľ je to možné), inak je popretie skutkových tvrdení neúčinné. Presúvanie dôkazného bremena fakticky znamená poskytnutie príležitosti protistrane ponúknuť iný obraz o tvrdenej skutkovej okolnosti, ktorá má relevanciu v spore. Z uvedených pravidiel vyplýva, že súd v sporovom konaní nie je súdom hľadajúcim materiálnu pravdu, ale súdom posudzujúcim kvalitu a rozsah tvrdení a dôkazov ponúknutých žalobcom či žalovaným ( a nasl., a nasl. ), pričom hodnotenie dôkazov je zverené voľnej úvahe súdu ( ).

21. Žalobca síce v podanej žalobe označil a pripojil k nej do spisu ako listinný dôkazný prostriedok o.i. aj faktúru č. 201260 vystavenú dňa 02.09.2019 znejúcu na sumu 1.983,95 eur a aj z likvidačného protokolu č. 2197034638 zo dňa 16.03.2021 je zrejmá úhrada uvedenej sumy žalobcom titulom poistného plnenia v prospech poškodenej. Ako už bolo uvedené vyššie predmetná faktúra však neobsahovala rozpis jednotlivých prác, ich rozsah, a ani množstvo použitého stavebného materiálu, jeho konkretizáciu s

uvedením kvality a ceny. Uvedená skutočnosť má pritom významný vplyv na ustálenie rozsahu nároku žalobcu na náhradu škody, keďže rozsah (výšku) škody predstavujú len tie náklady, ktoré boli nevyhnutne a účelne vynaložené na obnovenie pôvodného majetkového stavu, t. j. v tomto prípade na uvedenie veci (bytu) do stavu pred škodovou udalosťou, bez jej súčasného zhodnotenia. Len oboznámením sa s konkrétnosťami vykonaných opráv, pri zohľadnení množstva a kvality použitého materiálu môže súd v civilnom sporovom konaní objektívne vyhodnotiť dôvodnosť podanej žaloby.

22. V danej súvislosti odvolací súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 23.09.2008, (ktorý vychádza z identickej právnej úpravy a preto je aplikovateľný i na prejdnávanú vec), z ktorého vyplýva: „ak bola oprava veci vykonaná, je potrebné posúdiť, či cena bola určená správne, či bola vykonaná účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti... od sumy vyjadrujúcej náklady na opravu veci treba odpočítať sumu zodpovedajúcu jej zhodnoteniu opravou oproti pôvodnému stavu ...“.

23. Z obsahu spisového materiálu v prejednávanej veci vyplýva, že žalovaný v rámci svojej procesnej obrany spochybnil primeranosť nákladov vynaložených na opravu bytu a v ňom poškodených vecí, tvrdiac, že suma vynaložených nákladov 1.846,77 eur bola nadhodnotená, resp. poškodené časti bytu boli vymenené za alternatívu kvalitatívne vyššej úrovne, a teda aj vyššej ceny, ako boli pôvodné komponenty. Žalovaný teda účinne poprel skutkové tvrdenia žalobcu podľa . Zároveň žalovaný svojou vlastnou úvahou a na základe ním vykonaného prieskumu trhu dospel k záveru o primeranosti výšky nákladov na opravu poškodeného bytu v sume 804,00 eur, (v dôsledku čoho v tejto časti považoval okresný súd nárok žalobcu v súlade s ust. za nesporný a žalobe v uvedenej časti vyhovel). Žalobcu preto v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno, aby preukázal primeranosť nákladov vynaložených na opravu poškodeného bytu, resp. k existencii zložiek týchto nákladov (jednotlivé pracovné úkony, materiál a jeho kvalita, či iné komponenty), aby následne mohol konajúci súd ich primeranosť posúdiť. Stanovenie výšky nároku uplatneného žalobou musí byť teda založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu, na základe výsledkov vykonaného dokazovania, v ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o výšku sumy uplatnenú žalobou.

24. Zároveň odvolací súd dodáva, že z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné (tento jav sa v rímskom práve označoval ako „probatio diabolica“). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. V civilnej procesualistike sa pre túto skutočnosť používa termín „negatívna dôkazná teória“. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Argumentácia žalobcu v súvislosti s aktuálne prejednávaným sporom o presune dôkazného bremena na žalovaného však neobstojí, pretože v tomto spore nejedná o žiadnu negatívnu skutočnosť, ktorú by bolo problematické preukazovať. Právnym titulom uplatnenej žaloby je nárok na náhradu škody podľa , vyplývajúci zo vzniknutej škodovej udalosti a len z dôvodu existencie poistnej zmluvy medzi žalobcom a poškodenou sa jedná o nárok poistiteľa podľa . Preukázanie existencie poistnej zmluvy medzi poškodenou a poistiteľom so súčasným preukázaním poistného plnenia poistiteľom poškodenej však automaticky nezbavuje žalobcu (poisťovňu) v tomto spore dôkazného bremena. Výška poistného plnenia, ktorú poisťovňa vyplatila poškodenej pri likvidácii poistnej udalosti musí totiž vždy zodpovedať výške nákladov, ktoré boli nevyhnutne a účelne vynaložené na obnovenie pôvodného majetkového stavu, t. j. v tomto prípade na uvedenie bytu do stavu pred škodovou udalosťou, bez jeho súčasného zhodnotenia. V tomto štádiu tak stále zaťažovalo dôkazné bremeno žalobcu, ktorý ho však neuniesol, čo sa následne (po zohľadnení sumy 804,00 eur, uznanej žalovaným) prejavilo vo výroku II. napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti.

25. Pokiaľ žalobca v rámci podaného odvolania poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.06.2012, odvolací súd zdôrazňuje, že v označenom rozhodnutí sa jednalo o skutkovo odlišný prípad, ktorý riešil otázku hodnoty vynaložených nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, do ktorého boli zamontované nové náhradné diely. Uvedené

rozhodnutie dovolacieho súdu preto nie je aplikovateľné na aktuálne prejednávaný spor, v ktorom konajúci súd pri svojom rozhodovaní nemal z dotknutej faktúry k dispozícii popis jednotlivých položiek, ktorých sa mala oprava bytu poškodenej týkať. Práve v dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobcu nebolo možné v súdenej veci vôbec zistiť, či žalobcom vyčíslené náklady, ktoré sú boli nevyhnutne a účelne vynaložené na uvedenie bytu J. C. do stavu pred škodovou udalosťou, bez jej súčasného zhodnotenia. V posudzovanom prípade tak prvoinštančný súd nemal k dispozícii dôkazy, na základe ktorých by mohol pristúpiť k riešeniu otázky výmeny jednotlivých poškodených súčastí bytu poškodenej spôsobom „kus za kus“ a s tým súvisiacou otázkou vhodnosti, či cenovej primeranosti použitých materiálov a tiež rozsahu vykonaných prác. Žalobca, na ktorého ex lege prešiel nárok poškodenej teda v tomto spore riadnym spôsobom nepreukázal, z čoho jeho nárok na náhradu škody uplatnený žalobou pozostáva.

26. Na základe vyššie uvedených skutočností a dôvodov, keď odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky žalobcu za dôvodné a zároveň pri súčasnom nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti ( ), odvolací súd rozsudok okresného súdu vo výroku II. o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti podľa ako vecne správny potvrdil.

27. Ako vecne správny odvolací súd potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok III. o trovách prvoinštančného konania, vo vzťahu ku ktorému odvolateľ neprodukoval žiadnu relevantnú odvolaciu argumentáciu a ktorý zároveň plne zodpovedá úvahe okresného súdu a zákonnému ustanoveniu v ňom uvedenému.

28. Vo zvyšnej časti nenapadnutej odvolaním (t. j. vo výroku I.) zostal rozsudok okresného súdu nedotknutý týmto rozhodnutím odvolacieho súdu.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane odvolacieho konania nepriznal nárok na ich náhradu. 30. Z obsahu spisového materiálu totiž vyplýva, že žalovanému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva ako trovy konania (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel absentuje, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

31. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).