Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_26Cb-79-2019.pdf
PDF · 85.24 KB
Case nature
Area
Subarea
26Cb/79/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Kukučkovou v právnej veci žalobcu: O.. D. Š., F.. XX.XX.XXXX, H. A. XX, T. XXX XX, zastúpený: JUDr. Jaroslav Bódiš, advokát, Humenská 18, Košice 040 11, IČO: 31 310 753, proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova 48, Bratislava 832 37, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou: AK JUDr. Marek Hic, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 10625/23B, Martin 036 01, IČO: 36 865 036, o zaplatenie 204.298,43 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1) Žalobou doručenou súdu dňa 28.03.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny vo výške 204.298,43 eur s príslušenstvom titulom náhrady škody. Žalobca v žalobe tvrdil: Spoločnosť JAS - ELMONT s.r.o. uzatvorila so žalovaným dňa 11.12.2006 Zmluvu o úvere vrátane dodatkov. Uvedená spoločnosť dňa 11.12.2006 vystavila blankozmenku a avalovaná žalobcom, vyplnená v rozpore s článkom II. Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 11.12.2006. Žalovaný vyplnil vyššie uvedenú blankozmenku dňa 06.04.2017 tak, že preškrtol menu SKK a uviedol menu EUR. Nesprávne uviedol dlh dlžníka. Uznesením Okresného súdu v Prešove sp.zn. 1K/17/2009 zo dňa 19.06.2009 bol na majetok spoločnosti dlžníka vyhlásený konkurz. Žalovaný ako oddelený veriteľ svojim úmyselným konaním spôsobil to, že odmietli všetky návrhu na splatenie zostatku úveru (opísané v žalobe) a pristúpil k predaju nehnuteľnosti dlžníka. Ceny nehnuteľnosti boli stanovené znaleckým posudkom na sumu 2,360.000,-- eur. Žalovaný stanovil pre správcu konkurznej podstaty cenu na 12,71% zo sumy určenej v znaleckom posudku. Nehnuteľnosti za zvláštnych okolností boli predané v opakovanej dražbe dňa 02.05.2016, predané za sumu 300.000,-- eur. Pre žalovaného neexistoval žiadny naliehavý dôvod k urýchlenému predaju za zvláštnych podmienok, nakoľko výnosy z uzatvorených nájmov plynule znižovali jej pohľadávku, pričom záloh by zostal nedotknutý a po znížení pohľadávky titulom príjmov z nájmu, by zabezpečoval v prípade predaja uspokojenie pohľadávky bez dopadu na tretie osoby. Žalovaný ako oddelený veriteľ v procese predaja konal úmyselne protiprávne v rozpore s dobrými mravmi, alebo s nedostatočnou odbornou starostlivosťou a zapríčinil, že výnos predaja neuspokojil pohľadávku z úveru dlžníka, ktorý k 31.08.2016 ako omeškaná splátka činila 155.056,74 eur. Žalovaný svojim konaním poškodil dlžníka ako aj žalobcu ako ručiteľa. Žalovaný si začal uplatňovať voči žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 204.298,43 eur titulom ručenia na zmenke. Žalobca svoj nárok na náhradu škody opiera o ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, §§ 415, 420,424, 442 Občianskeho zákonníka upravujúci nárok na náhradu škody. Poukázal na ust. § 167n zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a zákon o dobrovoľných dražbách.
2) Žalobca v žalobe predložil nasledovné listinné doklady: Zmluvu o úvere vrátane dodatkov k zmluve, Zmluva o zmenkovom vyplňovanom práve, Oznámenie o dražbe, List vlastníctva, Zmluvy o nájme ako aj ďalšie listinné doklady na ktoré poukazoval žalobca v žalobe.
3) Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca netvrdil podstatné skutočnosti na preskúmanie vecnej legitimácie, nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu a pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného. Ak žalobca v žalobe tvrdí, a poukazuje na to, že blankozmenka vystavená spoločnosťou JAS ELMNOT - dlžníkom a avalovaná žalobcom bola následne vyplnená žalovaným v rozpore s článkom II. Zmluvy o zmenkovom vyplňovacom práve zo dňa 11.12.2006. Uvedené žalovaný popiera, zmenka bola vyplnená správne a skutočnosť, že žalovaný podal proti žalobcovi žalobu a konanie je vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 24CbZm/13/2008 v tomto konaní si môže žalobca uplatňovať relevantné námietky. Ohľadne vedeného konkurzného konania a predaja nehnuteľnosti s tým, že trhová hodnota bola dostatočná a mohla byť uspokojená pohľadávka žalobcu zo zmluvy o úvere. Uvedené je potrebné riešiť len prostriedkami konkurznej ochrany. Žalobca nepreukázal nárok na náhradu škody v zmysle jednotlivých skutkových podstát. Výkon práva nemôže mať za následok vznik ujmy - škody pretože ide o konanie v súlade so zákonom, nie o konanie protiprávne. Výkon práva vylučuje protiprávnosť, pretože rovnaký stav nemôže byť súčasne stavom právnym i právu sa priečiacim, chovanie ktoré smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, za dovolené i vtedy, ak je jeho (eventuálnym) vedľajším následkom vznik majetkovej, prípadne nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho účastníka právneho vzťahu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/108/2008 zo dňa 16.04.2009.
4) Súd vo veci nariadil pojednávanie, oboznámil sa s listinnými dokladmi produkovanými žalobcom a vyjadreniami strán sporu. Žalobca na pojednávaní popísal genézu od uzatvorenia zmluvy o úvere a prevzatie ručiteľského záväzku, vyhlásenia konkurzu a priebeh dobrovoľnej dražby. Uviedol, že na dražbe bol ubezpečený správcom, že zmenku považuje za zdrap, nech to nechá tak, preto nenamietal ako zúčastnená osoba dražbu. Cca rok po dražbe bol vyzvaný ako ručiteľ na doplatenie rozdielu. Žalovaný svoju pohľadávku postúpil na inú spoločnosť s ktorou sa dohodol. Podľa jeho presvedčenia Slovenská sporiteľňa zodpovedá za škodu, ktorú spôsobila svojim úmyselným konaním keď konal a proti dobrým mravom ako oddelený veriteľ v konkurze spoločnosti odsúhlasila vyvolávaciu cenu na dobrovoľnej dražbe. V prvom kole vo výške 12,71% oproti cene stanovenej znalcom v sume 2,360.000,-- eur. Pričom mal vedomosť, že nehnuteľnosti boli prenajaté na ňou ustanovený SKP mal ročný príjem z nájomného 138.000,-- eur ročne. Súhlasom s vyvolávacou cenou v dobrovoľnej dražbe ani teoreticky nevytvorila možnosť na uspokojenie svojej pohľadávky. Vedeli, že ručí ako fyzická osoba. Išlo o úmyselné konanie, čo potvrdili listom zo dňa 06.04. rok po dražbe, keď žalobcu vyzvali na splatenie zostatku sumy 204.298,43 eur a podali žalobu na súd. Pohľadávku postúpila tretej osobe, s ktorou sa žalobca dohodol.
5) Žalovaný zotrval na svojej argumentácii, poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Cdo/186/2010, ktorý v rozhodnutí uviedol, že otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní, než v konaní podľa § 21 ods. 3 zákona č. 527/2002, a to ani ako otázku predbežnú. To znamená, že akonáhle dražba nie je napadnutá, alebo nie je súdom vyhlásená za neplatnú, platí zákonná fikcia, že zákonná, bez ohľadu nato, aj keby tam exitovali vady.
zákonný rámec :
6) Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
7) Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
8) Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
9) Podľa § 424 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním proti dobrým mravom.
10) Podľa § 21 Občianskeho zákonníka, v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu...(ods. 2).
11) Súd z vykonaného dokazovania ustálil uvedený skutkový stav. Nárok žalobcu má prestavovať náhradu škody, ktorá vznikla tak, že žalovaný ako veriteľ súhlasil s nízkou vyvolávacou cenou na dobrovoľnej dražbe, na ktorej došlo k predaju majetku spoločnosti JAS- ELMONT. Žalobca ako ručiteľ dlžníka JAS - ELMONT musel uspokojiť zvyšok nesplateného dlhu žalovanému. Pohľadávku voči žalobcovi žalovaný postúpil na tretiu osobu s ktorou sa žalobca dohodol. Uvedené konanie žalovaného považuje žalobca za výkon práva, ktorý je v rozpore zo zásadami poctivého obchodného styku podľa ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka.
12) Z právnej zásady iuris enim executio non habet iniuria (výkon práva nezakladá bezprávie) má pre všeobecnú úpravu náhrady škody význam prvok protiprávnosti. V prevažujúcom ponímaní protiprávnosť predpokladá faktické správanie (konanie alebo opomenutie), ktoré porušuje právnu povinnosť. Z toho vyplýva, že protiprávnosť možno spájať len so správaním sa osoby. Právna povinnosť môže byť stanovená a) priamo zákonom alebo iným predpisom objektívneho práva, alebo b) vyplýva zo zmluvného vzťahu (lex contractus), alebo c) spočíva v nezachovaní určitého všeobecného štandardu správania (porušenie generálnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka). Ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka sa vykladá tak, že protiprávnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy len tam, kde výslovne neexistuje právna norma dopadajúca na správanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 3378/2006, rovnaká právna úprava SR). Nie každé konanie, ktoré má za následok vznik škody, treba považovať za protiprávne (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 25 Cdo 1400/2000). Porušenie preventívnej povinnosti má za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak sú súčasne splnené ďalšie zákonom ustanovené podmienky, t.j. existencia škody, príčinná súvislosť medzi škodu a porušením preventívnej povinnosti a zavinenie škodcu. Aj porušenie právnej povinnosti si tak vyžaduje dôkaz o konaní, ktorým bolo porušené právo. Pokiaľ nie je splnený základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pretože nie je preukázaný skutok, ktorý je príčinou vzniku škody a ktorého sa dopustil žalovaný, nie je nárok na náhradu škody daný. Protiprávnosť správania je vylúčená, ak právo určité konanie dovoľuje. V danom prípade žalobca za dôvod porušenia všeobecnej preventívnej povinnosti žalovaného majúcej za následok vznik zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka považoval to, že žalovaný, ako oddelený veriteľ súhlasil s nízkou cenou na dobrovoľnej dražbe. Súd konštatuje, že žaloba nepreukázal v čom konkrétne žalovaný porušil prevenčnú povinnosť. Speňažovanie majetku vykonáva správca § 167n zákona č. 7/2005 Z.z. a postupuje sa v zmysle zákona č. 527/2002 Z.z. Zákon o dobrovoľných dražbách.
13) Podľa Zákona o dobrovoľných dražbách platí, v prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách alebo ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy, môže osoba, ktorá tvrdí, že bola na svojich právach dotknutá, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Zákon definuje okruh aktívne legitimovaných osôb veľmi široko, preto osobou oprávnenou na podanie žaloby nie je len pôvodný vlastník predmetu dražby, ale aj iná osoba, ktorej práva boli dražbou dotknuté. Právo podať žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby však zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu licitátora. Lehota na uplatnenie práv na súde je prekluzívna, to znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká a osoba, ktorej práva boli dražbou porušené, už nemá možnosť domáhať sa ochrany svojich práv. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR z 16.12.2010, sp.zn. 3 Cdo 186/2010 otázku neplatnosti dobrovoľnej dražby nemôže súd posudzovať v inom konaní než v konaní podľa ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a to ani ako otázku prejudiciálnu (predbežnú). K zhodnému právnemu záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudkoch z 30. júna 2009 sp. zn. 2 Cdo 66/2008 (viď R 23/2010) a z 23. júna 2010 sp. zn. 5 Cdo 51/2009.
14) Súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, ako uviedol v bode 12) a 13) rozsudku v konaní o nároku na náhradu škody súdu neprináleží posudzovať priebeh dobrovoľnej dražby a súd nepovažuje za potrebné vyhodnocovať ďalšie dôvody predmetu sporu.
15) Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a náhradu trov konania priznal žalovanému, ktorý mal vo veci úspech. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava III (§ 362 ods. 1 CSP).
V odôvodnení sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a jeho podpísania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, za akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) § 363 CSP.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP)
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení.