Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/72/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu Q. Z., R.. XX. XX. XXXX, D. C. K., Š.Á. X/XXX, zastúpeného advokátkou JUDr. Erikou Šimovou, Košice, Čajakova 5 proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., Košice, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, za účasti intervenienta: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, Dostojevského rad 4, o náhradu škody na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s prísl., o odvolaní žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 25C/345/2013-253 zo dňa 5. októbra 2017

rozhodol:

P o t v r d z u j e medzitýmny rozsudok.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) medzitýmnym rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tom znení, že základ nároku žalobcu je daný.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 26. 08. 2013 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 179.025,52 eur s prísl. titulom náhrady škody na zdraví, t.j. vecnej škody vo výške 606,13 eur, bolestného v sume 21.171,50 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 93.702 eur, mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 46.851 eur, straty na zárobku počas práceneschopnosti 8.604,97 eur, straty na zárobku po skončení práceneschopnosti (úrazovej renty) vo výške 449,44 eur mesačne, čo za obdobie od 16. 08. 2011 do 19. 02. 2013 predstavuje jednorázovo sumu 8.089,92 eur a následne, počnúc mesiacom marec 2013 v sume 391,04 eur mesačne, vrátane valorizácie až do zmeny pomerov.

3. Žalobu odôvodňoval skutočnosťou, že dňa 16. 08. 2010, v čase okolo 20:25 hod. viedol motocykel značky I. Z., E.: Z.-XXX O. po komunikácii číslo: II/547, v smere od centra mesta J., k rekreačnej oblasti O., kde v úseku zvanom „Vrabčie skaly“ narazil v rozpore s pravidlami cestnej premávky, do dopravným značením nijak neoznačenej a neodstránenej pevnej prekážky, závady, stromu, spadnutého na vozovku.

4. Vychádzajúc z rozhodnutia OR PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, o zastavení konania o priestupku, číslo: ORPZ-SN-ODI3-GL-P-118/2010 zo dňa 02. 05. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. 05. 2012, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného Ing. Viňanským, znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie - nehody v cestnej doprave č.: 21/2011 zo dňa 14. 04. 2011, aj z Odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinskej Univerzity v Žiline, číslo: 112/2012 zo dňa 13. 04. 2012, v rámci konania o priestupku bola podľa žalobcu dostatočne preukázané, že priamou a bezprostrednou príčinou vzniku, priebehu a následkov dopravnej nehody, bolo vytvorenie dopravným značením nijak neoznačenej a neodstránenej náhlej a neočakávanej pevnej prekážky v zjazdnosti komunikácie, stromu spadnutého na vozovku, ktorú žalobca nemohol predvídať, a ktorej zrážke ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť. Technickou príčinou dopravnej nehody teda bola skutočnosť, že v jazdnom pruhu motocyklistu žalobcu sa nachádzala tmavá prekážka, ktorá vytvárala kolíznu situáciu pre vodiča.

5. Podanú žalobu po právnej stránke odôvodňoval s poukazom na zákon č. 135/1961 Zb. a to ust. § 9 ods. 1, § 9a ods. 2 tohto zákona, taktiež aj na zákon č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke s odkazom na § 2, § 43 ods. 1 až 3 a mal za to, že preukázal objektívnu zodpovednosť žalovaného ako správcu uvedenej komunikácie za samotný vznik, príčinu a následky dopravnej nehody, pri ktorej nie vinou žalobcu, došlo ku škode na jeho zdraví a majetku, so vznikom trvalých následkov na telesnej a duševnej integrite žalobcu do budúcna, a ktorú v danej právnej veci je preto potrebné posudzovať podľa ustanovení „lex specialis“ zákona o pozemných komunikáciách a zákona o cestnej premávke s odkazom na závery orgánov Policajného zboru o cestnej premávke.

6. Žalobca pri dopravnej nehode okrem škody na majetku a na osobných veciach, utrpel viacero závažných poranení, charakterizovaných ako ťažké zranenia a úrazy s dlhodobou práceneschopnosťou a rekonvalescenciou, trvajúcou viac ako 1 rok a so vznikom trvalých následkov na fyzickom a duševnom zdraví žalobcu do budúcna, majúcich za následok označenie žalobcu za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu stanovenia 45 %, po následnom prehodnotení v rozsahu 60 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou a počnúc dňom 16. 08. 2011 priznaním invalidného dôchodku. Vychádzajúc zo záverov orgánov Policajného zboru SR, Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania, vykonaného v konaní vedenom pred uvedenými orgánmi, žalobca považoval rovnako za bezpečne preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného, ako povinnosti, ktorá mala byť v súlade s citovanými zákonmi o pozemných komunikáciách a zákona o cestnej premávke vykonaná a vznikom škody na zdraví a veciach žalobcu.

7. Okresné riaditeľstvo PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici dňa 02. 05. 2012, pod č. ORPZ-SN-ODI3-GL-P118/2010 vydal rozhodnutie o zastavení konania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, v znení neskorších predpisov, zo spáchania ktorého bol obvinený Q. Z., R.. XX. XX. XXXX, Š. XXX/X, K.. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici, Okresného riaditeľstva PZ v Spišskej Novej Vsi začal dňa 11. 10 .2010 na základe zaslaného priestupkového materiálu, predloženú policajtom Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach č. ORPZ-KE-OD/1/ P-1292/2010 konanie vo veci priestupku, kde sa uvádza, že Q. Z., dňa XX. XX. XXXX, C. Č. V. XX:XX H.. viedol motocykel značky I. Z., E.: Z.- XXX O. C. J., po komunikácii II/547 v smere od centra k rekreačnej oblasti O., kde v úseku zvanom Vrabčie skaly z dôvodu nevenovania sa plne vedeniu motocykla a následne situácii v cestnej premávke narazil do stromu spadnutého na vozovku, pričom pri páde si spôsobil zranenie podľa priebežnej lekárskej správy a to zlomeninu kĺbných výbežkov na spodine lebky, zlomeninu tvárových kostí vpravo, zlomeninu ľavého rebra v pravo, podozrenie na poranenie miechy, otras mozgu, charakterizované ako úraz ťažký, kde práceneschopnosť nebola ukončená. Alkohol zistený nebol, škoda na motocykli bola predbežne vyčíslená cca 500 eur. Proti rozhodnutiu o priestupku zo dňa 06. 04. 2011, v zákonnej lehote právna zástupkyňa žalobcu podala odvolanie, v dôsledku čoho dňa 24. 06. 2011 Krajský dopravný inšpektorát Košice zrušil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici a vec vrátil na nové prejednanie, na základe ktorého Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici dňa 11. 01. 2012 požiadal Žilinskú Univerzitu, Ústav súdneho inžinierstva o podanie odborného vyjadrenia, ktoré bolo po spracovaní dňa 27. 04. 2012 doručené na Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici. V odbornom vyjadrení bolo konštatované, že vzhľadom na rýchlosť a svetelné podmienky žalobca nemohol zrážke so stromom zabrániť, pričom jednoznačne bolo konštatované, že nie je možné jednoznačne vypočítať rýchlosť motocykla na začiatku nehodového deja tak, ako sa to podarilo vypočítať znalcovi Ing. Viňanskému z Prešova. Správny orgán po zhodnotení vykonaných dôkazov, najmä zaslaného odborného vyjadrenia dospel k záveru, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom, nakoľko Q. Z. nemohol zrážke so stromom zabrániť, z ktorého dôvodu konanie bolo zastavené. Pri tomto rozhodovaní správny orgán vychádzal zo získaných dôkazov, ktorými boli - spisový materiál Okresného dopravného inšpektorátu v Košiciach vo veci dopravnej nehody, znalecký posudok Ing. Viňanského, znalca z odboru doprava cestná, Odborné vyjadrenie Žilinskej Univerzity, Ústavu súdneho inžinierstva.

8. Žalobca na preukázanie skutočnosti odôvodňujúcich uplatnený nárok predložil súdu Znalecký posudok č.21/2011 zo dňa 11. 03. 2011, vypracovaný znalcom Ing. Mariánom Viňanským, znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel, zo záveroch ktorého je zrejmé, že na základe uvedených a zistených skutočností technického zanalyzovania priebehu dopravnej nehody znalec usúdil, že priamou príčinou dopravnej nehody z technického hľadiska bolo vytvorenie prekážky neočakávanej pre vodiča motocykla spadnutým stromom s tým, že otázku príčiny dopravnej nehody znalec posúdil ako otázku právneho posúdenia.

9. Rovnako žalobca predložil súdu aj odborné vyjadrenie č. 112/2012 Žilinskej Univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva, ktoré bolo vypracované na základe zadávateľa, Okresného riaditeľstvo PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici vo veci dopravnej nehody, ku ktorej došlo XX. XX. XXXX, C. Č. V. XX.XX H.. na ceste č. II/547 v obci J., v úseku zvanom Vrabčia skaly. Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline boli položené otázky týkajúce sa rýchlosti motocykla pred zrážkou, resp. či mala rýchlosť motocykla vplyv na dopravnú nehodu. Ústav z technického hľadiska prijal záver, že rýchlosť motocykla tesne pred zrážkou bola cca 30 km/h, ako to v znaleckom úkone spracoval znalec Ing. Viňanský. Rýchlosť jazdy motocykla mala pri danej technike jazdy motocyklistu taký vplyv na dopravnú nehodu, že vodič motocykla pri danej rýchlosti jazdy a za daných okolností (míňanie sa za tmy a dažďa s protiidúcim vozidlom) nebol schopný pred spadnutým stromom zastaviť. Na ďalšiu otázku, či vodič motocykla vzhľadom na jeho reakčnú dobu a výhľad zo zákruty sa mohol včas vyhnúť prekážke a nespôsobiť tak dopravnú nehodu ústav k tejto otázke konštatoval, že k dopravnej nehode došlo za podmienok tmy, dažďa a po míňaní sa motocykla s protiidúcim vozidlom. V jazdnom pruhu motocykla sa nachádzala tmavá neosvetlená prekážka, spadnutý strom. Za uvedených podmienok bola viditeľnosť danej prekážky len na minimálnu vzdialenosť, niekoľko metrov, cca 2-10 metrov. Vodič motocykla by dopravnej nehode zabránil iba takým spôsobom, ak by predpokladal, že sa v jeho koridore pohybu môže nachádzať tmavá neosvetlená prekážka (a to ešte v čase, kedy túto prekážku vidieť nemohol a tejto skutočnosti by prispôsobil techniku jazdy - výrazne by znížil rýchlosť jazdy). Za dažďa, tmy a pri míňaní sa s protiidúcim vozidlom vlastne znamená znížiť rýchlosť jazdy motocykla takmer do zastavenia

- cca 5 km/h (nakoľko pri míňaní sa s protiidúcim vozidlom za dažďa dohľadová vzdialenosť na tmavú prekážku bola iba niekoľko metrov). Ostáva však otázkou právnou, či vodič motocykla túto povinnosť mal. Uvedená technika jazdy motocyklu, t.j. zníženie rýchlosti na 5 km/h pri míňaní sa s protiidúcim vozidlom za daných okolností nie je obvyklým spôsobom jazdy motocyklistu. Ak by mal motocyklista vždy predpokladať, že v jeho jazdnom pruhu môže byť tmavá neosvetlená prekážka, potom by bola prakticky neuskutočniteľná podmienka plynulosti cestnej premávky, vodič by musel vždy pri míňaní sa s protiidúcim vozidlom výrazne znížiť rýchlosť jazdy. Vzhľadom k uvedenému spracovatelia uvedeného znaleckého úkonu zastali názor, že vodič motocykla za daných okolností nemal povinnosť znížiť rýchlosť jazdy pod 5 km/h. Konečné posúdenie danej problematiky je však otázku právnou, ktorú technickým znalcom hodnotiť neprináležalo.

10. Mesto Košice podaním zo dňa 21. 06. 2012 oznámilo, že správu a údržbu na ceste II/547 Č. - S. vykonáva referát dopravy, uvedená cesta je zaradená do cestnej siete Mesta Košice a jej parametre sú dĺžka vozovky 16061 m a šírka 9,90 metra. Je to cesta II. triedy.

11. Žalobca Mesto Košice podaním zo dňa 08. 03. 2013 vyzval na zaplatenie náhrady škody na zdraví spôsobenej mu dopravnou nehodou dňa 16. 08. 2010 v celkovej výške 179.474,96 eur, na ktorú výzvu obdŕžal od žalovaného odpoveď zo dňa 18. 03. 2013, podľa ktorej žalovaný žiadal o predlženie lehoty splatnosti, keďže poisťovňa Allianz, a.s. mu neposkytla likvidačnú správu k danej náhrade škody na zdraví.

12. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. podaním zo dňa 23. 04. 2013 oznámila právnemu zástupcovi žalobcu, že poistený Mesto Košice poisťovni nahlásil udalosť zo dňa 16. 08. 2010, kedy došlo k zraneniu žalobcu pri vedení motocykla narazením do spadnutého stromu na vozovku. Nakoľko z predložených dôkazov nebolo preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo v dôsledku preukázaného konania a zodpovednosti poisteného Mesta Košice, nároky na náhradu škody poisťovňa nemohla usporiadať.

13. Podľa lekárskeho posudku o bolestnom, žalobca sa v dôsledku poškodenia na zdraví v dôsledku nehody liečil v období od 16. 08. 2010 do 15. 08. 2011, kedy bolo ukončené liečenie so záverom invalid. Pri tejto dopravnej nehode utrpel následné poranenia - otras krčnej miechy, otras mozgu, zlomeninu prednej steny čeľuste vpravo, zlomeninu vonkajšej strany čeľuste vpravo, zlomeniny 1. rebra vpravo, odlomenie zadnej hrany tela piateho krčného stavca - CT dokázané, odlomenie zadnej hrany tela šiesteho krčného stavca - CT dokázané, zlomeninu spodiny lebky - ľavý kondyl záhlavovej kosti, poškodenie vnútorného menisku ľavého kolena, úrazové poškodenie platničky medzi 5. a 6. krčným stavcom s koreňovým dráždením - OP 12. 08. 2012 (umelá náhrada), otras labyrintu vľavo, zlomeninu 5. záprstnej kosti vľavo, odstránenie štyroch klincov vonkajšieho fixátora z lebky - 25. 11. 2010, ktoré zranenia boli ohodnotené celkovým počtom bodov 1315.

14. Žalobca predložil aj lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, podľa ktorého sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené celkovým počtom bodov 5820.

15. Predložil aj potvrdenie spoločnosti Merkury Market Slovakia s.r.o. Prešov o tom, že bol v tejto spoločnosti zamestnaný od 29. 09. 2008, dočasne bol práceneschopný od 17. 08. 2010 do vydania potvrdenia, t.j. do 31. 08. 2011.

16. Žalovaný poukazoval na nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovaného a vznikom škody na zdraví a veciach žalobcu, pričom táto otázka nebola žiadnym spôsobom vyriešená ani v priestupkovom konaní s tým, že v priestupkovom konaní rovnako nebola riešená ani otázka zodpovednosti žalovaného za vzniknutú situáciu na komunikácii, ani otázka jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú dopravnou nehodou, keďže žalovaný nebol účastníkom daného priestupkového konania, s čím sa ale žalobca nestotožňoval a uvádzal, že žalovaný ako správca je objektívne zodpovedný za stav komunikácie a v konaní bolo preukázané, že žalovaný nedisponuje žiadnymi personálnymi ani technickými prostriedkami, ktorými by mohol danú prekážku odstrániť, a teda v jeho možnostiach nemohlo byť odstránenie akejkoľvek prekážky na ceste, pričom žalobca z objektívneho hľadiska pri jazde vynaložil primeranú mieru zodpovednosti, o čom svedčí rýchlosť, ktorou šiel a rýchlosť jazdy prispôsobil podmienkam v danom čase a momente a navyše takúto prekážku nemohol nikto predpokladať.

17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, ako aj jeho vyhodnotenie na základe výpovede žalobcu o priebehu dopravnej nehody a o tom, ako uvedená nehoda zasiahla do jeho života po všetkých stránkach s opísaním jeho terajšieho stavu, písomným záznamom z denníka dispečera Magistrátu Mesta Košice zo dňa 16. 08. 2010, oznámením o výjazde k zásahu zo dňa 16. 08. 2010 Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach, informáciou denníka Korzár o dopravnej nehode, uverejnenej na webovej stránke, ako aj CD záznamom nehody odvysielaným v správach po vypočutí svedkov - W. R., F. J., S. D., správou hydrometerologického ústavu v uvedený deň, zápisnicou o obhliadke miesta nehody zo dňa 16. 08. 2010 (viď body 30 - po bod 50 odôvodnenia napadnutého rozsudku), strážnou knihou pre malé útvary od 12. 06. 2010, záznamom zo dňa 16. 08. 2010.

18. Súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 9 ods. 1, § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), § 12 ods. 1, ods. 2 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, § 11 ods. 1, 3 prvá veta zákona č. 135/1961 Zb. na ochranu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií a premávky na nich mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce, § 15 ods. 1, 3 vyhl. č. 35/1984, § 9a ods. 2 zákona č. 135/61 Zb. s tým, že citované ustanovenie upravuje zodpovednosť žalovaného za škody vzniknuté v dôsledku závad zjazdnosti komunikácie, pričom ide o úpravu špeciálnu voči právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku s tým, že táto zodpovednosť za škodu správcov pozemných komunikácií je vzhľadom na jej úpravu zodpovednosťou objektívnou (vyžaduje sa len existencia závady v zjazdnosti komunikácie), vznik škody a príčinná súvislosť medzi závadou v zjazdnosti a vzniknutou škodou, pričom nevyžaduje sa zavinenie správcu komunikácie. Toto ustanovenie upravuje aj liberačný dôvod na zbavenie sa tejto zodpovednosti vtedy, ak nebolo v možnostiach správcu závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť s tým, že dôkazné bremeno v tomto spore je len na strane žalovaného, pričom súd mal za to, že dôkazné bremeno v tomto smere, t.j. smere liberácie zo strany žalovaného žalovaný neuniesol.

19. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami sporu nesporné, že dňa 16.8.2010 došlo k dopravnej nehode za mestom Košice na ceste II/547, účastníkom ktorej nehody bol žalobca ako motocyklista, ktorý riadil motocykel značky I. Z., E.: Z.-XXX O. smerom na S. a druhým účastníkom nehody bola pevná prekážka, ležiaci strom cez pravý jazdný pruh, spadnutý z lesného porastu.

20. Preukázané a nesporné bolo aj to, že v čase nehody pršalo, fúkal vietor a v protismere jazdili vozidlá. Žalobca jazdil predpísanou rýchlosťou, t.j. 28 km/h napriek tomu, že v uvedenom úseku bola v určitej časti rýchlosť obmedzená na 40km/h. Z uvedeného je zrejmé, že rýchlosť jazdy žalobcu nebola príčinou nehody. K bezprostrednému kontaktu medzi žalobcom a pevnou prekážkou došlo vo výške cca 1,46 metra. Tak ako konštatoval Ústav súdneho inžinierstva v Žiline v odbornom vyjadrení číslo 112/2012, k dopravnej nehode došlo za podmienok tmy, dažďa a po míňaní sa motocykla sa protiidúcim vozidlom. V jazdnom pruhu motocykla bola neosvetlená prekážka. Za takýchto podmienok bola viditeľnosť prekážky na minimálnu vzdialenosť, t.j. cca 2-10 metrov, pri ktorej vzdialenosti vodič motocykla by dopravnej nehode mohol zabrániť iba takým spôsobom, ak by predpokladal, že v jeho smere jazdy sa môže nachádzať neosvetlená prekážka, a to ešte v čase, keď túto prekážku vidieť nemohol, tejto skutočnosti by prispôsobil aj techniku jazdy, t.j. výrazne by znížil rýchlosť jazdy. Za uvedených okolností zníženie rýchlosti jazdy by vlastne znamenalo zastavenie motocykla na 5 km/h, čo však nie je obvyklý spôsob jazdy, a ak by mal motocyklista vždy predpokladať, že v jeho jazdnom pruhu môže byť malá neosvetlená prekážka, potom by prakticky bola neuskutočniteľná podmienka plynulosti cestnej premávky. V dôsledku dopravnej nehody došlo k poškodeniu zdravia žalobcu.

21. V konaní bolo preukázané a nesporné, že žalovaný je správcom cesty II/547 Čermeľ - Jahodná, ide o cestu II. triedy a teda zodpovedným subjektom za správu a údržbu uvedenej komunikácie.

22. Žalovaný liberačné dôvody na zbavenie sa zodpovednosti videl v časovej súvislosti svedeckej výpovede svedka D. s predloženou správou o zásahu, z ktorej je zrejmé, že k spadnutiu stromu došlo najskôr o 19:30 hod., keďže hasiči zo Šace o 19:25 hod. mali voľný prejazd na Jahodnú, ktorému času zodpovedá aj samotná správa s časom, kedy k samotnej nehode došlo. Rovnako poukázal na informáciu od hydrometeorologického ústavu, keď najsilnejší náraz vetra podľa jeho tvrdenia bol o 19:30 hod. Preto bol toho názoru, že v možnostiach žalovaného ako správcu nebolo možné zabezpečiť odstránenie stromu v danom úseku. Navyše poukázal na svedecké výpovede svedka R. O. I. J., ktorí v danom úseku v rozhodnom čase prechádzali.

23. Pri hodnotení dôkazov súd vychádzal z predložených listín, ktoré boli súdu stranami sporu predložené, resp. vyžiadané a to z opisu záznamu z denníka dispečera Magistrátu Mesta Košice, z ktorého je zrejmé, že začiatok búrky nastal už o 18:20 hod., ktorá bola sprevádzaná silným vetrom vyvracajúcim stromy, čo zaznamenal dispečer J., z ktorého dôvodu stiahol pracovníkov Kositu na čistenie vozoviek po polámaných stromoch a konároch. O 19:00 hod. ako správca, keďže nemá vlastné mechanizmy, ani personál volal Hasičský a záchranný zbor v Košiciach kvôli polámaným a popadaným stromom. Tak ako potvrdil vo svojej výpovedi, o 19:35 hod. bol zmapovať situáciu výjazdom a určil priority prác. Ďalší záznam je až záznam o 21:30 hod., kedy mal byť realizovaný nástup pracovníkov SMZ, dvoch pilčíkov a päť pomocných pracovníkov na čistenie vozoviek a chodníkov od polámaných konárov a po poreze stromov v rôznych častiach mesta, okrem iného aj v úseku Čermeľ - Jahodná, kde pri tomto úseku je počet 8x, v totožnom období mal byť nástup pracovníkov na čistenie polámaných stromov aj na Slaneckej ceste, kde bola nasadená technika jeden kus UN-HON plus automobil kropnica. V tom čase, t.j. o 21:30 hod sa mal uskutočniť výjazd aj na odstránenie stromov Jahodná - Čermeľská, kde bola rovnako nasadená kropnica.

24. Zo záznamov výjazdov k zásahu Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Košiciach z uvedeného dňa - čl.141 je zrejmý prehľad výjazdov hasičského a záchranného zboru v čase od 7:02 do 02:25 hod., z ktorého zoznamu výjazdov je zrejmé, že Hasičský záchranný zbor z Košíc zasahoval v Čermeľskom údolí až pri dopravnej nehode v čase od 20:32 do 21:45 hod., t.j. pred touto hodinou v uvedenom úseku nezasahoval. Je pravdou, že hasiči zasahovali na Jahodnej, ale až v čase od 22:38 do 00:44 hod., kde bol spadnutý strom.

25. Zo samotného zásahu Hasičského a záchranného zboru v Šaci, strážnej knihy pre malé útvary z uvedeného dňa, t.j. 16. 08. 2010 vyplynulo, že Hasičský a záchranný zbor zo Šace bol stiahnutý na pomoc Košiciam až o 18:50 do 22:58 hod. Preto súd prvej inštancie mal za to, že ak svedok D. ako pracovník hasičskej stanice v Šaci uviedol, že vypomáhali kolegom z Košíc a boli stiahnutí len raz a prvým zásahom bola Slanecká cesta, v ktorom úseku bolo popadaných veľa stromov a cesta bola zatarasená, jeho výpoveď o tom, že o 19.25 hod. mali výjazd na Jahodnú, kde boli rovnako popadané stromy, ako nepravdivú. Mal za to, že pokiaľ jediný výjazd hasičov zo Šace nastal o 18:50 hod. a smeroval na Slaneckú cestu, nemohol sa ďalší výjazd na Jahodnú uskutočniť už o 19:25 hod. Navyše skutočnosť, že na Jahodnej boli popadané stromy pred dopravnou nehodou nie je zrejmé a nevyplýva zo žiadnych listinných dokladov tak správcu, Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, a ani z Hasičského a záchranného zboru v Šaci, čo znamená, že v danom úseku do dopravnej nehody popadané stromy neboli hlásené, ani zaznamenané. V tomto smere svedok R. potvrdil, čo je zrejmé aj zo zápisnice o obhliadke dopravnej nehody (čl. 204), že úsekom Jahodnej prechádzal v čase pred 22:00 hod., keďže vtedy bol už na mieste nehody, aby vyzdvihol motorku žalobcu a odviezol ju späť do Margecian, pričom uviedol, že pri ceste do Čermeľa a pri ceste späť žiadne obmedzenie v danom úseku a prekážky nemali, cesta bola v poriadku, čo potvrdzuje, že v tom čase na Jahodnej žiaden problém s polámanými stromami nebol, ten nastal až po dopravnej nehode, čo je zrejmé z denníka dispečera správcu, ako aj z evidencie výjazdov Hasičského a záchranného zboru v Košiciach.

26. Ďalej súd vykonané dôkazy vyhodnotil tak, že pokiaľ ide o svedecké výpovede svedka R. O. K. J., ktoré sú súčasťou záznamu o dopravnej nehode znalec nevedel uviesť, či títo svedkovia sa pohybovali peši, alebo na vozidle, keďže išli z Prahy predpokladal, že sa pohybovali na motorovom vozidle. V tomto smere doplnil, že viditeľnosť je rozdielna u vodiča, alebo spolujazdca na motorovom vozidle ako viditeľnosť vodiča motocyklistu. Uvedené ozrejmenie sa týkalo vysvetlenia oboch svedkov, ktorí tvrdili, že spadnutý strom bol na komunikácii dosť viditeľný a to aj napriek zlému počasiu.

27. Uviedol, že stav počasia v rozhodný deň je zrejmý zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, keď v uvedený deň v lokalite mesta Košice došlo k búrkovej činnosti, ktorá bola sprevádzaná dážďovými prehánkami už v čase od 17:15 hod. do 21:25 hod., kedy dochádzalo ku kolísaniu intenzity dažďových prehánok.

28. V konaní však nebola preukázaná skutočnosť kedy, v ktorom okamihu a z akého dôvodu, či z dôvodu dažďa a podmytia, alebo vetra došlo k spadnutiu stromu na vozovku, do ktorého žalobca narazil, preto s tvrdením žalovaného, že sa tak stalo až o 19:30 hod., kedy bola rýchlosť vetra 86 km/h, súd prvej inštancie nesúhlasil.

29. Pokiaľ žalovaný namietal svedeckú výpoveď svedka R. v tom smere, že strom na vozovke bol spadnutý už o 16:15 hod., keďže o 16:10 hod. odchádzal z Košíc a právny zástupca žalobcu namietal výpoveď svedka D., že daným úsekom prechádzali na Jahodnú o 19:25 hod., súd tieto svedecké výpovede v tejto časti vyhodnotil ako irelevantné, keďže nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.

30. Obdobne súd prvej inštancie vyhodnotil dôkaz, Správu o zásahu zo dňa 16.8.2010 o 19:25 hod., keďže tento listinný dôkaz nezodpovedá a nekorešponduje s výjazdmi Hasičského a záchranného zboru v Košiciach z uvedeného dňa, ani výjazdu Hasičského a záchranného zboru v Šaci, keďže veliteľ zmeny podľa strážnej knihy, D. nastúpil k výjazdu do Košíc o 18:50 hod., to znamená, že v uvedenom čase, t.j. o 19:25 hod. nemohol realizovať výjazd smerom na Jahodnú.

31. Súd prvej inštancie po vyhodnotení hore uvedených dôkazov dospel k záveru, že prvý výjazd v úseku Košice - Čermeľ sa uskutočnil až v čase dopravnej nehody, príp. na Jahodnú až po tejto nehode, čo je zrejmé z evidencie výjazdov tak správcu ako aj hasičského zboru v Košiciach.

32. K samotnému predmetu sporu súd dodal, že nie je rozhodujúce, či závadu v zjazdnosti je možné odstrániť len bežnou údržbou, alebo údržbou rozsiahlejšou, nakoľko z ust. § 9 ods. 1 zák. č. 135/61 Zb. totiž vyplýva, že za zjazdnosť ciest sú zodpovední ich správcovia, ktorí musia bez prieťahov závady odstraňovať s tým, že do výkonu správy komunikácie patrí aj úloha priebežne kontrolovať stav ciest, so zameraním sa na zisťovanie celkového stavu komunikácie, jej funkčnosti a teda aj zisťovania stavu cestných pásiem pri komunikáciách, ktoré spravujú.

33. V zmysle cestného zákona a vyhlášky, ktorou sa tento zákon vykonáva, súd prvej inštancie mal za to, že povinnosť žalovaného odstraňovať závadu v zjazdnosti cesty nemá nastať až potom, keď je samotná cesta neprejazdná, ale mal by tieto cesty, resp. pásma popri cestách kontrolovať priebežne, nielen podľa konkrétnej situácie, alebo len vtedy, keď niečo niekto nahlási (viď - výpoveď svedka J.).

34. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, t.j. preukázal zodpovednosť žalovaného za škodu vzniknutú pri dopravnej nehode, preukázal splnenie všetkých zákonných podmienok. Naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal liberáciu spod zodpovednosti za škodu. Z uvedených dôvodov preto súd uzavrel, že základ nároku žalobcu je daný, a preto rozhodol medzitýmnym rozsudkom podľa ust. § 214 o základe uplatneného nároku žalobcu.

35. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný a uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 pís. f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Poukazoval na to, že v konaní nebolo sporné, že dňa 16. 08. 2010 došlo k dopravnej nehode na komunikácii č.II/547 v úseku nazývanom Vrabčie skaly, keď žalobca viedol motocykel a narazil do padnutého stromu na komunikácii, pričom táto prekážka vznikla následkom zmeny poveternostných podmienok, keďže v deň nehody bola na území mesta Košice a okolí aj búrka. Aj keď s poukazom na § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v platnom znení, správcovia ciest zodpovedajú za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií, poukazoval na to, že dĺžka cestnej komunikácie v správe žalovaného je 747 km, čím nie je objektívne možné zabezpečiť údržbu týchto ciest súčasne a to navyše vtedy, ak spadnutý strom ako prekážka vznikla z dôvodu náhlej zmeny poveternostných podmienok, ktoré je možné subsumovať pod okolnosti vyššej moci (viď znalecký posudok Ing. Mariana Viňanského zo dňa 11. 03. 2011), pričom z výpovede vypočutého svedka S. D., ktorý pracoval v čase nehody žalobcu na Hasičskej stanici v Šaci a v deň nehody dňa 16. 08. 2010 bol veliteľom zásahu, o 09.25 hod. bola Hasičská stanica v Šaci povolaná na výpomoc operačným strediskom z Košíc z dôvodu, že sami nestíhali. To potvrdzuje rozsah a intenzitu zmeny poveternostných podmienok, ktoré mali za následok vznik škody na majetku a ohrozovali zdravie a životy na rozsiahlom území. Preto podľa súdu k spadnutiu stromu mohlo najskôr dôjsť o 19.30 hod., nakoľko o 19.25 hod. hasiči zo Šace mali voľný prejazd na Jahodnú. Rovnako zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu je zrejmé, že najsilnejší náraz v deň nehody bol o 19.30 hod., a to až 86 km/hod., čo je vietor spôsobilý vyvracať alebo lámať stromy, podľa v konaní predloženej Beaufortovej stupnice sily vetra. Preto nebolo možné zo strany žalovaného objektívne zabezpečiť označenie alebo odstránenie stromu.

37. Uviedol, že z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že nikto nezaznamenal spadnutý strom, do ktorého narazil žalobca pred časom samotnej nehody (viď výpoveď svedka F. J. ako dispečera na Magistráte mesta Košice), keďže výjazd uskutočnil až od 19.35 hod., kedy strom na komunikácii spadnutý nebol a jediný svedok, ktorý tvrdil, že strom vytvoril prekážku na ceste pred časom 19.30 hod. bol svedok W. R., ktorý sa so žalobcom osobne pozná a preto je táto výpoveď nedôveryhodná a nepravdivá a nepotvrdzuje ju žiadny iný dôkaz vykonaný v konaní, keďže aj zo správy SHMÚ jasne vyplýva, že sila vetra, ktorá zodpovedala sile spôsobilej vyvracať stromy na území Košíc a okolia nastala až dlho po tom, ako úsekom prechádzal svedok R., a preto strom musel vytvoriť prekážku na komunikácii len tesne pred samotnou nehodou, pričom z objektívneho hľadiska nebolo v ten deň, vzhľadom na rozsiahlu kalamitu na dotknutom úseku, možné označiť alebo odstrániť túto prekážku, s čím sa ale súd nevysporiadal v napadnutom rozsudku a nevenoval pozornosť ani vedeniu motocykla žalobcom, ako aj ten skutočnosti, že svedkovia tvrdili, že spadnutý strom bol podľa nich dobre viditeľný a na dotknutom úseku neboli hlásené popadané stromy až do času dopravnej nehody, z čoho sú zrejmé liberačné dôvody žalovaného v tom znení, že ak nevedel o spadnutom strome, nemohol ho ako prekážku ani označiť ani odstrániť pred časom, kedy k nehode žalobcu došlo.

38. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok zmenil tak, že základ nároku nie je daný a aby žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému náhradu trov konania.

39. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že z liberačných dôvodov nevyplýva preukázanie reálne vynaloženej a vykonanej činnosti zo strany žalovaného ako správcu komunikácie a to v zmysle ust. § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb., s odkazom na nemožnosť prenesenia zákonom stanovených povinností a zodpovednosti žalovaného ako správcu komunikácie na tretie osoby s poukazom na vykonané dokazovanie, t.j. aj svedeckú výpoveď p. Kerekeša, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný vykonáva pôsobnosť a činnosť správcu komunikácie dlhodobo a reálne, len v podobe jednej osoby (dispečera na telefóne), s absolútnou absenciou akýchkoľvek materiálnych, personálnych, technických, prevenčných a organizačných predpokladov, teda len rýdzo formálne, ktorá v danom prípade nemôže ani objektívne nemohla v žiadnom smere obsiahnuť a naplniť všetky činnosti a povinnosti, ktoré sú správcovi komunikácie zverené a uložené prislúchajúcimi právnymi predpismi, čím možno hovoriť o nenaplnení žiadneho subjektívneho predpokladu a neexistencii žiadneho objektívneho dôkazu nasvedčujúcemu tvrdeniu žalovaného o tom, že nebolo v medziach jeho možnosti v tak krátkom čase a pri vynaložení všetkej starostlivosti na danú prekážku upozorniť, resp. ju odstrániť, keďže jeho povinnosti sú zrejme zo zákona.

40. Žalobca sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný nevytvorením náležitých organizačných predpokladov, absenciou reálnych preventívnych opatrení, sa sám objektívne zbavil možnosti prekážku cestnej premávky v danom prípade zistiť, na ňu predpísaným spôsobom upozorniť, resp. ju bezodkladne odstrániť a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že priamou a bezprostrednou príčinou vzniku, priebehu a následku dopravnej nehody, bolo vytvorenie dopravným značením nijak neoznačenej a neodstránenej, náhlej a neočakávanej pevnej prekážky (závady) v zjazdnosti komunikácie (stromu spadnutého na vozovku), ktorú žalobca nemohol v žiadnom smere predvídať a ktorej zrážke žalobca z tohto dôvodu, ani pri vynaložení maximálneho úsilia nemohol zabrániť. Teda, že technickou príčinou dopravnej nehody bola skutočnosť, že v jazdnom pruhu motocyklu (žalobcu) sa v rozpore s pravidlami cestnej premávky nachádzala tmavá prekážka, ktorá vytvárala kolíznu situáciu pre vodiča a že žalobca z objektívneho hľadiska preukázane vynaložil povinnú mieru opatrnosti a z hľadiska individuálneho aj vynaložil primeranú mieru opatrnosti vo vzťahu k okolnostiam, ktoré bol objektívne schopný predvídať, ako aj to, že nemožno od žalobcu, ktorý v danom prípade viedol motocykel v súlade s dopravnými predpismi žiadať, aby predvídal, že v jeho jazdnej dráhe vznikne tak nepredvídateľná situácia v podobe danej závady v zjazdnosti komunikácie a aby uvažujúc takouto hypotézou zvýšil svoju pozornosť nad mieru svojej povinnej a individuálnej opatrnosti, ktorú bol v danej situácii schopný vynaložiť, keďže k odstráneniu prekážky v zjazdnosti komunikácie došlo až po vzniku dopravnej nehody, no nie činnosťou žalovaného, ale privolanou jednotkou Hasičského a záchranného zboru Košíc.

41. Uviedol, že žalovaný nepreukázal, že k vytvoreniu závady v zjazdnosti komunikácie došlo tesne pred dopravnou nehodou, keďže listinné dôkazy vyžiadané konajúcim súdom, t.j. z knihy výkonu služby HaZS HS Šaca za rok 2010 vyplýva, že v čase o 18.50 hod. už bolo po búrke, čo potvrdil aj svedok a poveternostný stav počasia bol ustálený. Výpoveď svedka R. D., že v čase o 19.25 hod. žiaden spadnutý strom v jazdnom pruhu nebol, je nedôveryhodná, nakoľko zasahujúca jednotka vyslaná o 18.05 hod do lokality Stará Slanecká cesta odstraňovala veľa popadaných stromov a cesta bola zatarasená. Preto v čase o 19.25 hod. nemohol s jednotkou prechádzať cez Jahodnú, kde odstraňoval popadané stromy.

42. Vzhľadom k tomu súd prvej inštancie mal za to, že svedecké výpovede svedkov J. O. D. sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce, keďže sú v rozpore s listinnými dôkazmi Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Košiciach, ako aj knihy výkonu služby HaZZ HS Košice za rok 2010. Uviedol, že žalovaný nielen v konaní, ale aj v odvolaní žiadnym spôsobom nepreukázal zbavenie sa zodpovednosti za vznik škody, t.j. aby odstránenie závady alebo riadne upozornenie na ňu presahovalo medze jeho možnosti, nakoľko žalovaný o závade nevedel, nikto mu ju nenahlásil a preto ju nemohol ani odstrániť. Keďže dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní liberácie spod zodpovednosti za škodu nesie žalovaný a tento ju v konaní ani v odvolacích námietkach nepreukázal, žalobca, navrhoval rozsudok potvrdiť s tým, že v ďalšom smere poukazoval na svoje písomné podania vo veci. Navrhoval priznať mu nárok na náhradu trov konania.

43. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

44. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, ďalej len „CSP"), prejednal odvolanie žalovaného ako odvolanie podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (včas), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario a v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania žalovaného.

45. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 24. 01. 2019 o 09.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 16. 01. 2019 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

46. Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

47. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

48. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

49. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné pre úplné a rozhodujúce zistenie skutkového stavu, t.j. pre rozhodnutie o danosti základu nároku uplatneného zo strany žalobcu, v medziach rozhodnutia v spore medzitýmnym rozsudkom, a preto vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné s tým, že vykonané dôkazy súd vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. a z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 a zároveň svojim procesným postupom neodňal možnosť žalovanému konať pred súdom a neznemožnil mu realizáciu procesných práv priznaných mu civilným procesom za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

50. Nakoľko súd prvej inštancie vykonal, čo sa týka preskúmania základu danosti uplatneného nároku, dostatok dôkazov potrebných pre riadne rozhodnutie vo veci s tým, že odvolacie námietky žalovaného sú totožné s jeho procesnou obranou v konaní na súde prvej inštancie, s čím sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne, zákonne a správne vysporiadal, odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 v smere uplatnených odvolacích námietok poukazuje na ich odôvodnenie v napadnutom rozsudku a len na zdôraznenie správnosti dopĺňa ďalšie dôvody danosti základu uplatneného nároku.

51. Odvolací súd poukazuje na to, že v spore nebola sporná aktívna a pasívna legitimácie strán sporu, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynula aktívna legitimácia žalobcu, nakoľko bol to práve žalobca, ktorý dňa 16. 08. 2010 v čase okolo 20.25 hod. viedol motocykel zn. I. Z., E.: Z.- XXX O. po komunikácii číslo: II/547, v smere od centra mesta Košice, k rekreačnej oblasti Alpinka, kde v úseku zvanom „Vrabčie skaly“ narazil v rozpore s pravidlami cestnej premávky, do dopravným značením nijak neoznačenej a neodstránenej pevnej prekážky, závady, stromu, spadnutého na vozovku a utrpel nielen vecnú, ale aj škodu na zdraví (viď - rozhodnutie OR PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici č. ORPZ-SN-ODI3-GL-P-118/210 zo dňa 02. 05. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. 05. 2012, závery znaleckého dokazovania vykonaného Ing. Viňanským, znalcom z odboru dopravná cesta, odvetvie - nehody v cestnej premávke č. 21/2011 zo dňa 14. 04. 2011, Odborné vyjadrenie Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinskej Univerzity v Žiline, číslo: 112/2012 zo dňa 13. 04. 2012) a nakoľko žalovaný - Mesto Košice prostredníctvom Magistrátu Mesta Košice, oddelenie výstavby, investícii a stavebného úradu - referát dopravy, listom zo dňa 21. 06. 2012 žalobcovi oznámilo, že cesta č. II/547 Čermeľ - Jahodná je zaradená do cestnej siete Mesta Košice, ktorej správu a údržbu vykonáva a za ňu zodpovedá, s odkazom aj na podanie zo dňa 21. 06. 2012, kde Mesto Košice oznámilo, že správu a údržbu na ceste II/547 Čermeľ - Jahodná vykonáva referát dopravy, pričom uvedená cesta je zaradená do cestnej siete Mesta Košice a jej parametre sú v dĺžke vozovky 16.061 m a šírke 9,90 m, pričom ide o cestu II. triedy, je nesporne správne v spore daná aj pasívna legitimácia žalovaného s apelom aj na ust. § 9 a § 9a ods. 2 Zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon).

52. Správne súd prvej inštancie uzavrel, že s odkazom na ust. § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len Cestný zákon), závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich správcovia s tým, že správcovia sú povinní vykonávať aj pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií, ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete, ako aj prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť v cestnej premávke, pričom podľa ust. § 9a ods. 2 citovaného zákona, sú správcovia diaľnic, ciest a miestnych komunikácií zodpovední za škody, ktoré vznikli užívateľom týchto komunikácií a ktorých príčinou boli závady v zjazdnosti, okrem prípadu, že preukážu, že nebolo v medziach možnosti tieto závady odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť s tým, že ide o úpravu „lex specialis“ voči právnej úprave obsiahnutej v Občianskom zákonníku v zmysle ustanovení o náhrade škody.

53. Keďže aktívna a pasívna vecná legitimácia v spore bola nesporná a daná správne, predmetom odvolacieho prieskumu bola len na spornosť uplatnených liberačných dôvodov na zbavenie sa zodpovednosti zo strany žalovaného, nakoľko žalovaný sa mohol objektívnej zodpovednosti v zmysle § 9a ods. 2 citovaného zákona zbaviť len v tom prípade, že by preukázal, že nebolo v medziach jeho možnosti závady na komunikácii odstrániť, ani na ne predpísaným spôsobom upozorniť.

54. Podľa ust. § 12 ods. 1 vyhl. č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon), zjazdnosť diaľníc, ciest a miestnych komunikácií je taký stav týchto komunikácií, ktorý umožňuje bezpečnú jazdu motorových i nemotorových vozidiel prispôsobenú dopravno-technickému stavu týchto komunikácií, poveternostným podmienkam a ďalším okolnostiam, ktoré môže vodič predvídať.

55. Podľa ods. 2 citovanej vyhlášky, závady v zjazdnosti diaľníc, ciest a miestnych komunikácií sú také zmeny v zjazdnosti týchto komunikácií spôsobené vonkajšími vplyvmi, ktoré nemôže vodič predvídať ani pri jazde prispôsobenej stavebnému stavu komunikácie, poveternostným podmienkam, vlastnostiam vozidla a nákladu, vlastným schopnostiam a iným zjavným okolnostiam. Závadami v zjazdnosti sú najmä a) ojedinelé výtlky, výmole a hrbole v inak bezchybnom povrchu súvislého úseku vozovky, nevhodne uložený udržiavací materiál, spadnuté stromy a kamene, poškodené dopravné značky a iné prekážky, ak sa na ne predpísaným spôsobom neupozorňuje, b) znečistenie vozovky, poškodenie vozovky a iné závady spôsobené užívateľmi komunikácie alebo prevádzkovateľmi činností v okolí diaľníc, ciest a miestnych komunikácií, c) ojedinelé miesta s poľadovicou, ktorá vznikla námrazou, zamŕzaním stekajúcej vody na vozovku z okolia alebo vôd stojacich na vozovke v dôsledku zlej funkcie zariadenia na odvodnenie komunikácie.

56. S odkazom na ust. § 12 ods. 2 písm. a/ hore citovanej vyhlášky závadami v zjazdnosti sú aj spadnuté stromy tak, ako to aj správne uzavrel súd prvej inštancie.

57. Žalobca tvrdil, že základ nároku mu vznikol z dôvodu, že k nehode došlo z dôvodu hore uvedenej závady v zjazdnosti predmetnej komunikácie, ktorej správcom je žalovaný s tým, že žalovaný zase tvrdil a tento názor zastával i v odvolaní, že aj keď v čase nehody bola cesta v nevyhovujúcom stave, jednalo sa o taký stav, ktorý nebolo možné odstrániť objektívne a upraviť bežnou údržbou s odkazom na ust. § 9a ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.

58. Odvolací súd sa ale plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade stav vozovky v čase nehody je typickou závadou zjazdnosti vyslovene uvedenom v demonštratívnom ustanovení § 12 ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. a preto obstojí právny záver súdu prvej inštancie o objektívnej zodpovednosti žalovaného ako správcu komunikácie. Odvolací súd má za to, že v danom prípade neboli naplnené liberačné dôvody podľa ust. § 9a ods. 2 cestného zákona, ktoré by žalovaného zbavili zodpovednosti (viď body 73 a 74 na str. 22 odôvodnenie napadnutého rozhodnutia).

59. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zo strany žalovaného bolo preukázané protiprávne konanie tým spôsobom, že tento neurobil vhodné opatrenia na odstránenie takéhoto stavu, ktorý by mohol viesť k vzniku škody s tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia jednoznačne vyplynulo, že žalovaný neadekvátne reagoval na zlé poveternostné podmienky v danom čase, čo vyplynulo aj zo správy Slovenského hydrometeorologického ústavu, denníka dispečera Magistrátu Mesta Košice, záznamov výjazdu k zásahu ORHJaZZ v Košiciach, v Šaci, ktoré mali žalovaného nútiť vykonať opatrenia smerujúce k tomu, aby k takejto situácii nedošlo, pričom rozhodnutie o zodpovednosti žalovaného taktiež vychádza z ust. § 415 Občianskeho zákonníka o generálnej prevenčnej povinnosti, ktoré ukladá každému počíňať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, na prírode a životnom prostredí. Takáto všeobecná prevenčná povinnosť je záväznou právnou povinnosťou a jej nedodržanie treba vykladať tak, že sa jedná o chovanie, ktoré je v rozpore s právom a teda chovaním protiprávnym.

60. Odvolací súd konkrétne k odvolacím námietkam žalovaného totožným s jeho procesnou obranou - viď bod 63 odôvodnenia napadnutého rozsudku v tom znení, že čo sa týka liberačných dôvodov žalovaný poukazoval na časovú súvislosť svedeckej výpovede svedka D., s predloženou správou o zásahu, z ktorej má vyplývať, že „k spadnutiu stromu došlo najskôr o 19.30 hod., keďže hasiči zo Šace o 19.25 hod. mali voľný prejazd na Jahodnú, ktorému času zodpovedá aj samotná správa s časom, kedy k samotnej nehode došlo a to aj s poukazom informáciu od hydrometeoroligckého ústavu, keď najsilnejší náraz vetra bol podľa ich tvrdení o 19.30 hod.“, čím mal žalovaný za to, že v jeho možnostiach ako správcu predmetnej cesty nebolo možné zabezpečiť odstránenie stromu v danom úseku, dávajúc do pozornosti aj svedecké výpovede svedka R. O. I. J., ktorí v danom úseku v rozhodnom čase prechádzali, uvádza, že súd prvej inštancie sa správne s týmito námietkami vysporiadal v odôvodnení ďalších bodov pod č. 64 - 74 napadnutého rozsudku, z ktorých odôvodnením sa odvolací súd v zmysle § 387 ods. 2 jednoznačne stotožňuje a apeluje na neunesenie dôkazného bremena v tomto smere zo strany žalovaného.

61. Odvolací súd uvádza, že nakoľko odvolateľ v podanom odvolaní inými skutočnosťami podané odvolanie neodôvodňoval, ním tvrdené skutočnosti v podanom odvolaní nemohli spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, keďže v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona č. 135/61 Zb. sú za zjazdnosť ciest zodpovední správcovia, do výkonu správy ktorých patrí aj priebežná kontrola stavu ciest, ako aj povinnosť odstraňovať závadu v zjazdnosti cesty, t.j. pásma popri cestách kontrolovať priebežne, nielen podľa konkrétnej situácie a nielen podľa hlásení, čo nemožno ani liberovať tým, že žalovaný nedisponuje potrebnými personálnymi a technickými prostriedkami, ktorými by mohol včas reagovať na vzniknutú reakciu prekážky, keďže zákonné podmienky zodpovednosti za škodu, ako aj povinnosti správcov sú objektívne dané v zmysle ust. § 9 ods. 1, s odkazom na ust. § 9a ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon) a žalovaný je povinný ich dodržiavať, pričom dôvody, na ktoré žalovaný poukazoval ako dôvody liberácie, t.j. že nebolo v jeho možnostiach tieto závady odstrániť, čiže závadu padnutého stromu odstrániť, so spochybnením príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a jeho pochybením, žalovaný dôkazné bremeno jednoznačne neuniesol, pričom pasívna vecná legitimácia žalovaného v danom spore je daná.

62. Keďže liberačné dôvody zo strany žalovaného nie sú v spore dané a žalovaný konal protiprávne, t.j. v rozpore s ust. § 9 ods. 1 s odkazom na ust. § 9a ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb., je objektívne zodpovedný za škodu vzniknutú žalobcovi, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania je zrejmá priama súvislosť medzi vznikom škody na strane žalobcu a protiprávnym konaním žalovaného, ktorý neodstránil s odkazom na ust. § 12 ods. 1, ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 35/1984 Zb. závadu v zjazdnosti cesty spočívajúcej v spadnutom strome na ceste, čo preukazujú predložené dôkazy zo strany žalobcu, ktorých hodnovernosť žalovaný v konaní nespochybnil a to s apelom aj na ust. § 415 o generálnej prevenčnej povinnosti žalovaného a ust. § 420 o náhrade škody s tým, že z vyjadrenia Univerzity v Žiline, Ústav súdneho inžinierstva č. 112/2012 (viď bod 9 odôvodnenia tohto rozsudku) jednoznačne vyplýva, že žalobca pri danej rýchlosti jazdy a za daných okolnosti nebol schopný zastaviť.

63. Vzhľadom k hore uvedeným skutočnostiam sú preto odvolacie námietky žalovaného právne irelevantné.

64. Odvolací súd potvrdil medzitýmny rozsudok ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 s odkazom na ods. 2 s tým, že s odkazom na ust. § 391 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keďže o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a medzitýmnym rozsudkom bolo len rozhodnuté o základe uplatneného nároku, odvolací súd v tomto štádiu konania nerozhodoval o nároku na náhradu trov odvolacieho konania, o ktorom ale rozhodne súd prvej inštancie až v konaní, ktorým sa konanie končí v zmysle § 262 ods. 1 CSP.

65. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .