Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/57/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členov senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore žalobcu Q. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. X/ XXX, K., zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Šimová, so sídlom Čajakova 5, Košice proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, zast. Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36866563, za účasti intervenienta: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušenstvom, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -500 zo dňa 13. februára 2020

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch pod č. II., III. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Konanie v časti sumy 6 585,30 eur z a s t a v u j e.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 140 475,74 eur titulom:

- bolestného v sume 20 224,70 eur,

- sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 93 702,- eur,

- straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti za obdobie od 17.08.2010 do 16.08.2011 v sume 2 625,80 eur,

- straty na zárobku po trvaní práceneschopnosti za obdobie od 16.08.2011 do 30.05.2019 v sume 22 020,84 eur,

- straty na zárobku po trvaní práceneschopnosti za obdobie od 01.06.2019 do 31.01.2020 v sume 1 902,40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banke, a. s. č.ú.: X.: I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.

III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo súdom priznanej sumy s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou zo dňa 26. 08. 2013 sa domáhal zaplatenia sumy vo výške 179.025,52 eur s prísl. titulom náhrady škody na zdraví, t.j. vecnej škody vo výške 606,13 eur, bolestného v sume 21.171,50 eur, sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 93.702 eur,

mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 46.851 eur, straty na zárobku počas práceneschopnosti 8.604,97 eur, straty na zárobku po skončení práceneschopnosti (úrazovej renty) vo výške 449,44 eur mesačne, čo za obdobie od 16. 08. 2011 do 19. 02. 2013 predstavuje jednorázovo sumu 8.089,92 eur a následne, počnúc mesiacom marec 2013 v sume 391,04 eur mesačne, vrátane valorizácie až do zmeny pomerov.

3. Žalobu žalobca odôvodňoval skutočnosťou, že dňa 16. 08. 2010, v čase okolo 20:25 hod., viedol motocykel značky Suzuki GS, E.: Z.-XXX O., po komunikácii číslo: II/547, v smere od centra mesta Košice, k rekreačnej oblasti Alpinka, kde v úseku zvanom „Vrabčie skaly“ narazil v rozpore s pravidlami cestnej premávky, do dopravným značením nijak neoznačenej a neodstránenej pevnej prekážky, závady, stromu, spadnutého na vozovku a utrpel škodu na zdraví a majetku , ktorej náhradu si uplatnil u žalovaného, ktorý je poistencom intervenienta.

4. Vychádzajúc z rozhodnutia OR PZ v Spišskej Novej Vsi, Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, o zastavení konania o priestupku, číslo: ORPZ-SN-ODI3-GL-P-118/2010 zo dňa 02. 05. 2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24. 05. 2012, zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného X.. C., znalcom z odboru doprava cestná, odvetvie - nehody v cestnej doprave č.: 21/2011 zo dňa 14. 04. 2011, z Odborného vyjadrenia Ústavu súdneho inžinierstva, Žilinskej Univerzity v Žiline, číslo: 112/2012 zo dňa 13. 04. 2012, podanú žalobu žalobca po právnej stránke odôvodňoval s poukazom na ust. , , , až 3 o cestnej premávke a mal za to, že preukázal objektívnu zodpovednosť žalovaného ako správcu uvedenej komunikácie za samotný vznik, príčinu a následky dopravnej nehody, pri ktorej nie vinou žalobcu, došlo ku škode na jeho zdraví a majetku, so vznikom trvalých následkov na svojej telesnej a duševnej integrite do budúcna, ktorú v danej právnej veci je preto potrebné posudzovať podľa ustanovení „lex specialis“ zákona o pozemných komunikáciách a zákona o cestnej premávke s odkazom na závery orgánov Policajného zboru o cestnej premávke. Uviedol, že pri dopravnej nehode okrem škody na majetku a na osobných veciach, utrpel viacero závažných poranení, charakterizovaných ako ťažké zranenia a úrazy s dlhodobou práceneschopnosťou a rekonvalescenciou, trvajúcou viac ako 1 rok , so vznikom trvalých následkov na svojom fyzickom a duševnom zdraví do budúcna, majúcich za následok to, že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v rozsahu stanovenia 45 %, po následnom prehodnotení v rozsahu 60 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou a počnúc dňom 16. 08. 2011 s priznaním invalidného dôchodku. Vychádzajúc zo záverov orgánov Policajného zboru SR, Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, ako aj zo záverov znaleckého dokazovania vykonaného v konaní vedenom pred uvedenými orgánmi, žalobca považoval rovnako za bezpečne preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovaného, ako povinnosti, ktorá mala byť v súlade s citovanými zákonmi o pozemných komunikáciách a zákonom o cestnej premávke vykonaná a vznikom škody na zdraví a veciach žalobcu.

5. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

6.Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. -300 zo dňa 24. januára 2019 potvrdil medzitýmny rozsudok, vydaný súdom prvej inštancie dňa 5.10.2017 pod č.k. -253 , ktorý rozhodol v tom znení, že základ nároku žalobcu je daný.

7.Po čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcu v časti vecnej škody vo výške 606,13 eur a v časti straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 5 979,17 eur, nakoľko žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil, súd prvej inštancie v zmysle konanie v tejto časti zastavil (viď. výrok pod č. I napadnutého rozsudku).

8. Predmetom sporu po úprave žaloby je nárok žalobcu na bolestné vo výške 20.230,- eur s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.230,- eur od 22.03.2013 do zaplatenia, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 93.702,- eur spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 93.702,- eur od 22.03.2013 do zaplatenia, mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 46 851,- eur, strata na zárobku počas práce neschopnosti v sume 2.625,80 eur spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.625,80 eur od 22.03.2013 do zaplatenia, strata na zárobku po skončení

práceneschopnosti za obdobie od 16.08.2011 do 19.02.2013 vo výške 3.440,02 eur spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.440,02 eur od 22.03.2013 do zaplatenia, od 20.02.2013 do 31.12.2013 vo výške 2. 487,22 eur, spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2. 487,22 eur od 22.03.2013 do zaplatenia, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 3.064,20 eur, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.064,20 eur od 01.01.2014 do zaplatenia, od 01.01.2015 do 31.12.2015 vo výške 3.002,40 eur, spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.002,40 eur od 01.01.2015 do zaplatenia, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 2.965,20 eur, spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2.965,20 eur od 01.01.2016 do zaplatenia, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 2.961,60 eur, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2.961,60 eur od 01.01.2017 do zaplatenia, od 01.01.2018 do 31.12.2018 vo výške 2.911,20 eur, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2.911,20 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, od 01.01.2019 do 30.05.2019 jednorazovo vo výške 1.189 eur, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 1.189,- eur od 01.01.2019 do zaplatenia počnúc mesiacom jún 2019 opakovane až do zmeny pomerov, sumu 237,80 eur spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 237,80 EUR od 01.06.2019 do zaplatenia, resp. až do zmeny pomerov.

9. Nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z právoplatného medzitýmneho rozsudku, že základ žalobou uplatneného nároku žalobcu voči žalovanému je dôvodný, následne už len rozhodoval o výške nároku žalobcu na náhradu uplatnenej škody na zdraví a v tomto smere vykonal dokazovanie vo vzťahu k uplatneným nárokom.

10. Z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.06.2015 mal súd prvej inštancie za preukázané , že k nehode došlo keď mal žalobca 29 rokov, býval u rodičov, aktívny šport nepestoval, odvtedy schudol 50 kíl, denne spí 5 hodín, medzičasom sa oženil a má dvojročnú dcérku, po roku od úrazu sa stal čiastočne invalidným, naďalej pracuje u zamestnávateľa, ktorý ho preradil na inú prácu, no pracuje na plný úväzok, predáva žiarovky a vypisuje papiere, čo sa týka finančného ohodnotenia v súčasnosti zarába 260,- eur mesačne, pred nehodou zarábal cca 700,- až 800,- eur mesačne, bol vášnivým motorkárom, s terajšou manželkou boli v motorkárskom klube, absolvovali výjazdy do zahraničia, do Chorvátska, bicyklovali, so svokrom obľuboval turistiku, po nehode však tieto aktivity vypadli.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa 08.03.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody na zdraví titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku poškodeného počas jeho práceneschopnosti a straty na zárobku po skončení jeho práceneschopnosti v celkovej sume 179.474,96 eur.

12. Žalovaný požiadal žalobcu výzvou zo dňa 18.03.2013 o predĺženie lehoty splatnosti, pretože intervenient ešte neposkytol likvidačnú správu k predmetnej náhrade škody na zdraví.

13. Intervenient poskytol žalobcovi vyjadrenie ku škodovej udalosti, a to oznámením zo dňa 23.04.2013 z ktorého vyplýva, že z Rozhodnutia o zastavení konania o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, nie sú známe okolnosti dopravnej nehody (príčina pádu stromu a jeho vlastník) a nie je stanovené kto za škodu zodpovedá. Nakoľko z predložených dokladov nie je preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo v dôsledku preukázaného konania a zodpovednosti poisteného Mesta Košice (žalovaného), intervenient nemôže nároky na náhradu škody usporiadať.

14. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.02.2013, ktorý vypracoval K.. K. I., celkový počet bodov za bolesť predstavuje 1.315,- bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 5.820,- bodov.

15. Po rozhodnutí medzitýmnym rozsudkom na návrh žalobcu, súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie: úrazová chirurgia a vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca K.. U. I., N.. s miestom výkonu činnosti Námestie Kozmonautov 9 Košice, za účelom zistenia kedy došlo u žalobcu k ustáleniu zdravotného stavu v časti bolestného a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže rozhodnutie v spore závisí od posúdenia skutočnosti na ktoré treba vedecké poznatky, pričom z vypracovaného znaleckého posudku č. 7/2020 zo dňa 20.1.2020 na čl. 439 spisu zistil, že dňom ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného je deň ukončenia

hospitalizácie na rehabilitačnej klinike v Národnom rehabilitačnom centre - Kováčová dňa 7.12.2011, kedy bola liečba v uvedenom zariadení ukončená a pri sťažení spoločenského uplatnenia, od jedného roku od poškodenia na zdraví, sa znalec stotožnil s dňom 24.2.2013 a to po odbornom vyšetrení žalobcu na klinike úrazovej chirurgie dňa 18.2.2013 s tým, že žalobca s týmto ustálením súhlasil, pričom žalovaný a intervenient odpovede znalca považoval za nedostatočné a rozporuplné. Následne súd bral zreteľ na potvrdenie zamestnávateľa žalobcu od spoločnosti Merkury Market Slovakia, oznámenia od Sociálnej poisťovne, ústredia a vec právne posúdil podľa ust. (ďalej len „“), OZ, OZ, , , , , , o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení všeobecnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občiansky zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov , s odkazom na , , , , , až 4 a , , , citovaného zákona, Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820-OL-2011 z 18.05.2011 (19/2011) o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2011, kedy výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 bola za 1 bod - 15,38 eur a podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 6/2013 výška náhrady za bolesť a výška za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2013 bola za jeden bod - 16,10 eur, ďalej ust. a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, , berúc do úvahy aj ust. a a a a dospel k záveru, že nárok žalobcu je opodstatnený, nie je však v plnom rozsahu.

16. Predmetom tohto sporu je náhrada škody na zdraví z titulu dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 16.08.2010, keďže žalobca viedol motocykel značky Suzuki a narazil do spadnutého stromu na vozovke. Nespornými skutočnosťami sú, že žalovaný mal v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu u intervenienta a, že v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.02.2013, ktorý vypracoval K.. K. I., celkový počet bodov za bolesť predstavuje 1.315,- bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 5.820,- bodov.

17. V konaní najviac spornou otázkou na ktorú sa strany zamerali, je kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia a preto súd v konaní ustanovil znalca K.. U. I., N., ktorý v znaleckom posudku č. 07/2020, zo dňa 20.01.2020, stanovil moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného na deň 07.12.2011 a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na deň 24.02.2013, pričom súd prvej inštancie považoval uplatnený nárok za nepremlčaný, keďže čo sa týka bolestného podstatným momentom je čas vykonania operácie, kedy poškodený vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá s odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24.9.2008 sp. zn. , ako aj rozsudok NS SR zo dňa 28.6.2001 sp. zn. M Cdo37/2000, R68/2003 a čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia odkazoval na rozsudok NS ČR zo dňa 18.10.2005 sp. zn. a s prihliadnutím na závery znalca K.. U.Á. I., N.., ktorý v znaleckom posudku č.7/2020 zo dňa 20.1.2020 stanovil moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného na deň 7.12.2011 a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na deň 24.2.2013, ktorý vychádzal aj z lekárskeho posudku K.. K. I. zo dňa 24.2.2013, ktorý ohodnotil bolestné žalobcu na 1 315 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 5 820 bodov, pričom tento znalecký posudok súd považoval za komplexný a presvedčivý, keďže má na všetky náležitosti v zmysle , v zmysle ust. tohto zákona, po vynásobení počtu bodov 1.315 x suma náhrady za jeden bod za rok 2011 je 15,38 eur, predstavuje náhrada za bolesť žalobcom uplatnenú čiastku 20.224,70 eur a po vynásobení počtu bodov 5.820 x suma náhrady za jeden bod za rok 2013 je 16,10 eur, predstavuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia čiastku v sume 93.702,- eur a preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nárok uplatnil oprávnene a v správnej výške a preto v tejto časti žalobe vyhovel.

18. Vo vzťahu k nároku ohľadom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a vec právne posúdil podľa a keďže nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, v tejto časti žalobu zamietol, nakoľko mal za preukázané, že utrpené poškodenie zdravia žalobcu, aj keď znížilo kvalitu života žalobcu, utrpené nepriaznivé následky ale neboli tak zásadné, aby do života žalobcu zasiahli tak vážne, aby poskytnutie len základnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia bolo zjavne neprimerané utrpenej ujme, keďže k nehode žalobcu došlo, keď mal 29 rokov, býval u rodičov, aktívny šport nepestoval, odvtedy schudol 50 kg, denne

spí 5 hodín, oženil sa, má dvojročnú dcérku, stal sa čiastočne invalidným, ale naďalej pracuje u zamestnávateľa, ktorý ho preradil na inú prácu, no pracuje na plný úväzok, predáva žiarovky a vypisuje papiere s tým, že predtým zarábal cca 700 až 800 eur, v súčasnosti 260 eur a preto žalobe v časti o zaplatenie sumy 46 821 eur titulom zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd zamietol a to aj s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 19.6.2019 sp. zn. .

19. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia následne vec súd prvej inštancie právne posúdil aj podľa ust. v znení uplatneného nároku na náhradu za stratu na zárobku počas a po ukončení pracovnej neschopnosti v zmysle ,počas uplatnených období (viď v tomto znení body 64 až 67 odôvodnenia napadnutého rozsudku).

20. Po právnom posúdení veci podľa , a o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, súd prvej inštancie na základe predtým vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia konštatoval, že žalobca si výzvou na zaplatenie zo dňa 8.3.2013, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.3.2013, uplatnil u žalovaného podľa a násl. , právny nárok na náhradu škody na zdraví v celkovej sume 179 474,96 eur, pričom žalovaný následne dňa 15.3.2013 požiadal intervenienta o urýchlené ukončenie poistnej udalosti a o oznámenie o výške poistného plnenia s tým, že intervenient bez zbytočného odkladu začal prešetrovania potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a listom zo dňa 23.4.2013 oznámil žalobcovi dôvody neposkytnutia poistného plnenia. Keďže mal za to, že nie je preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo v dôsledku preukázaného konania a zodpovednosti žalovaného, dávajúc do pozornosti aj rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 12.11.2018, pričom poisťovňa nebola nečinná a postupovala v zmysle alebo b) a v lehote 3 mesiacov poškodenému oznámila vybavenie jeho poistnej udalosti, súd nemohol konštatovať, že v zmysle sa poisťovňa dostala do omeškania a preto nárok v časti úrokov z omeškania zamietol.

21.O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle a s odkazom na a 2 a žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania z prisúdenej sumy.

22. Proti výrokom pod č. II. a IV. rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa , a . Napádal nesprávne určenie momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu, keďže nemožno vychádzať zo dňa spracovania lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia t.j. nesúhlasil s dňom 24.2.2013, keďže lekársky posudok treba vnímať ako doklad potvrdzujúci rozsah a výšku bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa žalovaného deň vzniku invalidity t.j. 16.8.2011 v Rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 13.10.2011, treba brať za moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Vzniesol námietku premlčania, keďže premlčacia lehota začala plynúť dňa 16.8.2011s tým, že nesúhlasil s dátumom ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného na deň 7.12.2011 a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na deň 24.2.2013, ktorý aj rozporoval a to s poukazom na nedostatky znaleckého posudku, ktorý je neúplný, neobsahuje logické a odborné odôvodnenie poskytnutých odpovedí na súdom položené otázky, čas otázky zostala nezodpovedaná a znalec sa pri koncipovaní odpovede venoval právnemu a nie odbornému (medicínskemu) posúdeniu súdom položenej otázky a preto zo znaleckého posudku ani nemožno vychádzať, pričom sa pridržiaval aj stanoviska intervenienta. Súd prvej inštancie tak svojvoľným hodnotením a akceptovaním dôkazu znaleckého posudku, ktorý je v rozpore so zákonom, sa dopustil porušenia práva žalovaného na spravodlivý proces, pričom znalec nie je oprávnený posudzovať právne otázky a nemal na vypracovanie znaleckého posudku ani podklady, čo je v rozpore s ust. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. Znalec v znaleckom posudku neuviedol relevantné a odborné odôvodnené dôvody, prečo určil ako deň ustálenia zdravotného stavu pre posúdenie bolestného práve deň ukončenia hospitalizácie žalobcu na Rehabilitačnej klinike v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová, dňa 7.12.2011. Ďalej poukazoval na protichodné závery vypracovaného znaleckého posudku, čím napádal nepreskúmateľnosť jeho odôvodnenia, ako aj jeho zmätočnosť, taktiež výpočet výšky náhrady škody z titulu bolestného, nakoľko táto má vychádzať zo stanovenia hodnoty bodu za rok 2009, za ktorý hodnota bodu predstavuje sumu vo výške 14,46 eur a nie suma náhrady za jeden bod za rok 2011 vo výške 15,38 eur, Žalovaný zastával názor, že nakoľko súd prvej inštancie vychádzal z neakceptovateľného znaleckého posudku, je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že nárok žalobcu na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vznikol v roku 2011 a preto žalobcovi prináleží

odškodné s hodnotou bodového ohodnotenia určenou podľa priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve Slovenskej republiky v roku 2010, t.j. 14,89 eur, čo pri sťažení spoločenského uplatnenia v rozsahu 5 820 bodov predstavuje sumu 86 660 eur a nie 93 702 eur, ako k tomu na základe nesprávneho právneho posúdenia dospel súd prvej inštancie.

23.Apeloval na to, že dátum vyhotovenia lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený s jeden a polročným časovým odstupom od dátumu ukončenia liečenia žalobcu, uvedený v predmetnom lekárskom posudku, nemožno za žiadnych okolností stotožňovať s momentom ustálenia zdravotného stavu žalobcu. Lekárskym posudkom sa len konštatuje deň ustálenia zdravotného stavu poškodeného, ktorým je v zmysle lekárskeho posudku deň ukončenia liečenia žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že najneskorší dátum, ktorý je možné vytýčiť ako moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu je deň vzniku invalidity, t.j. 16.8.2011, v súlade s Rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 13.10.2011.

24.Súd prvej inštancie sa na podklade svojvoľne akceptovaného, nedostatočného dôkazu, t.j. znaleckého posudku, dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu veci a tým aj k nesprávnemu právnemu záveru týkajúceho sa nepremlčania nároku žalobcu na uplatnenie bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, dávajúc do pozornosti právne posúdenie veci v zmysle , (ďalej len „“), čo ale súd neučinil a preto mal žalovaný za to, že premlčacia doba začala plynúť dňa 16.8.2011, s poukazom aj na rozhodnutie NS SR R 68/2003.

25.Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj na skutočnosť, že žalobca uplatnil nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia na príslušnom súde iba dňa 26.8.2013, t.j. viac ako tri roky po dopravnej nehode, a viac ako dva roky po ustálení zdravotného stavu žalobcu ako poškodeného, pričom žalovaný počas konania pred súdom prvej inštancie namietal premlčanie nároku žalobcu na bolestné a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia , nakoľko považoval za nepochybné, že subjektívna dvojročná premlčacia doba na uplatnenie predmetných nárokov márne uplynula, navrhoval, aby súd návrh žalobcu v časti náhrady bolestného a nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol. Súd prvej inštancie ale podľa názoru žalovaného pochybil, keď v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, na námietku premlčania žalovaného neprihliadol.

26.Taktiež napádal nesprávne právne posúdenie súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keďže odôvodnenie súdu v danom prípade neobstojí. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch pod. č. II. a IV. zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 100 % alternatívne, aby rozsudok vo výrokoch č. II. a IV. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

27.Proti napadnutému rozsudku podal odvolanie aj žalobca a to konkrétne len voči zamietavému výroku pod č. III., z dôvodov podľa a , keďže mal za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uvádzal, že v jeho prípade sú dané okolnosti hodné osobitného zreteľa podľa v znení odôvodnenia podanej žaloby, pričom súd nebral zreteľ na uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 19.6.2019. V danom prípade došlo k zásahu do telesnej a duševnej integrity jeho osoby s progresiou vývoja nepriaznivých následkov na jeho zdraví do budúcna, pričom odôvodnenie súdu je v tomto smere nepreskúmateľné. Mal za to, že jednoznačne preukázal, že len a len v príčinnej súvislosti s úrazom a jeho následkami na telesnej a duševnej integrite bol Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa 13.11.2011 uznaný za invalidného, so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou, pôvodne o 45 % a po následnom posúdení jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne bol v dôsledku progresie trvalých následkov a zhoršenia jeho zdravotného stavu uznaný invalidným, so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou osobou o 60 %, resp. od decembra 2013 až o 65 %.

28.Rovnako nesporným je aj to, že v priamej a v bezprostrednej príčinnej súvislosti s úrazom a jeho následkami na telesnej a duševnej integrite žalobcu, bol na základe komplexného posudku vykonaného za účelom posúdenia kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a to rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 14.2.2012 žalobca uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, so stanovením 60 % miery funkčnej poruchy a to v oblasti

následkov na zdraví titulom zníženej mobility, pohybovej schopnosti a orientácie, v sociálne oblasti, odkázanosti len na individuálnu prepravu a pod. So žalobcom predloženej zdravotnej dokumentácie je medicínsky preukázané, že rozsiahle poranenia do oblasti hlavy a krčnej chrbtice, vyústili u žalobcu do ťažkej formy organického psychosyndrómu, (posttraumatického psychosyndrómu) a vážnej depresívnej symptomatiky - poruchy ťažkého stupňa, s prejavmi čiastočnej straty pamäte, zajakávaním, s rozvinutou poruchou statodynamiky chrbtice a horných končatín, periférnou vestibulárnou poruchou a dysbalanciou šije, krku a chrbta, ktoré ho neprimerane hendikepujú vo všetkých oblastiach života. Od úrazu a následkom ťažkého a komplikovaného mozgovolebkového poranenia, je somaticky posudzovaný za emotívne narušenú a labilnú osobnosť, s častými zmenami nálady a vysokým stupňom refraktívnej depresie, so zhoršenou komplianciou, trpí poruchami a výpadkami pamäte, nespavosťou, je opakovane dezorientovaný v priestore a čase, je psychomotoricky spomalený, trpí defektom reči s výraznou prítomnosťou zajakávania, má objektívny nález v oblasti straty periférneho videnia a od úrazu je obojstranne nedoslýchavý. Apeloval na to, že utrpel úraz vo vitálnom, produktívnom a mladom veku, keď v čase dopravnej nehody mal len 29 rokov, do úrazu bol zdravý, bez akýchkoľvek obmedzení vo vykonávaní rôznych voľnočasových, športových a pohybových aktivít a následkom úrazu stratil (podstatným znížením fyzickej a pracovnej spôsobilosti), nielen svoje pôvodné pracovné zaradenie a s tým súvisiace finančné a sociálne istoty (strata na zárobku), ale do budúcna, je žalobca zásadne hendikepovaný aj v budovaní a pri udržiavaní doteraz vytvorených, prípadne nových sociálnych, priateľských a kamarátskych väzieb, pričom až do úrazu viedol bežný, no plnohodnotný život. S uvedenými skutočnosťami sa, ale súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal a preto 20 % mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia predstavujúce v tomto prípade sumu 18 740 eur by bolo podľa žalobcu v danom prípade adekvátna.

29.Ďalej nesúhlasil s nepriznaním príslušenstva z uplatnených nárokov s odkazom na , ktorý nemožno na daný prípad žalobcu aplikovať, nakoľko sa právny základ ním uplatneného nároku neodvíja od súdom prvej inštancie mylne a nesprávne aplikovaného citovaného právneho predpisu. Žalobca nielen osobu žalovaného (ako stranu sporu, ako subjekt objektívne zodpovedný za vznik škody na zdraví žalobcu a subjekt, ktorý je nositeľom právnej povinnosti náhrady škody na zdraví žalobcovi), ale aj právny základ žalobného návrhu a pasívnu legitimáciu žalovaného (procesnú subjektivitu), v konaní neodvíja od súdom prvej inštancie mylne a nesprávne aplikovaného citovaného právneho predpisu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ale v intenciách „lex specialis“ zákona číslo o pozemných komunikáciách (cestný zákon) a Vyhlášky č. , ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách, zákona číslo o cestnej premávke, v spojení s ust. , a právnej úpravy obsiahnutej v v prislúchajúcich ustanoveniach o náhrade škody (ust. , , ), v spojení s právnou úpravou „lex specialis“ zákonom číslo o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, v znení neskorších právnych predpisov. Je tak nepochybným, že na daný prípad žalobcu, sa ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, nevzťahujú a preto zamietnutie uplatneného nároku žalobcu na prislúchajúci úrok z omeškania z jednotlivo uplatňovaných nárokov, nemožno zo strany súdu prvej inštancie relevantne subsumovať a ani zákonne aplikovať pod právny režim takto nesprávne zvoleného právneho predpisu. Jeho nároky je potrebné posudzovať v zmysle a . Žalobca považoval za nesporné, že k uplatneniu nároku došlo dňa 11.3.2013 (výzvou žalobcu na úhradu zo dňa 8.3.2013) a keďže k úhrade odškodnenia zo strany žalovaného žalobcovi v stanovenej 10 dňovej lehote nedošlo, mal za to, že najneskôr dňom 22.3.2013 žalovaný tým, že žalobcovi nepoukázal náhradu škody na zdraví a to ani doteraz, si svoju povinnosť riadne a včas nesplnil, čím sa bezpochyby dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku pod č. III. zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví a to titulom zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 18 740 eur a prizná mu uplatnené úroky z omeškania v tomto znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 5,75 % úrok z omeškania ročne, zo sumy 20 224,70 eur od 22.3.2013 do zaplatenia, 5,75 % úrok z omeškania ročne, zo sumy 93 702 eur od 22.3.2013 do zaplatenia, 5,75 % úrok z omeškania ročne, zo sumy 2 625,80 eur od 22.3.2013 do zaplatenia, 5,75 % úrok z omeškania ročne, zo sumy 5 927,24 eur od 22.3.2013 do zaplatenia (za obdobie od 16.8.2011 do 31.12.2013), 5,25 % úrok z omeškania ročne, zo sumy 3 064,20 od 1.1.2014 do zaplatenia (za obdobie od 1.1.2014 do 31.12.2014) a taktiež mu prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % prípadne

napadnutý rozsudok vo výroku pod č. III. zruší a v rozsahu zrušenia vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

30.Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, čo sa námietky premlčania týka mal za to, že žalobca si najskôr mohol úsudok o prípadnom škodcovi vyvodiť už na základe rozhodnutia OR PZ Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.5.2012 resp. najneskôr od dátumu prevzatia oznámenia žalovaného o tom, kto vykonáva správu a údržbu danej komunikácie a teda už od 3.7.2012 a najneskôr dňa 24.5.2012 a dňa 3.7.2012, mohlo dôjsť k objektívnemu naplneniu jedného resp. oboch zákonných predpokladov kumulatívneho splnenia zákonných podmienok a teda k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty podľa ust. . Rovnako s poukazom na citované rozsudky sa súd prvej inštancie sporne vysporiadával s námietkou ustálenia zdravotného stavu a mal za to, že súd prvej inštancie prijal v tomto smere zákonný záver ak správne ustálil, že otázka možnosti vydania lekárskeho posudku je závislá a podmienená na splnení zákonnej podmienky a tou je, že zdravotný stav žalobcu možno považovať za ustálený, pričom nesúhlasil s námietkou týkajúcou sa znaleckého posudku.

31.Žalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol, že v danom prípade správne súd nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie náhrady a to s poukazom na uznesenie NS SR zo dňa 29.11.2011 sp. zn. , keďže uznanie invalidity je jedným, nie však jediným dôvodom hodným osobitného zreteľa pre zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Čo sa týka príslušenstva uplatňovaného nároku, rovnako súd postupoval správne ak vychádzal zo správneho právneho posúdenia a v tejto časti žalobu zamietol.

32.Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na skutkovej a právnej dôvodnosti žalobcom podaného odvolania a navrhoval jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

33.Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( účinného od 1.7.2016) prejednal odvolania strán sporu ako podané včas, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. a a dospel k záveru, že odvolania strán sporu z uplatnených odvolacích dôvodov podľa , a sú dôvodné.

34.Žalobca podal odvolanie proti výroku napadnutého rozsudku pod č. III., o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti , ktorý spočíva v nepriznaní zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu nenaplnenia zákonných predpokladov podľa , keďže súd prvej inštancie nezistil také dôvody vhodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie náhrady sťaženia spoločného uplatnenia s poukazom na rozsudok NS SR zo dňa 22.11.2018 a rovnako nesúhlasil s nepriznaním peňažnej sankcie v podobe úrokov z omeškania podľa , ktorá je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) , čím súd nepriznal úroky z omeškania z jednotlivých nárokov nedôvodne, keďže na daný prípad patria úroky z omeškania podľa ust. .

35.Proti vyhovujúcemu výrokom rozsudku pod č. II. a IV. podal odvolanie žalovaný. Poukazoval na premlčanie uplatneného nároku, čo súd neodôvodnil v znení právneho posúdenia veci , . Namietal stanovenie ustálenia zdravotného stavu žalobcu, čo sa týka bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia so zreteľom na v konaní vypracovaný znalecký posudok, ktorý nemá zákonom stanovené náležitosti, nevychádza dostatočne z podkladov, je nepreskúmateľný, pričom následne namietal aj vyčíslenie bodového ohodnotenia priznaného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Keďže žalovaný popieral priznaný nárok náhrady škody z ublíženia na zdraví, uvedená skutočnosť má vplyv aj na priznanie straty na zárobku žalobcu počas a po trvaní práceneschopnosti za určené obdobia. Zároveň napádal výrok o náhrade trov konania ,z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

36. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa a .

37. Žalovaný, s ktorým sa stotožnil aj intervenient uplatnil odvolacie dôvody podľa , a .

38.Neúplnosť zistenia skutkového stavu ( ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

39.Odvolací dôvod podľa ust. t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

40.Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

41.K odvolaciemu dôvodu podľa ust. odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

42.Odvolací súd dopĺňa, že nakoľko žalovaný poukazoval aj na nepreskúmateľnosť odôvodnenia vyhovujúceho výroku napadnutého rozsudku, z obsahu podaného odvolania rovnako vyplýva aj odvolací dôvod podľa t.j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (viď Stanovisko Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 3.12.2015 uverejnené v zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov ).

43.Odvolací súd konštatuje naplnenie hore uvádzaných odvolacích dôvodov a ako prvé naplnenie odvolacieho dôvodu podľa , nakoľko odôvodnenie napadnutého rozhodnutia postráda právne posúdenie v zmysle , a to čo sa týka

posudzovania vznesenej námietky premlčania, keďže citované rozhodnutia súdov sú v tomto smere nepostačujúce, bez náležitého právneho posúdenia veci v zmysle , , čo má vplyv na dôvodnosť priznania základu uplatneného nároku z titulu náhrady škody z ublíženia na zdraví titulom bolestného v sume 20 224,70 eur a sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 93 702 eur, s čím sa následne viaže aj priznaný nárok titulom straty na zárobku žalobcu počas a po trvaní práceneschopnosti za stanovené obdobia.

44.Podľa , právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

45.Podľa , najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

46.Odvolací súd uvádza, že dôvodné uplatnenie tejto odvolacej námietky má vplyv aj na ďalšie uplatnené odvolacie námietky podľa , a a to čo sa týka správneho vyhodnotenia skutkového stavu veci s následným právnym posúdením veci, so zreteľom aj na vykonanie relevantných dôkazov v spore, majúcich vplyv na správne meritórne rozhodnutie vo veci.

47.Ako ďalšie, odvolací súd rovnako ako žalovaný konštatuje nejasnosť vypracovaného znaleckého posudku, čo sa týka ustálenia zdravotného stavu titulom nárokov bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a aj keď ide o právnu otázku, ktorá ale pramení z vedeckých poznatkov, so zreteľom na námietky žalovaného ako aj intervenienta vznesených až počas konania po vydaní medzitýmneho rozsudku , odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie sa nie v dostatočnom rozsahu vysporiadal s ich námietkami v tomto smere a to aj so zreteľom na ďalšie dôkazy žalovaným uvádzané počas konania a rovnako aj v podanom odvolaní, berúc do úvahy aj vydané rozhodnutie o priznaní invalidity, je záver súdu prvej inštancie v tomto smere nedostatočný a tým aj nepreskúmateľný a preto odvolací súd dáva na zváženie súdu v tomto smere vypočuť znalca K.. I. U. N., nakoľko v danom spore správne právne posúdenie pramení z vedeckých poznatkov.

48.Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, odvolací súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR zo dňa 11. decembra 2017 sp. zn. v tom znení , že medzitýmnym rozsudkom musí byť posúdený celý právny základ veci, pričom právnym základom veci je všetko, čo nemožno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku, to znamená, že musia byť vyriešené všetky právne otázky, nielen niektoré alebo dokonca len jedna z nich. Aby medzitýmny rozsudok bol preskúmateľný a mohol byť dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v opravnom konaní z hľadiska posúdenia jeho vecnej správnosti, sa súd v ňom musí vysporiadať so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym rozsudkom rozhoduje a musí z neho byť zrejmé, o akom základe v prejednávanej veci rozhodol, na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú základu nároku, možno totiž riešiť len medzitýmnym rozsudkom. Ak sa tak nestane je vylúčené, aby k nim súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku. Po vydaní medzitýmneho rozsudku sa súd môže v ďalšom konaní zaoberať už len výškou uplatneného nároku.

49.Tu odvolací súd dáva do pozornosti ale aj rozhodnutie Ústavného súdu SR III.ÚS/658/2017-22 zo dňa 25. októbra 2017 a taktiež uznesenie Ústavného súdu SR IIIÚS/18/09-17 zo dňa 20. januára 2009 ako aj špecifiká daného sporu, že do doby rozhodnutia o základe nároku nedošlo k spornosti týkajúcej sa premlčania uplatnených nárokov a až po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku so zreteľom na vznesenú námietku premlčania, súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie a došlo k vypracovaniu znaleckého posudku znalcom K.. U. I., N.. č. 7/2020 zo dňa 20.1.2020 a k stanoveniu momentu ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného na deň 7.12.2011 a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na deň 24.2.2013, o čom žalovaný ako aj intervenient do tej doby vedomosť nemali, čím podľa odvolacieho súdu sa tak uvedená skutočnosť až vtedy stala spornou skutočnosťou, keďže žalovaný ako aj intervenient s vypracovaným znaleckým posudkom a s takto ustáleným zdravotným stavom na strane žalobcu nesúhlasili.

50.Preto odvolací súd podľa ukladá súdu prvej inštancie sa dôsledne vysporiadať so vznesenou námietkou premlčania berúc do úvahy v tomto smere aj uvedené rozhodnutia súdov, taktiež

rozhodnutie NS SR R44/1996, uznesenie NS SR sp. zn. v tom znení, že zo žiadneho ustanovenia práva hmotného alebo procesného nevyplýva, že by žalovaný musel uplatniť námietku premlčania v určitom štádiu konania, nakoľko z povahy námietky premlčania vymedzenej hmotným právom ( ) vyplýva, že ju môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci, pričom Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. zo dňa 23.2.2011 povedal, že vždy treba prihliadnuť na optiku prípustnosti námietky premlčania so zreteľom na konkrétne skutočnosti uplatneného nároku aj keď v civilnom konaní autoratívne súd rozhoduje o základe alebo dôvode uplatneného procesného nároku, pričom za základ veci sa rozumie posúdenie všetkých otázok, ktoré vyplývajú z uplatneného nároku s výnimkou okolnosti, ktoré sa týkajú len výšky nároku.

51.Je potrebné, aby sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s procesnou námietkou premlčania, keďže uvedená skutočnosť má vplyv na preskúmavanie dôvodnosti uplatneného nároku a včasnosti jeho uplatnenia v zmysle ust. a z dôvodu, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia právne posúdenie námietky premlčania v tomto smere postráda, ako aj s tou skutočnosť, že súd prvej inštancie už v spore rozhodol medzitýmnym rozsudkom.

52.Čo sa týka bodového vyčíslenia ohodnotenia priznaného bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vychádzal zo sadzieb bodového ohodnotenia podľa prílohy č. 1 , kde v lekárskom posudku K.. K. I. zo dňa 24.2.2013, znalec ohodnotil bolestné žalobcu na 1 315 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 5 820 bodov s tým, že v zmysle výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR, zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor. Súd prvej inštancie po vynásobení počtu bodov 1 350 x suma náhrady za jeden bod za rok 2011 vo výške 15,38 eur, po vynásobení bodov 5 820 sumy náhrady za jeden bod za rok 2013 vo výške 16,10 eur, vyčíslil náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia čiastkou v sume 93 702 eur a náhradu za bolesť čiastkou 20 224,70 eur, berúc do úvahy aj Opatrenie Ministerstva zdravotníctva SR o stanovení výšky náhrady bolestného a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za roky 2011 a 2013 s tým ,že súd mal vychádzať z kalendárneho roku predchádzajúceho roku v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod.

53. Čo sa týka nepriznania nároku na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v tomto smere je odvolacia námietka náležitá, keďže súd prvej inštancie tak ako už skôr na to odvolací súd poukazoval, sa dôsledne podľa nevysporiadal s rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidity žalobcovi v spojení so všetkými dôkazmi obsiahnutými v spise majúcich vplyv na dostatočné vyhodnotenie skutkového stavu sporu v znení učineného právneho posúdenia, keďže žalobca mal za to, že 20 % navýšenie priznaného sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 18 740 eur by s poukazom na jeho trvalé postihnutie bolo náležité.

54.K nepriznaniu úrokov z omeškania z priznaných uplatnených nárokov odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa taktiež nedostatočne vysporiadal s tým, či poisťovňa náležito postupovala v zmysle alebo b) , nakoľko peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná aj na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) tohto zákona, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti, povinnosťou poskytnúť poškodenému náležite písomné vysvetlenie dôvodov odmietnutia alebo zníženia náhrady škody podľa ust. . To znamená, že ak si poisťovňa riadne nesplní t.j. pokiaľ poškodenému neposkytne odôvodnenú odpoveď na podstatné body jeho žiadosti v prípadoch, keď zodpovednosť je buď odmietnutá, nie je presne určená alebo škoda nie je úplne vyčíslená je viazaná na ust. , kedy v prípade omeškania poisťovne s peňažným plnením vzniká nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , so zreteľom aj na skutočnosť , ak nebolo plnené do 15 dní od ukončenia vyšetrenia ( ), čo ale vždy treba chápať so zreteľom na konkrétne skutočnosti prejednávanej veci, z ktorých predmetný nárok vychádza. Treba uviesť, že úrok z omeškania nepatrí poškodenému za obdobie 3 mesiacov v rámci šetrenia poistnej udalosti a za 15 dní určených zákonnom na výplatu, ktoré ale nepredstavujú liberáciu škodcu od platenia príslušenstva pohľadávky vzniknutej

z ublíženia na zdraví, nakoľko vždy musí súd vychádzať zo skutočnosti daného sporu a to tak, aby rozhodnutie súdu bolo spravodlivé.Treba pripomenúť, že právna úprava v uvedenej oblasti vychádza zo smernice Europskeho parlamentu a Rady č.2000/26/ES o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS( štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel), ktorá bola následne nahradená smernicou Europskeho parlamentu a Rady č.2009/103/ES o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto zodpovednosti(kodifikované znenie).

55.Keďže súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s odôvodnením rozhodnutia v tomto smere, s apelom predovšetkým na skutočnosť, či právne posúdenie veci podľa je v danom spore opodstatnené ,odvolací súd ukladá súdu prvej inštancie po zrušení veci brať zreteľ aj na túto namietanú skutočnosť a to konkrétne aj s odkazom na uplatnené odvolacie námietky v znení podaných vyjadrení , s odkazom aj na Nález ÚS SR - III.US 214/2020.

56.Odvolací súd ale konštatuje, že čo sa týka rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania v tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie vecne správne, nakoľko v prípade nárokov uplatnených z titulu ublíženia na zdraví, kedy súd v konaní vychádza pri rozhodnutí vo veci zo znaleckých posudkov t.j. vedeckých poznatkov, je namieste, aby procesná zodpovednosť za predvídanie výsledku pramenila z ust. a plného úspechu strany sporu v konaní ,prameniaceho z výšky priznaného nároku v konečnom rozhodnutí v spore podľa .

57.Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemal inú možnosť ako rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch pod č. II, III,IV zrušiť podľa , a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa .

58.Po vrátení veci bude úlohou súdu prvej inštancie v intenciách záverov prijatých odvolacím súdom opätovne posúdiť uplatnený nárok a v spore rozhodnúť potom, čo sa vysporiada s námietkami vznesenými stranami sporu, berúc do úvahy aj intencie odvolacieho súdu, nakoľko v spore už súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom, teda o základe nároku už bolo právoplatne súdom rozhodnuté (, ).

59.V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov odvolacieho konania podľa .

60.Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).