Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25C-345-2013.pdf
PDF · 146.65 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/345/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: Q. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. Š. X/XXX, K., zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Erika Šimová, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, zast. Advokátskou kanceláriou Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom Rázusova 28, Košice, IČO: 36866563, za účasti intervenienta: Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o náhradu škody na zdraví a o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Konanie v časti sumy 6 585,30 EUR z a s t a v u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu škody z ublíženia na zdraví v sume 140 475,74 EUR titulom:
- bolestného v sume 20 224,70 EUR,
- sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 93 702,- EUR,
- straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti za obdobie od 17.08.2010 do 16.08.2011 v sume 2 625,80 EUR,
- straty na zárobku po trvaní práceneschopnosti za obdobie od 16.08.2011 do 30.05.2019 v sume 22 020,84 EUR,
- straty na zárobku po trvaní práceneschopnosti za obdobie od 01.06.2019 do 31.01.2020 v sume 1 902,40 EUR a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v Tatra banke, a. s. č.ú.: IBAN: SK67 1100 0000 0026 2606 4099.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
IV. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% zo súdom priznanej sumy s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2013 domáhal zaplatenia sumy 179 025,52 EUR s príslušenstvom titulom náhrady škody na zdraví (táto suma pozostávala z vecnej škody v sume 606,13 EUR, bolestného v sume 21 171,50 EUR, sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 93 702,- EUR a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 46 851,- EUR, straty na zárobku počas práceneschopnosti v sume 8 604,97 EUR, straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v sume 449,44 EUR mesačne za obdobie od 16.8.2011 do 19.2.2013, čo predstavuje jednorázovo sumu 8 089,92 EUR a následne počnúc mesiacom marec 2013 v sume 391,04 EUR mesačne vrátane valorizácie až do zmeny pomerov). Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že dňa 16.08.2010 v čase o 20:25
hod. viedol motocykel značky I. Z., E.: Z.-XXXAB po komunikácii č. II/547 v smere od centra mesta Košice v rekreačnej oblasti Alpinka, kde v úseku zvanom „Vrabčie skaly“ narazil do stromu spadnutého na vozovku.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 22.05.2014 žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Čo sa týka vecnej škody, uviedol, že žalobca listinnými dôkazmi žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnosť, v akom rozsahu mala byť škoda spôsobená, pričom ceny uvedené na dvoch pokladničných blokoch, ktoré predložil sú ceny za nové časti motocykla. Čo sa týka výšky bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia uviedol, že dôležitá alebo rozhodujúca je doba vzniku bolesti. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že k ustáleniu zdravotného stavu došlo práve v roku 2013. Žalovaný uviedol, že žalobca nesplnil podmienku podania žaloby alebo návrhu na uzatvorenie dohody o vyrovnaní pre nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, čím zároveň nesplnil zákonnú podmienku pre oprávnenosť uplatnenia nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde. V časti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia mal za to, že zo žiadneho bodu žaloby nevyplýva skutočnosť, že by v prípade žalobcu išlo o osobu, ktorá by pred dopravnou nehodou vyvíjala nejakú výnimočnú činnosť, či už v pracovnom, spoločenskom, kultúrnom alebo športovom živote. Poukázal na to, že žalobcov pracovný pomer so zamestnávateľom aj napriek uvedeným skutočnostiam naďalej trvá a uviedol, že žalobca nepreukázal, že v danej veci išlo uňho o taký prípad hodný osobitného zreteľa, pri ktorom by bolo odôvodnené až 50%-né zvýšenie odškodnenia. Taktiež rozporoval v časti straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti, že žalobca nesprávne posudzoval a určil výšku náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. V časti straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti uviedol, že žalobca dostatočne nepreukázal oprávnenosť nároku na náhradu.
3. Intervenient rozporoval nielen základ nároku žalobcu, ale aj výšku nároku, ktorá je v tomto konaní uplatnená. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
4. Okresný súd Košice I v spore rozhodol medzitýmnym rozsudkom dňa 05.10.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 3Co 72/2018-300 zo dňa 24.01.2019 tak, že základ nároku žalobcu je daný.
5. Dňa 04.02.2020 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby žalobcu v časti vecnej škody v sume 606,13 EUR a v časti straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 5.979,17 EUR.
6. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.
7. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
8. Podľa ust. § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
9. Žalobca zobral svoju žalobu účinne späť v rozsahu: vecnej škody v sume 606,13 EUR a v časti straty na zárobku počas trvania práceneschopnosti v sume 5.979,17 EUR. Vzhľadom na to, že žalobca zobral žalobu späť v celkovej sume 6.585,30 EUR a žalovaný so späťvzatím žaloby na pojednávaní vyjadril súhlas, súd v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP konanie v tejto časti zastavil.
10. Predmetom sporu po úprave žaloby je nárok žalobcu na bolestné vo výške 20.230,- EUR s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 20.230,- EUR od 22.03.2013 do zaplatenia, sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 93.702,- EUR spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 93.702,- EUR od 22.03.2013 do zaplatenia, mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 46 851,- EUR, strata na zárobku počas práceneschopnosti v sume 2.625,80 EUR spolu s 5,75% ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.625,80 EUR od 22.03.2013 do zaplatenia, strata na zárobku po skončení práceneschopnosti za obdobie od 16.08.2011 do 19.02.2013 vo výške 3.440,02 EUR spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.440,02 € od 22.03.2013 do zaplatenia, od 20.02.2013 do 31.12.2013 vo výške 2. 487,22 EUR, spolu s 5,75 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2. 487,22 EUR od 22.03.2013 do zaplatenia, od 01.01.2014 do 31.12.2014 vo výške 3.064,20 EUR, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.064,20 EUR od 01.01.2014 do zaplatenia, od 01.01.2015 do
31.12.2015 vo výške 3.002,40 EUR, spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 3.002,40 EUR od 01.01.2015 do zaplatenia, od 01.01.2016 do 31.12.2016 vo výške 2.965,20 EUR, spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2.965,20 EUR od 01.01.2016 do zaplatenia, od 01.01.2017 do 31.12.2017 vo výške 2.961,60 EUR, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2.961,60 EUR od 01.01.2017 do zaplatenia, od 01.01.2018 do 31.12.2018 vo výške 2.911,20 EUR, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 2.911,20 EUR od 01.01.2018 do zaplatenia, od 01.01.2019 do 30.05.2019 jednorazovo vo výške 1.189 EUR, spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 1.189,- EUR od 01.01.2019 do zaplatenia počnúc mesiacom jún 2019 opakovane až do zmeny pomerov, sumu 237,80 EUR spolu s 5,00 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 237,80 EUR od 01.06.2019 do zaplatenia, resp. až do zmeny pomerov.
11. Ako vyplýva z uvedeného právoplatného medzitýmneho rozsudku, základ žalobou uplatneného nároku žalobcu voči žalovaným je dôvodný. V tomto rozsudku preto súd rozhodoval o výške nároku žalobcu na náhradu uplatnenej škody na zdraví. Súd vykonal dokazovanie vo vzťahu k týmto nárokom a to oboznámením sa a listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, prednesmi právnych zástupcov žalobcu, žalovaného a intervenienta a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
12. Z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.06.2015 je zrejmé, že k nehode došlo keď mal 29 rokov, býval u rodičov a aktívny šport nepestoval. Odvtedy schudol 50 kíl, denne spí 5 hodín. Medzičasom sa oženil, má dvojročnú dcérku. Uviedol, že po roku od úrazu sa stal čiastočne invalidným, naďalej pracuje u zamestnávateľa, ktorý ho preradil na inú prácu, no pracuje na plný úväzok, predáva žiarovky a vypisuje papiere. Čo sa týka finančného ohodnotenia v súčasnosti zarába 260,- EUR mesačne, pred nehodou zarábal cca 700,- až 800,- EUR mesačne. Bol vášnivým motorkárom, s terajšou manželkou boli v motorkárskom klube, absolvovali výjazdy do zahraničia, do Chorvátska, bicyklovali, so svokrom obľuboval turistiku. Po nehode však tieto aktivity vypadli.
13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca písomným podaním zo dňa 08.03.2013 vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady škody na zdraví titulom bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, straty na zárobku poškodeného počas jeho práceneschopnosti a straty na zárobku po skončení jeho práceneschopnosti v celkovej sume 179.474,96 EUR.
14. Žalovaný požiadal žalobcu výzvou zo dňa 18.03.2013 o predĺženie lehoty splatnosti, pretože intervenient ešte neposkytol likvidačnú správu k predmetnej náhrade škody na zdraví.
15. Intervenient poskytol žalobcovi vyjadrenie ku škodovej udalosti, a to oznámením zo dňa 23.04.2013 z ktorého vyplýva, že z Rozhodnutia o zastavení konania o priestupku Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi nie sú známe okolnosti dopravnej nehody (príčina pádu stromu a jeho vlastník) a nie je stanovené kto za škodu zodpovedá. Nakoľko z predložených dokladov nie je preukázané, že k zraneniu poškodeného došlo v dôsledku preukázaného konania a zodpovednosti poisteného Mesta Košice (žalovaného), intervenient nemôže nároky na náhradu škody usporiadať.
16. Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.02.2013, ktorý vypracoval K.. K. I.J., celkový počet bodov za bolesť predstavuje 1.315,- bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 5.820,- bodov.
17. Na návrh žalobcu súd ustanovil v konaní znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: chirurgia - traumatológia. Zo znaleckého posudku, ktorý bol doručený súdu dňa 21.01.2020 č. 7/2020 znalca K.. U. I., PhD. súd zistil, že úlohou znalca bolo určenie termínu, kedy došlo u žalobcu k ustáleniu zdravotného stavu v časti bolestného a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. V závere tohto znaleckého posudku znalec uviedol, že bolesť je definovaná ako ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečení alebo odstraňovaní následkov. Určiť presne termín ustálenia zdravotného stavu je niekedy veľmi problematické a v bežnej lekárskej praxi sa zvyčajne termín ustálenia zdravotného stavu u pacienta v časti bolestného určuje dňom ukončenia liečby na odbornej ambulancii, ukončením práceneschopnosti alebo ukončením celého liečebného procesu, čo býva zvyčajne až po absolvovaní kúpeľnej liečby. Na základe vyššie uvedeného znalec určil alebo stanovil za deň ustálenia zdravotného stavu v časti bolestného deň ukončenia hospitalizácie na rehabilitačnej klinike v Národnom rehabilitačnom centre - Kováčová a to deň 07.12.2011, kedy bola liečba v uvedenom zariadení ukončená. Sťaženie
spoločenského uplatnenia sa chápe ako stav súvisiaci s poškodením na zdraví, ak toto poškodenie má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Sťaženie spoločenského uplatnenia sa podáva spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie žalobcu, čo je strana 48-76 predmetného spisu, znalec uviedol, že sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobcu bolo vystavené dňa 24.02.2013 po odbornom vyšetrení žalobcu na klinike úrazovej chirurgie dňa 18.02.2013 ( doc. MUDr. T.H. K., CSc.). S týmto termínom vystavenia sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu teda dňa 24.02.2013 sa stotožňuje. Znalec v úvodnej časti v bode V znaleckého posudku uviedol, že jeho podkladom na vypracovanie znaleckého posudku bol predmetný súdny spis sp.zn. 25C/345/2013 a zdravotná dokumentácia žalobcu Q. Z.Č., ktorá je súčasťou súdneho spisu sp.zn. 25C/345/2013 a odborná zdravotná literatúra.
18. Žalobca sa so závermi znaleckého posudku stotožnil, považuje ich za správne a nesporné.
19. Intervenient svojím podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 06.02.2020 prijal stanovisko, že nesúhlasí so stanovením dňa ustálenia zdravotného stavu v časti bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a odôvodnil to, že absolvovanie kúpeľnej liečby ovplyvňuje stabilizáciu zdravotného stavu, tak z toho logicky vyplýva, že zdravotný stav žalobcu sa nemohol považovať nikdy za stabilizovaný pre hodnotenie bolestného, keďže následky po zranení a s tým súvisiaca liečba ho môže permanentne atakovať aj naďalej. Ďalej uviedol, že aj po znalcovom dátume ustálenia zdravotného stavu v časti bolestného, čiže po 07.02.2011 sa žalobca podroboval rôznej liečbe. Čo sa týka nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia, intervenient uviedol, že znalec neodpovedal na súdom stanovenú úlohu a preto k tomuto nie je možné zaujať stanovisko.
20. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2020 žalovaný súhlasil s vyjadrením intervenienta a taktiež uviedol, že vyjadrenia v znaleckého posudku v plnom rozsahu rozporuje. Mal za to, že úlohou znalca podľa súdom položenej otázky bolo objektívne z vedeckého hľadiska vyhodnotiť dátum, ktorý je potrebné považovať za moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu pre posúdenie výšky bolestného. Znalec však pristúpil k právnemu posúdeniu a právnemu výkladu príslušných ustanovení zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Namiesto odborného medicínskeho hľadiska sa znalec vyjadroval k otázkam právnym, na čo znalec nie je oprávnený. Podľa názoru žalovaného je pri otázke odškodnenia bolesti rozhodujúca doba vzniku bolesti, avšak pre vyriešenie otázky momentu ustálenia zdravotného stavu za účelom vzniku nároku na bolestné, moment určenia poškodenia zdravia v priebehu liečenia a odstraňovania následkov poškodenia zdravia nie je možné vychádzať z lekárskej prepúšťacej správy rehabilitačnej kliniky v Národnom rehabilitačnom centre Kováčová dňa 07.12.2011. Moment ustálenia zdravotného stavu pre posúdenie výšky náhrady pre sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu žalovaný uviedol, že znalec vedecky nepostupoval, ale iba konštatoval termín vystavenia sťaženia spoločenského uplatnenia 24.12.2013.
21. Z potvrdenia zamestnávateľa žalobcu spoločnosti MERKURY MARKET SLOVAKIA, s.r.o. zo dňa 31.05.2019 (čl. 345 spisu) strata na zárobku počas práceneschopnosti žalobcu od 17.08.2010 do 16.08.2011 predstavuje sumu 2.625,80 EUR, vypočítanú z výšky denného vymeriavacieho základu žalobcu, pričom rozhodujúcim obdobím pre výpočet bol kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikla pracovná neschopnosť. Vymeriavací základ na nemocenské poistenie za obdobie od 17.08.2010 do 16.08.2011 bol vo výške 29,7868 EUR (denný vymeriavací základ).
22. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 13.10.2011 o výplate dôchodku Sociálnou poisťovňou súd zistil, že Sociálna poisťovňa začne vyplácať žalobcovi dôchodok v sume 142,50 EUR mesačne od 08.11.2011, vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci.
23. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 21.03.2013 o výplate dôchodku Sociálnou poisťovňou vyplýva, že Sociálna poisťovňa začne vyplácať žalobcovi dôchodok v sume 200,90 EUR mesačne od 08.04.2013, vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci.
24. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 31.05.2014 o výplate dôchodku Sociálnou poisťovňou súd zistil, že Sociálna poisťovňa začne vyplácať žalobcovi dôchodok v sume 221,60 EUR mesačne od 08.07.2014, vždy 8. dňa v kalendárnom mesiaci.
25. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 04.12.2014 o výplate dôchodku Sociálnou poisťovňou mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa začne vyplácať žalobcovi dôchodok v sume 224,30 EUR mesačne od 01.01.2015.
26. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.06.2019 o dôchodkových dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2016 do 31.12.2016, boli vyplatené dôchodkové dávky v sume 225,30 EUR mesačne.
27. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 03.06.2019 o dôchodkových dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2017 do 31.12.2017, boli vyplatené dôchodkové dávky v sume 229,30 EUR mesačne.
28. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 30.11.2017 o výplate invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa začne vyplácať žalobcovi dôchodok v sume 233,40 EUR mesačne od 01.01.2018.
29. Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 29.11.2018 o výplate invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou mal súd zistil, že Sociálna poisťovňa začne vyplácať žalobcovi dôchodok v sume 239,50 EUR mesačne od 01.01.2019.
30. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
31. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
32. Podľa ust. § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
33. Podľa ust. § 445 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, uhradzuje sa peňažným dôchodkom; pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval.
34. Podľa ust. § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov.
35. Podľa ust. § 447 Občianskeho zákonníka, náhrada straty na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom, ktorý poškodený dosahoval pred vznikom škody, a súčtom zárobku, ktorý poškodený dosahuje po skončení pracovnej neschopnosti a priznaného invalidného dôchodku vyplácaného poškodenému podľa osobitných predpisov.
36. Podľa ust. § 449a Občianskeho zákonníka, budúce nároky podľa ustanovení § 445 až 449 možno odškodniť jednorazovo na základe písomnej dohody o ich úplnom a konečnom vyporiadaní medzi oprávneným a povinným.
37. Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov, bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.
38. Podľa ust. § 2 ods. 2 citovaného zákona, sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (ďalej len "následok").
39. Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona, náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov. Náhrada za bolesť sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za bolesť sú ustanovené v prílohe č. 1 v I. a III. časti.
40. Podľa ust. § 4 ods. 1 a 2 citovaného zákona, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.
41. Podľa ust. § 5 ods. 1 citovaného zákona, pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
42. Podľa ust. § 7 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 citovaného zákona, lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár príslušného oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky zdravotníckeho zariadenia alebo jeho zástupca, ak rozsah následkov presahuje 200 bodov. Zdravotnícke zariadenie, v ktorom sa poškodený liečil v súvislosti s poškodením na zdraví, je povinné posudzujúcemu lekárovi poskytnúť pri hodnotení bolesti alebo sťaženia spoločenského uplatnenia zdravotnú dokumentáciu 6) súvisiacu s poškodením [§ 2 ods. 3 písm. a)]. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať poškodený. O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak im poškodený dá súhlas. Ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.
43. Podľa ust. § 8 ods. 4 citovaného zákona, lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdrav
44. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí bolesť podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v I. a III. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí akútna fáza bolesti.
45. Podľa ust. § 10 ods. 1, 4 citovaného zákona, posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k odporúčanému zákroku.
46. Podľa § 1 Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. S4820-OL-2011 z 18.05.2011 (19/2011) o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2011 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2011 za 1 bod je 15,38 EUR.
47. Podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 6/2013 výška náhrady za bolesť a výška za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2013 za jeden bod je 16,10 EUR.
48. Podľa ust. § 86 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, úrazový príplatok sa poskytuje za dni.
49. Podľa ust. § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, suma úrazového príplatku je a) 55% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
50. Podľa ust. § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
51. Podľa ust. § 191 ods. 1 a 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.
52. Podľa ust. § 215 ods. 1 a 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
53. Po vykonanom dokazovaní a po rozhodnutí medzitýmnym rozsudkom má súd za preukázané, že nárok žalobcu je opodstatnený, nie však v plnom rozsahu. Po medzitýmnom rozsudku je predmetom sporu rozhodovanie o výške jednotlivých právnych nárokov, ktoré si uplatnil žalobca žalobou.
54. Predmetom tohto sporu je náhrada škody na zdraví z titulu dopravnej nehody, ku ktorej došlo dňa 16.08.2010, tým, že žalobca viedol motocykel značky Suzuki a narazil do spadnutého stromu na vozovke. Nespornými skutočnosťami sú, že žalovaný mal v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu u intervenienta a, že v lekárskom posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 24.02.2013, ktorý vypracoval MUDr. K.R. I., celkový počet bodov za bolesť predstavuje 1.315,- bodov a za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje 5.820,- bodov.
55. V konaní najviac spornou otázkou na ktorú sa strany zamerali, je kedy došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia. Súd v konaní ustanovil znalca MUDr. U. I., PhD, ktorý v znaleckom posudku č. 07/2020, zo dňa 20.01.2020 stanovil moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného na deň 07.12.2011 a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na deň 24.02.2013.
56. Súd má za to, že bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia sa stalo pre žalobcu objektívne odškodniteľným a v súdnom konaní uplatniteľným, až vznikom nároku na náhradu škody momentom ustálenia zdravotného stavu. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj námietkou premlčania vznesenou žalovaným, pričom konštatuje, že nárok premlčaný nie je. Zatiaľ čo sa odškodnenie bolesti poskytuje za bolesť spôsobenú škodou na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním následkov škody na zdraví, náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a v spoločnosti. Vzhľadom na to aj okamih vzniku bolesti a vzniku sťaženia spoločenského uplatnenia nie je zvyčajne totožný. Vo vzťahu k plynutiu subjektívnej premlčacej doby pri škode na zdraví je relevantné skúmanie začiatku premlčacej doby z hľadiska vedomosti poškodeného o spôsobenej škode. Posúdenie momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode na zdraví viaže slovenská judikatúra okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného, z čoho vychádzal aj súd prvej inštancie. V právnej teórii sa za zásadný považuje právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 29.07.1983, sp. zn. 1Cz 23/1983, Rc9/1986, z ktorého vyplýva, že o škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v čase, keď je možné objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťaženia
spoločenského uplatnenia, lebo iba vtedy má poškodený k dispozícii skutkové okolnosti, z ktorých je možné škodu zistiť.
57. V otázke premlčania bolestného sa za podstatný považuje právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. 6. 2001, sp. zn. M Cdo 37/2000, R 68/2003, z ktorého vyplýva, že za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih ustálenia zdravotného stavu poškodeného. Tento názor potvrdzuje aj rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 24. septembra 2008, sp. zn. IV.ÚS 305/2008. Z neho vyplýva, že podľa konštantnej súdnej praxe za deň zistenia bolesti nemožno považovať bez ďalšieho deň vyhotovenia posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť. Pre správne posúdenie nároku na náhradu bolestného je rozhodujúcou skutočnosťou zistenie, kedy bolesť bola spôsobená. Podstatným momentom je čas vykonania operácie, kedy poškodený vytrpel bolesť, vedel o škode a zároveň mal vedomosť o tom, kto mu škodu spôsobil a kto za ňu zodpovedá.
58. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe, v ktorej možno zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo po inom poškodení zdravia, príp. po jeho zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aký má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného preukázateľne nepriaznivé dôsledky na životné úkony poškodeného, uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh (rozsudok NS ČR, z 18.10.2005, sp. zn. 21 Cdo 2877/2004).
59. Súd prihliadol na závery znalca MUDr. U. I., PhD, ktorý v znaleckom posudku č. 07/2020, zo dňa 20.01.2020 stanovil moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu v časti bolestného na deň 07.12.2011 a v časti sťaženia spoločenského uplatnenia na deň 24.02.2013. Znalecký posudok súd považoval za komplexný a presvedčivý, nakoľko znalec odpovedal na súdom zadané otázky v potrebnom rozsahu. Stanovil moment ustálenia zdravotného stavu žalobcu na základe podkladov, tak ako ich uviedol v úvodnej časti: predmetný súdny spis, zdravotná dokumentácia žalobcu a odborná zdravotná dokumentácia.
60. Základom pre stanovenie výšky náhrady za bolesť bol lekársky posudok MUDr. K. I. zo dňa 24.02.2013, ktorý ohodnotil bolestné žalobcu na 1.315,- bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 5.820,- bodov. Lekársky posudok má všetky náležitosti v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z., lekár v posudku jednotlivé zranenia, ktoré žalobca utrpel v dôsledku úrazu zo dňa 16.08.2010 označil ich popisom, číslom položky a priradil im sadzby bodového ohodnotenia podľa prílohy č. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.. Preto považoval súd lekársky posudok za komplexný a presvedčivý. V zmysle § 5 ods. 2 zákona č.437/2004 Z.z. výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
61. Po vynásobení počtu bodov 1.315 x suma náhrady za jeden bod za rok 2011 je 15,38 EUR, predstavuje náhrada za bolesť žalobcom uplatnenú čiastku 20.224,70 EUR. Po vynásobení počtu bodov 5.820 x suma náhrady za jeden bod za rok 2013 je 16,10 EUR, predstavuje náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia čiastku v sume 93.702,- EUR. Súd potom uzavrel, že žalobca tento nárok uplatnil oprávnene a v správnej výške, preto v tejto časti žalobe v enunciáte vyhovel.
62. Vo vzťahu k nároku ohľadom navýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru, že podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. v konaní nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali zvýšenie náhrady. Súd mal preukázané, že utrpené poškodenie zdravia žalobcu malo nepriaznivé následky pre životné úkony žalobcu, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb ako aj na plnenie spoločenských úloh. Súd mal preukázané aj to, že úraz zasiahol do spôsobu života žalobcu a že trvalé následky znížili kvalitu života žalobcu. Tieto následky však zodpovedajú sťaženiu spoločenského uplatnenia tak, ako je definované v § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. a sú odškodňované tzv. základnou náhradou za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 4 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom táto náhrada bola súdom priznaná. Súd v konaní nezistil, že by utrpené nepriaznivé následky boli tak zásadné a že by do života žalobcu zasiahli tak vážne, že by poskytnutie len "základnej" náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia bolo zjavne neprimerané utrpenej ujme. Z výpovede žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.06.2015 je zrejmé, že k nehode došlo keď mal 29 rokov, býval u rodičov a aktívny šport nepestoval. Odvtedy schudol 50 kíl, denne spí 5 hodín. Medzičasom sa oženil, má dvojročnú dcérku. Uviedol, že po roku od úrazu sa stal čiastočne invalidným, naďalej pracuje u zamestnávateľa, ktorý ho preradil na inú prácu, no pracuje na plný úväzok, predáva žiarovky a vypisuje papiere. Čo sa týka finančného ohodnotenia v súčasnosti zarába 260,- EUR mesačne, pred nehodou zarábal cca 700,- až 800,- EUR mesačne. Iné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v konaní zistené neboli, a preto súd žalobu v časti o zaplatenie sumy 46.851,- EUR titulom navýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zamietol.
63. V uvedených súvislostiach súd poukazuje tiež na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.06.2019, sp. zn. 8Cdo/142/2018, podľa ktorého úvaha súdu o primeranosti zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z.) nie je voľná. Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality. Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou a spôsobenou ujmou.
64. Súd ďalej priznal žalobcovi aj nárok na náhradu za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, nakoľko tento nárok považoval za dôvodný. Z predloženého potvrdenia zamestnávateľa žalobcu mal súd za preukázané, že strata na zárobku žalobcu počas jeho práceneschopnosti, teda od 17.08.2010 do 16.08.2011 predstavuje sumu 2.625,80 EUR. Strata na zárobku počas pracovnej neschopnosti predstavuje rozdiel medzi priemernou mzdou žalobcu a vyplatenými nemocenskými dávkami poberanými počas práceneschopnosti žalobcu za obdobie od 17.08.2010 do 16.08.2011.
65. V zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka sa odškodňujú trvalé následky poškodenia prejavujúce sa ako zníženie pracovnej spôsobilosti poškodeného vplyvom škodovej udalosti, pričom náhradou za stratu na zárobku sa nenahrádzajú samotná strata, či zníženie pracovnej spôsobilosti, ale majetková ujma, ktorá sa prejavuje tým, že trvalou stratou, resp. znížením pracovnej spôsobilosti následkom ujmy na zdraví prichádza poškodený úplne alebo čiastočne o zárobok, ktorý by dosiahol nebyť poškodenia zdravia. Náhrada za stratu na zárobku sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení teda o určení výšky náhrady je potrebné vychádzať z ustanovení § 88 a§ 89 zák. č. 461/2003 Z. z.
66. Súd žalobcovi priznal aj nárok na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v zmysle ust. § 447 Občianskeho zákonníka, ktorý spočíva v tom, že náhrada z stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a s invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania. Žalobca po skončení jeho pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite (v prípade žalobcu v rozsahu 45% - od 16.08.2011 do 19.02.2012, 60%- od 19.02.2013 do 28.12.2013 a 65%- od 28.12.2013 a? po s?easnos?), ktor? bola vyvolan? predmetn?m po?koden?m jeho zdravia, pr?vo na od?kodnenie v rovnakej v??ke, aké sa poskytuje pod3a predpisov o soci?lnom poisten? vo forme ?razovej renty. V??ku ?razovej renty s?d ureil ako rozdiel medzi priemernou mzdou ?alobcu a vyplaten?m invalidn?m dôchodkom, t. j. od 16.08.2011do 30.05.2019 v sume 22.020,84 EUR a od 01.06.2019 do 31.01.2020 v sume 1.902,40 EUR. V tomto smere s?d poukazuje na ?pecifik?ciu v?poetu, ktor? je obsiahnut? v podan? ?alobcu zo d?a 05.06.2019 (el. 342-343 spisu). Pod3a n?zoru s?du v?poeet bol uskutoenen? v s?lade s citovan?m z? konn?m ustanoven?m.
67. ?alobca si uplatnil n?rok na n?hradu za stratu z?robku po skoneen? pracovnej neschopnosti aj po dni vyhl?senia rozsudku, t. j. do bud?cna vo v??ke 237,80 EUR s 5% ?rokom z ome?kania do zaplatenia resp. do zmeny pomerov. ?alobe v tejto easti nebolo mo?né vyhovie? vzh3adom na charakter uplat? ovaného n?roku do bud?cna. Strata na z?robku po skoneen? pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite predstavuje majetkov? ujmu, ktor? je rozdielom medzi z?robkom po?kodeného pred vznikom ?kody a z?robkom po po?koden? s pripoe?tan?m sumy invalidného dôchodku. ?alobca je zamestnan?, av? ak v bud?cnosti sa mô?e zamestna? u iného zamestn?vate3a, resp. teraj?? zamestn?vate3 ho mô?e preradi? na in? pr?cu, kde bude zar?ba? viac ako pred nehodou. S?d m? za to, ?e samotné zhor?enie zdravotného stavu e?te neznemen? vznik ?kody v bud?cnosti, preto?e samo o sebe nie je majetkovou ?
kodou. Na z?klade uvedeného s?d stratu na z?robku po pracovnej neschopnosti do bud?cna, teda od 02/2020 v sume 237,80 EUR zamietol.
68. Pod3a ust. § 11 ods. 6 z?kona e. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poisten? zodpovednosti za ?kodu spôsoben? prev?dzkou motorového vozidla a o zmene a doplnen? niektor?ch z?konov, pois?ovate3 je povinn? bez zbytoeného odkladu zaea? pre?etrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytn?? poistné plnenie a do troch mesiacov odo d?a ozn?menia po?kodeného o ? kodovej udalosti a) skonei? pre?etrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytn?? poistné plnenie a ozn?mi? po?kodenému v??ku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti pois? ovate3a poskytn?? poistné plnenie a n?rok na n?hradu ?kody preuk?zan?, b) poskytn?? po?kodenému p?somné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytn?? alebo pre ktoré zn??il poistné plnenie alebo poskytn?? po?kodenému p?somné vysvetlenie k t?m uplatnen?m n?rokom na n?hradu ?kody, v ktor? ch nebol v ustanovenej lehote preuk?zan? rozsah povinnosti pois?ovate3a poskytn?? poistné plnenie a v??ka poistného plnenia; p?somné vysvetlenie sa pova?uje za dorueené d?om, kei ho po?koden? prevzal, odmietol prevzia?, alebo d?om, kei ho po?ta vr?tila ako nedorueené.
69. Pod3a ust. § 11 ods. 7 citovaného z?kona, pois?ovate3 je povinn? poskytn?? poistné plnenie do 15 dn? po skoneen? pre?etrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti pois?ovate3a poskytn?? poistné plnenie alebo po dorueen? pr?voplatného rozhodnutia s?du o v??ke n?hrady ?kody pois? ovate3ovi, ak z tohto rozhodnutia nevypl?va in? lehota na poskytnutie poistného plnenia.
70. Pod3a ust. § 11 ods. 8 citovaného z?kona, ak pois?ovate3 nespln? povinnos? pod3a odseku 6, je povinn? zaplati? po?kodenému ?roky z ome?kania pod3a osobitného predpisu.
71. Z obsahu spisu vypl?va, ?e ?alobca si v?zvou na zaplatenie zo d?a 08.03.2013, ktor? bola ? alovanému dorueen? d?a 11.03.2013, uplatnil u ?alovaného pod3a ust. § 444 a nasl. Obeianskeho z? konn?ka pr?vny n?rok na n?hradu ?kody na zdrav? v celkovej sume 179.474,96 EUR. ?alovan? n? sledne d?a 15.03.2013 po?iadal intervenienta o ur?chlené ukoneenie poistnej udalosti a ozn?menie o v??ke poistného plnenia. Intervenient n?sledne v s?lade s ust. § 11 ods. 6 z?kona e. 381/2001 Z. z. bez zbytoeného odkladu zaeal pre?etrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytn?? poistné plnenie. V konan? je nesporné, ?e intervenient ozn?mil ?alobcovi listom zo d?a 23.04.2013 dôvody neposkytnutia poistného plnenia, nako3ko mal za to, ?e nie je preuk?zané, ?e k zraneniu po? kodeného do?lo v dôsledku preuk?zaného konania a zodpovednosti ?alovaného.
72. Ust. § 11 z?kona e. 381/2001 Z.z. sa t?ka v?luene nesplnenia povinnosti pois?ovate3a, ktor? mu bola ulo?en? v s?vislosti so ?etren?m poistnej udalosti na z?klade ozn?menia po?kodeného. Z?konodarca toti? v § 11 ods. 8 uvedeného z?kona jasne a zrete3ne formuluje podmienku v zmysle ktorej je pois? ovate3 povinn? zaplati? po?kodenému ?roky z ome?kania pod3a osobitného predpisu ( Obeianskeho z?konn?ka ). Je tomu tak v pr?pade, ak si pois?ovate3 nespln? povinnos? pod3a § 11 ods. 6 uvedeného z?kona. Z dikcie tohto ust. § 11 ods. 6 p?sm. a) a b) pois?ovate3 je povinn? bez zbytoeného odkladu zaea? pre?etrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti, poskytn?? poistné plnenie a do troch mesiacov odo d?a ozn?menia po?kodeného o ?kodovej udalosti po a) skonei? pre?etrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytn?? poistné plnenie a ozn?mi? po?kodenému v?? ku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti pois?ovate3a poskytn?? poistné plnenie a n?rok na n? hradu ?kody preuk?zan?, b) poskytn?? po?kodenému p?somné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytn??, alebo pre ktoré zn??il poistné plnenie alebo poskytn?? po?kodenému p?somné vysvetlenie s t?m uplatnen?m n?rokom na n?hradu ?kody, v ktor?ch nebol v ustanovenej lehote preuk?zan? rozsah povinnosti pois?ovate3a poskytn?? poistné plnenie a v??ka poistného plnenia, p?somné vysvetlenie sa pova?uje za dorueené d?om, kei ho po?koden? prevzal, odmietol prevzia? alebo d?om, kei ho po?ta vr?tila ako nedorueené. Je zrejmé, ?e z?konodarca povinnosti pois?ovate3a via?e v?luene vo vz?ahu k pre?etrovaniu poistnej udalosti.
73. V tejto s?vislosti s?d poukazuje na rozsudok Najvy??ieho s?du Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo 145/2017 z 22.11.2018, v zmysle ktorého pe?a?n? sankcia v podobne ?rokov z ome?kania upraven? v § 11 ods. 8 z?kona e. 381/2001 Z.z. je viazan? na nesplnenie nepe?a?nej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 p?sm. a) alebo b) z?kona e. 381/2001 Z.z. ?eelom ktorej je ochrana po?kodeného, aby pois? ov?a pod n?sledkom tejto sankcie nezostala neeinn?, aby bola n?ten? ozn?mi? v lehote troch mesiacov po?kodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
74. Skutoenos?, ?e pois?ov?a neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia pod3a predst?v po? kodeného, nemo?no vyklada? spôsobom, ?e by si t?to povinnos? nesplnila vôbec a n?sledne prija? z? ver, ?e nesplnen?m tejto povinnosti sa dostala v zmysle ust. § 11 ods. 8 z?kona e. 381/2001 Z.z. do ome?kania. Z uvedeného dôvodu s?d n?rok v easti ?rokov z ome?kania z jednotliv?ch n?rokov zamietol.
75. Pod3a ust. § 262 ods. 1 CSP, o n?roku na n?hradu trov konania rozhodne aj bez n?vrhu s?d v rozhodnut?, ktor?m sa konanie kone?.
76. Pod3a ust. § 255 ods. 1 CSP, s?d prizn? strane n?hradu trov konania pod3a pomeru jej ?spechu vo veci.
77. Pod3a ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci ?spech len eiastoen?, s?d n?hradu trov konania pomerne rozdel?, pr?padne vyslov?, ?e ?iadna zo str?n nem? na n?hradu trov konania pr?vo.
78. Pod3a el. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa pr?vna vec ned? prejedna? a rozhodn?? na z?klade v?slovného ustanovenia tohto z?kona, pr?vna vec sa pos?di pod3a ustanovenia tohto alebo iného z?kona, ktoré upravuje pr?vnu vec eo do obsahu a ?eelu najbli??iu posudzovanej pr?vnej veci. Ak takého ustanovenia niet, s?d prejedn? a rozhodne pr?vnu vec pod3a normy, ktor? by zvolil, ak by bol s?m z?konodarcom, a to s prihliadnut?m na princ?py v?eobecnej spravodlivosti a princ?py, na ktor?ch spoe?va tento z?kon, tak, aby v?sledkom bolo rozumné usporiadanie procesn?ch vz?ahov zoh3ad?uj?ce stav a poznatky pr? vnej n?uky a ust?len? rozhodovaciu prax najvy???ch s?dnych autor?t.
79. S?d pri rozhodovan? o n?hrade trov konania aplikoval el. 4 z?kladn?ch z?sad CSP, ktor? obsahuje anal?giu legis a anal?giu iuris, ktor? umo??uje sudcovi pou?i? ustanovenia svoj?m obsahom a ?eelom nato3ko podobné, ?e je pod3a neho ?iad?ce pos?di? aj pr?vne veci, ktoré do hypotézy pr?vnej normy v?slovne po?até neboli. Zamietnutie n?roku v easti zv??enia s?a?enia spoloeenského uplatnenia ? alobcu nemo?no vn?ma? ako procesne ne?spe?ného v spore, nako3ko ho nemo?no za?a?i? procesnou zodpovednos?ou za predv?danie v?sledku na z?klade ?vahy s?du. S?d priznal ?alobcovi pln? n?hradu trov konania z pris?denej sumy, t.j. 100%, eo mo?no zdôvodni? cez interpret?ciu pojmu ?spech vo veci, kei?e ten sa sk?ma eo do pr?vneho z?kladu a nie eo do v??ky priznaného n?roku. O v??ke n? hrady trov konania rozhodne s?d prvej in?tancie po pr?voplatnosti rozhodnutia, ktor?m sa konanie kone? samostatn?m uznesen?m, ktoré vyd? s?dny ?radn?k.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v štyroch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).