Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15S-31-2021.pdf
PDF · 80.88 KB
Case nature
Area
Subarea
15S/31/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v právnej veci žalobcu: P. A., nar. XX. XX. XXXX, M. A. I. XX, XXX XX J., t. č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Y., K. dvor XX, XXX XX Y., proti žalovanému: Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, Veľký dvor 12, 937 01 Želiezovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT z 10. 05. 2021 a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 10 000 eur, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT zo dňa 10. 05. 2021 o d m i e t a .
II. Správny súd žalobu v časti nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur v y l u č u j e na samostatné konanie.
III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa XX. XX. XXXX, doručenou súdu dňa XX. XX. XXXX, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT zo dňa 10. 05. 2021, ktorým žalovaný podľa § 97j ods. 9 písm. b) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie odsúdeného proti rozhodnutiu o disciplinárnom treste zo dňa 06. 05. 2021 vydanom v disciplinárnom konaní č. 2447540-1-DT a rozhodnutie potvrdil. Zároveň sa domáhal zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur.
2. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci po oboznámení sa s obsahom podanej žaloby a žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT zo dňa 10. 05. 2021 dospel k záveru, že žalobcom podanú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT zo dňa 10. 05. 2021 je potrebné podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. g) Správneho súdne poriadku (ďalej len „SSP“) odmietnuť ako neprípustnú.
3. Podľa § 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
4. Podľa § 3 ods. 1 písm. b), c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je
formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka, c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo.
5. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.
9. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
10. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
11. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
12. Podľa § 39 písm. p) zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, odsúdený je povinný byť ustrojený a dbať o svoj zovňajšok podľa určených vzorov a noriem.
13. Podľa § 52 ods. 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, disciplinárnym previnením je zavinené nesplnenie alebo porušenie povinnosti alebo zákazu podľa tohto zákona, predpisov na jeho vykonanie alebo ústavného poriadku odsúdeným. Disciplinárnym previnením je aj konanie, ktoré má znaky priestupku podľa osobitných predpisov.
14. Správny súd mal z obsahu súdneho spisu nesporne preukázané, že žalobca sa správnou žalobou v prvom rade domáhal preskúmania zákonnosti postupu žalovaného. Žalobca sa zároveň domáhal aj zrušenia rozhodnutí žalovaného, a to rozhodnutia zo dňa 06. 05. 2021, vydaného žalovaným v disciplinárnom konaní č. 2447540-1-DT, ktorým bol žalobcovi uložený disciplinárny trest podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože bol uznaný za vinného zo spáchania disciplinárneho previnenia podľa § 39 písm. p) citovaného zákona, ako aj rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. 05. 2021, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní žalobcu tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil.
15. Žalobca sa domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým bolo rozhodnuté o uložení disciplinárneho trestu žalobcovi podľa zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda rozhodnutia, ktoré je podľa § 7 písm. h) SSP vylúčené zo súdneho prieskumu. Správny súdny poriadok v § 7 písm. h) ustanovuje, že z právomoci správneho súdnictva sú vyňaté tie správne akty, o ktorých to ustanovuje osobitný zákon. Dané správne akty sú pre lepšiu názornosť aj pomenované vo vzťahu k svojmu formálnemu označeniu ako „rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny,
personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy“. Napriek takémuto vyňatiu sa však s odkazom na generálnu klauzulu obsiahnutú v čl. 46 ods. 2 Ústavy SR vždy budú na poli správneho súdnictva preskúmavať rozhodnutia týkajúce sa základných práv a slobôd (napr. nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. II. ÚS 50/01 zo dňa 8. novembra 2001 a sp. zn. ÚS 52/02 zo dňa 28. mája 2003).
16. Základným predpokladom pre súdny prieskum a pre poskytnutie ochrany súdom v správnom súdnictve je existencia rozhodnutia, opatrenia alebo zásahu orgánu verejnej správy, ktoré sa dotýka práv a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Pojem „orgán verejnej správy“ je vymedzený v § 4 SSP. Správny súd sa preto zaoberal tým, či rozhodnutia, ktoré žalobca žiadal preskúmať, sú rozhodnutiami vydanými orgánom verejnej správy (v zmysle jeho vymedzenia v § 4 SSP), pri výkone jeho právomoci v oblasti verejnej správy a či sa dotýkajú práv a právom chránených záujmov žalobcu ako fyzickej osoby v oblasti verejnej správy.
17. Pokiaľ ide o normatívny spôsob vylúčenia súdneho prieskumu, zákonodarca zväčša volí v zákonnom texte variácie formulácií typu „toto rozhodnutie nie je možné preskúmať súdom“. Medzi správne akty, ktoré sú v zmysle osobitných predpisov vylúčené z právomoci správnych súdov, patrí aj rozhodnutie podľa § 97n zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
18. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 226/2017-13 zo dňa 03. 05. 2017, v zmysle ktorého ústav na výkon trestu odňatia slobody pri ukladaní disciplinárneho trestu odsúdenému nerozhoduje ako správny orgán (s výnimkou prípadu podľa § 97n ods. 1 zákona o výkone trestu, ak má konanie odsúdeného znaky priestupku). Disciplinárne trestanie odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody má totiž ideový a aj normatívny základ v trestnej oblasti a je len pokračovaním výkonu trestnej politiky štátu proti páchateľom trestných činov, ktorá sa formalizovane prejavuje počnúc prípravným konaním, pokračujúc konaním pred súdom, prijatím právoplatného rozsudku o vine a treste, ktorý sa v prípade trestu odňatia slobody v zmysle § 407 ods. 1 Trestného poriadku vykonáva spôsobom upraveným osobitným zákonom v na to určených zariadeniach (ústavoch pre výkon trestu odňatia slobody). Podradenie disciplinárneho trestania odsúdených v rámci výkonu trestu odňatia slobody pod správne právo a jeho následné preskúmavanie správnymi súdmi by z dogmatického hľadiska znamenalo nesprávnu unifikáciu dvoch dichotomických právnych odvetví s odlišnými právnymi zásadami a odlišným spoločenským účelom.
19. Správny súd dodáva, že priestupok je zavinené konanie, ktoré ohrozuje alebo porušuje záujem spoločnosti, ktoré nie je správnym deliktom alebo trestným činom a je za priestupok výslovne označené v zákone o priestupkoch alebo v inom právnom predpise. Konanie žalobcu nebolo žalovaným kvalifikované a prejednané ako priestupok, ale ako disciplinárne previnenie podľa zákona o výkone trestu odňatia slobody, najmä však skutok nenapĺňa znaky niektorej zo skutkových podstát priestupku, keďže ide o porušenie pravidiel vyplývajúcich zo zákona o výkone trestu odňatia slobody. Rozhodovacia činnosť ústavu na výkon trestu odňatia slobody týkajúca sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody v zmysle zákona o výkone trestu odňatia slobody patrí do oblasti právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru, a preto jeho rozhodnutia týkajúce sa podmienok a spôsobu výkonu trestu odňatia slobody nie je možné považovať za rozhodovanie orgánu verejnej správy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 1Asan/20/2020 zo dňa 24. 09. 2020).
20. V intenciách vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že v čase rozhodovania o podanej správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT zo dňa 10. 05. 2021, ale ani v čase jej podania, neboli splnené podmienky pre to, aby rozhodnutie žalovaného mohlo byť predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, a preto žalobu v časti o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2447540-1-DT zo dňa 10. 05. 2021 podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 7 písm. h) SSP ako neprípustnú odmietol.
21. Keďže žalobca si uplatňuje z dôvodu porušenia jeho práv aj nárok na nemajetkovú ujmu vo výške 10 000 eur, správny súd žalobu v tejto časti vylúčil na samostatné konanie, keďže ide o nárok, ktorý nepatrí do právomoci správnych súdov (§ 66 SSP per analogiam).
22. Pokiaľ ide o návrh žalobcu o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a návrh na spojenie vecí vedených na správnom súde pod sp. zn. 15S/65/2021 a 21S/51/2021, správny súd o podaných návrhoch
nerozhodoval, pretože boli splnené podmienky na odmietnutie žaloby v predmetnej veci, rešpektujúc pritom zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania.
23. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá.
24. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.