Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-177-2023.pdf
PDF · 187.19 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/177/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobkyne: A. B. C., D., nar. X.X.XXXX, trvale bytom E. F., G. F., H. I. XX/X, právne zastúpenej: advokátskou kanceláriou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Liptovský Mikuláš, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: F. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. F., G. F., H. I. XX/X, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Ondrušekom, advokátom, so sídlom Radničné nám. 33, 085 01 Bardejov, IČO. 45 244 341, v spore o určenie vecného bremena, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 10C/39/2022-498 zo dňa 5.6.2023, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN- C 216/1, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 279 m2 a k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-C 216/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 433 m2, nachádzajúcim sa v katastrálnom území E. F., zapísaným v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX ako k priľahlým pozemkom k bytovému domu súpisné číslo XX postavenému na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území E. F., zapísanému v katastri nehnuteľností I. J. E. F., katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, existuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a prejazdu motorovými vozidlami a k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-C 216/10, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 433 m2, nachádzajúcemu sa v katastrálnom území E. F., zapísanému v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, aj vecné bremeno spočívajúce v práve parkovania dvoch motorových vozidiel, v prospech vlastníka bytu číslo X nachádzajúceho sa na 1. poschodí bytového domu súpisné číslo XX postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E. F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd prvej inštancie zistil nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu číslo X, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vchod č. X, polyfunkčného bytového domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území E. F., zapísaného v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, vrátane podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku zapísanému ako parcela číslo KN-C 216/2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 657 m2, vo veľkosti 13844/99842-ín. Žalobkyňa je tiež výlučnou vlastníčkou stavby skladu bez súpisného čísla, postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/8 a pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 216/8, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 27 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš,
katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo ku všetkým uvedeným nehnuteľnostiam na základe darovacej zmluvy, uzavretej dňa 27. 6. 2019 s darkyňou A. F. C., ktorej vklad bol povolený pod V 519/2020. V čl. III. ods. 4 zmluvy je ako príslušenstvo domu uvedená vodovodná a kanalizačná šachta. Podľa čl. II. ods. 6 zmluvy je sklad murovaná budova o rozmeroch 27 m2, slúžiaca na odkladanie vecí. Podľa potvrdenia F. E. F. je žalobkyňa prihlásená k trvalému pobytu v uvedenom bytovom dome od 15. 5. 2007. Ku dňu 26. 3. 1998 bola stavba súpisné číslo XX na pozemku parcela číslo KN-C 216 zapísaná ako obchod na liste vlastníctva číslo XXXX do vlastníctva K. A. B., na základe dohody o vydaní veci. Žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 216/1, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 279 m2, pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 216/10, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 433 m2 a pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 216/11, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 672 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX, a to právnym dôvodom kúpy, pričom vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod V 174/2008. K. A. B. ako predávajúci a A. F. C. ako kupujúca uzatvorili dňa 5.3.2007 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu číslo X, nachádzajúcemu sa na X. poschodí v polyfunkčnom bytovom dome súpisné číslo XX a spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 13844/99842-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 657 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXXX. V čl. IV. ods. 3 kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci formou občianskoprávneho záväzku prenecháva bezplatne v prospech vlastníka bytu číslo X dve parkovacie miesta na pozemku parcela číslo KN-C 216/1, a to na mieste ním určenom a v prípade, že to bude potrebné, umožní kupujúcej uskladnenie vecí, resp. pevného paliva v skladovacích priestoroch na prízemí domu vo dvore. V čl. IV. ods. 4 kúpnej zmluvy sa predávajúci zaviazal, že v prípade, že bude uzatvorená dohoda, resp. kúpna zmluva o vytvorení prechodu, prejazdu alebo zmluva o odkúpení pozemku, cez ktorý bude umožnený vstup na pozemok parcela číslo KN-C 216/1, uzavrie s kupujúcou zmluvu o zriadení vecného bremena cez tento pozemok alebo kúpnu zmluvu o prevode časti tohto pozemku do podielového spoluvlastníctva podľa ich dohody. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej kúpnej zmluvy bol povolený dňa 26.3.2007 pod V 757/2007. Mailom zo dňa 3.3.2022 žalovaný vyzval žalobkyňu, aby nevyužívala, vrátane parkovania, pozemky v jeho vlastníctve, na ktorých využívanie nemá jeho súhlas. Mailom zo dňa 4.11.2022 žalovaný manželovi žalobkyne oznámil, že ho videl vo dvore zrejme s kominárom, ktorý však na parkovanie vo dvore nemá jeho súhlas, a preto tam parkuje neoprávnene. Mailom zo dňa 16.1.2023 žalovaný manželovi žalobkyne oznámil, že na jeho pozemku stojí motorové vozidlo ich dodávateľa a vyzval ho, aby auto okamžite opustilo pozemok, nakoľko na parkovanie nemajú súhlas. Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 11.3.2022, č. k. 21C/12/2022 – 65, bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalovanému uložené umožniť žalobkyni bezplatne užívať pozemky parcela číslo KN-C 216/1, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 279 m2 a parcela číslo KN-C 216/10, zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 433 m2, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie E. F., obec E. F., okres E. F., ako aj spevnenú plochu nachádzajúcu sa na týchto pozemkoch, za účelom prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a parkovania dvoch motorových vozidiel, ako aj povinnosť zdržať sa zásahov do práva žalobkyne na prechod peši, prejazd motorovými vozidlami a parkovania dvoch motorových vozidiel na uvedených pozemkoch a spevnenej ploche a zakázané umiestniť zábranu na týchto pozemkoch a spevnenej ploche na týchto pozemkoch, ktorá by žalobkyni znemožnila alebo sťažila toto právo prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a parkovania dvoch motorových vozidiel. Súčasne bol žalovaný poučený o možnosti podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej a žalobkyni bol voči žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením zo dňa 31.5.2022, č. k. 7Co/82/2022 – 255, uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku č. I. potvrdil a vo výroku č. II. a III. zmenil tak, že uložil žalobkyni v lehote 30 dní podať žalobu vo veci samej proti žalovanému o určenie, že k pozemku parcela číslo KN-C 216/1, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 279 m2 a parcela číslo KN-C 216/10, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 433 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie, obec a okres E. F., ako aj na spevnenej ploche nachádzajúcej sa na týchto pozemkoch existuje vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a parkovania dvoch motorových vozidiel v prospech vlastníka bytu číslo X na X. poschodí v bytovom dome G. L. X, postavenom na pozemku parcela číslo KN-C 216/2 zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie, obec a okres E. F. a skladu (garáže) postavenom na pozemku parcela číslo KN-C 216/8, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX, katastrálne územie, obec a okres E.
F. a žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa odôvodnenia uznesenia, žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len osvedčila predpoklady pre vydanie sporného neodkladného opatrenia, avšak náležite nepreukázala, že skutočne sa jedná o priľahlé pozemky k bytovému domu súpisné číslo XX, v ktorom je vlastníčkou bytu číslo X, nakoľko predmetom dokazovania (okrem preukázania na mape, že sú to pozemky, ktoré susedia s pozemkom parcela číslo KN-C 216/2, na ktorom je postavený bytový dom) musí byť či sa sporné pozemky užívali s daným bytovým domom od vzniku domu (pôvodne nájomcami). Poukázal tiež na skutočnosť, že v kúpnej zmluve z roku 2007, v ktorej malo byť dohodnuté bezplatné parkovanie, sa spomína parcela číslo KN-C 216/1 a žalobkyňa odvodzuje svoje právo ku parcele číslo KN-C 216/1 a 216/10 bez toho, aby bližšie špecifikovala, či došlo k prečíslovaniu parciel a prípadne kedy k tomu malo dôjsť a pod. V nájomnej zmluve, uzatvorenej dňa 25. 2. 2012 medzi žalovaným ako prenajímateľom a K. M. B. ako nájomcom, predmetom ktorej bol nájom bytu č. X, nachádzajúceho sa v polyfunkčnom bytovom dome súpisné číslo XX, postavenom na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E. F., bol súčasne dojednaný aj nájom parkovacieho miesta na pozemku parcela číslo KN-C 216/1. Predmetom nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 23.11.2008 medzi žalovaným ako prenajímateľom a N. M. ako nájomcom bol nájom bytu č. X, nachádzajúceho sa v polyfunkčnom bytovom dome súpisné číslo XX, postavenom na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E. F. a súčasne bol dojednaný aj nájom parkovacieho miesta na pozemku parcela číslo KN-C 216/1 Predmetom nájomnej zmluvy, uzavretej dňa 31.12.2019 medzi žalovaným ako prenajímateľom a obchodnou spoločnosťou WINCOFF s.r.o. ako nájomcom bol nájom nebytových priestorov č. X, X O. X, nachádzajúcich sa v stavbe súpisné číslo XX, postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN- C 216/2, nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. F., ako aj parkovacích miest pre potreby parkovania na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/1 a prejazd, vrátane naloženia a vyloženia tovaru vozidiel dodávateľa a nájomcu. Geometrickým plánom číslo 30519888-36/2006 zo dňa 18. 7. 2006, vyhotoveným K. F. D., bol pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere 2260 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území E. F., rozdelený na pozemky zapísané ako parcela číslo KN-C 216/1 o výmere 1384 m2, parcela číslo KN-C 216/2 o výmere 657 m2, parcela číslo KN-C 216/3 o výmere 140 m2, parcela číslo KN-C 216/4 o výmere 28 m2 a parcela číslo KN-C 216/5 o výmere 51 m2. Geometrickým plánom číslo 30519888-9/2008 zo dňa 4. 3. 2008, vyhotoveným K. F. D., bol pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/3, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere 140 m2, rozdelený na pozemky zapísané ako parcela číslo KN-C 216/3 o výmere 26 m, parcela číslo KN-C 216/6 o výmere 27 m2, parcela číslo KN-C 216/7 o výmere 27 m2, parcela číslo KN-C 216/8 o výmere 27 m2 a parcela číslo KN-C 216/9 o výmere 33 m2. Geometrickým plánom číslo 40003337-71/2020 zo dňa 7.7.2021, vyhotoveným K. A. N., bol pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/1, druh pozemku zastavaná plocha, o výmere 1384 m2, rozdelený na pozemky zapísané ako parcela číslo KN-C 216/1 o výmere 279 m2, parcela číslo KN-C 216/10 o výmere 433 m2 a parcela číslo KN-C 216/11 o výmere 672 m2. F. H. C. a K. K. C. v čestnom prehlásení zo dňa 20.3.2023, okrem iného, uviedli, že mali od žalovaného prenajatý priestor na prízemí nehnuteľnosti na H. I. L. XX/X so samostatným vchodom z ulice od 1.1.2014 do 31.12.2019. Vstup do dvora bol zmluvne dohodnutý len v rozsahu nevyhnutnom pre zásobovanie prevádzky, po dohode im F. B. bezplatne umožnil v prípade potreby parkovať aj dlhšie, nakoľko okrem zásobovania bolo potrebné riešiť aj prevádzkové záležitosti predajne. V čase trvania nájmu registrovali, že výlučne F. B. vykonával údržbu pozemkov v okolí domu, odpratával sneh, hrabal a odvážal lístie, kosil trávnik, zveľaďoval pozemok. Iného obyvateľa domu tieto udržiavacie práce nevideli vykonávať. A. P. v čestnom prehlásení uviedol, že bol nájomcom nebytových priestorov na prízemí domu nepretržite 17 rokov. Priestory si začali prenajímať od K. A. B. v roku 2002, neskôr od jeho syna. Do prevádzky sa vstupovalo z námestia a zásobovací vchod bol z vnútorného schodiska. Mal prenajatý aj priestor, ktorým boli toalety vo dvore pre zákazníkov a ďalší priestor, v ktorom bola zriadená pekáreň a neskôr sklad. K. B. a neskôr aj F. B. mu po dohode dovolili občas parkovať vo dvore domu. O dom, ako aj o pozemky sa po celú dobu nájmu videl starať len K. B. a neskôr F. B., ktorý v zimnom období pravidelne odpratával sneh, v priebehu roka zametal dvor a hrabal a odvážal lístie a nečistoty. Nikdy nevidel údržbu robiť iného majiteľa bytu. K. B. o všetkých pozemkoch hovoril s vyhliadkou výstavby, hovoril o nich ako o svojich. D. Q. vo vyjadrení k sporu zo dňa 29.3.2023, okrem iného, uviedla, že žalovaný je jej snúbenec a v dome súpisné číslo XX žije od roku 2008. Do dvora sa vchádza cez podjazd, ktorý slúžil a stále slúži na zásobovanie prevádzok. Na dvore často parkovalo vozidlo pravdepodobne patriace žalobkyni a sporadicky vozidlá jej manžela. A. F. C. nikdy nevidela na pozemku parkovať, vykonávať akúkoľvek údržbu a v dome ju stretla maximálne 5-krát. Bola viackrát svedkom rozhovoru K. A. B., že B. C. a jej manželovi dovolil parkovať, že aktuálne mu nezavadzajú, nech však neparkujú vo výjazde, aby nebránili zásobovaniu, s tým, že keď sa niečo zmení, napríklad plánovanou rekonštrukciou
záhrady a výstavby, tak ich o tom vyrozumie. V roku 2009 jej partner nadobudol vozidlo značky Ford, ktoré po roku 2017 parkovali najmä v garáži. Aktuálne v garáži skladujú zariadenia a veci dennej potreby. Počas celej doby, ako žije v dome, nikto z rodiny C. nikdy dvor, ani iné pozemky neupratoval, nezametal, nehrabal lístie, neodpratával sneh. Uvedené činnosti vykonával vždy jej partner a ona mu pomáhala. Manžel B. C. požiadal F. B., či by neuvažoval o predaji alebo prenájme časti pozemku, aby si mohli postaviť altánok. K. D. R. vo vyjadrení zo dňa 29.3.2023, okrem iného, uviedla, že je majiteľkou bytu číslo X v polyfunkčnom bytovom dome číslo XX M. E. F.. Majiteľkou bytu sa stala v roku 2006 na základe darovacej zmluvy uzavretej so strýkom K. A. B.. Od samého začiatku bola v rámci celej rodiny dohoda, že celý zostávajúci pozemok, s výnimkou zastavanej plochy, zostane vždy majetkom jej strýka K. A. B.. Nikdy si na tieto nehnuteľnosti nenárokovala a k užívaniu bytu ich nepotrebuje. Nikdy sa necítila a necíti ako spoluvlastník alebo užívateľ týchto pozemkov. K. A. B. vyriešil požiadavku na parkovanie majiteľov bytov stavebnými úpravami a následným predajom garáži každému majiteľovi bytu. V dome je X bytov a ku každému bytu je jedna garáž. Do E. F. cestuje s rodinou a auto obvykle parkovali v garáži. Nikdy neplatili z týchto pozemkov daň z nehnuteľností, poplatok za odvod dažďovej vody ani sa nepodieľala na ich údržbe. V roku 2015 ju rodina žalobkyne požiadala o zapožičanie garáže zadarmo, z dôvodu rekonštrukcie bytu. Bez problémov súhlasila, avšak ani po vykonaní rekonštrukcie si žalobkyňa veci neodniesla a učinila tak až po opakovaných žiadostiach v júni 2021. Počas svojho pobytu v dome nikdy nevidela nikoho z rodiny C. zametať, upratovať alebo odpratávať sneh z pozemku. Žalovaný ako predávajúci a A. F. C. ako kupujúca uzatvorili dňa 8.4.2008 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol predaj stavby skladu bez súpisného čísla postavenej na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/8 a pozemku zapísaného ako parcela číslo KN-C 216/8, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, o výmere 28 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území E. F., zapísaných v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo XXXX. V čl. III. ods. 3 kúpnej zmluvy predávajúci zriadil formou občianskoprávneho záväzku pre kupujúcu právo prechodu peši a prejazdu motorovým vozidlom cez pozemok parcela číslo KN-C 216/1 v rozsahu vytvorenej, resp. v budúcnosti vytvorenej prístupovej cesty po tomto pozemku k predmetu zmluvy, a to bezplatne. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe uvedenej zmluvy bol povolený dňa 30.4.2008 pod V 1221/08. Podľa stanoviska F. E. F. zo dňa 31. 1. 2006, budova súpisné číslo XX v katastrálnom území E. F. na H. I. obsahuje 5 bytových jednotiek na druhom nadzemnom podlaží a 4 nebytové priestory na prvom nadzemnom podlaží. Nakoľko podlahová plocha bytov je viac ako 50 % celkovej plochy, jedná sa o polyfunkčný bytový dom. K. A. B. žiadosťou, doručenou Správe katastra Liptovský Mikuláš dňa 17.4.2006, požiadal o vykonanie zmeny zápisu na liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie E. F. v časti popisu stavby na polyfunkčný bytový dom. K. A. B. v maile poslanom žalovanému dňa 26.5.2011 oznámil, že v prílohe mu zasiela, čo sa dohodli, ak treba niečo zmeniť, pričom ako príloha je uvedený rozpis nákladov na spoločne užívané priestory, a to daň z nehnuteľností dvor + záhrada, daň z nehnuteľností sklad, kontajnery, dažďová voda dvor, kosenie a čistenie záhrady. Znaleckým posudkom číslo 38/92, vypracovaným Ing. Vladimírom Hurajom dňa 18. 4. 1992, bola určená cena domu číslo popisné X s príslušenstvom vo vlastníctve A. B. a spol. M. E. F. H. H. I. na pozemkoch parcela číslo PK 216 a 217. Podľa znaleckého posudku, dom slúži toho času ako predajňa domácich potrieb, elektro a predajňa mototechna, na poschodí je riešené ubytovanie. Dom obsahuje prízemie s predajňami a skladovacími priestormi k predajniam, poschodie je riešené ako obytná časť – bytové jednotky. Časť domu je čiastočne podpivničená. K západnej časti domu je pristavený sklad. V severnej časti pozemku je osadený rodinný dom. Pri rodinnom dome je postavená dreváreň jednoduchej celodrevenej konštrukcie. Pri dome sa nachádzajú v dvornej časti dve studne, ktoré boli zriadené pri výstavbe domu. Pre čerpanie vody zo studne bola zrealizovaná domáca vodáreň. Do určenia hodnoty nehnuteľnosti zahrnul znalec aj asfaltový dvor, ktorý spevňuje plochy vo dvore a vystavaný bol v roku 1972. Asfaltový dvor je vyhotovený z tvrdoliateho asfaltu a podkladového betónu, resp. dlaždenia.
2. Ďalej súd prvej inštancie z obsahu pripojeného spisu Katastrálneho úradu v Žiline, Správa katastra Liptovský Mikuláš, sp. zn. V 4029/2006 súd zistil, že K. A. B. ako darca a K. D. R. ako obdarovaná uzatvorili dňa 29.9.2006 darovaciu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k bytu číslo X nachádzajúcemu sa na X. poschodí polyfunkčného bytového domu súpisné číslo XX, postaveného na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, ako aj spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 15563/99842-ín na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/2, všetko nachádzajúce sa v katastrálnom území E. F., zapísané v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor na liste vlastníctva číslo XXXX. Prílohou k zmluve bolo aj určenie polohy nebytových priestorov a bytov v bytovom dome, v ktorej je uvedené, že s vlastníctvom jednotlivých bytov a nebytových priestorov je spojené spoluvlastníctvo
spoločných častí, spoločných zariadení domu a príslušenstva a že s jednotlivými bytmi a bytovými priestormi súvisí aj spoluvlastnícky podiel k domom zastavanému pozemku parcela číslo KN-C 216/2 v katastrálnom území E. F.. Spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu sú v uvedenom dokumente výslovne vymenované. Pri obhliadke namieste samom, vykonanej dňa 31.3.2023, bolo zistené, že bytový dom súpisné číslo XX je umiestnený na pešej zóne F. E. F.. Vchod do bytového domu je riešený cez pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/2 (pasáž), pričom vchodové dvere do bytového domu sú priamo prístupné z uvedeného pozemku. Dvor, ktorý sa nachádza na pozemku parcela číslo KN-C 216/1, je oddelený od pozemku parcela číslo KN-C 216/2 kovovou bránou. Na pozemku parcela číslo KN-C 216/1 sa nachádza stojan na bicykle. Z pozemku parcela číslo KN-C 216/1 je vstup do nebytových priestorov číslo X, X a X. Iný prístup k nebytovým priestorom číslo X a X ako z pozemku parcela číslo KN-C 216/1 nie je možný. Nebytový priestor číslo X bol využívaný ako toalety pre priestory prevádzky nachádzajúcej sa v smere od pešej zóny. Nebytový priestor číslo X bol využívaný ako administratívne priestory pre prevádzku umiestnenú v priestoroch v smere od pešej zóny. Nebytový priestor číslo X je vchod pre zamestnancov pre prevádzku nachádzajúcu sa v smere od pešej zóny, ktorý využívajú zamestnanci tejto prevádzky. Pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/1 je v smere od susediacich pozemkov parcela č. KN C 215/3 a 219 oplotený. Pozemok parcela číslo KN-C 216/10 je od susediacich pozemkov parcela číslo KN-C 214, 213 a 219 oddelený plotom. Pozemok zapísaný ako parcela číslo KN- C 216/1 je vyasfaltovaný, v časti je vyasfaltovaný aj pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/10, a to približne na šírku pozemku parcela číslo KN-C 216/1. Časť pozemku parcela číslo KN-C 216/10 je vysypaná drobnými kamienkami a štrkom. Parkovacie miesta pri bytovom dome na pozemku parcela číslo B.- S. XXX/XX v smere od pozemkov parcela číslo KN-C 214 a KN-C 213 nie sú vyasfaltované, len vysypané drobnými kamienkami, resp. štrkom, v časti sú neupravené, porastené trávou. Parkovacie miesta na pozemku parcela číslo KN-C 216/10 od pozemku parcela číslo KN-C 219, resp. parcela číslo KN-C 220 sú vyasfaltované až takmer na hranicu pozemkov. Jedná sa o priestor pre zaparkovanie troch motorových vozidiel. Na pozemku parcela číslo KN-C 216/10 v smere od pozemkov parcela číslo KN- C 214 a 213 je deväť parkovacích miest. Na pozemku parcela číslo KN-C 216/1 sú umiestnené dve kanalizačné vpuste a tri kanalizačné poklopy. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), podľa § 2 ods. 6, § 23 ods.1 a 5 zákona č.182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov
3. Na podklade takto zisteného skutkového stavu a právneho posúdenia súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, nakoľko mal za to, že je dôvodná. Vzhľadom na druh nároku, ktorého sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala, súd prioritne skúmal, či existuje na požadovanom určení naliehavý právny záujem, preukázanie ktorého je podmienkou úspešnosti žaloby o určenie práva. Určovacia žaloba má preventívny charakter a je spôsobilým procesným nástrojom na ochranu práva v prípadoch, keď sa požadovaným určením vytvorí pevný základ pre právne vzťahy strán sporu a predíde sa ďalším súdnym konaniam. Keďže žalobkyňa sa v spore domáhala určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré sa zapisuje do katastra nehnuteľností, v prípade úspechu podanej žaloby by rozsudok súdu bol spôsobilý vyvolať zmenu zápisu v katastri nehnuteľností v časti C/ príslušného listu vlastníctva, obsahujúcej ťarchy viažúce sa k majetkovej podstate zapísanej na liste vlastníctva. Preto bol preukázaný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že právne postavenie žalobkyne ako vlastníčky bytu číslo X je neisté, nakoľko žalovaný ako vlastník pozemkov zapísaných ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 spochybnil jej právo zodpovedajúce vecnému bremenu práva prechodu peši, prejazdu motorovými vozidlami a parkovania 2 motorových vozidiel. Bez rozhodnutia o merite veci teda nie je „isté“ či vlastník bytu číslo X (aktuálne žalobkyňa) je oprávneným z vecného bremena a vlastník pozemkov zapísaných ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 (aktuálne žalovaný) povinným z vecného bremena. Ďalej súd prvej inštancie mal za to, že medzi stranami sporu nebola sporná ich vecná legitimácia, vyplývajúca z ich aktuálneho vlastníctva bytu číslo X (žalobkyňa) a pozemkov zapísaných ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 (žalovaný). Rovnako nebol sporný spôsob nadobudnutia uvedených nehnuteľností stranami sporu. Nebola sporná ani skutočnosť, že žalobkyňa, spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi, užíva pozemky zapísané ako parcela číslo KN-C 216/1 a 216/10 na prechod peši a prejazd motorových vozidiel a pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/10 aj na parkovanie 2 motorových vozidiel. Žalobkyňa tvrdila, že uvedené pozemky majú charakter priľahlého pozemku ku bytovému domu súpisné číslo XX, preto k nim zo zákona vzniklo právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v práve pozemky užívať, práve prechodu a prejazdu a parkovania 2 motorových vozidiel. Žalovaný od začiatku sporu status pozemkov zapísaných ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 ako priľahkých pozemkov k stavbe bytového domu súpisné číslo XX rozporoval. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že
pozemky zapísané ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 sú priľahlými pozemkami k bytovému domu súpisné číslo XX. Zo zákonného ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov je možné vyvodiť, že priľahlým pozemkom je pozemok patriaci k bytovému domu, na ktorom sa nachádza príslušenstvo domu (spoločné časti domu a príslušenstvo domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu), ktorým sa, na účely zákona o vlastníctve bytov, rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria. Podľa konštantnej judikatúry, je treba priľahlým pozemkom pre účely zákona o vlastníctve bytov rozumieť pozemok, ktorý bol určený na spoločné užívanie, ktorý mal od postavenia stavby slúžiť výlučne bytovému domu a jeho obyvateľom, nachádzajú sa na ňom nejaké prístrešky, oplotenia a pod. Malo by sa jednať o pozemok, ktorý susedí so zastavanou plochou pod domom, ale nie je to jediným kritériom. Taktiež priľahlý pozemok často môže slúžiť na prístup do bytového domu, no tiež sa nemôže jednať o jediné kritérium. Priľahlým pozemkom je pozemok, ktorý je právne a fakticky priradený k bytovému domu. Za priľahlý pozemok možno považovať len taký pozemok, ktorý patrí k obytnému domu, je určený na spoločné užívanie a slúži výlučne tomuto domu. Súd prvej inštancie poukázal aj na budúcu právnu úpravu definície priľahlého pozemku v zákone o vlastníctve bytov, ktorá nadobudne účinnosť od 1.4.2024, podľa ktorej sa priľahlým pozemkom rozumie oplotený pozemok susediaci s domom, ktorý slúži výlučne tomuto domu. Z vykonaného dokazovania, najmä výsluchov strán sporu, svedkyne A. F. C., obhliadky na mieste samom, vyjadrení nájomcov nebytových priestorov v bytovom dome a znaleckého posudku Ing. Huraja mal súd preukázané, že pozemky zapísané ako parcely čísla KN- C 216/1 a 216/10 sú fakticky priradené k bytovému domu súpisné číslo XX, slúžili a slúžia výlučne užívateľom (vlastníkom, nájomcom) uvedeného bytového domu, resp. jednotlivých bytov a nebytových priestorov (po transformácii stavby na polyfunkčný bytový dom). Už pred navrátením vlastníckeho práva ku stavbe bytového domu a pozemkom otcovi žalovaného slúžili pozemky aktuálne zapísané ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 výlučne potrebám užívateľov stavby, nakoľko slúžili ako obslužný priestor pre predajňu domácich potrieb, ktorá sa v stavbe nachádzala. Znalec Ing. Huraj už v roku 1992, t. j. ešte pred transformáciou stavby na bytový dom, ohodnotil spolu so stavbou aj asfaltový dvor, ktorý spevňoval plochy vo dvore. Znalec taktiež v posudku konštatoval, že vo dvore sa nachádzajú dve studne, pre čerpanie vody z ktorých bola vybudovaná domáca vodáreň. Ja teda zrejmé, že v roku 1992 sa na pozemku nachádzali aj zariadenia slúžiace pre potreby užívateľov domu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobkyňa pozemky od počiatku užívania bytu číslo X, t. j. od roku 2007, užíva spôsobom vymedzeným v žalobnom návrhu, t. j. na prechod peši, prejazd motorovými vozidlami a parkovanie dvoch motorových vozidiel. Žalovaný uvedenú skutočnosť nerozporoval, len tvrdil, že žalobkyňa tak činila na základe jeho súhlasu, nie z dôvodu existencie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V tejto súvislosti súd uvádza, že žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že za súhlas s užívaním pozemkov považoval skutočnosť, že žalobkyňu z ich užívania nevykázal, a že tento súhlas s užívaním bral ako fakt, prebratý od svojho otca. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa pozemky od roku 2007 spôsobom zodpovedajúcim ňou navrhovanému vecnému bremenu, užívala. Pozemky boli užívané ako priľahlé pozemky k bytovému domu aj ďalšími vlastníkmi bytov (žalovaným a jeho rodinnými príslušníkmi, K. D. R.) a nájomcami bytov a nebytových priestorov (ktorí si odvodzovali svoje užívacie právo od vlastníkov bytov a nebytových priestorov), a to najmä na prechod, prejazd, parkovanie motorových vozidiel, zásobovanie prevádzok. Uvedené skutočnosti vyplynuli aj z dojednaní v nájomných zmluvách, uzavretých medzi žalovaným ako prenajímateľom a tretími osobami, ktorých predmetom okrem bytov, resp. nebytových priestorov boli aj parkovacie miesta, prehlásení bývalých nájomcov nebytových priestorov, z ktorých vyplynulo, že pozemky používali na parkovanie svojich vozidiel, ako aj na nakládku a vykládku tovaru (zásobovanie), ale aj z obhliadky na mieste samom, keď na pozemku zapísanom ako parcela číslo KN-C 216/10 parkovali viaceré motorové vozidlá (nielen patriace, resp. užívané stranami sporu). Pri obhliadke na mieste samom bolo tiež zistené, že na pozemku pacela číslo KN-C 216/1 sú umiestnené dve kanalizačné vpuste a tri kanalizačné poklopy, t. j. zariadenia, ktoré nepochybne slúžia bytovému domu, a to minimálne pre účely odvodu zrážkových vôd zo strechy bytového domu. Žalobkyňa však tvrdila (a žalovaný jej tvrdenie nerozporoval), že cez uvedené kanalizačné šachty sa realizovala aj oprava havárie v bytovom dome. V tejto súvislosti súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný tvrdil, že užívanie pozemkov zapísaných ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 bolo vykonávané vlastníkmi bytov, resp. nájomcami bytov a nebytových priestorov výlučne na základe jeho súhlasu, je skutočnosť, na akom právnom základe k užívaniu dochádzalo bez vplyvu na posúdenie statusu pozemkov ako pozemkov priľahlých. Súd prvej inštancie uviedol, že priľahlosť pozemku je stav faktický, preto ak boli pozemky od začiatku užívané spolu s bytovým domom a slúžili výlučne pre potreby obyvateľov bytového domu (čo bolo v konaní preukázané), spĺňajú charakter priľahlých pozemkov. Poukázal na to, že pozemky sú od okolitých pozemkov oddelené plotmi, čo bolo zistené pri obhliadke na
mieste samom (s výnimkou hranice medzi pozemkom parcela číslo KN-C 216/10 a 216/11, ktorý je však vo vlastníctve žalovaného a vznikol oddelením od pozemku parcela číslo KN-C 216/1) a jediný vstup na ne je cez pozemok zapísaný ako parcela číslo KN-C 216/2 kovovou bránou, od ktorej disponujú kľúčmi len vlastníci bytov a nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Aj žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dôvodom uzatvárania brány je ohraničenie pozemkov a zabránenie vstupu na ne cudzím osobám. Z uvedených skutočností je potrebné jednoznačne vyvodiť, že pozemky parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 slúžia len obyvateľom bytového domu a nájomcom nebytových priestorov. O určení pozemkov na spoločné užívanie s bytovým domom svedčí aj skutočnosť, že nebytové priestory číslo 3 a 4 sú prístupné len z pozemku parcela číslo KN-C 216/1 a nebytový priestor číslo 1, prístupný aj z pozemku parcela číslo KN-C 216/1, je vchod pre zamestnancov pre priestory prevádzky prístupné z pešej zóny. O právnom a faktickom priradení pozemkov parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 k bytovému domu súpisné číslo 65 svedčí aj skutočnosť, že pozemok parcela číslo KN-C 216/2, na ktorom je bytový dom postavený a pozemky parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 boli pôvodne evidované ako jeden pozemok parcela číslo KN-C 216 a, podľa údajov v znaleckom posudku K. T., aj ako parcela číslo PK 216 a oddelené boli len geometrickými plánmi v roku 2006 (rozdelenie pozemku parcela číslo KN-C 216), resp. v roku 2021 (rozdelenie pozemku parcela číslo KN-C 216/1). Svedkyňa A. F. C. uviedla, že ešte počas života K. A. B. sa podieľala aj na úhrade nákladov za osvetlenie dvora, odvod dažďovej vody do dvoch šácht na dvore, elektriku za prevádzku brány, čo taktiež svedčí o skutočnosti, že pozemky parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 slúžili nielen ich vlastníkovi, ale všetkým užívateľom bytového domu. Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne, že náklady na elektriku na pohon kovovej brány, ktorou sa vstupuje na uvedené pozemky, sú uhrádzané z fondu prevádzky, údržby a opráv, teda vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, čo opätovne svedčí o spoločnom užívaní pozemkov vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Pokiaľ žalovaný spochybňoval status priľahlosti pozemkov tým, že na nich nie je vybudované žiadne príslušenstvo domu, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Podľa zákonného ustanovenia § 2 ods. 6 zákona o vlastníctve bytov sa príslušenstvom domu rozumejú aj oplotené nádvoria. Súd mal z vykonaného dokazovania, najmä z obhliadky na mieste samom, ako aj zo znaleckého posudku Ing. Huraja jednoznačne preukázané, že na pozemkoch parcely čísla KN- C 216/1 a 216/10 je vybudované oplotené nádvorie, ktoré slúžilo a slúži obyvateľom a užívateľom bytového domu súpisné číslo XX. Žalobkyňa v podanej žalobe poukazovala na zmluvné dojednanie čl. IV. ods. 3 kúpnej zmluvy, uzavretej medzi K. A. B. a A. F. C., v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že predávajúci formou občianskoprávneho záväzku prenecháva bezplatne v prospech vlastníka bytu číslo 4 dve parkovacie miesta na pozemku parcela číslo KN-C 216/1, a to na mieste ním určenom, ako na právny základ práva, ktorého sa domáhala podanou žalobou. Tvrdila, že uvedené zmluvné dojednanie len konkretizovalo rozsah vecného bremena, ktoré vzniklo zo zákona. Uvedené skutkové tvrdenie žalobkyne potvrdila svedkyňa A. F. C. (ako jediná žijúca strana kúpnej zmluvy zo dňa 5.3.2007), ktorá uviedla, že existenciu vecného bremena brali spolu s predávajúcim ako samozrejmú vec, ktorú nebolo potrebné do zmluvy výslovne upravovať (a ani sa to v čase uzatvárania kúpnej zmluvy do zmlúv výslovne neupravovalo), pričom zmluvné dojednanie čl. IV. ods. 3 predstavovalo len konkretizáciu rozsahu vecného bremena. Kúpna zmluva, uzavretá medzi právnymi predchodcami strán sporu, teda obsahovala úpravu práv k priľahlému pozemku. Súd prvej inštancie nal preukázané, vzhľadom na právny názor uvedený v uznesení Krajského súdu v Žiline zo dňa 31.5.2022, č. k. 7Co/82/2022 – 255, že pozemky aktuálne zapísané ako parcely čísla KN-C 216/1 a 216/10 boli vytvorené z pozemku parcela číslo KN-C 216/1, ktorý bol predmetom zmluvného dojednania v čl. IV. ods. 3 kúpnej zmluvy zo dňa 5. 3. 2007, na základe geometrického plánu číslo 40003337-71/2020 zo dňa 7. 7. 2021, vyhotoveného K. A. N.. Rozsah vecného bremena žalobkyňa konkretizovala na prechod preši, prejazd motorovými vozidlami a parkovanie 2 motorových vozidiel. Pokiaľ aj žalobkyňa v podaní zo dňa 17.4.2023 uviedla, že bude akceptovať aj výrok súdneho rozhodnutia pokiaľ ide o rozsah vecného bremena tak, že vecné bremeno spočíva v práve pozemky užívať, v práve prechodu, prejazdu a parkovania 2 motorových vozidiel, neučinila príslušný procesný úkon, na základe ktorého by mohlo dôjsť k rozšíreniu žalobného návrhu aj o „užívanie“ pozemkov. Súd preto určil rozsah práva zodpovedajúceho vecnému bremenu v súlade s návrhom výroku súdneho rozhodnutia uvedeným v žalobe (čo zodpovedalo aj výroku uznesenia Krajského súdu v Žiline zo dňa 31. 5. 2022, č. k. 7Co/82/2022 – 255, v časti, v ktorej bola žalobkyni uložená povinnosť podať žalobu vo veci samej). Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ žalovaný poukazoval na potrebu vyhotovenia geometrického plánu pre účely presného vyznačenia rozsahu vecného bremena, súd dôvodnosť uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Zákonné ustanovenie § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov rozsah vecného bremena viaznúceho na priľahlom pozemku žiadnym spôsobom neobmedzuje. Zákonné ustanovenie § 24 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/1995 Z. z. katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení
neskorších predpisov vyžaduje ako náležitosť návrhu na začatie katastrálneho konania číslo úradného overenia geometrického plánu pri zriadení vecného bremena len vtedy, ak sa zriaďuje k časti pozemku, čo žalobkyňa v žalobnom návrhu nepožadovala. Súd mal tiež preukázanú dôvodnosť rozsahu vecného bremena v časti parkovania 2 motorových vozidiel. Žalobkyňa rozsah vecného bremena v uvedenej časti odvodzovala od zmluvného dojednania v čl. IV. ods. 3 kúpnej zmluvy, uzavretej medzi K. A. B. a A. F. C., v ktorom bol konkretizovaný rozsah vecného bremena na 2 parkovacie miesta. Uvedený rozsah vecného bremena zodpovedá aj výške spoluvlastníckeho podielu žalobkyne na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, príslušenstve a pozemku parcela číslo KN-C 216/2, ktorý je 13844/99842-ín. Pri obhliadke na mieste samom súd zistil, že na pozemku parcela číslo KN-C 216/10 sa nachádza 12 parkovacích miest, preto vyššie uvedenému spoluvlastníckemu podielu žalobkyne zodpovedajú 2 parkovacie miesta. Prihliadajúc k vyššie uvedenej právnej argumentácii súd prvej inštancie uviedol, že, vzhľadom na preukázanie charakteru pozemkov parcelné čísla KN-C 216/1 a 216/10 ako pozemkov priľahlých k bytovému domu súpisné číslo XX postavenému na pozemku parcela číslo KN-C 216/2, vzniklo k uvedeným pozemkom v súlade so zákonným ustanovením § 23 ods. 1 v spojení s § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov právo zodpovedajúce vecnému bremenu, tak ako je špecifikované vo výroku rozsudku, v prospech vlastníka bytu číslo X nachádzajúceho sa v bytovom dome. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. CSP tak, že ich náhradu priznal úspešnej žalobkyni.
4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný (ďalej aj len „odvolateľ“). Žiadal aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, prípadne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s otázkou, kedy, akým úkonom sa stal pozemok 216/10 priľahlým. Ďalej prečo považoval dojednanie o občianskoprávnom záväzku za platné. Žalovaný namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku. Mal za to, že súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces, keď odignoroval podstatné otázky pre rozhodnutie v predmetnom spore, a to napriek jeho námietkam. Odvolateľ poukázal na znenie § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ako aj na komentár C.H.Beck k § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.. Namietal, že žalobkyňa nemala naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ďalej poukázal na to, že žalobkyňa sklad nevyužíva na parkovanie, a preto nebolo potrebné k nemu zriadiť právo prejazdu. Ďalej namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou absolútnej neplatnosti občiansko-právneho záväzku na dve parkovacie miesta a nevysvetlil, prečo pretavil občianskoprávny záväzok do vecného bremena. Žalovaný namietal vnútornú rozpornosť rozsudku v časti, v ktorej bolo konštatované, že pozemok 216/10 bol dlhodobo priľahlým pozemkom, ako aj nevykonateľnosť rozsudku. Odvolateľ popísal históriu domu, pričom rozporoval závery súdu prvej inštancie ohľadne priľahlosti pozemku. Poukázal na to, že zmluva o prevode vlastníctva bytu bola realizovaná za jasne definovaných vlastníckych vzťahov. Ďalej poukázal na možnú neplatnosť zmluvy, ak nebol jasne definovaný priľahlý pozemok. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa aj jej právna predchodkyňa sú osoby znalé práva. Ďalej namietal, že osobný záväzok jeho právneho predchodcu zanikol jeho smrťou, pričom existencia tohto záväzku vylučuje vznik vecného bremena. Podľa názoru žalovaného, právna predchodkyňa žalobkyne nikdy nenadobudla právo vecného bremena, a preto ho nemohla nadobudnúť ani žalobkyňa. Poukázal na to, že všetky náklady spojené s predmetnými parcelami hradí a hradil výlučne on. Poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2Cdo 281/2005 a v ňom vyjadrené právne závery. Žalovaný mal za to, že súd prvej inštancie sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a judikatúry, závery súdu spočívajú v nesprávnom posúdení §23 ods.5 zákona č. 182/1993 Z.z., kedy sa dané ust. zákona aplikuje len pri prvom prevode bytu v dome a podľa § 23 ods. 5 vzniká právo zodpovedajúce vecnému bremenu, nie však vecné bremeno na parkovanie motorových vozidiel. Žalovaný namietal spôsob výpočtu parkovacích miest a spoluvlastníckeho podielu žalobkyne. Záverom Žalovaný podotkol, že aj keby pripustil úvahu, že predmetný pozemok parcela KN- C .č. 216/1 mal povahu priľahlého pozemku, v čase prevodu bytu č.X z jeho otca K. A. B. na právnu predchodkyňu žalobkyne A. F. C., bol jeho otec v tom čase výlučným vlastníkom bytu č.X s nerozlučne spojeným spoluvlastníckym spoločných častí domu, zariadení domu a spoluvlastníctvom k pozemku (akcesorické spoluvlastníctvo). V zmysle § 23 ods. 1 BytZ v takomto prípade by mal byť predmetom prevodu - nadobudnutia kupujúcou A. F. C. vklad V757 /2007 povolený dňa 26.3.2007 aj spoluvlastnícky podiel na uvedenom pozemku KN-C.č. 216/1, Nie teda právo zodpovedajúce vecnému bremenu, čoho sa žalobkyňa žalobou domáha. Inak by bola uvedená celá zmluva v rozpore s ust. § 39 OZ neplatná.
Opätovne poukázal na už viackrát spomenuté rozhodnutie NS SR v publikovanom rozhodnutí (Zo súdnej praxe, č. 4/2006, s. 132) sp.zn. 2 Cdo 281/2005.
5. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne správne vyhodnotil otázku priľahlosti predmetného pozemku. Súd konkrétne uviedol z akých dôkazov mal preukázané – „najmä výsluchov strán sporu, svedkyne A. F. C., obhliadky na mieste samom, vyjadrení nájomcov nebytových priestorov v bytovom dome a znaleckého posudku Ing. Huraja“ (pričom tieto dôkazy podrobne popísal najmä v bodoch 9,10,11,18,20,25 a 27) - že pozemky 216/1 a 216/10 sú fakticky priradené k bytovému domu súpisné číslo XX, slúžili a slúžia výlučne užívateľom (vlastníkom, nájomcom) uvedeného bytového domu, resp. jednotlivých bytov a nebytových priestorov (po transformácii stavby na polyfunkčný bytový dom), Súd sa podrobne zaoberal tým, ako boli pozemky využívané v minulosti, pričom dospel k rovnakému záveru, že aj pred transformáciou domu na bytový dom, boli pozemky vždy funkčne užívané spolu s domom – ako obslužný priestor, boli na ňom vybudované dve studne, ktoré slúžili ako domáca vodáreň pre obyvateľov domu, poukazujúc na znalecký posudok Ing. Huraja, z ktorého súd vychádzal; k znaleckému posudku Ing. Huraja sa žalobkyňa vyjadrila podaním z 26.5.2023, ktoré žalovaný následne nijako nespochybnil. Súd takisto poukázal na nesporné tvrdenie, že žalobkyňa od počiatku užívania bytu, od r. 2007 pozemky užívala na prechod, prejazd a parkovanie, teda spôsobom vymedzeným v žalobnom návrhu. Súd sa podrobne zaoberal argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že k užívaniu dochádzalo na základe jeho súhlasu, pričom súd vychádzal aj z výsluchu žalovaného, keď žalovaný nepreukázal, kedy a v akej forme súhlas udelil a len tvrdil, že súhlasom je už to, že žalobkyňu z pozemku nevykázal a že to prebral od svojho otca (bod 10 s. 10) súd zároveň poukázal na to, že súhlas žalovaného je irelevantný pre posudzovaniu statusu týchto pozemkov. Súd poukázal na to, že pozemky slúžili ako parkovacia plocha a na prechod a prejazd nielen pre vlastníkov, ale aj nájomcov, pričom opäť konkrétne poukázal na dôkazné prostriedky, a to nájomné zmluvy, vyhlásenia bývalých nájomcov a ohliadku. Súd poukázal na zistenia z ohliadky, pri ktorej zistil, že na parc. 216/1 sú dve kanalizačné vpuste a tri kanalizačné poklopy, t.j. zariadenia, ktoré nepochybne slúžia bytovému domu (čo ani strany nerozporovali). Súd poukázal na to, že pozemky sú od susediacich pozemkov oddelené plotmi (s výnimkou hranice medzi pozemkom 216/10 a 216/11, ktorý je však vo vlastníctve žalovaného a vznikol oddelením od pozemku 216/1 v r. 2021). Ďalej poukázal na to, že jediný vstup na ne je cez pozemok 216/2 v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov a cez kovovú bránu, od ktorej disponujú kľúčmi len vlastníci bytov a nájomcovia bytov a nebytových priestorov. Aj žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že dôvodom uzatvárania brány je ohraničenie pozemkov a zabránenie vstupu na ne cudzím osobám; takisto bolo nesporné, že náklady na elektrický pohon brány a osvetlenie dvora sa platia spoločne z Fondu opráv. O určení pozemkov na spoločné užívanie s bytovým domom svedčí aj skutočnosť, že nebytové priestory číslo X a X (ktoré sa nachádzajú tiež v bytovom dome ako byt žalobkyne) sú prístupné len z pozemku 216/1 a nebytový priestor číslo X (ktorý sa nachádza tiež v bytovom dome ako byt žalobkyne) má vstup pre zamestnancov len z pozemku 216/1. O právnom a faktickom priradení pozemkov 216/1 a 216/10 k bytovému domu svedčí aj skutočnosť, že pozemok 216/2, na ktorom je bytový dom postavený a pozemky 216/1 a 216/10 boli pôvodne evidované ako jeden pozemok 216 a oddelené boli len geometrickými plánmi v roku 2006 (rozdelenie pozemku 216), resp. v roku 2021 (rozdelenie pozemku 216/1). Svedkyňa A. F. C. uviedla, že ešte počas života K. A. B. sa podieľala aj na úhrade nákladov za osvetlenie dvora, odvod dažďovej vody do dvoch šácht na dvore, elektriku za prevádzku brány, čo tiež svedčí o skutočnosti, že pozemky 216/1 a 216/10 slúžili a mali slúžiť nielen ich vlastníkovi, ale všetkým užívateľom bytového domu. Žalovaný nerozporoval tvrdenie žalobkyne, že náklady na pohon kovovej brány, ktorou sa vstupuje na uvedené pozemky, sú uhrádzané z fondu opráv, teda vlastníkmi bytov a nebytových priestorov, čo opätovne svedčí o spoločnom užívaní pozemkov všetkými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Súd sa vysporiadal aj s tvrdením žalovaného, že dom údajne nemá žiadne príslušenstvo a túto argumentáciu nepovažoval za dôvodnú. Poukázal na § 2 ods. 6 ZVB: príslušenstvom domu sa rozumejú aj oplotené nádvoria. Súd mal z vykonaného dokazovania, najmä z obhliadky na mieste samom, ako aj zo znaleckého posudku Ing. Huraja jednoznačne preukázané, že na pozemkoch 216/1 a 216/10 je vybudované oplotené nádvorie, ktoré slúžilo a slúži obyvateľom a užívateľom bytového domu (asfaltová plocha bola samostatne vybudovaná a aj samostatne ocenená). Súd takisto poukázal na to, že kúpna zmluva medzi K. A. B. a A. F. C. obsahovala úpravu práv k priľahlému pozemku (bod 36 rozsudku), keď v čl. IV.3 konkretizovali zmluvné strany rozsah vecného bremena a dohodli sa na užívaní 2 parkovacích miest na parcele, vtedy pod č. 216/1, a to bezodplatne. Možno doplniť, že aj zo samotnej formulácie čl. IV.3 vyplýva, že právo parkovania sa viaže na každého vlastníka bytu č. X, nielen na kupujúcu (t.j. nielen na A. F. C.), čo takisto preukazuje vôľu strán, že ide o vecné právo viažuce sa k
bytu a ide o konkretizáciu tohto vecného práva. Preto treba toto ustanovenie vykladať v súlade s jeho účelom a následným výkonom. Žalobkyňa poukázala na znenie kúpnej zmluvy, normy správneho práva a skutočnosť, že na pozemkoch sú spoločné zariadenia domu (kanalizačné šachty). Žalobkyňa mala za to, že je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Namietala predloženie nových dôkazov v odvolacom konaní, pričom následne sa vyjadrila k jednotlivým bodom odvolania. Záverom sa vyjadrila k eventuálnemu vydržaniu vecného bremena a dobromyseľnosti právnej predchodkyne žalobkyne.
6. V písomnej replike k vydreniu žalobkyne žalovaný zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní. Mal za to, že zo žiadneho zmluvného (či iného písomného) prejavu ktorejkoľvek z dotknutých strán (žalobkyňa, žalovaný a ich právny predchodcovia) nevyplýva existencia bezodplatného vecného bremena spočívajúceho v práve parkovania dvoch motorových vozidiel žalobkyne a súčasne, že pozemok nachádzajúci sa vedľa bytového domu nie je priľahlý. Zdôraznil, že žalobkyňa v celom konaní a ani v tomto vyjadrení neodpovedá na úplne fundamentálnu a podstatnú otázku : Ak bolo pre žalobkyňu a podľa jej tvrdení aj pre jej právnu predchodkyňu A. F. C. „parkovanie“ úplne určujúcou skutočnosťou, ktorá podmieňovala samotné kúpenie či nekúpenie bytu, prečo túto pre nich tak podstatnú náležitosť neupravili v zmluve úplne jasne, zreteľne, neodvolateľne a spôsobom vylučujúcim akúkoľvek pochybnosť Teda v zmluve o zriadení vecného bremena, ktorá je typovo a obsahovo presne na tento prípad určená. Žalobca mal za to, že základné tvrdenie žalobkyne, od ktorej následne odvíja všetky svoje úvahy a ďalšie tvrdenia je tvrdenie, že pozemky 216/1 a 216/10 sú v zmysle §2 odsek 6 ZVB určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pričom toto tvrdenie je nepravdivé. Kým alebo čím sa tieto pozemky určili na spoločné užívanie? Tieto pozemky boli od reštitúcie v r. 1992 až do momentu prvého prevodu v r. 2006 vo výlučnom vlastníctve K. A. B. ako jediného vlastníka ako týchto pozemkov, tak i v tom čase susednej stavby „obchod“ a teda vôbec uvažovať o „spoločnom užívaní“ nemá žiaden logický základ. S kým by tieto pozemky „spoločne“ užíval? Sám so sebou? Žalobkyňa okrem svojho zákonom daného práva prechodu cez pozemok C-KN 216/1 ku garáži/sklade v jej výlučnom vlastníctve nemá žiaden dôvod a nevyhnutnosť vôbec na tento pozemok vstupovať, nieto ešte parkovať na ďalšom „následnom“ pozemku 216/10. Vchod do bytového domu na schodište, po ktorom sa dostane k svojmu bytu je situovaný v pasáži domu na spoločne vlastnenej parcele 216/2 a na ktorej je samotný bytový dom postavený – preto a práve preto je aj pozemok 216/2 v spoločnom vlastníctve žalovanej, žalovaného a ďalšieho spoluvlastníka bytového domu. Žalovaný následne doručil súdu podanie, v ktorom poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 6C/50/2023-69 zo dňa 14.09.2023, v ktorom bolo rozhodnuté o tom, že pozemok KN-C č.216/1 a 216/10 nie sú priľahlými pozemkami k stavbe ležiacej na pozemku KN-C č. 216/2. Opätovne poprel skutočnosť, že by išlo o priľahlé pozemky. Poukázal na viaceré rozhodnutia súdov Českej republiky.
7. V písomnej duplike k replike žalovaného žalobkyňa nesúhlasila s tým, že označený rozsudok z iného konania, v ktorom žalovanou je sesternica žalovaného, má vplyv na prebiehajúce súdne konanie. Uvedené konanie žalovaného označila za špekulatívne a nemorálne. Mala za to, že uvedené rozhodnutie by zaväzovalo súd len v prípade, ak by išlo o konanie, ktorého by sa zúčastnila aj žalobkyňa. V ďalšom sa v podrobnostiach vyjadrila k jednotlivým bodom repliky. Záverom poukázala na skutočnosť, že žalovaný mal záujem nehnuteľnosť predať, pričom bezprostredne po tom, ako toto žalobkyňa odmietla, sa mimoriadne zhoršili vzťahy so žalovaným.
8. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
9. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom skutkovom a právnom závere, že žalobkyni patrí vecné bremeno v rozsahu špecifikovanom vo výroku napadnutého rozsudku, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení. Primárne z dôvodu, že pozemky KN-C 216/1 a 216/10 posúdila ako priľahlé k polyfunkčnému domu nachádzajúcemu sa na parcele KN-C č. 216/2, v ktorom je vlastníčkou jedného z bytov. Svoje závery opieral o zmluvné dojednania o občianskom záväzku z kúpnych zmlúv č.l. 23 až 28 a 288 až 289, ako aj z predchádzajúceho reálneho užívania predmetných pozemkov žalovaným, jeho právnym predchodcom a nájomcami. Súčasne vychádzal súd prvej inštancie aj zo svedeckej výpovede právnej predchodkyne žalobkyne. Žalovaný naproti uvedeným záverom namietal nesprávnosť uvedených záverov s poukazom na to, že v zmluve žiadne vecné bremeno dohodnuté nebolo, išlo o občiansko-právny záväzok, ktorý sa nemôže zmeniť na vecné bremeno.
10. Podľa § 2 ods. 6 zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.3.2024 spoločnými časťami domu a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu a pritom nie sú stavebnou súčasťou domu (ďalej len "príslušenstvo"), sa na účely tohto zákona rozumejú oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu (ďalej len "priľahlý pozemok").
11. Podľa § 23 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.3.2024 s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na ktorom je dom postavený, a k priľahlému pozemku. Ak je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, musí previesť zmluvou o prevode vlastníctva bytu na vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome aj príslušný spoluvlastnícky podiel na pozemku a na priľahlom pozemku.
12. Podľa § 23 ods. 5 zákona číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení účinnom do 31.3.2024 (ďalej aj „zákon o vlastníctve bytov“), ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.
13. Odvolací súd konštatuje, že základná právna úprava inštitútu priľahlého pozemku je obsiahnutá v zákone číslo 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, pričom uvedený zákon v čase uzavretia kúpnych zmlúv (č.l.23-28, 288-289) ako aj rozhodovania súdu prvej inštancie neuvádzal legálnu definíciu priľahlého pozemku. V zásade možno uviesť, že zo znenia ustanovenia § 2 ods. 6 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov znení účinnom do 31.3.2024 vyplýva, že priľahlým pozemkom môže byť pozemok výlučne pod spoločnými časťami a príslušenstvom domu, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, pričom nie sú stavebnou súčasťou domu. Zaraďujú sa tam oplotené záhrady a stavby, najmä oplotenia, prístrešky a oplotené nádvoria, ktoré sa nachádzajú na pozemku patriacom k domu. O priľahlý pozemok ide iba v tom prípade, ak bezvýhradne slúži tomu-ktorému bytovému domu a sú na ňom zriadené napríklad skleníky, studne, vysadené ovocné stromy, okrasné kríky, záhradky a slúži výlučne tomuto domu a jeho obyvateľom. Priľahlým pozemkom môže byť iba pozemok, ktorý tvorí s pozemkom zastavaným bytovým domom jeden funkčný celok a slúži na zabezpečenie dostatočne kvalitného užívania jednotlivých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Ak by bytový dom nemal spoločné časti a príslušenstvo určené na spoločné užívanie a slúžiace výlučne tomuto domu, je nemysliteľné, aby existoval priľahlý pozemok. Podstatné v danom prípade je, že ustanovenie § 23 ods. 5 zákona vlastníctve bytov rieši situáciu, keď vlastníci bytu alebo nebytového priestoru v dome nemôžu nadobudnúť vlastníctvo k pozemkom, na ktorých je bytový dom postavený alebo k priľahlým pozemkom. Tým, že vecné bremeno vzniká zo zákona bez ohľadu na vôľu vlastníka pozemku, resp. vlastníka bytového domu, jeho zápis do katastra má iba deklaratórny charakter a uskutočňuje sa záznamom.
14. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a
obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
15. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
16. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).
17. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku, keďže závery pre vyhovenie žalobe v ňom obsiahnuté sú nedostatočné. Predovšetkým z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tou skutočnosťou, že právna predchodkyňa žalobkyne má právne vzdelanie a teda musela chápať zásadný rozdiel medzi občianskoprávnym záväzkom osobného užívania pozemku v určitom rozsahu a vecným bremenom zo zákona, prípadne zmluvy, ktoré môže vzniknúť až zápisom do katastra nehnuteľností. Súd prvej inštancie sa podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami uzatváraných kúpnych zmlúv, keď osoba práva znalá, pripravovala tieto zmluvy a musela poznať rozdiel medzi občianskoprávnym záväzkom a vecným bremenom.
18. Odvolací súd má tiež za to, že podstatnou okolnosťou v tomto prípade je skutočnosť, že právny predchodca bol dlhodobým vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu ako aj polyfunkčného domu, pričom až jeho činnosťou došlo k prekvalifikovaniu charakteru stavby na pozemku č. 216/2 na polyfunkčný dom. Následne došlo i k predaju bytu právnej predchodkyni žalobkyne, zmluvou, ktorú táto sama pripravila. Je zrejmé, že táto zmluva buď obsahuje zásadné nedostatky v rozpore s požadovaným obsahom kúpnej zmluvy podľa § 5 ods. 1 písm. d) zákona č.182/1993 Z.z., alebo zmluvné strany vedome pozemky, ktoré sú predmetom žaloby vylúčili v rámci kontrahovania kúpnej zmluvy. S ohľadom na charakter využívania polyfunkčného domu do jeho preklasifikovania v roku 2006, možno predpokladať, že právny predchodca žalovaného, si chcel ponechať výlučné vlastníctvo parciel 216/1 a 216/10. Dôležitou okolnosťou je aj skutočnosť, že polyfunkčný dom má k bytu žalobkyne zriadený prístup z pozemku 216/2. Je dôležité si uvedomiť, že ani pri uzatváraní kúpnej zmluvy ku skladu, právna predchodkyňa žalobkyne a žalovaný nezriadili vecné bremeno, ale opätovne dohodli len formu občianskoprávneho záväzku (viď č.l. 288). Ak žalobkyňa tvrdí, že právna predchodkyňa zriaďovala vecné bremeno a žalovaný to popiera, tak svedecká výpoveď právnej predchodkyne žalobkyne na prijatie záveru súdu prvej inštancie o priľahlosti pozemku nestačí. Vo svojej podstate ide favorizáciu jednej strany pri popretých skutkových tvrdeniach, ktorú nepreukazuje žiadny iný dôkaz, len svedecká výpoveď spriaznenej osoby svedka, pričom predložená kúpna zmluva svedčí o úplnom opaku. Žalobkyňa ako právna nástupkyňa osoby, ktorá pripravovala kúpnu zmluvu (ako odborník v danej oblasti) sa nemôže dovolávať iného výkladu vlastnej formulácie ustanovení zmluvy. Odvolací súd sa nestotožnil ani s prijatím argumentácie súdu prvej inštancie o tom, že zmluvy sa v rozhodnom období takto koncipovali, k čomu dospel na základe svedeckej výpovede. Ak žalovaný poprel takúto skutočnosť, tak bolo povinnosťou žalobkyne preukázať pravdivosť výpovede svedka, a to predložením zmlúv
z rozhodného obdobia, ktoré by preukazovali, že zmluvy sa takto skutočne koncipovali. Odvolací súd má za to, že nemožno prijať namietanú svedeckú výpoveď bez potvrdenia v nej uvedených skutočností iným dôkazom. Je dôležité si uvedomiť, že žalovaný nemôže dokázať, že sa takto v čase podpisu zmlúv nepostupovalo, nakoľko by dokazoval negatívnu skutočnosť. V konaní sa dokazuje primárne skutočnosti, ktoré sa stali a v tomto prípade leží dôkazná povinnosť na strane žalobkyne, nakoľko žalovaný ako účastník jednej zo zmlúv výslovne poprel, že by sa v rámci zmluvy o predaji skladu posúdil dotknutý pozemok 216/1 ako priľahlý. Odvolací súd konštatuje, že námietke žalovaného svedčí aj znenie zmluvy.
19. K vyhodnoteniu dôkaznej situácie považuje odvolací súd uviesť, že na to, aby bolo možné určiť, či k spornému pozemku vzniklo zákonné vecné bremeno v čase prvého predaja bytu, treba jednoznačne preukázať, odkedy a aké konkrétne spoločné časti a príslušenstvo domu na spornom pozemku stáli/stoja a či sporný pozemok tvorí s pozemkom zastavaným bytovým domom jeden funkčný celok. Odvolací súd je toho názoru, že v posudzovanej veci je podstatné, či dotknuté pozemky boli v čase prevodu vlastníctva bytu determinované vôľou právneho predchodcu žalovaného ako vlastníka bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že po vyhlásení rozhodnutia doručila žalobkyňa najnovší komentár k § 23 zákonu 182/1993 Z.z., ktorý pri posúdení veci preferuje teóriu zmluvnej voľnosti a platnosti, pred posúdením zmluvy o predaji bytu ako zmluvy neplatnej. Posúdenie, či sporný pozemok tvorí priľahlú plochu k zastavanému pozemku, je potrebné posudzovať osobitne v každom konkrétnom prípade. Kritériom je posúdenie, či sporný pozemok svojou polohou a využiteľnosťou, je priamo určený na výkon vlastníckych práv ku konkrétnej stavbe alebo či ide o samostatný pozemok, pričom však s ohľadom na čas prekvalifikovania stavby na polyfunkčný dom a obsah predložených kúpnych zmlúv, je nevyhnutné posúdiť, či skutočne s ohľadom na všetky okolnosti mali sporové strany pri uzatváraní kúpnych zmlúv za to, že išlo o priľahlý pozemok.
20. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie neobsahuje dostatočné vecné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie žalobe vyhovel. Tu odvolací súd ďalej konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o matematickom prepočte podielov a zodpovedajúcej výmere dvoch parkovacích miest nebol správny. Parcela č. 216/10 má výmeru 433m2 a spoluvlastnícky podiel žalobkyne na parcele 216/2 a spoločných častiach domu je 13844/99842-in. A teda prepočet na m2 je nasledovný 433 delené 99842 x 13844=60,04 m2. Odvolací súd konštatuje, že štandardné väčšie parkovacie miesto má rozlohu približne 5,3mx2,4m =12,96m2, a teda rozloha dvoch parkovacích miest vzhľadom na nedostatočne upravený povrch môže byť do 30 m2. Uvedené znamená, že žalobkyňa reálne neužíva, to čo by malo zodpovedať jej spoluvlastníckemu podielu na priľahlom pozemku, a teda ňou tvrdené a súdom zistené skutočnosti nie sú v konaní preukázané. Ďalej odvolací súd má za to, že dôvodnou je aj námietka žalovaného, že ak súd prvej inštancie dospeje k záveru, že ide o priľahlý pozemok, tak v súlade s ustálenou súdnou praxou by vecné bremeno malo byť vymedzené geometrickým plánom tak, aby rozsah vecného bremena – vyplývajúceho zo zákona, nebol medzi stranami konania sporný a bol presne vymedzený tak, aby nezasahoval nad nevyhnutný rozsahu do práv žalobcu.
21. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
22. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok a vyhodnotiť, či kúpna zmluva k bytu je platným právnym úkonom, a teda či jej znenie je v súlade s ustálenou judikatúrou a vývojom právnej teórie a praxe s prihliadnutím na právnu odbornosť právnej predchodkyne žalobkyne a skutočnosť, že ona pripravovala zmluvy. Súčasne musí zistiť za súčinnosti sporových strán, či skutočne bolo vôľou súčasné parcely 216/1 a 216/10 kvalifikovať ako priľahlé pozemky aj s ohľadom na skutočnosti uvedené v predchádzajúcich odsekoch. Podľa názoru odvolacieho súdu je nevyhnutné vec posudzovať ku stavu prekvalifikovania stavby na polyfunkčný dom a nie spätne 13 a viac rokov, kedy stavba mala jedného vlastníka. Ak dospeje súd prvej inštancie, že právo vecného bremena existuje (aj z prípadného vydržania), je nevyhnutné, aby toto bolo vymedzené geometrickým plánom (na návrh účastníka), pre prípadnú možnosť úspechu žalobkyne. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné potom vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné
otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je rozhodne nevyhnutné uviesť aj číslo právneho predpisu, názov právneho predpisu a deň účinného znenia aplikovaného v prejednávanej veci, vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu práve týchto právnych noriem a dostatočnú argumentáciu pri ich výklade. Nové rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.
23. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).
24. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§419 CSP) .
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).