Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Co-70-2021.pdf
PDF · 137.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/70/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu: Mgr. Jozef Mačej a sudkýň: JUDr. Katarína Slováčeková a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobkyne: X. T., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. R. XX, T. R., proti žalovaným: 1. F. Y., 2. N. Y., 3. S. Y., 4. H. Y., 5. W. Y., 6. F. Y., žalovaní 1. až 6. zastúpení: Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, Bratislava, 7. J. Y., rod. J., narodená XX.X.XXXX, bytom J. R. XX, T. R., 8. J. M., narodený XX.XX.XXXX, bytom A. R. XXX, T. R., zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & Keltoš, s. r. o., so sídlom Mickiewiwiczova 2, Bratislava, 9. RNDr. P. X., rod. X., narodená XX.XX.XXXX, bytom A. R. XX, T. R., 10. J. U., rod. N., narodená X.X.XXXX, bytom W. XXX, Q. M., o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/463/2015-526 zo dňa 24.9.2019 a o odvolaní žalovaného 8. proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 7C/463/2015-526 zo dňa 24.9.2019 vo výroku II., takto
rozhodol:
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 1.-7., 9., 10. p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 8. m e n í tak, že žalovaný 8. má nárok voči žalobkyni na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu.
III. Žalovaní majú n á r o k voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 132 ods. 1, 2, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku.
3. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že nakoľko žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k pôvodným pozemkov v rozsahu 1/6 celku, avšak v časti B LV č. XXX pod poradovým číslom 11 v rozsahu 1/12 celku je žalobkyňa vedená ako vlastníčka a absentuje tu poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, žalobkyňa v tomto rozsahu nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Ďalej argumentoval tým, že nakoľko žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k pôvodným pozemkom v rozsahu 7/48 celku, avšak v časti B LV č. XXX pod poradovým číslom 12 v rozsahu 3/48 celku je žalobkyňa vedená ako vlastníčka a absentuje tu poznámka o spochybnení hodnovernosti údajov katastra, žalobkyňa v tomto rozsahu nemá naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Z LV č. XXX vyplýva, že žalobkyňa je v súčasnosti evidovaná ako podielová spoluvlastníčka v rozsahu 1/6 k pôvodnej parcele, ku ktorej určenia vlastníckeho práva
sa domáha, pričom vlastnícke právo žalobkyne v požadovanom rozsahu je v súčasnosti zapísané záväzným spôsobom v katastri nehnuteľností, teda je vylúčené, aby mala žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vadou žaloby tiež je, že hoci sa žalobkyňa domáha určenia vlastníckeho práva aj k pozemkom zapísaným na LV č. XXX, ako strany sporu neoznačila všetkých podielových spoluvlastníkov týchto pozemkov (a ani nevymedzila, spoluvlastníckeho podielu ktorého konkrétneho podielového spoluvlastníka sa ňou uplatnený nárok týka). Ďalším dôvodom zamietnutia žaloby sú predložené výmery na prejednanú vec sa nevzťahujúce. Výmerom číslo 4268-25/27/1948 mali byť pridelené nehnuteľnosti Y. H. a manželke X., rod. X., t. č. bytom v A. R., č. d.XX. Právnymi predchodcami žalobkyne sú podľa rodných listov H. Y. (ženatý s N., rod. O.), A. R. XX, teda je zrejmé, že predložený výmer číslo 4268-25/27/1948 sa na právnych predchodcov žalobkyne vôbec nevzťahuje a je vylúčené, aby žalobkyňa od neho mohla odvodzovať svoje vlastnícke právo. Ďalší výmer predložený žalobkyňou číslo 193.R.1951-I/8., ktorým boli pridelené do vlastníctva Vd. J. Y., r. D., nehnuteľnosti zapísané v PK vložke č. 108, 168 a 138, pričom uvedený výmer sa nevzťahuje ani na právnych predchodcov žalobkyne, ani na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. Ani z jedného z predložených výmerov pritom nemožno dospieť k záveru, že ním bolo založené vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobkyne. Pokiaľ ide o Výkaz nehnuteľného majetku predložený žalobkyňou, na ktorom je rukou písaná poznámka o prídele H. Y., tento listinný dôkaz nie je spôsobilý založiť vlastnícke právo právnych predchodcov žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam a ani nepreukazuje nadobudnutie vlastníckeho práva právnymi predchodcami žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako Miestny prídelový plán môže byť len technickým podkladom, avšak nezakladá vlastnícke právo a ani nepreukazuje vznik vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne. Súčasne sú na ňom prídelcovia označení len menom a priezviskom bez akejkoľvek bližšej identifikácie, teda nie je možné s určitosťou dospieť k záveru, že Y. H., uvedený na prídelovom pláne, je totožný s osobou právneho predchodcu žalobkyne, najmä za stavu, ak v konaní bol predložený výmer vydaný v prospech H. Y., ktorý však nie je právnym predchodcom žalobkyne, nakoľko mal manželku X., rod. X. a nie N., rod. O.. Žalobkyňou tvrdené skutočnosti a na ich preukázanie predložené listinné dôkazy nepreukazujú nadobudnutie vlastníckeho práva jej právnych predchodcov k žalovaným nehnuteľnostiam. Žalobkyňa napriek početným listinným dôkazom počas celého konania neprodukovala relevantný listinný dôkaz, ktorý by bol spôsobilý docieliť úspech žaloby. Súd prvej inštancie žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol.
4. Súd prvej inštancie plne úspešným žalovaným náhradu trov konania nepriznal, keďže nežiadali priznať náhradu trov konania.
5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný 8.. V odvolaní uviedol, že priznanie náhrady trov konania nie je nijakým spôsobom podmienené žiadosťou strany o ich priznanie, ako to nesprávne konštatoval súd prvej inštancie vo svojom rozsudku. Práve naopak, právo na náhradu trov konania vzniká priamo zo zákona a nemožno ho strane uprieť len preto, že si ho neuplatnila. Pokiaľ zostane strana pri uplatnení nároku na náhradu trov nečinná, bez ďalšieho nie je možné ustáliť, že sa nároku na náhradu trov vzdáva. Zo súdneho spisu preukázateľne vyplýva, že žalovaný 8. bol od 22.1.2018 v konaní právne zastúpený advokátskou kanceláriou, pričom žalovanému 8. patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Žalovaný 8. navrhol výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že prizná žalovanému 8. náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa. V odvolaní uviedla, že podľa zápisnice z pojednávania zo dňa 24.9.2019 ako žalobkyňa reklamovala ňou prevzatý súdny spis zo dňa 17.9.2019. Súdny spis nebol kompletný a nebol doplnený o listinné dôkazy a taktiež sa sťažovala na nesprávnu žurnalizáciu spisu. Osobným podaním 23.9.2019 žalobkyňa žiadala o doplnenie spisu chýbajúceho podania zo dňa 8.10.2019. Dňa 30.9.2019 žalobkyňa poštovým kuriérom pod č. EB 159747921Sk podala 7x celý spisový materiál kópie dokumentov podľa zoznamu zo dňa 2.10.2019 do súdneho spisu a upozornila na to, že v spisovom materiáli do dátumu 17.9.2019 neboli kópie odovzdaných dokladov založené a očíslované v súdnom spise ako prílohy odovzdané do žaloby. V súdnom spise sa nachádza duplicitne len zoznam 237-240 str. bez vyznačenia duplicity zoznamu. Dňa 31.10. žalobkyňa osobne požiadala o vydanie celého spisu, aby ho mohla skontrolovať, či všetky opravné podania a požiadavky boli zohľadnené a do súdneho spisu zahrnuté. Dňa 6.11.2019 žalobkyňa chcela za účelom kontroly, v zákonnej lehote kompletný spis vyzdvihnúť na Okresnom súde Dunajská Streda, súd prvej inštancie tejto požiadavke nevyhovel. Všetkými odovzdanými dokumentmi do súdneho spisu žalobkyňa dostatočne preukázala sporné pozemky, o ktoré žiadam v prislúchajúcom podiele.
7. K odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaní 1. až 6.. Vo vyjadrení uviedli, že podané odvolanie žalobkyne je nedôvodné. Žalobe nebolo možné vyhovieť vzhľadom na nasledovné skutočnosti: v spore nevystupujú ako jeho strany všetci doteraz evidovaní vlastníci pozemkov, ku ktorým žalobkyňa uplatňuje svoje vlastnícke právo, žalobkyňa v spore nepreukázala svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení (vzhľadom k zvolenému petitu žaloby), žalobkyňa ani v merite veci nepreukázala existenciu vlastníckeho práva svojho, resp. jej právnych predchodcov k sporným pozemkom. Žalovaní 1. až 6. sa stotožňujú so zamietnutím žaloby a považujú napadnutý rozsudok za vecne správny a preto navrhujú odvolaním napadnutý rozsudok potvrdiť.
8. K odvolaniu žalovaného 8. a k vyjadreniu žalovaných 1. až 6. k odvolaniu žalobkyne sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že proti odvolaniu žalovaného 8. podáva námietky a proti vyjadreniu žalovaných 1. až 6. protestuje.
9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I., vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 1.-7., 9., 10. (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 8. (§ 388 Civilného sporového poriadku).
11. Predmetom konania je požiadavka žalobkyne na určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území A. R., a to k parcele registra „C“ č. 280/22 - orná pôda o výmere 32816 m2 vytvorenej z pôvodnej parcely č. 278/3 vedenej na Liste vlastníctva č. XXX Geometrickým plánom 2218/2015 v spoluvlastníckom podiele 1/6-ina, k parcele registra „C“ č. 280/23 - orná pôda o výmere 88872 m2 vytvorenej z pôvodných parciel č. 278/2 a č. 277/2 vedených na Liste vlastníctva č. XXX Geometrickým plánom 2218/2015 v spoluvlastníckom podiele 7/48-ín, k parcele registra „C“ č. 280/25 - orná pôda o výmere 29741 m2 vytvorenej z pôvodných parciel č. 278/8, č. 277/3 a č. 278/7 vedených na Liste vlastníctva č. XXX Geometrickým plánom 2218/2015 v spoluvlastníckom podiele 1/6- ina (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“). Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobkyne je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či v konaní pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, či súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a či právne správne vec posúdil.
12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť. Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu, ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,
že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 Civilného sporového poriadku zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. na iné pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 Civilného sporového poriadku dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku oprávnenie odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej moci.
13. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci samej, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku vo veci samej. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalobkyni. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
14. V zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t. j. musí byť preskúmateľné.
15. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobkyňou v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobkyňa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.
16. Žalobkyňa podala odvolanie z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku. Žiada sa dodať, že i keď žalobkyňa v odvolaní výslovne neuviedla, že odvolanie podáva i z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku, z obsahu odvolacích námietok vyplýva, že žalobkyňa (mimo iného) namieta, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci dospel z vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď
konštatoval neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou, pričom žalobkyňa odovzdanými dokumentami dostatočne preukázala vlastníctvo k sporným pozemkom v prislúchajúcom spoluvlastníckom podiele, čo bezpochyby zakladá odvolací dôvod i podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku posúdiac odvolanie podľa obsahu (§ 124 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
17. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne, pritom však zásadnou, bolo namietanie, že súdny spis nebol kompletný, nebol doplnený o ňou zaslané listinné dôkazy a bol nesprávne žurnalizovaný, v dôsledku ktorého nesprávneho postupu súdu prvej inštancie bola znemožnená realizácia jej procesných práv strany sporu.
18. Odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.
19. Odvolací súd pri skúmaní postupu súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady konania dosahujúce intenzitu, ktorá by odôvodňovala záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé a mali by tieto vady konania vplyv na správnosť rozhodnutia.
20. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných práv a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999, 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
21. Z obsahu odvolania žalobkyne vyplýva námietka, že súdu prvej inštancie poslala listinné dôkazy ako prílohu jej podania bez datovania doručeného súdu prvej inštancie 2.10.2018 (č. l. 234 spisu) a jej podania zo dňa 19.9.2019 doručeného súdu prvej inštancie dňa 20.9.2019 (č. l. 507 súpisu), ktoré prílohy nie sú v súdnom spise založené a očíslované. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu zistil, že prílohy k uvedeným podaniam nie sú založené za uvedené podania a následne očíslované, avšak nachádzajú sa v spise bez očíslovania označené ako „Príloha k č. l. 237, 507“.
22. Z ustanovenia § 172 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy vyplýva, že sa čísluje každý list súdneho spisu, pričom jednotlivé písomnosti je potrebné opatriť pri zaradení do súdneho spisu spisovou značkou a číslom spisu. Vychádzajú z vyššie uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s citovaným ustanovením právneho predpisu, keď prílohy k podaniam žalobkyne neopatril číslom listu súdneho spisu a zaradil ich do súdneho spisu za všetky písomnosti tvoriace obsah súdneho spisu a označil ako prílohy od žalobkyne. Vo vzťahu k zistenému pochybeniu súdu prvej inštancie v číslovaní súdu prvej inštancie odvolací súd ďalej uvádza, že žalobkyňa v odvolaní neuviedla, resp. bližšie nekonkretizovala ako nesprávna žurnalizácia zasiahla do jej procesných práv strany sporu.
23. „Obsahové znaky pojmu „právo na spravodlivý proces“ vyplývajú z konštantnej judikatúry ESĽP i ÚS SR a v ich zmysle musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti, nestačí jedna izolovaná vada na uplatnenie dovolania. Pri posudzovaní nesprávneho procesného postupu, ktorý spočíva v tom, že strane bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné posudzovať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv treba hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti strany namietať alebo zvrátiť postup súdu. Postupom súdu sa myslí nielen činnosť senátu a sudcu, ale aj činnosť ktoréhokoľvek článku na súde, pokiaľ sa jeho vadný postup prejaví v nesprávnom rozhodnutí
súdu. Ak však súd síce nepostupoval správne, ale v dôsledku tohto nesprávneho postupu nedošlo k takej intenzite zásahu, že ho možno hodnotiť ako porušenie práva na spravodlivý proces, nie je namieste, aby došlo k naplneniu predpokladov pre dôvod zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f) CSP.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/5/2018 z 21.3.2018).
24. Odvolací súd posudzujúc opodstatnenosť tejto odvolacej námietky žalobkyne považuje za potrebné uviesť, že z obsahu súdneho spisu nemožno dovodiť, že by nesprávna žurnalizácia spisu mala vplyv na samotný spravodlivý súdny proces. Pri skúmaní, či (ne)došlo k zásahu do tohto práva, treba mať predovšetkým na zreteli proces ako celok, určujúci z tohto hľadiska nie je jednotlivý úkon súdu alebo niektorá časť súdneho konania (ako celku); kľúčový význam má jeho výsledok. S prihliadnutím na individuálne okolnosti danej veci dospel potom odvolací súd k záveru, že v konaní pred súdom prvej inštancie nedošlo k nesprávnosti v procesnom postupe súdu prvej inštancie takej intenzity a procesných dôsledkov, ktorá by mala za následok znemožnenie realizácie práv žalobkyne.
25. Ďalej bolo podstatou odvolacej argumentácie žalobkyne, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, hoci ona predloženými listinnými dôkazmi dostatočne preukázala opodstatnenosť jej požiadavky na určenie vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.
26. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákon stranám ukladá povinnosť objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (ide o povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú). Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť postihuje obe strany sporu v konaní ovládanom prejednacou zásadou, t. j. v sporovom konaní, keďže nesplnenie tejto povinnosti môže mať pre stranu nepriaznivý dôsledok v podobe nepriaznivého výsledku sporu. Okolnosť, že strana v sporovom konaní nesie nebezpečenstvo nepriaznivého výsledku procesu, sa označuje v procesnej teórii jej procesnou zodpovednosťou. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Dôkazným bremenom je zodpovednosť strany za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých alebo z vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonávajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne aj iné, než navrhnuté a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V tomto prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.
27. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2).
28. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.
29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané žalobkyňou v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
31. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil v zmysle zásad upravených v citovanom ustanovení § 191 Civilného sporového poriadku a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že žalobkyňa nepredložila žiadne listinné dôkazy, z ktorých by vyplývalo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam v prospech právnych predchodcov žalobkyne. Tu je potrebné konštatovať, že procesný útok žalobkyne spočívajúci v tvrdení, že vlastníctvo právnych predchodcov žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam bolo založené výmermi o prídele do vlastníctva, vyznel nepresvedčivo, keď z listinných dôkazov predložených žalobkyňou toto tvrdenie žalobkyne nebolo preukázané, ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku v odsekoch 29., 30., 31., 33.. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa napriek márnemu poučeniu o jej dôkaznej povinnosti nepredložila súdu prvej inštancie a ani nenavrhla vykonať žiadne relevantné dôkazy preukazujúce pridelenie sporných nehnuteľností do vlastníctva právnych predchodcov žalobkyne. Napokon ani sama žalobkyňa v odvolaní nezdôvodnila, v čom malo spočívať nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie, ale obmedzila sa iba na všeobecné tvrdenia o nesprávnom vytvorení skutkového základu v súdenom spore. Odvolacia námietka žalobkyne o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie je tak nenáležitá.
32. Odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, len konštatovať zhodne so súdom prvej inštancie, že žalobkyňa si svoju povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila. Ak potom za takejto dôkaznej situácie súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalobu žalobkyne zamietol pre neunesenie dôkazného bremena, rozhodol správne po vecnej i právnej stránke. Odvolacia námietka žalobkyne, že vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam preukázala a súd prvej inštancie nesprávne rozhodol, keď jej žalobu zamietol, tak nie je opodstatnená. Nesplnenie povinnosti tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci samej, odôvodňujú zamietnutie žaloby po vecnom prejednaní veci.
33. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku totiž možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu prvej inštancie v tomto smere vytknúť žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.
34. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
35. Odvolací súd konštatuje, že po preskúmaní veci nezistil ani skutkové, ani právne vady napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku vo veci samej.
36. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalobkyňou nie sú naplnené.
37. Ďalšie odvolacie argumenty žalobkyne odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu žalobkyne, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
38. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania podal odvolanie žalovaný 8. z dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. Žalovaný 8. namietal, že priznanie náhrady trov konania nie je nijakým spôsobom podmienené žiadosťou strany o ich priznanie.
39. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
40. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (ods. 1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (ods. 2).
41. Podľa § 262 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (ods. 1). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ods. 2).
42. Vo všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konanie, ktorá je premietnutá v ustanovení § 255 Civilného sporového poriadku ako esenciálne kritérium priznania náhrady trov konania, pričom úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci je doplnená zásadou zodpovednosti za zavinenie, ktorá je vyjadrená ustanovením § 256 Civilného sporového poriadku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Ide o náhradu všetkých trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Procesný úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom (t. j. víťazstvom) v spore. Plný úspech v spore sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore môže mať žalobca aj žalovaný. Žalobca má plný úspech v spore, ak súd jeho žalobe v celom rozsahu vyhovie. Žalovaný má plný úspech v spore, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Preto ak v danom prípade súd prvej inštancie žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietol, platí, že žalovaný 8. mal plný úspech v spore. K rovnakému záveru dospel aj súd prvej inštancie v preskúmavanom rozhodnutí, avšak žalovanému 8. náhradu trov konania nepriznal, keďže ju nežiadal priznať.
43. Súd rozhoduje o trovách konania bez návrhu, keďže trovy konania predstavujú súčasť celého súdneho procesu, t. j. tak ako má súd povinnosť rozhodnúť o veci samej, tak má aj povinnosť rozhodnúť o trovách konania. Výrok o nároku na náhradu trov konania obsahuje každé rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Výrok o nároku na náhradu trov konania musí byť súčasťou rozhodnutia, a to aj vtedy, ak sa v konaní úspešná strana svojím výslovným prejavom, nevzbudzujúcim pochybnosti, nároku na náhradu trov konania vzdá, obdobne aj v prípade, ak trovy konania strane nevznikli. O priznanom nároku na náhradu trov konania rozhoduje súd pri vyhlásení rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Súd rozhoduje len o nároku na náhradu trov konania, nie o plnení, t. j. vo výroku o tomto nároku neuvádza, že je neúspešná strana povinná zaplatiť náhradu trov konania druhej strane. V súhrne to znamená, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie aj bez návrhu, a to sudca v rozhodnutí, ktorým sa končí konanie a o konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Nesprávne preto postupoval súd prvej inštancie, keď vo veci plne úspešnému žalovanému 8. nepriznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 % s tým, že žalovaný 8. nežiadal priznať náhradu trov konania, hoci z obsahu spisu vyplývalo, že žalovaný
8. je zastúpený splnomocnencom, teda v konaní mu vznikli trovy právneho zastúpenia. Odvolací súd tak nezistil žiadne dôvody pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie žalovanému 8. voči žalobkyni. Odvolacia argumentácia žalovaného 8. vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným 8. je opodstatnená. Žalovanému 8., ktorý bol v spore plne úspešný, patrí voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.
44. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. o zamietnutí žaloby, vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaných 1.-7., 9., 10. (vychádzajúceho zo zásady úspechu v spore v spojení s princípom procesnej ekonómie, ktorý inak odvolaním ani spochybnený nebol a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti) v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil a vo výroku II. v časti náhrady trov konania vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 8. v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku zmenil tak, že žalovanému 8. priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie voči žalobkyni v plnom rozsahu.
45. V odvolacom konaní boli plne úspešní žalovaní, a preto im zásadne v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne postupom podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia.
46. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).