Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20S/155/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudkýň JUDr. Eriky Tischlerovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobkyne U. Q., J. XXXX/XX, W., podnikajúcej pôvodne pod obchodným menom U. Q. - BONO, IČO: 117 561 28, zastúpenej spoločnosťou KADUC & PARTNERS s.r.o., Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101278602/2019 zo dňa 27.05.2019 takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1.

Žalobkyňa sa v konaní domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101278602/2019 zo dňa 27.05.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 100417093/2019 zo dňa 11.02.2019 vyrubujúce jej rozdiel dane v sume 3.450,21 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 na základe neuznania odpočítania dane z deklarovaných dodávok cukroviniek pre odberateľa UNISEC LTD., Bulharsko.

2.

Namietala, že rozhodnutie žalovaného, rovnako ako jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu veci bolo nepostačujúce na jej riadne posúdenie, zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu a v konaní došlo aj k porušeniu procesných ustanovení, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

3.

Poukazovala na to, že podľa správcu dane sa obchod so spoločnosťou UNISEC LTD. neuskutočnil napriek tomu, že o jeho realizácii svedčí množstvo predložených dôkazov - podpísaná dodávateľská zmluva, splnomocnenie spoločnosti UNISEC udelené N. A. a R. Y. na konanie za spoločnosť pri obchodovaní so žalobkyňou, originálny výpis z obchodného registra doručený žalobkyni R. A., originál osvedčenia o registrácii DPH, doklad o tom, že R. A. mal firemnú pečiatku spoločnosti UNISEC, fotografie dvoch osôb pri nakladaní tovaru do áut, dokumentácia nakladania tovaru do vozidiel s bulharskými EČV, faktúry podpísané osobami splnomocnenými odberateľom, výdajky zo skladu, sms komunikácia so splnomocnencom o dodaní tovaru, CMR a EČV bulharských áut, protokoly o prevzatí tovaru, potvrdenia cudzineckej polície o tom, že uvádzané osoby zo spoločnosti UNISEC boli v čase realizácie obchodov ubytované v Trnave, svedecká výpoveď vrátnika J. Y., potvrdenie R. A., že preberal

peniaze na tovar od spoločnosti UNISEC a tovar v sídle tejto spoločnosti odovzdával jej zamestnancovi D. X..

4.

Žalobkyňa nemôže súhlasiť s tvrdením, že tovar nebol dodaný spoločnosti UNISEC, nakoľko táto spoločnosť písomne splnomocnila R. A. splnomocnením, ktoré okrem podpisov obsahuje aj firemnú pečiatku a splnomocnenec žalobkyni predložil osvedčenie o DPH spoločnosti vydané 16.11.2015. Nakoľko o predloženie tohto dokumentu žalobkyňa požiadala v októbri 2015 splnomocnenec musel UNISEC požiadať o vybavenie novej kartičky o registrácii na DPH, splnomocnenec tak mal prístup k originálnym dokumentom spoločnosti vydaným v čase predmetných obchodov a preto nemôže ísť o zneužitie údajov spoločnosti.

5.

N. A. svedeckou výpoveďou potvrdil realizovanie obchodov na Slovensku a písomným vyjadrením zo dňa 23.04.2018 potvrdil vzťah s firmou UNISEC prostredníctvom D. X., podpisovanie dokladov v mene tejto firmy, vykonávanie platieb i prevoz tovaru od žalobkyne odovzdávaného D. X..

6.

Skutočnosť, že D. X. v roku XXXX zomrel, správca dane pričítal na ťarchu žalobkyne, čo je v rozpore s právnym poriadkom, ako aj základnými zásadami a judikatúrou o rozložení dôkazného bremena, pričom nie je relevantné, ako následne, po doručení tovaru, prebiehali interné procesy v spoločnosti UNISEC a ktorí pracovníci firmy prišli do styku s tovarom.

7.

Za nepravdivé žalobkyňa označila tvrdenia, že sa R. Y. obchodu nezúčastnila, nakoľko táto osoba je zachytená na fotografiách pri nakladaní tovaru a z jej tvrdení vyplýva iba to, že sama neuzatvárala kontrakty a neobchodovala s tovarom, keďže kontrakty uzatvárala a s tovarom obchodovala spoločnosť UNISEC.

8.

Za nerelevantné označila tiež tvrdenie spochybňujúce jej odbornú starostlivosť pri výbere obchodného partnera, že pečiatka odberateľa obsahovala text UNISEK OOD miesto správneho UNISEK EOOD, nakoľko text pečiatky bol vyhotovený v azbuke.

9.

Podľa žalobkyne žalovaný aj vzhľadom na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn. nemal prihliadať na čestné vyhlásenie konateľa spoločnosti UNISEC o tom, že sa obchod neuskutočnil, a nemal ho uprednostniť pred dôkazmi svedčiacimi v jej prospech. Žalovaný sám uvádzané rozhodnutie o neprípustnosti čestných vyhlásení vo svojej rozhodovacej činnosti používa podľa toho, ako sa mu to hodí, čím dochádza k porušovaniu princípu právnej istoty a precedenčenej zásady konania. Za dôvodné nepovažuje ani prihliadanie na tvrdenia o zneužití údajov spoločnosti UNISEC, ku ktorému malo dôjsť ešte v roku 2011.

10.

Namietala, že konajúce správne orgány nezisťovali vzťah D. X. k spoločnosti UNISEC, pričom žiadosťou o medzinárodnú výmenu informácií mohli zistiť, že bol skutočne pracovníkom UNISEC, čo by vylučovalo možnosť spochybňovania, že bol tovar dodaný tejto spoločnosti.

11.

Správne orgány neskúmali účtovníctvo UNISEC a toto nie je obsahom administratívneho spisu, preto oporu v ňom nemá konštatovanie, že sa v účtovníctve spoločnosti doklady o obchodoch v kontrolovanom zdaňovacom období nenachádzali. Neboli vykonané žiadne zisťovania zamerané na overenie dodávky do spoločnosti UNISEC, ani dôkazy na overenie prepravy tovaru vozidlami zachytenými na fotodokumentácii, vykonaný nebol ani dôkaz výsluchom svedka J. Y., ktorý ako vrátnik púšťal do areálu bulharské autá a vedel by potvrdiť vyjadrenia žalobkyne, ani svedka R. R., ktorý tovar vydával a nakladal.

12.

V tejto súvislosti žalobkyňa poukazovala na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä rozhodnutia sp. zn. a , ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorou bolo definované, čo možno od daňového subjektu požadovať pri posudzovaní odbornej starostlivosti, a v zmysle ktorej nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ tiež platí, že odoprieť práva daňového subjektu v súvislosti s DPH je možné len na základe zavinenia, pretože v opačnom prípade sa prekračuje proporcionalita pri ochrane práv verejných financií, pričom zavinenie musí preukázať daňový orgán.

13.

Žalovaný a daňový úrad podľa žalobkyne nehodnotili dôkazy každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, ale selektovali ich tak, aby mohli rozhodnúť v neprospech žalobkyne, nehodnotili ani všetky dôkazy, ale iba dôkazy v neprospech žalobkyne, čím ignorovali zásady hodnotenia dôkazov vyplývajúce z ustanovení § 3 ods. 3 daňového poriadku.

14.

Vzhľadom na predložené dôkazy považuje za nepochybné, že nadobúdateľom tovaru bola spoločnosť UNISEC, ktorá je a bola osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a to bez ohľadu na následné nepodložené popretie týchto skutočností konateľom spoločnosti UNISEC. Má za to, že splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 zákona o DPH preukázala, preto opačným postupom správnych orgánov došlo k nesprávnemu správnemu posúdeniu veci.

15.

V súvislosti s ďalšími podstatnými porušeniami ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy poukazovala žalobkyňa na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , a , s tým, že zásady správneho konania sú záväzné pre všetky druhy správnych konaní, pričom v tomto prípade došlo k porušeniu princípu právnej istoty a precedenčnej zásady, k porušeniu princípu materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov, konanie žalovaného a daňového úradu má nepochybne aj perzekučnú povahu, ktorá je v zmysle judikatúry zakázaná.

16.

Perzekučnú povahu možno vidieť podľa žalobkyne v nasledovanom postupe žalovaného a daňového úradu: · daňový úrad najprv v rámci daňovej kontroly uvádzal, že tovar nebol dodaný vôbec a tvrdil, že p. N. A. za spoločnosť UNISEC nekonal, čo sám údajne uviedol vo svojej výpovedi; · následne, keď p.N. A. dodal písomné potvrdenie, že konal za spoločnosť UNISEC, dostával od nej peniaze, odovzdával jej tovar pracovníkovi UNISECu D. X., správca dane vyzval žalobkyňu, aby pracovníka UNISEC, ktorého nikdy nestretla, identifikovala detailnými osobnými údajmi; · žalobkyňa sa pokúsila nadštandardne zabezpečiť údaje o D. X., pričom základné údaje, ktoré sa jej podarilo získať, oznámila daňovému úradu. Zároveň však spravila samostatné podanie daňovému úradu, v ktorom informovala daňový úrad o neprimeranosti jeho požiadavky (najmä z dôvodu, že p. D. X. nikdy nestretla a jeho postavenie je čisto interným procesom v spoločnosti UNISEC, ktorý nevie ovplyvniť). Žalobkyňa informovala daňový úrad aj o možnom porušení právnych predpisov o ochrane osobných údajov, ak by spracovávala bez právneho dôvodu osobné údaje D. X. ako požadoval správca dane; · keďže správca dane nemohol preniesť dôkazné bremeno pri identifikácii D. X. na žalobkyňu pre rozpor so zákonom, identifikáciu skúsil zabezpečiť vo vlastnej réžii; · daňový úrad následne zistil, že D. X. zomrel v roku XXXX, teda o dva roky neskôr od uskutočnenia obchodov medzi spoločnosťou UNISEC a žalobkyňou; · daňový úrad nič viac nezisťoval a úmrtie D. X. vyhodnotil v neprospech žalobkyne tak, že keďže mŕtvu osobu nemožno vypočuť, nemožno overiť ostatné dôkazy žalobkyne; · keďže takáto argumentácia daňového úradu je absurdná, o čom žalobkyňa daňový úrad informovala, daňový úrad zmenil svoju argumentáciu a začal tvrdiť, že tovar nebol dodaný spoločnosti UNISEC, ale tretím osobám, a spochybnil platnosť splnomocnenia;

· na takúto argumentáciu daňového úradu žalobkyňa predložila svoje vyjadrenia a početnú judikatúru, že dôkazné bremeno je na strane správcu dane, ktorý sa rozhodol takúto judikatúru ignorovať a napriek všetkým dôkazom v prospech žalobkyne bez jediného dôkazu v jej neprospech rozhodol vyrubením rozdielu dane; · voči rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol tak, že s judikatúrou sa nevysporiadal, dôkazy v neprospech žalobkyne nepredložil a len stroho potvrdil nezákonnú argumentáciu daňového úradu.

17.

V súvislosti s tým žalobkyňa poukazovala aj na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-385/09, podľa ktorého daňové úrady nesmú ísť nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie cieľa zabezpečiť správny výber daní, preto nemôžu právne nástroje používať spôsobom, ktorý systematicky spochybňuje právo na odpočítanie DPH a tým neutralitu DPH.

18.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

19.

Uvádzal, že žalobkyňou predložené dôkazy sú ako dôkaz použiteľné len vtedy ak údaje v nich uvedené pravdivo odrážajú skutočnosť. Doklady použité ako dôkaz musia byť nespochybniteľné. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie bez ohľadu na to, či predmetné splnomocnenie bolo skutočne udelené oprávnenou osobou. Úlohou správcu dane pri posudzovaní práva na oslobodenie dodávok tovaru od DPH je vychádzať nielen z dokladov predložených daňovým subjektom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane vyhľadávať za žalobcu dôkazy, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie žalobcu o tom, že sporný tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. Primárne je nutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok právo na oslobodenie od dane (je iniciátorom oslobodenia dane) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že oslobodenie od dane si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť právo na oslobodenie od dane uznané ako oprávnené. Vzhľadom na to, že dodanie sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC, sa nepreukázalo, nemožno konštatovať, že daňovým subjektom predložené dôkazy pravdivo odrážajú skutočnosť.

20.

Splnomocnenie s pečiatkou spoločnosti UNISEC s nesprávnym názvom, podpis konateľa neoverený a zjavne odlišný od podpisu konateľa na listinách predložených samotným konateľom spoločnosti UNISEC; kópia výpisu z obchodného registra či kópia osvedčenia o registrácii pre DPH spoločnosti UNISEC, predložené správcovi dane ako príloha e-mailu; pečiatka spoločnosti UNISEC s nesprávnym názvom, ktorú používal N. A., nie sú a nemôžu byť dôkazom o dodaní sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC.

21.

Rovnako žalobcom predložené fotografie zo skladu, dokumentujúce prítomnosť auta s bulharským EČV v skladoch žalobcu, pričom na jednej z fotografií je jedna osoba v nákladnom priestore auta a jedna osoba pri aute, obe s odvrátenou tvárou (otočené chrbátom), nie sú dôkazom o dodaní sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi. Vzhľadom na postoj, aký majú označené osoby zachytené na fotografii, nie je zrejmý identifikátor, na základe ktorého žalobca konštatoval, že týmito osobami sú N. A. a R. Y.. Ďalšie namietané dôkazy, ako faktúry podpísané osobami, ktorých splnomocnenie bolo spochybnené konateľom spoločnosti UNISEC, ako i samotnými týmito osobami (R. Y. poprela uzatváranie obchodov so spoločnosťami z EÚ, vrátane Slovenska, a meniace sa výpovede N. A.); výdajky zo skladu; opis sms komunikácie s údajným splnomocnencom o dodaní tovaru; CMR s EČV bulharských áut; protokoly o prevzatí tovaru; potvrdenia z cudzineckej polície o tom, že vyššie uvedené osoby zo spoločnosti UNISEC boli ubytované v čase zrealizovania obchodov na Slovensku v Trnave; označenie svedeckej výpovede vrátnika H. Y., ktorý cez vrátnicu vpúšťal do skladového areálu bulharské autá; písomné

potvrdenie N. A., že preberal peniaze na tovar od spoločnosti UNISEC a tovar žalobcu odovzdával v sídle spoločnosti UNISEC zamestnancovi spoločnosti UNISEC, D. X.; svedecká výpoveď N. A. o tom, že na území Slovenskej republiky bol za účelom vybavenia obchodných záležitostí, rovnako iba deklarujú spoluprácu žalobcu s N. A., avšak nepreukazujú pravdivosť jedného z tvrdení N. A. o dodaní sporného tovaru spoločnosti UNISEC. Je však potrebné uviesť, že ani žalobca ani N. A. v žiadnom z predložených dokladov, dôkazov a vysvetlení sa nezmienili o tom, prečo mal N. A. vzťah so spoločnosťou UNISEC realizovať prostredníctvom osoby D. X., keď jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti UNISEC bol konateľ, Y. R., ktorý akékoľvek splnomocnenie pre inú osobu konať v mene spoločnosti UNISEC poprel.

22.

Osoba oprávnená konať za spoločnosť UNISEC, Y. R. poprel, že by v kontrolovanom období udelil splnomocnenie na obchodnú činnosť spoločnosti UNISEC. Žalobca však mal vedomosť o tom, že konateľom spoločnosti UNISEC je Y. R., preto je nanajvýš podozrivé, že sa uspokojil s úradne neovereným splnomocnením a predmetné splnomocnenie si neoveril u konateľa spoločnosti UNISEC. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné oparenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Keďže ako uvádza žalobca, P. Q. (manžel žalobcu) komunikoval s N. A., bolo preto napr. aj v jeho možnostiach požiadať o kontakt na konateľa spoločnosti UNISEC, za účelom preverenia splnomocnených osôb. Je síce pravdou, že za konateľa môžu konať iné konateľom splnomocnené osoby, avšak v danej veci, bolo takéto konanie inou osobou vylúčené samotným konateľom spoločnosti UNISEC.

23.

Pečiatka s nesprávnym názvom spoločnosti UNISEC na predmetnom splnomocnení ako i na dokladoch, ktoré mal podpisovať N. A., je síce v azbuke, avšak i azbuka dáva možnosť napísať existujúci a správny názov spoločnosti tak, ako je uvedený i v príslušnom obchodnom registri UNISEK EOOD v azbuke (ednolično družestvo s ograničena otgovornost - jednoosobová spoločnosť s ručením obmedzeným - priložený výpis a úradné preklady).

24.

Vzhľadom na to, že osobou oprávnenou konať za spoločnosť je konateľ, žalobca sa preto nemal spoliehať len na nikým neoverené splnomocnenie, ale ako dobrý hospodár si mal overiť obchodných partnerov, zvlášť keď podľa predloženého výpisu z obchodného registra mal vedomosť o tom, že konateľom spoločnosti UNISEC je Y. R.. Žalobca vstúpil do obchodných vzťahov s osobami, o ktorých mal vedomosť, že nie sú konateľmi spoločnosti UNISEC a ani sa žiadneho kontaktu s konateľom spoločnosti UNISEC nedomáhal, preto je nutná vychádzať z toho, že akceptoval aj možnosť, že sa stane súčasťou neserióznych transakcií, a preto musí znášať toto svoje podnikateľské riziko aj v tom, že mu uplatňované právo na oslobodenie od dane nemusí byť priznané. Navyše sporné splnomocnenie spochybnili i samotné splnomocnené osoby. Nebolo dôvodné zisťovať vzťah D. X. k spoločnosti UNISEC vzhľadom na tvrdenie žalobcu, že žalobca rokoval s N. A. a s R. Y. a predkladané neoverené splnomocnenie pre N. A. a R. Y. malo byť udelené konateľom spoločnosti UNISEC, Y. R., čo konateľ, Y. R. poprel.

25.

Správca dane skúmal dodanie sporného tovaru do spoločnosti UNISEC prostredníctvom MVI, avšak dodanie sporného tovaru deklarovanému odberateľovi do Bulharska sa nepotvrdilo. Správca dane ani žalovaný neskúmal a ani nemohol skúmať účtovníctvo spoločnosti UNISEC, keďže spoločnosť UNISEC má sídlo v inom členskom štáte; v žalovanom rozhodnutí však žalovaný uvádza zistenia získané prostredníctvom MVI od bulharskej finančnej správy, t.j. vyhlásenie konateľa spoločnosti UNISEC, že v účtovných registroch spoločnosti UNISEC neexistujú protokoly podľa § 117 tam platného zákona o DPH so žalobcom ako i žiadne doklady o intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru od žalobcu. Konateľ deklarovaného odberateľa, spoločnosti UNISEC poprel obchody s akoukoľvek slovenskou spoločnosťou v kontrolovanom zdaňovacom období a žalobcom predložené CMR, s pečiatkou odlišnou od pečiatky akou disponuje konateľ spoločnosti UNISEC a s podpisom osoby N. A., ktorej oprávnenosť konať za spoločnosť UNISEC bola konateľom spoločnosti UNISEC vylúčená, nemožno považovať za dôkaz, preukazujúci prepravu sporného tovaru do spoločnosti UNISEC. Rovnako „potvrdenie o prijatí

tovaru odberateľom“ je označené spochybnenou pečiatkou a podpisom N. A., ktorého oprávnenosť konať za spoločnosť UNISEC sa vykonaným zisťovaním nepotvrdila.

26.

Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 27.07.2017 v súvislosti s prepravou sporného tovaru uviedol, že „službukonajúci vrátnik H. Y. by si mohol pamätať, že do skladu firmy BONO chodili bulharské autá pre tovar...“, t.j. poukázal na možnosť overenia prítomnosti áut s bulharským EČV v skladoch žalobcu. Avšak možné potvrdenie prítomnosti vozidiel s bulharským EČV v skladoch žalobcu nie je dôkazom prepravy sporného tovaru do Bulharska deklarovanému odberateľovi, spoločnosti UNISEC, preto nebolo dôvodné vypočuť vrátnika, H. Y.. V konaní bola spochybnená platnosť splnomocnenia pre N. A. a R. Y. a dodanie sporného tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte.

27.

Žalovaný poukazoval na to, že v daňovom konaní je žalobca v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať podľa § 24ods. 1 zákona o správe daní skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danej veci je sporné práve to, či skutočným odberateľom sporného tovaru bol deklarovaný nadobúdateľ, spoločnosť UNISEC, či sporný tovar bol prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti UNISEC. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odberateľom sporného tovaru bola spoločnosť UNISEC, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Žalobcom predložené listinné dôkazy sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie žalobcu obsiahnuté v daňovom priznaní, že sporný tovar mal byť prepravený do iného členského štátu a že práve tomu nadobúdateľovi mal byť sporný tovar dodaný. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce či priamo popierajúce tvrdenia z predložených dokladov, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané.

28.

Žalobcom predložené doklady by boli spôsobilé žalobcovi privodiť oslobodenie od DPH podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v danej veci preukázané, že sporný tovar opustil územie SR a tovar bol dodaný deklarovanému odberateľovi v inom členskom štáte a zdanený odberateľom v inom členskom štáte, čo preukázané nebolo. Žalobca preto neuniesol dôkazné bremeno, keďže oslobodenie od DPH pri dodaní tovaru platiteľovi do iného členského štátu sa nevzťahuje na tovar ako taký, t.j. na predmet predaja, ale na dodanie tovaru, teda daňovú transakciu medzi týmito subjektmi aj s preukázaním dodania tovaru nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danom prípade žalobca nepreukázal dodanie tovaru z územia SR do Bulharska pre odberateľa, spoločnosť UNISEC, t.j., že tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi do iného členského štátu a rovnako nebolo preukázané, že sporný tovar bol v Bulharsku aj zdanený. Správca dane preto postupoval správne, keď k sporným odberateľským faktúram vyčíslil DPH.

29.

Žalobkyňa v stanovisku k vyjadreniu žalovaného uvádzala, okrem iného, že originál novovydaného osvedčenia o registrácii pre DPH, ktorý jej bol predložený, mohli splnomocnené osoby nadobudnúť iba priamo od konateľa spoločnosti UNISEC alebo tak, že na základe splnomocnenia samé požiadali bulharské daňové orgány o vydanie „kartičky“, pričom v oboch prípadoch museli byť reálne splnomocnené konateľom UNISEC. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o tomto osvedčení, mohol prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií zisťovať, kto o vydanie osvedčenia požiadal, resp. komu bolo odovzdané.

30.

Žalovaný sa podľa nej nevyjadril k judikatúre Súdneho dvora EÚ a Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa prenosu dôkazného bremena a celú svoju argumentáciu postavil na vyhlásení konateľa spoločnosti, na ktoré nie je možné prihliadať a ktoré je jediným dôkazom v neprospech žalobkyne. Nevyjadril sa ani k tomu, prečo neoveroval vzťah D. X. k spoločnosti UNISEC, pri ktorom mohol zistiť, že menovaný mal pracovný alebo iný vzťah k spoločnosti a bol oprávnený v jej mene konať. Nevysporiadal sa ani s

označenou ŠPZ bulharského vozidla, hoci vykonaním tohto dôkazu mohlo dôjsť k zisteniu vlastníctva vozidla a odstráneniu pochybností, podobne ako výsluchom svedkov Y. a R..

31.

Žalobkyňa tiež namietala nezákonnosť postupu žalovaného a daňového úradu z dôvodu prekročenia jednoročnej zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, keď táto podľa nej trvala od 09.08.2016 do 05.12.2018.

32.

Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. zo dňa 06.05.2020 žalobu ako nedôvodnú zamietol a v konaní úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, keď v konaní nezistil naplnenie žiadneho zo žalobkyňou uvádzaných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

33.

Tento rozsudok v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne zrušil Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. zo dňa 18.11.2021, ktorým súčasne vec vrátil tunajšiemu súdu na ďalšie konanie.

34.

Najvyšší správny súd za dôvodnú považoval námietku žalobkyne týkajúcu sa bodu 25. odôvodnenia rozsudku zo dňa 06.05.2020, v ktorom mal súd v rozpore s výsledkom konania konštatovať, že bolo preukázané dodanie tovaru do Bulharska, a súdu vytkol aj aplikáciu právnej normy - ustanovenia § 43 zákona o DPH v znení, ktoré nebolo účinné v čase dodania tovaru, resp. v čase obchodných transakcíí, ktorých sa týkalo vyrubovacie konanie.

35.

Najvyšší správny súd konštatoval, že krajský súd nedostatočne odôvodnil rozdiel medzi dôkazmi, ktorých hodnotenie správnymi orgánmi porušuje - podľa názoru sťažovateľky - princíp rovnosti zbraní - konkrétne vyhlásenia spoločnosti UNISEK obstaraného cez inštitút medzinárodnej výmeny informácií podľa osobitných právnych predpisov a vyhlásenia N. A. zo dňa 23.04.2018 (získaného mimo takéhoto režimu medzinárodnej výmeny informácií). Z listu žalovaného zo dňa 15.05.2018 (č. 100957281/2018) adresovaného daňovému úradu vyplýva nasledovné: „Zahraničná daňová správa nám zaslala nasledovnú informáciu k žiadosti č. 95634F/18/Orm, ID prípadu: 13? 13704/18: Informujeme Vás, že v zmysle bulharskej legislatívy bulharskí daňoví kontrolóri nemajú ako kompetentný orgán právomoc uskutočniť konanie, ktoré žiadate vo svojej žiadosti (výsluch svedkov). Kontrolóri môžu jedine vyžiadať doklady a písomné vyjadrenia týkajúce sa predmetnej žiadoti...“ . Kasačnému súdu sa preto javí, že vyhlásenie spoločnosti UNISEK je vo svojej podstate „vyjadrením týkajúcim sa“ súdenej veci. V ďalšom konaní preto krajský súd detailne vyhodnotí oba namietané podklady pre rozhodnutie, z ktorých správne orgány v rámci vyrubovacieho konania (resp. daňovej kontroly) vychádzali, a to z hľadiska ich dôkaznej, resp. právnej sily. Pre úplnosť však kasačný súd uvádza, že medzi predmetnými podkladmi nepochybne rozdiely existujú, ktoré následne môžu determinovať aj to, že záver krajského súdu uvedený v napadnutom rozsudku o rozdielnej právnej/dôkaznej sile predmetných vyhlásení bude správny (rozdiely môžu existovať napr. v tom, že vyjadrenie konateľa bulharskej spoločnosti bolo získané bulharským orgánom finančnej správy na základe nezákonného procesného postupu, kým vyjadrenie p. N. A. je vyjadrením súkromnej povahy bez verejno - mocenských atribútov, ďalší rozdiel môže spočívať v prípadných postihoch za neposkytnutie vyjadrenia, príp. za poskytnutie vyjadrenia s nepravdivým alebo neúplným obsahom, keďže kým v prípade vyhlásenia spoločnosti UNISEK, toto je adresované orgánu verejnej moci a je uskutočnené na jeho výzvu, vyhlásenie p. N. A. má povahu listiny tvoriacej súčasť súkromnej korešpondencie, pričom podľa doktrinálnej literatúry, skutkový obsah súkromnej listiny podlieha v správnom konaní dokazovaniu a pod.).

36.

Podľa § 24 daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

(2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

(3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

(4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

(5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.

Podľa a o dani z pridanej hodnoty ( v znení účinnom v čase realizácie žalobkyňou deklarovaných obchodov) (1)Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.

(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a

d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

Podľa (, ) (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

(2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa

Žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby.

37.

Po vrátení veci tunajšiemu súdu súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a jeho vydaniu predchádzajúci postup správnych orgánov z pohľadu žalobných dôvodov, a aj pri zohľadnení právnych názorov Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky deklarovaných v rozsudku sp. zn. opätovne dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.

38.

Ako súd konštatoval už vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí vo veci, v zmysle ustanovenia § 24 daňového poriadku, podľa ustálenej súdnej praxe i právnej teórie dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu naplnenia podmienok na oslobodenie od dane alebo odpočítanie dane a teda aj reálneho uskutočnenia plnenia zakladajúceho takýto nárok v daňovom konaní deklarovaným spôsobom zaťažuje primárne daňový subjekt. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočnosti a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Vzhľadom na jeho povinnosť dbať na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, sa však čiastočne uplatňuje aj vyhľadávacia zásada, v rámci uplatňovania ktorej správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov ( povinnosťou správcu dane nie je vykonať všetky navrhnuté dôkazy, ale iba tie, ktoré podľa logického uváženia možno považovať za relevantné), ale môže dokazovanie vykonať aj z vlastného podnetu. Pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené deklarovaným spôsobom, tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte a boli naplnené podmienky oslobodenia od dane podľa § 43 ods.1zákona o DPH.

39.

V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonné rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí, v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu.

40.

Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu obchodných prípadov, pri ktorých si žalobkyňa oslobodenie od dane uplatnila, dokladovaných primárne faktúrami č. 15363 zo dňa 01.11.2015, č. 15390 zo dňa 24.11.2015, č. 15393 zo dňa 25.11.2015, č. 15397 zo dňa 26.11.2015 a č. 15398 zo dňa 28.11.2015, vystavenými odberateľovi tovaru UNISEK EOOD, Sofia, Bulharsko na čiastky 3 144,96 Eur, 4 993,20 Eur, 4 994,76 Eur, 4 777,96 Eur a 2 790,40 Eur uhradené v hotovosti, žalobkyňou deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

41.

Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia žalobkyne v prospech označenej odberateľskej spoločnosti v inom členskom štáte majú pôvod najmä v skutočnosti zistenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že tvrdený odberateľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu realizáciu akýchkoľvek obchodov so žalobkyňou v rozhodnom období, splnomocnenie tretích osôb na konanie v jeho mene, či vycestovanie jeho zamestnancov na Slovensko za účelom obchodnej činnosti poprel.

42.

Je pritom potrebné konštatovať, ako súd uviedol už v zrušenom rozsudku zo dňa 06.05.2020, že dôkaz - vyjadrenie tvrdenej odberateľskej spoločnosti, nie je čestným prehlásením, o prípustnosti alebo neprípustnosti ktorého by v daňovom konaní bolo možné uvažovať, ale zistením správneho orgánu dožiadaného štátu realizovaným podľa jeho vnútroštátnych predpisov, pričom z obsahu spisu nevyplývajú žiadne okolnosti, ktoré by pravdivosť tohto stanoviska spochybňovali, či z ktorých by vyplýval aspoň možný motív poskytnúť nepravdivé stanovisko. Argumentáciu žalobkyne právnym názorom najvyššieho súdu uvedeným v jeho rozhodnutí , ktorý sa týkal práve čestného prehlásenia, preto súd považoval za zjavne nedôvodnú. V tejto súvislosti sa nemožno nestotožniť s právnym názorom najvyššieho správneho súdu, podľa ktorého rozdiel v dôkaznej sile dôkazov (vyjadrenie konateľa tvrdenej odberateľskej spoločnosti a písomné vyjadrenie N. A. zo dňa 23.04.2018) v prospech vyjadrenia konateľa spoločnosti spočíva aj v tom, že toto vyjadrenie bolo získané bulharským orgánom finančnej správy na základe zákonného procesného postupu a že vyjadrenie N. A. je súkromnej povahy bez verejno-mocenských atribútov. Za čestné prehlásenie by bolo na druhej strane možné považovať písomné vyjadrenie N. A. zo dňa 23.04.2018, daňovému úradu predložené a teda aj od menovaného nepochybne vyžiadané žalobkyňou, potvrdzujúce konanie menovaného v mene spoločnosti UNISEK, vykonávanie platieb a preberanie tovaru od žalobkyne, ktoré je čiastočne v rozpore s jeho pôvodným vyjadrením zo dňa 31.05.2017 poskytnutým správnemu orgánu Bulharska, podľa ktorého v období od 01.09.2015 - 31.12.2016 cestoval na návštevu k známym do Rakúska a na exkurziu na Slovensko, pričom niekedy urobil službu známemu a doviezol mu tovar od zmluvného partnera, konkretizoval tovar, vykonal platby. Pri hodnotení preukaznosti tvrdení N. A. vo vzťahu k existencii obchodného vzťahu žalobkyne so spoločnosťou UNISEK EOOD pritom nemožno opomenúť, že tento podľa vlastného vyjadrenia nejednal s konateľom spoločnosti UNISEK, ale s D. X. (medzičasom zomrel, preto jeho stanovisko vo veci absentuje), od ktorého mal preberať finančnú hotovosť na realizáciu platieb aj mu odovzdávať dovezený tovar ( netvrdil teda, že tovar odovzdával spoločnosti, ktorá ho mala splnomocniť, v jej sídle, ale že ho odovzdával fyzickej osobe - D. X.) a že sa žalobkyni mal prezentovať plnou mocou obsahujúcou nesprávne označenie obchodného mena splnomocniteľa a opatrenou jeho rovnako nesprávnou pečiatkou (v azbuke UNISEK OOD miesto správneho UNISEK EOOD ), s podpisom konateľa splnomocniteľa bez overenia. Nesprávnou pečiatkou v tomto znení bola opatrená aj žalobkyňou predložená dodávateľská zmluva zo dňa 01.10.2015.

43.

Nedostatky predloženej plnej moci, udelenej inak podľa obsahu aj pre R. Y., ktorá vo svojom vyjadrení pre dožiadaný orgán síce potvrdila exkurziu na Slovensko v rozhodnom čase, rovnako ako R. A., ale s tým, že na Slovensku žiadne kontrakty neuzatvárala a s tovarom neobchodovala, nepriamo potvrdzujú stanovisko spoločnosti UNISEK EOOD o neobchodovaní so žalobkyňou a nesplnomocnení inej osoby, a súčasne dôvodnosť konštatovania správcu dane, že žalobkyňa nepreukázala prijatie všetkých rozumných opatrení a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, aby zabránila tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Hoci možno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že realizácia obchodu priamo s konateľom odberateľskej spoločnosti nie je nutná, jej odbornú starostlivosť pri dojednávaní obchodu nepotvrdzuje akceptovanie plnej moci s nesprávnym názvom odberateľa, najmä, keď žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia mala k dispozícii originál výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti. V rozpore s právnym názorom žalobkyne o uzavretí obchodu so spoločnosťou UNISEK EOOD nesvedčia ani iné okolnosti prípadu - zmluva nebola dojednaná s osobou poverenou pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou (takouto osobou nepochybne nie je N. A.) ani nebola uzavretá v prevádzkarni tvrdeného odberateľa. Ani predložené fotografie, hoci zachytávajú vozidlá s identifikovateľnými evidenčnými číslami totožnými s číslami vozidiel, ktoré podľa medzinárodných nákladných listov mali tovar odviezť, naložené tovarom, neposkytujú súvislosť s realizáciou obchodov s tvrdeným odberateľom (podľa deklarácie R. A. zo dňa 31.05.2017 tento používal prenajaté vozidlá, teda nie vozidlá tvrdeného odberateľa UNISEK EOOD) a v konkrétnych termínoch, či už v dňoch 1., 24., 25., 26. a 28.11.2015, ako to vyplýva z predložených faktúr, alebo v dňoch 1. a 28.11.2015 podľa predložených objednávkových listov a záznamu vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 27.07.2017 k výzve správcu dane (vyjadrenie samotné obsahuje rozporné údaje o dátume dodania tovaru a jeho prevzatia v dňoch 1., 24., 25., 26. a 28.11.2015, resp. v dňoch 1.11. a

28.11.2015, ktorá skutočnosť svedčí zrejme o snahe prispôsobiť fakturáciu obmedzeniam vyplývajúcim zo o obmedzení platieb v hotovosti, čím sa však vo veci konajúce daňové orgány nezaoberali).

44.

Na druhej strane síce nezodpovedanou zostala otázka, z akého dôvodu žalobkyňa disponovala originálom osvedčenia tvrdeného bulharského odberateľa o registrácii pre DPH, resp. z akého dôvodu ním disponoval R. A., súd však má za to, že nejde o otázku zásadného významu pre rozhodnutie a že osobitné nevysporiadanie sa s ňou v rámci vyhodnocovania dôkazov daňovými orgánmi nemôže byť dôvodom pre záver o nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Predložený doklad svedčí o to, že tvrdený odberateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, nepreukazuje však, že R. A. bol na konanie v mene tvrdeného odberateľa žalobkyne poverený k takémuto úkonu oprávnenou osobou a že tovar bol reálne tvrdeným odberateľom so sídlom v inom členskom štáte prevzatý.

45.

Závery prijaté správcom dane a žalovaným vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, z ktorých aj podľa názoru súdu preukázanie splnenia podmienok oslobodenia od dane podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom v deklarovanom čase obchodných transakcií nemožno vyvodzovať, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Súčasne odôvodňujú nevykonanie ďalších dôkazov, či už výsluchom svedkov Y., R., alebo iných. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.

46.

Vzhľadom na viazanosť súdu žalobnými dôvodmi podľa ustanovenia a z ustanovenia vyplývajúcu nemožnosť účastníka konania doplniť žalobu o ďalší dôvod po uplynutí lehoty na podanie žaloby, súd k námietke žalobcu týkajúcej sa prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola vznesená v jeho vyjadrení zo dňa 06.11.2019, neprihliadal.

47.

Pre úplnosť súd, vzhľadom na žalobkyňou namietané a kasačným súdom za pochybenie uznané konštatovanie v bode 25. rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 6.5.2020 o preukázaní dodania tovaru do Bulharska, konštatuje, že išlo o zjavnú chybu v písaní, ktorej sa súd dopustil nie pri vlastnom hodnotení okolností majúcich vplyv na jeho záver o dôvodnosti, resp. nedôvodnosti žalobných námietok, ale v opise vyjadrenia žalovaného zo dňa 30.9.2019, ktoré je podľa procesného predpisu jednou zo súčastí odôvodnenia rozsudku.

48.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, podľa zistenia súdu správca dane i žalovaný postupovali vo veci pri dodržaní všetkých základných zásad daňového konania, preskúmali uskutočnenie žalobkyňou deklarovaného plnenia v prospech zdaniteľného subjektu v inom členskom štáte nielen z formálnej, ale aj z materiálnej stránky, a pokiaľ dospeli v tomto smere k negatívnym zisteniam, ozrejmeným v obsahu ich rozhodnutí, ich závery sú výsledkom zákonného postupu a logického uvažovania a neposkytujú dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia.

49.

Súd preto žalobu podľa () ako nedôvodnú zamietol.

50.

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli.

51.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote 30 dní od jeho doručenia. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci.