Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžfk/68/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Anity Filovej, v právnej veci žalobkyne: U. Q., dátum nar.: XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX W., podnikajúcej pôvodne pod obchodným menom Božena Nosková - B O N O, IČO: 117 561 28, miesto podnikania: Mýtna 2104/20, 917 02 Trnava, právne zastúpená: KADUC & PARTNERS s.r.o., Trojičné námestie 4, Trnava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101278602/2019 zo dňa 27.05.2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne (sťažovateľky) proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -142 zo dňa 06.05.2020, takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.: -142 zo dňa 06.05.2020 sa z r u š u j e a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

I.

Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) podľa ust. (ďalej len „“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej aj ako „žalovaný“) č. 101278602/2019 zo dňa 27.05.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej aj ako „daňový úrad“ alebo „správca dane“) č. 100417093/2019 zo dňa 11.02.2019 vyrubujúce jej rozdiel dane v sume 3 450,21 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2015 na základe neuznania odpočítania dane z deklarovaných dodávok cukroviniek pre odberateľa UNISEK EOOD, Bulharsko (ďalej aj ako „UNISEK“, „UNISEC“ alebo „bulharská spoločnosť“ - pozn. kasačného súdu: v administratívnom a súdnom spise sa označenie bulharskej spoločnosti uvádza v rôznych tvaroch - UNISEK/UNISEC vrátane skratky označujúcej typ obchodnej spoločnosti - LTD., EOOD, OOD).

2. Krajský súd rozsudok právne odôvodnil podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „“), , a .

3. V odôvodnení rozsudku skonštatoval, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody

boli reálne uskutočnené deklarovaným spôsobom, tovar bol dodaný deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte a boli naplnené podmienky oslobodenia od dane podľa .

4. Podľa názoru krajského súdu, výsledky dokazovania v danom prípade nebolo možné považovať za preukazujúce realizáciu obchodných prípadov, pri ktorých si žalobkyňa oslobodenie od dane uplatnila, dokladovaných primárne faktúrami č. 15363 zo dňa 01.11.2015, č 15390 zo dňa 24.11.2015, č. 15393 zo dňa 25.11.2015, č. 15397 zo dňa 26.11.2015 a č. 15398 zo dňa 28.11.2015, vystavenými odberateľovi tovaru UNISEK na čiastky 3 144,96 Eur, 4 993,20 Eur, 4 994,76 Eur, 4 777,96 Eur a 2 790,40 Eur uhradenými v hotovosti, žalobkyňou deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správcu dane spochybnený do takej miery, že viedol k záveru o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

5. Krajský súd poukázal na to, že zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností tak aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia žalobkyne v prospech označenej odberateľskej spoločnosti v inom členskom štáte majú pôvod v skutočnosti zistenej v rámci medzinárodnej výmeny informácií, že tvrdený odberateľ prostredníctvom svojho štatutárneho orgánu realizáciu akýchkoľvek obchodov so žalobkyňou v rozhodnom období, splnomocnenie tretích osôb na konanie v jeho mene, či vycestovanie jeho zamestnancov na územie Slovenskej republiky za účelom obchodnej činnosti poprel. Krajský súd ustálil, že dôkaz - vyjadrenie bulharskej spoločnosti, nie je čestným prehlásením, o prípustnosti alebo neprípustnosti ktorého by v daňovom konaní bolo možné uvažovať, ale zistením správneho orgánu dožiadaného štátu realizovaným podľa jeho vnútroštátnych predpisov, pričom z obsahu spisu nevyplývali žiadne okolnosti, ktoré by pravdivosť tohto stanoviska spochybňovali, či z ktorých by vyplýval aspoň možný motív poskytnúť nepravdivé stanovisko. Za čestné prehlásenie by bolo na druhej strane možné považovať písomné vyjadrenie N. A. zo dňa 23.04.2018 predložené žalobkyňou, potvrdzujúce konanie menovaného v mene spoločnosti UNISEK, vykonávanie platieb a preberanie tovaru od žalobkyne, ktoré je čiastočne v rozpore s jeho pôvodným vyjadrením zo dňa 31.05.2017 poskytnutým správnemu orgánu Bulharska, podľa ktorého v období od 01.09.2015 - 31.12.2016 cestoval na návštevu k známym do Rakúska a na exkurziu na Slovensko, pričom niekedy urobil službu známemu a doviezol mu tovar od zmluvného partnera, konkretizoval tovar, vykonal platby.

6. Krajský súd ďalej uviedol, že pri hodnotení preukaznosti tvrdení menovaného vo vzťahu k existencii obchodného vzťahu žalobkyne so spoločnosťou UNISEK pritom nemožno opomenúť, že N. A. podľa vlastného vyjadrenia nejednal s konateľom spoločnosti UNISEK, ale s D. X. (medzičasom zomrel, preto jeho stanovisko vo veci absentuje), od ktorého mal preberať finančnú hotovosť na realizáciu platieb aj mu odovzdávať dovezený tovar, a že sa žalobkyni mal prezentovať plnou mocou obsahujúcou nesprávne označenie obchodného mena splnomocniteľa a opatrenou jeho rovnako nesprávnou pečiatkou (v azbuke UNISEK OOD namiesto správneho UNISEK EOOD), s podpisom konateľa splnomocniteľa a bez overenia. Nesprávnou pečiatkou v tomto znení bola opatrená aj žalobkyňou predložená dodávateľská zmluva zo dňa 01.10.2015. Nedostatky predloženej plnej moci, udelenej inak podľa obsahu aj pre R. Y., ktorá vo svojom vyjadrení pre dožiadaný orgán síce potvrdila exkurziu na Slovensko v rozhodnom čase, rovnako ako N. A., ale s tým, že na Slovensku žiadne kontrakty neuzatvárala a s tovarom neobchodovala, nepriamo potvrdzujú stanovisko spoločnosti UNISEK o neobchodovaní so žalobkyňou a nesplnomocnení inej osoby, a súčasne dôvodnosť konštatovania správcu dane, že žalobkyňa nepreukázala prijatie všetkých rozumných opatrení a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti, aby zabránila tomu, že sa ocitne v kolotoči zdaniteľných plnení zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Hoci možno súhlasiť s argumentáciou žalobkyne, že realizácia obchodu priamo s konateľom odberateľskej spoločnosti nie je nutná, jej odbornú starostlivosť pri dojednávaní obchodu nepotvrdzuje akceptovanie plnej moci s nesprávnym názvom odberateľa, najmä, keď žalobkyňa podľa vlastného vyjadrenia mala k dispozícii originál výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti. O uzavretí obchodu žalobkyne so spoločnosťou UNISEK nesvedčia ani iné okolnosti prípadu - zmluva nebola dojednaná s osobou poverenou pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou (takouto osobou nepochybne nie je N. A.), ani nebola uzavretá v prevádzkarni tvrdeného odberateľa. Rovnako predložené fotografie, hoci zachytávajú vozidlá s identifikovateľnými evidenčnými číslami totožnými s číslami vozidiel, ktoré podľa medzinárodných nákladných listov mali tovar odviezť do

Bulharska, neposkytujú súvislosť s realizáciou obchodov s tvrdeným odberateľom a v konkrétnych termínoch, či už v dňoch 1., 24., 25., 26. a 28.11.2015, ako to vyplýva z predložených faktúr, alebo v dňoch 1. a 28.11.2015 podľa predložených objednávkových listov a záznamu vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 27.07.2017 k výzve správcu dane (vyjadrenie samotné obsahuje rozporné údaje o dátume dodania tovaru a jeho prevzatia v dňoch 1., 24., 25., 26. a 28.11.2015, resp. v dňoch 1.11. a 28.11.2015).

7. Krajský súd skonštatoval, že závery prijaté správcom dane a žalovaným vychádzajúce z týchto zistení nie sú výsledkom účelového vyhodnotenia dôkazov, ale ich objektívneho a rozumného posúdenia vo vzájomných súvislostiach. Podľa názoru krajského súdu tieto dôkazy odôvodňujú nevykonanie ďalších dôkazov, či už výsluchom svedkov Y., R. alebo iných. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si oslobodenie od dane uplatnil, a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.

8. Vzhľadom na viazanosť súdu žalobnými dôvodmi podľa ustanovenia a z ustanovenia vyplývajúcu nemožnosť účastníka konania doplniť žalobu o ďalší dôvod po uplynutí lehoty na podanie žaloby, krajský súd k námietke žalobcu týkajúcej sa prekročenia lehoty na vykonanie daňovej kontroly, ktorá bola vznesená v jeho vyjadrení zo dňa 06.11.2019, neprihliadal.

II.

Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

9. Proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Trnave podala žalobkyňa v postavení sťažovateľky (ďalej len „sťažovateľka“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť podľa z dôvodov uvedených v , , , v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného aj daňového úradu sa zruší a vec sa im vráti na ďalšie konanie.

10. Porušenie práva na spravodlivý proces podľa videla sťažovateľka v bode 37. odôvodnenia rozsudku. Na jednej strane v neprospech sťažovateľky existovalo čestné prehlásenie konateľa spoločnosti UNISEK, že tento konateľ nikoho nesplnomocnil, resp. že obchody so sťažovateľkou sa neuskutočnili a na druhej strane v jej prospech bolo prehlásenie splnomocnenej osoby a prepravcu, že ten tovar prebral, zaplatil peniazmi od spoločnosti UNISEK a tovar následne odovzdával v Bulharsku. Porušenie princípu rovnosti účastníkov konania a rovnosti princípu rovnosti zbraní v tomto prípade je jasne badateľný v postupe krajského súdu, ktorý čestné prehlásenie v neprospech sťažovateľky akceptoval a čestné prehlásenie tretej osoby v jej prospech odmietol. Sťažovateľka ďalej tvrdenie žalovaného a súdu o tom, že písomné prehlásenie p. N. A. je v rozpore s jeho doterajším výsluchom nepovažovala za pravdivé, ale za vytrhnuté z kontextu, pretože svedok doposlal svoje písomné vyjadrenie, kde skutočnosti konkretizoval. Podľa názoru sťažovateľky bulharská spoločnosť mala zreteľný finančný motív tovar nepriznať a vyhnúť sa súvisiacim daňovým povinnostiam. Sťažovateľka ďalej navrhovala preskúmať vzťah spoločnosti UNISEK a D. X.. Zo strany žalovaného však došlo len k vyhodnoteniu, že p. D. X. zomrel, preto sa ho nepodarilo vypočuť. Ak by bolo prihliadané na jeho vzťah k spoločnosti UNISEK, mohla byť potvrdená existencia pracovnoprávneho vzťahu, čo by malo zásadný vplyv na samotné rozhodnutie. Významným porušením práva na spravodlivý proces bolo nevysporiadanie sa správneho súdu s dôležitým dôkazom v jej prospech, a to predložením originálu osvedčenia IČ DPH - kartička IČ DPH, ktorá bola vydaná dňa 16.11.2015, teda až po uskutočnení niektorých obchodov so sťažovateľkou. Ďalej sťažovateľka namietala protiprávny postup žalovaného, ktorý odmietol vykonať výsluch svedkov pre ich nadbytočnosť, s ktorým postupom sa stotožnil aj krajský súd. Mala však za to, že pokiaľ je dôkazné bremeno na nej ako daňovom subjekte, je povinnosťou žalovaného umožniť jej toto bremeno uniesť. Poznamenala aj zmätočnosť napadnutého rozsudku v bode 25 odôvodnenia, že dodanie tovaru sa potvrdilo. To, že sa krajský súd nevysporiadal ani s dôkazmi v správnej žalobe o britskej spoločnosti SNAP-ON BUSINESS SOLUTIONS LTD. a mechanicky sa postavil na stranu žalovaného spôsobilo porušenie práva spravodlivé prejednanie veci, porušenie princípu rovnosti účastníkov a rovnosti zbraní a tiež vadu odôvodnenia rozhodnutia.

11. Druhým dôvodom kasačnej sťažnosti bolo nesprávne právne posúdenie podľa . Podľa názoru sťažovateľky krajský súd aplikoval neúčinnú normu , čo viedlo k porušeniu práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Správne (účinné v relevantnom časovom období) ustanovenie definuje podmienky oslobodenia od dane nasledovne: a) dodanie tovaru nadobúdateľovi (dodanie tovaru bolo priamo potvrdené prepravcom a splnomocnenou osobou p. N. A., ktorý jasne uviedol, že peniaze dostal od spoločnosti UNISEK a tovar tam prepravil a odovzdal ich do spoločnosti UNISEK p. X.. Nepriamo bolo dodanie tovaru potvrdené napr. prepravou tovaru vozidlami s bulharskou ŠPZ alebo úvodnou svedeckou výpoveďou p. A.. Okrem jednostranného čestného vyhlásenia konateľa UNISEK neexistoval dôkaz, ktorý by dodanie tovaru spochybnil alebo vyvrátil.); b) tovar je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo na ich účet (je nesporné, že tovar bol odoslaný zo Slovenskej republiky od sťažovateľky); c) nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (nadobúdateľom bola spoločnosť UNISEK, ktorá v danom čase bola osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte, čo bolo sťažovateľke preukázané doložením originálu kartičky IČ DPH s dátumom vydania 16.11.2015 a overením platnosti IČ DPH. Výsledkom overenia bolo zistenie, že IČ DPH bolo v danom čase platné).

12. Sťažovateľka poukázala tiež na to, že krajský súd neaplikoval , kde sa nachádza výpočet skutočností, ktorými platiteľ dane preukazuje splnenie podmienok oslobodenia od dane, pričom všetky tieto skutočnosti a zákonné podmienky oslobodenia od DPH boli naplnené: a) kópia faktúry (všetky obchody boli riadne vyfakturované, tovar bol riadne zadokumentovaný v účtovníctve daňového subjektu); b) doklad o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom (zo strany sťažovateľky boli žalovanému doložené aj medzinárodné nákladné listy, z ktorých jasne vyplýva odosielateľ, príjemca, miesto nakladania a vykladania tovaru, EČV vozidla použitého na prepravu tovaru, zoznam tovaru, jeho hmotnosť, dátum a miesto, podpisy a pečiatka odosielateľa a príjemcu); c) potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ (sťažovateľka doložila žalovanému riadne potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom); d) iné doklady, najmä zmluva o dodaní tovaru, dodací list, doklad o prijatí platby za tovar, doklad o platbe za prepravu tovaru (sťažovateľka predložila žalovanému napr. dodávateľskú zmluvu zo dňa 01.10.2015 uzavretú so spoločnosťou UNISEK, splnomocnenie osôb R. Y. a N. A. konať za spoločnosť, výpis z obchodného registra spoločnosti, originálne Osvedčenie o registrácii IČ DPH spoločnosti, potvrdenie p. N. A., že ten bol oprávnený konať v mene spoločnosti UNISEK s výslovným potvrdením, že od spoločnosti UNISEK preberal peniaze a odovzdával tovar, ďalej fotografie preukazujúce reálne odovzdanie tovaru, poukázanie na svedecké výpovede a iné dôkazy o dobromyseľnosti a riadnom odoslaní a prijatí tovaru zo Slovenska do Bulharska).

13. Sťažovateľka bola toho názoru, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe, čím bol naplnený aj sťažnostný bod podľa . Krajský súd sa výrazne odklonil od ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie o prenose dôkazného bremena, podľa ktorých platí, že nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií. Ďalej platí, že je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočné objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ dane vedel alebo mal vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce nárok na odpočet dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca. Krajský súd fakticky potvrdil postup žalovaného a potrestanie sťažovateľky dvojitým zdanením toho istého tovaru namiesto zdanenia odberateľa príslušnými orgánmi. Zavinenie, vedomosť alebo možnosť vedomosti sťažovateľky neboli skúmané. Sťažovateľka poukazovala aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , od ktorého sa krajský súd odklonil bez odôvodnenia.

14. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 14.09.2020, v ktorom navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú v zmysle zamietnuť. Uviedol, že zachovanie princípov rovnosti účastníkov konania a rovnosti zbraní vyplýva z rozhodnutia žalovaného strana 10, 11. Ďalej argumentoval, keďže sťažovateľ disponoval výpisom z obchodného registra ohľadne deklarovaného bulharského odberateľa, mohol preto už pri uzatváraní obchodov akékoľvek pochybnosti odstrániť a nevstupovať do obchodných vzťahov s neoprávnenými osobami. Osoba oprávnená konať za spoločnosť UNISEK, Y. R. poprel, že by v kontrolovanom období udelil komukoľvek splnomocnenie na obchodnú činnosť spoločnosti UNISEK. Sťažovateľka však mala vedomosť o tom kto je konateľ, a preto je podozrivé, že sa uspokojila s úradne neovereným splnomocnením. Znalosť obchodných partnerov je základným predpokladom riadneho obchodného styku. Keďže konateľ spoločnosti UNISEK neudelil žiadnej osobe plnú moc v súvislosti s obchodnou činnosťou, na záver správcu dane o nepreukázaní dodania sporného tovaru nemá vplyv zistenie, či D. X. bol napr. pracovníkom spoločnosti UNISEK. Žalovaný ďalej uviedol, že skutočnosť, že spoločnosť UNISEK bola registrovaná pre DPH nie je dôkazom dodania sporného tovaru do iného členského štátu. Navyše predložená kópia osvedčenia o registrácii pre DPH nepreukazuje ani tvrdenie sťažovateľky, že jej bol predložený originál osvedčenia zo dňa 16.11.2015. Ohľadom dokazovania žalovaný uviedol, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti neoznačila, aké dôkazy odmietol vykonať správca dane. V súvislosti so žalobnými námietkami v podanej žalobe týkajúcimi sa nevypočutia svedka N. R. bolo sťažovateľkou predložené vyjadrenie zo dňa 27.07.2017, a preto nebolo dôvodné ho vypočuť ako svedka a navyše sťažovateľka počas kontroly, vyrubovacieho, či odvolacieho konania ani nežiadala jeho vypočutie. Ohľadom svedka, vrátnika, H. Y. žalovaný uviedol, že možné potvrdenie prítomnosti vozidiel s bulharskými evidenčnými číslami v skladoch sťažovateľky nie je dôkazom prepravy sporného tovaru do Bulharska spoločnosti UNISEK, preto nebolo dôvodné ho vypočuť. V konaní bola spochybnená platnosť splnomocnenia pre N. A. a R. Y., a preto ich prípadná prítomnosť v skladoch sťažovateľky rovnako nie je dôkazom. V dokumente označenom ako „Vysvetlenie“ Y. R. okrem iného uviedol, že spoločnosť UNISEK disponuje dvomi rovnakými pečiatkami, ktoré sú uschované u konateľa, že konateľ ani pracovník tejto spoločnosti necestoval na Slovensko na vykonávanie obchodnej činnosti v období 01.07.2015 - 30.06.2016. K nesprávnej citácii konštatoval, že predmetom preskúmania súdom bola zákonnosť žalovaného rozhodnutia, v ktorom je správna citácia uvedeného ustanovenia. Ďalej poukázal na to, že všetky sťažovateľkou predložené listinné dôkazy boli v konaní spochybnené a tieto vzniknuté pochybnosti sťažovateľka neodstránila. Keďže sťažovateľka nepreukázala splnenie zákonných podmienok stanovených v a , nemá pre vec žiadnu relevanciu skúmanie podvodného konania v zmysle namietaných rozsudkov. Nepriznaním oslobodenia od DPH sporným dodávkam tovaru nedošlo k dvojitému zdaneniu. Sťažovateľka si pri nákupe sporného tovaru uplatnila odpočítanie DPH na základe príslušných dodávateľských faktúr, pričom však nepreukázala splnenie zákonných podmienok pre oslobodenie predmetných dodávok od DPH, preto im správca dane nepriznal oslobodenie od DPH. Rozhodnutia citované sťažovateľkou sa týkajú odpočítania dane a nevzťahujú sa na prejednávanú vec týkajúcu sa oslobodenia dodávok tovaru od DPH. Záverom sa vyjadril k námietke nezákonnej dĺžky daňovej kontroly tak, že lehota na vykonanie predmetnej daňovej kontroly bola dodržaná.

III.

Konanie na kasačnom súde, stručný obsah administratívneho spisu

15. Prejednávaná vec bola dňa 23.11.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 6S - sp. zn.: S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (g ods. 4 a 6 v spojení s o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

16. Pred rozhodnutím vo veci samej sa kasačný súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, z ktorého poukazuje na nasledovné relevantné skutkové a právne okolnosti:

17. Rozhodnutím č. 100417093/2019 zo dňa 11.02.2019 Daňový úrad Trnava vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume 3 450,21 Eur za zdaňovacie obdobie november 2015. Vyrubovacie konanie, v ktorom daňový úrad vyrubil rozdiel dane nadväzuje na daňovú kontrolu sťažovateľa.

18. Proti predmetnému rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie podaním zo dňa 11.03.2019, o ktorom odvolaní žalovaný rozhodol, že ho zamieta a prvostupňové rozhodnutie daňového úradu potvrdzuje (číslo rozhodnutia žalovaného: 101278602/2019 zo dňa 27.05.2019).

19. Daňový úrad a následne aj žalovaný v odvolacom konaní dospeli k záveru, že na strane sťažovateľa nedošlo k preukázaniu oprávnenosti nadmerného odpočtu DPH, čo právne odôvodňovali tým, že v rámci daňovej kontroly nebolo preukázané, že sporný tovar bol skutočne prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi - identifikovanému pre DPH v inom členskom štáte. Správne orgány mali za to, že sťažovateľ nijakým spôsobom súvisiace pochybnosti neodstránil. Žalovaný v rámci rozhodovania o odvolaní sťažovateľa vo vyrubovacom konaní uviedol, že „na základe vykonaného dokazovania neboli daňovým subjektom splnené podmienky pre oslobodenie predmetného dodania sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu od DPH podľa a a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami a , keď pristúpil k zdaneniu dodania sporného tovaru.“

20. Skutkovo správne orgány k vyššie uvedenému záveru dospeli najmä na základe týchto parciálnych zistení:

- na rámcovej zmluve a iných listinách viažucich sa k obchodnej spolupráci medzi sťažovateľom a bulharským odberateľom bola použitá pečiatka bulharského odberateľa s chybami v písaní, resp. označenie bulharskej spoločnosti nebolo správne

- fotografie osôb nakladajúcich tovar do motorových vozidiel s bulharskými evidenčnými číslami nepreukazujú dodávku tovaru do Bulharska, a to aj v spojitosti s tým, že na použitých fotografiách nie je možné fyzické osoby identifikovať

- konateľ bulharskej spoločnosti odmietol spoluprácu so sťažovateľom, ako aj splnomocnenie akýchkoľvek fyzických osôb na obchodnú spoluprácu so sťažovateľom (na základne plnej moci)

- konateľ bulharskej spoločnosti poprel príjem sporného tovaru

IV.

Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd ( ) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle , kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky <www.nssud.sk> ( a ) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná, a preto podľa v napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie krajskému súdu.

22. Pri meritórnom posudzovaní veci vychádzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky najmä z nasledovných zákonných ustanovení:

23. Podľa (v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia): „(1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.“

24. Podľa (v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia):

„(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2.množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.“

25. Podľa (v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia): „(1) Dodaním tovaru je a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska5a) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/20150701.html> v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí,“

26. Podľa (v znení účinnom v čase zdaniteľného plnenia): (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.“

27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku (v čase rozhodovania správnych orgánov): „Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

28. Podľa § 24 Daňového poriadku (v čase rozhodovania správnych orgánov) „(1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,2) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/20190101.html> b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. (5) Na doklad znejúci na neexistujúcu osobu v čase vydania dokladu sa v daňovej kontrole a v daňovom konaní neprihliada.“

29. Sťažovateľka namietala, že krajský súd pochybil, keď vyhlásenie konateľa bulharskej spoločnosti, ktoré tento poskytol v rámci medzinárodnej výmeny informácii, a ktoré je v neprospech sťažovateľky,

krajský súd akceptoval, avšak čestné vyhlásenie poskytnuté treťou osobou (N. A.), ktoré je v prospech sťažovateľky, krajský súd odmietol. Tento nezákonný prístup vychádza podľa sťažovateľky len z toho rozdielu, že kým vyhlásenie bulharského konateľa bolo získané cez medzinárodné dožiadanie (medzinárodnú výmenu informácií), vyhlásenie N. A. bolo správnym orgánom poskytnuté priamo sťažovateľkou.

30. Sťažovateľka v tomto kontexte namietala aj to, že kým v rámci hodnotenia vyhlásenia bulharského konateľa získaný cez inštitút MVI krajský súd uplatnil prezumpciu pravdivosti, v prípade vyhlásenia poskytnutého sťažovateľkou (N. A.) uplatnil súd princíp nepravdivosti.

31. Podľa názoru sťažovateľky je neprijateľné aj to, že z dôvodu smrti fyzickej osoby, ktorej postavenie v rámci obchodovania medzi sťažovateľkou a bulharským odberateľom mohlo byť kľúčové, orgány verejnej moci akceptovali samotnú skutočnosť, že táto osoba zomrela (D. X.) a odmietli viesť v ďalšom dokazovanie podľa návrhu sťažovateľky, a to tak, aby bolo preukázané, aký bol vzťah D. X. k bulharskej odberateľskej spoločnosti, keď je zrejmé, že peňažné prostriedky na kúpu tovaru od sťažovateľky a následne aj vykladanie tovaru od sťažovateľky na území Bulharska sa realizovali práve v súčinnosti s D. X.. V tomto zmysle sťažovateľka namietala, že nie je mysliteľné, aby sa v medzinárodnom obchode všetky transakcie realizovali prostredníctvom konateľa odberateľskej spoločnosti, príp. v jej sídle. Sťažovateľka tvrdí, že D. X. bol zamestnancom bulharskej odberateľskej spoločnosti, ktorá skutočnosť je nepochybne relevantná v kontexte dôkazov v súdenej veci.

32. Sťažovateľka bola toho názoru, že ďalším pochybením krajského súdu v rámci rozhodovania vo veci je skutočnosť, že tento akceptoval, že správne orgány neprihliadali na to, že sťažovateľka disponuje originálom kartičky IČ DPH bulharského odberateľa, pričom k tomuto dokladu sa sťažovateľka mohla dostať výlučne na základe spolupráce so spoločnosťou UNISEK, a to buď tak, že túto kartičku obstaral priamo konateľ alebo ním splnomocnená osoba, ktorá ju následne poskytla sťažovateľke.

33. Pochybenie krajského súdu, ktoré podľa názoru sťažovateľky spôsobilo zmätočnosť napadnutého rozsudku, a tým aj zásah do riadneho odôvodnenia rozsudku spočíva podľa sťažovateľky aj v tom, že v odseku 25. odôvodnenia napadnutého rozsudku, krajský súd uvádza, že správca dane preskúmal dodanie tovaru do Bulharska a toto dodanie sa preukázalo. Tento záver (ak by bol pravdivý), by logicky znamenal nezákonnosť rozhodnutí správnych orgánov v merite veci, ako aj nezákonnosť rozsudku krajského súdu. Ak totiž nepreukázanie dodania tovaru do Bulharska bolo dôvodom pre vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní (v nadväznosti na vykonanú daňovú kontrolu), nie je možné súčasne ustáliť, že dodanie tovaru v konaní potvrdené bolo.

34. Sťažovateľka ako podstatnú vadu v konaní (pred správnym orgánmi aj krajským súdom) videla v tom, že v rámci medzinárodnej výmeny informácii sa konateľ bulharskej spoločnosti vyjadroval k spolupráci s britskou spoločnosťou „SNAP-ON BUSINESS SOLUTIONS LTD.“ a nie k spolupráci so sťažovateľom, čo krajský súd ponechal v rozsudku bez povšimnutia.

35. Kasačný súd v súvislosti s uvedenými námietkami sťažovateľky uvádza, že ich vyhodnotil ako čiastočne dôvodné.

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zhode so sťažovateľkou zastáva názor, že ak sa v odôvodnení rozsudku uvádza, že preukázanie tovaru (do Bulharska) potvrdené bolo, tento parciálny záver sa javí byť v zjavnom rozpore s výrokom rozsudku a so zvyškom odôvodnenia. Text odôvodnenia rozsudku síce indikuje, že sa jedná o chybu v písaní, avšak kasačný súd musel túto námietku hodnotiť v kontexte ochrany práv a právom chránených záujmov sťažovateľky a v tejto rovine predmetnú námietku aj vyhodnotil ako opodstatnenú. Ak je kdekoľvek v odôvodnení rozsudku uvedené, že dodanie tovaru do Bulharska potvrdené bolo, pričom súčasne ide o otázku meritórnu pre výrok rozsudku súdu, nie je možné tento nedostatok odstrániť podpornou interpretáciou, že ďalšie ustanovenia odôvodnenia naznačujú, že dodanie tovaru potvrdené nebolo.

37. Kasačný súd má za to, že krajský súd nedostatočne odôvodnil rozdiel medzi dôkazmi, ktorých hodnotenie správnymi orgánmi porušuje - podľa názoru sťažovateľky - princíp rovnosti zbraní -

konkrétne vyhlásenia spoločnosti UNISEK obstaraného cez inštitút medzinárodnej výmeny informácií podľa osobitných právnych predpisov a vyhlásenia N. A. zo dňa 23.04.2018 (získaného mimo takéhoto režimu medzinárodnej výmeny informácií). Z listu žalovaného zo dňa 15.05.2018 (č. 100957281/2018) adresovaného daňovému úradu vyplýva nasledovné: „Zahraničná daňová správa nám zaslala nasledovnú informáciu k žiadosti č. 95634F/18/Orm, ID prípadu: 13*13704/18: Informujeme vás, že v zmysle bulharskej legislatívy bulharskí daňoví kontrolóri nemajú ako kompetentný orgán právomoc uskutočniť konanie, ktoré žiadate vo svojej žiadosti (výsluch svedkov). Kontrolóri môžu jedine vyžiadať doklady a písomné vyjadrenia týkajúce sa predmetnej žiadosti...“. Kasačnému súdu sa preto javí, že vyhlásenie spoločnosti UNISEK je vo svojej podstate „vyjadrením týkajúcim sa“ súdenej veci. V ďalšom konaní preto krajský súd detailne vyhodnotí oba namietané podklady pre rozhodnutie, z ktorých správne orgány v rámci vyrubovacieho konania (resp. daňovej kontroly) vychádzali, a to z hľadiska ich dôkaznej, resp. právnej sily. Pre úplnosť však kasačný súd uvádza, že medzi predmetnými podkladmi nepochybne rozdiely existujú, ktoré následne môžu determinovať aj to, že záver krajského súdu uvedený v napadnutom rozsudku o rozdielnej právnej/dôkaznej sile predmetných vyhlásení bude správny (rozdiely môžu existovať napr. v tom, že vyjadrenie konateľa bulharskej spoločnosti bolo získané bulharským orgánom finančnej správy na základe zákonného procesného postupu, kým vyjadrenie p. N. A. je vyjadrením súkromnej povahy bez verejno-mocenských atribútov, ďalší rozdiel môže spočívať v prípadných postihoch za neposkytnutie vyjadrenia, príp. za poskytnutie vyjadrenia s nepravdivým alebo neúplným obsahom, keďže kým v prípade vyhlásenia spoločnosti UNISEK, toto je adresované orgánu verejnej moci a je uskutočnené na jeho výzvu, vyhlásenie p. N. A. má povahu listiny tvoriacej súčasť súkromnej korešpondencie, pričom podľa doktrinálnej literatúry, skutkový obsah súkromnej listiny podlieha v správnom konaní dokazovaniu a pod.).

38. Kasačný súd súhlasil s námietkou sťažovateľky, že skutočnosť, že sťažovateľka mala, resp. má k dispozícii originál karty IČ DPH bulharskej odberateľskej spoločnosti je okolnosťou, ktorá z hľadiska skutkových okolností veci sa javí byť natoľko relevantnou, že táto mala byť predmetom hodnotenia v rámci konaní pred orgánmi verejnej moci. Kasačný súd však v tejto súvislosti zároveň dodáva, že samotná držba tejto kartičky IČ DPH, príp. jej fotokópie bez ďalšieho nepreukazuje splnenie podmienok na odpočítanie DPH. Naopak, v obchodnom styku sa javí ako neobvyklé práve to, aby mal dodávateľ v držbe originál osvedčenia o registrácii odberateľa pre DPH.

39. Kasačný súd sa však nestotožnil s námietkou sťažovateľky, v ktorej deklarovala, že vyhlásenie konateľa zo dňa 05.12.2016 v bode 4. obsahuje nesprávne označenie spoločnosti, s ktorou konateľ odmietol spoluprácu (SNAP-ON BUSINESS SOLUTIONS LTD.), a preto toto malo byť osobitne riešené v odôvodnení rozsudku krajského súdu, resp. v rozhodnutiach správnych orgánov. Kasačný súd si je vedomý toho, že v danom dokumente sa nachádza chyba (kedy je popretie spolupráce zo strany bulharskej spoločnosti realizované vo vzťahu k britskej spoločnosti, nie vo vzťahu k sťažovateľke), uvedené však neznamená, že táto skutočnosť má tak významný rozmer pre súdenú vec, že musela byť detailne riešená v texte odôvodnenia rozsudku krajského súdu. Naviac, ďalšie body v rámci vyhlásenia spoločnosti UNISEK zo dňa 05.12.2016 sa javia ako priama reakcia na otázky spojené so súdenou vecou, pričom v rámci odpovede na otázku č. 3 bulharská spoločnosť explicitne vyhlasuje, že „3. Konateľ Unisec, EOOD, ani pracovník firmy necestoval na Slovensko na vykonávanie obchodnej činnosti v období od 01.07.2015 - 30.06.2016.“. V tejto súvislosti kasačný súd dopĺňa, že na inom vyhlásení spoločnosti UNISEK (konkrétne vyhlásenie zo dňa 10.05.2016) je ako subjekt, s ktorým bulharská spoločnosť spoluprácu poprela, uvedená sťažovateľka, z čoho vyplýva, že v merite spoločnosť UNISEK spoluprácu poprela aj so sťažovateľkou („Sme nerealizovali nadobúdanie tovaru v rámci spoločenstva zo Slovenska - Kontrahent - zmluvná strana „Nosková Božena“ IČ DPH: SK1020339892, v období od 01.07.2015 - 31.12.2015“ (pozn. kasačného súdu: žalobou napadnuté rozhodnutia sa týkajú zdaňovacieho obdobia november 2015). Za daných okolností potom kasačný súd akceptuje stav, kedy sa v odôvodnení rozsudku krajský súd detailnejšie predmetnému žalobnému bodu sťažovateľky nevenoval.

40. Kasačný súd sa nestotožnil ani s tým názorom sťažovateľky, že vo veci sa javilo ako opodstatnené preskúmať aj právne postavenie D. X. k spoločnosti UNISEK, a to napriek tomu, že menovaná fyzická osoba už nebola v čase daňovej kontroly,

resp. v čase vyrubovacieho konania, nažive. Bez ohľadu na to, či D. X. bol alebo nebol zamestnancom spoločnosti UNISEK, zmluvy v mene spoločnosti UNISEK mali údajne uzatvárať osoby N. A. a R. Y., pri ktorých však podľa názoru správnych orgánov, resp. krajského súdu absentuje preukázanie toho, že v mene spoločnosti UNISEK boli oprávnené v danom rozsahu konať. Správne orgány totiž dospeli k záveru, že pri plných mociach, ktorými tieto osoby disponujú, a ktorými mali preukazovať oprávnenie konať v mene spoločnosti UNISEK spolu s ďalšími dôkazmi vzniklo podozrenie o ich pravosti, resp. o tom, či tieto naozaj predstavujú vôľu splnomocniteľa (UNISEK), aby uvedené fyzické osoby v bulharskej spoločnosti uzatvárali obchody (so sťažovateľkou). Kasačný súd má za to, že skutočnosť, či D. X. bol zamestnancom spoločnosti UNISEK by bola relevantnou primárne v prípade, keby obchodné transakcie so sťažovateľkou realizoval v mene spoločnosti UNISEK priamo D. X., čo však v rámci konania nebolo ani tvrdené, ani preukázané.

41. Podľa názoru sťažovateľky krajský súd vo veci pochybil, keď na súdenú vec neuplatnil znenie účinného v čase, keď došlo k zdaniteľnému plneniu (ale neskoršie znenie), t. j. nesprávne vyhodnotil, aké znenie právnej úpravy týkajúce sa oslobodenia od DPH je potrebné na vec aplikovať a naviac, podľa názoru sťažovateľa krajský súd vo veci vôbec neprihliadal na ustanovenie (pozn.: toto ustanovenie ani necitoval v odôvodnení rozsudku), a preto implicitne potvrdil taký prístup, v rámci ktorého je na sťažovateľke absolútne dôkazné bremeno preukázania, že dodanie tovaru v súdenej veci je oslobodené od DPH.

42. Skutočnosti uvedené vyššie vo svojej podstate podľa názoru sťažovateľky nepredstavujú len kasačný dôvod podľa , ale aj podľa písm. f/ , keďže sa touto vadou vstupuje aj do kvalitatívnych atribútov odôvodnenia rozsudku, čo vo svojej podstate predstavuje aj porušenie práva na spravodlivý proces.

43. Kasačný súd túto námietku sťažovateľky vyhodnotil ako dôvodnú, keď zistil, že krajský súd na vec uplatnil v rámci rozhodovania právnu úpravu, ktorá nebola účinná v čase dodania tovaru, resp. v čase obchodných transakcií, ktorých sa týkalo vyrubovacie konanie a v rámci ktorých boli vydané rozhodnutia správnych orgánov, ktoré sú predmetom prieskumu. Kasačný súd má za to, že správny súd mal vychádzať v rámci rozhodovania o podanej žalobe aj z citovaných znení právnych noriem.

44. Naviac, predmetnú námietku sťažovateľa explicitne akceptoval aj žalovaný, keď tento v rámci vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti (na str. 3) uvádza: „K bodom 50. a 51 kasačnej sťažnosti žalovaný uvádza, že nesprávna citácia v predmetnom rozsudku Krajského súdu v Trnave nemala vplyv na závery Krajského súdu v Trnave, vyslovené v rozsudku č. -142 zo dňa 06.05.2020, keďže predmetom preskúmania súdom bola zákonnosť žalovaného rozhodnutia, v ktorom je správna citácia .“. Predmetná argumentácia žalovaného, ktorou by malo byť kompenzované pochybenie krajského súdu v otázke uplatnenia nesprávnej právnej normy, je z pohľadu kasačného súdu bezpredmetná. Skutočnosť, že v rozhodnutí správnych orgánov je príslušné zákonné ustanovenie uvedené správne, nezabavuje krajský súd povinnosti preskúmať, či práve toto znenie právnej normy použité správnym orgánom bolo správne a zároveň samotný správny súd je povinný na súdenú vec použiť také znenie právnej úpravy, ktorá bola účinná v rozhodnom čase, čo sa však v súdenej veci nestalo.

45. Ak sa v odôvodnení rozsudku nachádza taká citácia právnej normy, z ktorej mal súd v rámci rozhodovania vo veci vychádzať, pričom toto znenie právnej normy nie je správne, podľa názoru kasačného súdu je už len táto okolnosť postačujúca na zrušenie rozsudku krajského súdu a na vrátenie veci na ďalšie konanie. Naviac, ak správny súd v odôvodnení rozsudku nevenuje detailnejší priestor predmetnému ustanoveniu, na strane účastníka konania (žalobcu/sťažovateľa) vzniká potenciálny stav zmätočnosti, kedy mu nemusí byť jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, aké znenie právnej normy sa má na jeho vec použiť, keď jeden orgán verejnej moci (orgán verejnej správy) použil jedno znenie a ďalší orgán verejne moci (súd) použil na tú istú vec iné znenie príslušného zákonného ustanovenia.

46. V zhode s názorom sťažovateľky, najvyšší správny súd má za to, že nesprávne právne posúdenie veci sa síce premieta aj do práva na zákonné (riadne) odôvodnenie rozsudku,

a teda aj do práva na spravodlivý proces, prioritu v tejto veci má však samotná skutočnosť, že krajský súd na vec neuplatnil správne znenie právnej normy a následne je potom bezpredmetné skúmať kvalitu odôvodnenia rozsudku v uvedenom kontexte, keďže došlo k preukázaniu kasačného dôvodu podľa .

47. Sťažovateľka ďalej v kasačnej sťažnosti poukázala na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (bod 66 kasačnej sťažnosti), ktoré považuje za súčasť ustálenej rozhodovacej praxe a má za to, že od týchto rozhodnutí sa krajský súd odklonil, keď platí, že „nemožno potrestať platiteľa dane, ktorý nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu, alebo že iné plnenie tvoriace súčasť dodávateľského reťazca, ktoré predchádza alebo nastupuje po plnení platiteľa dane, bolo poznačené podvodom vo vzťahu k DPH. Založením systému zodpovednosti bez zavinenia sa prekračuje rozsah nevyhnutný na ochranu práv verejných financií.“. V tomto zmysle poukázala sťažovateľka na to, že „...je povinnosťou daňového orgánu predložiť dostatočne objektívne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že platiteľ vedel alebo mal vedieť, že ... je súčasťou daňového podvodu...“ (krátené znenie pre účely tohto rozsudku).

48. Rovnako v súvislosti s dôkazným bremenom v daňových veciach poukázala sťažovateľka na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. a sp. zn. ). Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe spočíva podľa názoru sťažovateľky v tom, že krajský súd akceptoval postavenie dôkazného bremeno na sťažovateľku až do absolútnej roviny, ďalej že akceptoval, že nie je potrebné preukazovať úmysel, vedomosť alebo možnosť vedomosti sťažovateľky o prípadom podvode, ale napr. aj v tom, že neúplnosť účtovníctva bulharskej odberateľskej spoločnosti vykladal krajský súd na ťarchu sťažovateľky.

49. Z dôvodov uvedených vyššie vyplýva, že pochybenie krajského súdu v rámci rozhodovania vo veci bolo do podstatnej miery vyvolané aj uplatnením nesprávneho zákonného znenia na súdenú vec, a preto sa za daných okolností riešenie námietky odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačnému súdu javí ako predčasné. Pre úplnosť je však potrebné uviesť, že sťažovateľkou citované rozhodnutia sa primárne netýkajú inštitútu oslobodenia dodávok tovaru od DPH, ale inštitútu odpočítania dane.

50. Z dôvodov uvedených vyššie, najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti sťažovateľky vyhovel, keď rozhodol v súlade s petitom obsiahnutým v kasačnej sťažnosti a z dôvodov podľa a zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Záverom kasačný súd uvádza, že zrušujúci výrok tohto rozsudku neznamená „per se“ nezákonnosť samotných rozhodnutí, proti ktorým bola správna žaloba podaná, avšak v súlade s princípmi a účelom kasačného konania, dospel najvyšší správny súdu v rozsahu kasačných dôvodov uplatnených sťažovateľkou k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu, a to s cieľom reparácie nedostatkov, ktoré boli identifikované v rámci kasačného konania.

51. Podľa ust. , ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu do ktorého pôsobnosti patrí.

52. Podľa ust. § 469 ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutia krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.

53. V rámci ďalšieho konania vo veci sa krajský súd vysporiada s vnútornými rozpormi v rámci napadnutého rozsudku, detailne porovná dôkazy, v hodnotení ktorých sťažovateľka vidí porušenie princípu rovnosti zbraní, a to vyhlásenie spoločnosti UNISEK o tom, že so sťažovateľkou obchodne nespolupracovala (získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií podľa osobitných právnych predpisov) a vyhlásenie N. A., ktoré toto vyhlásenie spoločnosti UNISEK vyvracia. Krajský súd sa ďalej vo veci vysporiada s tým, či prípadná držba kartičky IČ DPH bulharskej odberateľskej spoločnosti UNISEK preukazuje (v spojitosti s inými dôkazmi vo veci) splnenie podmienok na oslobodenie dodávky tovarov od DPH, resp. či prípadná držba originálnu kartičky DPH (ak je preukázaná) legitímne vyvracia pochybnosti žalovaného a správcu dane o tom, že podmienky na oslobodenie dodávky od DPH splnené neboli. Krajský súd na vec uplatní zákonnú úpravu v znení účinnom v rozhodnom čase, túto odcituje v znení rozsudku a vo vzťahu

k tejto úprave vrátane ustálenej rozhodovacej praxe verifikuje zákonnosť postupu správnych orgánov, resp. ich rozhodnutí.

54. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd podľa .

55. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal toto rozhodnutie jednomyseľne ( ), t.j. pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.