Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/55/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členiek senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej, v právnej veci žalobcu A.. Y. P., bytom F. 3, F., právne zastúpeného advokátom Mgr. Marekom Tauberom, so sídlom Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 486308/2019 zo dňa 30. augusta 2019, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Mesto Kežmarok ako správny orgán prvého stupňa a správca dane podľa o správe daní a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) a Všeobecne záväzného nariadenia Mesta Kežmarok č. 14/2018 o miestnych daniach (ďalej aj „VZN č. 14/2018“) vyrubil podľa žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2019 daň z nehnuteľností v sume 83,08 eura. Z odôvodnenia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že výpočet dane bol učinený z predmetu dane B - trvalé trávnaté porasty podľa zákona s hodnotou 0,0338, sadzbou dane 0,800 v sume 2,70 eura; predmet dane F - zastavané plochy a nádvoria podľa zákona o výmere 772 m2, v hodnote 4,64, so sadzbou dane 0,900, vo výške dane 32,23 eura; predmet dane A - stavby na bývanie podľa zákona o výmere 146 m2, so sadzbou dane 0,2500, daň vo výške 33,65 eura; predmet dane D - samostatne stojace garáže podľa zákona o výmere 29 m2, so sadzbou dane 1,0, daň vo výške 14,50 eura a teda daň z nehnuteľnosti vo forme dane z pozemkov za zdaňovacie obdobie 2019 predstavovala sumu 34,93 eura a daň zo stavieb sumu 48,15 eura.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukazuje na článok 8 (zníženie dane z nehnuteľnosti bod. 1 písm. a) VZN, v zmysle ktorého správca dane znižuje daň zo stavieb na bývanie a daň bytov vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré slúžia na trvalé bývanie o 50 % daňovej povinnosti. Poukazuje na bod. 1 písm. b), o znížení dane o 50 % daňovej povinnosti pre garáže vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby so zdravotným postihnutím, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používané na ich dopravu. V odvolaní žalobca namietal, že správny orgán prvého

stupňa zníženie dane o 50 % daňovej povinnosti pre stavby na bývanie neuplatnil v súlade s VZN č. 14/2018. Uviedol, že doklady preukazujúce nárok na zníženie dane nehnuteľnosti predložil vo svojej žiadosti zo dňa 10.10.2016, ktoré sa nezmenili.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

3. Žalovaný v predmetnej veci rozhodol žalobou napadaným rozhodnutím číslo 486308/2019 zo dňa 30.08.2019, ktorým podľa Daňového poriadku rozhodnutie Mesta Kežmarok č. 003321/2019 zo dňa 08.04.2019, ktorým bola podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov vyrubená daň z nehnuteľnosti na zdaňovacie obdobie 2019 v sume 83,08 eura žalobcovi, potvrdil.

4. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu správneho orgánu, opísal stručný priebeh administratívneho konania správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a v závere konštatoval, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností na rok 2019 postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi a všetky námietky žalobcu považuje za neopodstatnené. V napadnutom rozhodnutí citoval najmä ustanovenia , , , , ; článok 5 ods. 1, článok 6 ods. 2, článok 8 ods. 1 VZN č. 14/2018.

5. Žalovaný k námietkam žalobcu uviedol, že z ustanovení zákona o miestnych daniach vyplýva, že správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území ročnú sadzbu dane zo stavieb znížiť alebo zvýšiť s účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia, všeobecne záväzným nariadením môže určiť rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb a pri viacpodlažných stavbách môže určiť príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia. Ak ide o viacpodlažnú stavbu, daň sa vypočíta ako súčin základu dane a ročnej sadzby dane zo stavieb zvýšenej o súčin poctu ďalších podlaží a príplatku za podlažie. Do počtu ďalších podlaží sa pri výpočte dane zo stavieb v prípade viacpodlažnej stavby nezapočítava prvé nadzemné podlažie.

6. Žalobca si v daňovom priznaní k dani z nehnuteľnosti podanom na rok 2005 priznal stavbu rodinného domu s výmerou zastavanej plochy 114 m2, pričom v riadku 21 - počet podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uviedol číslo 2, stavbu hospodárskej budovy s výmerou zastavanej plochy 32 m2, pričom v riadku 21 - počet podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uviedol číslo 0, a garáž s výmerou zastavanej plochy 29 m2.

7. Správca dane vypočítal daň zo stavieb nasledovne: Rodinný dom: základ dane x /ročná sadzba dane + (počet ďalších podlaží x príplatok za podlažie)/ = daň, t. j. 114 m2 x /0,25 eura/m2 + (2 x 0,10 eura/m2)/ = 114 x (0,25 + 0,20) = 114 x 0,45 = 51,30 eura

- 50 % zníženie dane = 25,65 eura, hospodársku budovu s výmerou 32 m2 správca dane ako drobnú stavbu, ktorá ma doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, zdanil ako stavbu na bývanie, základ dane x ročná sadzba dane = daň, t. j. 32 m2 x 0,25 eura/m2 = 8,00 eur, garáž: základ dane x ročná sadzba dane = daň, t. j. 29 m2 x 1,00 euro/m2 = 29,00 eur - 50 % zníženie dane = 14,50 eura. Daň zo stavieb na bývanie predstavuje sumu 33,65 eura (25,65 eura + 8,00 eur) a daň za garáž predstavuje sumu 14,50 eura, spolu 48,15 eura.

8. Žalovaný konštatoval, že z uvedeného výpočtu vyplýva, že správca dane priznal žalobcovi 50 % zníženie dane za stavbu na bývanie a tiež za stavbu garáže, preto námietka, že mu zníženie dane nebolo priznané, nie je pravdivá. Správca dane postupoval pri vyrubení dane z nehnuteľnosti na rok 2019 v súlade s platnými právnymi predpismi, a všetky námietky žalobcu sa považuje za neopodstatnené.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v podanej žalobe

9. Včas podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 05.11.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 486308/2019 zo dňa 30.08.2019 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa Mesta Kežmarok č. 003321/2019 zo dňa 08.04.2019 a žiadal, aby správny súd zrušil tieto rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

10. V žalobe uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím žalovaného a trvá na tom, že tak správca poplatku, ako aj žalovaný porušil právo žalobcu na vyrubenie dane v súlade so zákonom. Žalobca má za to, že bolo porušené jeho právo na správne a zákonne vyrubenie dane v súlade s daňovým priznaním z roku 2005, v súlade s a , , Daňového poriadku a VZN Mesta Kežmarok č. 14/2018. Namietal, že žalobca podal daňové priznanie v roku 2005 k záhrade p. č. XXXX/X s výmerou 348 m2 a k zastavaným plochám a nádvoriam p. č. XXXX a XXXX/ X s výmerou 424 m2. Z daňového priznania preukázateľne vyplýva, že vyrubenie dane z pozemkov F

- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 772 m2 je v evidentnom rozpore s daňovým priznaním, kde pre zastavané plochy č. p. XXXX a XXXX/X je výmera spolu 424 m2. Správne určenie pre zastavané plochy a nádvoria má byť nasledovné: základ dane: 424 m2 x hodnota za m2 (4,64xsadzba dane podľa článku 4 písm. d) VZN č. 14/2018 - 0,90 % = 17,71 eura) daň zo záhrady je: základ dane: 348 m2 x hodnota za m2 x sadzba dane podľa článku 4 písm. c) VZN č. 14/2018 - 0,60 % = 9,69 eura. Daň z pozemkov má byť súčtom dane za B - trvalé trávnaté porasty v sume 2,70 eura + daň zo záhrady v sume 9,69 eura + daň za zastavané plochy a nádvoria v sume 17,71 eura = spolu 30,10 eura a nie ako správca dane chybne vyrubil vo výške 34,93 eura. Správca dane v časti II. daň zo stavieb neuplatnil 50 % zníženie daňovej povinnosti pre všetky za A - stavby na bývanie, to je aj na hospodársku budovu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu na bývanie (rodinný dom) a ponechal výšku dane v plnej sume 8 eur. Daň zo stavieb má byť teda správne súčtom dane za rodinný dom v sume 25,65 eura + dane za hospodársku budovu v sume 4 eura + daň za garáž v sume 14,50 eura = spolu 44,15 eura (a nie 48,15 eura). Celková výška dane z nehnuteľností za rok 2019 teda má správne prestavovať sumu 74,25 eura (30,10 + 44,15) a nie 83,08 eura. Vzhľadom na uvedené žalovaný a správny orgán prvého stupňa vyrubili žalobcovi daň z nehnuteľností o 8,83 eura viac, čím došlo k porušeniu jeho subjektívnych práv a právom chránených záujmov garantovaných .

Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 26.02.2020 uviedol, že preskúmaval v odvolacom konaní napadnuté rozhodnutie Mesta Kežmarok č. 003321/219 zo dňa 8.4.2019 podľa § 74 ods. 2 Daňového poriadku, teda v rozsahu požadovanom v odvolaní, v ktorom žalobca daň z pozemkov nespochybňoval, preto sa žalovaný vyrubenou daňou z pozemkov nezaoberal. K dani zo stavieb žalovaný uvádza, že správca dane upravil zníženie dane zo stavieb vo VZN č. 14/2018. Správca dane priznal daňovému subjektu 50 % zníženie dane za stavbu na bývanie podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) VZN č. 14/2018 a tiež za stavbu garáže podľa čl. 8 ods. 1 písm. b) VZN č. 14/2018. Nepriznal zníženie dane za hospodársku budovu, ako ju správne označil žalobca v žalobe, pretože je to hospodárska budova, ktorá neslúži na bývanie. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky a rozhodnutie Mesta Kežmarok za správne, a preto navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Vyjadrenie žalobcu v replike

12. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zo dňa 30.03.2020 poukazuje na ustanovenie § 74 ods. 2 Daňového poriadku, a uviedol, že žalovaný sa uvedeným ustanovením vôbec neriadil. Je stále záhadou pre žalobcu, na základe akých listinných dôkazov žalovaný ako aj Mesto Kežmarok vyrubili žalobcovi daň z pozemkov za zastavane plochy a nádvoria vo výmere 772m2, keďže žalobca takúto výmeru nevlastní. Ak by si totiž žalovaný ako aj Mesto Kežmarok dali námahu zistiť aktuálny skutkový a právny stav z katastra nehnuteľnosti, tak z LV č. XXXX, pre okres a obec Kežmarok, k.u. Kežmarok by nepochybne zistili, že žalobca nevlastní uvedenú výmeru zastavanej plochy a nádvoria a jeho námietky sú opodstatnené. Žalobca nesprávne vyrubenie dane z pozemkov namietal dňa 10.06.2019 ústne do zápisnice u pracovníčky Mesta Kežmarok (pani Kredatusovej), avšak táto túto námietku ignorovala. Žalobca sa však vzhľadom na základe svojich doterajších skúsenosti domnieva, že tato jeho námietka asi ani nebude súčasťou administratívneho spisu žalovaného. Nesprávnosť vyrubenia dane zo stavieb potvrdzuje aj to, že základ dane stavieb na bývanie tvorí u žalobcu 146m2, čo dáva súčet výmery za rodinný dom (114m2) a hospodársku budovu (32m2), takže hospodárska budova je takto považovaná stavbou na bývanie s poukazom na , a preto aj v prípade hospodárskej budovy sa malo uplatniť 50% zníženie dane zo stavieb.

Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

13. Podľa (ďalej len ) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

15. Podľa žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správny ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

16. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

17. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

18. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, keďže účastníci konania súhlasili, aby správny súd rozhodol bez nariadenia pojednávania, miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil v zákonnej lehote na úradnej tabuli krajského súdu aj na jeho webovej stránke ( ) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe podľa , oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, pričom dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná z týchto dôvodov:

20. Predmetom preskúmania je rozhodnutie správcu dane ( Mesto Kežmarok ), ktorým v zmysle Daňového poriadku a podľa a VZN č. 14/2018 vyrubil žalobcovi za zdaňovacie obdobie 2019 daň z nehnuteľností v sume 83,08 eura. Na základe odvolania žalobcu, žalovaný preskúmavaným rozhodnutím podľa Daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca namieta, že správca dane neuplatnil 50 % zníženie daňovej povinnosti aj na hospodársku budovu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu na bývanie (rodinný dom) a zároveň namieta vyrubenú daň z pozemkov a daň zo stavieb.

21. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

22. Podlá o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebne odpady v znení neskorších predpisov ročná sadzba dane zo stavieb je 0,033 eura za každý aj začatý m2 zastavanej plochy.

23. Podľa v znení neskorších predpisov ročnú sadzbu dane zo stavieb podľa odseku 1 môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území znížiť alebo zvýšiš účinnosťou od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Správca dane môže všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo jej jednotlivej časti, alebo v jednotlivom katastrálnom území určiť' rôzne sadzby dane pre jednotlivé druhy stavieb podľa . Takto určená ročná sadzba dane zo stavieb pri stavbách uvedených v nesmie presiahnuť 10-nasobok najnižšej ročnej sadzby dane zo stavieb určenej správcom dane vo všeobecne záväznom nariadení pre stavby uvedene v , ak neustanovuje inak.

24. Podľa zákona ť. v znení neskorších predpisov pri viacpodlažných stavbách môže správca dane všeobecne záväzným nariadením podľa miestnych podmienok v obci alebo v jej jednotlivej časti urči príplatok za podlažie v sume najviac 0,33 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.

25. Podľa zákona c. v znení neskorších predpisov daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane podľa a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa .

26. Podľa zákona c. v znení neskorších predpisov, ak ide o viacpodlažnú stavbu, daň zo stavieb sa vypočíta ako súčin základu dane podľa a ročnej sadzby dane zo stavieb podľa zvýšenej o súčin poctu ďalších podlaží a príplatku za podlažie podľa . Do počtu ďalších podlaží pri výpočte dane zo stavieb v prípade viacpodlažnej stavby sa nezapočítava prvé nadzemne podlažie.

27. Podľa čl. 5 ods. 1 VZN 6. 14/2018 správca dane určuje pre stavby na území mesta Kežmarok ročnú sadzbu dane zo stavieb za každý aj začatý m2 zastavanej plochy nasledovne: a) stavby na bývanie a drobné stavby, ktoré majú doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, 0,25 eura/m2, d) samostatne stojace garáže 1,00 euro/m2.

28. Podľa čl. 6 ods. 2 VZN č. 14/2018 správca dane určuje pri viacpodlažných stavbách pre všetky druhy stavieb príplatok za podlažie v sume 0,10 eura za každé ďalšie podlažie okrem prvého nadzemného podlažia.

29. Podľa čl. 8 ods. 1 VZN c. 14/2018 správca dane znižuje daň zo stavieb a daň z bytov pre: a) stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s takým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych fyzických osôb, ktoré slúžia na ich trvale bývanie, o 50 % daňovej povinnosti, b) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používane na ich dopravu, o 50 % daňovej povinnosti.

30. K námietke žalobcu, že správca dane nesprávne a nezákonne vyrubil daň v rozpore s daňovým priznaním z roku 2005, s a , , Daňového poriadku a VZN Mesta Kežmarok č. 14/2018, správny súd uvádza, že táto je nad rámec námietok uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vyrovnal so všetkými námietkami vznesenými žalobcom v odvolacom konaní. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca spôsob výpočtu dane v odvolacom konaní nenamietal, a teda sa k nej žalovaný nemohol vyjadriť v napadnutom rozhodnutí, žalobca nešpecifikoval v čom spočíva chybné vyrubenie dane vykonané správcom dane a teda v čom videl rozpor s daňovým priznaním z roku 2005, s a , , Daňového poriadku a VZN Mesta Kežmarok č. 14/2018.

31. Súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania zistil nasledovný skutkový stav: správca dane rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 003321/2019 zo dňa 08.04.2019 vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie 2019 v celkovej výške 83,08 eur v nasledovnom členení: daň z pozemkov za trvalé trávnaté porasty vo výmere 10 000 m2 v sume 2,70 eur, za zastavané plochy a nádvoria vo výmere 772 m2 v sume 32,23 eur a daň zo stavieb za stavby na bývanie vo výmere 146 m2 v sume 33,65 eur, za samostatne stojacie garáže vo výmere 29 m2 v sume 14,50 eur. Daň bola vyrubená za pozemky a stavby vo výmerách tak ako ich daňový subjekt uviedol v priznaní k dani z nehnuteľností (ďalej len daňové priznanie), ktoré podal za rok 2005. V predmetnom daňovom priznaní si daňový subjekt priznal stavbu rodinného domu s výmerou zastavanej plochy 114 m2, pričom v riadku 21 - počet podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uviedol číslo 2, stavbu hospodárskej budovy s výmerou zastavanej plochy 32 m2, pričom v riadku 21 - počet podlaží okrem prvého nadzemného podlažia uviedol číslo 0, a garáž s výmerou zastavanej plochy 29 m2. Správca dane určil výšku dane z pozemkov za trvalé trávnaté porasty a zastavané plochy a nádvoria v súlade s VZN č. 14/2018. Sadzbu dane zo stavieb použil správca dane v súlade s čl. 5 ods.

1, čl. 6 ods.2 VZN č. 14/2018. Súčasne bolo daňovému subjektu poskytnuté zníženie dane za stavbu na bývanie a stavbu garáže o 50% v zmysle čl. 8 ods. 1 písm. a), písm. b) VZN č. 14/2018.

32. Správny súd má za to, že hmotnoprávne námietky ohľadom nesprávneho výpočtu dane uvedené v žalobe sú nad rámec námietok uvedených v odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správcu dane a preto nie sú predmetom žalobou napadnutého rozhodnutia, keďže žalovaný konal v súlade s § 74 ods. 2 Daňového poriadku a odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane preskúmal v rozsahu požadovanom v odvolaní.

33. Správny súd konštatuje, že rozhodnutia správnych tak prvého stupňa, ako aj odvolacieho orgánu

- žalovaného vychádzajú z náležite zisteného skutkového stavu a tento skutkový stav bol správne právne posúdený. Správny súd konštatuje, že podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko žalobca v podanej žalobe nepredložil žiadne také dôkazy alebo argumenty, ktoré by spochybnili správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný logickým a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. S právnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa správny súd stotožnil.

34. Pokiaľ žalobca uvádzal svoj nesúhlas so žalobou napádaným rozhodnutím, k tomu správny súd uvádza, že z konštantnej judikatúry najvyššieho súdu, ako ústavného súdu vyplýva, že právo na riadne odôvodnenie tak súdneho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je možné zamieňať s právom na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania, resp. zamieňať s právom na úspech účastníka v konaní (obdobne v rozhodnutiach ústavného súdu, napríklad , , ).

35. K námietke žalobcu, že správca dane v časti II. daň zo stavieb neuplatnil 50 % zníženie daňovej povinnosti aj na hospodársku budovu, ktorá má doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu na bývanie (rodinný dom) a ponechal výšku dane v plnej sume 8 eur, správny súd poukazuje na čl. 8 ods. 1 VZN c. 14/2018, v ktorom je upravené zníženie dane zo stavieb a daň z bytov pre a) stavby na bývanie a byty vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s takým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ako aj prevažne alebo úplne bezvládnych fyzických osôb, ktoré slúžia na ich trvale bývanie, o 50 % daňovej povinnosti; b) garáže a nebytové priestory v bytových domoch slúžiace ako garáž vo vlastníctve fyzických osôb starších ako 70 rokov, držiteľov preukazu fyzickej osoby ťažkým zdravotným postihnutím alebo držiteľov preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktoré slúžia pre motorové vozidlo používane na ich dopravu, o 50 % daňovej povinnosti. Z rozhodnutí správnych orgánov nepochybne vyplýva, že správca dane priznal žalobcovi 50 % zníženie dane za stavbu na bývanie podľa čl. 8 ods. 1 písm. a) VZN č. 14/2018 a tiež za stavbu garáže podľa čl. 8 ods. 1 písm. b) VZN č. 14/2018. K uvedenému správny súd uvádza, že tieto podmienky zníženia dane boli v danom prípade dodržané, správne postupoval správca dane, ak nepriznal zníženie dane za hospodársku budovu s výmerou 32 m2, pretože hospodársku budovu nie je možné považovať za stavbu na bývanie, ale za drobnú stavbu, ktorá ma doplnkovú funkciu pre hlavnú stavbu, z uvedeného dôvodu je táto žalobcova námietka nedôvodná.

36. S poukazom na je daňovník povinný v daňovom priznaní uviesť všetky rozhodujúce skutočnosti na výpočet dane, a to správne a pravdivo. To znamená, že je povinný okrem svojich identifikačných údajov v ňom uviesť základné údaje potrebné na výpočet a vyrubenie dane. Vzhľadom na túto skutočnosť, keďže daňovník je povinný v daňovom priznaní uviesť pravdivo všetky skutočnosti majúce vplyv na výpočet dane z nehnuteľností a zároveň si daň aj sám vypočítať, správca dane nemal povinnosť zisťovať ďalšie skutočnosti, majúce vplyv na výšku dane z nehnuteľností. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd zastáva názor, že správca dane pre zaradenie druhov nehnuteľností a ich následné zdanenie vychádzal z dostatočne zisteného účelu využitia predmetnej stavby, teda v súlade s .

37. Záverom správny súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym posúdením veci správcom dane, ako aj žalovaným, ako aj s jeho podrobným zdôvodnením, pričom pre zdôraznenie jeho správnosti uvádza, že k základným právam účastníka konania obsiahnutým v práve na spravodlivý proces patrí právo na uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením správny súd vychádzajúc z konštantnej judikatúry ESĽP okrem iného vo veci

Garcia Ruizproti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky ( z 12.mája 2004, z 23. júna 2004, z 15.marca 2006, z 23. augusta 2006) uviedol, že nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď, pričom súd má dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Súd má v odôvodnení svojho rozhodnutia reagovať na zásadné relevantné námietky súvisiace s predmetom súdnej ochrany prednesené žalobcom, pričom uvedené je s poukazom na zásadu zákonnosti a na princípy dobrej správy potrebné aplikovať aj vo vzťahu k rozhodnutiam správnych orgánov.

38. S poukazom na uvedené správny súd dospel k záveru, že na všetky relevantné námietky žalobcu boli správnym orgánom v odôvodnení rozhodnutia podrobne uvedené dôvody. Žalovaný sa vysporiadal úplným a presvedčivým spôsobom s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu.

39. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie žalobou napádaného rozhodnutia, o ktorom z hľadiska jeho úplnosti a presvedčivosti nemal pochybnosti. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení správny súd s poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z administratívneho spisu žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

40. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením a nasledujúcich a žalobcovi, ktorý nemal v konaní úspech, náhradu trov konania nepriznal. Z dôvodu, že nebol dôvod u žalovaného na priznanie náhrady trov konania v súlade s ustanovením rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

41. Predmetné rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere 3:0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).