Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Csp/62/2021

Rozhodnutie

Okresný súd Levice sudcom Mgr. Danielom Konerackým v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpený advokátom: JUDr. Oskar Chnápko, so sídlom Banská Bystrica, Komenského 3, proti žalovanému: X. V., W.. XX.XX.XXXX, F. M. XX, Š., o zaplatenie 463,77 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou, ktorú podal dňa 16.05.2021 na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd domáhal proti žalovanému zaplatenia peňažnej sumy v celkovej výške 463,77 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že mu bola postúpená pohľadávka od právneho predchodcu žalobcu - Slovak Telekom a. s., ktorý uzavrel so žalovaným zmluvu v znení dodatku, pričom na základe takejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný program služieb a ten sa zaviazal, že bude riadne a včas platiť cenu služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, všeobecnými podmienkami, platným cenníkom a dodatkami. Následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému služby, ktoré mu poskytol, a to faktúrou zo dňa 08.07.2018 vo výške 34,80 eur, zo dňa 08.08.2018 vo výške 53,18 eur, zo dňa 08.09.2018 vo výške 60,57 eur, zo dňa 08.10.2018 sumu 35,18 eur a zo dňa 08.11.2018 sumu 46,79 eur. Žalovaný dobrovoľne nesplnil svoj záväzok, a preto si žalobca voči nemu uplatňuje zaplatenie peňažnej sumy z titulu nezaplatených faktúr. Okrem toho žalobca poukázal na skutočnosť, že si uplatňuje aj zmluvnú pokutu vo výške 233,25 eur s tým, že tá bola vypočítaná podľa vzorca: zmluvná pokuta = základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti / celkový počet dní viazanosti * základ zmluvnej pokuty). Takáto zmluvná pokuta spĺňa všetky formálne náležitosti vyžadujúce zákonom, bola dohodnutým spôsobom určená pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti a nejedná sa o zakázané zabezpečenie záväzku, pretože vzhľadom na spôsob dojednania výpočtu zmluvnej pokuty nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko sa znižuje, a to s poukazom na rozsah splnených záväzkov a povinností.

2. O podanom návrhu bolo rozhodnuté upomínacím súdom platobným rozkazom zo dňa 03.06.2021, ktorý sa však žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, a preto upomínací súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, či navrhuje pokračovať v konaní s poukazom na o upomínacom konaní. Právny zástupca žalobcu následne požiadal o pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa (ďalej ), v dôsledku čoho sa platobný rozkaz zrušil a Okresný súd Banská Bystrica postúpil takúto vec tunajšiemu súdu.

3. Tunajší súd následne vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe, ktorú mu doručil dňa 19.11.2021 do vlastných rúk, pričom žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril. Na prejednanie sporu súd následne nariadil pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý ospravedlnil

svoju neúčasť a žiadal, aby sa rozhodlo v jeho neprítomnosti. Pojednávania sa tiež nezúčastnil žalovaný, ktorý mal doručené predvolanie formou fikcie doručenia s tým, že svoju neúčasť však neospravedlnil. Z uvedených dôvodov tak súd s poukazom na vykonal pojednávanie v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a žalovaného.

4. Súd po tom, ako prečítal listinné dôkazy a to: postúpenie veci (čl. 1), potvrdenie (čl. 4,5), návrh na vydanie platobného rozkazu, podací hárok (čl. 10,11), faktúry (čl. 11-18), odstúpenie od zmluvy (čl. 18-19), oznámenie o postúpení pohľadávky (čl. 20), výzva na zaplatenie (čl. 20), dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb (čl. 22-23), listinný doklad (čl. 24), dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb (čl. 25-26), platobný rozkaz (čl. 34), výzva (čl. 53), upovedomenie o postúpení veci (čl. 59), uznesenie (čl. 68), vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu (čl. 84), odstúpenie od zmluvy (čl. 85-87), poštový podací hárok (čl. 88), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 99), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 104), zoznam postupovaných pohľadávok (čl. 105), zmluva o postúpení pohľadávok (čl. 106-114), elektronické podanie právneho zástupcu žalobcu (čl. 117) a oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, zistil nasledovný skutkový stav veci:

5. Právny predchodca žalobcu - Slovak Telekom a. s. uzavrel so žalovaným dodatok k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.02.2018, na základe ktorej žalovanému ako fyzickej osobe - nepodnikateľovi poskytoval služby „AKCIA: Happy akciová ponuka“, program služby „Happy L“ s tým, že súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za služby bol 50,- eur jednorazovo a neakciová maloobchodná cena za dátové, resp. koncové zariadenie predstavovala sumu 339,- eur. Akciová kúpna cena takéhoto zariadenia bola 29,- eur a základ zmluvnej pokuty bol vyčíslený na sumu 360,- eur. V tomto dodatku bola dojednaná zmluvná pokuta, a to v článku 4) pre prípad porušenia záväzku viazanosti, pričom tento záväzok viazanosti okrem iného je riadne a včas platiť cenu za poskytovanie služby. Táto zmluvná pokuta sa mala vypočítať podľa vzorca zmluvnej pokuty = (základ zmluvnej pokuty / celkový počet dní doby viazanosti) * počet dní zostávajúci do konca doby viazanosti. Súčasťou tejto zmluvy bol aj cenník (čl. 24) s tým, že následne právny predchodca žalobcu vyúčtoval žalovanému faktúrou zo dňa 08.07.2018 splatnou dňa 24.07.2018 sumu 34,80 eur, faktúrou zo dňa 08.11.2018 splatnou dňa 23.11.2018 sumu 46,79 eur, faktúrou zo dňa 08.10.2018 splatnou dňa 23.10.2018 sumu 35,18 eur, faktúrou zo dňa 08.09.2018 splatnou dňa 24.09.2018 sumu 60,57 eur, faktúrou zo dňa 08.08.2018 splatnou dňa 23.08.2018 sumu 53,18 eur, faktúrou zo dňa 08.06.2019 splatnou dňa 24.06.2019 sumu 233,25 eur ktorá predstavovala zmluvnú pokutu XXXXXXXXXX vo výške 32,40 eur ako aj zmluvná pokuta XXXXXXXXXXXXXXX vo výške 200,85 eur. Odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 27.06.2019 mal právny predchodca žalobcu odstúpiť od uzavretej zmluvy s účinnosťou od 15.06.2019 z dôvodu, že nedošlo k zaplateniu ceny za poskytnuté služby ani do 45 dní po ich splatnosti. Tiež mal byť žalovaný poučený o tom, že môže právny predchodca žalobcu v zmysle § 43 ods. 13 postúpiť peňažnú pohľadávku. Následne právny predchodca žalobcu mal listom zo dňa 18.12.2020 oznámiť žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu. Výzvou na zaplatenie zo dňa 12.03.2021, ktorá bola daná na poštovú prepravu dňa 18.03.2021 mal právny zástupca žalobcu vyzvať žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Súd ďalej z predložených listinných dôkazov zistil, že podľa názoru právneho zástupcu žalobcu (vyjadrenie z čl. 84) došlo k odstúpeniu od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, pričom spolu s časťou hromadného podacieho hárku týkajúceho sa žalovaného tak právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného v súlade s na splnenie peňažného záväzku voči podniku a možnosť postúpenia pohľadávky. Keďže žalovaný túto dlžnú sumu neuhradil, právny predchodca žalobcu po uplynutí viac ako 90 dní zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil takúto pohľadávku žalobcovi. Z poštového podacieho hárku, ktorý predložil právny zástupca žalobcu (čl. 88) podľa tvrdení žalobcu vyplýva, že toto odstúpenie od zmluvy bolo doručované žalovanému na adresu M. XX. Takýto podací hárok neobsahuje dátum podania na Slovenskú poštu. Zároveň zo zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalobcom zo dňa 30.11.2020 v spojení s prílohou č. 1 (čl. 105) vyplýva okrem iného, že právny predchodca žalobcu mal postupovať voči žalovanému pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania.

6. Podľa , , , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

7. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ > tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

8. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

9. Podľa , postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia.

10. Podľa , , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

11. Podľa , , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

12. Podľa , , Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

13. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

14. Podľa , , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

15. Podľa , o elektronických komunikáciách, podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení, c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak 1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> alebo by bolo možné len s vynaložením neprimerane vysokých nákladov, 2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním zmluvu alebo sa nachádza v zozname dlžníkov podľa osobitného predpisu,36a) <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> 3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb, d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu 1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení zamedzujúcich jej zneužívanie,

2.

nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo 3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení, e) pri získavaní, overovaní a aktualizácii údajov na účely podľa § 56 ods. 3 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu preukázanie totožnosti predložením preukazu totožnosti alebo iného dokladu totožnosti; pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní verejných služieb na účely overenia poskytnutých údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b) a na účely posúdenia podľa písmena c) druhého bodu z predloženého preukazu totožnosti alebo iného dokladu totožnosti aj bez súhlasu dotknutých osôb získavať údaje podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> a dátum vydania a skončenia platnosti občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti, záznam o obmedzení alebo pozbavení spôsobilosti na právne úkony, meno, priezvisko, dátum narodenia a adresu trvalého pobytu opatrovníka, a ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné číslo organizácie a zobrazenie podoby tváre účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu, a to kopírovaním, skenovaním, odčítaním elektronickými prostriedkami aj z elektronického čipu alebo iným zaznamenávaním na nosič informácií v rozsahu údajov uvedených v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti.36c) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> Podnik je povinný a) uzavrieť zmluvu o poskytovaní verejných služieb s každým záujemcom o poskytovanie verejnej služby, ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c), b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa § 56 ods. 3 písm. a) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801>, c) písomne, elektronickou poštou alebo službou krátkych správ (SMS) oznámiť účastníkovi najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje; oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

16. Podľa o elektronických komunikáciách, ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

17. Podľa , o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme. Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801>, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o 1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania,

2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi,39) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801> 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/351/20210801>, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ >, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

18. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi právnym predchodcom žalobcu

- Slovak Telekom a. s. a žalovaným bola platným spôsobom uzavretá formulárová zmluva, na základe ktorej boli žalovanému poskytované elektronické služby, za ktoré sa zaviazal zaplatiť dojednanú cenu. Právny predchodca žalobcu uzatváral túto zmluvu ako právnická osoba, a to v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom zmluva mala formulárový charakter, bola vopred pripravená právnym predchodcom žalobcu a žalovaný ju uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ s tým, že v konaní nebolo preukázané a ani tvrdené, že by zmluvu uzatváral resp. poskytnuté služby využíval na účely svojej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu tak súd dospel k záveru, že právny predchodca žalobcu mal postavenie dodávateľa a žalovaný mal postavenie spotrebiteľa. Súd najskôr skúmal aktívnu legitimáciu, nakoľko žalobca si uplatňoval svoj nárok z titulu postúpenej pohľadávky a súd je v konaní povinný vždy skúmať vecnú legitimáciu strán sporu, ktorá znamená označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.(rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). V prípade pohľadávok vyplývajúcich zo je potrebné pri postúpení pohľadávky dodržať ustanovenia , a to a nasl., ako aj ustanovenie osobitného právneho predpisu a to o elektronických

komunikáciách. Vyššie citovaný zákon v ustanovení tak nad rámec ustanovenia a nasl. sprísňuje pravidlá pri postúpení pohľadávky z telekomunikačného podniku na iné subjekty. Pokiaľ je postupovaná takáto pohľadávka tak osobitný predpis vyžaduje pre platné postúpenie, aby pohľadávka bola postúpená iba po tom, ako podnik písomne vyzve klienta na splnenie jeho záväzku a omeškania klienta trvá viac ako 90 dní. Takýto osobitný predpis tak určuje podmienky, za ktorých môže podnik postúpiť svoju pohľadávku na iný subjekt. Z uvedených dôvodov tak je možné postúpiť pohľadávku podniku len ak je klient napriek písomnej výzve nepretržite v omeškaní viac ako 90 dní so splácaním svojho peňažného záväzku, pričom podnik je povinný doručiť mu výzvu, aby mohol splatiť takýto dlh. Pre platné postúpenie pohľadávky podniku tak musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky, ktoré vyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia: pohľadávka podniku musí byť splatná a predchádza jej výzva a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 dní so splnením čo i len časti peňažného záväzku. Nedodržanie zákonných podmienok postúpenia pohľadávky v spotrebiteľských veciach spôsobuje, že takéto postúpenie pohľadávky je v rozpore so zákonom / napr. obdobne rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.04.2018, sp. zn. 1Cdo/147/2017/ Zároveň je potrebné uviesť, že pre účinné doručenie právneho úkonu adresátovi sa predpokladá, že takýto právny úkon sa dostane do sféry jeho dispozície, pričom už týmto okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. Ide tak o objektívnu možnosť neprítomnej osoby zoznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom s tým, že to pokrýva nielen samotné prevzatie hmotnoprávneho úkonu, ale aj prípad, kedy nadobudol adresát hmotnoprávneho úkonu objektívnu príležitosť zoznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne zoznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. januára 2011 sp. zn. ). Dôjdením do sféry vplyvu príjemcu sa tak rozumie napríklad vhodenie listu do schránky príjemcu alebo dôjdenie mailu na mailovú adresu príjemcu, ak príjemca dal v zmluve najavo, že písomnosti možno posielať aj elektronicky a pod. Zmluvné strany právneho vzťahu si tiež môžu dojednať aj tzv. fikciu doručenia, podľa ktorej sa zásielka považuje za doručenú bez ohľadu na to, či doručenie (v zmysle faktického prevzatia zásielky) bolo reálne vykonané. Zároveň je potrebné uviesť, že dispozičná sféra adresáta je vymedzená zmluvne dohodnutým doručovacím režimom, t.j. kontaktnými adresami účastníkov alebo určením kontaktnej osoby s tým, že doručenie písomnosti je účinné už tým, že sa doručí do dohodnutého miesta alebo určenej osobe, pretože týmto okamihom sa zásielka dostáva do sféry adresáta. Následne už nie je dôležité, či sa adresát s obsahom zásielky zoznámil alebo nie. Z podstaty doručovania tak pre účastníkov zmluvného vzťahu vyplýva povinnosť zabezpečiť v danom mieste alebo u určenej osoby prijímanie zásielok. Pri zmene dohodnutého režimu doručovania majú zmluvné strany vzájomnú oznamovaciu povinnosť, aby sa zabezpečila účinnosť doručovania právnych úkonov, pretože zmluvnej strane nemožno pričítať v jej neprospech, že doručovala na pôvodne dohodnutú adresu, ak jej táto zmena nebola včas oznámená. Je tak neprípustné, aby adresát porušením povinnosti oznámiť novú adresu požíval výhody spočívajúce v zmarení právnych účinkov pre neho nepriaznivých právnych úkonov, a to na úkor konajúcej osoby, ktorá koná v súlade s tým, čo bolo pre doručovanie dohodnuté. Z vyššie uvedených dôvodov tak súd skúmal či boli splnené zákonné podmienky pre platné postúpenie pohľadávky, pričom po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žalobca jednoznačne nepreukázal splnenie takýchto podmienok ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky a to najmä splnenie podmienky, že osobitnou výzvou vyzval právny predchodca žalobcu žalovaného na zaplatenie svojej pohľadávky - jednotlivých faktúr. Žalobca na preukázanie svojej aktívnej legitimácie predložil odstúpenie od zmluvy zo dňa 27.06.2019 spolu s časťou hromadného podacieho hárku týkajúceho sa žalovaného. Z poštového podacieho hárku / čl. 88/ však nevyplýva, kedy mala byť zásielka obsahujúca odstúpenie od zmluvy podaná na poštovú prepravu, nakoľko nie je uvedený v takomto hárku dátum podania, a preto súd tak dospel k záveru, že žalobca jednoznačne nepreukázal doručeniu osobitnej výzvy /v danom prípade odstúpenia od zmluvy/ podľa žalovanému a to pred postúpením pohľadávky. V konaní tiež nebolo preukázané a ani tvrdené, že by žalovaný dal právnemu predchodcovi žalobcu súhlas na postúpenie pohľadávky, v prípade ktorom by sa tak zaslanie vyššie spomenutej výzvy a nepretržité dlhšie ako 90 dní trvajúce omeškanie žalovaného so splnením peňažného záväzku nevyžadovalo. Postúpenie pohľadávky podnikom na inú osobu bez splnenia podmienok uvedených v ustanovení zákona o elektronických komunikáciách je tak potrebné považovať za konanie v rozpore so zákonom a tento právny úkon je tak v časti žalobou uplatňovanej pohľadávky absolútne neplatný podľa , na ktorú neplatnosť súd ex offo prihliada. Keďže postúpenie predmetnej pohľadávky je neplatným právnym úkonom, žalobca nie je veriteľom žalovaného, a preto súd žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v celom rozsahu zamietol. Súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR z 11.06.2019, sp. zn.: z ktorého okrem iného vyplýva, že:

„Pasivita žalovaného v konaní nemôže mať za následok (aplikáciou a ) povinnosť všeobecného súdu priznať akýkoľvek uplatnený nárok“. Okrem toho aj v prípade ak by súd považoval doručenie odstúpenia od zmluvy za účinného tak v zmysle by došlo k zrušeniu predmetnej zmluvy v dôsledku čoho by vzniklo žalobcovi len právo na bezdôvodné obohatenie podľa a nasl. s tým, že súd by bol povinný prihliadať na premlčanie podľa . Keďže ide o bezdôvodné obohatenie tak nárok žalobcu by sa premlčoval v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa s tým, že bezdôvodné obohatenie vzniklo poskytnutím služieb žalovanému v období júl 2018 až november 2018 a žaloba bola podaná na upomínací súd až po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a to dňa 16.05.2021. Z tohto dôvodu by bol tak nárok žalobcu v tejto časti premlčaný ako aj v časti zmluvnej pokuty nakoľko tá zohľadňovala pri svojom výpočte aj počet dní zostávajúcich do konca doby viazanosti, pričom časť týchto dní spadá do obdobia, ktoré je premlčané.

19. O trovách konania súd rozhodol podľa , pretože aj keď bol žalovaný v súdnom konaní úspešný, tak žiadne trovy konania mu nevznikli, a preto mu súd nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia v 2 písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa- ného súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok).