Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/98/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: K.. S. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. nábrežie XE, XXX XX E. - C. mesto, právne zastúpenej: JUDr. Martom Salokom, advokátom, Zvonárska 8, 040 01 Košice, proti žalovanému: N.. N. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpeného JUDr. Branislavom Kahanecom, advokátom, so sídlom Vajanského 33, 080 01 Prešov, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/21/2017-120 zo dňa 29. 01. 2018 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I. a II.

II. M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že stranám sporu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Predmet konania

1. Predmetom konania je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam: pozemkom KNC č. XXXX -zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m2, KNC č. XXXX -záhrady o výmere 287 m a stavby - rodinný dom súp. č. XXXX, postavený na parcele č. XXXX nachádzajúcich sa v meste I., vedených na LV č. X XXX. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou v podiele o veľkosti 2/3 a žalovaný v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/3. Žalobkyňa nechce zotrvávať v podielovom spoluvlastníctve.

2. Žalovaný súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva. Navrhoval, aby nehnuteľností boli prikázané do jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalobkyni vyplatí jej spoluvlastnícky podiel vo výške 65.334,- Eur.

Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I.Zrušuje podielové spoluvlastníctvo žalobkyne K.. S. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E.-C. mesto, Z. nábrežie XXXX/XE a žalovaného N.. N. C., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX I. k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území I., obec I., okres I. a zapísaným na LV č. XXXX ako - parcela registra „C“ číslo XXXX druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 334 m, - parcela registra „C“ číslo XXXX druh pozemku: záhrady o výmere 287 m2, - stavba: rod. dom súpisné číslo XXXX postavený na parcele číslo XXXX, ich prikázaním do výlučného vlastníctva žalobkyne K.. S. C., rod. C., nar.

XX.XX.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, trvale bytom E.-C. mesto, Z. nábrežie XXXX/XE. II. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému sumu 32 667 € do 30 dní odo dňa výmazu záložného práva z katastra nehnuteľností viaznuceho na nehnuteľnostiach uvedených v bode I. výroku tohto rozsudku v ideálnom podiele 1/3-na v prospech záložného veriteľa N.. C. X., rod. G., nar. XX.XX.XXXX. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením“.

4. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností ktoré sú predmetom sporu. Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/52/2016, Dnot 29/2016 súd zistil, že rodinný dom na ulici X. č. XX, spolu s príslušným pozemkom nadobudli do podielového spoluvlastníctva žalobkyňa , žalovaný a N.. N. C.), a to každý v podiele 1/3 v pomere k celku. Na základe zámennej zmluvy uzatvorenej žalobkyňou a jej matkou dňa 11.10.2016 sa žalobkyňa stala vlastníčkou podielu v rozsahu 1/3 k predmetom konania. Z čestného vyhlásenia K. C., zistil, že v dome ktorý je predmetom sporu sa žalobkyňa zdržiavala. Napriek tomu, že žila v E., chodila domov kvôli vážnej chorobe jej otca a v tom čase pobývala na X. ul. Z vyhlásenia Q. C., ktorá je bývalou manželkou žalovaného, zistil, že spolu so žalovaným a ich deťmi K. a A. bývali na X. ul. č. XX v rokoch 1999 - 2010. Jej syn K. C. má od roku 2011 na X. ul. č. XX iba formálne trvalé bydlisko, keďže býva v podnájme spolu s ňou. Po rozvode manželstva so žalovaným jej syn K. nikdy nebýval na X. XX spolu s jeho otcom (žalovaným). S otcom sa v dome na X. č. XX zdržiaval iba sporadicky, keď tam jeho otec plánoval prespať a vtedy volal syna K. ku sebe. Syn ho navštevuje aj v R., na N. ulici č. XX. Z. na X. ul. č. XX nebol od jej rozchodu so žalovaným trvalo obývaný a v rokoch 2013 - 2015 sa tam sporadicky zdržiavala žalobkyňa počas pobytu v I.. Z vyhlásenia N.. V. Y., zistil že jej matka N. G., nar. XX.XX.XXXX býva v susednom dome k domu na X. ul. č. XX. Často chodí navštevovať matku aj s jej malou dcérou a pozná osobne aj strany sporu. Dom C. na X. ul. nebol trvale obývaný, počas života pána C. v rokoch 2013 - 2015 sa tam zdržiavala žalobkyňa spolu so svojou dcérou, keď chodili navštevovať nebohého pána C.. Od smrti pána C. ju v dome nevideli, zdržiava sa tam niekedy jeho syn, žalovaný .Zo zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosti uzatvorenej medzi záložným veriteľom N.. C. X., rod. G., bytom N. XX, R. (družka žalovaného) a žalovaným zistil, že títo mali uzatvoriť zmluvu o pôžičke na sumu 55.000,- Eur a na zabezpečenie záväzku z tejto pôžičky žalovaný dáva do zálohu svoje podiely na nehnuteľnostiach v jeho spoluvlastníctve, vrátane podielu na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa na X. č. XX v I.. Z prehlásenia N.. C. X., vyplýva, že táto prehlasuje, že poskytne žalovanému pôžičku vo výške 65.000,- Eur na vyplatenie žalobkyne. Žalobkyňa predložila potvrdenie Tatra banky o tom, že má na bežnom účte sumu 46.649,88 Eur, ktorú by vyplatila žalovanému.

5. Prijal právny záver, že nie je možné reálne rozdelenie vecí. Reálne rozdelenie neprichádzalo do úvahy ani v súvislosti s priliehajúcou parcelou KNC č. XXXX, pretože jej rozdelením by vznikli bezvýznamne malé parcely ako aj preto, že táto parcela tvorí spolu s domom a parcelou, na ktorej je postavený, jeden užívateľský celok. Pri rozhodovaní o tom, komu bude spoločná vec prikázaná do výlučného vlastníctva súd prihliadol najmä na to, že väčšinovým spoluvlastníkom je žalobkyňa. Zároveň keďže v dome nebýva žiadna zo strán sporu trvale (nebolo to súdu preukázané), účelným využitím veci je aj jej užívanie žalobkyňou počas jej pobytu v I., napr. pri návšteve matky alebo z iného dôvodu. V prospech žalobkyne sú aj oboznámené čestné vyhlásenia preukazujúce, že to bola práve žalobkyňa, ktorá dom na svoje náklady dozariaďovala. Súd v neprospech žalovaného vyhodnotil jeho menší podiel ako aj to, že má kde bývať, keďže býva v rodinnom dome v R. so svojou družkou. V neprospech žalovaného považoval aj jeho konanie odporujúce dobrým mravom, keď chcel pri rozhodovaní získať výhodu poukazovaním na nepriaznivý zdravotný stav svojho syna, hoci tento syn vyhlásil, že s otcom nebýva v spoločnej domácnosti ale naopak osobne sa o neho stará jeho matka. Súd mal solventnosť žalobkyne za preukázanú. O solventnosti žalovaného má súd odôvodnené pochybnosti, keďže predložil iba vyhlásenie svojej družky o poskytnutí prostriedkov, pričom už teraz jej dlhuje sumu 55.000,- Eur na základe pôžičky (ktorej skutočná existencia však preukázaná nebola).

6. Poukázal na ustanovenia § 141 ods.1, 2, § 142 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.

Obsah odvolania žalovaného a obsah vyjadrení k odvolaniam

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný .Podľa jeho názoru súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.01.2018 riadne vypočul žalobkyňu, pričom návrh právneho zástupcu, ktorý žiadal o odročenie pojednávania a vypočutie žalovaného neakceptoval, zamietol ho. Súd prvej inštancie neakceptoval žiadnym spôsobom dohody, ktoré boli pred pojednávaním medzi stranami sporu a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanému uskutočniť mu tie procesné práva, ktoré mu patria a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Zároveň súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí opomína vyrovnanie sa s dohodami vo veci samej a zmenené postoje žalobkyne. Ďalej nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnom rodinnom dome nebýva a že má kde bývať, pretože žije v rodinnom dome v R. so svojou družkou. Poukazuje na to, že žalobkyňa má trvalý pobyt v E. a práve on má trvalý pobyt na adrese, kde sa nachádza rodinný dom, nejde len o evidenciu trvalého pobytu, ale aj o reálnu spotrebu energií v predmetnej nehnuteľnosti, o čom predkladá kópie dokladov SIPO za obdobie 01/2018 až 02/2018. Nesúhlasí so záverom súdu, že nepreukázal dostatočným spôsobom svoju solventnosť, pretože predložil ako dôkaz prehlásenie N.. C. X., ktorá mu na požiadanie poskytne pôžičku za účelom vyporiadania. Poukazuje na to, že právo na ochranu domova je zaručené článkom 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Postupom súdu prvej inštancie tak boli povýšené majetkové práva žalobkyne nad právo bývania žalovaného a žalovaný je zbavený svojho bývania a fakticky by sa mohol stať bezdomovcom. Ďalej nesúhlasí s odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ súd upravil lehotu výplaty vyrovnávacieho podielu, podľa neho odôvodnenie je nedostatočné a nezrozumiteľné. Rozsudkom súdu prvej inštancie prichádza o vlastnícke právo a nie je mu poskytovaná primeraná náhrada. Súd mal zisťoval všetky podmienky záložného práva a až po zistení všetkých týchto okolností náležitým spôsobom rozhodnúť. Poukazuje na to, že ak nedôjde k výmazu záložného práva, tak potom žalobkyni nevznikne povinnosť vyplatiť mu prevedenú sumu. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Poukazuje na to, že tvrdenie žalovaného o dohodách pred rozhodnutím súdu sú minimálne zavádzajúce, ako aj jeho tvrdenie o návrhu na odročenie pojednávania. K žiadnej mimosúdnej dohode medzi žalovaným a žalobkyňou pred pojednávaním, ktoré sa uskutočnilo dňa 29.01.2018 nedošlo, predloženie kópii dokladu SIPO za mesiac január a február u zálohových platbách nie je dôkazom preukazujúcim tvrdenia žalovaného. Zotrváva na tom, že nikdy nedošlo k reálnemu zloženiu peňažných prostriedkov z jeho strany aj napriek jej snahe uzavrieť dohodu a vyplatiť finančné prostriedky. Za irelevantné považuje tvrdenie žalovaného, ktoré má súvisieť s právom na ochranu domova, pretože ako vyplýva z čestných vyhlásení žalovaného, jeho syna matky bývalej manželky vyplýva, že predmetnú nehnuteľnosť neobýva, poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho postup, pokiaľ vo svojom vyjadrení tvrdil, že v rodinnom dome býva spolu so svojim zdravotne postihnutým synom, čo sa nezakladalo na pravde. Poukazuje na to, že žalovaný zriadil záložné právo v prospech blízkej osoby, čím sa snažil získať výhodu pri zrušení spoluvlastníctva a vylúčiť žalobkyňu, ktorá by po vyplatení primeranej náhrady nadobudla spoluvlastnícky podiel zaťažený záložným právom s rizikom následnej exekúcie zo strany záložného práva. Žalobca nepreukázal napriek jej výzvam existenciu akejkoľvek zmluvy o pôžičke a existenciu záložného práva. Má za to, že súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec správne právne posúdil. Navrhla potvrdiť rozsudku súdu prvej inštancie a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania.

Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny s výnimkou výroku o trovách konania.

11. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.) vo vzťahu k výrokom I. II . Vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených žalobcom do uplynutia lehoty pre podanie odvolania, to, či súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (porovnaj Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. Odvolateľ namieta nesprávnosť záveru súdu o prikázaní nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, poukazujúc na nesúhlas s kritériami, ktorými sa súd riadil pri rozhodovaní ktorému z podielových spoluvlastníkov sa predmet sporu prikáže.

15. V danom prípade išlo o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným na liste vlastníctva č.XXXX kat. územie I.. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv viacerých osôb založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde medzi nimi k dohode, ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z nejakého dôvodu nevyhovuje. Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov (§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

16. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že stranami nebolo spochybňované, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu. Nesporné bolo tiež, že rozdelenie nehnuteľností nebolo možné. Z vyjadrení strán sporu možno usudzovať, že obaja zastávali zhodný názor, podľa ktorého jediným riešením je zrušenie podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie prikázaním rodinného domu a pozemkov do výlučného vlastníctva jedného z nich s tým, že „ustupujúcemu“ spoluvlastníkovi bude za jeho spoluvlastnícke podiely v nehnuteľnostiach vyplatená primeraná náhrada. Otázka, aká je všeobecná cena dotknutých nehnuteľností, nebola medzi nimi sporná. Žalobkyňa navrhovala výplatu žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty podľa osvedčenia o dedičstve sp. zn. 26D/52/2016, Dnot 29/2016 zo dňa 22. 09. 2016. Žalovaný navrhoval výplatu spoluvlastníckeho podielu žalobkyni vo výške 65.334,- Eur, ktorý má zodpovedať jej 2/3 spoluvlastníckeho podielu vychádzajúc z tejto hodnoty rovnako.

17. Žalovaný namieta v odvolaní záver súdu prvej inštancie o prikázaní predmetu podielového spoluvlastníctva sporu žalobkyni. V nadväznosti na vyššie uvedené bolo v odvolacom konaní potrebné posúdiť, či je správne právne posúdenie súdu, na podklade ktorého rozhodol o prikázaní rodinného domu a pozemkov do výlučného vlastníctva žalobkyne s povinnosťou vyplatiť spoluvlastníka- žalovaného.

18. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci niektorému (niektorým) z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakotvené tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Závery súdu o veľkosti spoluvlastníckych podielov, o tom, kto môže predmet spoluvlastníctva po jeho vyporiadaní využiť účelnejšie, prípadne o násilnom správaní podielového spoluvlastníka, sú závermi skutkovými, a nie právnymi. V tomto smere prichádzajú do úvahy právne závery len vo vzťahu k hodnoteniu významu jednotlivých kritérií a ich porovnania s inými. Otázka, komu bude vec prikázaná záleží na úvahe súdu.

19. V konaní o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva súd pri úvahe, komu zo spoluvlastníkov prikáže vec za primeranú náhradu, neberie na zreteľ samostatne iba niektoré z hľadísk výslovne uvedených v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka (veľkosť spoluvlastníckych podielov účelné využitie veci, násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom) ani spoločne iba tieto zákonom výslovne označené hľadiská, ale vždy komplexne celý široký súbor relevantných skutočností, ktorý nie je vyčerpaný iba hľadiskami priamo vymenovanými v tomto ustanovení zákona (porovnaj R 37/2012).

20. Odvolací súd poznamenáva, že z hľadiska § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka majú primárny význam záujmy samotných účastníkov daného právneho vzťahu, lebo bezprostredne ich právneho postavenia sa týka konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.

21. Medzi ďalšie, v ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p. priamo neuvedené okolnosti významné pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov treba zaradiť aj schopnosť jednotlivých navzájom si konkurujúcich, spoluvlastníkov zaplatiť„ustupujúcemu“ spoluvlastníkovi primeranú náhradu.

22. Ak súd v prejednávanej veci svojich úvahách prihliadol na výšku spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v nehnuteľnostiach, na účelné využitie veci - užívanie žalobkyňou počas jej pobytu v I., napr. pri návšteve matky alebo z iného dôvodu,, pričom prihliadol aj na preukázanú schopnosť žalobkyne ktorá má dostatok finančných prostriedkov, ktoré môže použiť na výplatu náhrad za podiel spoluvlastníka, rešpektoval kritériá vyplývajúce buď priamo z § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, alebo nepriamo z účelu a zmyslu tohto ustanovenia. Pokiaľ dospel súd k záveru, že toto hľadisko favorizuje žalobkyňu,, bol jeho záver primeraný skutkovým zisteniam, ktoré vyplývajú zo spisu. Neobstojí tak námietka odvolateľa, že súd nesprávne vyhodnotil jeho tvrdenie o dostatočnej jeho schopnosti vyplatiť žalobkyňu preukázaním vyhlásenia svojej družky o poskytnutí prostriedkov. Schopnosť vyplatiť finančnú náhradu bola preukázaná žalobkyňou, keďže táto predložila dôkaz o tom, že finančné prostriedky má na peňažnom účte v peňažnom ústave. Na rozdiel od žalovaného, ktorý predložil dokaz iba o tom, že mu jeho družka poskytne pôžičku.

23. Vzhľadom na to, že súd svoje rozhodnutie aj náležite odôvodnil, jeho záveru nemožno nič vytknúť. Odvolací súd konštatuje po preskúmaní veci , že súd prvej inštancie správne aplikoval relevantné zákonné ustanovenia a jeho záver, na ktorom spočíva napadnuté rozhodnutie, je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a ich právnym vyhodnotením.

24. Vo vzťahu k námietke odvolateľa, že došlo postupom súdu k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces odvolací súd udáva, že predmetné porušenia tvrdené odvolateľom nezistil.

25. Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkazy výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces ( porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 8/ 2016 zo dňa 04. 09. 2018). Žalovaný bol predvolaný na pojednávanie nariadené na deň 29. 01. 2018 riadne a včas (č.l. 74), pojednávania sa nezúčastnil. Súd zamietol návrh právneho zástupcu žalovaného na vykonanie jeho výsluchu, z odôvodnením, že žalovaný mal možnosť sa pojednávania zúčastniť (nezúčastnil sa ho bez ospravedlnenia) a vykonanie jeho výsluchu by znamenalo nutnosť odročenia pojednávania. Pri zamietnutí, resp. nevykonaní dôkazov vychádzal súd z § 153 C.s.p.

26. Z obsahu spisu vyplýva, že bol podaný návrh právneho zástupcu na pojednávaní dňa 29.01.2018 na vypočutie žalovaného a to vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností v súčasnosti a vo vzťahu k plateniu náhrad, ktoré sa týkajú užívania uvedených nehnuteľností.

27. Podľa § 195 ods.1 na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Ust.§ 150 ods.2 tým nie je dotknuté. V civilnom sporovom konaní je výsluch strany iba podporným dôkazom. Vyplýva to z dikcie zákona, podľa ktorej výsluch strany môže súd vykonať vtedy, ak tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. V civilnom sporovom procese platí zásada prejednacia, podľa ktorej strany sporu nesú zodpovednosť za unesenie dôkazného bremena. Strana má povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci a k dôkazom. Tieto úkony samozrejme môže vykonávať v prípade zvoleného zástupcu aj prostredníctvom svojho zástupcu. Súd nariadi dôkazný prostriedok iba vtedy, ak to navrhne strana sporu na preukázanie tvrdených skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo preukázanie ktorých nemožno iným spôsobom.

28. Skutočnosťou na ktorú mal byť vypočutý žalovaný - užívanie nehnuteľností táto skutočnosť vyšla najavo z dôkazov, ktoré boli súdu predložené žalobkyňou a to z čestných prehlásení. Súd v súlade článkom 17 C.s.p. je povinný postupovať tak, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzať pritom zbytočným prieťahom, konať hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Pojednávanie sa vedie tak, aby bolo možné vo veci rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní (§ 179 ods.1 C.s.p.), čo je z povahy vecí podmienené jeho dôslednou prípravou a eventuálne aj procesne efektívnym predbežným prejednaním sporu. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s ust.§ 179 ods.1 C.s.p.

29. Za daných okolností bolo plne na zvážení konajúceho súdu, či bolo vypočutie žalovaného nevyhnutné (pozri Martinie v. Francúzsko [GC], no. 58675/00, § 44, ECHR 2006-VI). Žalovaný mal možnosť sa písomne vyjadrovať k veci, podávať písomné stanoviská i k argumentom protistrany, čo aj urobil. V konaní mala navyše zvoleného právneho zástupcu .Odvolací súd je preto toho názoru, že jeho právo na spravodlivé súdne konanie porušené nebolo.

30. Námietka o tom, že súd nesprávne vyhodnotil potrebu užívania rodinného domu žalovaným a to že ide o jeho domov nie je opodstatnená. V konaní z vykonaných dôkazov vyplýva, že býva v rodinnom dome v R. so svojou družkou (č.l. .25).

31. Súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti žalobkyne vyplatiť žalovaného podľa výroku II. Rozhodnutie takto stanoviť lehotu na výplatu je dostatočne odôvodnené a s týmto postupom odvolací súd súhlasí bez výhrad.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva strany sporu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument strany sporu nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I.ÚS 361/2010-34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

33. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378, § 219 ods. 3 C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

34. Z vyššie uvedených dôvodov považuje odvolací súd napadnutý rozsudok za vecne správny vo výrokoch I. II. a postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil v týchto výrokoch napadnutý rozsudok.

35. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania podľa §255 ods.1 C.s.p. - úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36. Odvolací súd pristúpil k zmene napadnutého výroku o trovách konania z nasledovných dôvodov.

37. V predmetnej veci žalobkyňa uplatnila svoje právo na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pričom navrhovala zrušené spoluvlastníctvo vyporiadať tak, aby bol predmet spoluvlastníctva prikázaný do jej výlučného vlastníctva s povinnosťou zaplatiť za vyporiadanie žalovanému na jeho podiel sumu 32. 667 Eur. Na druhej strane žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, ktoré súdu zaslal, súhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva ale nie s jeho vyporiadaním ako ho navrhovala žalobkyňa. Požadoval vyporiadanie prikázaním do jeho výlučného vlastníctva a výplatou z jeho strany vo výške 65.334,- Eur. Súd prvej inštancie vo veci samej napadnutým rozsudkom podielové spoluvlastníctvo účastníkov zrušil a vyporiadal ho v zmysle návrhu žalobkyne po vyhodnotení zistených kritérií.

38. Zásadu úspechu účastníka vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva treba hodnotiť so zreteľom na všetky okolnosti konania, konkrétne však s prihliadnutím na skutočnosť, aký bol postoj jednotlivých účastníkov ku zrušeniu podielového spoluvlastníctva a ako ktorý z nich navrhoval zrušené podielové spoluvlastníctvo vyporiadať. V predmetnej právnej veci tak mohla očakávať každá zo strán sporu vyporiadanie aké navrhovala. Vyhodnotenie zákonných kritérií a ďalších kritérií a teda úvaha komu prikáže nehnuteľností prináležala súdu.

39. Z týchto dôvodov je namieste pristupovať citlivo k posúdeniu otázky miery úspechu žalobkyne v rozsahu 100 %. Odvolací súd tak pristúpil k zmene napadnutého výroku a trovách konania a za spravodlivé považoval nepriznať ani jednej zo strán sporu náhradu trov konania. Tieto skutočnosti možno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa v súlade s § 257 C.s.p.

40. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný ale s poukazom na vyššie uvedené dôvody ani v odvolacom konaní neboli žiadnej zo strán priznané trovy odvolacieho konania.

41. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 :0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).