Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5CoP-10-2018.pdf
PDF · 257.77 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/10/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr. Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom Nové Zámky, F. Kapisztóryho 1, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matka: S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom U., U. X, zastúpená Mgr. Martou Magyarovou, Palárikovo, Janka Kráľa 4, otec: L. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. G. XXX, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ladislav Magyerka s. r. o., so sídlom Nové Zámky, Ernestova bašta 2 a JUDr. Pavlom Hagyarim, advokátom, so sídlom Bratislava, Vlčková 8/A, o návrhu matky a o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletému dieťaťu, o odvolaní matky a o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. novembra 2017, č. k. 12P/6/2015-630, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov o zamietnutí návrhov matky, zamietnutí návrhu otca, nariadení výchovného opatrenia matke na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky p o t v r d z u j e .
V časti výroku o úprave styku otca s mal. J. W. napadnutý rozsudok p o t v r d z u j e s tou zmenou, že otec si maloletého prevezme od matky v stanovenú hodinu pred hlavným vchodom P., kde jej aj dieťa v stanovenú hodinu odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie podľa § 12 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CPS“) rozsudkom zo dňa 16. 11. 2017, č. k. 12P/6/2015-630, zamietol návrh matky, ako aj návrh otca o zmenu zverenia maloletého dieťaťa.
1.2. Ďalším výrokom zmenil svoj rozsudok č. k. 7P/124/2013-117 zo dňa 10. 09. 2014 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku týmto rozsudkom upraveným je otec oprávnený sa s maloletým J. W., nar. XX. XX. XXXX stýkať počas letných prázdnin od 01. 07. do 31. 07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24. 12. a 25. 12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska.
1.3. Súd prvej inštancie nariadil matke maloletého výchovné opatrenie, na základe ktorého je povinná sa podrobiť odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré bude vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny M. S., F. B. 1, na Referáte poradensko-psychologických služieb v trvaní 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku, ktorého úlohou bude: docielenie a podporenie pozitívneho vzťahu syna s otcom, docielenie diferencovania partnerskej a rodičovskej problematiky, vylúčenie ovplyvňovania maloletého v budovaní negatívneho obrazu otca, docielenie toho, aby výchova matky nebola podmieňujúca a manipulujúca.
1.4. Ďalej nariadil matke maloletého výchovné opatrenie, na základe ktorého je povinná umožniť styk otca s maloletým J., nar. XX. XX. XXXX počnúc od 04. 12. 2017 v jej neprítomnosti v priestoroch neštátneho subjektu U.. B. F., M. S., M. N. X v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti rozsudku a v rámci tohto obdobia je matka povinná sa podrobiť terapeutickému procesu za účelom realizácie styku otca s maloletým. V rámci uvedených nariadených výchovných opatrení je otec povinný poskytnúť súčinnosť v súlade s pokynmi subjektu, ktorý vykonáva realizáciu týchto opatrení.
1.5. Súd prvej inštancie vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku.
1.6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 25 ods. 1, 2, 3, 4, § 26, § 37 ods. 1, § 37 ods. 2 písm. d/, § 37 ods. 4, 7, 8 zákona č. 36/2005 Z. z. (ďalej len „ZoR“ alebo „Zákon o rodine“), čl. 3 ods. 1, čl. 9 ods. 3, čl. 12 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 32 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
3.1. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 21. 01. 2015, doplneným dňa 09. 02. 2015, okrem vydania neodkladného opatrenia, domáhala zmeny posledného rozsudku súdu v časti úpravy styku otca s maloletým a vydania rozhodnutia, ktorým by súd styk otcovi s dieťaťom zakázal. Návrh odôvodňovala s poukazom na udalosti, ku ktorým došlo pred vydaním posledného rozhodnutia o úprave tohto styku, ako aj novými skutočnosťami, ku ktorým došlo po styku otca s maloletým v novembri 2014, po ktorom jej maloletý hovoril, že otec ho pripútal na stoličku, zatiaľ holil so strojčekom frajerkine genitálie a on sa mal na to pozerať, pričom tento zážitok s odstupom času maloletý nakreslil. V decembri 2014 maloletý opisoval to, že keď bol s otcom v byte v M., vyzliekli ho donaha, na ruky mu dali putá, dávali na neho kocky ľadu, otcova frajerka mu olizovala telo, on kričal, preto mu zalepili ústa. Ďalší deň ho otcova frajerka vyzliekla donaha a s nožom v ruke sa mu vyhrážala. Mal. J. opísal aj to, ako prebiehal pohlavný styk otca s frajerkou. K návrhu pripojila okrem iného zápisnicu o výsluchu na polícii z 19. 01. 2015 a 18. 12. 2014, lekársku správu zo dňa 27. 02. 2015, odporučenie detského psychiatra zo dňa 02. 03. 2015.
3.2. V priebehu konania písomným podaním doručeným súdu 17. 10. 2017, sa matka domáhala zmeny posledného rozsudku súdu v časti úpravy styku otca s maloletým a žiadala rozhodnúť tak, že styk otca s dieťaťom sa neupravuje. Uvedenú zmenu navrhovaného výroku odôvodňovala tým, že napriek zrušeniu neodkladného opatrenia v časti zákazu styku otca s dieťaťom sa styk otca upravený v rozvodovom konaní nerealizuje, pretože maloletý sústavne odmieta stretnutia s otcom, má z neho strach, uteká od neho preč. Otec počas viacerých pokusov o realizáciu styku si nenašiel k dieťaťu žiadnu cestu. Súd by mal nepochybne prihliadať v súlade s § 38 CMP na názor dieťaťa, ktorý vyslovil v priebehu tohto konania. Nútenie maloletého k uskutočňovaniu styku by u neho vyvolalo ďalšie stresové situácie. Poukázala na znalecký posudok R. ktorý si dala vypracovať, podľa jeho záverov znalkyňa odporučila otcovi rešpektovať odmietavé stanovisko dieťaťa a na zistenie, že zo strany matky nedošlo k vedomému a zámernému manipulovaniu dieťaťa.
4.1. Otec sa návrhom doručeným súdu 03. 02. 2015 domáhal zmeny poslednej úpravy svojho styku s maloletým a navrhol rozhodnúť o jeho oprávnení stýkať sa s dieťaťom každý párny týždeň od 9.00 hod. soboty do 17.00 hod. nedele a každý rok počas letných prázdnin od 01. 08. od 09.30 hod. do 20. 08. do 17.00 hod.
4.2. V písomnom vyjadrení zo dňa 04. 03. 2015 uviedol, že má vážne pochybnosti o psychickom stave matky dieťaťa, v rámci dokazovania navrhuje vyšetriť jej duševný stav a zároveň navrhuje zmeniť zverenie maloletého do svojej starostlivosti.
4.3. V posledných písomných podaniach zo dňa 04. 09. 2017, 14. 11. 2017, okrem iného, otec navrhol zamietnuť návrh matky a rozšíriť doteraz upravený styk tak, že počas letných prázdnin má právo na styk s maloletým každý kalendárny rok od 15. 07. o 09:30 hod. do 31. 07. do 09:30 hod. a od 15. 08. od 09:30 hod. do 31. 08. do 09:30 hod., počas Vianočných sviatkov má právo na styk s maloletým v párnom kalendárnom roku v čase od 24. 12. od 09:30 hod. do 25. 12. do 19:00 hod. a v nepárnom kalendárnom roku v čase od 31. 12. od 09:30 hod. do 01. 01. do 19:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov a jarných prázdnin má právo na styk s maloletým každý párny kalendárny rok vždy od 19:00 hod. dňa, ktorý predchádza začiatku jarných a veľkonočných prázdnin do 19:00 hod. dňa, ktorým tieto prázdniny končia.
4.4. Navrhol uložiť matke výchovné opatrenie, ktorým by bola zaviazaná navštevovať odborné poradenstvo prostredníctvom ÚPSVaR alebo u U.. B. F. a tiež jej uložiť umožniť otcovi styk s maloletým každý nepárny pracovný deň v mesiaci november formou nápravno-terapeutického plánu v rozsahu od 20. 11. do 03. 12. od 15:00 hod. do 16:00 hod. a od 04. 12. do 17. 12. od 15:00 hod. do 17:00 hod. v priestoroch nezávislej psychologickej, resp. poradenskej inštitúcie za prítomnosti psychológa, či inej organizácie akreditovanej vykonávať poradenskú činnosť bez prítomnosti matky maloletého a napokon po uvedenom absolvovaní nápravno-terapeutického plánu navrhol svoje absolvovanie 14 dňového spoločného terapeutického pobyt spolu s maloletým bez prítomnosti matky v určenom období.
5. Kolízna opatrovníčka s poukazom na vykonané dokazovanie navrhla styk otca s dieťaťom ponechať v rozsahu doterajšej súdnej úpravy, prípadne ho rozšíriť, avšak v užšej miere ako otec v návrhu uvádzal. Poukázala na znalecký posudok Dr. W., z ktorého vyplýva, že znalkyňa v súčasnosti zverenie dieťaťa do starostlivosti otca neodporúča, pretože dieťa nie je na to pripravené. Navrhla obom rodičom nariadiť výchovné opatrenie vykonávané u psychologičky U.. F..
6.1. V prejednávanej veci súd uznesením č. k. 12P/6/2015-85 zo dňa 12. 03. 2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra 9CoP/26/2015-114 zo dňa 18. 06. 2015 predbežným opatrením zakázal styk otca s maloletým J. W. nar. XX. XX. XXXX až do rozhodnutia vo veci samej. Uvedené rozhodnutie sa stalo vykonateľným 30. 03. 2015 a právoplatným dňa 02. 07. 2015.
6.2. Uznesením č. k. 12P/6/2015-227 zo dňa 10. 09. 2015 v spojitosti s uznesením Krajského súdu Nitra č. k. 8CoP/56/2015-274 zo dňa 09. 12. 2015, ktoré nadobudli právoplatnosť 30. 12. 2015, súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 12P/6/2015-85 zo dňa 12. 03. 2015 v časti zákazu styku otca s dieťaťom zrušil.
6.3. Ďalším uznesením č. k. 12P/6/2015-326 zo dňa 17. 05. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 07. 06. 2016 a vykonateľnosť dňa 23. 05. 2016 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia o obmedzenie styku otca s maloletým zamietol, zároveň uložil maloletému a obom rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu za účelom zlepšenia schopností rodičov a maloletého navzájom komunikovať, ktoré bude vykonávané na ÚPSVaR M., Referáte poradensko-psychologických služieb až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
6.4. Návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia ktorým žiadal rozšíriť svoj styk s maloletým počas letných prázdnin, súd uznesením č. k. 12P/6/2015-378 zo dňa 14. 07. 2016 zamietol a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 03. 08. 2016.
7.1. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod sp. zn. 7P/124/2013 bolo rozsudkom č. k. 7P/124/13-117 zo dňa 10. 09. 2014 manželstvo rodičov mal. dieťaťa rozvedené, o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému bola uzavretá rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, otec bol zaviazaný na platenie výživného v sume 65 eur mesačne a súčasne bol upravený styk otca s maloletým na každý párny týždeň v sobotu od 09.30 hod. do 17.00 hod., ďalej na každý párny týždeň v nedeľu v tom istom čase a okrem toho každý rok na deň 25. 12. v čase od 09.30 hod. do 17.00 hod. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 24. 09. 2014.
7.2. V predmetnom konaní psychologička PhDr. J. G. v závere správy zo dňa 03. 03. 2014 skonštatovala u maloletého diagnózu ADHD. Zo spisu sp. zn. 7Em/1/2016 mal súd za preukázané, že otec maloletého dňa 21. 01. 2016 doručil na súd návrh na výkon rozhodnutia o úprave jeho styku s maloletým. Matka bola písomne vyzvaná na plnenie práv a povinností na základe vykonateľného rozhodnutia. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21. 03. 2016 vyplývajú rozdielne tvrdenia rodičov ohľadom realizácie styku otca s maloletým, keď matka tvrdí, že otec v čase v ktorom má upravený styk príde pre dieťa, sedí v aute, z ktorého nevystúpi, dieťa nepresviedča, aby s ním išiel. Na druhej strane otec tvrdí, že keď príde pre maloletého v čase, keď má upravený styk, tak matka s dieťaťom nevyjde z bytu, pričom on nechce vstupovať na cudzí pozemok a ísť do bytu matky, pretože v minulosti na neho podala trestné oznámenie.
8.1. Podľa oznámenia ÚPSVaR Nové Zámky zo dňa 13. 04. 2016, z dôvodu nefunkčnej a nedostatočnej komunikácie medzi rodičmi dieťaťa a problémov pri realizácii styku otca s maloletým bola zvážená potreba zapojenia rodiny do realizácie opatrenia na zabezpečenie vykonania odborných metód prác v zmysle § 11 odsek 3 písmeno b) bod 1 zák. č. 305/05 Z. z., ktoré od apríla 2016 začína realizovať Akreditovaný subjekt Familiam o. z., Prešov, ktorý bude rodičom poskytovať odbornú pomoc, poradenstvo a zároveň zabezpečovať asistovaný styk - dohľad nad stykom.
8.2. V predloženej správe subjektu Familiam, o. z., Prešov zo dňa 08. 06. 2016 o priebehu styku otca so synom zo dňa 04. 06. 2016 sa uvádza, že od toho času ako po predchádzajúcom zákaze mal otec opätovne povolený styk s maloletým od januára 2015 na každý určený termín sa pokúsil so synom stretnúť, pričom z 21 termínov boli všetky bezúspešné. S asistenciou pri preberaní dieťaťa otcom dňa 04. 06. 2016 súhlasili obaja rodičia, potom čo matka s maloletým vyšla pred dom, aby syna odovzdala otcovi sa prejavilo napätie u maloletého až pri priblížení sa k autu otca, kričal že nepôjde a vrátil sa na nádvorie domu. Matka nahlas verbalizovala synovi požiadavku, aby išiel, on nesúhlasil, tento postoj podporila aj matkina matka, ktorá z balkóna zakričala informáciu, že ,,to nedovolí“. Následnou komunikáciou medzi rodičmi, aby na kontakte s otcom bola prítomná pracovníčka Familiam, prípadne, aby sa stretnutia zúčastnila po celý čas matka, tak oba tieto návrhy matka odmietla. Podľa uvedených prejavov správania nebolo možné určiť zdroj odmietavého postoja maloletého k otcovi pri priblížení sa k autu otca. Podľa záverečnej správy subjektu Familiam zo dňa 14. 12. 2016 je možné skonštatovať, že u maloletého sa sústavne prejavujú impulzívne prejavy správania negatívneho zamerania, avšak nielen k otcovi, pretože maloletý podobne reaguje aj na viaceré iné bežné životné situácie. Táto forma jeho správania si vyžaduje pravdepodobne pedopsychiatrickú starostlivosť.
8.3. Otcovi boli poskytnuté odporúčania v zmysle dôležitosti snahy o priebežné nadväzovanie pozitívnych kontaktov s maloletým prostredníctvom sms správ, sociálnych sietí alebo iných aplikácií, túto možnosť zatiaľ využíva len minimálne. Pozitívne je vnímaná komunikácia starej matky zo strany matky, ktorá výrazne menej verbalizuje pred vnukom jeho negatívne zážitky zo stretnutí s otcom v minulosti, čím zmierňuje vnukovu jatrogenizáciu. Matke bolo odporúčané, aby prispela pozitívnymi dialógmi s mal. J. k jeho záujmu o stretnutie s otcom. Zatiaľ v predmetnej exekučnej veci nebol nariadený výkon rozhodnutia.
9.1. Z dokazovania ďalej vyplýva, že v trestnej veci zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písm. a) Tr. zákona vedenej na OO PZ Nové Zámky na základe trestného oznámenia matky maloletého, bolo trestné stíhanie uznesením vyšetrovateľky ORPZ OKP Nové Zámky ČVS ORP 18/1- VYS-NZ-2014 zo dňa 27. 05. 2015 podľa §215 odsek 1 písmeno b/, ods. 4 Trestného poriadku zastavené z dôvodu, že neboli naplnené zákonné znaky skutkovej podstaty uvedeného trestného činu. V rámci tohto trestného konania boli vypracované znalecké posudky. Znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých PhDr. S. Q. v závere posudku č. 40/2014 zo dňa 23. 05. 2014 a dodatku k tomuto posudku zo dňa 02. 04. 2015 uviedla, že maloletý je schopný správne vnímať udalosti, ktoré prežil, resp. bol ich svedkom, jeho reprodukcie však môžu byť skreslené - ovplyvnené pretrvávajúcou fantazijnou činnosťou. Zvlášť negatívne citové zážitky má tendenciu dopĺňať fantazijnými obsahmi, ktoré mu prinášajú úľavu zo psychosomatického napätia. Vzhľadom k výške jeho intelektu je netypický jeho kresebný prejav, ktorý potvrdzuje regres vo vývine na nižšie vývinové štádium. Maloletý má prirodzené sklony skresľovať svoje výpovede vplyvom toho sociálneho prostredia, v ktorom sa práve nachádza, pričom u neho dominujú snahy vyhovieť najmä matke, ktorá je v jeho živote ústrednou a vysoko dominantnou osobou, bez schopnosti akéhokoľvek odporu voči nej. Maloletý je vo zvýšenej miere ovplyvniteľný a manipulovateľný zo strany matky, voči ktorej zaujíma neprimerane submisívny postoj a má zvýšené snahy vyhovieť jej a napĺňať jej očakávania.
9.2. U maloletého aktuálne neboli zistené príznaky sexuálneho zneužívania. Boli zistené konfrontačné až nepriateľské postoje matky voči otcovi maloletého, v dôsledku ktorých môže maloletého ovplyvňovať voči nemu. Na základe uvedeného znalkyňa odporučila vyšetrenie matky (psychiatricky, psychologicky). Čo sa týka predložených kresieb maloletého po psychodiagnostickom vyhodnotení znalkyňa konštatovala, že do kresieb maloletého bolo zasahované ďalšou osobou (dvojdimenzionálne vyjadrenie, rovnomerný tlak na ceruzku, odlišnosť línií), čo kresby maloletého J. neobsahujú ani v čase vyšetrenia dňa 20. 03. 2015. Zo záveru znaleckého posudku znalcov z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie L.. F. F. a L.. C. B. č. 18/2014 č. 37/2014 zo dňa 29. 05. 2014, ktorý vyšetrili duševný stav maloletého vyplýva, že intelektové a mentálne schopnosti maloletého sú zodpovedajúce jeho veku, neboli u neho zistené patologické funkcie intelektu a jeho prejavy. Maloletý je primerane svojmu veku a poruche pozornosti s hyperaktivitou pri vývojovej poruche reči a jazyka schopný správne vnímať, prehodnotiť a reprodukovať udalosti a okolnosti, ktorých bol svedkom a ktoré prežil s vyšetrovanou vecou aj v exponovaných situáciách a v čase tomu blízkom. U maloletého spáchanie uvedeného trestného činu zo psychiatrického hľadiska nezanechalo následky okrem možnosti prehĺbenia už prítomnej poruchy. U maloletého nie sú prítomné známky typické pre obete týrania a nie sú prítomné známky syndrómu týranej osoby.
10.1. Zo znaleckého posudku vypracovaného L.. T. Q., znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria č. 32/2016 zo dňa 16. 09. 2016 mal súd za preukázané, že znalec skonštatoval, že ani jeden z rodičov netrpí psychiatrickou patológiou, ktorá by sama o sebe bola dôvodom k vylúčeniu jedného z rodičov zo starostlivosti o maloleté dieťa. Obaja rodičia sú z psychiatrického hľadiska schopní zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa po stránke citovej, rozumovej a mravnej. Obaja rodičia majú rozumový i citový potenciál uznávať úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, voči sebe však zaujímajú hostilné postoje, a preto je reálne táto ich schopnosť oslabená. Oslabenie tejto schopnosti však nevyplýva z duševného ochorenia, preto jej bližšia špecifikácia spadá do oblasti klinickej psychológie.
10.2. Zo znaleckého posudku vypracovaného U.. B. W. znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých č. 3/2017 EZD zo dňa 24. 02. 2017 v rámci ktorého boli znalecky vyšetrení obaja rodičia a maloletý mal súd preukázané, že obaja rodičia majú priemerné intelektové schopnosti. Dieťa sa identifikovalo s matkiným kritickým, odmietavým, hostilným postojom k otcovi, primklo sa k nej ako k jedinému ,,dobrému rodičovi“, ktorý toto primknutie veľmi pravdepodobne potencoval akcentovaním obrazu otca ako ,,zlého rodiča“. Aktuálne správanie maloletého svedčí skôr pre hnev na otca ako úzkosť. Úzkosť, resp. strach participuje len v zmysle separačnej úzkosti ( strach, že by ho otec zobral od matky). Postoj dieťaťa k otcovi sa môže zmeniť tým, že sa zmení postoj matky ( a zrejme aj starej matky), že dajú dieťaťu najavo svoj súhlasný postoj k stretnutiam s otcom, aby sa u dieťaťa neprejavili výčitky svedomia v prípade styku s otcom. Citová väzba dieťaťa na otca nie je dostatočne silná, je potrebné pracovať na tom, aby dieťa otcovi dôverovalo. Zákaz styku otca s maloletým by absolútne nebol v prospech dieťaťa, rovnako ani zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca toho času nie je v záujme dieťaťa a dieťa nie je k tomu pripravené. Maloletý J. žije s matkou a starou matkou a je stotožnený s postojom, ktorý matka a veľmi pravdepodobne i stará matka zaujímajú voči otcovi. Možno preto usudzovať, že ide o manipuláciu dieťaťa, ktoré používa slovník dospelých, ktoré samo nie je schopné si vytvoriť reálny obraz o osobnosti otca, dieťa sa s týmto obrazom identifikuje, prijíma ho. Ide o skresľovanie reality, s čím sa neskôr dieťa bude musieť vyrovnať, čo zaťaží jeho adaptačný potenciál. S matkou je potrebné v tomto smere pracovať, aby diferencovala partnerskú a rodičovskú problematiku, aby dieťa popri svojich vývinových problémoch nebolo zaťažované rozvodovou problematikou rodičov. 10.3. Na návrh otca psychologička PhDr. B. F. poskytla súčinnosť pri uskutočnení styku otca s maloletým. Zo správy o súčinnosti zo dňa 31. 08. 2017 a jeho záverov vyplýva, že správanie (odmietanie otca) maloletého nebolo v súlade s jeho emočným prežívaním, išlo o demonštratívne cielené správanie podporované matkou. Matkina výchova nepodporujúca vzťah otca s maloletým dopadá na maloletého tak, že maloletý v snahe vyhovieť matke preberá jej názory a postoje, priazeň matky si získava lojalitou a demonštrovaním negatívneho postoja k otcovej výchove. Táto výchova matky evokuje u maloletého vnútorný diskomfort, formovanie intrapsychického konfliktu vo vzťahu k otcovi, k svetu nedôveru a neochotu sa otvárať sociálnym kontaktom, a napokon aj vo vzťahu k matke nezdravú závislosť na nej a neschopnosť ukončiť separáciu. Uviedla, že podmienkou zdravého vývinu maloletého je matkina výchova podporujúca vzťah syna k otcovi, vylúčenie matkinho ovplyvňovania maloletého budovaním negatívneho obrazu otca a matkina výchova nepodmieňujúca a nemanipulujúca.
11.1. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhy matky či už na vyslovenie zákazu styku otca s maloletým, alebo zmenu súčasnej úpravy na styk neupravený nie sú dôvodné. Za čiastočne dôvodný súd považoval návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletým.
11.2. V priebehu dokazovania tvrdenia matky a maloletého o týraní a zvrhlom správaní otca voči dieťaťu počas uskutočňovaných stykov v čase ešte pred rozvodom manželstva cca do 08. 03. 2015 a ani v nasledujúcom období sa nepreukázalo. Uvedený záver vyplýva jednak z dôkazov vykonaných v rámci vyššie uvedeného trestného konania (v bode 8), na základe ktorých bolo trestné stíhanie zastavené.
11.3. Vypracované znalecké posudky potvrdili, že u maloletého neboli zistené známky typické pre obete týrania ani príznaky sexuálneho zneužívania s tým, že jeho reprodukcie môžu byť skreslené - ovplyvnené pretrvávajúcou fantazijnou činnosťou, ktorá mu prináša úľavu zo psychosomatického napätia. Zo záveru znaleckého posudku MUDr. T. Q. mal súd za preukázané, že ani u jedného z rodičov nebolo zistené, že by trpel psychiatrickou patológiou, ktorá by sama o sebe bola dôvodom k vylúčeniu jedného z nich zo starostlivosti o maloleté dieťa.
11.4. Znalkyňa U.. B. W. okrem iného v závere svojho posudku uviedla, že maloletý je silne naviazaný na svoju matku, ktorá determinuje jeho správanie, hodnoty, mravný vývin. Vzťah k otcovi má výrazne negatívny, prežíva k nemu intenzívny hnev až zlosť, čo demonštruje svojim expresívnym správaním. Má tendenciu ochraňovať matku ako jediného ,,dobrého rodiča“, ktorá toto primknutie veľmi pravdepodobne potencovala akcentovaním obrazu otca ako ,,zlého rodiča“, s tým súvisel i katastrofický scenár otcových agresívnych aktivít, ktorý vznikol pravdepodobne dotváraním obrazu ,,zlého“ otca, ktorého sa maloleté dieťa mohlo báť. Ide o mechanizmus projektívnej identifikácie, kedy matka premieta do dieťaťa negatívny obraz otca a dieťa túto projekciu prijíma, identifikuje sa s ňou.
11.5. Znalkyňa uviedla, že zákaz styku otca s maloletým by absolútne nebol v prospech dieťaťa. Matkou predložený znalecký posudok U.. L. W. pre jeho formálne nedostatky v tom, že posudok bol vypracovaný bez preštudovania spisu, konkrétne prílohy nie sú obsahom znaleckého posudku, znalkyňa znaleckú doložku nevyhotovila v súlade s Vyhláškou o znalcoch a tlmočníkoch, a navyše znalkyňa pred vypracovaním posudku nevyšetrila otca maloletého, preto súd tento posudok považoval za neobjektívny, jednostranný a poškodzujúci otca keď pri jeho vypracovaní nebola zachovaná rovnosť strán. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti sa pôvodné spochybňovanie konania matky uvedené v uznesení č. k. 12P/6/2015-85 spočívajúce v tom, že pokiaľ bola nad akúkoľvek pochybnosť presvedčená o tom, že otec dieťa dlhodobo týra a ubližuje mu, po zistení tejto skutočnosti z akých dôvodov naďalej umožňovala styk otca s dieťaťom, bolo opodstatnené. Jej argumentácia, že maloletého napriek týmto skutočnostiam odovzdávala na styk preto, lebo to tak mala určené v súdnom rozhodnutí je nepresvedčivá. Ani samotná matka nemohla byť presvedčená o ňou opísanom hroznom správaní sa otca voči maloletému, z čoho sa dá vyvodiť jediný záver, že vymyslené fantazijné tvrdenia maloletého matka svojim postojom v dieťati len umocňovala a vedome ďalej živila. O to nebezpečnejšie a zarážajúce je jej následné cieľavedomé konanie (podanie trestného oznámenia, sústavné ovplyvňovanie maloletého a živenie negatívneho obrazu otca v dieťati) zamerané na zabránenie styku otca s maloletým.
12. S ohľadom na vykonané dokazovanie súd návrhy matky ako nedôvodné zamietol, a keďže považoval za čiastočne dôvodný návrh otca na zmenu, t. j. rozšírenie jeho styku s maloletým ho upravil oproti doterajšej úpravy aj počas letných prázdnin, Vianočných a Veľkonočných sviatkov spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku.
13. Pri rozhodnutí o rozšírení styku bral do úvahy, že ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa v zásade v rovnakej miere, čomu zodpovedá právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016 sp. zn. III ÚS 2298/15). Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov rešpektovať, prejavovať im primeranú úctu (§ 43 odsek 2 Zákona o rodine) zatiaľ čo rodičovská zodpovednosť za riadnu výchovu detí je prikázaná obom rodičom (§ 28 Zákona o rodine); preto pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti nie je (ani pri plnom rešpekte k právam samotných maloletých) zákonného a o to menej ústavnoprávneho dôvodu k tomu, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený (nález ÚS ČR z 24.09.1998 sp. zn. III ÚS 125/1998).
14. Aj keď maloletý jednoznačným a agresívnym spôsobom prejavoval svoj odmietavý postoj k otcovi, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, vychádzajúc pri zohľadnení najlepšieho záujmu maloletého mal súd za preukázané, že súčasne upravený styk, vrátane jeho rozšírenia po tom, čo postupnými krokmi za pomoci psychologičky U.. B. F. sa obnoví a nadviaže citová väzba dieťaťa s otcom tak, aby dieťa otcovi dôverovalo a následne po ukončení tohto procesu, aby otec s maloletým mohli postupne bez prítomnosti matky uskutočňovať svoje právo na styk. V tomto smere súd poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu ČR vo veciach III US 707/04, IV ÚS 288/04, III ÚS 2150/07, I ÚS 3082/10, kde ústavný súd vyslovil názor, že nie je možné pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie.
15.1. Aj napriek zložitej situácii v predmetnej veci, keď stále pretrváva zlý vzťah medzi rodičmi, ako aj napriek dôraznému až hysterickému odmietaniu otca zo strany maloletého, mal súd za preukázané, že za prítomnosti tretej osoby, t. j. psychologičky U.. B. F. v priestoroch neštátneho zariadenia, postupnými krokmi by sa malo podariť prelomiť súčasný postoj dieťaťa tak, aby jeho odmietanie a nechuť sa s otcom stretnúť, prípadne strach že ho otec k matke nevráti, zmenil a aby sa docielilo opätovné nadviazanie citovej väzby a dôvery maloletého k otcovi.
15.2. Znalci ako aj psychologička U.. B. F. uviedli, že obnovenie styku otca s maloletým bude možné až vtedy, keď matka zmení svoj celkový doterajší postoj a naučí sa pripraviť dieťa na styk, nielen tým, že ho oblečie a fyzicky privedie na miesto odovzdania k otcovi, ale že vlastným správaním hlavne v domácom prostredí (vrátane jej pozitívneho pôsobenia aj na ostatných členov rodiny, starej matky) presvedčí dieťa o tom, že aj ona sama chce, aby sa s otcom stretávalo, čím docieli, aby maloletý nemal voči nej výčitky, keď sa s otcom stretne.
16.1. Súd prvej inštancie zdôraznil, že je v záujme maloletého, aby rodič v ktorého starostlivosti je dieťa zverené, uznával úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa so súčasným presvedčením, že aj ten druhý rodič je dobrým rodičom. Matka doposiaľ takýmto spôsobom nekonala, preto súd matke uložil výchovné opatrenie uvedené vo výroku rozsudku za účelom docielenia a podporenia pozitívneho vzťahu maloletého k otcovi. Záverom súd apeloval na matku, aby sa snažila v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja maloletého podporiť u neho odbúravanie jeho negatívnych emócií vo vzťahu k otcovi, pričom k docieleniu tejto skutočnosti by bolo nanajvýš dôležitejšie zlepšiť aj vzájomný vzťah oboch rodičov a ich komunikáciu tak, aby prebiehala v prítomnosti dieťaťa na slušnej úrovni.
16.2. Poukázal na to, že rodičia zrejme využijú možnosť opravného prostriedku voči rozsudku a nedá sa odhadnúť kedy bude riešený spor medzi rodičmi právoplatne usporiadaný, a preto súd podľa § 233 CSP s poukazom na § 2 ods. 1 CMP, § 23 ods. 2 CMP vyslovil predbežnú vykonateľnosť rozsudku z dôvodu, že od marca 2015 napriek snahy vyvinutej zo strany súdu, ÚPSVaR, či subjektu Familiam, bol styk otca s maloletým zakaždým bezúspešný, a preto vzhľadom na výsledky dokazovania sa dá jednoznačne skonštatovať, že je v záujme maloletého čo najskôr túto situáciu riešiť za pomoci odborníka - psychológa tak, aby nevznikla nenapraviteľná ujma vo sfére vzájomného citového vzťahu otca a syna.
17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 s poukazom na § 111 a nasl. CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
18. Proti tomuto rozsudku v časti výroku I, III, IV a V podala matka maloletého v zákonnej lehote odvolanie žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci a súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci.
19.1. Úvodom odvolania matka poukázala na závery znaleckých posudkov, ktoré boli predložené v konaní pred súdom prvej inštancie, z ktorých vychádzal súd pri odôvodňovaní napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že súd prvej inštancie prihliadal na dôkazy, ktoré sú v neprospech matky ako rodiča mal. J.. Prvoinštančný súd vo svojom rozhodnutí nehodnotí aj ďalšie dôkazy na vec sa vzťahujúce, na ktoré matka v konaní poukazovala a ktoré sa nachádzajú v spise a vyhodnocoval a poukazoval prevažne na dôkazy, ktoré boli súdom vykonané na návrh otca, ako napr. výsluch znalca U.. B. W., výsluch svedkyne U.. B. F., výsluch L.. U. I..
19.2. Na pojednávaní dňa 16. 11. 2017 súd zamietol návrhy matky na doplnenie dokazovania, ktoré matka navrhovala podaním zo dňa 15. 11. 2017, ktorým žiadala o výsluch znalkyne PhDr. L. W., PhD., súdnej znalkyne v odbore psychológia, o skutočnostiach uvádzaných v znaleckom posudku č. XXX/XXXX zo dňa 26. 09. 2017 v zmysle § 208 ods. 3 CSP. Súčasne žiadala výsluch psychologičky, ktorú mal. J. navštevuje v rámci psychologickej starostlivosti, a to U.. J. G.. Prvoinštančný súd sa v konaní ani v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal s tým, prečo navrhované dokazovanie nevykonal a návrh zamietol. Matka sa domnieva, že výsluch uvedených svedkov je nevyhnutný pre posúdenie a rozhodnutie v predmetnej veci. Na tomto doplnení dokazovania matka trvá aj naďalej. Do pozornosti odvolacieho súdu dala podanie zo dňa 20. 08. 2015, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 25. 08. 2015, v ktorom taktiež žiadala súd o doplnenie dokazovanie výsluchom svedkov: S. Q. (stará matka mal. J.), I. L. (teta mal. J.), A. C. (vtedajšia učiteľka mal. J.) a L.. I. P. (detskej psychiatričky, v starostlivosti ktorej bol mal. J.). S uvedeným návrhom na doplnenie dokazovania sa súd nijako nevysporiadal, návrh na doplnenie dokazovania nezamietol a ani dôkazy nevykonal. V tomto smere poukázala na čl. 6 CMP.
20.1. Ďalej poukázala na skutočnosť, že mal. J. bol v konaní vypočutý dňa 05. 05. 2017 a bez prítomnosti matky vyjadril svoj slobodný názor pre rozhodnutie o úprave styku s otcom. Absolútne odmieta otca so slovami, že mu otec ubližoval. V tejto súvislosti poukázala na § 38 CMP a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa s tým, že pre vyhodnotenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa je prioritne významný názor samotného dieťaťa, ak ho vie vyjadriť a súd je zároveň povinný na názor mal. dieťaťa prihliadnuť, čo by sa malo odzrkadliť aj v odôvodnení súdneho rozhodnutia. Mal. J. vyjadril svoj odmietavý postoj k otcovi pred znalkyňami U.. L. W. a PhDr. B. W., ako aj pred psychiatričkou, psychologičkou PhDr. J. G., pričom správy o tom sú založené v súdnom spise ako dôkaz. Svoj strach z otca J. prezentoval aj v škole, kde nebola matka prítomná. Súd prvej inštancie však aj napriek uvedeným skutočnostiam rozšíril styk otca s mal. synom. 20.2. V súvislosti s výchovnými opatreniami, ktoré súd prvej inštancie matke nariadil, matka poukázala na to, že znalkyňa U.. B. W. vo svojom výsluchu uviedla, že obaja rodičia musia vykonať kroky k náprave a nadobudnutia dôvery maloletého k otcovi, napriek uvedenému súd nariadil výchovné opatrenie len matke a nie otcovi, ktorý je práve problematický v súvislosti s dôverou syna k nemu. Zdôraznila, že sám súd konštatoval zložitú situáciu v predmetnej veci. Dieťa má diagnózu ADHD, a preto je potrebné s ním trpezlivo zaobchádzať pri každej jeho činnosti. Odmietla, že by v dieťati vedome živila vymyslené fantazijné tvrdenia a sústavne by ovplyvňovala mal. syna a živila tým negatívny obraz otca v dieťati s cieľom, aby bol zmarený styk otca so synom. Záverom zdôraznila, že výchovné opatrenia tak, ako ich nariadil súd prvej inštancie nemajú opodstatnenie.
21.1. Proti tomuto rozsudku v časti miesta prevzatia a odovzdania maloletého podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa, žiadajúc odvolací súd, aby rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že okrem styku upraveného napadnutým rozsudkom je otec oprávnený sa s maloletým J. W., nar. XX. XX. XXXX stýkať počas letných prázdnin od 01. 07. do 31. 07, každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 9.30 hod. do 17.00 hod., počas vianočných sviatkov dňa 24. 12. a 25. 12. párneho kalendárneho roka v čase od 9.30 hod. do 17.00 hod. a počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 9.30 hod. do 17.00 hod. s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá maloletého v stanovenú hodinu na parkovisku pred budovou na F. ulici XXXv U. s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase na parkovisku pred budovou na F. XXX, XXX XX U..
21.2. Vo zvyšnej časti sa s rozsudkom súdu prvej inštancie stotožňuje a považuje ho za vecne správny.
22.1. Otec namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Domnieva sa, že v rozsudku stanovené miesto odovzdania nie je vhodné, pretože odovzdanie v mieste bydliska matky bolo už v minulosti nerealizovateľné, pretože otec maloletého bol pri odovzdávaní osočovaný od susedov matky maloletého, ktorí na prevzatie, resp. odovzdanie maloletého zo zvedavosti dohliadali a vyjadrovali sa negatívne, až vulgárne voči otcovi maloletého, čo nepriaznivo vplývalo nielen na otca, ale aj na mal. J.. Taktiež stará matka maloletého mal. J. podporovala v odmietaní styku s otcom, keď opakovane z balkóna kričala, že to nedovolí. Vzhľadom k uvedenému nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby odovzdanie na styk prebiehalo v mieste bydliska matky, pretože je zjavný predpoklad, že prevzatie, resp. odovzdanie maloletého neprebehne v pokojnej atmosfére napomáhajúcej realizácii styku otca s mal. synom.
22.2. Do pozornosti odvolacieho súdu dal aj skutočnosť, že matka nerešpektuje miesto odovzdania ako miesto bydliska matky, bez bližšieho určenia a v závislosti od jej rozhodnutia považuje za toto miesto raz byt, ktorý obýva a inokedy vchod pred bytovkou, v dôsledku čoho vzniká kolízia, keď tvrdí, že bola na mieste odovzdania na styk, avšak na ňom reálne nebola. Otec poznamenal, že vzhľadom k napätým vzťahom medzi rodičmi mal. J. sa ako vhodnejšie javí miesto odovzdania na styk, ktoré bude neutrálne a komfortné pre mal. J., ako aj pre matku a otca a bude napomáhať k realizácii styku otca s maloletým. Navrhované nové miesto odovzdania je vzdialené len 50 metrov od domu matky, ktoré si v minulosti sama matka maloletého vybrala ako miesto odovzdania. Poukazujúc na uvedené skutočnosti má otec mal. J. za preukázané, že súd prvej inštancie opomenul pri určovaní miesta odovzdania dieťaťa na styk hľadať neutrálne miesto a ponechal ako miesto odovzdania bydlisko matky. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy skutočný stav veci, predložené dôkazy a dohodu rodičov, čo viedlo k nesprávnemu posúdeniu skutočného stavu v rozhodnutí vo veci samej.
23.1. K odvolaniu rodičov sa písomne vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že pokiaľ ide o odvolanie otca, ktorý namieta miesto prevzatia, resp. odovzdania dieťaťa z obavy, že by styk nemusel prebehnúť v pokojnej atmosfére, ak sa bude styk realizovať v mieste bydliska matky, miesto realizácie styku otca s mal. synom bolo ústne dohodnuté medzi matkou a otcom na inom mieste ako je bydlisko matky, kde aj v minulosti mala prebiehať realizácia styku otca s maloletým synom. Takúto námietku považuje za dôvodnú a odporúča odvolaciemu súdu zvážiť zmenu stanovené miesta prevzatia, resp. odovzdania dieťaťa.
23.2. Pokiaľ ide o odvolanie matky, kolízny opatrovník sa pridržiava záverečného vyjadrenia na súdnom pojednávaní dňa 16. 11. 2017, v ktorom poukázal na rozsiahle dokovanie, ktoré bolo v konaní vykonané a z ktorého nevyplynuli dôvody na zákaz styku ani na zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti otca a zároveň navrhol uložiť výchovné opatrenie. Prvoinštančný súd nariadil dve výchovné opatrenia, a to na Referáte poradensko-psychologických služieb v trvaní 6 mesiacov a v neštátnom subjekte u PhDr. B. F. v trvaní 6 mesiacov za účelom poskytovania odborného a sociálneho poradenstva a terapeutického procesu s cieľom realizácie styku otca s mal. synom, ktorým sa má podrobiť matka, pričom v rámci uvedených nariadených výchovných opatrení je otec povinný poskytnúť súčinnosť v súlade s pokynmi subjektu, ktorý vykonáva realizáciu týchto opatrení.
24.1. K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec, uvádzajúc, že k reálnej vykonateľnosti rozsudku nedochádzalo najmä z dôvodu, že mal. syn bol dlhodobo negatívne ovplyvňovaný matkou, v dôsledku čoho odmieta styk s otcom. Negatívny postoj matky a jej rodinných príslušníkov viedol k tomu, že sa styk nerealizoval, prípadne bol styk predčasne ukončený. Matka opakovane a sústavne uvádza, že mal. J. bol otcom týraný, pričom takéto konanie nebolo nikdy preukázané. Vracanie sa neustále ku skutočnostiam, ktoré bolo vyvrátené dokazovaním je cielené konanie matky, ktorým chce otcovi znemožniť nielen styk s mal. synom, ale aj obnovenie a rozvoj vzťahu medzi otcom a synom. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom objektívnosti ustanovenej znalkyne U.. W., táto bola do konania pribratá, pričom o účastníkoch konania, ich vzťahoch a vlastnostiach nemala žiadnu vedomosť. Zo záverov znaleckého posudku vypracovaného uvedenou znalkyňou vyplýva, že mal. J. má silný citový vzťah k matke, ktorá terminuje jeho správanie, hodnoty a mravný vývin. Matka vytrháva z kontextu časť posudku a poukazuje na použitý termín „dobrého a zlého rodiča“ a poukazuje na selekciu rodičov. Znalecký posudok otec považuje za objektívny a komplexne hodnotiaci situáciu medzi rodičmi a mal. J.. Matka ako objektívnejší znalecký posudok považuje znalecký posudok U.. W., ktorý bol vypracovaný na objednávku matky bez nahliadnutia do súdneho spisu a objektívneho vyšetrenia všetkých účastníkov konania. Poznamenal, že uvedenú znalkyňu oslovil s tým, aby vyšetrila psychologický stav otca a doplnila znalecký posudok, čo znalkyňa odmietla. Iniciatívu zúčastniť sa na znaleckom posúdení prejavil otec, ktorý sa o vypracovaní znaleckého posudku U.. W. dozvedel až po doručení znaleckého posudku jeho právnemu zástupcovi. Z uvedeného dôvodu nepovažuje tento znalecký posudok za objektívny.
24.2. Poukázal na to, že matka v čase podozrenia z týrania maloletého zo strany otca styk umožnila z titulu nemožnosti svojvoľne nedodržiavať rozhodnutie súdu, avšak v čase, kedy jej podozrenie bolo úplne vyvrátené, zákaz styku otca s maloletý je zrušený, matka svojvoľne nerešpektuje a nevykonáva rozhodnutia súdu, otcovi neumožňuje styk s maloletým a podniká všetky kroky smerujúce k jeho zamedzeniu. Skutočnosť, že matka nerešpektuje predbežnú vykonateľnosť napadnutého rozsudku považuje za účelové konanie matky. V súvislosti s stvrdením L.. Q. v znaleckom posudku ohľadom uznávania úlohy druhého rodiča v živote dieťaťa poznamenal, že zo strany matka k takémuto uznaniu nedochádza. Matka vnútorne nie je stotožnená s dôležitosťou otca v živote mal. J. a jej správanie a prejavy nie sú dostatočné na to, aby u neho ustúpil negatívny obraz otca. Nestotožnil sa ani s námietkou matky, že by mal súd prvej inštancie apelovať na otca, pretože zo záverov znaleckých posudkov vyplýva, že problematický je negatívny postoj matky a jeho vplyv na mal. J.. Do pozornosti odvolacieho súdu dal rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21CoE/74/2014, v ktorom sa súd zaoberal prihliadnutím na názor dieťaťa v súdnom konaní, a to v súvislosti s námietkou matky, že prvoinštančný súd nerešpektoval názor mal. J.. Súd nemôže vychádzať výlučne z názoru mal. dieťaťa, ktoré je toho času ovplyvnené negatívnym postojom matky voči otcovi.
24.3. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka nesleduje najlepší záujem maloletého, ale svoj subjektívny záujem. Na strane otca neboli a ani nie sú prekážky, ktoré by ho obmedzovali, resp. mu neumožňovali vykonávať starostlivosť o maloletého a realizovať styk s maloletým. Matka sleduje svojim správaním úplné vylúčenie otca o života maloletého bez toho, aby si uvedomovala dopad jej konania na city a ďalší rozvoj mal. J.. Vzhľadom k uvedenému považuje uložené výchovné opatrenia za dôvodné a má za preukázané, že môžu viesť k náprave súčasnej situácie, avšak za predpokladu, že matka zmení svoj postoj a začne konať v najlepšom záujme svojho syna. Záverom poznamenal, že súd prvej inštancie vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočného stavu veci a ak by považoval za potrebné rozšíriť dokazovanie o výsluchy iných svedkov, učinil by tak.
25.1. K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka, konštatujúc, že pokiaľ ide o miesto odovzdania mal. J. na styk, tak práve otec bol ten, ktorý keď bolo dohodnuté miesto stretnutia na styk, a to v parku „.“ sa vôbec nesnažil o pokojnú atmosféru pri stretnutí so synom. Poukázala na videozáznam, ktorý otec predložil súdu prvej inštancie zo styku zo dňa 20. 05. 2017, z ktorého vyplýva, že ihneď po príchode na miesto styku bolo prioritou otca snímať osoby príbuzných matky, a teda mu nešlo o pokojný priebeh styku a nadviazanie pozitívneho kontaktu so synom, ale venoval sa snímaniu ostatných prítomných osôb bez ich súhlasu. Tým, že tam pobehoval s videokamerou vyvolával napätie a negatívnu atmosféru. Uvedené vyvrcholilo zúfalým plačom mal. syna a styk bol bezúspešný. Ak otec v súvislosti s miestom odovzdania mal. syna na styk poukazuje na negatívne a vulgárne správanie sa susedov, tak o takomto správaní matka nemá žiadnu vedomosť.
25.2. V súvislosti so správaním sa starej matky maloletého, poukázala na záverečnú správu Familiam o. z., Prešov, zo dňa 14. 12. 2016, z ktorej vyplýva, že pozitívne vnímanie komunikácie starej matky zo strany matky mal. J., ktorá výrazne menej verbalizuje pred vnukom jeho negatívne zážitky zo starnutí s otcom v minulosti, čím zmierňuje vnukovu jatrogenizáciu. Pokiaľ ide o otcom navrhnuté nové miesto odovzdania dieťaťa na styk, a to parkovisko pred budovou na F. XXX, U., ide o miesto, kde by bolo dieťa vystavované ohrozeniu života a zdravia. Pri odovzdávaní mal. na styk s otcom aj na tomto mieste maloletý po tom, ako otca uvidel, utekal od neho preč, rozbehol sa domov cez cestu, kde je silná premávka motorových vozidiel. Vzhľadom u uvedeným situáciám takéto miesto na styk nie je bezpečné. Keďže odmietanie otca zo strany mal. J. je spojené spravidla aj s útekom, je miesto bydliska matky ako miesto odovzdania najvhodnejšie, pretože aj po úteku od otca je v len na dvore domu, ktorý je od cestnej premávky ohradený bránou, a teda mal. J. je v bezpečí.
26. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 65 CMP, pričom nie je viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 66 CMP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP ,keď v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku o zamietnutí návrhu matky, zamietnutí návrhu otca nariadení výchovného opatrenia matke vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a časti týkajúcej úpravy styku otca s maloletým napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil len v časti miesta odovzdávania a preberania maloletého dieťaťa v rámci styku.
27.1. Podľa § 395 ods. 1 CMP ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
27.2. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (ods. 2).
27.3. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa požijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
28.1. Podľa § 387ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
28.2. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (ods. 2).
28.3. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
29.1. Podľa § 111 písm. b/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o úprave výkonu rodičovských práv a povinností.
29.2. Podľa § 111 písm. d/ CMP, v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o styku s maloletým.
30.1. Podľa § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
30.2. Podľa § 65 CMP, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
30.3. Podľa § 66 CMP, odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
30.4. Podľa § 67 CMP, na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
31.1. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
31.2. Podľa § 26 ZoR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
32.1. Podľa § 24 ods. 4 ZoR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
32.2. Podľa § 25 ods. 1 ZoR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
32.3. Podľa § 25 ods. 2 ZoR, ak sa rodiča nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. 32.4. Podľa § 25 ods.3 ZoR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
32.5. Podľa § 25 ods. 4 ZoR ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
33. Podľa čl. 5 Základných zásad ZoR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
34.1. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
34.2. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
34.3. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.
34.4. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa za tým účelom sa dieťaťu poskytuje najmä možnosť, aby sa vypočulo v každom súdnom alebo správnom konaní, ktoré sa ho dotýka, a to buď priamo, alebo prostredníctvom zástupcu alebo príslušného orgánu, pričom spôsob vypočutia musí byť v súlade s procedurálnymi pravidlami vnútroštátneho zákonodarstva.
35. Z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že aj keď záujmy detí a rodičov majú byť v rovnováhe, zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu, prevážiť nad záujmom rodiča, pričom posúdenie proporcionality spočíva na vnútroštátnych súdoch, ktoré sú v bezprostrednom kontakte so zúčastnenými stranami (vec Elsholz proti Nemecku).
36.1. Z obsahu rozsiahleho súdneho spisu je zrejmé, že aj napriek zložitej situácii a komplikovaným vzťahom medzi rodičmi mal. dieťaťa a mal. dieťaťom s otcom, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že v danej veci nie je dôvod na to, aby sa otec nestýkal so svojim mal. synom. Je však potrebné zvoliť citlivý spôsob, ktorým je možné obnoviť väzby otca s mal. J., ktorý ale musí byť primeraný veku samotného dieťaťa. Potrebné je taktiež zohľadniť, že maloletý trpí poruchou pozornosti a hyperaktivitou, tzv. ADHD. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie nepovažuje z vykonaného dokazovania za preukázané skutočnosti tvrdené matkou ohľadom sexuálneho zneužívania mal. J. otcom počas realizácie styku . Za účelom zistenia uvedených skutočností vzhľadom k tomu, že ide o maloleté dieťa a chránenú osobu v zmysle Trestného zákona bolo nariadené rozsiahle znalecké dokazovanie, a to v rámci trestného konania, v ktorom bolo riešené trestné oznámenie matky vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a v civilnom konaní bola vypracovaním znaleckého posudku poverená znalkyňa z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí, klinickej psychológie dospelých U.. S. Q. a taktiež znalci z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie L.. F. F. a L.. C. B..
36.2. V predmetnej veci v rámci civilného konania bolo nariadené znalecké dokazovanie, ktoré vykonal L.. T. Q., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie psychiatria a U.. B. W., znalkyňa z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých. Zo znaleckého dokazovania v civilnom, ako ani v trestnom konaní nebolo zistené neprístojné správanie sa otca k mal. J. v tom smere, že by s ním, resp. pred ním praktizoval akékoľvek sexuálne aktivity či už sám alebo so svojou partnerkou, na ktoré poukazovala matka mal. J. a ktorými odôvodňovala potrebu zákazu styku otca s mal. synom.
37.1. Ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, súd po tomto zistení obligatórne styk maloletého dieťaťa s rodičom obmedzí alebo ho aj zakáže v zmysle ust.§ 25 ods. 3 ZoR, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. Obmedzenie môže napríklad spočívať v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom alebo v predĺžení časových intervalov medzi stretnutiami s týmto rodičom a pod., než aké boli dohodnuté v dohode rodičov alebo určené skorším rozhodnutím súdu. Právna teória toto obmedzenie, ako aj zákaz styku podľa § 25 ods. 3 chápe ako osobitný druh obmedzenia rodičovských práv a povinností. Súdna úprava tu zasahuje do úpravy realizácie vzťahov medzi rodičmi a deťmi, pričom rodičovské práva ostávajú zachované.
37.2. Z pozitívneho záväzku štátu na poli ústavnej garancie a ochrany rodičovstva a rodiny, resp. rodinného a súkromného života (čl. 32 Listiny základných práv a slobôd a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) vyplýva, že súdy sú povinné zverenými procesnými prostriedkami vytvárať predpoklady pre narovnanie narušených vzťahov medzi rodičmi a deťmi, vrátane prostriedkov donútenia, ak môže takéto opatrenie viesť k sledovanému cieľu a ak je primerané. Bez ohľadu na to, kto rozvrat vzťahov medzi otcom a synom spôsobil a kto na ňom má väčšiu či menšiu vinu, je však iluzórne si predstavovať, že právo, resp. súd môže svojou autoritou rozkazovať ľudským citom. Jediným kritériom pre vyslovenie zákazu styku rodiča s dieťaťom je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Rozhodnutie súdu o zákaze styku nemožno chápať ako konečné odpratanie nepríjemného sporu. Intenzita zásahu do základného práva podľa čl. 32 ods. 4 Listiny a čl. 8 ods. 1 Dohovoru, akú predstavuje práve zákaz styku rodiča s dieťaťom, káže, aby súdy a štátne orgány nečakali pasívne, až dieťa dosiahne formálne plnoletosť a predmet konania odpadne, prípadne až sa samovoľne či inak zmenia pomery a jedna zo zúčastnených strán sa na súd znovu obráti s formálnym procesným návrhom na úpravu styku. Zákaz styku rodiča s dieťaťom autoritatívne vyslovený súdom, najmä ak nezneužil rodič svoju rodičovskú zodpovednosť, je opatrením časovo obmedzeným, aj keď zákon jeho účinnosť výslovne stanovením nejakej lehoty neobmedzuje. Orgány sociálnoprávnej ochrany a súdy, každý vo svojej pôsobnosti, preto musia aktívne skúmať, či dôvody tohto opatrenia trvajú, inými slovami, či sa toto opatrenie postupom času a zmenou okolností nestalo neprimeraným.
38. Návrh matky na zákaz styku otca s maloletým J. už bol riešený v konaní na základe návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zákazu styku otca s mal. J. domáhala. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 12P/6/2015-85, zo dňa 12. 03. 2015, v spojitosti s uznesením odvolacieho súdu č. k. 9CoP/26/2015-114, zo dňa 18. 06. 2015, zakázal styk otca s mal. J.. Ďalším uznesením súdu prvej inštancie č. k. 12P/6/2015-227, zo dňa 10. 09. 2015 v spojení s uznesením odvolacieho súdu č. k. 8CoP/56/2015-274, zo dňa 09. 12. 2015, súd neodkladné opatrenie nariadené uznesením č. k. 12P/6/2015-85, zo dňa 12. 03. 2015 zrušil v časti zákazu styku otca s mal. dieťaťom.
39. Vo veci samej súd prvej inštancie následne rozhodoval o návrhu matky na zmenu úpravy styku otca s mal. dieťaťom , v ktorom najprv navrhla zakázať styk otca s mal. J. a potom navrhla zmeniť rozhodnutie o úprave styku a styk otca s maloletým neupraviť a a zároveň rozhodoval aj o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k mal. dieťaťu v širšom rozsahu, vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie za účelom zistenia skutočností tvrdených oboma rodičmi ako účastníkmi konania a za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie vychádzal pri dokazovaní aj zo znaleckého dokazovania vykonaného v rámci vyššie uvedeného trestného konania. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu matky na zákaz styku otca s mal. synom J., keďže nebolo preukázané, že by otec akýmkoľvek spôsobom ubližoval svojmu synovi počas toho, ako sa u neho nachádzal počas realizácie styku.
40.1. Z vykonaného znaleckého dokazovania, a to zo znaleckého posudku č. 40/2014 znalkyne U.. S. Q. jednoznačne vyplýva, že u mal. J. neboli zistené príznaky sexuálneho zneužívania. Maloletý je vo zvýšenej miere ovplyvniteľný a manipulovateľný zo strany matky, voči ktorej zaujíma neprimerane submisívny postoj a má zvýšené snahy vyhovieť jej a napĺňať jej očakávania. Ďalej boli zistené konfrontačné až nepriateľské postoje matky voči otcovi maloletého, na základe čoho bolo následne odporučené psychologické a psychiatrické vyšetrenie matky. Navyše v súvislosti s kresbami, ktoré mali preukazovať, že dochádza k sexuálnemu zneužívaniu mal. J. otcom, znalkyňa uviedla, že do kresieb maloletého bolo zasahované ďalšou osobou. 40.2. Zo záverov znaleckých posudkov L.. F. F. a L.. C. B. č. XX/XXXX a č. XX/XXXX zo dňa 29. 05. 2014 taktiež vyplýva, že mal. J. nevykazuje znaky typické pre obete týrania a nie sú prítomné ani známky syndrómu týranej osoby. V tomto konaní bol vypracovaním znaleckého posudku poverený aj L.. T. Q., ktorý vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 16. 09. 2016, zo záverov ktorého je zrejmé, že ani jeden z rodičov netrpí duševnou poruchou. Konštatoval, že dominantne negatívny postoj matky k otcovi maloletého sa prejavuje okrem jej vzťahu k otcovi aj v oblasti snahy o zabránenie styku mal. syna s otcom. Na strane druhej u otca možno konštatovať zvýšenú snahu o kontakt so synom. Z psychiatrického hľadiska sú však obaja rodičia schopní zabezpečiť riadnu výchovu dieťaťa. Rodičia však voči sebe zaujímajú hostilné postoje, čo oslabuje ich schopnosť poskytovať mal. dieťaťu náležitú starostlivosť.
41.1. Znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 24. 02. 2017 vypracovala súdna znalkyňa PhDr. B. W., ktorá vyšetrila oboch rodičov a mal. J. a v jej znaleckom posudku bolo konštatované, že obaja rodičia majú predpoklady na zabezpečenie riadnej starostlivosti o mal. dieťa. Poukázala na to, že mal. J. má diagnostikovanú poruchu osobnosti a je silno citovo naviazaný na matku. Vo vzťahu k otcovi prejavuje negatívny postoj odôvodnený tým, že otec po ňom kričí. Jeho správanie vykazuje znaky separačnej úzkosti a strach, že ho otec od matky odvedie. Matku si idealizuje a ochraňuje ju. Matka podrobne informuje mal. J. o postupoch otca v súdnom konaní, čím navyše podporuje jeho negatívny postoj. Matka prenáša svoje negatívne pocity k otcovi na samotného J., ktorý sa na základe uvedeného identifikoval s odmietavým postojom matky, keďže sám nie je s ohľadom na svoju rozumovú a fyzickú vyspelosť schopný objektívne vzniknutú situáciu posúdiť. Citová väzba J. k otcovi nie je dostatočne silná a je potrebné pracovať s dieťaťom na vybudovaní si dôvery k otcovi, a to aj za pomoci matky.
41.2. U. U.. B. F. bola otcom prizvaná k súčinnosti pri styku otca s mal. synom, ktorá následne o priebehu a realizácii styku podala správu, z ktorej taktiež vyplýva, že správanie sa mal. J. je demonštratívne a nie je v súlade s jeho emočným prežívaním. Ide o prevzaté správanie sa od matky, ktorá má výlučne negatívny postoj k otcovi mal. J..
42.1. Pokiaľ ide o matkou predložený súkromný znalecký posudok, ktorý vypracovala znalkyňa v odbore psychológia U.. L. W., U.., súd prvej inštancie na tento znalecký posudok neprihliadol s poukazom na formálne nedostatky znaleckého posudku č. 1XX/XXXX, zo dňa 26. 09. 2017. Zadávateľom požiadavky na vypracovanie znaleckého posudku bola matka. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že bol vyšetrený nielen mal. J., ale aj jeho matka, teda S. W..
42.2. Správanie sa mal. J. však bolo posudzované výlučne v prítomnosti matky a na základe ňou sprostredkovaných tvrdení opisujúcich reakcie maloletého syna na prítomnosť otca a ňou predložených listín obsiahnutých v súdnom spise. Otec na vyšetrenie za účelom vypracovania znaleckého posudku pozvaný nebol. Vzhľadom k uvedenému sa javia závery znalca ako nekompletné, keďže dieťa nebolo pozorované aj v prítomnosti otca, ktorý by mal byť podľa tvrdení matky príčinou zmien v spávaní sa mal. J. W.. Zo záverov predloženého posudku je taktiež zrejmé, že bola konštatovaná pravdepodobná porucha správania sa mal. dieťaťa a bolo súdu odporučené, aby sa minimalizoval styk otca so synom. Vzhľadom k tomu, že odporučenie znalca na minimalizáciu styku otca so synom s cieľom minimalizovať úzkosť vo vzťahu k otcovi, ktorému bolo zároveň odporučené, aby rešpektoval odmietavý postoj syna je vážnym zásahom do práv dieťaťa na styk s rodičom, do starostlivosti ktorého nebolo zverené a taktiež aj práva otca na styk s mal. synom, je nevyhnutné, aby súdny znalec, ktorému bola zadaná požiadavka na vypracovanie znaleckého posudku vo vzťahu k takejto problematike postupoval profesionálne a komplexne, a teda aby pri vyšetreniach spolupracoval aj s druhým rodičom a posúdil správanie sa mal. dieťaťa v prítomnosti otca.
42.3. Možno konštatovať, že skutočnosť, že znalecký posudok nebol vypracovaný riadne a za prítomnosti oboch rodičov, kedy by bolo možné posúdiť správanie sa mal. J. v prítomnosti každého z nich, mohla spôsobiť odlišnosť záverov, ku ktorým dospela znalkyňa v rámci znaleckého posúdenia.
43. Z uvedených skutočností možno nad mieru všetkých pochybností konštatovať, že maloletý J. preberá názory z prostredia, v ktorom sa nachádza, teda názory matky a starej matky (matky matky). Vo vzťahu k otcovi však preberá názory výlučne negatívneho charakteru bez toho, aby mal na to vážnejší dôvod. S ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť si mal. J. nevytvára vlastný názor na vzniknutú situáciu a pociťuje k otcovi zlosť, priam až nenávisť, ktorú vidí u svojej matky a starej matky, s ktorými je v bezprostrednom kontakte. Z rozsiahleho dokazovania nebolo zistené, že by mal. J. mal akýkoľvek dôvod na to, aby voči otcovi prejavoval také emócie ako sú hnev a nenávisť, pretože mu otec svojim správaním nedal k takémuto postoju žiadny podnet.
44. Z obsahu spisu a z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie v predmetnej veci bolo preukázané, že rodičia mal. J. uzavreli rodičovskú dohodu schválenú rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/124/2013-117, zo dňa 10. 09. 2014 (právoplatný dňa 24. 09. 2014 a vykonateľný dňa 28. 10. 2014) v konaní o rozvode ich manželstva, v zmysle ktorej bol mal. J. zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný na výživu mal. J. prispievať mesačne sumou 65 eur. Styk otca s mal. J. bol upravený tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred bytu matky o 9.30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17.00 hod. Ďalej je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky o 9.30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň a to isté miesto o 17.00 hod. Otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 9.30 hod. a je povinný maloletého vrátiť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17.00 hod. Styk sa realizoval pomerne bez vážnejších ťažkostí do novembra 2014 a prebiehal až do februára 2015, kedy bol neodkladným opatrením zakázaný styk otca s mal. synom.
45.1. Ak súd rozhoduje o úprave styku rodičov s dieťaťom, musí zohľadniť tú skutočnosť, že obidvaja rodičia majú právo na osobnú starostlivosť o dieťa zásadne v rovnakej miere, tomu zodpovedá aj právo dieťaťa na starostlivosť obidvoch rodičov. Ak teda súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bola táto zásada čo najviac naplnená (nález Ústavného súdu ČR z 15. marca 2016, sp. zn. III. ÚS 2298/15). 45.2. Rozhodnutie o zverení maloletého dieťaťa jednému z rodičov do osobnej starostlivosti zachováva všetky rodičovské práva a povinnosti aj tomu z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti. Tento rodič, aj keď je spravidla prevažne vylúčený z bezprostredného výkonu svojich rodičovských práv a povinností, najmä sústavného výchovného pôsobenia na maloleté dieťa, nie je pozbavený práva dieťa vychovávať. Je na ňom, aby využíval aspoň obmedzené možnosti na to, aby aj pri nedostatku príležitostí na sústavné výchovné pôsobenie mal na výchovu dieťaťa vplyv. Jedným z prostriedkov na zabezpečenie čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na výchove maloletého dieťaťa a na udržiavanie rodičovského vzťahu a upevňovanie citových vzťahov, je osobný styk rodiča s maloletým dieťaťom. Úlohou rodiča, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do výchovy, je najmä to, aby pri styku s maloletým dieťaťom svoju rolu vo výchove dieťaťa uplatňoval len pozitívnym spôsobom a v intenciách § 30, ako aj čl. 29 Dohovoru o právach dieťaťa, a nie aby maril výsledky výchovy dieťaťa rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Úlohou rodiča, ktorý má maloleté dieťa v osobnej starostlivosti, je okrem iného aj to, aby so zreteľom na záujem dieťaťa vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom, a to najmä vedením dieťaťa k správnemu vzťahu k tomuto rodičovi (R 96/1967).
46.1. Odvolací súd v predmetnej veci vidí potrebu kontaktu otca s mal. J. a v nadväznosti na uvedené skutočnosti konštatuje, že úloha oboch rodičov je v živote maloletého dieťaťa nezastupiteľná a odvolací súd nemá za preukázané, že by tomu bolo inak v predmetnej právnej veci. Správnosti uvedeného záveru súdu prvej inštancie nasvedčuje aj vykonané znalecké dokazovanie. Záujmom dieťaťa je nepochybne, aby bolo v starostlivosti toho z rodičov, ktorý uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič je dobrým rodičom. Starostlivosť a výchova o maloleté dieťa predpokladá zabezpečenie nielen materiálnych, ale i nemateriálnych podmienok, ktoré umožňujú rozvíjanie osobnosti maloletého dieťaťa.
46.2. V procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je - dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával, resp. sa stretával len vo veľmi obmedzenom rozsahu. Je dôležité zdôrazniť, že záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v jeho živote bez pochybností nezastupiteľné postavenie (nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Výkon rodičovských práv a povinností nesmie vystaviť maloleté dieťa negatívnym vplyvom.
47. Odvolací súd je toho názoru, že mal. J. je vzhľadom k svojmu veku ( 10 rokov) spôsobilý vyjadriť svoj názor v tom smere, či sa chce, resp. sa nechce stretnúť so svojím otcom a tráviť s ním svoj voľný čas, pričom tento svoj názor opakovane prezentoval pred súdnymi znalcami, ako aj pred kolíznym opatrovníkom. Na druhej strane je potrebné zohľadniť aj právo rodiča, v tomto prípade otca, na to, aby sa so svojím maloletým synom stretával a realizoval výkon svojich rodičovských práv a nielen povinností. Preto odvolací súd konštatuje, že právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným právom (čl. 4 Civilného mimosporového poriadku, 43 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine). V konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu, pričom jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
48. Maloletý J. pôvodne styk s otcom neodmietal. V novembri 2014 malo prísť údajne k nevhodnému sexuálnemu správaniu sa otca s jeho novou partnerkou priamo pred mal. J. a následne sa mali sexuálne aktivity realizovať priamo s mal. J.. Takéto správanie matka vyhodnotila ako sexuálne zneužívanie, čo ju podnietilo podať aj trestné oznámenie. Styk otca s mal. J. aj napriek uvedeným vážnym obvineniam prebiehal až do februára 2015. Matka realizácii styku nebránila. Následne bol dôvod odmietania otca doplnený o tvrdenia, že otec by mal po mal. J. kričať, resp. mu nevenuje náležitú starostlivosť. Znalci ustanovení v trestnom ako aj civilnom konaní si vypočuli názor mal. J., pričom zhodnotili, že žiaden z vyššie uvedených dôvodov nie je spôsobilý reálne vyvolať taký negatívny a nevraživý postoj detí k otcovi, aký prezentuje mal. J., ale je to skôr výsledok cieľavedomej činnosti matky a rodinných príslušníkov.
49. Odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že nebolo nijakým relevantným spôsobom preukázané, že by bolo mal. J. ublížené takým spôsobom, aby bol zakázaný styk otca s mal. synom, resp. nebol vôbec upravený styk otca s maloletým, tak ako to žiadala matka. Záujem maloletého J. na stretávaní sa s otcom odvolací súd vidí najmä v potrebe udržiavania vzťahu medzi rodičom a maloletým dieťaťom v zmysle chápania ho ako vzoru a autority, ktorý s rastúcim vekom dieťaťa bude nadobúdať širšie rozmery. Vzhľadom k tomu, ak má otec záujem sa s maloletými deťmi stýkať, jeho povahové vlastnosti neodôvodňujú predpoklad, že bude na neho negatívne vplývať a je schopný sa o nich počas doby styku postarať, je v ich záujme bez najmenších pochybností styk vykonať. Tento stav je pre maloleté dieťa prínosný po stránke emočnej, ako aj po stránke intelektuálnej.
50. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na tzv. výchovu prítomnosti či príkladom, ktorá je, ako je vo všeobecnosti známe, tou najúčinnejšou výchovnou metódou. Preto má byť aj rodičovi, ktorý s dieťaťom trvale nežije, umožnený pravidelný a čo najširší kontakt, pretože je to práve množstvo času, počas ktorého je možné realizovať aj neverbálne výchovné pôsobenie rodiča. S poukazom na uvedené odvolací súd uvádza, že matka by mala byť taktiež príkladom svojim deťom v tom smere, že by mala s otcom svojich detí vychádzať na zdvorilostnej úrovni tak, aby ona bola svojím správaním sa príkladom pre svoje deti a motivovala tak deti k stretnutiam so svojím otcom. Prípravou na styk otca s dieťaťom sa nerozumie len fyzická príprava matky, ktorá má zabezpečiť dieťaťu veci na oblečenie a podobne, ale aj určitá psychická pomoc a psychická príprava na stretávanie sa s druhým rodičom, čo v danom prípade úplne absentuje, resp. bolo kontraproduktívne. Matka je pre svoje deti vzorom, pričom možno predpokladať, že ak uvidia u svojej matky pozitívny vzťah k otcovi (na úrovni slušnosti a zdvorilosti), zmenia aj oni svoj postoj a nebude ho odmietať. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prípade neschopnosti rodičov spolu kooperovať pri výkone styku sa maloleté dieťa stáva rukojemníkom a obeťou. Pri výkone styku rodiča s maloletým dieťaťom je nevyhnutné vziať na zreteľ zodpovednosť matky, aby v záujme mal. J. na neho pozitívne vplývala a viedla ho k pozitívnemu vzťahu k otcovi. Dôležitá úloha otca v živote mal. detí je nepopierateľná, preto je úlohou matky vhodne na neho pôsobiť a zdôrazňovať mu dôležitosť stretávania sa s druhým rodičom aj v nadväznosti na jeho budúcu socializáciu v spoločnosti a následných partnerských vzťahoch.
51. Odvolací súd považuje z vykonaného dokazovania za preukázané, že matka mal. J. podsúva svoje názory a tvrdenia o otcovi, čím v ňom upevňuje ničím nepodložený negatívny vzťah k otcovi a už vôbec sa nesnaží ho zlepšiť, resp. prispieť k jeho náprave. Matka si musí uvedomiť, že rozpadom rodiny deti prestávajú vyrastať a žiť v úplnej rodine bez vplyvu otca na výchove detí, a teda absentuje jej zodpovednosť na spolupodieľaní sa a akceptácii otca. Rodičia sú aj po rozvode povinní snažiť sa o to, aby ich deti trpeli citovo čo najmenej stratou úplnej rodiny. Matka spôsobuje a vytvára v priebehu času, a to od posledného styku, t. j. od februára 2015 svojím prístupom umocnenie klamlivého pocitu u mal. dieťaťa, že otec nie je v jeho živote potrebný. Rodičia nesmú byť pri vytváraní nových životných vzťahov egoistickí, mysliac si, že ak im je dieťa zverené do osobnej starostlivosti, druhý rodič stráca právo byť spoluprítomný pri ich výchove. Žijú tak v klamstve a ilúzii, že dieťaťu nič nechýba. Spory medzi rodičmi sa nemôžu premietať do vzťahov k maloletým deťom.
52.1. Ako vyplýva z obsahu spisu, nie je preukázané, že by otec maloletému J. nejakým spôsobom ubližoval. Odmietanie je odôvodňované najmä údajným zážitkom s otcom a jeho partnerkou, kedy mali počas styku u otca (november 2014) mal. J. pripútať na stoličku, zatiaľ čo otec holil partnerkine genitálie, na čo sa J. musel pozerať. Pri ďalšom styku (december 2014) mali dať J. opätovne putá, dávali na neho kocky ľadu, partnerka otca mu mala olizovať telo. Pri tomto kričal v dôsledku čoho mu zalepili ústa. Ďalší deň ho mali vyzliecť donaha a zároveň sa mu vyhrážali s nožom v ruke. Tieto zážitky mali u mal. J. vyvolať negatívne pocity a strach z otca.
52.2. S týmito argumentmi sa vysporiadali súdom ustanovení znalci v predložených znaleckých posudkoch, pričom zhodne dospeli k záveru, že mal. J. nevykazuje znaky sexuálneho zneužívania a ani znaky typické pre týranú osobu. Taktiež pokiaľ ide o kresby, ktoré mali vychádzať z podvedomia dieťaťa, ktorými sprostredkúval svoje negatívne zážitky boli znalcami jednoznačne vyhodnotené ako nedôveryhodné, pretože do týchto kresieb bolo zasahované ďalšou osobu (posudzujúc ťah ceruzkou, tlak ceruzky na papier, odlišnosť línii). Poukazujúc na uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané správanie zo strany otca smerom k mal. synovi, ktoré by bezprostredne ohrozovalo jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, nemôže vplyv a negatívny postoj druhého rodiča ovplyvňovať vzťah otca s dieťaťom do takej miery, že dieťa odmieta otca v takom rozsahu, že ho fakticky vylúči z celého svojho života. Výchova detí zo strany rodiča, ktorý má umožnené s dieťaťom sa stretávať taktiež neznamená, že tento rodič bude počas stretnutia ľahostajný, nevyjadrí svoj názor aj taký, ktorý sa dieťaťu nepáči. Tento rodič predsa nestráca právo rozhodovať o dieťati.
53.1. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd na základe vykonaného dokazovania konštatuje, že postoj matky mal. J. možno jednoznačne definovať tak, že J. dostatočne na styk s otcom nepripravovala a nezdôrazňovala mu dôležitosť druhého rodiča v jeho živote, navyše mu prezentovala vlastný negatívny postoj a negatívne emócie vo vzťahu k otcovi, čím docielila odmietanie styku mal. syna s otcom. Odmietavý postoj k styku mal. J. s otcom by podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý sa opiera o závery znalcov pomohol zmierniť zodpovednejší prístup oboch rodičov a snaha všetkých o dosiahnutie harmonického a láskyplného vzťahu postupným budovaním dôvery nenásilným spôsobom, prípadne za prítomnosti pracovníkov sociálnej kurately.
53.2. Stav, keď rodič nepripravuje dieťa na styk s druhým rodičom a dieťa druhého rodiča odmieta, sa rovná ,,neumožneniu“ druhému rodičovi stretávať sa s dieťaťom. Ak je dieťa vo výchove rodiča, ktorý svojím prístupom do určitej miery podporuje dieťa v odmietaní druhého rodiča, niet záruky, že dieťa bude vychovávané v zdravom prostredí. Ide totiž len o skryté pestovanie odmietania až nenávisti, čo je zo strany rodiča a v záujme zdravého vývoja dieťaťa neakceptovateľné, ak samozrejme neexistujú dôvody na zákaz styku. Vždy existuje nádej, že dieťa v takomto veku môže prehodnotiť svoj odmietavý postoj, no potrebné sú objektívne vplyvy najmä zo strany odborníka.
54.1. Odvolací súd, berúc zreteľ na odmietavý postoja mal. dieťaťa vychádzajúci najmä z prostredia, v ktorom vyrastá a preberajúc názory matky a starej matky (matky matky), ktorý je založený na dôvode bez relevantného základu, nedostatok úprimného záujmu na strane matky vo vzťahu k akejkoľvek forme styku syna s otcom a so zreteľom na význam otca v živote maloletého dieťaťa, uvádza, že aj napriek tomu, že mal. J. má 10 rokov a je schopný posúdiť, či sa chce s otcom stýkať, resp. sa nechce, má rozhodnutie súdu zmysel a nič na tom nemôže zmeniť tá skutočnosť, že rodičia nie sú schopní sami sa dohodnúť na usporiadaní vzťahu otca s maloletým J.. V súdenej veci odvolací súd principiálne sledoval najlepší záujem maloletého dieťaťa, rešpektujúc pritom rodičovské práva otca.
54.2. Opätovne dáva do pozornosti závery vyššie uvedených znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že mal. J. W. preberá negatívny postoj a nežičlivú mienku od matky a rodinných príslušníkov zo strany matky. V jeho veku si počínanie otca vysvetľuje podľa toho, ako ho predostiera matka, prípadne stará matka, pretože na svojej úrovni nie je ešte schopný spracovať a chápať veci, ktoré otcovi vyčíta. V názore na neho sa stotožňuje s matkou, pričom je to názor nenávistný a nežičlivý. Správanie sa J. a jeho mienkotvorný proces je determinovaný prostredím, v ktorom žije. Javí sa, že matka cieľavedome upevňuje odpor k otcovi z dôvodu nespracovania jej vlastného negatívneho zážitku - rozpad manželstva z dôvodu nevery manžela, opustenie rodiny, nový partnerský vzťah otca maloletého. Tendencia matky izolovať otca od J. nie je dobrá. Znalci sa zhodli, že styk otca so synom mal nerušene pokračovať aj po rozdelení rodiny s tým, že obaja rodičia by mali byť zlepšeniu vzťahov nielen medzi sebou, ale najmä vo vzťahu k svojmu maloletému synovi nápomocní. Matka a taktiež aj jej blízki rodinní príslušníci, s ktorými je mal. J. v bezprostrednom kontakte, by mali nájsť schodnú formu komunikácie otcom detí a sprostredkovať aj ich zmierlivé zblíženie.
54.3. Matka prezentujúc v konaní najlepší záujem maloletého syna detí by mala jednoznačne podporovať svojho syna v tom, aby prijal svojho otca a opätovne si k nemu vytvorili väzby typické pre rodiča a dieťa a nie prostredníctvom nich prezentovať negatívny postoj k svojmu exmanželovi. Maloletého syna by mala pripravovať na styk s otcom dôkladnejšie, a teda aj po psychickej stránke, aby mu uľahčila stretnutia s ním, pričom takéto stretnutia by u maloletého dieťaťa nikdy nemali vyvolávať traumatizujúci zážitok. V tomto smere je vhodné, aby samotná matka išla synovi príkladom tým, že bude udržiavať s ich otcom prinajmenšom zdvorilostný vzťah, motivujúci maloletého J. k styku so svojím otcom, pričom tento sa bude správať obdobne. Rovnako tak odvolací súd chce vyzvať aj rodinných príslušníkov, ku ktorým J. prechováva zrejme najsilnejšie vzťahy (matku a starú matku považuje za svoju rodinu), aby boli nápomocní v obnovení vzťahu svojho vnúčaťa s otcom, ktorý je pre jeho ďalší život nevyhnutne potrebný. Možno predpokladať, že vzhľadom na vek mal. J. mu bude stará matka, prípadne iní blízki rodinní príslušníci a taktiež aj matka vzorom a bude ich nasledovať, v dôsledku čoho zmení svoj odmietavý, relevantne nepodložený postoj k otcovi.
55. Za danej skutkovej situácie dospel odvolací súd k záveru, že nemožno rozhodnúť o zmene zverenia mal. J. do výlučnej osobnej starostlivosti otca, keďže v súčasnosti k nemu mal. J. prechováva výlučne emócie negatívneho charakteru. Odlúčenie od matky, ktorá svojim negatívnym postojom k úlohe otca ako rodiča v živote J. nepriaznivo vplýva na jeho zdravý psychický a fyzický vývoj, by bolo pre mal. J. traumatizujúce, čo by mohlo následne vyvolať ďalšie komplikácie vo vzťahu k jeho krehkej psychike, ktorá už teraz vykazuje znaky určitých porúch ADHD, separačná úzkosť). V tomto smere súd prvej inštancie majúc na zreteli najlepší záujem mal. J. správne rozhodol aj o zamietnutí návrhu otca na zmenu zverenia mal. J..
56. Vzhľadom k uvedenému dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým zamietol návrhy na matky, ktorými sa domáhala zákazu styku otca s mal. synom, resp. v konaní následne žiadala, aby súd styk otca s mal. J. neupravil, ako aj návrh otca na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, je vecne správne, a preto ho v tejto časti potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP.
57.1. V nadväznosti na to, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by boli návrhy matky, ako aj návrh otca na zmenu zverenia maloletého dôvodné, súd prvej inštancie posudzoval návrh otca na rozšírenie styku s mal. synom. V tomto smere bol styk rozšírený oproti Dohode rodičov, schválenej rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/124/2013-117, zo dňa 10. 09. 2014 o úpravu styku otca s mal. synom počas letných prázdnin, Vianočných sviatkov a Veľkonočných sviatkov. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, keďže dohoda rodičov schválená súdom prvej inštancie podrobne neupravovala styk otca s mal. J. počas prázdnin, a preto bolo dôvodné úpravu styku rozšíriť.
57.2. Vo vzťahu k uvedenému výroku o rozšírení styku otca s mal. J. sa však ako problematické javí zo strany otca rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadom miesta prevzatia a odovzdania mal. J. na styk s otcom. Otec namietal, že miesto odovzdania a prevzatia nie je dostatočne v rozsudku určité, čo zneužíva matka mal. J. na marenie styku. Raz považuje za miesto bydliska matky priestor pred bytovým domom, inokedy samotný byt, pričom následne matka konfrontuje otca s tým, že sa na styk nedostavil.
58.1. V tomto smere odvolací súd poznamenáva, že štandardnou úpravou je, že miestom odovzdávania a preberania dieťaťa je miesto jeho bydliska. Z vykonaného dokazovania sa javia námietky otca v tom smere, že miesto bydliska matky, a teda aj mal. J., nie je vhodné, pretože je zo strany susedov a rodinných príslušníkov matky osočovaný, a to pri preberaní, ako aj odovzdávaní maloletého (v čase, kedy styk riadne prebiehal). Títo dohliadajú na priebeh styku a následne sa negatívne až vulgárne vyjadrujú na adresu otca a mal. J.. Stará matka J., ktorá býva taktiež v uvedenej lokalite svojou prítomnosťou podporuje vnuka v tom, aby odmietal styk s otcom. V dôsledku uvedeného sa navyše komplikuje situácia odovzdávania mal. J. na styk otcovi, pričom situácia je vyhrotená už samotnými vzťahmi rodičov medzi sebou a otca s mal. synom. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd dospel k záveru o potrebe zmeniť miesto odovzdania a vrátenia na styk mal. J.. Bydlisko matky, či už samotný byt, alebo priestor pri vchode do bytového domu sa s ohľadom na zistený skutkový stav javí ako nadbytočne stresujúci a podporujúci mal. J. v odmietaní styku s otcom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že medzi rodičmi niekedy dochádza k potýčkam aj na verejnosti, avšak s ohľadom na daný stav a elimináciu negatívnych vplyvom na mal. J. zo strany vonkajšieho prostredia odvolací súd vzhliadol potrebu zmeny rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku o úprave styku.
58.2. Ako nové miesto prevzatia mal. J. otcom na styk a zároveň aj miesta odovzdania odvolací súd určuje priestor pred hlavným vchodom P. U. pričom ide o stabilnú inštitúciu, ktorej zánik, resp. presunutie do iných priestorov odvolací súd nepredpokladá, a teda v dôsledku uvedeného by nemal nastať problém s vykonateľnosťou rozhodnutia v uvedenej časti. B. a rV. sa v tomto smere javia odvolaciemu súdu ako subjekty nestabilné, ktorých zánikom, resp. premiestnením by sa rozhodnutie mohlo stať v časti úpravy styku nevykonateľným, čo by neprispelo k zlepšeniu vzťahov medzi rodičmi a konkrétne medzi otcom a synom, keďže by bola následne potrebná ďalšia súdna úprava, čo by mohlo opätovne vyvolať negatívne emócie u mal. J., ktorý je informovaný o priebehu súdneho konania z dôvodu, že tento má k matke pomerne silný, až nadštandardne silný citový vzťah, hraničiaci so závislosťou na nej s potrebou ju ochraňovať a vo všetkom jej vyhovieť.
58.3. Pri návrhu otca, aby sa styk realizoval na parkovisku pred budovou na F. XXX, U., odvolací súd prihliadol na námietky matky, že ide o miesto blízko cesty, čo sa zdá byť nebezpečné aj vo vzťahu k nekontrolovateľným prejavom odporu mal. J. proti styku s otcom. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd zvolil ako miesto odovzdania P. 59. Matka namietala v odvolaní aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým jej súd prvej inštancie nariadil povinnosť sa podrobiť odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré sa malo vykonať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny M. S., na Referáte poradensko-psycholgoických služieb v trvaní 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
60.1. Podľa § 37 ods. 1 ZoR, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. 60.2. Podľa § 37 ods. 2 písm. d/ ZoR, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných opatrení uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo inému odbornému poradenstvu.
60.3. Podľa § 37 ods. 4 písm. a/, b/ ZoR, Na zabezpečenie účelu výchovného opatrenia alebo na zabezpečenie úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa počas výkonu výchovného opatrenia podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3 súd môže rodičom dieťaťa, osobám, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcim osvojiteľom, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľom alebo poručníkovi, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, uložiť a) povinnosť spolupracovať so zariadením podľa odseku 2 alebo podľa odseku 3, s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom, b) inú povinnosť.
60.4. Podľa § 37 ods. 7 ZoR, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením.
61. Podľa § 37 ods. 8 ZoR, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
62. Rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Za výchovu a vývoj dieťaťa nesú spoločnú zodpovednosť. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa. Následkom vád vo výkone rodičovských práv a povinností však môže byť nielen uloženie výchovného opatrenia, či už súdom alebo orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, ale aj pozastavenie, obmedzenie či pozbavenie rodičovských práv a povinností podľa § 38. Aj samo dieťa má právo požiadať o pomoc pri ochrane svojich práv orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, iný štátny orgán, ktorý je príslušný chrániť práva a právom chránené záujmy dieťaťa (napr. policajný orgán), zariadenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obec, vyšší územný celok, právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorej bola udelená akreditácia podľa zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele, školu, školské zariadenie alebo poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Tieto orgány sú povinné poskytnúť dieťaťu okamžitú pomoc pri ochrane jeho života a zdravia, vykonať opatrenia na zabezpečenie jeho práv a právom chránených záujmov, a to aj sprostredkovaním tejto pomoci. Platí to aj vtedy, ak dieťa vzhľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť nemôže požiadať o pomoc samo, ale prostredníctvom tretej osoby. O pomoc môže dieťa požiadať aj bez vedomia rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne oň stará. Rodičovské práva a povinnosti tým nie sú dotknuté. Samozrejme, aj rodič, resp. osoba, ktorá sa osobne stará o dieťa (osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, pestún, poručník, ak sa o maloleté dieťa osobne stará, budúci osvojitelia, osvojitelia), má právo požiadať uvedené subjekty o pomoc pri výkone svojich práv a povinností.
63.1. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, je daná možnosť súdu rozhodnúť o uložení výchovných opatrení. Úpravu výchovných opatrení obsahuje aj § 12 až 14 zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Ak je to potrebné v záujme dieťaťa, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v zmysle tohto zákona obligatórne rozhodne o uložení výchovného opatrenia ustanoveného zákonom o rodine (§ 37 ods. 2) alebo o uložení výchovného opatrenia uvedeného v § 12 zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. Výchovné opatrenie môže uložiť okrem súdu aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, samozrejme, okrem výchovných opatrení, na základe ktorých sa odníma dieťa z osobnej starostlivosti rodičov alebo osoby, ktorá sa osobne o dieťa stará a ktoré môže v zmysle čl. 41 ods. 4 Ústavy SR a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa uložiť len súd.
63.2. Napomenutie maloletého dieťaťa, jeho rodičov a iných fyzických osôb má jednorazový charakter a ukladá sa v prípade menej závažných porúch a závad, výnimočných a ojedinelých vybočení. Ide o najmiernejšie výchovné opatrenie a súd ho spravidla ukladá v prípadoch, keď ešte možno predpokladať, že jeho uložením môže dôjsť k náprave správania maloletého dieťaťa, rodiča alebo iných fyzických osôb, ktoré ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu, a teda ak je pravdepodobné, že napomenutím sa zabráni opätovnému vadnému správaniu maloletého, ktorý si uvedomí následky svojho správania, alebo sa odstráni negatívny a rušivý vplyv na výchovu maloletého alebo ohrozenie jeho riadnej výchovy zo strany rodičov alebo iných fyzických osôb. Súdy ukladajú dohľad nad výchovou maloletého v prípadoch závažnejšieho narušenia alebo ohrozenia výchovy maloletého, ak si záujem na riadnej výchove dieťaťa vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie. Dôvody na toto výchovné opatrenie spočívajú tak v správaní maloletého, ako aj v zanedbávaní výchovy zo strany rodičov alebo v narušovaní, prípadne nedostatočnom výchovnom pôsobení zo strany iných osôb, avšak za predpokladu, že nápravu možno dosiahnuť vhodným usmernením v doterajšom výchovnom prostredí (R 21/1990). Dohľad vykonáva vždy ten orgán, ktorý ho uložil. Súd ho vykonáva za súčinnosti najmä orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, jeho výchovy, súd môže maloletému dieťaťu uložiť obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj, t. j. obmedzenie v určitej činnosti alebo určitom konaní.
64.1. Odvolací súd vzhľadom na vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie dospel k záveru o vecnej správnosti výroku, ktorým súd prvej inštancie nariadil výchovné opatrenie matke, ktorým sa má podrobiť odbornému a sociálnemu poradenstvu na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny M. ktoré vykoná Referát poradensko-psychologické služby v trvaní 6 mesiacov po právoplatnosti rozsudku, ktorého úlohou bude docielenie a podporenie pozitívneho vzťahu syna s otcom, docielenie diferencovania partnerskej a rodičovskej problematiky, vylúčenie ovplyvňovania maloletého v budovaní negatívneho obrazu otca a docielenie toho, aby výchova matky nebola podmieňujúca a manipulujúca. 64.2. Konanie matky bolo v rámci vykonaného znaleckého dokazovania zhodne všetkými ustanovenými znalcami zhodnotené ako správanie manipulatívne, ktorého cieľom je vytvoriť u mal. J. negatívny obraz o svojom otcovi a následne v ňom túto myšlienku upevňovať. Negatívne postoje matky smerom k otcovi maloletého pritom pramenia z nespracovaného rozpadu manželstva zavinením manžela a jeho neverou. Skutočnosť, že matka mal. J. sa doposiaľ nevyrovnala so sklamaním a zradou bývalého manžela následne prenáša aj na svojho mal. syna, ktorý to vidí, preciťuje a tak si osvojuje jej postoje, keďže sám si s ohľadom na svoju rozumovú vyspelosť nevie vytvoriť vlastný názor a následne aj vzniknutú situáciu správne posúdiť.
64.3. Súdom ustanovení znalci zhodne tvrdia, že je potrebné zmeniť postoj matky, ktorá negatívne vplýva na svojho syna upevňujúco v ňom myšlienku, že jeho otec je zlý a takéhoto otca v živote nepotrebuje, pričom svoje správanie mylne odôvodňuje najlepším záujmom svojho syna. U. na tieto skutočnosť súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v predmetnej veci vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu je matka tým problematickým subjektom, ktorého postoj je potrebné v záujme maloletého dieťaťa zmeniť a prispieť k náprave jej myslenia vo vzťahu k otcovi a následne, aby bola ona práve tá, ktorá bude syna motivovať k stretnutiam s otcom. Odvolací súd opätovne poznamenáva, že je nanajvýš potrebné, aby si matka uvedomila, že vzťah syna a otca je v živote maloletého dieťaťa nenahraditeľný a ani samotná matka nie je schopná nahradiť mal. J. to, čo by získal za predpokladu, že by sa s otcom stýkal a mal s ním pozitívny vzťah. Vzhľadom k uvedenému teda výchovné opatrenie tak, ako bolo matke nariadené súdu prvej inštancie sa javí ako opodstatnené. Následne bude súd prvej inštancie priebežne v zmysle vyššie citovaných ustanovení dohliadať na priebeh výchovného opatrenia s cieľom posúdiť, či výchovné opatrenie plní svoj účel a zhodnotí, či nie je potrebné nariadiť ho opakovane.
65. Pokiaľ ide o výrok ohľadom nariadenia výchovného opatrenia matke maloletého, na základe ktorého je matka povinná umožniť styk otca s mal. J. v jej neprítomnosti v priestoroch neštátneho subjektu U.. B. F., so sídlom M. S., v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní 6 mesiacov od vykonateľnosti rozsudku a v rámci tohto obdobia je matka povinná sa podrobiť terapeutickému procesu za účelom realizácie styku otca s maloletým, pričom otec je povinný pri nariadených výchovných opatreniach povinný poskytnúť súčinnosť v súlade s pokynmi subjektu, ktorý vykonáva realizáciu týchto opatrení, odvolací súd o vecnej správnosti tohto výroku nerozhodoval vzhľadom k tomu, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu už bolo toto výchovné opatrenie vykonané. Keďže výchovné opatrenie, ktoré sa malo realizovať v priestoroch neštátneho subjektu U.. B. F., so sídlom M. S., pričom malo trvať 6 mesiacov od vykonateľnosti rozsudku, pričom ďalším výrokom rozsudku bola vyslovená predbežná vykonateľnosť rozsudku. Keďže rozsudok prevzala právna zástupkyňa matky dňa 14. 12. 2017, právny zástupca otca dňa 13. 12. 2017, Úrad práce sociálnych vecí a rodiny dňa 14. 12. 2017 a PhDr. B. F. dňa 13. 12. 2017, bolo výchovné opatrenie už realizované, o čom bola následne odvolaciemu súdu doručená aj Záverečná správa zo súčinnosti pri výkone styku otca s maloletým zo dňa 15. 06. 2018, súdu prvej inštancie doručená dňa 18. 06. 2018 a odvolaciemu súdu postúpená dňa 27. 06. 2018. Poukazujúc na uvedené skutočnosti sa už odvolací súd nezaoberal odvolacími námietkami matky ani vecnou správnosťou tejto časti rozhodnutia ohľadne tohto výchovného opatrenia.
66. V súvislosti s ostatnými námietkami matky uvádzanými v odvolaní, ktorými namietala, že súd nevykonal niektoré dôkazy, ktoré navrhovala, resp. mala námietky smerujúce proti vypracovaným znaleckým posudkom, odvolací súd dospel k záveru, že tieto námietky sú nedôvodné. Súd prvej inštancie sa s predloženými návrhmi na vykonanie dokazovania vysporiadal v súlade s príslušnými procesnými predpismi a správne dospel k záveru, že vykonanie navrhovaného dôkazu nie je pre danú veci potrebné, návrh zamietol. Pokiaľ ide o závery znaleckých posudkov, nesúhlas s nimi už bol vyjadrený matkou, resp. jej právnou zástupkyňou v konaní pred súdom prvej inštancie, pričom na námietky matky reagovali aj samotní znalci, ktorí boli v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutí ako svedkovia. Opakovane poukazovať na uvedené skutočnosti je teda nadbytočné.
67.1. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie zobral do úvahy všetky aspekty a špecifiká veci a pri hodnotení záujmu maloletého dieťaťa na úprave styku s otcom prihliadol aj na súčasné postoje mal. J.R., ovplyvnené matkou a jej rodinnými príslušníkmi (matkou), pričom zhodnotil predchádzajúci pevný a citový vzťah s ich otcom počas bezproblémového spolužitia otca s mal. J. a považuje za potrebné zdôrazniť, že je potrebné, aby rodičia našli spoločnú reč, a to v záujme svojho spoločného maloletého dieťaťa, s cieľom dopriať mu kompletnú rodinu, ktorú tvoria obaja rodičia aj napriek tomu, že sú rozvedení a nežijú v spoločnej domácnosti, pretože nemožno znevažovať rolu druhého rodiča tým spôsobom, že rodič, s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti, sa snaží dieťa presvedčiť , že oni sami sú rodina a druhý rodič do ich života už nepatrí a nie je dôležitý.
67.2. Aj napriek tomu, že má mal. J. doposiaľ odmietavý postoj k otcovi, má súdne rozhodnutia zmysel a styk v rozsahu upravenom dohodou rodičov a následne rozšírení rozhodnutím súdu prvej inštancie je potrebný k obnove vzťahov, postupnej komunikácii s otcom na zdvorilostnej úrovni a neskoršiemu nadobudnutiu dôvery v rodiča. Odvolací súd záverom apeluje na matku, aby sa viac angažovala a snažila v záujme zdravého fyzického a psychického vývoja maloletého syna pokúsila vysvetliť dôležitosť druhého rodiča v jeho živote a podporila ho k odbúraniu negatívnych emócii vo vzťahu k otcovi a v neposlednom rade mal. J. motivovala k stretnutiam s ním. Odvolací súd vyjadruje presvedčenie, že rodičia nájdu spoločnú reč s cieľom neprenášať vlastné konflikty a nezhody na maloletého, ktorého psychická a fyzická pohoda, by mala byť ich priorita.
68.1. Záverom odvolací súd dodáva, že v množstve prípadov týkajúcich sa sporom o maloleté dieťa (deti) zo strany jeho (ich) rodičov poukazujúcich síce na záujmy mal. dieťaťa (detí) a potrebu jeho (ich) ochrany, paradoxne dochádza, a mnohokrát už nezvratne, k poškodeniu záujmov dieťaťa (detí). Zdôrazňuje, že pri úprave styku by bolo vhodné postupovať nanajvýš citlivo a trpezlivo, spočiatku v návykovom režime tak, aby nedochádzalo k stresovaniu maloletého a matka by v jeho záujme mala sa snažiť vybudovať lepší vzťah tohto dieťaťa k jeho otcovi. Aj otec by si mal však uvedomiť, že zdravý psychický vývoj maloletého stojí nad záujmom otca v obmedzenej miere, v rámci úpravy styku, podieľať sa na starostlivosti o maloletého, v záujme ktorého je predovšetkým, aby vyrastal v priateľskej atmosfére a atmosfére lásky, porozumenia a tolerancie. Zvrchovaný záujem dieťaťa môže, podľa okolností konkrétneho prípadu prevážiť nad záujmom otca na úpravu styku, avšak v danom prípade z vykonaného dokazovania zatiaľ nebolo preukázané, že by styk maloletého s otcom nemal byť upravený, a už vôbec nie, že by mal byť zakázaný, keďže otec nezneužil svoju rodičovskú zodpovednosť, avšak bez ohľadu na to, kto vo väčšej či menšej miere zodpovedá za daný rozvrat vzťahov nielen medzi rodičmi, ale aj za nepriateľský postoj dieťaťa k otcovi, by si rodičia v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja mali uvedomiť, že súd nemôže rozkázať ľudským citom, a tak ani otec by nemal „tlačiť na pílu“ v smere za každých okolností vynucovať si svoje práva, ale by tiež mal prehodnotiť svoju doterajšiu stratégiu a voliť aktuálne vhodnejšie formy kontaktu so synom J..
68.2. V tejto súvislosti dáva do pozornosti rodičov Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 19.9.2018, sp. zn. I.ÚS 216/2018, v ktorom uviedol: „Objektívnym explicitne stanoveným zákonným kritériom pre rozhodnutie vo veci maloletého je „záujem maloletého dieťaťa“, čo korešponduje s podstatou a účelom základného práva maloletého dieťaťa na rodičovskú výchovu a starostlivosť a tomuto právu zodpovedajúcemu základnému právu obidvoch rodičov na starostlivosť a výchovu o svoje dieťa. Obsah týchto práv je homogenizovaný nielen v práve, ale súčasne aj v povinnosti na sústavnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa v zmysle ustanovenia § 28 ods. 1 písm. a) zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“). Pokiaľ teda ide o záujem maloletého dieťaťa, súd musí tento vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale s ohľadom na in concreto okolnosti spočívajúce v danosti prípadne v absencii nielen „technických“ podmienok na výchovu, starostlivosť a všestranný vývoj maloletého (bytové predpoklady, dochádzka do školy alebo na voľnočasové aktivity, lekárska starostlivosť a pod.), ale aj vzhľadom na emocionálne (či už pozitívne alebo negatívne) väzby maloletého ku každému z rodičov, tobôž ak o kvalite týchto väzieb vypovedá nestranné znalecké posúdenie“.
69. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol aj v duchu uvedeného nálezu ústavného súdu na základe nestranného znaleckého posúdenia, a preto poukazujúc na uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako uviedol v enunciáte tohto rozsudku a nevidel dôvod na doplnenie či zopakovanie dokazovania v tejto veci, keďže rozhodnutie prvoinštančného súdu je založené na skutočnostiach majúcich oporu v skutkovom stave a dôkazoch v spise a je aj v súlade s ust. § 220 ods.2 CSP jasne a výstižne odôvodnené.
70.1. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
70.2. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
70.3. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
71. Pretože v konaní vo veciach styku s maloletým ide o konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktoré patrí do mimosporového konania, v zásade platí, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, preto odvolací súd, keďže čiastočne zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o styku, rozhodol o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
72. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).