Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Uznesenie_7P-87-2020.pdf
PDF · 125.45 KB
No categories available
7P/87/2020
Uznesenie
Okresný súd Nové Zámky, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: V. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. P. XXX, v konaní zastúpený: JUDr. Pavel Hagyari, advokát, Vlčkova 8/A, Bratislava a R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., A. X, v konaní zastúpená advokátkou: Mgr. Marta Magyarová, Palárikovo, Janka Kráľa 4, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Matka sa návrhom podaným prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáha nariadenia neodkladného opatrenia, aby bol dočasne styk otca neupravený, prípadne, aby bol zúžený na jedno stretnutie mesačne v rozsahu dvoch hodín. Svoj návrh odôvodnila tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej maloletý bol zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletého v sume 65,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Ďalej je otec oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Otec je tiež oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť v určenom čase a otec je povinný v určenom čase dieťa matke vrátiť. Ďalej matka v návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/6/2015 - 630 zo dňa 16.11.2017 bol zmenený vyššie citovaný rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku upraveného týmto rozsudkom, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/10/2018 - 836 zo dňa 05.12.2018 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o úprave styku otca s maloletým potvrdil s tou zmenou, že otec si maloletého prevezme od matky v stanovenú hodinu pred hlavným vchodom Slovenskej pošty a.s., so sídlom A., O. X, kde jej aj maloletého v stanovenú hodinu odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť, v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. Matka ďalej v návrhu uviedla, že v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky č.k. 12P/6/2015 bol vykonaný
výsluch maloletého, ktorý uviedol, že nechce k otcovi ísť, lebo mu ubližovali aj s jeho frajerkou, nikdy v živote ho už nechce, ani keby tam bola maminka, masívne otca odmieta, má z neho strach a keď ho uvidel, utekal od neho preč. Uvedené slová vyjadruje až doteraz. Poukázala ďalej na správu triednej učiteľky základnej školy zo dňa 03.12.2018, z ktorej vyplýva, že správanie maloletého sa zhoršuje ku koncu týždňa vo štvrtok a v piatok a sám sa vyjadril, že nenávidí víkendy, k čomu matka uviedla, že maloletý negatívne hodnotí tie dni, počas ktorých by sa mal s otcom stretávať, t.j. víkendy. Aj z ďalšej správy zo základnej školy zo dňa 16.09.2016 označenej ako správa zo stretnutia otca s maloletým vyplýva, že otec požiadal o stretnutie s maloletým, ktorý keď zbadal svojho otca, ostal vyplašený, otočil sa na odchod, vyskočil triednej učiteľke do náručia a začal sa celý triasť. Matka ďalej uviedla, že maloletý má averziu voči slovu otec a ak sa dané slovo v texte nachádza, nenapíše ho, neprečíta, vynechá ho a postavu otca ani nenakreslí. Bola situácia, že maloletý si počas styku dňa 26.01.2019 ľahol na cestu, aby nešiel s otcom. Maloletý prežíval veľké stresy pri okamihoch, keď sa mal s otcom stretnúť. Taktiež zo správy O.. L. Z. zo dňa 17.12.2018, ako matka ďalej uviedla, vyplýva, že maloletý nechce chodiť k svojmu otcovi a lekárka žiadala o jeho psychiatrickú rehospitalizáciu pre zhoršenie psychického stavu maloletého. Maloletý bol v dňoch 06.05.2019 až 10.05.2019 rehospitalizovaný v Národnom ústave detských chorôb v Bratislave, kde bolo preukázané, že má strach z otca, čo má vplyv na zvýšenie úzkosti, kde v sebaposudzovanom dotazníku priznáva obavy z niečoho zlého do budúcna, cíti tlak a necíti sa šťastný. V prežívaní nie je aktuálne prítomná depresia, ale strach z otca, aj úvahy o tom, že by sa zabil, dáva do súvislosti s tatinom, čo uviedla v tejto správe A.. C.. A.. V. R. taktiež vo svojom posudku, ktorý bol vypracovaný v trestnej veci T. zo dňa 08.03.2017 uviedla, že maloletý deklaruje strach z otca a že zo strany matky neprichádza k citovému vydieraniu alebo s manipulácii s maloletým, ktoré by boli zo strany matky vedomé a cielene naplánované. Na základe uvedeného aj Okresný súd Nové Zámky v konaní č.k. 12P/6/2015 v odôvodnení svojho uznesenia zo dňa 07.02.2019 uviedol, že by bolo v súčasnosti na mieste rešpektovať negatívny postoj maloletého k realizácii styku s otcom a aspoň určitý čas ho prestať nútiť na stretávania sa s otcom až do času zmeny jeho postoja k otcovi. Matka v tejto súvislosti poukázala na uznesenie Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/10/2018
- 836 zo dňa 05.12.2018, že rodičia by si mali v záujme zdravého psychického a fyzického vývoja uvedomiť, že súd nemôže rozkázať ľudským citom a tak ani otec by nemal „tlačiť na pílu“ v smere za každých okolností vynucovať si svoje práva, ale tiež by mal prehodnotiť svoju doterajšiu stratégiu a voliť aktuálne vhodnejšie formy kontaktu s maloletým. Matka ďalej v návrhu uviedla, že na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu otca (oprávneného) na výkon rozhodnutia súdu o úpravu styku s maloletým dieťaťom pod č.k. 16Em/3/2019, ktoré ešte nie je právoplatne ukončené. Okrem iného uviedla, že otec na ňu podal viac ako sto trestných oznámení a podáva ich naďalej, pričom ona musí neustále chodiť na výsluchy, čo ju časovo vyťažuje, je živiteľkou rodiny a keď príde z práce, množstvo času sa musí venovať maloletému, u ktorého podľa najnovšej lekárskej správy Národného ústavu detských chorôb v Bratislave zo dňa 06.08.2020 bola diagnostikovaná aj diagnóza, a to atypický autizmus. Matka ďalej poukázala na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 16Em/3/2019 bola vypočutá ako svedkyňa A.. V. P. - psychologička a psychoterapeutka, u ktorej je maloletý v psychologickej starostlivosti a uviedla, že ak V. niečo opakovane nechce, tlak u neho vytvára ešte väčšiu obranu, v dôsledku čoho vzhľadom na predčasnú pubertu je možný vznik rizík, ktoré by viedli k emocionálnemu disbalansu, prípadne i sebapoškodzovaniu. Odlúčenie dieťaťa od matky by rovnako nebolo vhodné, ani jeho odňatie a odovzdanie otcovi, podľa nej by to bola tragédia. Matka ďalej poukázala na to, že otec s ňou nekomunikuje a keď príde na styk, len sedí v aute a ani nevyjde a po troch až piatich minútach odíde preč, pričom ju vidí stáť pred hlavným vchodom pošty, nekomunikuje s ňou, odíde a následne na ňu podá trestné oznámenie, i keď ona mu niekoľkokrát navrhla, aby išiel pozrieť maloletého do bytu. Uviedla ďalej, že otec na styk nechodí, pričom ona maloletého vždy na styk citlivo pripravuje, avšak maloletý sa pri spomenutí otca rozruší. Matka ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. US 276/2014 - 48 zo dňa 28.10.2014, v ktorého vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. 27P/291/2012 - 110 zo dňa 11.12.2012 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 4CoP/4/2013 zo dňa 05.04.2013 bol upravený styk s druhým rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti a to tak, že styk s druhým rodičom (v tomto prípade s matkou) sa neupravuje. Súdy o tomto výroku rozhodli aj bez dohody rodičov. Ústavný súd dospel k názoru, že krajský súd aplikoval relevantné právne predpisy podľa ich obsahu a vykladal ich v súlade so všeobecnými princípmi. Podľa názoru matky zákonná úprava umožňuje upraviť styk s druhým rodičom, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti a to tak, že vysloví výrok, že styk maloletého sa s druhým rodičom (ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti) neupravuj, a to aj bez dohody rodičov, ktorou by žiadali styk neupraviť.
2. Otec vo svojom vyjadrení prostredníctvom svojho právneho zástupcu k návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s podobným znením podala matka na tunajší súd už v roku 2019 a konanie o ňom bolo vedené pod č.k. 16P/49/2019, pričom Okresný súd Nové Zámky uznesením zo dňa 13.05.2019 v tomto konaní návrh matky zamietol, pričom pri svojom rozhodovaní vychádzal z rovnakých dôkazov, ktoré matka predložila aj do tohto konania. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené aj uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 6CoP/46/2019 - 180 zo dňa 29.01.2020. Ďalej otec uviedol, že dôvodom, pre ktorý matka podala tento návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je ochrana najlepšieho záujmu maloletého, ale jej osoby, keďže v súčasnosti je vedené na tunajšom súde konanie o výkon rozhodnutia pod č.k. 16Em/3/2019 a rovnako aj trestné stíhanie za prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia na OR PZ Nové Zámky pod sp. zn. T., v ktorej trestnej veci bol už aj vypracovaný znalecký posudok č. 66/2020 znalkyňou O.. Motiváciou matky je, ako otec ďalej vo vyjadrení uviedol, že v prípade vydania takéhoto rozhodnutia, matka by nemohla byť stíhaná v ďalších prípadoch za marenie výkonu úradného rozhodnutia a rovnako by voči matke nebolo možné iniciovať konanie o výkon rozhodnutia, a teda by sa vyhla akejkoľvek zodpovednosti za jej konanie, ktoré voči jeho osobe pácha už viac, ako päť rokov. Poukázal na to, že v konaní 16Em/3/2019 boli riešené všetky skutočnosti, ktoré matka uvádza vo svojom podaní. Otec tiež uviedol, že matke už v konaní vedenom na Okresnom súde Nové Zámky pod č.k. 7Em/1/2016 bola uložená pokuta za neplnenie povinností vyplývajúcich z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia o úprave styku s maloletým, a to na základe uznesenia č.k. 7Em/1/2016 zo dňa 06.03.2018, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 9CoE/88/2018 zo dňa 29.11.2018. Otec ďalej uviedol, že matka si neplní svoju povinnosť uloženú súdom, maloletého na styk nepripravuje, zámerne zničila jeho vzťah s maloletým a vyvinula maximálne úsilie, aby maloletý ho začal nenávidieť a začal prežívať stresové situácie, napr. trestné oznámenie za sexuálne zneužívanie, ktoré sa ukázalo ako nepravdivé. Poukázal na to, že aj znalci a psychologička A.. G. S. uviedli, že obnovenie styku otca s maloletým bude možné až vtedy, keď matka zmení svoj celkový doterajší postoj a naučí sa pripraviť dieťa na styk nie len tým, že ho oblečie a fyzicky privedie na miesto odovzdania k otcovi, ale že vlastným správaním hlavne v domácom prostredí presvedčí dieťa o tom, že aj ona sama chce, aby sa s otcom stretávalo, čím docieli, aby maloletý nemal voči nej výčitky, keď sa s otcom stretne. Ďalej otec poukázal na vyjadrenie matky, že otec sa s maloletým nestretol už štyri roky, preto mu nie je jasné, z čoho by mal maloletý mať stále strach. Uviedol tiež, že matka stavia svoj záujem nad záujem maloletého, ktorému vedome už niekoľko rokov upiera jeho otca, a to evidentne z dôvodu, že sa do dnešného dňa nepreniesla cez ich rozvod. Pokiaľ ide o lekársku prepúšťaciu správu z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave zo dňa 06.08.2020 uviedol, že aj v tejto lekárskej správe je uvedené, že anamnestické údaje sú získané od matky, pacienta a z dostupnej dokumentácie, pričom matka nikdy nezabudla uviesť, že u maloletého bolo podozrenie na sexuálne zneužívanie zo strany otca, i keď tieto závery boli už v minulosti vyvrátené. Matka všetky poruchy správania u maloletého dáva za vinu otcovi, lebo po lekárskych vyšetreniach chodí výlučne ona a v anamnéze sa spomínajú vždy len negatíva vo vzťahu k otcovi a aj keď bola maloletému určená diagnóza atypický autizmus, neznamená to, že by sa nemohol stretávať s otcom. K výpovedi A.. V. P., ktorá uviedla, že u maloletého došlo ku kontaktu s nevhodným sexuálnym obsahom, ale potom sa to stratilo, otec uviedol, že mu príde nepravdepodobné, aby sa takýto zážitok len tak vytratil a dieťa naň zabudlo. Taktiež pokiaľ ide o správanie maloletého a odmietanie otca, docielila matka toto jeho správanie tým, že podala na otca trestné oznámenie a dosiahla zákaz jeho styku s maloletým, pričom v tomto období mala dostatočne široký priestor na to, aby maloletého podporila v odmietaní otca. Otec ďalej poukázal na výpoveď A.. P., že ona s maloletým rieši primárne školské veci a maloletý ju navštevuje nepravidelne, podľa potreby, asi raz za štvrťroka a ona mu t.č. pomôcť nevie. Otec ďalej poukázal na výpoveď pani L. G., ktorá v rámci organizácie Rada pre práva dieťaťa pomáha rodičom a deťom, ktorí medzi sebou majú konflikty najmä po rozvode a podľa jej vyjadrenia sa maloletý nebránil kontaktu s otcom, ale matka to zmarila svojím správaním. Keď bol maloletý na otcových rukách, bol ticho, nebránil sa a bol rád, že tam je. Otcovi teda nie je jasné, z čoho by maloletý mal mať strach, a ak ho má, tak jedine dôsledkom výchovy a pôsobenia matky, ktorá v ňom dlhodobo tieto negatívne emócie voči otcovi umocňuje. Otec ďalej poukázal na svoje záverečné stanovisko v konaní č.k. 16Em/3/2019, z ktorého vyplýva, že Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa, aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov a že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Rodičia sú pri výkone rodičovských práv a povinností zásadne rovnoprávni, samozrejme za podmienky, že sú obaja nositeľmi práva výkonu. Je preto prvoradou povinnosťou a súčasne právom oboch rodičov podieľať sa na výchove maloletého dieťaťa. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že nežijú v spoločnej
domácnosti. Poukázal tiež na znalecký posudok O. že maloletý ako súčasť svojej rodiny prežíva matku, babku a seba, pričom babke je centrom, hlavou rodiny a on má k obom ženám skôr kamarátsky postoj, ale ani jednu neakceptuje ako prirodzenú rodičovskú autoritu. Maloletému chýba vzor sociálneho správania identického pohlavia (muža). Nevie zostať v pokojnom a uvoľnenom stave. Odmietanie otca nevie racionálne zdôvodniť. Na jednej strane maloletý je voči matke submisívny, nekriticky prijíma a kopíruje matkine postoje a správanie sa nielen voči otcovi, ale aj celkovo k životu, pravdepodobne v snahe jej vyhovieť a splniť jej očakávania, aby sa vyhol konfliktom s ňou a na druhej strane mu chýba prirodzený rešpekt voči rodičovskej autorite. Maloletý je ovplyvňovaný a manipulovaný matkou a aj jeho nesamostatnosť je pravdepodobne dlhodobo potencovaná matkou. Ďalej otec uviedol, že ak jeho styk s maloletým zostane upravený, bolo by možné ho postupne zrealizovať za pomoci odborníkov, a to s ohľadom na možnú diagnózu maloletého. Ak by sa však styk otca s maloletým neupravil, došlo by k nenapraviteľnej ujme na jeho právach ako otca a rodiča a maloletého, ktoré sú im priznané Zákonom o rodine, Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o právach dieťaťa, Listinou základných ľudských práv a slobôd. Otec dal na zváženie súdu, aby preskúmal súčasnú situáciu týkajúcu sa maloletého, najmä jeho zdravotného stavu a snažil sa hľadať riešenie smerujúce k obnoveniu vzťahu otca a maloletého. Navrhol zvážiť začať konanie o uloženie výchovného opatrenia a určiť nad výchovou maloletého dohľad. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal vzhľadom na vyššie uvedené zamietnuť.
3. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky vo svojom vyjadrení uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 súd manželstvo rodičov rozviedol a zároveň schválil dohody rodičov, v zmysle ktorej maloletý bol zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletého v sume 65,- eur mesačne a jeho styk bol upravený na každý párny týždeň v sobotu spred bytu matky o 09:30 hod. s tým, že je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. a rovnako každý párny týždeň v nedeľu. Zároveň bol upravený styk otca s maloletým, a to tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. s tým, že je povinný vrátiť ho späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. ďalej kolízny opatrovník uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/6/2015 - 630 zo dňa 16.11.2017 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku upraveného týmto rozsudkom, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. Súd zároveň nariadil matke výchovné opatrenie, na základe ktorého je povinná podrobiť sa odbornému a sociálnemu poradenstvu, ktoré bolo vykonávané na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky na Referáte poradensko-psychologických služieb v trvaní šesť mesiacov od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd nariadil matke maloletého výchovné opatrenie, na základe ktorého matka je povinná umožniť styk otca s maloletým počnúc od 04.12.2017 v jej neprítomnosti v priestoroch neštátneho subjektu A. v D. v časoch a rozsahu určenom týmto subjektom v trvaní šesť mesiacov od vykonateľnosti rozsudku a v rámci tohto obdobia je matka povinná podrobiť sa terapeutickému procesu za účelom realizácie styku otca s maloletým. V rámci výchovných opatrení bol otec povinný poskytnúť súčinnosť v súlade s pokynmi subjektu, ktorý vykonáva realizáciu týchto opatrením. Voči predmetnému rozsudku podali odvolanie obaja rodičia maloletého dieťaťa. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/10/2018 - 836 zo dňa 05.12.2018 odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výrokov o zamietnutí návrhov matky, zamietnutí návrhov otca a nariadení výchovného opatrenia matke na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, potvrdil. V časti výroku o úprave styku otca s maloletým napadnutý rozsudok potvrdil s tou zmenou, že otec si maloletého prevezme od matky v stanovenú hodinu pred hlavným vchodom Slovenskej pošty a.s. so sídlom v A., kde jej aj dieťa v stanovenej hodine odovzdá. Kolízny opatrovník ďalej uviedol, že napriek doposiaľ vykonaným opatreniam v rodine maloletého dieťaťa neprišlo k náprave vzťahov medzi rodičmi, ani k rozvíjaniu vzťahu medzi otcom a maloletým dieťaťom. Styk otca s maloletým sa dlhodobo nerealizuje, vyjadrenia rodičov sú v tomto smere diametrálne odlišné a rodičia spolu nekomunikujú. Kolízny opatrovník poukázal na ustanovenie § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ako aj na článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržovaniu a obnoveniu rodinno-právnych väzieb. Ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené
stýkať sa alebo len zriedka, tieto väzby zanikajú. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že je v záujme dieťaťa, aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov. Dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany rodiča. Ak sa rodičia dohodnú na tom, že styk nežiadajú upraviť, potom sa súčasťou výroku rozsudku stane výrok, že na žiadosť rodičov sa styk neupravuje. Takúto dohodu je potrebné súdu vyslovene vyjadriť písomne alebo ústne, v iných prípadoch nie je možné rozhodnúť tak, že by styk súd neupravil. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kolízny opatrovník uviedol, že zastáva názor, že v prípade maloletého je súdom určená úprava styku potrebná, lebo v opačnom prípade by matka maloletého nebola právne zodpovedná za prípravu a motiváciu dieťaťa k styku s druhým rodičom a osobný kontakt maloletého s otcom by bol ponechaný len na vôli maloletého dieťaťa. Kolízny opatrovník zároveň vyslovil názor, že s prihliadnutím na psychický stav maloletého je v jeho záujme dočasne zúžiť jeho styk s otcom na maximálne dve stretnutia mesačne v rozsahu dvoch až troch hodín za aktívnej snahy oboch rodičov k nadviazaniu vzťahu otca s maloletým, pričom povinnosťou oboch rodičov je vplývať na maloleté dieťa a správať sa navzájom tak, aby bolo možné styk realizovať bez akéhokoľvek ohrozovania zdravého vývinu maloletého dieťaťa.
4. Podľa § 324 odsek 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 325 odsek 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
6. Podľa § 325 odsek 2 Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševný integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa § 329 odsek 1, 2 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
8. Podľa § 330 odsek 1 Civilného sporového poriadku, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
9. Podľa § 331 odsek 1 Civilného sporového poriadku, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
10. Podľa § 360 odsek 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
11. Podľa § 360 odsek 2 Civilného mimosporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
12. Neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím. Z neodkladného charakteru vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný vždy formálny postup stanovený pre konečné rozhodnutie. Definitívna ochrana ohrozených alebo porušených subjektívnych práv a právom chránených záujmov, je poskytnutá v konaní až právoplatným rozhodnutím vo veci samej, ktorým sa spravidla konanie končí. V určitých prípadoch je však nevyhnutné poskytnúť týmto právam, resp. právom chráneným záujmom ochranu pred začatím samotného konania alebo počas rozhodovania o veci. Z uvedeného vyplýva, že účelom neodkladného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych pomerov účastníkov.
13. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej maloletý bol zverený na čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletého v sume 65,- eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Ďalej je otec oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Otec je tiež oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť v určenom čase a otec je povinný v určenom čase dieťa matke vrátiť.
14. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/6/2015 - 630 zo dňa 16.11.2017 bol zmenený vyššie citovaný rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku upraveného týmto rozsudkom, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska.
15. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/10/2018 - 836 zo dňa 05.12.2018 uvedený rozsudok súdu prvého stupňa v časti výroku o úprave styku otca s maloletým potvrdil s tou zmenou, že otec si maloletého prevezme od matky v stanovenú hodinu pred hlavným vchodom Slovenskej pošty a.s., so sídlom A., kde jej aj maloletého v stanovenú hodinu odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť, v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska.
16. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/49/2019 - 65 zo dňa 13.05.2019 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá žiadala, aby nebol upravený styk otca s maloletým až do času zmeny postoja maloletého dieťaťa k otcovi, ktorý sa styku s maloletým domáha a vynucuje si ho aj zvolenými prostriedkami, nosí si na styk cudzie osoby, čo zhoršuje psychický stav dieťaťa. Uviedla tiež, že súčasné rozhodnutia o styku otca s maloletým nie sú reálne vykonateľné, keďže maloleté dieťa je na styku s otcom vystavené veľkému psychickému stresu.
17. Proti tomuto uzneseniu podala matka odvolanie, domáhajúc sa ním jeho zmeny a nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by sa styk otca s maloletým neupravil až do zmeny postoja maloletého voči otcovi.
18. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 6CoP/46/2019 - 180 zo dňa 29.01.2020 odvolací súd odvolanie matky odmietol, keďže jej odvolanie bolo podané oneskorene.
19. V súčasnej dobe na tunajšom súde prebieha konanie o výkon rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj uloženia poriadkových pokút povinnej - matke maloletého dieťaťa, pod č.k. 16Em/3/2019.
20. Nahliadnutím do uvedeného spisu súd zistil, že oprávnený - otec maloletého dieťaťa sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu návrhom podaným dňa 07.05.2019 domáha nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj uloženia poriadkových pokút povinnej - matke maloletého dieťaťa. Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/6/2015 - 630 zo dňa 16.11.2017, v spojení s Rozsudkom Krajského súdu Nitra č.k. 5CoP/10/2018 - 836 zo dňa 05.12.2018 v časti týkajúcej sa úpravy styku s maloletým dieťaťom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.01.2019 a vykonateľnosť dňa 14.12.2017 bol upravený styk otca tak, že súd z m e n i l rozsudok tunajšieho súdu 7P/124/2013 - 117 zo dňa 10.09.2014 v časti úpravy styku otca s maloletým tak, že okrem styku týmto rozsudkom upraveným je otec oprávnený sa s maloletým V. stýkať sa počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., s tým, že otec maloletého si prevezme od matky v stanovenú hodinu pred hlavným vchodom Slovenskej pošty, a.s., so sídlom A., kde jej aj dieťa v stanovenú hodinu odovzdá. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. povinná - matka maloletého dieťaťa si však svoju povinnosť neplní riadne a nerešpektuje rozhodnutie súdu. Uviedol, že uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 7Em/1/2016 - 485 zo dňa 06.03.2018 bola povinnej - matke maloletého dieťaťa uložená pokuta vo výške 50,- eur a to za neumožnenie styku s maloletým v z mysle právoplatného rozhodnutia súdu. Predmetné uznesenie bolo potvrdené tiež Krajským súdom v Nitre pod č.k. 9CoE/88/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2019. Ďalej uviedol, že povinná
- matka si napriek uloženiu pokuty svoju povinnosť neplní, maloletého na styk s ním nepripraví a takto zmarila styky aj v dňoch 09.03.2019, 23.03.2019, 24.03.2019, 06.04.2019, 18.05.2019, 02.06.2019, ako aj 15.06.2019, pričom poukazuje na to, že maloletý nechce k nemu ísť. Zo spisu ďalej vyplýva, že dňa 09.03.2019 otec maloletého na ruky zobral, pričom maloletý nekričal a nebránil sa tomu. Následne už matka maloletého na styk nepriniesla. V danej veci súd doposiaľ nerozhodol. 21. Podľa § 25 odsek 1, 2, 3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. 22. Podľa článku 9 odsek 3 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohovoru, uznávajú právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.
23. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona (článok 40 odsek 4 Ústavy Slovenskej republiky a článok 32 odsek 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd).
24. Z citovaných ustanovení Zákona o rodine, Ústavy Slovenskej republiky, Listiny základných ľudských práv a slobôd, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorými je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Rodičia majú právo na starostlivosť o deti a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ktoré práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť len rozhodnutím súdu na základe zákona. Citované zákonné ustanovenia predpokladajú predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec, alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich
dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a že súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania.
25. V danom prípade súd dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnený a nie je tu daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a rovnako nie je tu daná ani obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Podľa názoru súdu nie je v záujme maloletého dieťaťa neupraviť jeho styk s otcom ani ho zúžiť, resp. obmedziť. Ak by otcovi a dieťaťu nebolo dovolené stýkať sa alebo len zriedka, došlo by k zániku ich rodinnoprávnych väzieb a matka maloletého by po právnej stránke nebola zodpovedná za prípravu a motiváciu dieťaťa k styku s otcom a osobný kontakt dieťaťa s otcom by bol ponechaný len na vôli dieťaťa, ktoré má však právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda aj k otcovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti a prejaviť svoje city skutočne, slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Iba ak sa rodičia dohodnú na tom, že nežiadajú styk upraviť, potom sa súčasťou výroku rozsudku stane výrok, že na žiadosť rodičov sa styk neupravuje. Takúto dohodu je potrebné súdu vyslovene vyjadriť písomne alebo ústne, v iných prípadoch nie je možné rozhodnúť tak, že by súd styk neupravil. Pokiaľ ide o Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorý matka poukazuje, je odlišný od prípadu maloletého V. a nemožno ho na tento prípad použiť. Vo veci prejednávanej Ústavným súdom Slovenskej republiky bolo súdmi prvého a druhého stupňa vykonané riadne dokazovanie. Súd mal za to, že matka neosvedčila okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Matka poukazovala vo svojom návrhu na okolnosti, listinné dôkazy a situácie, s ktorými sa už súdy vysporiadali vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Novou skutočnosťou bola správa z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, kde bol maloletý rehospitalizovaný v dňoch 06.05.2019 - 10.05.2019, z ktorej okrem iného vyplýva, že maloletý má strach z otca, cíti tlak a necíti sa šťastný, čo vyplýva tiež z predchádzajúcich vyšetrení maloletého.
26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh matky ako nedôvodný zamietol, pretože ak by styk bol neupravený, došlo by k ujme na právach maloletého a aj otca ako rodiča, ktoré sú im priznané Zákonom o rodine, Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o právach dieťaťa a Listinou základných ľudských práv a slobôd. Súd nevyhovel návrhu matky ani pokiaľ ide o zúženie styku otca s maloletým, pretože celé roky nevie dostať dieťa na styk, ktorý je doteraz upravený, tak nie je záruka, že by priniesla maloletého na zúžený styk. Matka by mala začať predovšetkým spolupracovať so psychológom, ktorý by dieťaťu pomohol a nie so psychologičkou ako je A., ktorá sama vyslovila, že maloletému nevie pomôcť a rieši s ním primárne školské veci. Súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.