Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25CoP-7-2021.pdf
PDF · 98.24 KB
Case nature
Subarea
25CoP/7/2021
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: V. C., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka R. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X, XXX XX A., zastúpená: Mgr. Marta Magyarová, advokátka so sídlom Janka Kráľa 4, XXX XX A., otec O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. P. Q zastúpený: Hagyari & Partners, s.r.o., so sídlom Vlčkova 8/A, 8XX 04 Bratislava, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 21. januára 2021 č.k. 7P/87/2020-378, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, 2, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), § 360 ods. 1, 2 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 25 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine, čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 40, ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 32 ods. 4 Listiny základných ľudských práv a slobôd. 1.2. Súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7P/124/2013-117 zo dňa 10.09.2014 bola schválená dohoda rodičov, v zmysle ktorej maloletý bol zverený na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matke s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec je povinný prispievať na výživu maloletého v sume 65 eur mesačne vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky počnúc od právoplatnosti rozsudku. Styk otca s maloletým bol upravený tak, že otec je oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v sobotu spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Ďalej je otec oprávnený vziať si maloletého k sebe každý párny týždeň v nedeľu spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Otec je tiež oprávnený vziať si maloletého k sebe každý rok 25.12. spred bytu matky o 09:30 hod. a je povinný vrátiť maloletého späť matke v ten istý deň na to isté miesto o 17:00 hod. Matka je povinná dieťa na styk s otcom riadne pripraviť v určenom čase a otec je povinný v určenom čase dieťa matke vrátiť. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky č.k. 12P/6/2015-630 zo dňa 16.11.2017 bol uvedený rozsudok v časti úpravy styku otca s maloletým zmenený tak, že okrem styku upraveného týmto rozsudkom, otec je oprávnený stýkať sa s maloletým počas letných prázdnin od 01.07. do 31.07. každú nepárnu sobotu a každú nepárnu nedeľu v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Vianočných sviatkov dňa 24.12. a 25.12. párneho kalendárneho roka v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod., počas Veľkonočných sviatkov na Veľkonočný pondelok každý párny kalendárny rok v čase od 09:30 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec maloletého si prevezme a odovzdá matke v stanovenú hodinu v mieste jej bydliska s tým, že matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/10/2018-836 zo dňa 05.12.2018 uvedený rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku o
úprave styku otca s maloletým potvrdil s tou zmenou, že otec si maloletého prevezme od matky v stanovenú hodinu pred hlavným vchodom Slovenskej pošty a.s., so sídlom A., Mierová 2, kde jej aj maloletého v stanovenú hodinu odovzdá, pričom matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť, v určenom čase ho otcovi odovzdať a prevziať v určenom čase v mieste svojho bydliska. Uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 16P/49/2019-65 zo dňa 13.05.2019 bol zamietnutý návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorá žiadala, aby nebol upravený styk otca s maloletým až do času zmeny postoja maloletého dieťaťa k otcovi, ktorý sa styku s maloletým domáha a vynucuje si ho aj zvolenými prostriedkami, nosí si na styk cudzie osoby, čo zhoršuje psychický stav dieťaťa. Uviedla tiež, že súčasné rozhodnutia o styku otca s maloletým nie sú reálne vykonateľné, keďže maloleté dieťa je na styku s otcom vystavené veľkému psychickému stresu. Uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 6CoP/46/2019-180 zo dňa 29.01.2020 odvolací súd odvolanie matky odmietol ako podané oneskorene. V súčasnej dobe na tunajšom súde prebieha konanie o výkon rozhodnutia súdu o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj uloženia poriadkových pokút povinnej - matke maloletého dieťaťa, pod č.k. 16Em/3/2019. Nahliadnutím do uvedeného spisu súd prvej inštancie zistil, že oprávnený - otec maloletého dieťaťa sa domáha nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, ako aj uloženia poriadkových pokút povinnej - matke maloletého dieťaťa. Dôvodil, že matka súdom upravený styk neumožňuje, za čo jej bola uznesením Okresného súdu Nové Zámky č.k. 7Em/1/2016-485 zo dňa 06.03.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre pod č.k. 9CoE/88/2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2019, uložená pokuta vo výške 50 eur. Napriek uloženiu pokuty si povinná svoju povinnosť neplní, maloletého na styk s ním nepripraví a takto zmarila styky aj v dňoch 09.03.2019, 23.03.2019, 24.03.2019, 06.04.2019, 18.05.2019, 02.06.2019, ako aj 15.06.2019, pričom tvrdí, že maloletý nechce k nemu ísť. Dňa 09.03.2019 otec maloletého zobral na ruky, pričom maloletý nekričal a nebránil sa tomu. Následne už matka maloletého na styk nepriniesla. V danej veci súd doposiaľ nerozhodol. 1.3. Konštatoval, že z citovaných ustanovení Zákona o rodine, Ústavy Slovenskej republiky, Listiny základných ľudských práv a slobôd, ako aj Dohovoru o právach dieťaťa, ktorými je Slovenská republika viazaná vyplýva, že jedným z práv dieťaťa je právo stýkať sa s rodičom. Rodičia majú právo na starostlivosť o deti a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť, ktoré práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť len rozhodnutím súdu na základe zákona. Citované zákonné ustanovenia predpokladajú predovšetkým existenciu záujmu na výchove dieťaťa a dohodu rodičov o styku s dieťaťom. Tým sa zabezpečuje, i keď obmedzený, výchovný vplyv na dieťa toho z rodičov, ktorému nie je dieťa zverené do výchovy. Predpokladom rozhodnutia súdu o styku rodiča s maloletým dieťaťom je zistenie, že rodičia sa nedohodli o styku vôbec, alebo sa dohodli o styku, ale tak, že ich dohoda nezodpovedá záujmom dieťaťa a súdna úprava styku rodiča s dieťaťom vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase rozhodovania. 1.4. Dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je opodstatnený a nie je tu daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov a rovnako nie je tu daná ani obava, že by exekúcia mohla byť ohrozená. Vyslovil názor, že nie je v záujme maloletého dieťaťa neupraviť jeho styk s otcom ani ho zúžiť, resp. obmedziť. Ak by otcovi a dieťaťu nebolo dovolené stýkať sa, alebo len zriedka, došlo by k zániku ich rodinnoprávnych väzieb a matka maloletého by po právnej stránke nebola zodpovedná za prípravu a motiváciu dieťaťa k styku s otcom a osobný kontakt dieťaťa s otcom by bol ponechaný len na vôli dieťaťa, ktoré má však právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda aj k otcovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti a prejaviť svoje city skutočne, slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Iba ak sa rodičia dohodnú na tom, že nežiadajú styk upraviť, potom sa súčasťou výroku rozsudku stane výrok, že na žiadosť rodičov sa styk neupravuje. Takúto dohodu je potrebné súdu vyslovene vyjadriť písomne alebo ústne, v iných prípadoch nie je možné rozhodnúť tak, že by súd styk neupravil. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 276/2014, na ktorý matka poukazuje, nemožno ho na tento prípad použiť, keďže vo veci prejednávanej Ústavným súdom SR bolo súdmi prvého a druhého stupňa vykonané riadne dokazovanie. Súd prvej inštancie mal za to, že matka neosvedčila okolnosti, z ktorých by bolo možné odvodiť opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia. Matka poukazovala vo svojom návrhu na okolnosti, listinné dôkazy a situácie, s ktorými sa už súdy vysporiadali vo vyššie uvedených rozhodnutiach. Novou skutočnosťou bola správa z Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, kde bol maloletý rehospitalizovaný v dňoch 06.05.2019 - 10.05.2019, z ktorej okrem iného vyplýva, že maloletý má strach z otca, cíti tlak a necíti sa šťastný, čo vyplýva tiež z predchádzajúcich vyšetrení maloletého. Konštatoval, že ak by styk bol neupravený, došlo by k ujme na právach maloletého a aj otca ako rodiča, ktoré sú im priznané Zákonom o rodine, Ústavou Slovenskej republiky, Dohovorom o právach dieťaťa a Listinou základných ľudských práv a slobôd. Nevyhovel návrhu matky ani pokiaľ ide o zúženie styku otca s maloletým, pretože celé
roky nevie dostať dieťa na styk, ktorý je doteraz upravený, tak nie je záruka, že by priniesla maloletého na zúžený styk. Matka by mala začať predovšetkým spolupracovať so psychológom, ktorý by dieťaťu pomohol, a nie so psychologičkou ako je PhDr. V. P., ktorá sama vyslovila, že maloletému nevie pomôcť a rieši s ním primárne školské veci.
2.1. Matka podala v zákonnej lehote odvolanie a navrhovala, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a neodkladné opatrenie v zmysle jej návrhu nariadil. Dôvodila tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) 2.2. Namietala, že tvrdenia otca a pani G. v konaní 16Em/3/2019 sa nezakladajú na pravde. Správanie maloletého pri styku s otcom dňa 09.03. 2019 osvedčuje videozáznam a žiadala, aby sa súd s ním oboznámil. Tvrdila, že nie je správne konštatovanie súdu, že následne už maloletého na styk nepriniesla, priniesla maloletého na styk ešte 23.03.2019, avšak maloletý sa pri pošte otočil a odišiel domov, následne ho priniesla na styk 24.03.2019. Od 06.04.2019 maloletý už nechce vyjsť z bytu na styk s otcom. Súhlasila s tým, že dieťa má právo dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov, teda aj k otcovi, ktorému nebolo zverené do osobnej starostlivosti a prejaviť svoje city slobodne a bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča. Tvrdila, že maloletý svoje city otcovi vyjadruje tak, že k nemu nechce ísť, odmieta ho, nechce ho, nechce sa s ním stretnúť, bojí sa ho, čo hovorí znalcom, psychológom, psychiatrom a uviedol to aj pri výsluchu v konaní 12P/6/2015 z dôvodov, že mu otec ubližoval, čo hovorí od roku 2014. Tvrdila že z jej strany neprichádza k citovému vydieraniu alebo manipulácii s maloletým negatívne voči otcovi, ale otec svojim konaním vynucuje nie slobodné rozvíjanie si vzťahu s maloletým. Poukázala na obsah znaleckého posudku číslo 66/2020 Mgr. G. N. a tiež na lekársku prepúšťaciu správu Národného ústavu detských chorôb Bratislava zo 06.08.20 2020 a tvrdila že maloletému bol diagnostikovaný atypický autizmus. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Nové Zámky vo veci sp.zn. 12P/6/2015 potvrdené odvolacím súdom uznesením č.k. 6CoP/7/2019-917, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie neodkladného opatrenia aj jeho dôvody, podľa ktorých je namieste rešpektovať negatívny postoj maloletého k realizácii styk u s otcom. Tvrdila, že naň poukazovala vo svojom návrhu, pričom súd prvej sankcie sa týmito skutočnosťami nezaoberal. Tvrdila, že otec tento názor súdu nerešpektuje a navrhuje uskutočniť prostriedky ochrany svojich práv, t.j. stavia svoj záujem nad záujem maloletého. Tvrdila, že maloletý k otcovi chodieval po rozvode až do 08.03.2015 kedy bolo vydané predbežné opatrenie na zákaz styku otca s maloletým. Po zrušení zákazu styku otca s maloletým, dieťa na styk nosila, podrobovala sa uloženým výchovným opatreniam a súhlasila s asistenciou PhD. G. S.. Tvrdila, že dieťa na styk pripravuje v zmysle rozsudku, ale otec na styk nepríde. Tvrdila, že argumentácia otca je zavádzajúca a nepravdivá. Otec bol právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví v roku 2014, nakoľko jej ublížil pred očami maloletého. Opakovane poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 276/2014. Poukázala na to, že zrušenie styku s maloletým navrhoval aj kolízny opatrovník.
3. Otec a kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadrili.
4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, neviazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
5. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Z obsahu spisu vyplýva, že matka maloletého V. podala návrh a žiadala nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým súd rozhodne, že styk otca sa dočasne neopravuje, prípadne dočasne zúži. Otec vo vyjadrení navrhoval návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnuť. Kolízny opatrovník, ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, v záujme dieťaťa odporučil zúžiť styk otca s
dieťaťom na maximálne dve stretnutia mesačne v rozsahu 2 až 3 hodín za aktívnej snahy oboch rodičov k nadviazaniu vzťahu otca s maloletým. Obsah návrhu, vyjadrenia otca a vyjadrenia kolízneho opatrovníka podrobne opísal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Na odvolania matky je rozhodnutie súdu prvej inštancie predmetom skúmania odvolacím súdom.
8. Podľa § 324 odsek 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
9. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10.1. Civilný sporový poriadok umožňuje na návrh nariadiť neodkladné opatrenie pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení. Neodkladné opatrenie je procesným prostriedkom, ktorý slúži na poskytnutie rýchlej, efektívnej, a v rámci konania vo veci samej len dočasnej úpravy pomerov. Je neoddeliteľnou súčasťou práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky. Pokiaľ je toto právo ohrozené je potrebný okamžitý zásah súdu. Základnými predpokladmi nariadenia neodkladného opatrenia je potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom nariadenie neodkladného opatrenia po skončení konania prichádza do úvahy práve z obavy ohrozenia exekúcie, keďže pomery strán sú už v tomto procesnom štádiu upravené. Predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť navrhovateľ v návrhu, a to opísaním rozhodujúcich skutočností svedčiacich buď o potrebe neodkladnej úpravy pomerov, alebo o obave z ohrozenia exekúcie. 10.2. Vo vzťahu k maloletému dieťaťu má neodkladné opatrenie okrem dočasnosti aj zabezpečujúci charakter, ktorý sa prejavuje v jeho schopnosti zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Potreba zabezpečenia ochrany maloletého dieťaťa vyplýva priamo zo zákona o rodine, v ktorom je zakotvená zásada, podľa ktorej je záujem maloletého dieťaťa na prvom mieste pri rozhodovaní o všetkom, čo sa ho týka. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje úroveň starostlivosti, bezpečnosť dieťaťa a bezpečnosť a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, ochrana dôstojnosti a duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa. Zo zákonnej úpravy neodkladných opatrení vyplýva oprávnenie súdu nariadiť neodkladné opatrenie pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aspoň osvedčené. Po skončení konania vo veci samej v zásade nie sú splnené predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by došlo k zmene rozhodnutia vo veci samej. Len vo výnimočných prípadoch, daných osobitnými okolnosťami, by prichádzala do úvahy dočasná zmena rozhodnutia vo veci samej neodkladným opatrením, pričom osobitné okolnosti by museli vyplývať z takej zmeny pomerov na strane rodičov alebo maloletého dieťaťa, ktorá by nezniesla odklad do zmeny rozhodnutia vo veci samej rozsudkom.
11. Odvolací súd zaoberajúc sa vecou z hľadiska vyššie uvedených zákonných ustanovení, skutkových okolností a úvah dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne. Súd prvej inštancie nevzhliadol dôvody, pre ktoré by bolo potrebné zúžiť, či obmedziť styk otca so synom, a to ani dočasne, keďže matka v návrhu poukazovala na okolnosti, s ktorými sa súdy už vysporiadali. Naopak súd prvej inštancie dospel k záveru, že neupraveným stykom by došlo k ujme na právach ako u maloletého syna tak aj jeho otca.
12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že styk otca sa maloletým synom je už upravený rozhodnutím vo veci samej (rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 16. novembra 2017 č.k. 12P/6/2015-630 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo dňa 5. decembra 2018 č.k. 5CoP/10/2018-836), nie je možné nariadiť požadované neodkladné opatrenie, keďže pre zmenu úpravy styku rodiča s dieťaťom, ktorá bola určená rozsudkom, nebola preukázaná naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, bezprostredná ujma hroziaca maloletému dieťaťu odôvodňujúca okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia. Matka v návrhu žiadne nové okolnosti, ktoré by odôvodňovali okamžitý zásah súdu netvrdila ani nepreukazovala. Naopak poukazovala na skutočnosti, s ktorými sa súdy už zaoberali v konaní vo veci samej, prípadne ktoré riešili orgány činné v trestnom konaní. Hoci je nesporné, že dieťa má zdravotné problémy psychického charakteru, zdravotným stavom dieťaťa sa musia zaoberať najmä lekári, ale tiež obaja rodičia spoločne, pretože len spoločným úsilím ich dokážu vyriešiť, alebo aspoň zmierniť.
13. Vychádzajúc z pojmového znaku neodkladných opatrení, ktorými sú dočasnosť a provizórnosť odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v prejednávanej veci nebol daný dôvod zmenu úpravy styku určeného právoplatným rozsudkom, hoci sa na jeho základe styk otca so synom dlhodobo nerealizuje, čo potvrdila aj matka. Podľa názoru odvolacieho súdu pokiaľ sa súdom určený styk otca a syna nerealizuje, nebude sa realizovať ani zúžený styk, a keďže matka deklaruje, že nedokáže ovplyvniť vzťah syna k otcovi, je zrejmé, že sú potrebné iné účinnejšie opatrenia, a nie zúženie či úplné obmedzenie styku. Navyše matka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rovnako ani v odvolaní neosvedčila naliehavosť neodkladnej úpravy pomerov, ani bezprostredne hroziacu ujmu odôvodňujúcu okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného opatrenia.
14. Námietky matky, ktorými poukazovala na priebeh styku, pri ktorom syn otca odmietal, odvolací súd nepovažoval za dôvodné. Pokiaľ aj dieťa odmieta styk s otcom, podľa názoru odvolacieho súdu je v prvom rade na matke, aby akékoľvek negatívne postoje syna voči otcovi eliminovala vlastným pozitívnym prístupom. Z obsahu podaní matky však žiadny pozitívny prístup nevyplýva. Pokiaľ matka poukazovala na výsluch syna v konaní 12P/6/2015, ktorý sa mal konať dňa 05.05.2017, alebo na správy triednej učiteľky z roku 2018, tieto skutočnosti neodôvodňujú zúženie ani obmedzenie styku otca so synom, pretože im vzhľadom na uplynulú dobu chýba prvok naliehavosti. A prepúšťacia správa Národného ústavu detských chorôb Bratislava zo 06.08.20 2020 žiadne odporúčanie či obmedzenia ku vzťahu medzi otcom a synom neobsahuje. K tvrdeniu matky, že maloletý k otcovi chodieval po rozvode až do 08.03.2015 kedy bolo vydané predbežné opatrenie na zákaz styku otca s maloletým, a po jeho zrušení dieťa na styk nosila, podrobovala sa uloženým výchovným opatreniam a súhlasila aj s asistenciou PhD. G. S., odvolací súd iba uvádza, že pokiaľ k obnoveniu styku od roku 2015 nedošlo, naopak odmietanie syna sa stupňuje, je dôvodný predpoklad, že postoj syna k otcovi zhoršujú iné vplyvy, nie prístup otca, ktorý sa s ním dlhodobo nestýka. O aké vplyvy ide, však nie je možné zistiť v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že matka v roku 2021 poukazuje na právoplatne odsúdenie otca za prečin ublíženia na zdraví v roku 2014 opätovne svedčí, že matka svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nerieši žiadny neodkladný naliehavý problém vo vzťahu otca a syna. Pokiaľ matka v odvolaní opakovane poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky IV. ÚS 276/2014, s uvedeným sa dostatočne zaoberal súd prvej inštancie v napadnutom uznesení. A návrhom kolízneho opatrovníka, rovnako ako návrhmi účastníkov konania, súd nie je viazaný.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd nepadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).