Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11S-113-2019.pdf
PDF · 220.94 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/113/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: P. R., nar. XX. XX. XXXX, Z. trieda XX, G., zastúpeného JUDr. Pavlom Gráčikom, advokátom, Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, Štefánikova trieda 69, Nitra, IČO: 00 151 866, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., Vysoká 2/B, Bratislava, IČO: 48 302 392, zastúpený advokátskou kanceláriou CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, Česká republika, IČO: 256 02 381, za ktorú koná CMS Cameron McKenna Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, Staromestská 3, Bratislava, IČO: 51 034 166, 2/ IDO HUTNÝ PROJEKT, a.s., Lakeside Park 01, Tomášikova 64, Bratislava, IČO: 35 722 371, 3/ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, 4/ T.. U. M., nar. XX. XX. XXXX, V. X/A, K., 5/ T.. B. M., nar. XX. XX. XXXX, O. V. 7, G., 6/ O. Z., nar. XX. XX. XXXX, B. 4, G., 7/ O. R., nar. XX. XX. XXXX, O. V. XX, G., 8/ Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 14, Bratislava, korešpondenčná adresa: Námestie SNP 13, P. O. BOX 218, Bratislava, IČO: 31 820 174, 9/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky, IČO: 34 003 517, a pribratých účastníkov konania: 10/ P. R. K R., Z. XX, G., IČO: 11 726 938, 11/ JUDr. O. W., nar. XX. XX. XXXX, Y. XX, G., o správnej žalobe zo dňa 13. 09. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/030410 zo dňa 20. 06. 2019, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ostatným účastníkom konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 03. 10. 2018 bola na stavebný úrad (Mesto Nitra) doručená žiadosť stavebníka Jaguár Land Rover Slovakia s.r.o. o vydanie stavebného povolenia pre stavbu „Automotive Nitra Project“, súbor stavieb SS 700 infraštruktúra, v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, miesto stavby - katastrálne územie V., L. - Strategický park Nitra, ide o parcely na LV č. XXXX, katastrálne územie L. R. č. XXXX/X a na LV č. XXXX, katastrálne územie V., CKN č. XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/ XXX. V rámci druh, účel a popis stavby bolo tiež uvedené, že objekty sa budujú za účelom realizácie strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii dňa 22. 06. 2015 pod číslom 2081/2015-1000-35613, a preto sa územné rozhodnutie nevyžaduje.
2. Súčasťou žiadosti boli aj prílohy a medzi nimi aj správa o hodnotení podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zmien a doplnkov.
Okrem toho súčasťou administratívneho spisu je aj prvá strana rozhodnutia ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017 a tiež celé záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 2783/2016-17/pl) v rozsahu 101 strán.
Osvedčenie o významnej investícií č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, v ktorom sa nachádzajú aj parcely uvedené v žiadosti.
V spise sa nachádza aj súhlas obce Lužianky č. 4197/11/2018 zo dňa 29. 11. 2018, aby Mesto Nitra ako špeciálny stavebný úrad pre dopravné stavby, konal vo veci vydania stavebných povolení/zmien stavby pred dokončením pre projekt „Automotive Nitra Project“ súbor stavieb, medzi nimi aj SS 700 infraštruktúra, v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy
- Cesty a spevnené plochy, nakoľko sa predmetná stavba čiastočne nachádza aj na parcelách v k.ú. L..
Obec Lužianky vydala aj záväzné stanovisko č. 2730/6/2018 zo dňa 25. 06. 2018, v rámci ktorého súhlasila s realizáciou stavby podľa predloženej projektovej dokumentácie. Zároveň uviedla podmienky, ktoré je potrebné dodržať.
Mesto Nitra taktiež vydalo záväzné stanovisko č. UHA-20888/2018 zo dňa 07. 12. 2018, v rámci ktorého uviedlo, že umiestnenie stavebného objektu SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy nie je v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou mesta Nitry. Taktiež stanovilo podmienky, ktoré je potrebné dodržať.
Súčasťou žiadosti boli aj kópie katastrálnej mapy, pričom na katastrálnej mape sa parc. č. XXXX v k.ú. L. nenachádza.
3. Stavebný úrad podaním zo dňa 17. 10. 2018 zverejnil informáciu o podaní žiadosti o stavebné povolenie.
4. Podaním zo dňa 13. 12. 2018 stavebný úrad realizoval Oznámenie o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania, v rámci čoho uviedol, že účastníci konania môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť najneskôr v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia tohto oznámenia, inak k nim nebude prihliadnuté. Rovnako tak poučil, že do podkladov na vydanie rozhodnutia je možné nahliadnuť.
5. V ten istý deň boli zaslané doklady na posúdenie aj Ministerstvu životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie, k čomu bolo zaslané záväzné stanovisko zo dňa 10. 01. 2019, z ktorého vyplývalo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
6. Dňa 16. 01. 2019 boli na stavebný úrad doručené pripomienky, stanoviská a zásadné námietky žalobcu zo dňa 15. 01. 2019.
7. Okrem toho podaním zo dňa 24. 01. 2019 bolo realizované doposlanie Oznámenia o začatí stavebného konania s upustením od ústneho rokovania a miestneho zisťovania, pričom subjektom na doposlanie bol aj P. R. K R..
8. Následne rozhodnutím č. UHA-DUaI-17391/2018-008-Ing.Dá zo dňa 20. 02. 2019 stavebný úrad vydal stavebné povolenie, ktorým podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu „Automotive Nitra project, SS 700 infraštruktúra, SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy“ v rozsahu v rozhodnutí vymedzenom. Okrem toho v rozhodnutí boli uvedené záväzné podmienky, podmienky vyplývajúce z požiadaviek dotknutých orgánov a ďalšie podmienky, ako aj rozhodnutie o námietkach, pripomienkach a podmienkach účastníkov konania tak, že tieto pripomienky uvedené v bodoch č. 16.1.1, 16.1.2, 16.1.3., 16.1.4., 16.1.5., 16.1.6., 16.1.7. a 16.1.8. boli zamietnuté.
9. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 08. 04. 2019, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím, bližšie opísaným v článku II. tohto odôvodnenia.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
10. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa § 3 ods. 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácia miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s ust. § 32, § 46 a § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konania rozhodnutím č. OU-NR-OCDPK-2019/030410 zo dňa 20. 06. 2019 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) č. UHA-DUaI-17391/2018-008- Ing. Dá zo dňa 20. 02. 2019.
11. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak ako je uvedený v článku I. tohto rozsudku) začatého na základe žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia pre vyššie uvedenú stavbu a obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ktoré rozdelil do jednotlivých bodov.
12. V rámci vysporiadania sa s námietkami žalobcu uviedol, že na pozemku parcela registra „C“-KN, parcelné číslo XXXX vo výmere 2560 m2, druh pozemku ostatná plocha v katastrálnom území L. sa vyššie uvedená predmetná stavba nerealizuje, čoho dôkazom sú aj jednotlivé parcelné čísla, na ktorých bude realizovaná stavba, uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žalobca bol v tomto konaní účastníkom konania iba zo zisťovacieho konania, na základe rozhodnutia zo zisťovacieho konania č. 4783/2016-1.7/ pl, vydaného Ministrom životného prostredia SR, zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017.
Zároveň mal za to, že v tabuľke, ktorú žalobca uviedol v odvolaní, sú uvedené rozhodnutia, ktoré vydal Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, a teda nemajú s predmetným konaním nič spoločné.
Zduplikoval, že keďže sa stavba nerealizuje na pozemku parcela registra „C“ -KN, parcelné číslo XXXX vo výmere 2560 m2, druh pozemku ostatná plocha v katastrálnom území L., nebolo potrebné, aby stavebník preukazoval k tomuto pozemku vlastnícke právo, resp. iné právo v zmysle ustanovenia § 58 ods. 2 v spojení s ustanovením § 139 ods. 1 stavebného zákona.
K námietke, týkajúcej sa toho, že správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť účastníka konania so všetkými podkladmi pre rozhodnutie je neopodstatnená z dôvodu, že prvostupňový správny orgán upovedomil účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok
- rozhodnutie.
Prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový odvolací správny orgán sa s námietkami, pripomienkami a stanoviskami žalobcu vo svojich rozhodnutiach vysporiadali v dostatočnej miere. Ďalej uviedol, že na stavbu: „Automotive Nitra Project“, SS 700 infraštruktúra, SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, k.ú. L., V., bolo vydané záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl, zo dňa 04. 11. 2016, právoplatné dňa 18. 01. 2017. Okrem toho Ministerstvo životného prostredia SR, Sekcia environmentálneho hodnotenia a odpadového hospodárstva, Odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie vydalo dňa 10. 01. 2019 pod číslom 25/2019-1.7/pl 1465/2019 záväzné stanovisko stavbe „Automotive Nitra Project“, SS 700 infraštruktúra, SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, k.ú. L., V.. V tomto záväznom stanovisku, ktoré je súčasťou spisového materiálu v tomto odvolacom konaní je uvedené, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami.
13. V závere žalovaný zhodnotil, že stavebný úrad sa dostatočne vysporiadal s námietkami žalobcu a vzhľadom na to, že námietky boli nedôvodné, neopodstatnené a bez opory v platnej právnej úprave, postupoval správne, keď ich zamietol.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
14. Žalobou zo dňa 13. 09. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/030410 zo dňa 20. 06. 2019 ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA- DUaI-17391/2018-008- Ing. Dá zo dňa 20. 02. 2019 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a súčasne došlo k porušeniu viacerých relevantných ustanovení zákonov. Zopakoval argumenty, ktoré tvorili obsah podaného odvolania proti rozhodnutiu stavebného orgánu prvého stupňa. Uviedol, že odvolací orgán nepreskúmal rozhodnutie v celom rozsahu, pričom tento nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť, resp. konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, pričom zo strany žalovaného k takémuto postupu nedošlo.
15. Poukazoval (časť III.1 žaloby), že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán. Na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a staveného konania obvodný úrad v sídle kraja.
16. S poukazom na znenie § 59 ods. 1 správneho poriadku (časť III.2) žalobca opätovne namietal, že žalovaný mal preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v celom rozsahu a teda mal vziať na zreteľ všetky nesprávnosti, ktorými bolo napadnuté rozhodnutie postihnuté, teda nie len tie, ktoré boli namietané účastníkom konania či už v priebehu prvostupňového konania (námietky) alebo v odvolaní, napríklad mal vyvodiť dôsledky z toho, že nedošlo k posudzovaniu z hľadiska vplyvov na životné prostredie Strategického parku, prípadne že nebolo nijak doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy.
17. Ďalšia námietka žalobcu (časť III.3) smerovala k nerešpektovaniu ust. § 9 vyhl. č. 453/2009 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že v stavebnom konaní v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru stavieb tvoriacich Strategický park zastavovací plán celého súboru stavieb predložený nebol.
18. V ďalšej časti žaloby (časť III.4) žalobca zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Je treba si uvedomiť, že pojem strategický park je širším pojmom a ide o väčšiu časť územia, ako je zámer „Automotive Nitra Project“, ktorý bol predmetom zisťovacieho konania. Samotný strategický park teda z hľadiska vplyvov na životné prostredie posudzovaný nebol.
V ďalšom poukázal na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Poukázal tiež na osvedčenie o významnej investícii pre Jaguar Land Rover, s.r.o. č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016, ktoré je výslovne pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“, a teda nebolo v súlade s § 32 ods. 2. Okrem toho bolo potrebné konštatovať, že v územnom pláne Nitry v danej polohe Nitra - V. sa výrobný podnik nenachádza. Tomuto povoľovaciemu konaniu muselo predchádzať posudzovanie vplyvov na životné prostredie.
V súvislosti s uvádzanými skutočnosťami s ohľadom neposúdenia samotnej investície v podobe Výstavby Strategického parku, na ktorú sa vzťahuje samostatné osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR, teda iné ako na investíciu Automotive Nitra Project, bolo potrebné uviesť, že slovenské právne predpisy predpokladajú kumulatívne posudzovanie projektu s inými existujúcimi alebo schválenými projektmi, čím chcel povedať, že v prípade výstavby automobilového závodu Jaguar Land Rover, s.r.o. je absolútne nedostatočné, že došlo k procesu EIA len vo vzťahu k navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“ bez súčasného/kumulatívneho posúdenia v rámci procesu EIA aj samotnej investície v podobe Výstavby Strategického parku.
19. V ďalšej časti žaloby (bod III.5) žalobca podrobne zdôvodnil dôvod nezákonnosti celého administratívneho procesu v tejto veci a tým bola námietka, že tomuto stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie. Podstatou veci podľa žalobcu bolo to, že účelom celého Strategického
parku v Nitre bolo zabezpečiť výstavbu automobilového závodu Jaguar Land Rover, s.r.o. a iných, možno súvisiacich stavebných investícií, pričom bolo treba zdôrazniť, že všetky stavebné konania, ktoré súvisia s touto megavýstavbou, boli poväčšine rozdelené podľa toho, či bol stavebníkom spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá stavia samotný strategický park, v rámci prípravy tohto územia a samotnej realizácie strategického parku, alebo keď je stavebníkom už samotná spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., ktorá si stavia už ten samotný svoj automobilový závod, ktorý je však len jednou (aj keď možno hlavnou) investíciou z viacerých, ktoré sa v predmetnom strategickom parku budú realizovať. V kontexte uvedeného bolo potrebné zdôrazniť rozdiel medzi strategickým parkom a investíciu, ktorá sa v rámci strategického parku bude realizovať. Mal za to, že investícia, resp. významná investícia nie je samotným strategickým parkom. Avšak za určitým okolností, môže byť aj výstavba samotného strategického parku považovaná za významnú investíciu a to je za splnenia podmienok podľa § 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. S prihliadnutím na uvedené teda aj samotný strategický park môže mať povahu významnej investície, ale vždy to bude, povahovo a aj z hľadiska právneho režimu iná stavebná investícia ako sú ostatné investície, ktoré budú v samotnom strategickom parku realizované.
Mal za to, že aplikácia právneho režimu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona je možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe výstavby strategického parku ako takého, ale nie už v prípade povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície, na základe samostatného osobitného osvedčenia o významnej investícii alebo investície, ktoré sa budú realizovať v rámci strategického parku.
V relácii k vyššie uvedenému poukázal na to, že územný plán obce - mesta Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č. 1 až č. 6. V aktuálne platnom ÚPN - mesta Nitra nie je vymedzená hranica Strategického parku a v predmetných dokumentoch nie je definované územie pre Strategický park, a to isté sa zákonne týka aj obce Lužianky. Z tohto pohľadu potom je nanajvýš pochybné odvolávanie sa na § 32 ods. 2 vo vzťahu k tomu, že sa nevyžaduje územné rozhodnutie s ohľadom na to, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva aj z územného plánu, keď Strategický park v tomto prípade ako taký vôbec nebol v ÚPN - mesta Nitry obsiahnutý, a teda Strategický park logicky nemôže byť obsiahnutý ani v ÚPN obce Lužianky, a aj keby aj bol Strategický park v územnom pláne obce Lužianky zahrnutý, tento fakt by takýto územný plán činil neplatným, z dôvodu jeho rozporu s nadradeným územným plánom vyššieho územného celku - Nitrianskeho samosprávneho kraja, keďže tu sa určite Strategický park nenachádza.
Toto bol podľa žalobcu zásadný problém a nezákonnosť celého administratívneho procesu, ktorý si správne orgány účelovo nastavili tak, aby mohli aplikovať § 32 ods. 2 stavebného zákona, pričom jednoznačne na daný prípad nebola naplnená hypotéza tejto právnej normy a teda nutne stavebnému (povoľovaciemu) konaniu muselo predchádzať územné konanie.
20. V záverečnej časti žaloby (časť IV) žalobca poukazoval na to, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Je teda potrebné prihliadať i na medzinárodnú zmluvu, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. Citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci, nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonnosti rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia, musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. V tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.
Prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nielen po formálnej, ale i v materiálnej rovine, teda, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v predmetnej veci nedošlo.
IV. Vyjadrenie žalovaného
21. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22. 01. 2020 uviedol, že námietky uvedené v žalobe sú totožné s tými, ktoré žalobca uviedol v odvolaní, žalovaný sa s týmito námietkami vysporiadal. V tejto súvislosti uviedol, že na pozemku parcela registra „C“ - KN parcelné číslo XXXX vo výmere 2560 m2, druh pozemku ostatná plocha k.ú. L. sa predmetná stavba nerealizuje.
22. K námietke nepríslušnosti Mesta Nitra konať a rozhodnúť v stavebnom konaní uviedol, že Mesto Nitra je príslušné vykonať stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ustanovenia § 120 stavebného zákona v spojení s ustanovením § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon).
23. K ďalšej námietke uviedol, že na stavbu „Automotive Nitra Project“, SS 700 Infraštruktúra, SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy“ bolo vydané Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky Záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Ministerstvo životného prostredia SR vydalo k predmetnej stavbe záväzné stanovisko č. 25/2019-1.7/ pl 1465/2019 zo dňa 10. 01. 2019, v ktorom bolo konštatované, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. V tejto súvislosti dodal, že dopravné napojenie ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namietal, sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia, ani povolenia na užívanie, ani projektovej dokumentácie, týkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z Dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia Šindolka je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti Slovenskou správou ciest a povoľovacím orgánom je okresný úrad dopravy v sídle kraja. Dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie stavebného úradu o žiadosti stavebníka a povolenia stavby je postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky a predstavuje dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia pre realizáciu stavby. K žiadosti, podkladom a samotnej realizácii stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, ktoré vo svojich stanoviskách nevzniesli zamietavé alebo negatívne vyjadrenia, s realizáciou stavby súhlasili a ich podmienky sú súčasťou stavebného povolenia.
24. Žalovaný rovnako nesúhlasil ani s námietkou ohľadom absencie zastavovacieho plánu, K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní ustanovenia § 9 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z. uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Bolo teda zrejmé, že tvrdenie žalobcu o tom, že žiadny zastavovací plán nebol doložený, nebolo ničím podložené.
25. Bol tiež toho názoru, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona, pretože pre stavbu bolo vydané Osvedčenie Ministerstvo hospodárstva SR zo dňa 14. 01. 2016. Zároveň opätovne poukázal na to, že bolo vydané Záväzné stanovisko zo dňa 04. 11. 2016 a tiež záväzné stanovisko zo dňa 10. 01. 2019, v ktorom bolo konštatované, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Prvostupňový aj druhostupňový správny orgán sú týmto osvedčením viazané. Ohľadom žalobcovho tvrdenia, že Strategický park nie je zahrnutý v ÚPN mesta Nitra, a preto nemôže byť zahrnutý aj v ÚPN obce Lužianky, uviedol, že z právnych predpisov SR nevyplýva, že územný plán obce je podriadený územnému plánu akéhokoľvek mesta. Čo sa týkalo ustanovenia § 25 ods. 6 stavebného zákona, nebol dôvod spochybňovať nesúlad územného plánu obce Lužianky, ako aj jej záväzné stanovisko, pretože v verejne dostupných podkladov vyplývalo, že v územnoplánovacích podkladoch regiónu Nitrianskeho kraja je územie, kde je umiestnený Strategický park, zadefinované ako výrobná plocha, čo sa zhoduje s účelom celej stavebnej akcie.
26. K námietke týkajúcej sa Aarhuského dohovoru žalovaný zotrval na tom, že v odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a stavebného konania, pričom v postupe a rozhodovaní stavebného úradu nezistil žiadnu vadu. Riadne preskúmal všetky námietky
žalobcu, ako aj stavebné konanie a rozhodnutie aj z hľadísk iných ako boli žalobcom napádané skutočnosti. Mal tiež za to, že sa s námietkami žalobcu dostatočne vysporiadal a svoje závery riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, pričom nakoľko vznesené námietky boli nedôvodné a nepreukázané, nemal inú možnosť ako odvolanie zamietnuť. Poukázal na to, že v stavebnom, ako aj v odvolacom konaní boli riadne zabezpečená práva verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia, vrátane práva na prístup k informáciám a práva účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupu k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Poukázal aj na skutočnosť, že k zhotoveniu stavby sa vyjadrili aj dotknuté orgány, pričom z ich stanovísk a rozhodnutí nevyplynuli žiadne negatívne alebo prechodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie.
27. Záverom mal za to, že dôvody uvedené v žalobe nepoukazujú na nezákonnosť konania a rozhodnutia, preto navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
28. Uznesením č. k. 11S/113/2019-86 zo dňa 29. 04. 2020 súd pribral za účastníkov konania - 1/ P. R. K R. a 2/ JUDr. O. W., ktorým doručil žalobu s prílohami spolu s výzvou, aby sa k žalobe a jej prílohám vyjadrili s tým, že ak tak neurobia, správny súd môže konať ďalej. Súdom pribratí účastníci konania písomné vyjadrenie k žalobe nepodali.
29. Písomné vyjadrenie zo dňa 30. 03. 2020 podal žalobcom označený ďalší účastník - spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., namietajúc aktívnu legitimáciu žalobcu, ako aj sa vyjadril k nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a tiež k ostatným žalobcom namietaným skutočnostiam so záverom, aby súd žalobu žalobcu zamietol.
30. Správny súd zaslal vyjadrenie žalovaného, ako aj označeného ďalšieho účastníka žalobcovi s výzvou podľa § 106 ods. 1 SSP, na ktorú však žalobca písomné vyjadrenie nepodal.
31. V záujme právnej istoty správny súd uznesením č. k. 11S/113/2019-216 zo dňa 27. 04. 2021 pribral do konania aj v žalobe označených účastníkov konania.
32. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa vyjadril právny zástupca žalobca, zástupca žalovaného a právny zástupca spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
33. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 13. 09. 2019, viazaný jej rozsahom a dôvodmi (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu (§ 119 SSP), preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. 06. 2019 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 02. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo ich vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol.
34. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo
iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
35. Podľa § 32 ods. 1, 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 09. 2019, teda i v čase rozhodovania správnych orgánov v predmetnej veci, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým je a) rozhodnutie o umiestnenie stavby, b) rozhodnutie o využití územia, c) rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme, d) rozhodnutie o stavebnej uzávere. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.
Podľa § 47 písm. a/ vyššie citovaného zákona, stavby sa musia navrhovať tak, aby boli po celý čas životnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami a aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov a pritom aby a) stavba bola začlenená do územia v súlade s urbanistickými, architektonickými a environmentálnymi zásadami a požiadavkami ochrany prírody a krajiny a pamiatkovej starostlivosti tak, aby sa vylúčili negatívne účinky stavby na okolie z hľadiska ochrany zdravia a životného prostredia, prípadne aby sa obmedzili na prípustnú mieru.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. __________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma ) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady").
Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140a písm. b/ vyššie citovaného zákona, dotknutým orgánom podľa tohto zákona je b) obec, ak nie je stavebným úradom podľa tohto zákona a konanie sa týka pozemku alebo stavby na jej území, okrem stavby diaľnice alebo rýchlostnej cesty.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
36. Podľa § 2 ods. 1 písm. d/ zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, ministerstvo ako ústredný orgán štátnej správy starostlivosti o životné prostredie d) rozhoduje o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu okresného úradu v sídle kraja vo veciach, ktoré sú zákonom ustanovené len okresnému úradu v sídle kraja, Podľa § 4 ods. 1 vyššie citovaného zákona, okresný úrad v sídle kraja vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4)
Podľa § 5 ods. 1, 2 písm. a/ vyššie citovaného zákona, okresný úrad v prvom stupni vykonáva štátnu správu starostlivosti o životné prostredie podľa osobitných predpisov. 4) Okresný úrad plní ďalej tieto úlohy: a) vykonáva v druhom stupni štátnu správu starostlivosti o životné prostredie vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec, ________________________________ 4) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 127/1994 Z. z. v znení neskorších predpisov.
37. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na a) diaľnice, b) cesty, c) miestne komunikácie, d) účelové komunikácie.
Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c) vyššie citovaného zákona, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy.
Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1) _____________________________________ 2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
38. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 12. 2019, na účely tohto zákona r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a/ fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu. (ods. 5)
Podľa § 24 ods. 2, 3, 4, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. (ods. 2) Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a/ odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b/ odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 6, c/ odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d/ odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. (ods. 3) Verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len "rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní"), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny. Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo
záverečného stanoviska príslušným orgánom podľa § 37 ods. 7. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení. (ods. 4) Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu. (ods. 5 písm. c/) ------------------------------ 24) § 14 zákona č. 71/1967 Zb.
39. Podľa § 4 ods. 1, 2 písm. b/, ods. 4 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, pôsobnosť okresných úradov ustanovuje tento zákon a osobitné zákony. Okresný úrad v sídle kraja okrem pôsobnosti podľa odsekov 1, 5 a 6 b) vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon, Na plnenie úloh podľa odseku 2 písm. b) sa v okresnom úrade v sídle kraja zriaďuje osobitný organizačný útvar; môže plniť aj úlohy podľa odseku 2 písm. a), c) a d).
Podľa § 9 ods. 14, 16 vyššie citovaného zákona, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "krajský školský úrad", "krajský stavebný úrad", "územná vojenská správa", "krajský úrad životného prostredia", "krajský pozemkový úrad", "krajský lesný úrad", "krajský úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare. Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.
40. Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.
Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
41. Žalobca v podanej žalobe v časti III., III.1 až III.5, IV., vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20. 06. 2019, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 20. 02. 2019, pričom okrem iného namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že na prvom i druhom stupni rozhodol vecne nepríslušný správny orgán.
42. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
43. Z administratívneho spisu súd zistil, že v stavebnom konaní vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán rozhodnutím zo dňa 20. 02. 2019 stavebné povolenie ako príslušný stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov stavebného zákona, § 3a ods. 4 zák. č. 135/1961 cestného zákona a § 13 ods. 5 zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pre stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. na stavbu „Automotive Nitra Project“, súbor stavieb SS 700 infraštruktúra, v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy, miesto stavby - katastrálne územie Drážovce, Lužianky - Strategický park Nitra. Pretože ide o špeciálnu stavbu v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodovalo o stavebnom povolení Mesto Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy.
44. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa o stavebné povolenie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného
zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t. j. špeciálne stavebné úrady.
Nakoľko cestná stavba sa nachádza v k.ú Dražovce, i v k.ú. Lužianky, Obec Lužianky dňa 29. 11. 2018 vydala súhlas, aby Mesto Nitra ako špeciálny stavebný úrad pre dopravné stavby, konal vo veci vydania stavebných povolení/ zmien stavby pred dokončením pre projekt „Automotive Nitra Project“, súbor stavieb, medzi nimi aj SS 700 Infraštruktúra, v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy - Cesty a spevnené plochy, nakoľko sa predmetná stavba čiastočne nachádza ja na parcelách v k.ú. Lužianky, čim došlo k naplneniu ust. § 3a ods. 5 cestného zákona, a preto správny súd považoval námietku žalobcu o tom, že rozhodol miestne nepríslušný stavebný úrad za nedôvodnú.
O odvolaní žalobcu potom rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácií miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.
45. Následne správny súd posudzoval ďalšie námietky žalobcu, ktoré sú obsahom podanej žaloby v jej časti III., III.2 až III.5, pričom rozsahom a dôvodmi podanej žaloby bol viazaný v zmysle ust. 134 ods. 1 SSP, nakoľko v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v ust. § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 20. 06. 2019, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo tohto rozhodnutia netýkala.
46. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby uvedené v časti III., III.1 až III.5, IV. a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe (II. časť žaloby) tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného, bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené, alebo priamo dotknuté.
47. Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom konania v predmetnej veci podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, t. j. ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 24 až 27 tohto zákona), teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorý predložil Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o., čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné (a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR, odboru posudzovania vplyvov na životné prostredie (záverečné stanovisko) č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (ktoré sa nachádza v administratívnom spise) a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017.
48. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok uvedených v jej III. časti je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné stavby sa realizujú v rámci navrhovanej činnosti, ktorá nepodlieha povinnému posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, napriek tomu, že takémuto procesu podliehať mala. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
Skutočnosť, uvedenú v odvolaní, že povoľovanou stavbou bol znemožnený prístup na pozemok v tom čase vo vlastníctve žalobcu, nebola preukázaná, a ani v rámci žalobných dôvodov namietaná. Uvedené taktiež nevyplývalo z predloženého administratívneho spisu, kde v rámci dotknutých parciel predmetnou stavbou nebola preukázaná žiadna súvislosť s pozemkom v tom čase vo vlastníctve žalobcu a stavbou, ktorá bola predmetom konkrétneho stavebného konania.
49. Súd taktiež posudzoval i námietku žalobcu uplatnenú v časti III. a zduplikovanú v časti III.2 žaloby, v rámci ktorej namietal, že žalovaný konal v rozpore s § 59 Správneho poriadku, pretože mal prihliadať na všetky nesprávnosti, ktorými bolo postihnuté odvolaním napadnuté rozhodnutie, teda nie len na tie, ktoré namietal žalobca, ale mal prihliadať k tomu, že nedošlo k posudzovaniu vplyvov strategického parku na životné prostredie, že nebolo doriešené dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy.
Tu je potrebné konštatovať, že odvolací orgán nie je viazaný iba dôvodmi uvedenými v odvolaní a odvolaním napadnuté rozhodnutie sa preskúmava zásadne v celom rozsahu. Rovnako nie je viazaný skutkovými zisteniami, ani právnym názorom, ku ktorým dospel prvostupňový orgán. Jediným limitujúcim faktorom je vylúčenie možnosti rozhodovať v rámci odvolania o veci, ktorá nebola predmetom rozhodovania na prvostupňovom orgáne. Odvolací orgán nepreskúmava iba zákonnosť rozhodnutia, ale aj jeho správnosť. S poukazom na uvedené sa potom odvolací orgán nemohol zaoberať otázkou posudzovania navrhovanej činnosti (ktorá spočíva vo výstavbe závodu na výrobu automobilov a ktorej súčasťou sú i cestné stavby) z hľadiska vplyvov na životné prostredie, nakoľko táto otázka bola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, ktoré vykonalo MŽP SR a vydalo záverečné stanovisko č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 z posúdenia navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorej súčasťou bola aj povolená stavba: „Automotive Nitra Project“, SS 700 Infraštruktúra, SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy. Toto záverečné stanovisko nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Predmetom stavebného konania bolo riešenie dopravného napojenia pre zamestnancov a návštevy, ktoré bolo vyriešené a žalobcom nenamietané. Iné dopravné napojenie, resp. vyústenie dopravy v konaní riešené nebolo, a preto ani v odvolacom konaní nebolo možné túto otázku riešiť, resp. posudzovať. Záverom k tejto časti správny súd poukazuje na to, že MŽP SR doručilo prvostupňovému správnemu orgánu k povoľovaciemu konaniu záväzné stanovisko zo dňa 10. 01. 2019, v ktorom konštatovalo, že návrh predložený stavebníkom na začatie správneho konania na predmetnú stavbu je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní a záverečným stanoviskom č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 vydaným podľa tohto zákona a jeho podmienkami.
Okrem toho správny súd zistil, že žalovaný vo svojom rozhodnutí odpovedal na všetky odvolacie námietky žalobcu, s ktorými sa správne, ako aj zákonne vysporiadal, preto nevzhliadol dôvod na určenie nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
50. K námietke žalobcu v bode III.3 žaloby (nepredloženie zastavovacieho plánu v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z.) správny súd uvádza, stavebník sa v predmetnej veci domáhal vydania stavebného povolenia na cestnú stavbu, ktoré nadväzujú už na predchádzajúce stavebné povolenia celého strategického parku, z čoho možno vyvodiť záver, že sa nejdená o povolenie prvej stavby v rámci súboru stavieb, a teda projektová dokumentácia v predmetnej veci nemusí obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom vznesenú námietku ako nedôvodnú. Dokumentácia v zmysle ust. § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona, na absenciu ktorej žalobca poukazoval sa predkladá v prípade, ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, pričom v takom prípade projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.
51. K ďalšej námietke žalobcu, že samotný strategický park nebol posúdený, správny súd opätovne uvádza, že v tomto konaní je predmetom súdneho prieskumu rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - stavebné povolenie na stavbu „Automotive Nitra Project“ v rozsahu stavebných objektov SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že stavebnému konaniu predchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z., výsledkom ktorého je stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016, ktoré bolo potvrdené ministrom životného prostredia SR zo dňa 13. 01. 2017 a nadobudlo právoplatnosť 18. 01. 2017. Okrem toho, Ministerstvo životného prostredia SR ako príslušný orgán posudzovania vplyvom na životné prostredie
vo svojom záväznom stanovisku zo dňa 10. 01. 2019 k predmetnému stavebnému konaniu uviedlo, že návrh na začatie správneho konania je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov, s rozhodnutiami vydanými MŽP SR podľa tohto zákona a ich relevantnými podmienkami. Toto stanovisko je záväzné pre správne orgány, ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto konaní.
52. Opodstatnenosťou námietky žalobcu, či strategický park mal byť posudzovaný podľa zák. č. 24/2006 Z. z. ako celok sa vysporiada správny súd v konaní, predmetom ktorého je prieskum rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, ktoré žalobca napadol správnymi žalobami. Z rozhodovacej činnosti súdu je zrejmé, že vo veci vedenej pod sp. zn. 26S/3/2016 bolo rozhodnuté a to tak, že žaloba žalobcu bola zamietnutá.
53. Správny súd v súvislosti s touto námietkou žalobcu dáva do jeho pozornosti, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Správny súd mal za to, že z ust. § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie") musí byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka 15 nasledovne: 9. Infraštruktúra Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty číslo zariadenia Časť A Časť B (povinné) (zisťovacie hodnotenie) konanie)
15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu vrátane priemyselných parkov
54. Pre konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 11S/113/2019 je podstatná tá skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia zo dňa 20. 06. 2019 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné rozhodnutie - stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č- 4783/20016-1.7/pl zo dňa 04. 11. 2016 (záverečné stanovisko) zo zisťovacieho konania, ktoré bolo preskúmané aj v rámci rozkladu podaného, okrem iného, i žalobcom, a ministrom životného prostredia SR bolo potvrdené a nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 01. 2017. Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na ust. § 40 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí (kedy existovali a stále existujú právoplatné rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na ust. § 135 ods. 1 SSP a z tohto stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal.
55. Nebolo možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní (žalobca to ani nežiadal, i keď na tieto rozhodnutia poukazoval), ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v stavebnom konaní, ktoré vychádzajú z rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní, a to i s poukazom na ust. § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v zisťovacom konaní je možné preskúmať správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde. K navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project - Fáza 2“, ktorú predložil navrhovateľ Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. vydalo Ministerstvo životného prostredia SR, odbor posudzovania vplyvov na životné prostredie záverečné stanovisko podľa ust. § 37 zákona č. 24/2006 Z. z., ktoré je právoplatné a z tohto dôvodu nie je možné túto otázku posudzovať ako predbežnú, resp. prejudiciálnu.
56. Žalobca v podanej žalobe namietal, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného povolenia v zmysle ust. § 32 od 2 stavebného zákona (teda na vydanie stavebného povolenia bez toho, aby stavebnému konaniu predchádzalo územné konanie a vydanie rozhodnutia v územnom konaní) tvrdiac, že osvedčenie bolo vydané pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“, a teda nie na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, čo § 32 ods. 2 stavebného zákona vyžaduje. Okrem toho konštatoval, že výrobný podnik a ani iný priemysel sa v územnom pláne Nitry v danej polohe Nitra - Dražovce nenachádza. V bode III. 5 žalobca následne podrobnejšie zdôvodnil nezákonnosť celého administratívneho procesu v tejto veci.
57. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa s ňou už podrobne vysporiadal vo svojich predchádzajúcich rozsudkoch (napr. č. k. 11S/236/2016-483 zo dňa 12. 09. 2018, č. k. 11S/105/2017-267 zo dňa 18. 09. 2019, č. k. 11S/5/2017-594 zo dňa 15. 01. 2020) vo veciach správnych žalôb žalobcu proti rozhodnutiam správnych orgánov týkajúcich sa realizácie a kolaudácie stavieb, ktoré sú súčasťou významnej investície (alebo s ňou súvisia) „Vybudovanie strategického parku“ a ktorej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Urobil tak na základe toho, že sa oboznámil s územným plánom mesta Nitra platným v čase rozhodovania žalovaného (ktorý má súd k dispozícii) a ktorý bol schválený mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len VZN) mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6 (posledný bol schválený dňa 13. 09. 2018) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Na tomto svojom právnom názore a vyhodnotení predmetnej námietky žalobcu ako nedôvodnej, súd zotrváva i v tejto veci, nakoľko žalobca obsahovo totožnú námietku uvádza opakovane. Z uvedených dôvodov bude i argumentácia súdu k tejto námietke rovnaká, resp. obdobná ako vo vyššie uvedených rozsudkoch tunajšieho súdu.
58. Cieľom VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti taktiež pre stanovenie regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov. Správny súd poukazuje na predmetné VZN mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov č. 1 až 6 platné v čase rozhodovania správnych orgánov, konkrétne na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia), kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený.
59. Na tejto skutočnosti nemôže nič meniť ani zistenie, že v časti územného plánu mesta Nitra s označením „UPN Nitra - Zástavba“ pod bodom „zástavba“ a v časti „UPN Nitra - Komplexný výkres“ pod bodom „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je uvedený text „Priemyselná výroba - priemyselný park (špecifické rezervovanie funkcie ako ucelená investícia v území podmienená riešením samostatnej územnoplánovacej dokumentácie na úrovni zóny)“.
60. Nie je sporné, že územný plán zóny, v ktorej sa nachádza priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 6 bola vyhlásená záväzná časť územného plánu mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. Tak, ako bolo uvedené vyššie, medzi týmito priestorovo funkčnými celkami nie je uvedené územie priemyselného parku (Dražovce), pre ktorý bolo vydané stavebné povolenie. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalobcom vytýkané osvedčenie zo dňa 14. 01. 2016 bolo vydané pre stavbu „Výstavba nového automobilového výrobného podniku v Nitre“ v rámci Strategického parku v Nitre, ktorej cieľom je vybudovanie nového výrobného závodu 2 modelov ľahkých športovo úžitkových vozidiel SUV na území Strategického parku v Nitre, teda nejde o nový priemyselný park, ale o výstavbu ďalšieho výrobného podniku v rámci Strategického parku v Nitre a na jeho území, teda aj táto námietka žalobcu je nedôvodná ohľadom potreby vykonania postupu podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu aj argumentácia súdu je obdobná ako v iných obdobných
veciach, prejednávaných tunajším súdom v tom zmysle, že územné rozhodnutie sa na predmetné stavby nevyžaduje, nakoľko sú budované na pozemkoch, ktoré sú uvedené v Osvedčení o významnej investícii č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 vydanom podľa osobitného predpisu - zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov pre stavbu „Vybudovanie strategického parku" vo verejnom záujme. Toto osvedčenie je platné a príslušné štátne orgány sú povinné ho akceptovať. Okrem toho bolo potrebné zdôrazniť, že na toto osvedčenie sa nevzťahuje zákon o správnom konaní. K uvedenému záveru správny súd dospel na základe toho, že posúdil charakter osvedčenia o významnej investícií a jeho účinky v porovnaní s uznesením vlády o schválení významnej investície a jeho účinkami. Vychádzajúc z § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 175/1999 Z. z. jednoznačne vyplýva, že konštitutívne účinky statusu „stavba významnej investície“ vznikajú už okamihom prijatia uznesenia vlády SR o tom, že určitá stavba je významnou investíciou. Uvedené potvrdzuje aj znenie § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., ktoré predpokladá vznik predkupného práva štátu k nehnuteľnosti už okamihom prijatia uznesenia vlády SR, ktorým schválila návrh na vydanie osvedčenia o významnej investícii a do katastra nehnuteľností sa zapisuje len formou záznamu, ktorým sa deklaruje už skôr existujúci právny stav. Osvedčenie o významnej investícii vydané Ministerstvom hospodárstva SR (teda nie ministrom) už len deklaruje existujúci právny stav konkrétnej nehnuteľnosti, že je významnou investíciou. Inými slovami, vydaním osvedčenia sa len potvrdzuje to, čo už reálne existuje, a nekonštituje sa nový právny stav. Významnou je aj skutočnosť, že z dôvodovej správy k zákonu č. 175/1999 Z. z. vyplýva, že účelom osvedčenia o významnej investícii je len zrýchliť priebeh územného konania, stavebného konania alebo vyvlastňovacieho konania tak, aby správny orgán nemusel v každej veci osobitne dokazovať, že ide o významnú investíciu. Keďže osvedčenie deklaruje už existujúce skutočnosti, nemôže byť považované ani za rozhodnutie, a preto ani v tomto rozsahu nemôže byť subsidiárne naň aplikovaný správny poriadok tak, ako to žiadal žalobca.
Naviac, Obec Lužianky stanoviskom č. 2730/6/2018 zo dňa 25. 06. 2018 k predmetnej investičnej činnosti vydala súhlasné stanovisko s jej realizáciou podľa projektovej dokumentácie.
Okrem toho pozornosti súdu neušlo, že v územnom pláne Obce Lužianky (https://www.luzianky.sk/3109/ uzemny-plan-zmeny-a-doplnky-c-iii-2015) v znení zmien a doplnkov rok 2015 je jednoznačne uvedené, že v tomto územnom pláne je vymedzené územie ako strategický park Nitra - Sever.
Čo sa týkalo žalobcom vytýkaného rozporu s územným plánom vyššieho územného celku, tak v tomto ohľade správny súd uvádza, že nezistil rozpor územného plánu mesta Nitra a územného plánu obce Lužianky s uvedeným územným plánom (https://www.uzemneplany.sk/upn/vuc-nitriansky-kraj).
V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Takéto záväzné stanovisko obce Lužianky č. 2730/6/2018 zo dňa 25. 06. 2018 bolo v priebehu stavebného konania predložené a správny orgán prvého stupňa ako špeciálny stavebný úrad bol týmito stanoviskami viazaný a pri svojom rozhodovaní z neho vychádzal. Neobstojí pritom argumentácia, že obec Lužianky nebola oprávnená vydať takéto stanovisko. V tomto ohľade správny súd odkazuje na svoju argumentáciu, týkajúcu sa námietky vecnej nepríslušnosti.
K rozhodnutiu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR č. 15863/2016/B625-SV/36045/ GE zo dňa 01. 06. 2016 (súd má k dispozícii v rámci svojej rozhodovacej činnosti), na ktoré poukazoval žalobca v podanej žalobe je potrebné uviesť, že sa jedná o rozhodnutie vydané v inom správnom konaní, ktoré bolo predmetom súdneho prieskumu v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/7/2021 a závery z neho vyplývajúce nie sú relevantné pre predmetné správne konanie.
61. Z vyššie uvedených dôvodov potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za nedôvodnú. Územné rozhodnutie sa v zmysle ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona v znení účinnom do 30. 09. 2019, teda i v čase rozhodovania správnych
orgánov v predmetnej veci, nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Ako teda vyplýva z ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje splnenie dvoch podmienok.
62. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo cestnej stavby („SO 712 Dopravné napojenie pre zamestnancov a návštevy“) a začalo sa na základe žiadosti spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia, s.r.o. doručenej stavebnému úradu dňa 03. 10. 2018, v rámci stavby Automotive Nitra Project, na ktorú bolo vydané osvedčenie o významnej investícii č. 2081/2015-1000-35613 zo dňa 22. 06. 2015. Predmetom stavebného povolenia je ďalšia stavba v rámci strategického parku, ktorý je významnou investíciou a boli naň vydané osvedčenia Ministerstva hospodárstva SR č. 2081/2015-1000-35613 zo dňa 22. 06. 2015 a č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa 14. 01. 2016 a stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať. Stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 3 a § 2 vyššie citovaného zákona a zákona č. 50/1976 Zb., čo nepopieral ani žalobca. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku.
63. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalobca v podanej žalobe tvrdil, že v aktuálnom územnom pláne mesta Nitra je vymedzené územie priemyselného parku sever s tým, že strategický park ako taký v územnom pláne mesta Nitra nie je obsiahnutý. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v územnom pláne mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne mesta Nitra neuvádza, pretože termín „strategický park“ bol zavedený do stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
64. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne mesta Nitra, nakoľko dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským zastupiteľstvom mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný a dodatok č. 6 k VZN č. 3/2003 neriešil zmeny priemyselných zón, preto nebolo potrebné, aby došlo len k formálnej zmene označenia z priemyselného parku sever na strategický park. Okrem toho je potrebné dodať, že podmienkou pre postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola splnená. Správny súd dáva opätovne do pozornosti účastníkov konania záväzné stanovisko, ktoré vydalo mesto Nitra pod č. UHA-20888/2018 zo dňa 07. 12. 2018, v rámci ktorého určilo podmienky výstavby, ako i súhlas Obce Lužianky pod č. 2730/06/2018 zo dňa 25. 06. 2018, ktorým vydalo súhlas k vydaniu stavebného povolenia z hľadiska
súladu projektu stavby pre stavebné povolenie v uvedenom rozsahu s funkčným využitím územia, územným a polohovým riešením stavby.
65. V súvislosti s námietkou žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo územné konanie a vydanie územného rozhodnutia, správny súd poukazuje na ust. § 120 ods. 2 veta druhá stavebného zákona, v zmysle ktorého, ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20. 02. 2019 vyplýva, že príslušné správne orgány vydali stanoviská k výstavbe cestnej stavby a aj na základe týchto stanovísk bola cestná stavba povolená. V prípade, ak by tieto stanoviská boli záporné, nebolo by možné pristúpiť k vydaniu stavebného povolenia, ale k takejto situácii evidentne nedošlo.
66. Žalobca v podanej žalobe (čl. IV) poukazoval aj na Aarhuský dohovor (konkrétne na čl. 9 ods. 3), t. j. Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia. Správny súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného povoľovacieho konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva, podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami i zaoberal. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe jeho odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí. Nakoľko v správnom konaní žalobca so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.
67. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do jeho pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine vzhľadom k cieľu (k tomu pozri bližšie rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28. apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“.
68. Nebola teda dôvodná námietka žalobcu spočívajúca v tom, že napadnutým rozhodnutím a jemu predchádzajúcim konaním nebol naplnený účel Aarhuského dohovoru a že správne orgány sa s jeho relevantnými námietkami nevysporiadali, resp. vysporiadali sa len vo formálnej rovine, bez zohľadnenia podstaty veci. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v konaní podľa § 6 písm. a/ SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.
69. Z vyššie uvedených dôvodov súd všetky námietky žalobcu uvedené v podanej žalobe posúdil ako nedôvodné a poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015, ktorý uviedol, že „správne súdnictvo je primárne prostriedkom ochrany subjektívnych práv adresáta výkonu verejnej správy v jej najrôznejších podobách. ... správne súdnictvo v systéme právneho štátu nemá slúžiť k naprávaniu nezákonnosti vo verejnej správe bez akéhokoľvek
zreteľa na dopad eventuálne zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého. Preto nemožno vyhovieť takému návrhu na začatie konania v správnom súdnictve, ktorého prerokovanie síce vedie k zisteniu formálneho rozporu činnosti verejnej správy so zákonom, no zároveň v ňom nebude preukázaný žiaden zásah do individuálnej sféry navrhovateľa. Účelom správneho súdnictva nie je náprava nezákonnosti vo verejnej správe, ale účinná ochrana subjektívnych práv fyzickej osoby alebo právnickej osoby, voči ktorej je verejná správa v jednotlivom prípade vykonávaná“.
70. V predmetnej veci je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp. poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali stavebnému konaniu. Žalobca, ktorý podal všeobecnú správnu žalobcu v predmetnej veci ako zainteresovaná verejnosť a žiadal zrušiť rozhodnutia vydané v stavebnom konaní k cestnej stavbe, žiadnym spôsobom nevymedzil, v čom bol v dôsledku vydaného stavebného povolenia porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Všeobecná správna žaloba zainteresovanej verejnosti sa totiž týka ochrany porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Nejde teda o porušenie individuálneho subjektívneho práva na úseku životného prostredia u konkrétnej fyzickej alebo právnickej osoby, prípadne i člena zainteresovanej verejnosti, ale o porušenie práva na zdravé životné prostredie ako celku. Takéto vymedzenie korešponduje s definíciou žaloby zainteresovanej verejnosti v ust. § 61 písm. c/ SSP ako procesného úkonu na uplatnenie práva na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia. Takéto tvrdenie v predmetnej žalobe proti rozhodnutiam vydaným v stavebnom konaní k cestným stavbám absentuje.
71. Po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP, pričom nezistil také vady, na ktoré by musel prihliadať z úradnej povinnosti.
72. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.
O trovách ostatných účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto ďalších účastníkov. Správny súd uzneseniami citovanými vyššie pribral do súdneho konania účastníkov administratívneho konania tak, ako sú označení v záhlaví tohto rozsudku, ale neuložil im žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom, aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP), ako ani nariadenie pojednávania a ich účasť na nariadenom pojednávaní, resp. ich právnych zástupcov. V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné pribratým účastníkom konania priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
73. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.