Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-47-2018.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/47/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci oprávnenej V. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici G. J. č. XX v H. na návrh matky oprávnenej O. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej na ulici G. J. č. XX v H. proti povinnému otcovi F.. V. P. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu na ulici Ku A. č. XXX/Xa v H. zastúpenému advokátom JUDr. Matúšom Lemešom so sídlom Advokátskej kancelárie na Kuzmányho ulici č. 29 v Košiciach v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky oprávnenej proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 6.2.2018 č.k. 11P 52/2017-335 takto
rozhodol:
Mení rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného tak, že zvyšuje výživné od otca pre navrhovateľku z 250 Eur na 350 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15-teho dňa v mesiaci dopredu od 4.9.2017, čím sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 34/2014.
Vracia vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o dlžnom výživnom.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zastavil konanie o zmenu zverenia oprávnenej, návrh na zvýšenie výživného zamietol a o trovách účastníkov konania rozhodol tak, že žiaden z nich nemá nárok na ich náhradu. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že v konaní nebola preukázaná podstatná zmena pomerov odôvodňujúca zvýšenie výživného.
2. Proti výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného podala odvolanie matka, pred nadobudnutím plnoletosti maloletej. V priebehu odvolacieho konania dosiahla maloletá 29.6.2018 plnoletosť a pristúpila k návrhu a k podanému odvolaniu matky. Matka v odvolaní uviedla, že na strane ešte v čase maloletej nastala podstatná zmena pomerov, pretože začala študovať v Prahe na T. líceu, čím sa podstatne zvýšili všetky jej výdavky. Konštatovala, že konajúci súd nespravodlivo vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery obidvoch rodičov, pretože nie je v jej schopnostiach zabezpečiť všetky zvýšené výdavky oprávnenej spojené so štúdiom v zahraničí. Poukázala na skutočnosť, že naposledy bolo o výživnom rozhodnuté v roku 2014, t.j. pred štyrmi rokmi, kedy v tom čase maloletá oprávnená, nastúpila do prvého ročníka strednej školy na Slovensku. Zdôraznila, že zmenou štúdia oprávnenej vzrástli jej výdavky o 200 Eur až 300 Eur mesačne. Iba za ubytovanie oprávnenej platí 232 Eur mesačne, pretože oprávnená žije v prenajatom byte z dôvodu, že škola, ktorú navštevuje, nedisponuje internátmi. Pretože oprávnená nastupuje do maturitného ročníka, opätovne sa zvýšia jej odôvodnené potreby v každom smere. Nesúhlasila s konštatáciou súdu prvej inštancie, že sa stará iba o domácnosť a v tejto súvislosti uviedla, že je s oprávnenou v neustálom kontakte a rieši všetky jej záležitosti spojené so štúdiom a ubytovaním. Zdôraznila, že otec oprávnenej sa pokúsil o ňu osobne starať, ale túto starostlivosť nezvládol, dostal sa s maloletou do konfliktu a následne jej nekúpil ani darček na Vianoce. Tiež uviedla, že v súčasnosti rieši s oprávnenou jej psychické problémy majúce základ ešte v čase jej útleho detstva.
Vzhľadom na to, že žije v zahraničí, výdavky spojené s psychoterapiou musí znášať na vlastné náklady. Výdavky na stravu oprávnenej sa tiež zvýšili so zreteľom na to, že nemá možnosť stravovať sa doma ani v školskej jedálni, a preto sa stravuje v komunitnom centre, kde cena iba jednej polievky predstavuje cca 1,53 Eur. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal so zmenou pomerov oprávnenej ani so schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi jej otca. V tejto súvislosti poukázala na príjem otca 1.300 Eur mesačne, ktorý je v porovnaní s jej príjmom dvojnásobný. Napadnuté rozhodnutie označila za nepreskúmateľné a zmätočné, pretože odôvodnenie je nedostatočné a nespĺňa zákonné náležitosti. Navrhla napadnuté rozhodnutie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že výživné má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Vyslovil presvedčenie, že zvýšenie výživného je v záujme oprávnenej.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, označil ho za zákonné a riadne odôvodnené. Tvrdenia matky označil za účelové a zavádzajúce v rozpore so zisteným skutočným stavom. Konštatoval, že vzhľadom na to, že v roku 2017 zabezpečoval starostlivosť o v tom čase o maloletú on, má prehľad o jej výdavkoch, preto požadované výživné považuje za neopodstatnené. Vždy mal na zreteli najlepší záujem oprávnenej, preto navrhol jej zverenie do jeho osobnej starostlivosti, s čím oprávnená súhlasila. Dlhodobo si nerozumela s druhom matky a začala sa samopoškodzovať a experimentovala tiež s drogami, v škole musí v dôsledku svojho prospechu absolvovať komisionálne skúšky. Všetky tieto problémy sa snažil riešiť. Pod vplyvom matky oprávnená prehodnotila svoju vôľu a nesúhlasila so zmenou výchovy. Uvedené okolnosti mali vplyv na jeho vzťah s oprávnenou a naštrbili ho natoľko, že nemá prakticky žiaden vplyv na rozhodovanie oprávnenej. Konštatoval, že dokáže pochopiť pohnútku študovať v zahraničí, a preto matka oprávnenú v tejto veci podporila, napriek tomu, že oprávnená nemala študijné výsledky, ktoré by ju k tomu predurčovali. So štúdiom v zahraničí nesúhlasil, pretože bol presvedčený, že nebolo v jej najlepšom záujme, čo sa aj v praxi potvrdilo. Oprávnená často vymeškávala hodiny, nemá dobre študijné výsledky a začala experimentovať s drogami. Poukázal na email od triedneho učiteľa oprávnenej, ktorý mu zaslal vyjadrenie na jeho žiadosť, z ktorého vyplýva, že napriek tomu, že matka žiada zvýšenie výživného pre oprávnenú z dôvodu zvýšených výdavkoch na školské aktivity, oprávnená sa týchto aktivít nezúčastňuje. Vyjadril názor, že nemožno vylúčiť, že absencia oprávnenej súvisí s užívaním drog a celkovým záhalčivým spôsobom života a zdôraznil, že vzhľadom na spôsob života oprávnenej nikdy nebolo v jej záujme študovať v zahraničí bez možnosti akejkoľvek rodičovskej kontroly. V závere vyjadrenia dodal, že v čase, kedy on zabezpečoval starostlivosť o maloletú, mu matka prispievala na jej výživu 150 Eur mesačne, ale vzhľadom na to, že ona poberala rodinné prídavky a daňový bonus, v skutočnosti mu prispievala iba 105 Eur mesačne, pričom takúto sumu považovala za dostatočnú. Denník výdavkov matky, ktorý predložila s podaným odvolaním označil za irelevantný a nezodpovedajúci skutočnému stavu.
5. Konania vo veciach výživného plnoletých osôb sa prejednávajú a rozhodujú podľa zák. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“).
6. Podľa § 395 CMP ak § 396 CMP neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona, ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario v rozsahu danom § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že konajúci súd síce riadne zistil skutočný stav veci (§ 25 a § 36 CMP), tento však nesprávne posúdil podľa zákonných ustanovení o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, pretože sa dôsledne nezaoberal zákonnými dôvodmi pre zvýšenie výživného, najmä riadne neposúdil zmenu pomerov oprávnenej v dôsledku plynutia času v zmysle ustálenej súdnej praxe. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odvolací súd posúdil zmenu pomerov oprávnenej od poslednej súdnej úpravy výživného a dospel k záveru, že jej pomery sa od tejto úpravy natoľko zmenili, že rozhodnutie vyžaduje zmenu rozsahu výživného. Naposledy bolo o výživnom pre oprávnenú rozhodnuté pred štyrmi rokmi, t.j. v čase, kedy bola ešte maloletá a nastúpila do prvého ročníka strednej školy v Košiciach. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie študovala v zahraničí a následne dovŕšila plnoletosť, v dôsledku čoho sa charakter jej odôvodnených potrieb zmenil, začali u nej prevažovať potreby súvisiace so sústavnou prípravou na budúce povolanie a zaradením sa do plnohodnotného života v spoločnosti s cieľom osamostatniť sa, nad potrebami maloletého dieťaťa. Poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, zmena odôvodnených potrieb dieťaťa bezprostredne súvisí s plynutím času, čo je samo o sebe dôvodom pre zvýšenie výživného, aj keď k inej zmene pomerov dieťaťa od poslednej úpravy nedošlo. Vývojom dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené potreby zvyšujú spravidla každé tri roky. Zdôrazňuje, že potreby dospelého dieťaťa, ktoré sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, rozvíja sa a hľadá spôsoby svojho uplatnenia a začlenenia do sociálneho a pracovného prostredia spoločnosti, sú neporovnateľne vyššie ako odôvodnené potreby povinného rodiča, ktorého mesačné výdavky sú už stabilizované, o to viac, ak dieťa študuje v zahraničí. Odvolací súd sa nestotožnil s konštatáciou súdu prvej inštancie, že napriek zmene štúdia oprávnenej, ktorá v čase podania návrhu študovala v zahraničí, jej odôvodnené potreby sa nezmenili, nakoľko len výdavky na bývanie, stravu a cestovné sú neporovnateľne vyššie, ako jej výdavky v čase poslednej súdnej úpravy výživného, kedy bývala u matky v Košiciach, kde aj študovala. Odvolací súd tiež poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška mesačných nákladov rodiča a to súhrne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. V prípade, ak to životná úroveň povinného rodiča umožňuje, dieťa má právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napr. kúpou kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečenie lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľnočasových aktivít, ktoré si vyžadujú tiež zvýšené výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania. Pomery otca sa síce od poslednej úpravy výživného výrazne nezmenili, ale vzhľadom na jeho príjem je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu oprávnenej viac, ako bolo doposiaľ určené. Výživné v rozsahu 250 Eur predstavuje približne 17,8 % z príjmu otca, čo vzhľadom na vek a odôvodnené potreby oprávnenej nezodpovedá jej právu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Odvolacím súdom určené výživné 350 Eur mesačne predstavuje cca 25 % z príjmu otca, z ktorého na jeden deň výživy pre oprávnenú pripadne približne 11,7 Eur, čo so zreteľom na zistený skutočný stav veci zodpovedá zmene jej pomerov, jej súčasným odôvodneným potrebám, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý okrem oprávnenej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. K tvrdeniam otca ohľadom najlepšieho záujmu oprávnenej a jeho nesúhlasu s jej štúdiom v zahraničí dodáva, že samotná skutočnosť, že otec nesúhlasil so štúdiom v tom čase ešte maloletej oprávnenej v zahraničí, nemá vplyv na určenie výšky výživného. V prípade, ak matka nerešpektovala jeho názor ohľadom najlepšieho záujmu oprávnenej, resp. sa rodičia nevedeli dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností ohľadom štúdia oprávnenej, mal možnosť domáhať sa svojich rodičovských práv návrhom na súde. Vzhľadom na to, že oprávnená medzičasom nadobudla plnoletosť, posudzovanie otázky jej najlepšieho záujmu stratilo opodstatnenie. Rozsah plnenia si vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu nezávisí od súhlasu rodiča a jeho spokojnosti s výberom štúdia a spôsobom života dieťaťa, ale od jeho schopností, možností a celkových majetkových pomerov vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami dieťaťa so zreteľom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý človek má odlišné schopnosti a možnosti na dosiahnutie vzdelania a osvojenie si zručností potrebných pre jeho budúce zamestnanie, v dôsledku čoho sú výsledky štúdia a vzdelávania hodnotené systémom stupnice. Rovnako tak má každý človek právo na omyl a chybu, obzvlášť v prípade mladých ľudí, ktorí sa ešte len sústavne pripravujú na výkon svojho budúceho povolania, sú v procese získavania potrebných poznatkov a skúseností a ešte nemajú dostatočnú prax na to, aby vedeli, v čo najväčšej miere eliminovať svoje nesprávne rozhodnutia, preto nie je spravodlivé ani zákonne možné podmieňovať vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, šikovnosťou, študijnými výsledkami a dosiahnutými úspechmi ich detí. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 388 CSP zmenil napadnuté rozhodnutie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
10. Konajúci súd návrh na zvýšenie výživného zamietol, preto otázku dlžného výživného neposudzoval. Pretože sa jedná o nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom odvolacieho konania, nemohol odvolací súd sám rozhodnúť o dlžnom výživnom bez toho, že by odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom. Z uvedených dôvodov v tejto časti vrátil vec súdu prvej inštancie na konanie a nové rozhodnutie.
11. Po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať dokazovanie ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti otcom, zistiť, v akom rozsahu si otec v rozhodnom období splnil vyživovaciu povinnosť, vyhodnotiť, či zmenou určeného výživného vzniklo dlžné výživné a v prípade, že dospeje k záveru, že dlžné výživné vzniklo, rozhodnúť o jeho výške a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní, boli preskúmateľné a logicky správne.
12. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).