Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Pc-24-2020.pdf
PDF · 79.53 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-19Pc/24/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: S.. I. Z., V.. XX.X.XXXX, Q. H. X/A, Q. - Y., právne zastúpený Advokátskou kanceláriou NIŽNÍK & Partners, s.r.o., Žižkova 4E, Košice IČO 47 244 488 proti žalovanej: I. R. Z., V.. XX.X.XXXX, bytom Q., P. V. XX o zaplatenie sumy 2 800,- eur, o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
II. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 4.5.2020 sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť mu titulom bezdôvodného obohatenia sumu 2 800,- eur a trovy konania. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 6.2.2018 sp. zn. 11P/52/2017 bol zaviazaný prispievať na výživu žalovanej, ktorá je jeho dcérou, sumou 250,- eur mesačne, a to počnúc od 4.9.2017. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.11.2018 sp. zn. 8Co/47/2018 bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený na sumu výživného 350,- eur. Dňa 31.10.2019 podal na Okresnom súde Košice II návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči dcére z dôvodu, že z vlastnej vôle ukončila prípravu na budúce povolanie a odcestovala do zahraničia. Konanie je vedené pod č. 43Pc/56/2019. Žalovaná ako osoba oprávnená na výživné toto právo stratila od 1.9.2019. Žalovaná suma pozostáva z uhradeného výživného za obdobie od 1.9.2019 do 31.4.2020.
2. Žalobca súčasne so žalobou podal dňa 4.5.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiada, aby súd uložil žalovanej povinnosť do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej zložiť žalovanú sumu 2 800,- eur do úschovy Okresného súdu Košice II. Poukázal na to, že žalovaná zneužíva žalobcu za účelom sa obohatiť, pričom týmto konaním sa v podstate len navyše jej dlh (výška bezdôvodného obohatenia) voči žalobcovi. Žalobca má reálnu obavu s vymožiteľnosťou žalovanej sumy voči žalovanej formou exekúcie v prípade jeho úspechu vo veci samej. Nakoľko žalovaná nevlastní žiaden nehnuteľný majetok a ani hnuteľný majetok vyššej hodnoty, nie je možné v danom prípade zabezpečiť žalovanú sumu zabezpečovacím opatrením súdu v zmysle § 343 ods. 1 C.s.p. Je zrejmé, že žalovaná suma bude po právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení vyživovacej povinnosti zásadne vyššia, keďže žalovaná suma predstavuje v súčte opakujúce sa platby zaniknutého výživného. Žalovaná nemá žiaden majetok postačujúci na uspokojenie žalovanej sumy. Podľa vedomostí žalobcu nemá stály príjem a ako vyplýva z predložených dôkazov žalovaná nemá záujem o prípravu na budúce povolanie, ktoré by jej zabezpečovalo adekvátny príjem. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia. V danom prípade za situácie, keď žalovaná nemá majetok, stály príjem, a ani nemá záujem zabezpečiť si stály príjem je exekúcia žalovanej sumy zjavne ohrozená. Nariadením neodkladného opatrenia bude dodržaná zásada proporcionality vzhľadom na navrhovaný spôsob nariadenia neodkladného opatrenia a žalovanej týmto nevznikne škoda ani žiadna ujma, pretože v prípade neúspechu žalobcu vo veci samej jej bude žalovaná suma vydaná z úschovy súdu. K návrhu pripojil rozhodnutie o výživnom, návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti, doklady o úhrade výživného, emailovú komunikáciu s riaditeľom M. K. v Y. a s G. Q., oddelením hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. b/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde.
6. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
7. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
9. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
10. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán. Môže byť nariadené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba neodkladnej úpravy pomerov alebo existencia reálnej obavy, že bude exekúcia ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej úpravy právnych pomerov by bolo právo dotknutého subjektu ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie. Pri nariaďovaní samotného neodkladného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
11. Z návrhu žalobcu a predložených listín vyplýva, že na výživu dcéry - žalovanej prispieva v súlade s rozsudkom Okresného súd Košice I zo dňa 6.2.2018 sp. z. 11P/52/2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Košice zo dňa 20.11.2018 sp. zn. 8Co/47/2018 výživným vo výške 350,- eur mesačne. Dňa 31.10.2019 podal žalobca na tunajšom súde návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči žalovanej z dôvodu, že z vlastnej vôle ukončila prípravu na budúce povolanie a odcestovala do zahraničia. Konanie vo veci je vedené pod č. 43Pc/56/2019 a doposiaľ nebolo právoplatne skončené. Z emailovej komunikácie otca s riaditeľom M. K. v Y. zo dňa 3.4.2020 vyplýva, že žalovaná ukončila 4. ročník štúdia, a vzhľadom na to nemá status študenta. Keďže tento ročník neukončila včas, maturitnú skúšku mohla vykonať až v jesennom termíne. Nakoľko zle pochopila kombináciu písomných a ústnych skúšok a profilovej časti maturitnej skúšky a triedny učiteľ uvedené nedorozumenie nekorigoval, žalovaná sa jesenného termínu maturitnej skúšky nezúčastnila. Škola však jej neúčasť ospravedlnila, a teda má 3 pokusy na zloženie maturitnej skúšky. Počítajú s ňou v májovom termíne ústnych skúšok (25.5. - 29.5.2020). Z emailovej odpovede ÚPSVaR Košice, oddelenia hmotnej núdze, náhradného výživného a štátnych sociálnych dávok vyplýva, že prídavok na dieťa na žalovanú bol vyplácaný do 31.8.2019, nakoľko potvrdenie o štúdiu po tomto dátume nebolo predložené.
12. Žalobca uhrádza na výživu žalovanej výživné vo výške 350,- eur mesačne. Neodkladným opatrením žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zložiť sumu 2 800,- eur, zodpovedajúcu sume výživného za obdobie od 1.9.2019 do 31.4.2020 do úschovy súdu. Uvedený nárok však neosvedčil. Z priložených listinných dôkazov nevyplýva skutočnosť, že žalovaná sa nepripravuje na budúce povolanie. Z emailovej komunikácie otca s riaditeľom M. K. L. Y. nie je zrejmé, žeby žalovaná z vlastnej vôle ukončila prípravu na budúce povolanie, keďže má k dispozícii 3 termíny na vykonanie maturitnej skúšky. Po jej absolvovaní je možné pokračovať v štúdiu na vysokej škole. I keď žalovaná po ukončení 4. ročníka štúdia nemá status študenta a zrejme preto nepredložila potvrdenie o štúdiu pre potreby vyplácania prídavku na dieťa, štúdium doposiaľ neukončila, a teda nespĺňa ešte všetky predpoklady na to, aby sa dokázala uplatniť na trhu práce. I pokiaľ by si brigádnicky privyrábala, táto skutočnosť nie je relevantná pre prípadné konštatovanie, že nadobudla schopnosť sa samostatne živiť, nakoľko uvedený príjem by bolo možné charakterizovať len ako príjem náhodného charakteru. Navyše táto skutočnosť nebola žiadnym spôsobom osvedčená a žalobca v návrhu sám uvádza, že žalovaná nemá stály príjem. Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne z vlastných zdrojov uspokojovať všetky relevantné životné náklady. Vyžaduje sa, aby táto schopnosť napĺňala požiadavku trvalosti tohto stavu a teda príjem náhodného charakteru nemožno považovať za nadobudnutie schopnosti samostatne sa živiť.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca nárok na zaplatenie žalovanej sumy ako bezdôvodného obohatenia titulom vrátenia výživného žiadnym spôsobom neosvedčil. Z priložených listín nevyplýva skutočnosť, že žalovaná ukončila prípravu na budúce povolanie, zamestnala sa a má stály príjem. Naopak žalovanej boli poskytnuté 3 termíny na vykonanie maturitnej skúšky, po absolvovaní ktorej prípadne môže pokračovať v ďalšom štúdiu.
14. Vzhľadom k tomu, že žalobca neosvedčil existenciu samotného nároku, a tým ani obavu z ohrozenia exekúcie, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
16. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
18. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania v zmysle citovaného ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.