Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-52-2017.pdf
PDF · 86.85 KB
Case nature
Area
Subarea
11P/52/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci oprávnenej V. S. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej na ulici G. J. XX, I. H., zastúpenej O. S. K., na návrh matky oprávnenej O. S. K., nar. XX.X.XXXX, bývajúcej na ulici G. J. XX I. H., proti povinnému/otcovi F.. V. P., nar. XX.X.XXXX, bývajúcemu H. A. XXX, H., zastúpenému JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom so sídlom Kuzmányho 29, Košice, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
I. Povinného z a v ä z u j e zaplatiť dlžné výživné za obdobie od 4.9.2017 do 30.4.2021 vo výške 1.589,91 EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku k rukám oprávnenej.
II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec návrhom doručeným súdu dňa 23.2.2017 žiadal, aby zveril mal. V. S. do jej osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jej výživu sumou 200 Eur mesačne z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.
2. Matka písomným podaním doručeným súdu dňa 4.9.2017 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na maloleté dieťa zo sumy 250 Eur mesačne na 400 Eur mesačne od 1.10.2017 do budúcna.
3. Otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasil. Návrh matky považoval za neprimeraný potrebám maloletého dieťaťa.
4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P/34/2014, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa. Na čas po rozvode zveril mal. V. S. do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 250 Eur mesačne.
5. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 6.2.2018 tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietol.
6. Proti rozsudku podala matka odvolanie.
7. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8Co 47/2018 zo dňa 30.11.2018 zmenil rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu na zvýšenie výživného tak, že zvýšil výživné od otca pre navrhovateľku z 250 Eur na 350 Eur mesačne, ktoré je povinný platiť navrhovateľke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 4.9.2017, čím mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 27P 34/2014. V ďalšom vrátil vec súdu prvej inštancie na rozhodnutie o dlžnom výživnom. Odvolací súd uviedol, že po vrátení veci bude povinnosťou konajúceho súdu vykonať dokazovanie ohľadom plnenia si vyživovacej povinnosti
otcom, zistiť v akom rozsahu si otec v rozhodnom období plnil vyživovaciu povinnosť, vyhodnotiť, či zmenou určeného výživného vzniklo dlžné výživné a v prípade, že dospeje k záveru, že dlžné výživné vzniklo, rozhodnúť o jeho výške a svoje rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery vyplývali zo zisteného skutočného stavu veci a úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli preskúmateľné a logicky správne.
8. Oprávnená v priebehu konania nadobudla plnoletosť, preto sa stala účastníčkou konania. K návrhu matky na zvýšenie výživného sa pripojila.
9. Z pripojených listinných dôkazov ako aj rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie oprávnená študovala v zahraničí a následne dovŕšila plnoletosť, v dôsledku čoho sa charakter jej odôvodnených potrieb zmenil, začali u nej prevažovať potreby súvisiace so sústavnou prípravou na budúce povolanie a zaradením sa do plnohodnotného života v spoločnosti s cieľom osamostatniť sa nad potrebami maloletého dieťaťa. Poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe, zmena odôvodnených potrieb dieťaťa bezprostredne súvisí s plynutím času, čo je samo o sebe dôvodom pre zvýšenie výživného aj keď k inej zmene pomerov dieťaťa od poslednej úpravy nedošlo. Vývojom dieťaťa v dôsledku plynutia času sa jeho odôvodnené potreby zvyšujú spravidla každé tri roky. Zdôrazňuje, že potreby dospelého dieťaťa, ktoré sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania, rozvíja sa a hľadá spôsoby svojho uplatnenia a začlenenia do sociálneho a pracovného prostredia v spoločnosti, sú neporovnateľne vyššie ako i odôvodnené potreby povinného rodiča, ktorého mesačné výdavky sú už stabilizované, o to viac ak dieťa študuje v zahraničí. Odvolací súd dospel k záveru, že výdavky oprávnenej na bývanie, stravu a v zahraničí sú neporovnateľne vyššie ako jej výdavky v čase poslednej súdnej úpravy kedy bývala u matky v Košiciach, kde aj študovala. Poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukázať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto náklady patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoj jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. V prípade, ak to životná úroveň povinného rodiča umožňuje, dieťa má právo, aby boli jeho odôvodnené potreby uspokojované v plnej miere, resp. na vyššej úrovni zodpovedajúcej úrovni uspokojovania vlastných potrieb jeho rodičov, napríklad kúpou kvalitnejšej stravy, oblečenia, zabezpečenia lepšieho vzdelávania a vývoja formou voľno-časových aktivít, ktoré si vyžadujú tiež zvýšené výdavky, prípadne komfortnejšieho bývania. Pomery otca sa síce od poslednej úpravy výživného výrazne nezmenili a vzhľadom na jeho príjem je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu oprávnenej viac ako bolo doposiaľ určené. Výživné v rozsahu 250 Eur predstavuje približne 17,8 % z príjmu otca, čo vzhľadom na vek a odôvodnené potreby oprávnenej nezodpovedajú jej právu podieľať sa na jeho životnej úrovni. Odvolací súd určil výživné 350 Eur mesačne, ktorá suma predstavuje cca 25% z príjmu otca, z ktorého na jeden deň výživy pre oprávnenú, prípadne približne 11,7 Eur, čo so zreteľom na zistený skutočný stav veci zodpovedá zmene jej pomerov. Jej súčasným odôvodneným potrebám ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktorý okrem oprávnenej ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. K tvrdeniam otca ohľadom najlepšieho záujmu oprávnenej a jeho nesúhlasu s jej štúdiom v zahraničí dodáva, že samotná skutočnosť, že otec nesúhlasil so štúdiom v tom čase ešte maloletej oprávnenej v zahraničí nemá vplyv na určenie výšky výživného. V prípade, ak matka nerešpektovala jeho názor ohľadom najlepšieho záujmu oprávnenej, resp. sa rodičia nevedeli dohodnúť na výkone rodičovských práv a povinností ohľadom štúdia oprávnenej, mal možnosť domáhať sa svojich rodičovských práv návrhom na súde. Vzhľadom na to, že oprávnená medzičasom nadobudla plnoletosť, posudzovanie otázky jej najlepšieho záujmu stratilo opodstatnenie. Rozsah plnenia si vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu nezávisí od súhlasu rodiča a jeho spokojnosti s výberom štúdia a spôsobom života dieťaťa, ale od jeho schopnosti, možnosti a celkových majetkových pomeroch vo vzájomnej súvislosti, s odôvodnenými potrebami dieťaťa so zreteľom na jeho právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý človek má odlišné schopnosti a možnosti na dosiahnutie vzdelávania a osvojenie si zručnosti potrebných pre jeho budúce zamestnanie, v dôsledku čoho sú výsledky štúdia a vzdelávanie hodnotené systémom stupnice. Rovnako tak má každý človek právo na omyl a chybu obzvlášť v prípade mladých ľudí, ktorí sa ešte len sústavne pripravujú na výkon svojho budúceho povolania, súd v procese získavania posledných
poznatkov a skúseností a ešte nemajú dostatočnú prax na to, aby vedeli v čo najväčšej miere eliminovať svoje nesprávne rozhodnutia, preto nie je spravodlivé ani zákonne možné podmieňovať vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, šikovnosťou, študijnými výsledkami a dosiahnutými úspechmi ich detí.
10. Vzhľadom na vyššie uvedené závery je súd toho názoru, že dokazovanie povinného smerujúce k poukázaniu na správanie sa oprávnenej, ktoré nie je v súlade s dobrými mravmi je bezpredmetné nakoľko odvolacím súdom došlo k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie t.j. odvolací súd zvýšil výživné zo strany povinného na oprávnenú zo sumy 250 EUR mesačne na 350 EUR mesačne od 4.9.2017 do budúcna. Na základe uvedeného súd prvej inštancie nemôže pri určení dlžného výživného prihliadať na dôvody uvádzanými povinným a to, že správanie oprávnenej nie je v súlade s dobrými mravmi. Vzhľadom na skutočnosť, že o otázke zvýšenia výživného už bolo rozhodnuté, nie je možné pri určení dlžného výživného poukazovať na dobré mravy, resp. súd pri určení dlžného výživného nemôže prihliadať na takéto námietky povinného. Po rozhodnutí odvolacieho súdu, tak matka oprávnenej ako i povinný preukazovali súdu svoje výdavky, vzájomne poukazovali na svoje správanie, avšak k uvedenému súd dodáva, že tieto skutočnosti nie sú predmetom konania, pretože sú vo vzťahu k určeniu dlžného výživného (čo je predmetom konania) irelevantné. Takisto prihliadať na výpoveď oprávnenej vo vzťahu k jej správaniu k povinnému ako otcovi, na ktoré poukazoval povinný, považuje súd za nedôvodné. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období oprávnená nebola schopná samostatne sa živiť a bola odkázaná na vyživovaciu pomoc rodičov preto na námietky povinného neprihliadal. Napokon rozvrátené vzťahy v rodine pretrvávajú dlhodobo a vyplývajú z podaní účastníkov konania od roku 2013 kedy bol podaný návrh na úpravu rodičovských práv a povinností t.j. pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Od uvedeného obdobia žiaľ musí súd konštatovať, že vzťahy v rodine sú naďalej veľmi komplikované až nepriateľské, čo má veľmi negatívny vplyv na oprávnenú.
11. Vzhľadom k tomu, že bolo zvýšené výživné zo strany povinného na oprávnenú zo sumy 250 EUR na 350 EUR od 4.9.2017 do budúcna, vzniklo na strane povinného dlžné výživné. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne : obdobie od 4.9.2017 do 30.4.2021 vo výške 1.589,91 EUR: rozdiel medzi sumou 250 EUR a 350 EUR je 100 EUR, alikvotná časť za obdobie 9/2017 t.j. 27 dní x 3,33 EUR = 89,91 EUR, 10/2017 - 12/2017 - 3 mesiace x 100 EUR = 300 EUR, 1/2018 - 12/2018 - 12 mesiacov x 100 EUR = 1.200 EUR spolu 1.589,91 EUR. Na základe zhodných tvrdení účastníkov konania otec/ povinný výživné vo výške 350 EUR mesačne platí od januára 2019 doposiaľ. Od dlžného výživného súd nemohol odpočítať žiadne platby, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že výdavky oprávnenej sa od poslednej úpravy zmenili a to aj s prihliadnutím na jej vek, štúdium v zahraničí, ako aj uplynutie troch rokov od poslednej súdnej úpravy výšky výživného. Pri zmene pomerov bola preukázaná zmena pomerov na strane oprávnenej, kedy došlo k zvýšeniu výživného zo sumy 250 EUR na 350 EUR, ktorá suma predstavuje cca 25% z príjmu otca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výdavky oprávnenej boli podstatne vyššie ako výživné platené otcom, t.j. povinným. Z uvedeného dôvodu súd ustálil dlžné výživné na sumu 1.589,91 EUR, pričom povinný od januára 2019 doposiaľ prispieva sumou 350 EUR oprávnenej.
12. Vzhľadom k tomu, že oprávnená v priebehu konania nadobudla plnoletosť, stala sa účastníčkou konania, dlžné výživné bude vyplatené k jej rukám.
13. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
14. Z citovaného ustanovenia nepochybne vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú tri dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd však môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu, prípadne splátky peňažného plnenia a to sám nezávisle na návrh účastníkov konania, pričom takúto výnimku zo splatnosti musí odôvodniť úvahou, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá na výšku prisúdeného nároku alebo na iné okolnosti prípadu. Súd je povinný prihliadať na postoj povinného k plneniu ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti konania týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samostatne sa živiť, ktoré je okrem iného predmetnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Vzhľadom na to, že ide o dlh na výžinom za obdobie od 4.9.2017 do 30.4.2021 teda o výživné, ktoré už malo byť aj spotrebované,
nie je možné prihliadať na terajšie finančné pomery otca. Napokon ani matka maloletého dieťaťa a oprávnená nebola pri uspokojovaní zvýšených potrieb zvýhodnená splátkami a musela uspokojovať potreby tak ako postupne vznikali. V ďalšom poukazuje na to, že plnenie vyživovacej povinnosti je zákonnou povinnosťou rodiča, ktorá nevzniká až rozhodnutím súdu ale trvá počas celej doby existencie rodinno-právneho vzťahu rodič - dieťa s tým, že súd určuje len jej rozsah ak nie je plnená vôbec alebo v dostatočnom rozsahu a to do doby kým dieťa nenadobudne schopnosť živiť sa samé. Pre úplnosť je potrebné dodať, že rozsudky o výživnom sú vykonateľné ich doručením (§ 44 CMP), čím zákonodarca opätovne zdôrazňuje prioritu plnenia výživného vo vzťahu k iným záväzkom povinného. Na základe vyššie uvedeného preto súd rozhodol tak, že povinnému umožnil zaplatiť dlžné výživné v dlhšej lehote ako stanovuje zákon (3 dni) a to v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
15. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.