Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8Cob-13-2022.pdf
PDF · 136.14 KB
Case nature
Subarea
8Cob/13/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Sopkovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a Mgr. Ivany Šlesarovej v spore žalobcu Removal company s. r. o., so sídlom Potočná 610, Trenčín - Opatová 911 01, IČO: 46 791 710, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., so sídlom Pred poľom 1652, Trenčín 911 01, IČO: 36 857 882 proti žalovaným: 1/ COOP Jednota Trenčín, spotrebné družstvo, so sídlom Mierové námestie 19, Trenčín 912 50, IČO 00 168 912, 2/ COOP Jednota Slovensko, spotrebné družstvo, so sídlom Bajkalská 25, Bratislava 827 18, IČO: 35 697 547, o určenie, že právo užívať predmet nájmu trvá, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 15.12.2021, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 22Cb/102/2021-303 zo dňa 14. januára 2022, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil povinnosť žalovanému 1/ zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu nájomného práva žalobcu založeného nájomnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom zo dňa 09.12.2013 a to najmä, aby sa zdržal vypratania žalobcu z predmetu nájmu, prerušenia dodávky služieb spojených s nájmom, výmeny zámkov a zamedzeniu vstupu žalobcu do predmetu nájmu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej voči žalovaným 1/, 2/ domáha, aby súd vydal rozsudok, ktorým určí, že právo žalobcu užívať nebytové priestory prevádzkovej jednotky č. XXX/XXX nachádzajúcej sa v budove so súp. č. XX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1462 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor, pre k.ú. S., na základe právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzavretou zo dňa 09.12.2013 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom (ďalej len „ nájomná zmluva“), trvá. Žalobca argumentuje, že neboli naplnené zákonné predpoklady pre vypovedanie nájomného pomeru uzatvoreného na dobu určitú so žalovaným 1/ zo dňa 09.12.2013, a to prevádzkovej jednotky č. XXX/XXX nachádzajúcej sa v budove so súp. č. XX, postavenej na parcele registra KN-C č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1462 m2, ktoré sú evidované na liste vlastníctva č. XX, vedenom Okresným úradom V., katastrálny odbor, pre k.ú. S. (ďalej len „nebytové priestory“). V čase doručenia výpovede žalovaným 1/ nebol v omeškaním s úhradou nájomného z dôvodu ním vykonaných zápočtov, keď žalobca pristúpil k jednostrannému započítaniu vzájomných pohľadávok so žalovaným 1/. Nájomné bolo z jeho strany uhrádzané v zákonom povolených splátkach, pričom žalobca zastáva názor, že bol oprávnený pristúpiť k zníženiu zálohových platieb za spotrebu služieb spojených s nájmom z dôvodu porušenia čl. II. bodu 4 Nájomnej zmluvy zo strany žalovaného 1/ a tieto platby za služby, ktorých poskytovanie je s nájmom spojené, podľa svojho
vyjadrenia riadne uhrádzal spolu s nájomným. Zároveň považuje výpoveď nájomnej zmluvy za neplatnú i z dôvodu, že ju podal žalovaný 1/, ktorý aktuálne nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných nebytových priestorov, a teda podľa žalobcu nebol oprávnený k podaniu výpovede.
3. O návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného so žalobou, súd prvej inštancie rozhodol uznesením č.k. 22Cb/102/2021-242 zo dňa 12.11.2021 tak, že ho zamietol. Žalobca nový návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, doručený súdu dňa 15.12.2021, odôvodňuje zmenou skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu, keď žalovaný, podľa žalobcu uvedomujúc si zamietavé rozhodnutie súdu o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, narušuje pokojný stav a aktívne podniká kroky smerujúce k zamedzeniu prístupu žalobcu do predmetu nájmu. Podľa žalobcu súd prvej inštancie aj napriek skutočnostiam obsiahle popísaným v samotnom návrhu a odôvodňujúcim potrebu bezodkladnej úpravy pomerov uznesením zo dňa 12.11.2021, č.k. 22Cb/l02/2021-242 dospel k právnemu názoru, že potreba bezodkladného zásahu súdu tu nie je daná, pričom podľa žalobca súd prvej inštancie svoje zamietavé stanovisko odôvodnil výlučne na tom základe, že žalobca už ukončil prevádzkovanie činnosti v predmete nájmu. Keďže konajúcim súdom nebola poskytnutá očakávaná preventívna ochrana právam žalobcu, bol nútený v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou a v záujme predchádzania vzniku škôd dočasne prerušiť prevádzkovanie činnosti v predmete nájmu. Nešlo teda podľa žalobcu o trvalé ukončenie činnosti v predmete nájmu, ale len o dočasné riešenie do očakávaného rozhodnutia o podanom návrhu na dočasnú úpravu pomerov. Ak by konajúci súd vydal požadované neodkladné opatrenie, žalobca bude naďalej pokračovať v prevádzkovaní činnosti v predmete nájmu. Žalobca očakával, že súd vydá rozhodnutie, ktorým dočasne upraví pomery strán a žalobca bude môcť naďalej neprerušene prevádzkovať činnosť v predmete nájmu až do rozhodnutia vo veci samej, keď dočasné prerušenie bolo len prevenciou proti vzniku škôd. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov odôvodnil žalobca po skutkovej stránke tým, že dňa 09.12.2021 poverené pracovníčky žalovaného 1/ neoprávnene
- bez právneho titulu a bez vedomia žalobcu násilím vnikli do predmetu nájmu (za účasti zámočníka a 2 ďalších osôb, ktoré postavou vzbudzovali rešpekt, odvŕtali a vymenili zámok na vstupných dverách na schodisko vedúce k predmetu nájmu a urezali 2 visiace zámky na predmete nájmu, čím znemožnili žalobcovi vstup do predmetu nájmu a jeho užívanie. Poukázal na to, že žalovaní ho nevyzvali k sprístupneniu predmetu nájmu vopred a ani ho o tomto plánovanom kroku neinformovali. Uviedol, že o násilnom vniknutí do nebytových priestorov sa dozvedel tak, že v nebytových priestoroch sa spustil alarm a na kamerách bol pozorovateľný pohyb neoprávnených osôb v nebytovom priestore. Žalobca preto privolal motorizovanú hliadku štátnej polície, ktorá si vyžiadala identifikačné údaje prítomných osôb s tým, že o uvedenom vniknutí spíše úradný záznam. Poverené pracovníčky žalovaného 1/ boli hliadkou štátnej polície upozornené na protiprávnosť svojho konania, najmä vo vzťahu k odmietnutiu vydania kľúča po neoprávnenej výmene zámkov, ktorej odmietli vyhovieť. Žalobca sa domnieva, že s poukazom na aktuálny výpis z V č. XX pre k.ú. S. týkajúci sa predmetu nájmu nie je žalovaný 1/ vlastníkom predmetu nájmu a tak zrejme pracovníčky žalovaného 1/ neboli oprávnené k násilnému vniknutiu do predmetu nájmu (ani z hľadiska občianskoprávneho), keďže v súčasnosti je vlastníkom prevádzkovej jednotky žalovaný 2/. Žalobca je toho názoru, že poverené pracovníčky žalovaného 1/ využili neprípustnú útočnú svojpomoc, ktorá za žiadnych okolností neprichádza v občianskoprávnych vzťahoch do úvahy. V tejto súvislosti poukázal na ustálenú judikatúru (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. III. ÚS 235/08-38; rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. č. 6Sžo/24/2012). Podľa žalobcu tak po vydaní zamietavého uznesenia došlo k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie spočívajúcich v tom, že žalovaný 1/ vyvíja aktívne kroky smerujúce k neoprávnenému zamedzeniu prístupu žalobcu do nebytových priestorov. V dôsledku uvedeného je tu daná reálna hrozba vzniku škôd na majetku žalobcu a to bez ohľadu na to, že žalobca dočasne do úpravy pomerov rozhodnutím súdu prerušil prevádzkovanie činnosti v nebytových priestoroch
4. Súd prvej inštancie sa pre účely rozhodnutia o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia oboznámil s ním predloženými listinami a zistil, že žalovaný 1/ ako prenajímateľ a žalobca ako nájomca uzavreli dňa 09.12.2013 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2014 do 31.01.2029. Podľa nájomnej zmluvy prevádzková jednotka spĺňa podmienky typu pohostinstvo a k tomuto účelu sa i predmet nájmu prenajal. Listom zo dňa 25.03.2020 adresovaným žalovanému 1/ požiadal žalobca o úpravu fakturácie
nájomného. Žalobca listom zo dňa 15.04.2021, listom zo dňa 15.05.2021, listom zo dňa 15.06.2021 a listom zo dňa 15.07.2021 žalovanému 1/ oznámil, že vykonal jednostranný zápočet pohľadávok z titulu nájomnej zmluvy. Listom zo dňa 07.02.2021 žalobca požiadal žalovaného 1/ o vyúčtovanie a vysporiadanie záloh za služby spojené s nájmom. Žalovaný 1/ vypovedal dňa 02.09.2021 listom adresovaným žalobcovi nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobca ako nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného a zároveň viac ako jeden mesiac mešká s platením za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Z obsahu výpovede vyplýva, že žalovaný 1/ jednostranné započítanie vykonané žalobcom neuznáva. Výpovedná lehota bola určená v zmysle čl. VII bod 2 Nájomnej zmluvy ako jednomesačná s tým, že skončí dňom 31.10.2021. Týmto dňom mal žalobca predmetné nebytové priestory vypratať a pripraviť na odovzdanie prenajímateľovi. Podľa aktuálneho výpisu z katastra nehnuteľností (ku dňu 14.01.2022) je ako vlastník predmetných nehnuteľností zapísaný žalovaný 2/ s tým, že ako titul nadobudnutia je uvedená zmluva o zabezpečovacom prevode. V liste žalobcu zo dňa 02.11.2021 adresovanom žalovanému 1/ sa uvádza: „Vzhľadom k tomu, že sme v dôsledku neplatnej výpovede Nájomnej zmluvy boli nútení ukončiť prevádzkovanie našej činnosti v predmete nájmu, o čom sa dnes mohli presvedčiť Vami poverení pracovníci, ktorým bolo umožnené vykonať obhliadku predmetu nájmu a urobiť odpisy energii, nebránime sa ani riešeniu vzniknutej situácie Vami zavinenej spôsobom uzavretia dohody o skončení nájomného pomeru pod podmienkou vykonania finančnej kompenzácie vzájomných pohľadávok a záväzkov vrátane nákladov nami vynaložených na zhodnotenie predmetu nájmu podlá znaleckého posudku. V opačnom prípade na uzavretí takejto dohody nemáme záujem a k skončeniu nájomného pomeru dôjde uplynutím dohodnutej doby užívania t.j. k 31.01.2029 alebo iným zákonným spôsobom či rozhodnutím súdu, nie však na základe neplatnej výpovede vykonanej naviac neoprávnenou osobou.“ Žalobca doručil dňa 13.12.2021 Okresnej prokuratúre Trenčín podanie označené ako „Oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu“, z obsahu ktorého vyplýva, že žalobca vyjadril obavu, že konanie pracovníkov žalovaného 2/, ktorí podľa žalobcu bez jeho vedomia a súhlasu a proti jeho vôli vstúpili do objektu nebytového priestoru, za účasti dvoch ďalších osôb vzbudzujúcich rešpekt, odvŕtali a vymenili zámok na vstupných dverách na schodisko vedúce k nebytovému priestoru, čím žalobcovi znemožnili jeho užívanie, naplnilo skutkovú podstatu trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona. Navrhol preto, aby bolo konanie uvedených osôb preskúmané orgánmi činnými v trestnom konaní a aby bolo zistené, či eventuálne nenaplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona alebo niektorého z iných trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d) CSP a konštatoval, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 15.12.2021 je odôvodnený zmenou skutkových okolností významných pre rozhodnutie súdu, pričom z obsahu návrhu vyplývajú nové skutkové tvrdenia. Z uvedeného dôvodu nie sú podľa súdu prvej inštancie dané procesné prekážky, ktoré by bránili vecnému rozhodnutiu o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia doručeného súdu dňa 15.12.2021. Z predložených listinných dôkazov, z obsahu žaloby, z vyjadrení žalobcu i žalovaného 1/ je nutné konštatovať, že otázka trvania nájomného vzťahu medzi sporovými stranami je sporná. Riešenie tejto otázky presahuje rámec konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodovanie o žalobe, ktorou sa žalobca domáha voči žalovaným 1/ a 2/ určenia, že trvá jeho právo užívať predmetné nebytové priestory na základe právneho vzťahu založeného nájomnou zmluvou uzavretou zo dňa 09.12.2013 medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom, bude predmetom riadneho dokazovania vo veci samej. V rámci rozhodovania vo veci samej o určení žalobcom tvrdeného práva bude súd skúmať platnosť výpovede nájomnej zmluvy v kontexte na žalobcom tvrdené skutočnosti o neexistencii výpovedných dôvodov i žalobcom tvrdenú skutočnosť, že žalovaný 1/ ako osoba, ktorá aktuálne nie je zapísaná ako vlastník predmetných nebytových priestorov, nemal právo výpoveď nájomnej zmluvy podať. Rovnako bude súd pri rozhodovaní vo veci samej preskúmavať žalovaným 1/ tvrdenú pohľadávku voči žalobcovi na neuhradenom nájomnom v kontexte na žalobcom realizované jednostranné započítania pohľadávok. Pokiaľ žalobca vyvodzuje závery z ním tvrdeného konania žalovaného 1/ spočívajúceho v nedovolenej svojpomoci, že k tomuto malo dôjsť následkom rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bol zamietnutý predchádzajúci návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia, súd opätovne poukazuje na znenie odôvodnenia rozhodnutia o predchádzajúcom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, z ktorého nie je možné dovodiť, že by otázka trvania nájmu medzi sporovými stranami bola dostatočne osvedčená v prospech niektorej zo sporových strán. Súd prvej inštancie nemal ani z nových žalobcom tvrdených skutočností preukázaný dôvod splnenia podmienky bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca odôvodňuje potrebu nariadenia neodkladného opatrenia úpravy pomerov strán do rozhodnutia vo veci samej tým, že podľa tvrdení žalobcu žalovaný 1/ vyvíja aktívne kroky smerujúce k neoprávnenému zamedzeniu prístupu žalobcu do nebytových priestorov, v dôsledku čoho je daná reálna hrozba vzniku škôd na majetku žalobcu. Súd prvej inštancie zdôraznil, že v zmysle ustálenej súdnej praxe je pri rozhodovaní o návrhoch o nariadenie neodkladného opatrenia pri obdobnom skutkovom stave, daný dôvod pre bezodkladný zásah súdu nariadením neodkladného opatrenia spravidla vtedy, keď by bez nariadenia neodkladného opatrenia preukázateľne vznikla značná škoda (napr. zničením, či úplným znehodnotením tovaru, odôvodneným verejným záujmom) alebo v prípade, ak je dostatočne osvedčená existencia a trvanie nároku v prospech subjektu, ktorému má byť poskytnutá ochrana. V danom spore došlo k stretu práva zo záväzkového vzťahu (nájomný vzťah) s právom ústavným (vlastnícke právo). V zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti súdov sa nepovažuje za proporcionálne, aby došlo k zastabilizovaniu stavu medzi stranami v prospech strany, ktorej právo je sporné (nájomné právo) na úkor práva vlastníckeho (ktoré právo je nesporné). Rozhodovacia prax súdov v obdobných sporoch zdôrazňuje, že nariadením neodkladného opatrenia by nemalo byť žalobcovi poskytnuté neprimerané zvýhodnenie v podobe ďalšieho užívania nehnuteľnosti v porovnaní so znevýhodnením vlastníka nehnuteľnosti, ktorému by sa znemožnilo držať, užívať a nakladať s vecou, ku ktorej má vlastnícke právo. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené konanie žalovaného 1/, resp. jeho zamestnancov, či ním poverených osôb, spočívajúce v nedovolenej svojpomoci, uvedené skutočnosti (zatiaľ len v rovine tvrdenia), podliehajú prieskumu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, prípadne iných štátnych orgánov. Samotné tvrdenie o nedovolenej svojpomoci však podľa názoru súdu nezakladá dôvod k bezodkladnej úprave pomerov. Z uvedeného rozhodne nevyplýva schvaľovanie konania majúceho znaky svojpomoci, uvedené konanie však osvedčené zatiaľ nebolo. Žalobca odôvodnil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov reálnou hrozbou škody na majetku žalobcu, bližšie však toto skutkové tvrdenie nešpecifikoval. Nebolo preto osvedčené skutkové tvrdenie, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by ku vzniku žalobcom tvrdenej hroziacej škode nedošlo. Vychádzajúc zo záveru že nebola splnená podmienka bezodkladnej úpravy pomerov ako jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, doručeného súdu dňa 15.12.2021, zamietol.
6. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP. Poukázal na to, že všeobecné konštatovanie súdu prvej inštancie, že nebola splnená podmienka bezodkladnej úpravy pomerov ako jedna z podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, je nesprávne a nelegitímne, keď po zamietnutí prvého návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaný 1/ svojim konaním majúcim znaky nedovolenej a útočnej svojpomoci neoprávnene zasahuje do výkonu nájomného práva žalobcu, a preto potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán do rozhodnutia vo veci samej je podľa jeho názoru nesporne daná. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie konanie žalovaného 1/ majúce znaky útočnej nedovolenej svojpomoci posúdil izolovane, neprihliadajúc náležite na skutkový stav veci, s ktorým sa v zákonom vyžadovanom rozsahu nevysporiadal. V dôsledku postupu konajúceho súdu dochádza k bagatelizovaniu a schvaľovaniu neprípustného konania žalovaného 1/ a tým k odmietnutiu poskytnutia spravodlivosti. Podľa názoru žalobcu nie je správne ani konštatovanie súdu o neosvedčení žalobcom tvrdených skutočností, keď tento ponúkol konajúcemu súdu konkrétny popis skutkových tvrdení podložený prostredníctvom dostupných listinných prostriedkov - podaného trestného oznámenia, preukazujúceho žalobcom tvrdené skutočnosti. Žalobcom tvrdené skutočnosti so zreteľom na všetky okolnosti prípadu s prihliadnutím na možný trestnoprávny postih v prípade krivého obvinenia sa javia ako nanajvýš pravdepodobné a sú spôsobilé osvedčiť dôvody, resp. relevantné skutočnosti pre vydanie požadovaného neodkladného opatrenia. Napriek tomu súd prvej inštancie striktne formálne odmietol tvrdenia žalobcu a obmedzil sa len na mechanické svojvoľné zamietnutie požadovaného neodkladného opatrenia. V podstate len odkázal na to, že žalobcom tvrdené skutočnosti podliehajú prieskumu orgánov činných v trestnom konaní, prípadne iných štátnych orgánov, ktorá skutočnosť ale sama osebe nevylučuje tieto tvrdenia ako skutočnosti odôvodňujúce nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/126/2013 zo dňa 11.09.2013. Konanie žalovaného
1/ majúce znaky útočnej svojpomoci na danom skutkovom základe podložené podaným trestným oznámením dostatočne osvedčuje potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán do rozhodnutia vo veci samej. Súd pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Súd prvej inštancie sa tak mal obmedziť len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť úpravy pomerov. Svoj nárok žalobca osvedčil obavou z možného ohrozenia majetkových práv žalobcu vo forme vzniku škody v jeho majetkovej sfére. Následky plynúce z neodkladného opatrenia pre žalovaného 1/ sú neporovnateľne menšie v porovnaní s reálnou hrozbou straty majetkových hodnôt žalobcu. Nájomný pomer bol uzatvorený na dobu určitú, do 31.01.2029, žalobca si svoje záväzky vyplývajúce z nájomnej zmluvy (úhrada nájomného a služieb spojených s nájmom) riadne plní. Právny názor súdu prvej inštancie, že nariadením neodkladného opatrenia bude poskytnuté žalobcovi neprimerané zvýhodnenie, je preto svojvoľný, nesprávny, nemajúci oporu v skutkovom stave veci. Žalobcom požadované neodkladné opatrenie by neobmedzovalo žalovaného 1/ nad rozsah, ktorý je nevyhnutný na dosiahnutie sledovaného účelu, keďže neodkladným opatrením by sa len zabránilo žalovanému 1/ neoprávnene obmedzovať výkon nájomného práva žalobcu v súlade s nájomnou zmluvou. Súd prvej inštancie vytvoril stav, v ktorom je automaticky vylúčená možnosť žalobcu domáhať sa ochrany jeho práv prostredníctvom neodkladného opatrenia z dôvodu spornosti nájomného práva. Žalobca už viackrát v rámci svojich podaní konkrétne odôvodňoval v čom spočíva vznik škody. Uplynutím výpovednej doby je povinný vrátiť prenajatý nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie a vykonané úpravy predmetu nájmu. Ak by súd v hlavnom konaní určil, že nájomný vzťah trvá, došlo by k ťažko zvratnému stavu, nakoľko žalovaný 1/ požaduje od žalobcu vrátenie predmetu nájmu v stave, v akom ho prevzal, hoci žalobca so súhlasom žalovaného 1/ zhodnotil predmet nájmu stavebnými úpravami ( nová elektroinštalácia, nové sociálne zariadenie, nové rozvody vody a kanalizácie, klimatizácia, nový pult a iné vo výške 18 000 eur) a to aj napriek trvajúcemu nájomnému vzťahu. V dôsledku konania žalovaného 1/ za súčasného nevydania neodkladného opatrenia bolo žalobcovi zamedzené vykonávať neprerušene podnikateľskú činnosť v danom mieste a čase, ktorého následkom je nesporne vznik škody na strane žalobcu. Potreba bezodkladne upraviť pomery prostredníctvom požadovaného neodkladného opatrenia pretrváva, keďže žalobca nemá istotu v právnom vzťahu so žalovaným 1/, ktorý neoprávnene zasiahol a môže kedykoľvek zasiahnuť do výkonu nájomného práva. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jeho právnou argumentáciou odôvodňujúcu potrebu bezodkladnej úpravy pomerov prostredníctvom neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie sa len stroho obmedzil na konštatovanie nesplnenia podmienky bezodkladnej úpravy pomerov strán a argumentáciu žalobcu bez náležitého vysporiadania sa s tvrdenými skutočnosťami striktne odmietol. V dôsledku uvedeného má žalobca za to, že súd prvej inštancie náležite neodôvodnil na základe akej skutočnosti dospel k záveru konštatovanému v uznesení a je oprávnené domnievať sa, že len mechanicky odmietol argumentáciu žalobcu. V tomto kontexte poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 28/2016 zo dňa 14.01.2016. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie tak, že jeho návrhu na neodkladného opatrenia vyhovie v celom rozsahu, prípadne aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Žalovaní 1/,2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili tak, že uznesenie súdu prvej inštancie považujú za správne a navrhli, aby ho odvolací súd potvrdil. Nájomný vzťah so žalobcom bol skončený na podklade výpovede z nájomnej zmluvy z dôvodu neplatenia nájomného, nájomný vzťah skončil uplynutím výpovednej doby 31.10.2021. Na tejto skutočnosti nič nemení postoj žalobcu, ktorý odmieta priestor odovzdať a predmet nájmu neoprávnene okupuje. Výzvou zo dňa 25.10.2021 ho požiadali o protokolárne odovzdanie predmetu nájmu, čo odmietol. Žalobca je nesúčinný, v súvislosti s odovzdaním predmetu nájmu robí obštrukcie, hoci, ako sám priznáva, prevádzkovanie pohostinstva už ukončil. Z ich pohľadu neoprávnene užíva nehnuteľnosti a za užívanie neplatí nájomné. Nie žalobcovi, ale žalovaným vzniká ujma, spočívajúca v tom, že nemôžu prenechať predmet nájmu do užívania inej osobe. Nakoľko bolo potrebné vykonať zameranie jednotlivých nebytových priestorov z dôvodu, že budova bude rozdelená na samostatné nebytové priestory, bol touto úlohou poverený znalec. Znalec vopred telefonicky upovedomil všetkých nájomcov vrátane konateľa žalobcu, čo potvrdil aj žalobca vo svojom späťvzatí návrhu na vydanie predbežného opatrenia zo dňa 31.01.2022, adresovanom Mestu Trenčín. Nie je pravdou, že žalobca o potrebe vykonať znalecké zameranie priestorov nevedel. Žalovaní preto 09.12.2021 za prítomnosti znalca a pracovníkov kľúčovej služby nebytový priestor otvorili a umožniť znalcovi vykonať zameranie. Ďalším dôvodom otvorenia nebytového
priestoru bolo vykonanie preventívnej zimnej údržby. K znaleckému úkonu sa dostavil aj konateľ žalobcu, ktorý následne po jeho ukončení zámky vymenil, nové kľúče žalovaným neodovzdal, teda žalovaní prístup do priestorov nemajú a tento stav trvá doposiaľ. Takýto postup nemožno považovať za neprípustnú alebo útočnú svojpomoc zo strany žalovaných. Od vykonania zamerania do priestorov žalovaní nevstúpili, ani sa o to nijakým spôsobom nepokúšali, a to napriek tomu, že žalobca užíva tieto priestory neoprávnene, nakoľko došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Nepravdivé je tvrdenie žalobcu, že z ich strany došlo k prerušeniu dodávok energií v predmetných priestoroch. O tom, že žalobcovi nie je bránené v prístupe do predmetných nehnuteľností, svedčí aj konanie iniciované žalobcom pred správnym orgánom - Mestom Trenčín pod spisovou značkou MSÚTN-UP-P/2022/1169/2284/VaZ, kde sa žalobca domáhal ochrany pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka, a v ktorom svoj návrh vzal späť. Správny orgán pri miestnej ohliadke 31.01.2022 zistil, že vstupné dvere do spoločných priestorov vedúce do pohostinstva a mreže pred nimi boli uzamknuté zámkom, kľúčmi, ktorými disponuje JUDr. Ažaltovič. Žalobca teda má prístup predmetu nájmu. Žalobca podal vo veci podozrenia zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 2 Trestného zákona trestné oznámenie, ktoré bola vyhodnotené ako nedôvodné a bolo odmietnuté. Skutočnosť, že žalovaní dňa 09.12.2021 do nebytového priestoru vstúpili, nie je sporná, ale nemožno sa stotožniť s názorom žalobcu, že to zakladá dôvod na vydanie ním navrhovaného neodkladného opatrenia. Nešlo totiž o protiprávne konanie, ale realizáciu oprávnení, vyplývajúcich z vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. V súčasnosti nie osvedčená potreba dočasnej úpravy pomerov neodkladným opatrením a je potrebné, aby súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol.
8. Žalobca v priebehu odvolacieho konania odvolaciemu súdu dňa 22.02.2022 doručil podanie - Oznámenie skutočností významných pre rozhodnutie v právnej veci o určenie, že právo užívať predmet nájmu trvá a o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom na podporu svojich tvrdení prezentovaných v rámci odvolania poukázal na to, že 15.12.2021 podal návrh na vydanie predbežného opatrenia na ochranu proti zrejmému zásahu do pokojného stavu podľa § 5 Občianskeho zákonníka. Nadväzujúc na uvedené Mesto Trenčín vydalo dňa 11.02.2022 rozhodnutie č. MSÚTN-UP-P/2022/1169/8199/VaZ, kde sa konštatuje, že účastník konania - odporca do spisu založil fotodokumentáciu vnútorných priestorov, ktorá bola vyhotovená podľa tvrdenia odporcu dňa 09.12.2021 počas otvorenia nebytového priestoru z jeho strany. Je evidentné, že žalobcom tvrdené skutočnosti nie sú len v rovine tvrdení, tieto sú preukázané odôvodnením rozhodnutia Mesta Trenčín, respektíve úkonom žalovaného 1/, ktorý mestu v správnom konaní predložil fotodokumentáciu vyhotovenú práve počas otvorenia nebytového priestoru konaním majúcim znaky nedovolenej útočnej svojpomoci. Žalobcom popísané skutočnosti poukazujúce na konanie žalovaného na skutkovom základe podložené trestným oznámením a odôvodnením rozhodnutia Mesta Trenčín podľa jeho názoru dostatočne osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán do rozhodnutia vo veci samej a nemožno ich označiť len za skutočností v rovine tvrdení. K podaniu pripojil rozhodnutie Mesta Trenčín zo dňa 11.02.2022 č. MSÚTN- UP-P/2022/1169/8199/VaZ.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Žalobca v odvolaní namietal porušenie práva na spravodlivý proces tým, že rozhodnutie súdu je nedostatočne odôvodnené a arbitrárne a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP).
12. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).
13. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa § 324 ods. 3 CSP neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
16. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
17. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
18. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch: ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
19. V súdenej veci žalobca založil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na potrebe bezodkladne upraviť pomery medzi ním a žalovanými.
20. Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu, je tvrdenie a osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami a nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi nimi. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Neodkladné opatrenie má charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi stranami a má miesto vtedy a tam, kde je v konkrétnom prípade odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia účastníka v danom právnom vzťahu. Neodkladné opatrenie teda nie je meritórnym rozhodnutím, čo však neznamená, že by ho bolo možné nariadiť len na základe návrhu a bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán.
21. Súd prvej inštancie na základe návrhu žalobcu a ním predložených listín správne ustálil, že žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi stranami. Žalobca ako nájomca a žalovaný 1/ ako prenajímateľ uzatvorili dňa 09.12.2013 nájomnú zmluvu, predmetom ktorej bol prenájom nebytových priestorov. Nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú od 01.01.2014 do 31.01.2029. Žalovaný 1/ vypovedal dňa 02.09.2021 listom adresovaným žalobcovi nájomnú zmluvu z dôvodu, že žalobca ako nájomca viac ako jeden mesiac mešká s platením nájomného a zároveň viac ako jeden mesiac mešká s platením za služby, ktorých poskytovanie je spojené s nájmom. Výpovedná lehota bola určená v zmysle čl. VII bod 2 nájomnej zmluvy ako jednomesačná s tým, že skončí dňom 31.10.2021. Medzi stranami je sporná otázka trvania nájomného vzťahu po 31.10.2021 a táto bude predmetom konania vo veci samej, tak ho určil žalobca žalobou.
22. Odvolací súd sa ďalej stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil v konaní nevyhnutnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov medzi stranami.
23. Žalobca v tomto smere dôvodí, že zo strany žalovaného 1/ došlo dňa 09.12.2021 k neoprávnenému zásahu do výkonu jeho nájomného práva, keď pracovníčky žalovaného 1/ bez jeho vedomia a súhlasu demontovali zámky na nebytovom priestore, do tohto neoprávnene a protiprávne vstúpili, čím zasiahli do jeho práv, znemožnili žalobcovi vstup do predmetu nájmu a jeho užívanie. Žalobca preto privolal hliadku polície. Žalovaný 1/ tak vyvíja aktívne kroky smerujúce k neoprávnenému zamedzeniu prístupu žalobcu do nebytových priestorov, v dôsledku čoho existuje reálna hrozba vzniku škôd na majetku žalobcu, a to bez ohľadu na to, že žalobca dočasne, do úpravy pomerov rozhodnutím súdu prerušil prevádzkovanie činnosti v nebytových priestoroch.
24. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcom tvrdené konanie žalovaného 1/, resp. jeho zamestnancov, či ním poverených osôb, spočívajúce v nedovolenej svojpomoci, uvedené skutočnosti (zatiaľ len v rovine tvrdenia), podliehajú prieskumu zo strany orgánov činných v trestnom konaní, prípadne iných štátnych orgánov. Samotné tvrdenie o nedovolenej svojpomoci však nezakladá dôvod k bezodkladnej úprave pomerov. Z uvedeného rozhodne nevyplýva schvaľovanie konania majúceho znaky svojpomoci, uvedené konanie však osvedčené zatiaľ nebolo. Zároveň žalobca podľa názoru súdu prvej inštancie neosvedčil skutkové tvrdenie, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by ku vzniku žalobcom tvrdenej hroziacej škode nedošlo.
25. Žalovaní 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu potvrdili, že dňa 09.12.2021 nebytový priestor otvorili. Zdôraznili, že bolo potrebné vykonať znalecké zameranie jednotlivých nebytových priestorov z dôvodu, že budova bude rozdelená na samostatné nebytové priestory. Znalec vopred telefonicky upovedomil všetkých nájomcov vrátane konateľa žalobcu, a teda nie je pravdou, že by žalobca o potrebe vykonať znalecké zameranie priestorov nevedel. Žalovaní preto 09.12.2021 za prítomnosti znalca a pracovníkov kľúčovej služby nebytový priestor otvorili a umožnili znalcovi vykonať zameranie. Ďalším dôvodom otvorenia nebytového priestoru bolo vykonanie preventívnej zimnej údržby. K znaleckému úkonu sa dostavil aj konateľ žalobcu, ktorý následne po jeho ukončení zámky vymenil, nové kľúče žalovaným neodovzdal, teda žalovaní prístup do priestorov nemajú a tento stav trvá doposiaľ. Od uvedeného dňa žalovaní do nebytového priestoru nevstúpili, ani sa o to nijakým spôsobom nepokúšali, a to napriek tomu, že žalobca užíva tieto priestory neoprávnene.
26. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade sa stretáva tvrdené sporné právo žalobcu z nájomnej zmluvy a nesporné vlastnícke právo žalovaného 1/, resp. žalovaného 2/. Pri nemožnosti poskytnúť ochranu obom dotknutým právam, súd prvej inštancie dospel po vyhodnotení všetkých okolností prípadu k správnemu záveru o potrebe poskytnúť ochranu nespornému vlastníckemu právu.
27. Odvolací súd pritom - rovnako ako súd prvej inštancie - pri rozhodovaní zohľadnil individuálne okolnosti súdenej veci, spočívajúce v tom, že nájomný vzťah, ktorý mal pôvodne trvať do 31.01.2029, bol zo strany žalovaného 1/ ukončený výpoveďou z nájmu ku dňu 31.10.2021, ktorej platnosť je predmetom sporu medzi stranami. Žalobca výpoveď z nájmu nebytového priestoru síce na jednej strane spochybňuje ako neplatnú a domáha sa (v základnom konaní) určenia, že nájomný vzťah naďalej trvá, na strane druhej určitú relevanciu mu zrejme pripisuje, nakoľko sa prestal správať v súlade s predchádzajúcim nájomným vzťahom, ukončil podnikateľskú činnosť v nebytovom priestore (čo potvrdil v liste adresovanom žalovanému 1/ zo dňa 02.11.2021) a zároveň neosvedčil svoje tvrdenie, že by si ďalej plnil svoje povinnosti z neho vyplývajúce, vrátane platenia nájomného. Napriek tomu predmetný nebytový priestor žalovanému 1/ protokolárne na jeho výzvu neodovzdal. V odvolacom konaní bolo zistené, že dňa 09.12.2021 žalovaný 1/ skutočne vstúpil po odmontovaní zámkov do nebytového priestoru, avšak podľa jeho tvrdení išlo o jednorazovú záležitosť, odôvodnenú nevyhnutnosťou znaleckého zamerania priestorov celej budovy, následne žalobca zámky opäť vymenil a žalovaným kľúče od nebytového priestoru neposkytol a títo ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie (14.01.2022) do nebytového priestoru prístup nemali, tento doposiaľ nemajú a ani sa oň nepokúšajú.
28. Takto zistený skutkový stav ani podľa názoru odvolacieho súdu neodôvodňuje potrebu skutočne naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov formou neodkladného opatrenia v navrhovanom znení.
29. Odvolací súd v tomto kontexte zdôrazňuje, že žalobca sa v základnom konaní domáha určenia trvania nájomného vzťahu a v prípade ak sa preukáže že tento trvá, môže sa domáhať výkonu práv
z neho plynúcich, pričom nároky žalobcu na náhradu škody prípadne mu vzniknutej porušením práv zo strany žalovaných nie sú dotknuté. Neodkladné opatrenie v znení, v akom ho žalobca navrhuje, za tejto situácie, s prihliadnutím na to, že výkon podnikateľskej činnosti v nebytovom priestore žalobca podľa vlastného tvrdenia ukončil, však nemôže byť prostriedkom zachovania sporného stavu za účelom opätovného zabezpečenia dosahovania zisku žalobcom a nemôže nahrádzať existenciu nesporného nájomného vzťahu medzi stranami.
30. Pokiaľ obe sporové strany argumentovali skutočnosťami, vyplývajúcimi z rozhodnutia správneho orgánu, Mesta Trenčín, č. MSÚTN-UP-P/2022/1169/8199/VaZ zo dňa 11.02.2022, odvolací súd zdôrazňuje, že podľa § 329 ods. 2 CSP je pre rozhodnutie odvolacieho súdu záväzný stav, existujúci v čase vydania napadnutého uznesenia (dňa 14.01.2022). Keďže všetky tieto skutočnosti nastali až po uvedenom dátume, odvolací súd na ne v tomto odvolacom konaní nemohol prihliadať.
31. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu, týkajúcej sa nedostatku odôvodnenia napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie, odvolací súd zdôrazňuje, že toto zodpovedá kritériám odôvodnenia uznesenia podľa § 236 CSP i rozhodovacej praxi vyšších súdnych autorít. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, ktoré skutočnosti považuje za osvedčené a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Z odsekov 1. až 21. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, čoho sa žalobca v konaní domáha, aké skutočnosti tvrdí, aké dôkazy označil a predložil na osvedčenie svojich tvrdení, ďalej vyjadrenie žalovaného a jeho prostriedky procesnej obrany, resp. útoku. V odsekoch 23. až 33. odôvodnenia uviedol súd prvej inštancie skutočnosti, zistené zo stranami predložených listín, v odsekoch 35. - 38. odôvodnenia citoval súd prvej inštancie znenie právnych noriem právnych predpisov, podľa ktorých právne posúdil zistený skutkový stav. Odseky 40. až 54. odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie obsahujú vyhodnotenie procesnej i dôkaznej situácie, a to aké zistenia súd vyvodil z dôkazov.
32. Žalobca v odvolaní v tejto súvislosti tiež uvádza, že uznesenie súdu prvej inštancie je arbitrárne.
33. Vo všeobecnosti, arbitrárne rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúci sa o zákon, založené na ľubovôli súdu. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR, arbitrárne rozhodnutie všeobecného súdu znamená najmä extrémny nesúlad práv- nych záverov s vykonaným dokazovaním skutkovými a právnymi zisteniami, interpretácia, ktorá je v extrémnom nesúlade s obsahom právnej praxe (odklon od ustálenej judikatúry), bez toho, aby boli dos- tatočne odôvodnené dôvody, na základe ktorých súd odmietol stabilizovanú výkladovú prax, ne- rešpektovanie kogentnej normy, interpretácia, ktorá je v extrémnom rozpore s prioritami spravodlivosti (predpojatý formalizmus), hodnotenie dôkazov vykonané bez akéhokoľvek akceptovateľného racionál- neho základu tak, že z nich pri žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú prijaté skutkové základ.
34. Odôvodnenie napadnutého uznesenia obsahuje úvahy súdu prvej inštancie, ktoré majú logickú postupnosť a oporu v skutkových zisteniach. Súd prvej inštancie presne a jasne popísal skutkový stav veci a tento podriadil pod príslušné právne normy, ktoré vo veci aplikoval a túto aplikáciu vyjadril svojím myšlienkovým postupom. Odvolací súd je toho názoru, že formulácie použité súdom prvej inštancie v odôvodnení uznesenia sú určité a zrozumiteľné, odôvodnenie je ako celok presvedčivé a z hľadiska obsahu spĺňa aj kvalitatívnu požiadavku, a preto je nedôvodná odvolacia argumentácia žalobcu ohľadne arbitrárnosti, resp. nedostatku odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).
35. Keďže odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie zistil, že na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení neboli splnené zákonné podmienky podľa § 343 ods. 1 CSP, pretože žalobca v konaní neosvedčil existenciu potreby naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov strán, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.
36. O trovách tohto konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP):
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).