Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/126/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci v právnej veci ţalobcov 1/ P. M.,

bývajúceho v M., 2/ M. M., bývajúcej v Č., 3/ M. M., bývajúceho v K., 4/ L. Ď., bývajúcej v

T., 5/ A. M., bývajúceho v Č., 6/ J. R., bývajúceho

v Č. a 7/ J. R., bývajúceho v Č., všetkých zastúpených JUDr. L. L., advokátom so sídlom v P.,

proti ţalovaným: 1/ DOMA, a.s., so sídlom v Prešove, Petrovanská 34, IČO: 36 486 001, 2/

M. M., bývajúceho v K., 3/ Sweety, s.r.o.,

so sídlom v Prešove, Hlavná 57, IČO: 36 447 684, 4/ DELTA trade ZH s.r.o., so sídlom

v Bratislave, ul. Záhradnícka 46, IČO: 36 794 091, 5/ FROST a.s. Prešov, sídlom v Prešove,

Hlavná 57, IČO: 36 472 476, 6/ WERA, s.r.o. Prešov, so sídlom v Prešove, 17. novembra

160, IČO: 36 450 481, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov

pod sp.zn. , o dovolaní ţalovaných 1/, 3/, a 5/ zastúpených JUDr. M. S.,

advokátom Advokátskej kancelárie O. so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu

v Prešove, z 19. novembra 2012, sp.zn. , ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/ o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Prešov uznesením zo 6. augusta 2012, č.k. -591 zamietol

návrh ţalobcov na nariadenie predbeţného opatrenia s tým, ţe o trovách konania na nariadenie

predbeţného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. Mal za to, ţe obmedzenia

ţalovaných ohľadne prípadného prevodu v návrhu bliţšie uvedených parciel a nevykonávanie

iných právnych úkonov spojených s vlastníckym právom k nim, je váţnym zásahom

do vlastníckeho práva ţalovaných za stavu, keď sú títo v liste vlastníctva uvedení ako vlastníci.

Poukázal na ustanovenie a , pričom konštatoval, ţe primárnym

účelom ustanovenia je preventívny charakter, ktorý moţno do istej miery

nachádzať aj v predbeţných opatreniach. Ustanovenie v spojení s ustanovením

2

rozširuje okruh materiálnej stránky súdneho rozhodnutia v rovine záväznosti aj

vo vzťahu k tretím osobám. Z uvedeného vyvodil, ţe ak v konaní o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam prišlo k zápisu poznámky do katastra nehnuteľností v súlade s

a zároveň k scudzovaciemu úkonu, ktorého sa dotýka návrh na vklad do katastra

nehnuteľností, bude mať v prípade úspechu v spore tento právny úkon za následok jeho

neplatnosť a správa katastra zapíše do katastra nehnuteľností stav, ktorý predchádzal

vykonaniu právnej zmeny. Týmto mal za to, ţe je ţalobcom poskytovaná dostatočná ochrana

pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany ţalovaných a nie je teda potrebné ju zvyšovať

nariadením predbeţného opatrenia, ktoré by smerovalo k rovnakým právnym účinkom.

Uloţenie povinnosti predbeţným opatrením vo vzťahu k tretím osobám pripúšťa zákon len

za podmienky, ţe to moţno od nich spravodlivo ţiadať, to znamená, ţe účel predbeţného

opatrenia nemoţno dosiahnuť iným spôsobom. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zákonné

ustanovenia dospel k záveru, ţe ani v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre

nariadenie predbeţného opatrenia vo vzťahu k tretím osobám, nakoľko účel, ktorý ţalobcovia

sledujú podaným návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia je moţné dosiahnuť aj inak.

Okresný súd Prešov uznesením zo 6. augusta 2012, č.k. -590 pripustil,

aby do konania pristúpili ako ţalovaný 5/ FROST a.s. Prešov, IČO: 36 472 476, so sídlom

v Prešove, ul. Hlavná 57 a ako ţalovaný 6/ WERA, s.r.o. Prešov, IČO: 36 450 481, so sídlom

v Prešove, ul. 17. novembra 160 s poukazom na ustanovenie

Okresný súd Prešov uznesením z 8. augusta 2012 č.k. -614 návrh

ţalovaných 1/ aţ 3/ na prerušenie konania podaný na Okresný súd Prešov 16. júla 2012

zamietol s odôvodnením, ţe sťaţnosť ţalovaných 1/ aţ 3/ na Európsky súd pre ľudské práva

v Štrasburgu podaná 9. júla 2012, nemá podstatný význam pre rozhodovanie súdu o určenie

vlastníckeho práva ţalobcov v tomto konaní, pretoţe ţiadnym spôsobom neovplyvňuje

ţalobcami a ţalovanými uvedený skutkový stav, nemá vplyv na hmotnoprávne posúdenie

ţaloby ţalobcov, netýka sa všetkých účastníkov tohto konania a z procesného hľadiska nebráni

súdu, aby o tejto ţalobe mohol ďalej konať a rozhodnúť. Na tom by nič nezmenilo ani

prípadné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.

Krajský súd v Prešove uznesením z 19. novembra 2012, sp.zn. ,

, 1/zmenil uznesenie súdu prvého stupňa zo 6. augusta 2012,

č.k. -591 tak, ţe nariadil predbeţné opatrenie, ktorým zakázal ţalovaným

nakladať v rozsahu zriaďovania záloţného práva s nehnuteľnosťami parc. č. 603/6, parc.

č. 603/8, parc. č. 603/9, parc. č. 603/22, parc. č. 604, parc. č. 605, zapísanými na LV č. X., k.ú.

H., parc. č. 603/43, parc. č. 618/4, zapísanými na LV č. X., k.ú. H., parc.

č. 603/16, parc. č. 603/33, parc. č. 603/34, zapísanými na LV č. X., k.ú. H..

2/ V prevyšujúcej časti uznesenie súdu prvého stupňa zo 6. augusta 2012 č.k. 28 C 241/2005-

591 zo 6. augusta 2012 uznesenie potvrdil. 3/ Uznesenie súdu prvého stupňa z 8. augusta 2012,

č.k. -614 potvrdil. 4/ Odvolanie ţalovaných 1/ a 3/ proti uzneseniu súdu prvého

stupňa zo 6. augusta 2012, č.k. -590 odmietol. Po právnej stránke svoje

rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), § 44a

a Konštatoval, ţe pri nariaďovaní samotného predbeţného opatrenia

prevláda poţiadavka rýchlosti nad poţiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, ţe

nariadenie predbeţného opatrenia má dočasný (predbeţný charakter). Vyslovil, ţe nemali by

byť ţiadne pochybnosti, ţe ţalovaní 1/ aţ 6/ sú zapísaní ako vlastníci na nehnuteľnostiach,

ktorých určenia podielového spoluvlastníckeho práva sa ţalobcovia 1/ aţ 7/ domáhajú.

Z obsahu spisu i z podaného odvolania ţalobcov 1/ aţ 7/ povaţoval za zrejmé, ţe ţalobcovia 1/

aţ 7/ poţiadali Správu katastra Prešov o zápis poznámky spochybňujúcej hodnovernosť údajov

katastra, a to podaním predmetnej ţaloby. Za tohto stavu sa stotoţnil s odôvodnením súdu

prvého stupňa, ktorý poukázal na ust. a a a v plnom rozsahu sa vo vzťahu

k zamietnutiu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v časti o zákaz predaja alebo iného

scudzenia naň v tejto časti odkázal. Nestotoţnil sa však s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ak

zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia aj vo vzťahu k zaťaţovaniu predmetných

nehnuteľností. Konštatoval, ţe z obsahu spisu a z výpisov z listov vlastníctva je zrejmé, ţe

po začatí konania ţalovaní predmetné nehnuteľnosti (niektoré z nich) zaťaţili záloţným

právom, pričom došlo aj k výkonu záloţného práva formou dobrovoľnej draţby (čl. 369

a nasl.). Uviedol, ţe výkon záloţného práva je okrem iného spojený so zmenou vlastníka

zálohu, teda sa kaţdopádne zásadným spôsobom vstúpi do prípadných práv účastníkov

konania. V prípade úspechu ţalobcov 1/ aţ 7/ vo veci samej sa rovnako zásadným spôsobom

sťaţí postavenie osôb, ktoré nehnuteľnosti v rámci výkonu záloţného práva sledovali

nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Potenciálne negatívne následky výkonu

záloţného práva značne prevaţujú následky spojené s dočasným zákazom uloţeným

ţalovaným nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku uznesenia v rozsahu

zriaďovania záloţného práva k nehnuteľnostiam. V tomto smere poukázal na to, ţe

predbeţnému opatreniu v rozsahu ţalobcami 1/ aţ 7/ opraveného odvolacieho petitu nebolo

moţné vyhovieť a nebolo moţné nariadiť predbeţné opatrenie zákazom v rozsahu zriaďovania

záloţného práva k všetkým ţalobcami 1/ aţ 7/ navrhovaným nehnuteľnostiam z dôvodu, ţe

uznesením č.k. -588 zo 6. augusta 2012 došlo k pripusteniu zmeny petitu.

Z uvedeného dôvodu nariadil predbeţné opatrenie len k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom

ţaloby, pričom konštatoval, ţe nebolo moţné prihliadať na geometrický plán, ktorý nie je

zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Vychádzal pritom v medziach ţaloby (zmeneného ţalobného

petitu) z odvolacieho návrhu ţalobcov 1/ aţ 7/ a stavu vyplývajúce z katastra nehnuteľností

v čase nariadenia tohto predbeţného opatrenia. Za tohto stavu zmenil napadnuté uznesenie

č.k. -591 tak, ţe nariadil toto predbeţné opatrenie. Pokiaľ išlo o prerušenie

konania, poukázal na ustanovenie a konštatoval, ţe k prerušeniu

konania podľa nepristúpi súd vtedy, ak ide o takú predbeţnú

otázku, ktorú si pre svoje rozhodnutie posúdiť môţe. Súd je v takomto prípade oprávnený

takúto otázku si pre účely sporu vyriešiť, môţe však konanie tieţ prerušiť. Uviedol, ţe podanie

sťaţnosti na Európsky súd pre ľudské práva v inej veci neumoţňuje súdu vo veci nekonať.

Prerušenie konania by z tohto dôvodu, stotoţňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa, bolo

v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Odvolacie námietky povaţoval preto

za neopodstatnené. Pokiaľ išlo o odvolanie, ktoré podali ţalovaní 1/ a 3/ s poukazom v zmysle

, toto odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.

Voči prvému výroku uznesenia odvolacieho súdu (ktorým odvolací súd uznesenie súdu

prvého stupňa zmenil a nariadil predbeţné opatrenie) podali ţalovaní 1/, 3/ a 5/ dovolanie.

Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa

tým, ţe odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval ţalobcov

na odstránenie vád spočívajúcich v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keď

tieto vady označil zrejme ako „oprava zrejmých nesprávností“, čím fakticky rozhodoval

o inom návrhu, ako o tom, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa. Uviedli, ţe pokiaľ by

v rámci odvolacieho konania bolo prípustné dodatočne opravovať vady samotného petitu, bola

by porušená zásada dvojinštatnčnosti súdneho konania, došlo by k zásahu do práv účastníkov

konania, porušeniu ich procesnej rovnosti a garantovaného práva na súdnu ochranu.

Ďalej uviedli, ţe odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie bez toho, aby bola zo strany

ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Tvrdil, ţe

do dnešného dňa (t.j. do času podania dovolania na súde prvého stupňa 3. januára 2013, pozn.

dovolacieho súdu), zo strany ţalobcov nebolo preukázané a súd sa s tým vôbec nevysporiadal,

akým spôsobom mohlo dôjsť k ohrozeniu výkonu práva ţalobcov, pokiaľ zo strany záloţných

veriteľov došlo k výkonu záloţného práva. Navrhli, aby dovolací súd zrušil uznesenie

odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ţalobcovia 1/ aţ 7/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení v súlade

s ustanovením , bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

), skúmal najskôr to, či dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré

moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.

Podľa ustanovenia dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je

prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/

) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru

Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska ( veta prvá ).

Podľa je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým

bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom

potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej

stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia

na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho

rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej

republiky. Podľa ustanovenia odsekov 1 a neplatia, ak ide o uznesenie

o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,

o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva

duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených

Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.

Dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu

o predbeţnom opatrení, je preto podľa neprípustné. Ich dovolanie by

v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej

z procesných vád, ktoré sú uvedené v

S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu

súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v (či uţ to

účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len naskúmanie

prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa , ale sa zaoberal aj

otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa Podľa tohto ustanovenia je dovolanie

prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo

vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6

f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát.

Dovolatelia namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)

malo dôjsť tým, ţe odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval ţalobcov na odstránenie

vád spočívajúcich v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keď tieto vady

označil zrejme ako „oprava zrejmých nesprávností“, čím fakticky rozhodoval o inom návrhu

ako o tom, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa a tým, ţe nariadil predbeţné opatrenie

bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu

rozhodnutia.

Podľa ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému

rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť

konať pred súdom.

Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle sú vlastné tri pojmové

znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo

v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.

Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem

odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania

realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym

súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.

Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náleţitostí (§ 42 ods. 3)

obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom

občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1

veta prvá a druhá ). Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,

aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú

určí, a ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo

doplnenie vykonať ( ). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví

alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne

podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo

podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1

najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,

o odvolaní proti tomuto uzneseniu môţe podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43

ods. 2 ).

Nesprávnym podaním je pritom také podanie, ktoré síce má všetky náleţitosti uvedené

v zákone, avšak tieto náleţitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo

nezrozumiteľne. Podanie je nesprávne i vtedy, ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné

údaje, avšak je medzi nimi zjavný logický rozpor (napr. vtedy, ak ţalobný petit nevychádza

z označených rozhodujúcich skutočností, ale z iných, v podaní neuvedených okolností,

a nemoţno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o ţalobnom petite rozhodnuté a pod.). Súd

je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné alebo nesprávne

podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento nedostatok

podania nemoţno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sa začína

konanie na súde v prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím súdom.

Záver o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby pokračoval

v konaní, závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu.

Skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle a nevyzval

ţalobcov 1/ aţ 7/ na odstránenie vád podania za účelom presnejšej identifikáciu pozemkov,

nemala za následok odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom. Konanie o nariadenie

predbeţného opatrenia vykazuje oproti štandardnému civilnému konaniu určité osobitosti.

Jednou z nich je, ţe pri nariaďovaní predbeţného opatrenia prevláda poţiadavka rýchlosti nad

poţiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie

skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. V kontexte

zamietnutia návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, aj napriek nesprávnemu uvedeniu

parcelných čísel pozemkov v návrhu na nariadenie predbeţného, konkrétne pozemkov s parc.

č. 603/104 a nie parc. č. 603/4 a parc. č. 618/4 a nie parc. č. 603/4, je z ostatných - určiteľných

kritérií - čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, druhu pozemku a jeho výmery

nepochybné, obmedzenia nakladania, s ktorými pozemkami sa ţalobcovia v návrhu

na nariadenie predbeţného opatrenia domáhali. Odvolací súd, aby jeho rozhodnutie bolo aj

materiálne vykonateľné, nakoľko predbeţné opatrenie nariaďoval, správne ţalobcov 1/ aţ 7/

vyzýval na odstránenie vád podania o presnú identifikáciu pozemku, aj pokiaľ ide o ich

parcelné čísla. Je preto nepochybné, ţe predmetom konania pred súdom prvého stupňa, ako aj

odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené ostatné identifikačné znaky pozemkov, boli

totoţné pozemky a námietka dovolateľov je preto nedôvodná.

Ďalej dovolatelia v dovolaní namietajú, ţe odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie

bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu

súdneho rozhodnutia.

Pred nariadením predbeţného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť

aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, ţe súd pomocou

ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky

rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to

pri dokazovaní; postačuje, ţe osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí

ako nanajvýš pravdepodobná.

Argumentáciou, ţe v danom prípade súdy nerozhodli správne, pokiaľ nezohľadnili, ţe

boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia (§ 74

ods. 1 ), dovolatelia z hľadiska obsahového namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne

závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery. Keďţe právnym posúdením veci súd neznemoţňuje účastníkovi realizáciu

ţiadneho jeho procesného práva, nie je nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou

konania v zmysle a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto

ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2

písm. c/ ), ktorý však moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní

(o tento prípad ale v danej veci nešlo).

Pokiaľ uvedenou námietkou dovolatelia namietali aj nedostatok odôvodnenia uzesenia

odvolacieho súdu, dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe táto námietka

ţalovaných 1/, 3/ a 5/ nie je dôvodná.

Podľa v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne

iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení

9

dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá

na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra

tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je

pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide

o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,

§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko

z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe

súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania

na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.

s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu ().

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré

uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. Tento záver podporuje aj znenie ,

podľa ktorého, ţe ak súd návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovie

a stotoţňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného

opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Jeho rozhodnutie

nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe

odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných

ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba

skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť

k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.

).

Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/, 3/ a 5/ nemoţno vyvodiť

zo ţiadneho ustanovenia , Najvyšší súd Slovenskej republiky

dovolanie odmietol podľa v spojení s ako

smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom

na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska

jeho vecnej správnosti.

O náhrade trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci

samej ( a ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 11. septembra 2013

JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová

11