Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
ec2/388956.3800dd.pdf
PDF · 133.12 KB
No categories available
5Cdo/126/2013
Najvyšší súd 5 Cdo 126/2013
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci v právnej veci ţalobcov 1/ P. M.,
bývajúceho v M., 2/ M. M., bývajúcej v Č., 3/ M. M., bývajúceho v K., 4/ L. Ď., bývajúcej v
T., 5/ A. M., bývajúceho v Č., 6/ J. R., bývajúceho
v Č. a 7/ J. R., bývajúceho v Č., všetkých zastúpených JUDr. L. L., advokátom so sídlom v P.,
proti ţalovaným: 1/ DOMA, a.s., so sídlom v Prešove, Petrovanská 34, IČO: 36 486 001, 2/
M. M., bývajúceho v K., 3/ Sweety, s.r.o.,
so sídlom v Prešove, Hlavná 57, IČO: 36 447 684, 4/ DELTA trade ZH s.r.o., so sídlom
v Bratislave, ul. Záhradnícka 46, IČO: 36 794 091, 5/ FROST a.s. Prešov, sídlom v Prešove,
Hlavná 57, IČO: 36 472 476, 6/ WERA, s.r.o. Prešov, so sídlom v Prešove, 17. novembra
160, IČO: 36 450 481, o určenie vlastníckeho práva, vedenej na Okresnom súde Prešov
pod sp.zn. 28 C 241/2005, o dovolaní ţalovaných 1/, 3/, a 5/ zastúpených JUDr. M. S.,
advokátom Advokátskej kancelárie O. so sídlom v K., proti uzneseniu Krajského súdu
v Prešove, z 19. novembra 2012, sp.zn. 20 Co 227/2012, 20 Co 228/2012, 20 Co 229/2012
takto
rozhodol:
Dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Prešov uznesením zo 6. augusta 2012, č.k. 28 C 241/2005-591 zamietol
návrh ţalobcov na nariadenie predbeţného opatrenia s tým, ţe o trovách konania na nariadenie
predbeţného opatrenia bude rozhodnuté v konaní vo veci samej. Mal za to, ţe obmedzenia
ţalovaných ohľadne prípadného prevodu v návrhu bliţšie uvedených parciel a nevykonávanie
iných právnych úkonov spojených s vlastníckym právom k nim, je váţnym zásahom
do vlastníckeho práva ţalovaných za stavu, keď sú títo v liste vlastníctva uvedení ako vlastníci.
Poukázal na ustanovenie § 44a O.s.p. a § 159a O.s.p., pričom konštatoval, ţe primárnym
účelom ustanovenia § 44a O.s.p. je preventívny charakter, ktorý moţno do istej miery
nachádzať aj v predbeţných opatreniach. Ustanovenie § 159a O.s.p. v spojení s ustanovením
§ 44a O.s.p. rozširuje okruh materiálnej stránky súdneho rozhodnutia v rovine záväznosti aj
vo vzťahu k tretím osobám. Z uvedeného vyvodil, ţe ak v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam prišlo k zápisu poznámky do katastra nehnuteľností v súlade s § 44a O.s.p.
a zároveň k scudzovaciemu úkonu, ktorého sa dotýka návrh na vklad do katastra
nehnuteľností, bude mať v prípade úspechu v spore tento právny úkon za následok jeho
neplatnosť a správa katastra zapíše do katastra nehnuteľností stav, ktorý predchádzal
vykonaniu právnej zmeny. Týmto mal za to, ţe je ţalobcom poskytovaná dostatočná ochrana
pred ďalšími scudzovacími úkonmi zo strany ţalovaných a nie je teda potrebné ju zvyšovať
nariadením predbeţného opatrenia, ktoré by smerovalo k rovnakým právnym účinkom.
Uloţenie povinnosti predbeţným opatrením vo vzťahu k tretím osobám pripúšťa zákon len
za podmienky, ţe to moţno od nich spravodlivo ţiadať, to znamená, ţe účel predbeţného
opatrenia nemoţno dosiahnuť iným spôsobom. Vzhľadom na tieto skutočnosti a zákonné
ustanovenia dospel k záveru, ţe ani v tomto prípade nie sú splnené zákonné podmienky pre
nariadenie predbeţného opatrenia vo vzťahu k tretím osobám, nakoľko účel, ktorý ţalobcovia
sledujú podaným návrhom na nariadenie predbeţného opatrenia je moţné dosiahnuť aj inak.
Okresný súd Prešov uznesením zo 6. augusta 2012, č.k. 28 C 21/2005-590 pripustil,
aby do konania pristúpili ako ţalovaný 5/ FROST a.s. Prešov, IČO: 36 472 476, so sídlom
v Prešove, ul. Hlavná 57 a ako ţalovaný 6/ WERA, s.r.o. Prešov, IČO: 36 450 481, so sídlom
v Prešove, ul. 17. novembra 160 s poukazom na ustanovenie § 92 ods. 1 O.s.p.
Okresný súd Prešov uznesením z 8. augusta 2012 č.k. 28 C 241/2005-614 návrh
ţalovaných 1/ aţ 3/ na prerušenie konania podaný na Okresný súd Prešov 16. júla 2012
zamietol s odôvodnením, ţe sťaţnosť ţalovaných 1/ aţ 3/ na Európsky súd pre ľudské práva
v Štrasburgu podaná 9. júla 2012, nemá podstatný význam pre rozhodovanie súdu o určenie
vlastníckeho práva ţalobcov v tomto konaní, pretoţe ţiadnym spôsobom neovplyvňuje
ţalobcami a ţalovanými uvedený skutkový stav, nemá vplyv na hmotnoprávne posúdenie
ţaloby ţalobcov, netýka sa všetkých účastníkov tohto konania a z procesného hľadiska nebráni
súdu, aby o tejto ţalobe mohol ďalej konať a rozhodnúť. Na tom by nič nezmenilo ani
prípadné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva.
Krajský súd v Prešove uznesením z 19. novembra 2012, sp.zn. 20 Co 227/2012,
20 Co 228/2012, 20 Co 229/2012 1/zmenil uznesenie súdu prvého stupňa zo 6. augusta 2012,
č.k. 28 C 241/2005-591 tak, ţe nariadil predbeţné opatrenie, ktorým zakázal ţalovaným
nakladať v rozsahu zriaďovania záloţného práva s nehnuteľnosťami parc. č. 603/6, parc.
č. 603/8, parc. č. 603/9, parc. č. 603/22, parc. č. 604, parc. č. 605, zapísanými na LV č. X., k.ú.
H., parc. č. 603/43, parc. č. 618/4, zapísanými na LV č. X., k.ú. H., parc.
č. 603/16, parc. č. 603/33, parc. č. 603/34, zapísanými na LV č. X., k.ú. H..
2/ V prevyšujúcej časti uznesenie súdu prvého stupňa zo 6. augusta 2012 č.k. 28 C 241/2005-
591 zo 6. augusta 2012 uznesenie potvrdil. 3/ Uznesenie súdu prvého stupňa z 8. augusta 2012,
č.k. 28 C 241/2005-614 potvrdil. 4/ Odvolanie ţalovaných 1/ a 3/ proti uzneseniu súdu prvého
stupňa zo 6. augusta 2012, č.k. 28 C 241/2005-590 odmietol. Po právnej stránke svoje
rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 102 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), § 44a
O.s.p. a § 159a O.s.p. Konštatoval, ţe pri nariaďovaní samotného predbeţného opatrenia
prevláda poţiadavka rýchlosti nad poţiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, ţe
nariadenie predbeţného opatrenia má dočasný (predbeţný charakter). Vyslovil, ţe nemali by
byť ţiadne pochybnosti, ţe ţalovaní 1/ aţ 6/ sú zapísaní ako vlastníci na nehnuteľnostiach,
ktorých určenia podielového spoluvlastníckeho práva sa ţalobcovia 1/ aţ 7/ domáhajú.
Z obsahu spisu i z podaného odvolania ţalobcov 1/ aţ 7/ povaţoval za zrejmé, ţe ţalobcovia 1/
aţ 7/ poţiadali Správu katastra Prešov o zápis poznámky spochybňujúcej hodnovernosť údajov
katastra, a to podaním predmetnej ţaloby. Za tohto stavu sa stotoţnil s odôvodnením súdu
prvého stupňa, ktorý poukázal na ust. § 44a a § 159 a O.s.p. a v plnom rozsahu sa vo vzťahu
k zamietnutiu návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v časti o zákaz predaja alebo iného
scudzenia naň v tejto časti odkázal. Nestotoţnil sa však s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ak
zamietol návrh na nariadenie predbeţného opatrenia aj vo vzťahu k zaťaţovaniu predmetných
nehnuteľností. Konštatoval, ţe z obsahu spisu a z výpisov z listov vlastníctva je zrejmé, ţe
po začatí konania ţalovaní predmetné nehnuteľnosti (niektoré z nich) zaťaţili záloţným
právom, pričom došlo aj k výkonu záloţného práva formou dobrovoľnej draţby (čl. 369
a nasl.). Uviedol, ţe výkon záloţného práva je okrem iného spojený so zmenou vlastníka
zálohu, teda sa kaţdopádne zásadným spôsobom vstúpi do prípadných práv účastníkov
konania. V prípade úspechu ţalobcov 1/ aţ 7/ vo veci samej sa rovnako zásadným spôsobom
sťaţí postavenie osôb, ktoré nehnuteľnosti v rámci výkonu záloţného práva sledovali
nehnuteľnosti nadobudnúť do svojho vlastníctva. Potenciálne negatívne následky výkonu
záloţného práva značne prevaţujú následky spojené s dočasným zákazom uloţeným
ţalovaným nakladať s nehnuteľnosťami uvedenými vo výroku uznesenia v rozsahu
zriaďovania záloţného práva k nehnuteľnostiam. V tomto smere poukázal na to, ţe
predbeţnému opatreniu v rozsahu ţalobcami 1/ aţ 7/ opraveného odvolacieho petitu nebolo
moţné vyhovieť a nebolo moţné nariadiť predbeţné opatrenie zákazom v rozsahu zriaďovania
záloţného práva k všetkým ţalobcami 1/ aţ 7/ navrhovaným nehnuteľnostiam z dôvodu, ţe
uznesením č.k. 28C 241/2005-588 zo 6. augusta 2012 došlo k pripusteniu zmeny petitu.
Z uvedeného dôvodu nariadil predbeţné opatrenie len k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom
ţaloby, pričom konštatoval, ţe nebolo moţné prihliadať na geometrický plán, ktorý nie je
zapísaný v katastri nehnuteľnosti. Vychádzal pritom v medziach ţaloby (zmeneného ţalobného
petitu) z odvolacieho návrhu ţalobcov 1/ aţ 7/ a stavu vyplývajúce z katastra nehnuteľností
v čase nariadenia tohto predbeţného opatrenia. Za tohto stavu zmenil napadnuté uznesenie
č.k. 28 C 241/2005-591 tak, ţe nariadil toto predbeţné opatrenie. Pokiaľ išlo o prerušenie
konania, poukázal na ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. a konštatoval, ţe k prerušeniu
konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. nepristúpi súd vtedy, ak ide o takú predbeţnú
otázku, ktorú si pre svoje rozhodnutie posúdiť môţe. Súd je v takomto prípade oprávnený
takúto otázku si pre účely sporu vyriešiť, môţe však konanie tieţ prerušiť. Uviedol, ţe podanie
sťaţnosti na Európsky súd pre ľudské práva v inej veci neumoţňuje súdu vo veci nekonať.
Prerušenie konania by z tohto dôvodu, stotoţňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa, bolo
v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Odvolacie námietky povaţoval preto
za neopodstatnené. Pokiaľ išlo o odvolanie, ktoré podali ţalovaní 1/ a 3/ s poukazom v zmysle
§ 218 ods. 1 písm. b) O.s.p., toto odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
Voči prvému výroku uznesenia odvolacieho súdu (ktorým odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa zmenil a nariadil predbeţné opatrenie) podali ţalovaní 1/, 3/ a 5/ dovolanie.
Namietali, ţe postupom odvolacieho súdu im bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa
§ 237 písm. f) O.s.p. tým, ţe odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval ţalobcov
na odstránenie vád spočívajúcich v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keď
tieto vady označil zrejme ako „oprava zrejmých nesprávností“, čím fakticky rozhodoval
o inom návrhu, ako o tom, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa. Uviedli, ţe pokiaľ by
v rámci odvolacieho konania bolo prípustné dodatočne opravovať vady samotného petitu, bola
by porušená zásada dvojinštatnčnosti súdneho konania, došlo by k zásahu do práv účastníkov
konania, porušeniu ich procesnej rovnosti a Ústavou garantovaného práva na súdnu ochranu.
Ďalej uviedli, ţe odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie bez toho, aby bola zo strany
ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu rozhodnutia. Tvrdil, ţe
do dnešného dňa (t.j. do času podania dovolania na súde prvého stupňa 3. januára 2013, pozn.
dovolacieho súdu), zo strany ţalobcov nebolo preukázané a súd sa s tým vôbec nevysporiadal,
akým spôsobom mohlo dôjsť k ohrozeniu výkonu práva ţalobcov, pokiaľ zo strany záloţných
veriteľov došlo k výkonu záloţného práva. Navrhli, aby dovolací súd zrušil uznesenie
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ţalobcovia 1/ aţ 7/ sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení v súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.), skúmal najskôr to, či dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/ smeruje proti rozhodnutiu, ktoré
moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom.
Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je
prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/
O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru
Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom
potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej
stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia
na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho
rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej
republiky. Podľa § 239 ods. 3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie
o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom,
o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva
duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených
Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením.
Dovolanie ţalovaných 1/, 3/ a 5/, ktoré smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu
o predbeţnom opatrení, je preto podľa § 239 ods. 3 O.s.p. neprípustné. Ich dovolanie by
v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné len ak by v konaní došlo k niektorej
z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p.
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu
súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to
účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len naskúmanie
prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj
otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo
vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát.
Dovolatelia namietali, ţe k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)
malo dôjsť tým, ţe odvolací súd v rámci odvolacieho konania vyzval ţalobcov na odstránenie
vád spočívajúcich v petite návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, i keď tieto vady
označil zrejme ako „oprava zrejmých nesprávností“, čím fakticky rozhodoval o inom návrhu
ako o tom, o ktorom rozhodoval súd prvého stupňa a tým, ţe nariadil predbeţné opatrenie
bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu
rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému
rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť
konať pred súdom.
Predmetnému dôvodu dovolania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. sú vlastné tri pojmové
znaky: 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo
v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania.
Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem
odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je
potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania
realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym
súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov.
Konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náleţitostí (§ 42 ods. 3)
obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom
občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa
navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha (§ 79 ods. 1
veta prvá a druhá O.s.p.). Sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú
určí, a ktorá nemôţe byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo
doplnenie vykonať (§ 43 ods. 1 O.s.p.). Ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví
alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemoţno v konaní pokračovať, súd odmietne
podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo
podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1
najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania,
o odvolaní proti tomuto uzneseniu môţe podľa § 210a rozhodnúť súd, ktorý ho vydal (§ 43
ods. 2 O.s.p.).
Nesprávnym podaním je pritom také podanie, ktoré síce má všetky náleţitosti uvedené
v zákone, avšak tieto náleţitosti alebo niektoré z nich sú uvedené nepresne, neurčite alebo
nezrozumiteľne. Podanie je nesprávne i vtedy, ak síce obsahuje presné, určité a zrozumiteľné
údaje, avšak je medzi nimi zjavný logický rozpor (napr. vtedy, ak ţalobný petit nevychádza
z označených rozhodujúcich skutočností, ale z iných, v podaní neuvedených okolností,
a nemoţno preto vyvodiť, na základe čoho má byť o ţalobnom petite rozhodnuté a pod.). Súd
je povinný vyzvať (z úradnej povinnosti) účastníka, ktorý urobil neúplné alebo nesprávne
podanie, aby vady podania odstránil. Túto povinnosť súd plní vtedy, ak pre tento nedostatok
podania nemoţno v konaní pokračovať; to platí predovšetkým pri podaniach, ktorými sa začína
konanie na súde v prvom stupni, odvolacie konanie alebo konanie pred dovolacím súdom.
Záver o tom, či neúplnosť alebo nesprávnosť podania bráni súdu tomu, aby pokračoval
v konaní, závisí na okolnostiach konkrétneho prípadu.
Skutočnosť, ţe súd prvého stupňa nepostupoval v zmysle § 43 ods. 2 O.s.p. a nevyzval
ţalobcov 1/ aţ 7/ na odstránenie vád podania za účelom presnejšej identifikáciu pozemkov,
nemala za následok odňatie moţnosti ţalovaných konať pred súdom. Konanie o nariadenie
predbeţného opatrenia vykazuje oproti štandardnému civilnému konaniu určité osobitosti.
Jednou z nich je, ţe pri nariaďovaní predbeţného opatrenia prevláda poţiadavka rýchlosti nad
poţiadavkou úplnosti skutkových zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie
skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. V kontexte
zamietnutia návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia, aj napriek nesprávnemu uvedeniu
parcelných čísel pozemkov v návrhu na nariadenie predbeţného, konkrétne pozemkov s parc.
č. 603/104 a nie parc. č. 603/4 a parc. č. 618/4 a nie parc. č. 603/4, je z ostatných - určiteľných
kritérií - čísla listu vlastníctva, katastrálneho územia, druhu pozemku a jeho výmery
nepochybné, obmedzenia nakladania, s ktorými pozemkami sa ţalobcovia v návrhu
na nariadenie predbeţného opatrenia domáhali. Odvolací súd, aby jeho rozhodnutie bolo aj
materiálne vykonateľné, nakoľko predbeţné opatrenie nariaďoval, správne ţalobcov 1/ aţ 7/
vyzýval na odstránenie vád podania o presnú identifikáciu pozemku, aj pokiaľ ide o ich
parcelné čísla. Je preto nepochybné, ţe predmetom konania pred súdom prvého stupňa, ako aj
odvolacieho súdu, vzhľadom na vyššie uvedené ostatné identifikačné znaky pozemkov, boli
totoţné pozemky a námietka dovolateľov je preto nedôvodná.
Ďalej dovolatelia v dovolaní namietajú, ţe odvolací súd nariadil predbeţné opatrenie
bez toho, aby bola zo strany ţalobcov dostatočne osvedčená reálna obava z ohrozenia výkonu
súdneho rozhodnutia.
Pred nariadením predbeţného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť
aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, ţe súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to
pri dokazovaní; postačuje, ţe osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí
ako nanajvýš pravdepodobná.
Argumentáciou, ţe v danom prípade súdy nerozhodli správne, pokiaľ nezohľadnili, ţe
boli splnené všetky predpoklady pre nariadenie navrhovaného predbeţného opatrenia (§ 74
ods. 1 O.s.p.), dovolatelia z hľadiska obsahového namietajú, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery. Keďţe právnym posúdením veci súd neznemoţňuje účastníkovi realizáciu
ţiadneho jeho procesného práva, nie je nesprávne právne posúdenie veci procesnou vadou
konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. a nezakladá prípustnosť dovolania podľa tohto
ustanovenia. Nesprávne právne posúdenie je relevantný dovolací dôvod (viď § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.), ktorý však moţno úspešne uplatniť iba v procesne prípustnom dovolaní
(o tento prípad ale v danej veci nešlo).
Pokiaľ uvedenou námietkou dovolatelia namietali aj nedostatok odôvodnenia uzesenia
odvolacieho súdu, dovolací súd po preštudovaní spisu dospel k záveru, ţe táto námietka
ţalovaných 1/, 3/ a 5/ nie je dôvodná.
Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne
iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá
na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, pouţijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.
To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra
tohto súdu teda nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký, ktorý je
pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide
o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12,
§ 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko
z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j.
s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03).
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil. Tento záver podporuje aj znenie § 76 ods. 4 O.s.p.,
podľa ktorého, ţe ak súd návrhu na nariadenie predbeţného opatrenia v celom rozsahu vyhovie
a stotoţňuje sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbeţného
opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať. Jeho rozhodnutie
nemoţno povaţovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretoţe
odvolací súd sa pri výklade a aplikácii zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných
ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba
skutočnosť, ţe dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotoţňuje, nemôţe viesť
k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr.
Vzhľadom na to, ţe prípustnosť dovolania ţalovaných 1/, 3/ a 5/ nemoţno vyvodiť
zo ţiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky
dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako
smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom
na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska
jeho vecnej správnosti.
O náhrade trov dovolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci
samej (§ 243b ods. 5 O.s.p. a § 145 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov
3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 11. septembra 2013
JUDr. Soňa Mesiarkinová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Falbová