Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43Cob-89-2018.pdf
PDF · 110.74 KB
Case nature
Subarea
43Cob/89/2018
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Mariána Blahu v právnej veci žalobcu Slovenský plynárenský priemysel, a.s., so sídlom Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, IČO: 35 815 256 proti žalovanému T.. U. B., so sídlom M. P. XX, XXX XX S., I.: XX XXX XXX o zaplatenie 339,74 Eur, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/15/2017-65 zo dňa 13. marca 2018 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Zvolen č. k. 12Cb/15/2017-65 zo dňa 13. marca 2018 zrušuje a vec v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol žalobu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 04.05.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia 339,74 Eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z tejto sumy od 21.03.2015 do zaplatenia titulom neuhradenej faktúry číslo 5001001603 zo dňa 06.03.2015 titulom poplatku za prekročenie spotreby nad 78.861 kWh za obdobie od 01.02.2014 do 31.01.2015.
3. Okresný súd uviedol, že žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 06.07.2017 vydanému Okresným súdom Zvolen, č.k. 12Cb/15/2017-26 zo dňa 20.06.2017 namietol pasívnu legitimáciu žalovaného a poprel, že by prekročil odber plynu. Predložil montážny list zo dňa 27.11.2014, ktorým preukazoval, že došlo k výmene plynomeru z dôvodu na strane žalobcu, dôvod montáže - zasekáva sa takže žalobca vychádzal z nesprávne nameraných hodnôt. Žalovaný uviedol, že Zmluva, vrátane jej dodatku, patrí pod režim spotrebiteľských zmlúv. Namietol, že žalobca nepripojil za údajné prekročenie odberu plynu úhrnnú faktúru a sám žalobca navrhol zmenu tarify. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 vzniesol žalovaný námietku pasívnej legitimácie a námietku premlčania. Poukázal na to, že zmluva nebola podľa výpisu z Obchodného registra správne podpísaná dvomi členmi predstavenstva. Poukázal na vadný stav plynomeru, ktorý bol vymenený za nový a z tohto dôvodu namietol údaj vyúčtovaný z odpočtov na vadných plynomeroch, v dôsledku čoho podľa jeho názoru nemôže byť uplatnené právo na nejakú sankciu.
4. Okresný súd uviedol, že žalobca sa vyjadril k odporu voči platobnému rozkazu v podaní zo dňa 04.09.2017 tak, že zmluva o dodávke zemného plynu zo dňa 05.01.2012 nie je spotrebiteľskou zmluvou, žalovaného správne označil ako advokáta. V zmluve boli dohodnuté podmienky dodania zemného plynu do nehnuteľnosti. Na pojednávaní dňa 13.03.2018 žalobca poukázal na vzťah žalobcu s SPP - distribúcia, ktorý vyplýva zo Zákona o energetike. Tvrdil, že žalovaný je správne označený. Nesúhlasil s tým, že by zmluva nebola správne podpísaná.
5. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že žalovaný správne vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žaloba mala byť voči nemu podaná ako voči fyzickej osobe, nie voči podnikateľovi. V dôsledku toho okresný súd posúdil vec v súlade s § 107 Občianskeho zákonníka na námietku premlčania žalovaného ako občiansko-právnu. Vzhľadom k tomu, že odvtedy, ako si žalobca mohol uplatniť právo po prvýkrát od 01.02.2015 do 13.03.2018 uplynuli tri roky, jedná sa o bezdôvodné obohatenie. Žalobca si neuplatnil svoj nárok ani v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, ani v trojročnej premlčacej dobe, okresný súd vyhodnotil uplatnený nárok za premlčaný a preto z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného a z dôvodu premlčania žalobu zamietol. Okresný súd podporne uviedol, že zmluva je neplatná, nakoľko podľa výpisu z Obchodného registra nepodpísali zmluvu a ani dodatok k zmluve dvaja členovia predstavenstva. Okresný súd sa ostatnými námietkami žalovaného nezaoberal z dôvodu, že zamietol žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného a z dôvodu premlčania.
6. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm. h) CSP, pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. § 365 ods.1 písm. d) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní zotrval na svojich tvrdeniach, že žalovaný je, tak ako je to aj správne uvedené v žalobe fyzickou osobou - podnikateľom zapísaným v živnostenskom registri Okresného úradu Zvolen, číslo živnostenského registra 670-13631, ktorého jediným predmetom podnikania je podľa výpisu zo živnostenského registra sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností. Žalovaný ako vlastník nehnuteľností predmetného odberného miesta je zmluvným partnerom žalobcu na základe uzatvorenej zmluvy o dodávke plynu, pričom v súlade so zapísaným predmetom podnikania vykonáva svoju podnikateľskú činnosť. Zmluva o dodávke plynu bola so žalovaným uzatvorená ako s podnikateľským subjektom, o čom svedčí aj názov samotnej zmluvy o dodávke plynu. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa navyše spravuje obchodnými podmienkami in concreto obchodnými podmienkami pre opakované dodávky plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber). Žalobca zdôraznil, že v žiadnom prípade nemožno hovoriť o vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako o vzťahu občianskoprávnom, nakoľko ide o vzťah medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, akciová spoločnosť na strane jednej a fyzická osoba podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia na strane druhej podľa § 2 ods.2 písm. b) Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ktorý bezprostredne súvisí s ich podnikateľskou činnosťou a teda ide o vzťah obchodnoprávnej povahy.
7. Žalobca namietol, že druhým dôvodom, pre ktorý prvoinštančný súd žalobu zamietol bolo akceptovanie vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, pričom v súvislosti s premlčaním súd nesprávne kvalifikoval uplatnený nárok ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Túto právnu kvalifikáciu žalobca odmietol, nakoľko ním podaná žaloba nesmerovala k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Nesprávnej právnej kvalifikácii zo strany okresného súd nezodpovedá ani pred ním vykonané dokazovanie. Pokiaľ ide o otázku vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného, pri jej riešení o zodpovedaní súd prvej inštancie hneď niekoľkokrát hrubo pochybil. Prvým pochybením bolo posudzovanie premlčania a premlčacej doby podľa občianskoprávnej úpravy tak, ako žalobca uviedol vyššie, zmluvný vzťah medzi ním a žalovaným je obchodnoprávnej povahy, preto aj prípadnú otázku premlčania uplatneného nároku je potrebné posudzovať podľa právnych noriem obchodného práva. V súlade s vyššie uvedeným, keďže žaloba podaná žalobcom nesmerovala k uplatneniu nároku súvisiaceho s vydaním bezdôvodného obohatenia nemožno pri riešení otázky premlčania uplatneného nároku aplikovať tak, ako to urobil súd prvej inštancie, ust. § 107 ods.1 Obč. zák. Pre obchodnoprávne vzťahy je základná premlčania doba stanovená v ust. § 397 Obch. zák. a jej dĺžka je 4 roky.
8. Žalobca uviedol, že druhým pochybením zo strany okresného súdu v súvislosti s riešením otázky premlčania uplatneného nároku sú dátumy, ktoré uvádza v napadnutom rozsudku. Poukázal na ust. § 391 ods.1 ObZ, v zmysle ktorého pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčania doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. Podľa súdu prvej inštancie si mohol žalobca po prvýkrát uplatniť svoje právo na súde dňa 01.02.2015, s čím sa žalobca nestotožnil, nakoľko uplatnený nárok vyplynul z prekročenia objednanej distribučnej kapacity zo strany žalovaného za obdobie od 01.02.2014 do 31.01.2015 a žalobca uplatnený nárok dokazoval faktúrou č. 9000193836 zo dňa 25.02.2015, ktorá je súčasťou súdneho spisu a ktorú žalobcovi vystavil prevádzkovateľ distribučnej siete - spoločnosť STP-distribúcia a.s. (ďalej len PDS). Predmetnou faktúrou PDS žalobcovi vyfakturoval celkový poplatok za prekročenie objednanej distribučnej kapacity pre niekoľko odberných miest, pričom presne vyšpecifikoval množstvo, o ktoré jednotliví odberatelia prekročili objednanú distribučnú kapacitu a rovnako vypočítal výšku poplatku za toto prekročenie u každého odberateľa zvlášť. Žalobcovi bola táto faktúra zo strany PDS doručená dňa 26.02.2015, o čom svedčí odtlačok pečiatky podateľne žalobcu na uvedenej faktúre, ktorá tvorí prílohu žaloby a v tento deň dostal prvýkrát informáciu o tom, v akom množstve a za aký poplatok žalovaný prekročil objednanú distribučnú kapacitu (uplatnený nárok). Z uvedeného vyplýva, že zo strany žalobcu mohlo dôjsť k uplatneniu práva na súde najskôr dňa 26.02.2015. Súd prvej inštancie ďalej v napadnutom rozsudku uviedol, že k prvému uplatneniu práva na súde zo strany žalobcu došlo dňa 13.03.2018, t.j. na pojednávaní na Okresnom súde Zvolen, tento dátum súd jednostranne prevzal z argumentácie žalovaného, čo žalobca označil za absurdné. Tak ako už uviedol na pojednávaní, svoje právo predsa neuplatnil prvýkrát na pojednávaní dňa 13.03.2018, ale podaním žaloby, ktorou inicioval prebiehajúce konanie a tá bola súdu prvej inštancie doručená dňa 04.05.2017. Vzhľadom na uvedené teda márne neuplynula ani základná 4-ročná premlčacia doba stanovená pre obchodnoprávne vzťahy a dokonca ani základná 3-ročná premlčania doba stanovená predpismi občianskeho práva, kedy sa v krajnom prípade vzťah medzi žalobcom a žalovaným považoval za vzťah občianskoprávny.
9. Žalobca namietol aj záver okresného súdu, že neplatnosť zmluvy o dodávke plynu a neplatnosť dodatku č. 3 k tejto zmluve podľa okresného súdu vyplýva zo skutočností, že žalobca koná v zmysle zápisu v obchodnom registri prostredníctvom dvoch členov predstavenstva súčasne, z ktorých jeden vždy musí byť predseda alebo podpredseda predstavenstva. V tejto súvislosti žalobca na pojednávaní konanom dňa 13.03.2018 poukázal na početnosť odberateľov, ktorým na základe platne uzatvorených zmlúv o dodávke zemného plynu dodáva zemný plyn, pričom by bolo nereálne, aby každú jednu zmluvu, ktorých sa mesačne v zákazníckych centrách žalobcu na celom území Slovenskej republiky uzatvárajú stovky, podpisovali členovia predstavenstva, ako je to uvedené v obchodnom registri. Taktiež dal do pozornosti svoju rozsiahlu organizačnú štruktúru, ktorá vyplýva z veľkého počtu zamestnancov na všetkých úrovniach, pričom každý z nich disponuje určitým okruhom zverených kompetencií súvisiacich s jeho pracovným zaradením. Poukázal na ust. § 15 ods.1 ObZ a § 20 ods.2 OZ, pričom zdôraznil, že zmluvu o dodávke plynu so žalovaným v mene žalobcu uzatvorila poverená zamestnankyňa zákazníckeho centra. Zamestnanci zákazníckych centier žalobcu sú poverení výkonom širokého spektra služieb zákazníkom, resp. odberateľom. Pri ich činnosti teda obvykle dochádza od uzatvárania samotných zmlúv o dodávke zemného plynu cez modifikácie existujúcich zmluvných vzťahov uzatváraním rôznych dodatkov až po ukončovanie týchto vzťahov uzatváraním dohôd. Na základe uvedeného preto nie je dôvod považovať zmluvu o dodávke plynu za neplatnú a žalobca trvá na tom, že táto bola medzi ním a žalovaným uzatvorená platne. Žalobca na záver upozornil na skutočnosť, že žalovaný je nielen podnikateľom, ale aj členom Slovenskej advokátskej komory, má teda ukončené vysokoškolské právnické vzdelanie, z čoho vyplýva, že ho je potrebné považovať za osobu znalú práva. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalovaný nemal v priebehu procesu uzatvárania zmluvy o dodávke plynu žiadne námietky týkajúce sa spôsobu konania v mene žalobcu, jeho tvrdenia súvisiace s neplatnosťou zmluvy o dodávke plynu preto žalobca považuje za účelové a ničím nepodložené. Žalovaný rovnako nenamietal ani voči zvolenému druhu zmluvy o dodávke plynu pre odberateľov plynu kategórie Malé podnikanie a organizácie, ktorú s ním žalobca platne uzatvoril a je právnym základom uplatneného nároku.
10. Žalobca v odvolaní namietol, že rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, pretože z jeho odôvodnenia nie je možné posúdiť, akým spôsobom okresný súd posúdil právnu argumentáciu žalobcu prezentovanú v jeho písomných podaniach, ako aj v ústnych prejavoch na pojednávaní dňa 13.03.2018. Poukázal na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom súd prvej inštancie len jednostranne arbitrárne a bez akýchkoľvek výhrad prijal tvrdenia žalovaného a na druhej strane sa nezaoberal skutkovou, ako ani právnou argumentáciou žalobcu. Poukázal na ust. § 220 ods.2 CSP, osobitne zdôraznil, že súd je povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán. Uviedol, že súd prvej inštancie nedodržal cit. ustanovenie, pretože nevysvetlil, ako posúdil skutkové a právne argumenty žalobcu týkajúce sa povahy zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným údajného premlčania uplatneného nároku, ako ani konania v mene žalobcu a z neho vyplývajúcej neplatnosti zmluvy o dodávke plynu. Odôvodnenie rozsudku z tohto dôvodu označil za nepreskúmateľné, pretože ani strany, ani odvolací súd nemá možnosť posúdiť správnosť úvahy súdu prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie alebo v prípade, ak by boli splnené podmienky na zrušenie rozsudku podľa § 389 CSP, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
11. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v odvolacom konaní žiada odvolanie žalobcu v plnom rozsahu zamietnuť a potvrdiť napadnutý rozsudok okresného súdu ako správny. Uviedol, že má za to, že na okresnom súde v predmetnom konaní bolo jednoznačne potvrdené, že žalobcom označený žalovaný nemôže byť v žiadnom prípade pasívne legitimovaný, keďže aj z dôkazov predložených samotným žalobcom jasne vyplýva, že zmluvným partnerom a odberateľom nie je T.. B. U., J., I.: XXXXXXXX, ale T.. B. U., vlastník nehnuteľností. Naviac žalobcom uvádzané IČO žalovaný ako advokát nemá, ale toto číslo mu bolo pridelené od živnostenského úradu k jeho činnosti realitnej kancelárie. Rovnako jednoznačne bolo v konaní preukázané, že za žalobcu podpisovali predložené listiny zmluvy osoby v rozpore s osobami uvádzanými v obchodnom registri, ktoré sú kompetentné na takéto konanie. Žalovaný uviedol, že žalobca vôbec nepreukázal, že v čase, za ktorý vyrubil žalovanému vymáhanú sankciu riadnym odpočtom, zistil prekročenie dohodnutého čerpania plynu, t.j. na začiatku dohodnutej lehoty, t.j. 01.02.2014 a na konci tejto lehoty, t.j. 31.01.2015. Žalobca vychádzal len z čerpania plynu odhadom, pričom v sledovanom období došlo dvakrát k výmene vadného plynomeru. Zopakoval, že dôvodom, že odberateľom plynu a zmluvným partnerom bol T.. B. U. ako fyzická osoba nepodnikateľ vzniesol v konaní aj námietku premlčania a z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňový rozsudok potvrdil ako správny.
12. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na odvolacích dôvodoch, skutkových tvrdeniach, právnej argumentácii a návrhoch uvedených vo svojom odvolaní. Uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení iba zopakoval tvrdenia prezentované počas konania na súde prvej inštancie týkajúce sa najmä nedostatku jeho pasívnej legitimácie, neplatnosti uzatvorenej zmluvy o dodávke zemného plynu medzi ním a žalobcom a premlčania žalobcom uplatneného nároku, ktoré však tak skutkovo, ako ani právne neodôvodnil, resp. právna argumentácia žalovaného počas celého konania na súde prvej inštancie a rovnako v prebiehajúcom odvolacom konaní nemôže pri porovnaní s právnou argumentáciou žalobcu nijakým spôsobom obstáť. Tvrdenia žalovaného, ktoré okresný súd len arbitrárne prevzal do odôvodnenia svojho rozsudku bez toho, aby sa čo i len náznakom zaoberal vecnou argumentáciou žalobcu a teda tvorili základ napadnutého rozhodnutia, označil žalobca za absurdné a nepodložené domnienky a špekulácie.
13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.
14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 05.01.2012 „Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber) zo dňa 05.09.2007“, kde bol odberateľ označený ako U. B. T.., M. P. XX, XXX XX S.. Odberné miesto je v zmluve označené T.. B. U., M. P. XX, S.. V poznámke je uvedené „Zmena tarify z M4 na M3, zmena spôsobu platby. Za dodávateľa (žalobcu) je zmluva podpísaná „Vo S. 05.01.2012 A., za odberateľa je uvedený podpis T.. U. B., vlastník nehnuteľnosti“.
15. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 09.01.2014 „Dodatok číslo 3 k Zmluve o dodávke plynu pre odberateľov kategórie malé podnikanie a organizácie (maloodber) zo dňa 05.09.2007“ kde bol odberateľ označený ako U. B. T.., M. P. XX, XXX XX S., označený ako vlastník nehnuteľnosti. Za dodávateľa (žalobcu) je Dodatok k zmluve podpísaný dňa 18.12.2013 s pečiatkou Slovenský plynárenský priemysel a nečitateľná šifra bez uvedenia mena podpisujúceho.
16. Žalobca vystavil dňa 06.03.2015 žalovanému faktúru č. 5001001603 s dátumom splatnosti 20.03.2015 vo výške 339,74 vrátane DPH, pričom predmet dodávky bol vo faktúre vymedzený „Cena za prekročenie hranice množstva určenej prevádzkovateľom distribučnej siete v zmysle platného prevádzkového poriadku. Cena fakturovaná na základe vášho odberu plynu na OM v zmysle platného cenníka za dodávku plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber)“ Vo faktúre je ďalej uvedené „Poplatok za odberné miesto XXXXXXXXXX súvisiaci s distribúciou plynu za prekročenie spotreby nad 78 861 kWh za obdobie od 01.02.2014 do 31.01.2015 vo výške 283,12 Eur bez DPH vyfakturovaný v zmysle platného cenníka za dodávku plynu.
17. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov.
18. Podľa § 15 ods. 1 ObZ, kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza.
19. Podľa § 133 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným číslom.
20. Po preskúmaní rozhodnutia okresného súdu je nutné stotožniť sa s námietkou žalobcu, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože odôvodnenie neobsahuje náležitosti vyžadované Civilným sporovým poriadkom pre odôvodnenie rozhodnutia. V zmysle § 220 ods. 2 CSP je súd okrem iného povinný jasne a výstižne vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia sa právne argumenty strán, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil. Rozsahovo stručné, zmätočné odôvodnenie okresného súdu neumožňuje sporovým stranám, ale ani odvolaciemu súdu zistiť, akými úvahami dospel okresný súd k deklarovaným záverom. Zároveň právne posúdenie okresného súdu, uvedené v stručnom odôvodnení nezodpovedá ani skutkovému stavu, ani platnej právnej úprave.
21. Okresný súd v rozhodnutí prisvedčil žalovanému, že tento správne vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie, nakoľko žaloba mala byť voči nemu podaná ako voči fyzickej osobe a nie ako voči podnikateľovi. Okresný súd tak zrejme nesprávne chápe podstatu právnej spôsobilosti subjektu byť nositeľom práv a povinností v spojení s procesnou spôsobilosťou subjektu a v spojení s náležitosťami označenia subjektu. V prípade fyzickej osoby ide o totožnosť subjektu bez ohľadu na to, či je konkrétna fyzická osoba žalovaná v občiansko-právnom alebo obchodo-právnom spore. Aplikácia správneho hmotného práva (občianskeho alebo obchodného) nepochybne môže mať vplyv na výsledné rozhodnutie súdu v tom zmysle, či aktívne vecne legitimovaný subjekt (žalobca) preukáže alebo nepreukáže svoj nárok voči pasívne legitimovanému subjektu (žalovanému). Ak však žalobca tvrdí, že z určitého právneho vzťahu vznikla právna povinnosť konkrétnej fyzickej osobe (bez ohľadu na to, z akého právneho vzťahu táto povinnosť vznikla), musí uvedenú fyzickú osobu v žalobnom návrhu označiť dostatočne nezameniteľne na to, aby bolo zrejmé o ktorú konkrétnu osobu ide. Inak povedané, žalovaný ako fyzická osoba je tou istou fyzickou osobou aj ako podnikateľ, nejde o iný subjekt, stále je to osoba U. B.. Preto nie je možné dospieť k záveru, že ak sa žalobca domáha svojho nároku voči U. B., tak ak ho zažaluje ako podnikateľa U. B. ide o iný subjekt, ako keby ho zažaloval ako osobu U. B. a preto v prípade podnikateľa U. B. nie je daná pasívna vecná legitimácia. Z uvedeného vychádza aj Civilný sporový poriadok, ktorý pri fyzických osobách vôbec nerozlišuje, či ide o podnikateľov alebo nepodnikateľov, fyzická osoba v obchodných aj občianskych právnych vzťahoch musí byť označená podľa toho istého zákonného ustanovenia § 133 CSP. V jeho zmysle sa fyzická osoba v žalobe označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Z uvedeného vyplýva, že ak žalobca v žalobe označil žalovaného jeho menom, priezviskom a ďalšími identifikačnými údajmi (adresa sídla, daňové IČO) z ktorých je možné žalovaného bezpečne identifikovať, založil tým pasívnu legitimáciu žalovaného vystupovať v konaní. Žalovaný ani netvrdil, že by zmluvný vzťah na základe ktorého si žalobca uplatňuje nárok na zaplatenie so žalobcom neuzavrel. Okresný súd preto nemohol zamietnuť žalobu z dôvodu, že by nebola daná pasívna legitimácia žalobcu iba preto, že bol označený inak než sa okresný súd domnieva že mal byť označený, keď identifikačné údaje uvedené v žalobe v súlade s CSP umožňujú žalovaného presne identifikovať ako subjekt práv a povinností.
22. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žaloba mala byť voči žalovanému podaná ako voči fyzickej osobe a nie ako voči podnikateľovi a v dôsledku toho posúdil vec v súlade s § 107 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) na námietku premlčania žalovaného ako občianskoprávnu a vzhľadom k tomu, ako si žalobca mohol uplatniť právo po prvýkrát od 01.02.2015 do 13.03.2018 uplynuli tri roky, jedná sa o bezdôvodné obohatenie. Uvedené odôvodnenie je natoľko zmätočné, že nie je zrejmé na základe akej úvahy k nemu okresný súd dospel. Predovšetkým, posúdenie plnenia ako bezdôvodného obohatenia nezávisí od toho, aký časový úsek uplynul od možnosti uplatniť si právo.
23. Okresný súd sa správne zaoberal tým, či vzťah medzi žalobcom a žalovaným je občiansko-právny alebo obchodno-právny. Žalovaný uzavrel so žalobcom Zmluvu o dodávke plynu pre odberateľov kategórie Malé podnikanie a organizácie (maloodber), pričom v zmluve uviedol adresu, ktorá je zároveň sídlom jeho podnikania. Zo spisu však nie je zrejmé, či je aj adresou jeho bydliska. Zo spisu vyplýva, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti do ktorej je dodávaný plyn ako fyzická osoba. Zároveň žalovaný vo svojich podaniach uvádza svoju adresu ako J. B. - T.. U. B., advokát, M.. P. XX S., a žalobca tvrdí, že na uvedenej adrese má zároveň sídlo ako osoba ktorá má živnostenské oprávnenie, teda ako podnikateľ.
24. Vymedzenie vzťahu žalobcu a žalovaného ako vzťahu obchodno-právneho nezávisí od toho, či uvedenú nehnuteľnosť vlastní žalovaný ako fyzická osoba nepodnikateľ, ani od názvu zmluvy uzavretej so žalobcom, ale od toho, či zmluvu o odbere plynu uzavrel za účelom výkonu podnikateľskej činnosti. V zmysle § 261 ods. 1 ObZ sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným riadi Obchodným zákonníkom iba vtedy, ak ho uzavreli ako podnikatelia a vzhľadom na všetky okolnosti sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Keďže žalovaný má v nehnuteľnosti, kam je dodávaný plyn aj sídlo podnikania, k uzavretiu Zmluvy o odbere plynu mohlo dôjsť za účelom zabezpečenia potrieb jeho kancelárie (advokátskej, realitnej), avšak mohlo k nemu dôjsť za účelom zabezpečenia jeho potrieb nesúvisiacich s podnikaním. Ako fyzická osoba by zmluvu uzatváral výlučne za účelom uspokojenia vlastných potrieb nesúvisiacich s podnikaním, ak by napríklad mal žalovaný zabezpečenú prevádzku svojich kancelárii napr. od iného dodávateľa plynu, resp. ak si neuplatňuje náklady súvisiace s požívaním plynu ako náklady podnikania (v daňových vzťahoch a pod.). Právny úkon sa posudzuje podľa jeho obsahu a nie podľa názvu, preto iba označenie zmluvy o odbere plynu ako „Zmluva pre odberateľov kategórie malé podnikanie“ ešte nie je dôkazom o tom, že zmluvu žalovaný skutočne uzavrel ako podnikateľ, rovnako ako skutočnosť, že žalovaný je zároveň ako fyzická osoba nepodnikateľ vlastníkom nehnuteľnosti, nie je sama o sebe dôkazom o tom, že ju uzatváral v rámci občianskoprávneho vzťahu. Kým okresný súd dospeje k záveru o tom, o aký právny vzťah sa medzi žalobcom a žalovaným jedná, bude musieť za týmto účelom vykonať dokazovanie, pričom dôkazné bremeno tvrdenia že právny vzťah je vzťahom obchodno-právnym znáša žalobca, ktorý toto tvrdenie vo svojich podaniach uviedol.
25. Aj pokiaľ by vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol vyhodnotený ako občiansko-právny, záver okresného súdu že nárok žalobcu je premlčaný, pretože uplynula premlčacia doba na uplatnenie nárokov z bezdôvodného obohatenia, nemá zatiaľ oporu vo vykonanom dokazovaní. Žalobca si v žalobe neuplatnil voči žalovanému bezdôvodné obohatenie, ale uplatnil si sankčný poplatok, na ktorý má podľa svojho vyjadrenia nárok na základe zmluvného vzťahu uzavretého medzi žalobcom a žalovaným. Premlčanie sa tak zatiaľ musí posudzovať na základe ustanovení o plnení zo zmluvných vzťahov a nie na základe bezdôvodného obohatenia. Na základe doposiaľ vykonaného dokazovania totiž ešte nič nenasvedčuje tomu, že by sa jednalo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, i keď na základe vykonaného dokazovania by súd k podobnému záveru mohol neskôr dospieť, ak by napríklad zistil, že plnenie bolo poskytnuté na základe neplatnej zmluvy. V tomto štádiu konania však zatiaľ z dokazovania nevyplynulo, že by sa žalovaný obohatil na účet žalobcu tým, že od neho získal bezdôvodné obohatenie. Nie je preto zatiaľ dôvod považovať jeho nárok za premlčaný, pretože nárok si na súde uplatnil podaním žaloby dňa 04.05.2017, teda pred uplynutím troch rokov od doby, od kedy považuje svoj nárok za splatný. Či žalobcovi nárok na zaplatenie sankčného poplatku za prekročenie distribučnej kapacity vôbec vznikol, a ak áno, tak či vznikol ku dňu 01.02.2015 alebo ku dňu splatnosti faktúry vystavenej žalobcom, to bude predmetom dokazovania, v oboch prípadoch však neuplynula lehota troch rokov v zmysle Občianskeho zákonníka, ani lehota štyroch rokov v zmysle Obchodného zákonníka. Záver okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu je tak zatiaľ predčasný.
26. Žalobca v odvolaní napadol aj záver okresného súdu, že zmluva medzi žalobcom a žalovaným je neplatná z dôvodu, že ju nepodpísali dvaja členovia predstavenstva. Žalobcovi je nutné prisvedčiť, že okresný súd opomenul ustanovenia § 15 ods. 1 ObZ a § 20 ods. 2 OZ. V prípade, ak sa z dokazovania vyplynie, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa riadi Obchodným zákonníkom by musel okresný súd aplikovať ust. § 15 ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého kto bol pri prevádzke podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. V prípade aplikácie Občianskeho zákonníka platí ust. § 20 ods. 2, v zmysle ktorého za právnickú osobu môžu robiť právne úkony aj iní jej pracovníci alebo členovia, pokiaľ je to určené vo vnútorných predpisoch právnickej osoby alebo je to vzhľadom na ich pracovné zaradenie obvyklé. V zmysle oboch citovaných ustanovení tie právnické osoby, ktoré poskytujú svoje služby prostredníctvom väčšieho počtu prevádzok by nemohli efektívne uzatvárať stovky až tisíce právnych úkonov tradičným spôsobom uzatvárania právnych úkonov. Nebolo by reálne očakávať od dvoch členov štatutárneho orgánu aby chodili osobne uzatvárať každý právny úkon. Vtedy v mene danej právnickej osoby konajú osoby poverené v zmysle vnútornej organizačnej štruktúry právnickej osoby. Takže ak na pobočke žalobcu uzavrel so žalovaným zmluvu (resp. dodatky k zmluve) poverený zamestnanec, takýto právny úkon nie je možné vyhodnotiť ako neplatný z dôvodu, že ho neuzavreli dvaja členovia predstavenstva.
27. Okresný súd v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia pasívnej legitimácie žalovaného, premlčania nároku žalobcu a platnosti uzavretej zmluvy nevykonal dokazovanie na tvrdenia žalobcu, pričom vzhľadom na to, že v podstate sporu nebolo vykonané žiadne dokazovanie, nie je účelné nahradiť ho dokazovaním odvolacím súdom. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
28. Okresný súd bude v ďalšom konaní v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu posudzovať Zmluvu o dodávke plynu uzavretú medzi žalobcom a žalovaným uzavretú za žalobcu osobami poverenými konať v jeho mene a na základe doposiaľ zistených skutočností zatiaľ nebude nárok žalobcu považovať za premlčaný. V ďalšom konaní okresný súd zistí, či zmluva o dodávke plynu bola uzavretá za účelom vykonávania podnikateľskej činnosti žalovaného a podľa toho ustáli, či sa vzťah medzi žalobcom a žalovaným riadi Občianskym alebo Obchodným zákonníkom. Následne vykoná dokazovanie na tvrdenia strán a vyhodnotí, či žalobca unesie dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovaný prekročil odber nad dohodnutú tarifu. Konkrétne okresný súd posúdi, či žalobca preukáže, aká bola výška skutočnej spotreby plynu žalovaným a teda či skutočne došlo k prekročeniu dohodnutej odbernej tarify. Vezme pritom do úvahy procesnú obranu žalovaného, že plynomery namontované na začiatku a na konci sledovaného obdobia boli vadné. Zároveň okresný súd vykoná dokazovanie za účelom preukázania tvrdenia žalobcu, že mu pre prípad prekročenia distribučnej kapacity vyplýva z ním označených dôkazov (zmluva, cenník) nárok na zaplatenie sankčného poplatku uplatneného žalobou Až na základe takto zisteného skutkového stavu bude na skutkový stav aplikovať prislúchajúce právne normy a vo veci opätovne rozhodne.
29. Podľa § 389 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
30. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).