Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Sa/1/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobkyne: V. S., nar. XX. marca XXXX, trvale bytom A. XXXX/XXX, XXX XX Q. Q., korešpondenčná adresa: P. O. Q. XX, XXX XX C. W., občan P. republiky, právne zastúpená advokátom JUDr. Jurajom Macíkom so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 625 327 6524 0 zo dňa 28. septembra 2020, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobkyni nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím č. 62532765240 z 20.08.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie („ďalej len „žalovaná“) zamietla žiadosť V. S. (ďalej len „žalobkyňa“) o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a súčasne jej priznala invalidný dôchodok v sume 266,60 € mesačne, ktorý opakovane zvýšila až na sumu 285,70 € mesačne (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia žalovaná uviedla, že žalobkyni bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2004, na základe jej žiadosti jej bol jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav opätovne preskúmaný podľa predpisov účinných do 31.12.2003 t.j. podľa na účely posúdenia nároku na dôchodok podľa tohto zákona. V dávkovom konaní bolo preukázané, že žalobkyňa nebola invalidná, ale naďalej bola čiastočne invalidná. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu podľa predpisov účinných od 31.12.2003 je obsahom odborného posudku o invalidite z 31.07.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie uvedeného posudkového záveru. Keďže sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku nezmenili, naďalej žalobkyni patrí čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume. Vzhľadom na to, že žiadosť o zvýšenie sumy poberaného dôchodku sa považuje aj za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „ ), bol návrh na posúdený aj podľa tohto zákona. Žalobkyňa bola za invalidnú uznaná z dôvodu, že mala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobkyne a pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Banská Bystrica, pričom výsledok posúdenia je uvedený v Odbornom posudku o invalidite z 31.07.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, kde sú uvedené všetky rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyslovenie posudkového záveru o invalidite. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej v Odbornom posudku o invalidite z 31.07.2019 zohľadnil odborné nálezy EMG vyšetrenia z 14.05.2002 a neurologických vyšetrení z 14.05.2002, z 26.06.2018, z 17.06.2019. V posudkovej časti posudkový lekár uviedol, že „Posudzovanie zdravotného stavu 57 ročnej účastníčky konania vykonávame na účely žiadosti občana o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Pri posledne vykonanom posúdení zdravotného stavu bol pracovný potenciál poklesnutý na úroveň čiastočnej invalidity. Vzhľadom na závažné poškodenie funkcie ruky bolo na pracovisku Sociálnej poisťovne, ústredie dňa 07.06.2018 doporučené znalecké dokazovanie, oslovení boli viacerí znalci, ktorí z dôvodov uvedených v úvode lekárskej zápisnice nemohli znalecký posudok vypracovať, následne by bol oslovený znalec z Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o., ktorý na základe e - mailovej komunikácie s posudkovým lekárom SP, pobočka Banská Bystrica uviedol, že predpokladaný termín vypracovania je do konca mesiaca apríl 2019. Ako nás ďalej informovali, znalecký posudok sa nepodarilo vypracovať z dôvodu objektívnej prekážky - nemožnosť predvolania menovanej na osobné znalecké vyšetrenie aj po opakovanom písomnom predvolaní na obidve uvádzané adresy. Pri posúdení bol účastníčke konania vysvetlený postup aj skutočnosť, či je ochotná podrobiť sa osobnému vyšetreniu u znalca, s čím nesúhlasila. Posudzovannie je preto dnes vykonávané na základe pôvodných a predložených odborných vyšetrení. V roku 1971, ako dieťa utrpela úraz pravej ruky (dominantnej), ktorý si vyžiadal opakované plasticko - chirurgické zákroky, naposledy v roku 2004. Výsledný stav podľa vyššie uvedeného lekárskeho nálezu na ruke funkčne zodpovedá strate úchopovej schopnosti pravej ruky. Okrem uvedeného bol od roku 2002 dokumentovaný EEG vyšetrením sy karpálneho a Gyulovnovho kanála provokovaný záťažou na postihnutej končatine, ktorý bol operačne riešený, zákrok prebehol bez komplikácii. Stav je trvalý, za posledné obdobie pred svojou nemennosť si nevyžiadal žiadne odborné intervencie. Uvedené aj naďalej znižuje pracovný potenciál na úroveň čiastočnej invalidity. V posledných rokoch je intermitentne v liečbe neurológa pre migrenózne bolesti hlavy bez závažnejšieho nálezu pri doplnení vyšetrenia, EEG, MR (vyšetrenie mozgu) a bolesti najmä krčnej chrbtice. Doplnené zobrazovacie vyšetrenie chrbtice (MR-C chrbtice 06-2017) dokumentuje prítomnosť degeneratívnych zmien so zúžením m...kanála bez Myelopatie. Funkčný nález na chrbtici a končatinách je aj pri dnešnom vyšetrení bez deficitu, čo dokumentuje aj neurológ pri kontrole v júli 2019. Ochorenie chrbtice mená vplyv na posudkový záver. Podľa sa posudzuje zdravotné postihnutie v položke strata úchopovej schopnosti dominantnej končatiny so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Dátum vzniku invalidity je dňom novely t. j. 01. 10. 2006, k tomuto období bol zdravotný stav identický. V časti pracovná rekomandácia je uvedené, že je možné pracovné zaradenie na pôvodnom pracovisku a na trhu práce a v časti obmedzenie schopností je uvedené, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez nárokov na jemnú motoriku rúk v chránenej dielni s ohľadom na charakter zdravotného postihnutia. V posudku je ďalej uvedené, že žalobkyňa nie je invalidná podľa , ale je naďalej čiastočne invalidná podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je schopná vykonávať, alebo iné sústavné zamestnanie len za osobitne uľahčených pracovných podmienok. Ďalej je podľa invalidná, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách bola stanovená na úroveň 70%. Dátum vzniku invalidity 01.10.2006. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo uvedené Kapitola XV. choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel G - postihnutie končatín, položka 28 strata úchopovej schopnosti ruky b/ - na dominantnej. Za iné zdravotné postihnutia nebola zvýšená percentuálna miera.

3. Následne sa v spise nachádza posudok z 12.03.2020, kde sa uvádza, že žalobkyňa bola pozvaná na ústne pojednávanie o posúdení invalidity, avšak v súvislosti so zvyšujúcim sa výskytom diagnostikovaných prípadov ochorenia Covid - 19 na území SR a zamedzenia možného šírenia bola dňa 11.02.2020 žalobkyňa telefonicky kontaktovaná, aby na ústne pojednávanie necestovala, nakoľko jej zdravotný stav na účely invalidity v rámci odvolania bude zhodnotený posudkovým lekárom vysunuté pracovisko Banská Bystrica v jej neprítomnosti. Žalobkyňa uviedla, že žiada, aby jej konanie bolo odročené na nevyhnutý čas, nakoľko sa domnieva, že jej účasť na tomto pojednávaní o posúdení invalidity je potrebná. Vzhľadom na to, posudkový lekár žalovanej vyhovel žiadosti a ústne pojednávanie o posúdení invalidity odročil.

4. Zdravotný stav žalobkyne bol následne posúdený Posudkom z 17.09.2020, v úvode ktorého je uvedené, že objektívne vyšetrenie nebolo vykonané, nakoľko v súvislosti s opatreniami prijatými

počas krízovej situácie v nadväznosti na sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v nasledujúcom období vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Zároveň posudkový lekár poukázal na to, že po preštudovaní predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, ako aj žalobkyňou doložených odborných lekárskych nálezov, doručených dňa 22.04.2020, skonštatoval, že má k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účel invalidity v rámci odvolania bez jej prítomnosti. Poukázal na skutočnosť, že prítomnosť žalobkyne na pojednávaní by neovplyvnila posudkový záver. Na účely posudku použil EEG vyšetrenie z 14.05.2002, z 13.12.2012, neurologické vyšetrenia z 14.05.2002, z 26.06.2018, z 17.06.2019. Ako choroby určil: dorzalgie, migréna s prodrómami, stav po operácii karpálneho a Gyonovho kanála (21.06.2004), stav po cholecystektómii (v roku 1991), úraz - poranenie svalov a šľachy na úrovni zápästia ruky. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil Choroby podporného a pohybového aparátu, postihnutie končatín, strata úchopovej schopnosti ruky na dominantnej končatine podľa Kapitoly XV. Odd. G položka 28 písm. b/ Prílohy č. 4 k Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 70%, miera zvýšenia percentuálnej miery 0%. V časti celkový posudok je uvedené: „Podanie posudku vo veci sporu o invalidný dôchodok bolo dňa 12.03.2020 odročené, pre nedostavenie sa účastníčky konania na ústne pojednávanie o posúdení invalidity (bližšie dôvody odročenia sú uvedené v lekárskej správe z 12. 03. 2020). Päťdesiatsedem ročná účastníčka konania s odborným stredoškolským vzdelaním, ktorá pracovala ako pracovníčka výpočtovej techniky, počítačová grafička, naposledy operátorka, aktuálne nezamestnaná bola uznaná od 31.05.2002 za čiastočne invalidnú podľa v znení neskorších predpisov pre stav po úraze pravej ruky s deformáciou pravej ruky a s flekčným postavením II., III,. IV. prsta a syndróm karpálneho a Gyonovho kanála. Dňa 27.11.2017 si požiadala o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Vzhľadom na závažné poškodenie funkcie pravej ruky bolo odporúčané dňa 07.06.2018 účastníčke konania absolvovať vyšetrenia znalcom a posúdenie funkcie pravej ruky po úraze. Účastníčka konania bola opakovane písomne predvolaná na osobné znalecké vyšetrenie na adresu trvalého ako aj prechodného pobytu, na ktoré nereagovala. Pri posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity na žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku dňa 31.07.2019, kde bola osobne prítomná, bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia oslovená s tým, či je ochotná podrobiť sa vyšetreniu u súdneho znalca, s čím však nesúhlasila, preto bol jej zdravotný stav posúdený na účely invalidity na základe predložených odborných lekárskych nálezov nachádzajúcich sa v posudkovej spisovej dokumentácii. Účastníčka konania utrpela v roku 1971 úraz pravej ruky (dominantná končatina), ktorý si vyžiadal opakované plasticko-chirurgické zákroky až do roku 2004. Výsledný efekt uvedených zákrokov je obmedzená funkcia pravej ruky, ktorá funkčne zodpovedá strate úchopovej schopnosti pravej ruky. Okrem toho mala v roku 2002 zistený syndróm karpálneho a Gyonovho kanála, ktorý bol zhoršovaný záťažou na postihnutej končatine, preto bol v roku 2004 operačne riešený. Stav po operácii bol bez komplikácií, zlepšený, ako o tom svedčia opakované EMG vyšetrenia periférnych nervov pravej hornej končatiny, naposledy z 13.12.2012, kedy neurológ po zhodnotení EMG záznamu popísal spomalený senzitívny neurogram nervus ulnaris vpravo, postraumatický. Sporadicky je v liečbe neurológa od roku 2012 pre migrény s aurou a bolesti v krčnej chrbtici pod obrazom cervykokraniálneho a cervykobrachianáleho syndrómu vľavo, ktorý je možné dobre ovplyvniť analgetickou a myorelaxačnou liečbou. Pri stave po úraze pravej hornej končatiny je jej pracovný potenciál naďalej znížený na úroveň čiastočnej invalidity podľa v znení neskorších predpisov. Účastnícka konania je súčasne invalidná aj podľa o sociálnom poistení, pričom rozhodujúcim ochorením pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je porucha funkcie pravej ruky so stratou úchopovej schopnosti na dominantnej končatine, ktorá podmieňuje mieru schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%. Mierna funkčná porucha krčnej chrbtici a migréna sú dobre liečbou ovplyvniteľné, zatiaľ posudkovo nezávažné, nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Dátum vzniku invalidity podľa je možné stanoviť najskôr od 01.10.2006 - od nadobudnutia platnosti zo 07.09.2006, ktorým sa dopĺňa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. V časti pracovná rekomandácia je navrhované pracovné zaradenie na trhu práce doporučované a v časti obmedzenie schopnosti je uvedené, že môže vykonávať prácu len v prostredí bez nároku na jemnú motoriku rúk a môže vykonávať prácu v chránenej dielni s ohľadom na charakter zdravotného postihnutia. Výrok posudku je totožný ako v posudku predchádzajúcom.

5. O odvolaní žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 62532765240 z 28.09.2020, ktorým odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu

a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej poukázal na obsah platnej právnej úpravy ako aj na obsah podaného odvolania žalobkyne a uviedol, že z administratívneho spisu žalobkyne vyplýva, že jej bol právoplatným rozhodnutím žalovanej z 22.07.2002 podľa priznaný čiastočný invalidný dôchodok od 31.05.2002. Žalobkyňa neformálnou žiadosťou zo 04.12.2017 požiadala o prepočet invalidného dôchodku podľa Nakoľko sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dôchodku nezmenili, naďalej žalobkyni patrí čiastočný invalidný dôchodok v doterajšej sume, z ktorého dôvodu bolo rozhodnuté o jej žiadosti podľa predpisov určených do 31.12.2003 tak, že jej žiadosť o zvýšenie sumy invalidného dôchodku bola zamietnutá. Keďže sa žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku považuje za žiadosť o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok podľa bol zdravotný stav žalobkyne posúdený aj podľa tohto zákona a keďže podmienky nároku splnila, bol jej nárok priznaný a bola jej určená suma invalidného dôchodku aj podľa tohto zákona. Generálny riaditeľ žalovanej poukázal na to, že podľa Odborného posudku o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej pobočky Banská Bystrica z 31.07.2019, ktorý bol podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, žalobkyňa nie je invalidná podľa a je naďalej čiastočne invalidná podľa citovaného zákona. Zároveň je invalidná podľa s dátumom vzniku invalidity 01.10.2006 s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenou na 70%. Žalobkyni bol priznaný invalidný dôchodok od 04.12.2014, teda 3 roky spätne. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Banská Bystrica dňa 26.02.2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku, nevyhovel odvolaniu žalobkyne a predložil konkrétny spisový materiál. Ďalej generálny riaditeľ žalovanej poukázal na to, že dňa 12.03.2020 bolo pojednávanie odročené pre nedostavenie sa žalobkyne na ústne pojednávanie. Následne uviedol, že posudkový lekár posúdil zdravotný stav žalobkyne v jej neprítomnosti na základe dostupnej lekárskej dokumentácie dňa 17.09.2020, pričom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol generálny riaditeľ žalovanej obsah tohto odborného posudku. Zdôraznil, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 zaradené do Kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 28 - strata úchopovej schopnosti ruky, písm. b)/ - na dominantnej končatine, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, z rozpätia 60% - 70%. Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zdravotný stav žalobkyne bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s , na základe ktorého sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v nasledujúcom období vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Posudkový lekár sociálneho poistenia po preštudovaní predloženej posudkovej spisovej dokumentácie ako aj žalobkyňou doložených odborných lekárskych nálezov doručených dňa 22.04.2020 skonštatoval, že má k dispozícii všetky potrebné dôkazné prostriedky (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci odvolania bez jej prítomnosti na konaní. Poukázal na skutočnosť, že prítomnosť žalobkyne na posudzovaní jej zdravotného stavu dňa 17.09.2020 by neovplyvnila posudkový záver. Záverom generálny riaditeľ žalovanej uviedol, že v odvolacom konaní žalobkyňa nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na invalidný dôchodok. Nadobudol presvedčenie, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobkyne bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie prvostupňového rozhodnutia.

Zhrnutie argumentov žalobkyne - žalobné body

6. Žalobkyňa podala správnemu súdu návrh, kde uviedla, že z napadnutého rozhodnutia, ako aj z posudku zo 17.09.2020 vyhotoveného neznámym posudkovým lekárom bez jej súhlasu a prítomnosti vyplýva opätovné nezákonné posúdenie jej zdravotného stavu, ale najmä schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktoré je v rozpore s príslušnými ustanoveniami Navrhla, aby súd rozhodol o vzniku invalidity, o vzniku choroby z povolania navrhovateľky a o náhrade majetkovej a nemajetkovej ujmy. Obsahom tohto podania bolo obsiahle popisovanie zdravotných problémov žalobkyne, obsahov jej vyšetrení a priebehu konania pred orgánmi žalovanej a jej názory na tento postup a rozhodnutia, ktoré boli jeho výsledkom. Z podania vyplývajú najmä výhrady žalobkyne spočívajúce v tom, že posudkoví lekári ignorovali niektoré časti zdravotnej dokumentácie najmä ňou predložené

dôkazy D2 až D5, ktoré boli žalovanej a jej generálnemu riaditeľovi predložené. Namietala, že posudky posudkových lekárov boli zmanipulované, čo preukazuje skutočnosť, že neobsahujú všetky lekárske správy, ktoré boli predložené listom z 20.04.2020. Na základe výzvy na doplnenie obsahu správnej žaloby bol správnemu súdu doručený list Centra právnej pomoci Banská Bystrica o predĺženie lehoty nakoľko bolo žalobkyňou požiadané o poskytnutie právnej pomoci v danej právnej veci. Následne bolo už s rozhodnutím o predbežnom poskytnutí právnej pomoci predložené aj plnomocenstvo advokáta JUDr. Juraja Macíka, ktorého žalobkyňa splnomocnila na zastupovanie v konaní vo veci podanej správnej žaloby.

7. Splnomocnený právny zástupca podal doplnenie správnej žaloby v sociálnych veciach, kde uviedol, že napadnutým rozhodnutím ako aj postupom generálneho riaditeľa žalovanej a žalovanej bola žalobkyňa ukrátená na svojich právach, pretože napadnuté a prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu žalovaným a prvostupňovým orgánom je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia je v rozpore so skutočným skutkovým stavom veci a nemá v ňom oporu a ďalej mala žalobkyňa za to, že v konaní žalovaného a v konaní prvostupňového orgánu došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správnym orgánom, ktoré majú preukázateľne za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia, ktorému predchádzalo vydanie nezákonného prvostupňového rozhodnutia. Teda v konaní generálneho riaditeľa žalovanej, ako aj žalovanej sú vady, ktoré majú jednoznačne a preukázateľne vplyv na zákonnosť napadnutého a prvostupňového rozhodnutia. Žalobkyňa mala za to, že napadnuté rozhodnutie vychádza z lekárskych posudkov, ktoré nedostatočne a neobjektívne vyhodnocujú zdravotný stav žalobkyne. Žalobkyňa súhlasila a potvrdila, že rozhodnutím zdravotným postihnutím žalobkyne je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu oddiel G postihnutie končatín, položka 28 strata úchopovej schopnosti ruky, písm. b/ na dominantnej končatine, podľa Prílohy č. 3 , pričom však poukázala na to, že trpí aj ďalšími ochoreniami a to funkčnou poruchou krčnej chrbtice kategorizovanej do kapitoly 15 Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. E položka 3 písm. b/ so špecifikáciou zdravotného postihnutia

- Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s mierou poklesu zárobkovej činnosti 20 - 35%. Ďalej trpí migrénou bez aury s podromami. Na základe uvedeného žalobkyňa nesúhlasila s určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti v miere 70%. Za zásadnú okolnosť považovala skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzajú z nedostatočných podkladov a to z dôvodu nedostatočného vyšetrenia - posúdenia a následného nezohľadnenia ďalších ochorení, okrem rozhodujúceho postihnutia na účely zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Súčasný stav žalobkyne odôvodňuje kumulatívnu aplikáciu ust. a , teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v určenej podľa ods. 6 o 10%, pretože závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne (funkčná porucha chrbtice a medzistavcových platničiek, migréna) ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom posudkového lekára, podľa ktorého ostatné ochorenia neovplyvňujú funkčný stav organizmu, nakoľko tento lekár nesprávne zistil, že u žalobkyne nie sú dokumentované iné posudkovo významné ochorenia, pričom samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách je ochorením s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovenej v prílohe č. 4 k zákonu na 20 až 35%. Podľa žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí, ani žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí vôbec nevyhodnotili toto ochorenie krčnej chrbtice žalobkyne. Predchádzajúcim výkonom jej zárobkovej činnosti, vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie a skutočnosť, že bola pracovná pozícia žalobkyne počítačová grafička naposledy operátorka, čím sa rozumie činnosť vykonávaná pri práci s počítačom, čo je aktuálne, vzhľadom na vylúčenie úchopovej funkcie dominantnej ruky žalobkyne, absolútne vylúčené. Vzhľadom na povahu a rozsah ochorení žalobkyne v spojení s jej vekom a s jej doterajšími pracovnými skúsenosťami je racionálna nepravdepodobná schopnosť jej rekvalifikácie spôsobnom, ktorý by v žalobkyni umožňoval vykonávať inú kompatibilnú prácu. Ďalej namietala, že v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení pred správnym orgánom, ktoré má preukázateľne za následok vydanie nezákonného napadnutého rozhodnutia, ktorému predchádzalo vydanie nezákonného prvostupňového rozhodnutia. Poukázala na to, že vypracovanie posudku z 12.03.2020 bolo odročené pre nedostavenie sa žalobkyne na ústne pojednávanie o posúdení invalidity, vzhľadom na závažnú situáciu súvisiacu o ochorením Covid 19. Žalobkyňa telefonicky požiadala posudkového lekára sociálneho poistenia o odročenie konania o posúdenie zdravotného stavu na nevyhnutný čas, nakoľko mala za to, že jej účasť na ústnom pojednávaní je potrebná. Posudkový lekár sociálneho postenia však posúdil zdravotný stav žalobkyne

v jej neprítomnosti a to iba na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, hoci žalobkyňa oznámila, že trvá na pojednávaní vo veci posúdenia zdravotného stavu v jej neprítomnosti. Tento postup je podľa nej v priamom rozpore s poučením publikovaným na webovom sídle Sociálnej poisťovne, s ktorým sa možno oboznámiť prostredníctvom tam uvedenej internetovej linky k novele od 01.09.2019. Uplatneným postupom tak boli podľa žalobkyne negatívnym spôsobom dotknuté práva žalobkyne, pretože posúdením zdravotného stavu v jej neprítomnosti nebolo uskutočnené objektívne vyšetrenie a posúdenie zdravotného stavu, ale len konštatovanie záverov, ktoré boli už prijaté skoršími lekármi a v rámci toho nebola objektívne posudzovaná otázka navýšenia o 10% v dôsledku ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne. V spojení v uvedenou skutočnosťou žalovaný neuviedol jasne a zrozumiteľne a zároveň komplexne nevysvetlil a relevantne neodôvodnil rozhodnutie v časti nenavýšenia tejto miery o 10%. Záverom žalobkyňa navrhla, aby správny súd napadnuté rozhodnutie spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil. Vyjadrenie žalovanej

8. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára z 17.09.2020, v ktorom sú uvedené skutočnosti použité pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej pri posudzovaní zdravotného stavu účastníkov konania vždy vychádza z predložených odborných lekárskych nálezov, ktoré účastník konania predloží k posúdeniu zdravotného stavu. Pokiaľ posudkový lekár z predložených odborných lekárskych nálezov nedokáže objektívne posúdiť zdravotný stav, čo sa týka konania, požiada o doplnenie odborných lekárskych nálezov. V prípade diskrepantných odborných nálezov požiada o konfrontačné vyšetrenie nezávislého odborného lekára, prípadne o znalecké dokazovanie. Vzhľadom na opakované sťažnosti zo strany žalobkyne pre nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu na účely invalidity boli oslovení znalci z Inštitútu forenzných medicínskych expertíz s.r.o. v Bratislave, ktorí boli schopní predmetný znalecký posudok vypracovať ku koncu apríla 2019. Uvedené sa však nepodarilo zrealizovať, nakoľko žalobkyňa bola opakovane písomne predvolaná na osobné znalecké vyšetrenie znalcovi uvedenému inštitútu na konkrétny termín, avšak obe predvolania sa vrátili späť ako neprevzaté v odbornej lehote. Súdny znalec bez osobného znaleckého vyšetrenia nemohol vypracovať závery znaleckého vyšetrenia. Žalobkyňa bola osobne prítomná na posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity v rámci jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku dňa 31.06.2019. Posudkový lekár ju informoval o skutočnosti, že k objektívnemu zhodnoteniu jej zdravotného stavu na účely invalidity je potrebné absolvovať vyšetrenie u súdneho znalca. S uvedeným postupom žalobkyňa nesúhlasila, preto posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci posudkovú činnosť zhodnotil zdravotný stav žalobkyne v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky na základe predložených odborných lekárskych nálezov. Ďalej mala žalovaná za nedôvodnú námietku žalobkyne, v rámci ktorej nesúhlasila s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosti z dôvodu nedostatočného vyšetrenia, posúdenia a následného nezohľadnenia ďalších ochorení na účely zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na to, že žalobkyňa ani jej právny zástupca nemajú medicínske vzdelanie a nie sú kompetentní vyjadrovať sa k posudzovaniu zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pokiaľ žalobkyňa chcela byť osobne vyšetrená iným ako posudkovým lekárom, mala možnosť byť osobne vyšetrená súdnym znalcom, avšak vyšetreniu za osobnej účasti súdneho znalca nebola ochotná sa podrobiť a preto posudkoví lekári sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej museli pri vyšetrení vychádzať z predložených odborných lekárskych nálezov. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre stratu úchopovej schopnosti pravej ruky bola určená na hornej hranici percentuálneho rozpätia, čo je pre ňu veľmi priaznivé hodnotenie, nakoľko neurológ pri opakovanom vyšetrení popisuje obmedzenú funkciu pravej ruky po úraze a nie stratu úchopovej schopnosti. Ďalej žalobkyňa nesprávne namietala, že nebolo vyhodnotené ochorenie krčnej chrbtice a migrény za účelom zvýšenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o ďalšie percentá, k čomu posudkový lekár sociálneho poistenia v závere posudku uviedol, že žalobkyňa má miernu funkčnú poruchu krčnej chrbtici, ktorá je dobre ovplyvniteľná liečbou. Taktiež migréna pri preventívnej antimigrenóznej je liečbe je dobre ovplyvniteľná, preto obe spomínané ochorenia považoval za posudkovo nezávažné, ktoré nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K námietke neobjektívneho posúdenia navýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10% v dôsledku ostatných zdravotných postihnutí žalovaná doplnila, že pre žalobkyňu je pre ochorenie krčnej chrbtice len sporadicky liečená neurológom a podľa predložených vyšetrení si stav nevyžadoval intenzívnejšiu rehabilitačnú liečbu, liečbu u algeziológa, nemala podávanú infúznu liečbu prostredníctvom hospitalizácie, obstreky pod kontrolou počítačovou tomografiou, ónovú liečbu, nie je dokumentovaná kúpeľná liečba. Až v prípade, že by žalobkyňa využila všetky uvedené možnosti

liečby a nedošlo by k zlepšeniu ochorenia krčnej chrbtice tak, by to posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej mohol považovať za posudkovo závažné ochorenie. Taktiež migrenózne bolesti hlavy sú dobre ovplyvniteľné preventívnou antimigrenóznou liečbou, pokiaľ by boli intenzívnejšie, vyžadovali by si krátku pracovnú neschopnosť. Ďalej žalobkyňa namietala, že medzi dôkaznými prostriedkami uvedenými v posudku posudkového lekára chýbajú lekárske správy, ktoré predložila listom z 20.04.2020 označené ako dôkazy D2 až D4. K tejto námietke žalovaná uviedla, že dôkaz D2 je prepúšťacia správa z plastickej chirurgii z roku 1981, ktorá bola zohľadnená už v minulosti pri invalidácii žalobkyne. Taktiež lekárska správa označená ako dôkaz D3 je prepúšťacia správa z plastickej chirurgie z roku 2004, kedy mala žalobkyňa operovaný karpálny kanál bez komplikácii. V rokoch 2017, 2018, 2019 a naposledy v roku 2020 bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne na základe jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Je zrejmé, že uvedené prepúšťacie správy z roku 1981 a z roku 2004 nemôžu dokumentovať zhoršenie jej zdravotného stavu. Dôkaz D4 je neurologické vyšetrenie z roku 2009 so záverom stav po úraze pravej hornej končatiny s obrazom poškodenia stredového nervu a lakťového nervu a lakťového nervu pravej ruky. Uvedené vyšetrenie posudkový lekár žalovanej vykonávajúci posudkovú činnosť považoval za bezpredmetné, nakoľko žalobkyňa k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity predložila aktuálne neurologické vyšetrenie z roku 2017, 2018 a 2019. K vyšetreniu zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti žalovaná uviedla, že posudkový lekár posudzoval zdravotný stav žalobkyne dňa 17.09.2020 na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, ako aj žalobkyňou doložených odborných lekárskych nálezov doručených 22.04.2020 pričom skonštatoval, že má k dispozícii všetky potrebné dôkazné prostriedky - odborné lekárske nálezy k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účely invalidity v rámci odvolania bez jej prítomnosti na konaní. Poukázala na skutočnosť, že prítomnosť žalobkyne na posudzovaní jej zdravotného stavu dňa 17.09.2020 by neovplyvnila posudkový záver. Osobné predvolanie žalobkyne na posúdenie zdravotného stavu nebolo vzhľadom k pandémii možné, zdravotný stav bol posudzovaný v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a to v súlade s a s Námietka žalobkyne, že nebola osobne prítomná na posúdení zdravotného stavu nebola dôvodná, nakoľko jej neprítomnosť na posúdení nemá medicínsky ani právny vplyv na posúdenie zdravotného stavu, vyhodnotenie odborného posudku o invalidite a následné rozhodnutie. Zdravotný stav žalobkyne bol kompletne dokumentovaný, preto nemožno súhlasiť s jej názorom, že bol nedostatočne zistený. Žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala také nové skutočnosti ani dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu posudkových záverov. Zákon nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené rozhodnutie na základe nových dôkazov, v odvolacom konaní však neboli však predložené žalobkyňou také dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenie nároku na invalidný dôchodok. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranných spôsobom, komplexne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Posudkový lekár zohľadnil v odbornom posudku o invalidite všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou, ktoré závery vychádzali zo zdravotného stavu žalobkyne aktuálneho v čase vyhotovenia posudku. Posudkové závery sú vecne odôvodnené a v súlade s preukaznými a objektivizovanými ťažkosťami žalobkyne. Záverom navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie miestne príslušný podľa 5 Z.z. (ďalej len „“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (žalobca ani žalovaná pojednávanie nežiadali) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná. Rozsudok bol dňa 08.03.2022 v súlade s vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené dňa 14.01.2022 ( ).

10. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

11. Podľa poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

12. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

13. Podľa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

14. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

15. Podľa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

16. Podľa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

17. Podľa mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

18. Podľa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

19. Podľa , (1) Dávkové konanie sa začína, ak tento zákon neustanovuje inak, na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky. (5) Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou.

20. Podľa organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutkový stav veci, a na tento účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

21. Podľa podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

22. Podľa organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

23. Prvostupňovým rozhodnutím žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože podľa posudkového lekára sociálneho poistenia bola invalidná s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 70 %, pričom nezistila dôvod na zvýšenie uvedenej miery o 10 %, lebo ďalšie udávané ochorenia žalobkyne boli posudkovo nezávažné. Generálny riaditeľ žalovanej, na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne posudkovým lekárom

s rovnakým výsledkom, napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

24. Žalobkyňa namietala, že súčasný stav žalobkyne odôvodňuje kumulatívnu aplikáciu ust. a , teda zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v určenej podľa ods. 6 o 10 %, pretože závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne (funkčná porucha chrbtice a medzistavcových platničiek, migréna) ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa nesúhlasila so záverom posudkového lekára, podľa ktorého ostatné ochorenia neovplyvňujú funkčný stav organizmu, nakoľko tento lekár nesprávne zistil, že u žalobkyne nie sú dokumentované iné posudkovo významné ochorenia, pričom samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách je ochorením s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovenej v prílohe č. 4 k zákonu na 20 až 35 %. Podľa žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej v napadnutom rozhodnutí, ani žalovaná v prvostupňovom rozhodnutí vôbec nevyhodnotili toto ochorenie krčnej chrbtice žalobkyne a neuviedli jasne a zrozumiteľne a zároveň komplexne nevysvetlili a relevantne neodôvodnili rozhodnutie v časti nenavýšenia miery o 10 %.

25. Námietka, že nebolo vyhodnotené ochorenie krčnej chrbtice a migrény za účelom zvýšenia mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia je premietnutý obsah Odborného posudku posudkového lekára žalovanej o invalidite z 17.09.2020, kde posudkový lekár sociálneho poistenia uviedol, že žalobkyňa je sporadicky v liečbe neurológa od roku 2012 pre migrény s aurou a bolesti v krčnej chrbtici pod obrazom cervykokraniálneho a cervykobrachianáleho syndrómu vľavo, ktorý je možné dobre ovplyvniť analgetickou a myorelaxačnou liečbou. Migréna pri preventívnej antimigrenóznej je liečbe je dobre ovplyvniteľná, preto obe spomínané ochorenia považoval za posudkovo nezávažné, ktoré nezvyšujú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe neuviedla žiadny konkrétny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové a právne posúdenie veci žalovanou a jej generálnym riaditeľom bolo urobené v rozpore s obsahom hodnotených listín (lekárskych správ a nálezov), resp. s obsahom na vec sa vzťahujúceho administratívneho spisu alebo v rozpore s logickým myslením.

26. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe priliehavo doplnila, že žalobkyňa je pre ochorenie krčnej chrbtice len sporadicky liečená neurológom a podľa predložených vyšetrení si jej stav nevyžadoval intenzívnejšiu rehabilitačnú liečbu, liečbu u algeziológa, nemala podávanú infúznu liečbu prostredníctvom hospitalizácie, obstreky pod kontrolou počítačovou tomografiou, ónovú liečbu, nie je dokumentovaná kúpeľná liečba. Až v prípade, že by žalobkyňa využila všetky uvedené možnosti liečby a nedošlo by k zlepšeniu ochorenia krčnej chrbtice tak, by to posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej mohol považovať za posudkovo závažné ochorenie. Taktiež migrenózne bolesti hlavy sú dobre ovplyvniteľné preventívnou antimigrenóznou liečbou, pokiaľ by boli intenzívnejšie, vyžadovali by si krátku pracovnú neschopnosť.

27. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že medzi dôkaznými prostriedkami uvedenými v posudku posudkového lekára chýbajú lekárske správy, ktoré predložila listom z 20.04.2020 označené ako dôkazy D2 až D4, k tejto námietke žalovaná uviedla, že dôkaz D2 je prepúšťacia správa z plastickej chirurgii z roku 1981, ktorá bola zohľadnená už v minulosti pri invalidácii žalobkyne. Taktiež lekárska správa označená ako dôkaz D3 je prepúšťacia správa z plastickej chirurgie z roku 2004, kedy mala žalobkyňa operovaný karpálny kanál bez komplikácii. V rokoch 2017, 2018, 2019 a naposledy v roku 2020 bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne na základe jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Je zrejmé, že uvedené prepúšťacie správy z roku 1981 a z roku 2004 nemôžu dokumentovať zhoršenie jej zdravotného stavu. Dôkaz D4 je neurologické vyšetrenie z roku 2009 so záverom stav po úraze pravej hornej končatiny s obrazom poškodenia stredového nervu a lakťového nervu a lakťového nervu pravej ruky. Uvedené vyšetrenie posudkový lekár žalovanej vykonávajúci posudkovú činnosť považoval za bezpredmetné, nakoľko žalobkyňa k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity predložila aktuálne neurologické vyšetrenie z roku 2017, 2018 a 2019. Podľa je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, čo sa plne uplatňuje aj na konanie o žalobách v sociálnych veciach, t.zn. na lekárske správy vydané predtým, než boli vydané novšie aktuálne lekárske správy nebolo možné prihliadať. Vzhľadom na uvedené možno súhlasiť s tým, že pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne nebol dôvod osobitne sa zaoberať sa

uvedenými dôkazmi, ktoré boli prekonané neskoršími lekárskymi správami, ktoré preukazovali zdravotný stav žalobkyne dostatočne a najmä aktuálne.

28. Podľa v nadväznosti na má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, pričom invalidným je poistenec vtedy, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Percentuálne vyjadrenie miery tohto poklesu je uvedené v Prílohe č. 4 k Odbornými posudkami posudkových lekárov sociálneho poistenia a na podklade dostupných lekárskych správ a vyšetrení, teda postupom podľa , bolo u žalobkyne opakovane stanovené ako rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil ochorenie podľa Prílohy č. 4 zaradené do Kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 28 - strata úchopovej schopnosti ruky, písm. b/ - na dominantnej končatine, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70% (z rozpätia 60% - 70%). Za iné ochorenia nebola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rozhodujúce zdravotné postihnutie nebolo žalobkyňou spochybnené, čo výslovne potvrdila aj v podanej správnej žalobe.

29. Sporné bolo žalobkyňou namietané neuplatnenie postupu žalovanej podľa a , teda nezvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenej podľa ods. 6 o 10 %. Žalobkyňa na osvedčenie závažnejšieho stupňa ostatných zdravotných postihnutí nepredložila relevantný dôkaz (okrem dôkazov D2 až D4, ktoré z už zmienených dôvodov použiteľné neboli). Len tvrdila, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne (funkčná porucha chrbtice a medzistavcových platničiek, migréna) ovplyvňujú pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a nesúhlasila so záverom posudkového lekára, podľa ktorého ostatné ochorenia neovplyvňujú funkčný stav organizmu, resp. sú posudkovo nezávažné. Namietala, že posudkový lekár nesprávne zistil, že u nej nie sú dokumentované iné posudkovo významné ochorenia, pričom samotné degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách sú ochorením s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovenou v Prílohe č. 4 k na 20 % až 35 %. Argumentácia žalobkyne spočívajúca len vo všeobecnom nesúhlase s posúdením veci žalovanou a v poukaze na mieru poklesu schopnosti zárobkovej činnosti stanovenú zákonom na 20 % až 35 % pre ňou svojvoľne zvolené zdravotné postihnutie nestačí na to, aby správny súd na takom základe mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia. Ako to vyplýva z predchádzajúcich bodov tohto rozsudku žalovaná a jej generálny riaditeľ sa ostatnými zdravotnými postihnutiami žalobkyne prostredníctvom odborných posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zaoberali, vyhodnotili ich ako posudkovo nezávažné, čo aj odôvodnili.

30. Lekárska posudková činnosť v zmysle predstavuje zisťovanie skutkového stavu v konaní podľa zákona o sociálnom poistení. Odborný posudok posudkového lekára je tak zásadným podkladom rozhodnutia organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje v súlade s o sociálnom poistení na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. Príslušné organizačné zložky Sociálnej poisťovne majú následne povinnosť vydať rozhodnutie, ktorým práve tieto orgány vec na základe všetkých podkladov skutkovo vyhodnotia, právne posúdia a navonok vyjadria vyhotovením odôvodneného písomného rozhodnutia. Napadnuté a prvostupňové rozhodnutia boli vydané na podklade odborných lekárskych posudkov z 31.07.2019, z 12.03.2020 a z 17.09.2020, so závermi ktorých sú v súlade.

31. Posudkoví lekári sociálneho poistenia opakovane dospeli k rovnakému záveru, že u žalobkyne je rozhodujúcim zdravotným postihnutím ochorenie podľa Prílohy č. 4 zaradené do Kapitoly XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 28 - strata úchopovej schopnosti ruky, písm. b/ - na dominantnej končatine, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, s tým, že ostatné zdravotné postihnutia neodôvodňujú zvýšenie miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou o 10 %. Pre uplatnenie postupu spočívajúceho v zvýšení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyňou bolo v konaní pred orgánmi sociálneho poistenia (žalovaná a jej generálny riaditeľ)

kľúčové preukázať vyššiu závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, než bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia opakovane zistená. Preukázanie takej závažnosti ostatných zdravotných postihnutí žalobkyňa ani v odvolacom konaní nedosiahla. Jej právne posúdenie založené výlučne na odkaze na zákonom stanovený rozsah percentuálne vyjadrenej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri ňou zvolenom zdravotnom postihnutí nepreukazuje, že jej zdravotný stav bol posúdený žalovanou nedostatočne alebo nesprávne. Tomu zodpovedajúci výslovný záver z obsahu lekárskych správ a odborných posudkov zhromaždených v spise nevyplýva. Posudkoví lekári sa dostatočne zaoberali aj pridruženými ochoreniami, ktoré pre uplatnenie postupu podľa a odôvodnene nezohľadnili.

32. Na posúdenie, či namietané nesprávne alebo nedostatočné zohľadnenie zdravotných ťažkostí žalobcu malo vo vzťahu k výslednému stanoveniu závažnosti ostatných zdravotných postihnutí žalobkyne zásadný vplyv v jej neprospech, nie je v na vec sa vzťahujúcom spise zodpovedajúci podklad, t.zn. napríklad lekárska správa alebo odborný lekársky posudok, z ktorého by taký záver bol súdu bez pochybností zrejmý. Na základe všeobecne formulovanej námietky žalobcu (uplatnenej len formou nesúhlasu s posúdením zdravotného stavu žalovanou a posudkovými lekármi) nebolo možné konštatovať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Pokiaľ žalobkyňa namietala neprekúsmateľnosť, z jej námietok nie je zrejmé, aké zákonné náležitosti napadnuté rozhodnutie nemalo, z akých dôvodov nedostatočne vysvetlilo spôsob použitia úvahy pri hodnotení dôkazov a pod. K namietanej nepreskúmateľnosti možno preto len všeobecne doplniť, že za nespreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej správy, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, ale aj ak rozhodnutie nie je odôvodnené alebo odôvodnenie trpí takými vadami, že v ňom absentujú právne závery, ktoré vyplývajú z rozhodujúcich skutkových okolností, alebo sú nejednoznačné. Tiež také vady, keď chýbajú skutkové dôvody. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia však nemôže spôsobiť to, že účastník konania (v tomto prípade žalobca) nesúhlasí s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Muselo by ísť o vady v skutkových zisteniach, t.j. ak by bolo rozhodnutie založené na skutočnostiach, ktoré v konaní neboli zisťované, alebo na dôkazoch, ktoré by boli získané v rozpore so zákonom. Vyššie uvedenými vadami napadnuté rozhodnutie žalovaného netrpí. Správny súd preto po preskúmaní napadnutého rozhodnutia nezistil žalobcom uplatnený dôvod nezákonnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúci v jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatočné odôvodnenie.

33. Podľa , a , je fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku (invalidný dôchodok) povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku alebo jej výplatu a je povinná navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Z uvedeného vyplýva, že úlohou žalobkyne bolo pred vydaním rozhodnutia, resp. v rámci posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovými lekármi, predložiť konajúcemu orgánu a posudkovému lekárovi sociálneho poistenia všetky dostupné lekárske správy (nemá sa tým na mysli predkladanie správ staršieho dáta pre neaktuálnosť), vyšetrenia a iné podklady, z ktorých by bolo možné zdravotný stav žalobcu posúdiť komplexne a vyvodiť záver o stave, zmene alebo vývoji zdravotného stavu a o zmene schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

34. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo nečinnosti orgánov verejnej správy je v medziach rozsahu a dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia alebo uplatnenie iného správneho aktu alebo postupu, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho jeho vydaniu. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom (napr. R 60/2000).

35. Správny súd nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok (a tým ani o zmene vo výške dôchodku), o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho

poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny skúmal len to, či sú závery generálneho riaditeľa žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa.

36. Žalobkyňa ďalej s poukazom na a namietala, že posudkový lekár sociálneho poistenia posúdil jej zdravotný stav v jej neprítomnosti a to iba na základe dostupnej lekárskej dokumentácie, hoci žalobkyňa oznámila, že trvá na pojednávaní vo veci posúdenia jej zdravotného stavu v jej prítomnosti. Podľa názoru žalobkyne bol tento postup v rozpore s poučením publikovaným na webovom sídle žalovanej. Primárne je potrebné pripomenúť, že správny súd na základe správnej žaloby žalobkyne v sociálnych veciach preskúmal zákonnosť prvostupňového a napadnutého rozhodnutia ako aj zákonnosť postupu žalovanej a jej generálneho riaditeľa (a posudkových lekárov sociálneho postenia) predchádzajúceho ich vydaniu. Súladnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy s poučeniami, stanoviskami a podobnými aktmi, ktoré nemajú charakter všeobecne záväzného právneho predpisu, nie je predmetom konania pred správnym súdom.

37. Podľa ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

38. Podľa (s účinnosťou od 04.04.2020 na základe ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

39. Podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu na účely tohto zákona sa rozumie krízovou situáciou mimo času vojny a vojnového stavu (ďalej len „") obdobie, počas ktorého je bezprostredne ohrozená alebo narušená bezpečnosť štátu a ústavné orgány môžu po splnení podmienok ustanovených v ústavnom zákone alebo osobitnom zákone1) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2002/387/20160101.html> na jej riešenie vyhlásiť výnimočný stav,2) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> núdzový stav3) <https://www.slov-lex.sk/pravne- predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html> alebo mimoriadnu situáciu,4) <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/387/20160101.html>

40. Podľa , o civilnej ochrane obyvateľstva (1) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou situáciou rozumie obdobie ohrozenia alebo obdobie pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti na život, zdravie alebo majetok, ktorá je vyhlásená podľa tohto zákona; počas nej sa vykonávajú opatrenia na záchranu života, zdravia alebo majetku, na znižovanie rizík ohrozenia alebo činnosti nevyhnutné na zamedzenie šírenia a pôsobenia následkov mimoriadnej udalosti. (2) Na účely tohto zákona sa mimoriadnou udalosťou rozumie živelná pohroma, havária, katastrofa, ohrozenie verejného zdravia II. stupňa1b) alebo teroristický útok.

41. Podľa o civilnej ochrane obyvateľstva vláda vyhlasuje a odvoláva mimoriadnu situáciu pre ohrozené územie alebo pre územie, kde vznikla mimoriadna udalosť uvedená v , ak rozsah ohrozeného alebo postihnutého územia presiahne územný obvod kraja.

42. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 z 11. marca 2020 bol

A. schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-2 na území Slovenskej republiky; B. podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov 12. marca 2020 od 06:00 hod. bola vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky.

43. Uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 366 z 10. júna 2020 (zverejneným v Zbierke ) bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13. júna 2020. Súčasne bolo pod bodom „D“ skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády SR č. 111 z 11. marca 2020 trvá naďalej aj po ukončení núdzového stavu.

44. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že vo forme mimoriadnej situácie trvala ku dňu 17.09.2020, kedy bol spracovaný Posudok o invalidite žalobkyne posudkovým lekárom žalovanej v jej neprítomnosti, povinnosť osobnej účasti žalobkyne, ktorá o osobnú účasť na posúdení zdravotného stavu požiadala, v zmysle ust. (časť vety za bodkočiarkou) sa v súlade s cit. zákona neuplatňovala. Počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia posudku o invalidite žalobkyne trvala tak žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ, ani jeho posudkový lekár, nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobkyne, napriek tomu, že o to požiadala. Porušenie zákona posúdením zdravotného stavu žalobkyne bez jej účasti teda zistené nebolo a tým nebola dôvodná ani táto žalobná námietka.

45. Posudkový lekár sociálneho postenia v úvode posudku z 17.09.2020 výslovne uviedol, že objektívne vyšetrenie nebolo vykonané, nakoľko v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie v nadväznosti na sa posudzovanie zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej v nasledujúcom období vykonáva výlučne bez prítomnosti účastníka konania na pojednávaní, na základe predloženej posudkovej spisovej dokumentácie. Zároveň posudkový lekár poukázal na to, že po preštudovaní predloženej posudkovej spisovej dokumentácie, ako aj žalobkyňou doložených odborných lekárskych nálezov, doručených dňa 22.04.2020, skonštatoval, že má k dispozícii všetky potrebné dôkazy (odborné lekárske nálezy) k objektívnemu zhodnoteniu zdravotného stavu žalobkyne na účel invalidity v rámci odvolania bez jej prítomnosti. Poukázal na skutočnosť, že prítomnosť žalobkyne na pojednávaní by neovplyvnila posudkový záver. Uvedené stanovisko podporuje ust. podľa ktorého sa pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia, ako aj im predchádzajúceho postupu konajúcich orgánov sociálneho poistenia, nezistil dôvody, pre ktoré by bol oprávnený dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutie nie je v súlade so zákonom, a preto správnu žalobu ako nedôvodnú s poukazom na zamietol.

47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.