Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BB-27Sa/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Pirošom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: X.XXXXX XXX/XX, XXX XX D. E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Žalobca dňa 07.10.2022 požiadal o priznanie invalidného dôchodku.

Prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy

2. Sociálna poisťovňa ústredie (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2022 priznala žalobcovi podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o sociálnom poistení“ alebo „“ alebo „ o sociálnom poistení“) invalidný dôchodok v sume 350,00 Eur mesačne od 26.08.2022. Žalobca bol uznaný za invalidného z dôvodu, že má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalobcov dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, ktorého výsledok je uvedený v lekárskej správe – odbornom posudku o invalidite zo dňa 07.10.2022. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a ku dňu vzniku invalidity žalobca získal 34 rokov a 251 dní dôchodkového poistenia, čím žalobca splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Súčasťou rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy je aj odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen zo dňa 07.10.2022.

Odvolanie žalobcu

3. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalobca sa odvolal voči stanovenej výške poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a žiadal jej prehodnotenie, pretože výšku miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť považuje za nesprávne nízko stanovenú a má za to, že jeho zdravotný stav

nebol dostatočne a správne posúdený, keď v posudku o invalidite neboli zohľadnené niektoré zásadné skutočnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobca o zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 75 %.

Rozhodnutie druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy

4. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím generálneho riaditeľa (ďalej ako „druhostupňový orgán verejnej správy“ alebo „odvolací orgán“ alebo „žalovaná“) číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023 odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdila. V odôvodnení žalovaná uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen dňa 05.12.2022, ktorý uviedol, že zotrváva na pôvodnom posúdení zdravotného stavu a keďže nevyhovel odvolaniu, predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici.

5. Žalovaná ďalej uviedla, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 05.01.2023 a uviedol, že pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u účastníka konania s vysokoškolským vzdelaním vykonávajúcim administratívne práce (finančný poradca) považuje posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie osového aparátu. Pokročilé artrotické degeneratívne zmeny boli verifikované MR aj RTG vyšetreniami a naposledy CT vyšetrením v októbri 2022 s potvrdenou kompresiou koreňov obojstranne. Pri uvedených morfologických zmenách (významné degeneratívne zmeny) neurochirurgickou konzultáciou, bol konštatovaný veľmi neistý benefit prípadného operačného zákroku, preto je odporúčané pokračovanie konzervatívnej liečby, počas ktorej bolo okrem farmakoterapie vykonané aj PRT, pri zvýraznených ťažkostiach. Ambulantné kontrolné neurologické a ortopedické vyšetrenia v roku 2022 potvrdzujú ťažkú poruchu satodynamiky chrbtice s možnosťou ovplyvnenia konzervatívnou liečbou. Vzhľadom na priebeh ochorenia a pracovného zaradenia (administratívne práce), je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 45 %, čo je stred možného rozpätia zodpovedajúce trvalému ťažkému postihnutiu funkcie s často recidivujúcimi a dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice na podklade degeneratívnych zmien na chrbtici a medzistavcových platničkách. Pridružené somatické ochorenia uvedené v anamnéze a diagnostickom závere svojim charakterom a priebehom nemajú vplyv na vykonávanú pracovnú činnosť - hypertenzia II. stupňa je kontrolovaná ošetrujúcim lekárom, zmeny v oblasti váhonosných kĺbov sú v sledovaní ortopéda v stabilizovanom stave z rokov 2020 až 2022, klinickým vyšetrením nie je preukázaná prípadná progresia deficitu hybnosť, či nutnosť intenzívnejšej liečby.

6. Posúdenie zdravotného stavu žalobcu sa z dôvodu pandemickej a krízovej situácie nekonalo za jeho účasti v zmysle v znení v spojení s

7. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu určil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Banskej Bystrici choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu podľa kapitoly XV, oddielu E, položky 3, písmena c) prílohy č. 4 Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rámci odvolacieho konania bola určená na 45 % od 26.08.2022.

8. Vzhľadom k tomu, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia a ktoré by záver v posudkoch posudkových lekárov sociálneho poistenia spochybnili alebo vyvrátili, tak žalovaná dospela k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, a preto rozhodla tak, že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy potvrdila.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobcu

9. Podanou žalobou žalobca žiada zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (vydané generálnym riaditeľom žalovanej) číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023 (druhostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správny) spolu s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie číslo: XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2022 (prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy). Žalobca považuje druhostupňové rozhodnutie za nezákonné, nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnej aplikácii relevantných noriem. Žalobca má za to, že posudzovaním zdravotného stavu v jeho neprítomnosti došlo k porušeniu ustanovenia , pretože nemal možnosť namietať obsah lekárskeho posudku a nebol žalovanou predvolaný na žiadne vyšetrenie. Tvrdenie žalovanej, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti bolo realizované z dôvodu krízovej situácie považuje žalobca za absurdné, pretože v čase zamýšľaného vyšetrenia už krízová situácia netrvala, a teda mohlo prísť k osobnému vyšetreniu. Žalobca má za to, že žalovaná sa mala zaoberať námietkami týkajúcimi sa zaradenia jeho zdravotného postihnutia z hľadiska závažnosti. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie , ktoré oprávňuje posudkového lekára vykonať posúdenie zdravotného stavu bez prítomnosti fyzickej osoby, avšak v taktom prípade je potrebné vylúčiť akékoľvek pochybnosti o správnosti diagnostického záveru, ktorý bol prehodnocovaný prvostupňovým orgánom a ktorý bol iný ako určený odvolacím správnym orgánom. Vzhľadom na uvedené považuje žalobca toto rozhodnutie za nepreskúmateľné a nie riadne odôvodnené a má za to, že žalovaná sa dôkladne nezaoberala správami z vyšetrení, ktoré žalobca doložil a z ktorých jasne vyplýva zhoršenie jeho zdravotného stavu. V obidvoch rozhodnutiach teda nebola jednoznačne identifikovaná zmena zdravotného stavu žalobcu a taktiež odpovede na tieto otázky neposkytuje ani odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia.

Vyjadrenie žalovanej

10. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej zo dňa 05.01.2023, podľa ktorého je žalobca invalidný od 26.08.2022 podľa , lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 45 %.

11. K správnej žalobe žalovaná uviedla, že činnosť posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe vyšetrenia žalobcu, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Pochybnosti žalobcu o tom, že jeho zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú nedôvodné, vyvolané len subjektívnym presvedčením, a to nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Žalovaná poukázala na povinnosť žalobcu preukázať skutočnosti rozhodujúce pre nárok na invalidný dôchodok v rámci dokazovania, kedy žalobca je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení a predložiť odborné lekárske nálezy zo všetkých vyšetrení, ktoré podstúpil. Žalobca však ani v odvolacom konaní nepredložil žalovanej také listinné dôkazy, ktorými by spochybnil úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Posúdenie dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti.

12. K námietke žalobcu vo veci posudzovania jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti žalovaná uviedla, že uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 bol schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-S na území Slovenskej republiky, ktorým bola dňa 12.03.2020 od 6.00 hod. vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 366 zo dňa 10.06.2020 bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13.06.2020. Súčasne však bolo skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 trvá aj po ukončení núdzového stavu naďalej. Vzhľadom na uvedené žalovaná nepovažuje námietku žalobcu vo veci posudzovania jeho zdravotného stavu v jeho neprítomnosti za porušenie zákona a považuje ju za bezpredmetnú. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 08.03.2022, kde súd v bode 44 uviedol, že počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia posudku o

invalidite trvala, žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ a ani posudkový lekár, nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobcu napriek tomu, že o to požiadal.

13. Keďže doložená zdravotná dokumentácia postačovala k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu zdravotného stavu žalobcu a osobná účasť by prijatý záver nijako neovplyvnila, tak žalovaná vykonala posúdenie zdravotného stavu žalobcu v jeho neprítomnosti.

14. Žalovaná uviedla, že zdravotný stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom komplexne, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. nevylučuje možnosť, aby v rámci odvolacieho konania bolo zmenené rozhodnutie na základe nových dôkazov, avšak v odvolacom konaní neboli žalobcom predložené žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu. Vzhľadom na uvedené žalovaná má za to, že posudok o invalidite je presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v

15. Žalovaná sa pridržala skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí odvolacieho orgánu číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 11.11.2022. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby súd správnu žalobu podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ako nedôvodnú zamietol.

16. Žalobca k vyjadreniu žalovanej nepodal vyjadrenie, tzv. repliku.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

17. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 01.06.2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. .

18. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle , nakoľko nezistil žiadny z dôvodov v zmysle až e), pre ktorý by bolo nutné pojednávanie nariadiť. Žalobca v žalobe neuviedol, či žiada o nariadenie termínu pojednávania, pričom v uznesení o odstránení vád podania zo dňa 03.07.2023 bol v bode 22 poučený o možnosti požiadať súd o pojednávanie, na čo žalobca nereagoval a o pojednávanie nepožiadal. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe nežiadala, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie. V súlade s správny súd oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 05.02.2024 na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke a verejne vyhlásil rozsudok dňa 19.02.2024, pričom verejného vyhlásenia sa nikto nezúčastnil, a preto bolo skrátené písomné vyhotovenie zverejnené dňa 19.02.2024 podľa po dobu 14 dní na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke.

19. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca dňa 07.10.2022 požiadal o priznanie invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový orgán verejnej správy dňa 11.11.2022 vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým priznala žalobcovi invalidný dôchodok v sume 350,00 Eur mesačne od 26.08.2022. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Dňa 09.01.2023 bolo vydané (prostredníctvom generálneho riaditeľa) rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, ako druhostupňového (odvolacieho) orgánu verejnej správy pod č. XXX XXX XXXX X, ktorým bolo odvolanie žalobcu zamietnuté a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy.

20. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je rozhodnutie žalovanej (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, konajúcej prostredníctvom generálneho riaditeľa zo dňa 09.01.2023, č. XXX XXX XXXX X), ktorým žalovaná zamietla odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 11.11.2022, č. XXX XXX XXXX X).

21. Podľa v znení účinnom do 30.06.2023: na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023: na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

23. Podľa : ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

24. Podľa : sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

25. Podľa : v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

26. Podľa : ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

27. Podľa o sociálnom poistení: poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

28. Podľa o sociálnom poistení: poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

29. Podľa o sociálnom poistení: dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 30. Podľa o sociálnom poistení: pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

31. Podľa o sociálnom poistení: pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

32. Podľa o sociálnom poistení: miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

33. Podľa o sociálnom poistení: miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

34. Podľa o sociálnom poistení: jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

35. Podľa o sociálnom poistení: mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

36. Podľa o sociálnom poistení: ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

37. Podľa o sociálnom poistení: ak neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

38. Podľa o sociálnom poistení: počas krízovej situácie sa ustanovenia , a časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

39. Podľa Prílohy č. 4 k o sociálnom poistení, Kapitola XV – Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - Dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3, písm. c): Degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu s mierou poklesu schopnosti zárobkovej činnosti v % 40-50 (znenie v rozhodnom čase).

40. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a . Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa žalobu zamietol, čo bude odôvodnené ďalej v texte tohto rozsudku.

41. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).

42. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle v spojení s s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia ( citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. zo dňa 28.10.1015). Práve preto, že posudok zo dňa 05.01.2023 je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára žalovanej tieto atribúty spĺňa.

43. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Banskej Bystrici posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 05.01.2023. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa v rámci druhostupňového konania o odvolaní podrobne oboznámil s kompletnou spisovou dokumentáciou k posudzovaniu zdravotného stavu na účely invalidity. V danom prípade boli posudkovým lekárom žalovanej zhodnotené všetky predložené lekárske správy a obsah vydaného posudku zo dňa 05.01.2023 nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov. Posudkový lekár ako rozhodujúce zdravotné postihnutie určil „choroby podporného a pohybového aparátu, dorzopatia, spondylopatia, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu“, a to podľa Kapitoly XV, oddiel E, položka 3., písmeno c), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 45 % (z rozpätia 40 – 50 %). Z odborného lekárskeho posudku (na č. l. 17 - 18) je zrejmé, akými úvahami sa posudkový lekár pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu riadil. Z predmetného posudku zo dňa 05.01.2023 je taktiež zrejmé, že bola určená miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v strede percentuálneho rozpätia, čo aj bolo v posudku odôvodnené. Čo sa týka samotného určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z vymedzeného percentuálneho rozpätia, aj táto činnosť je plne v kompetencii posudkového lekára. Posudkový lekár mieru poklesu pracovného potenciálu v konkrétnych prípadoch určuje v závislosti od závažnosti rôznych komplikácií, ktoré rozhodujúce zdravotné postihnutie vyvoláva. Posudkový lekár v zásade postupuje tak, aby ním určená percentuálna miera ku konkrétnemu postihnutiu zodpovedala približnému zaradeniu tohto postihnutia v rámci možnej škály závažnosti všetkých možných postihnutí, ktoré obsahuje príslušná položka a príslušné písmeno. Jednotlivé položky v prílohe č. 4 sa vnútorne členia na viaceré písmená, ktoré podrobnejšie stupňujú mieru obmedzenia schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v závislosti od stúpajúcej závažnosti jednotlivých ochorení. Posudkový lekár žalovanej vyhodnotil zdravotný stav žalobcu v súlade s kritériami stanovenými zákonom (posudkové hľadisko). Opakovane správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že posúdenie tak rozsahu zdravotného postihnutia ako aj jeho následkov na schopnosť poistenca vykonávať zárobkovú činnosť si vyžaduje odborné lekárske znalosti, a preto je zverené posudkovým lekárom žalovanej v zmysle Zákona o sociálnom poistení. Posudkoví lekári žalovanej v rámci svojej praxe posúdia množstvo individuálnych prípadov, a to im dáva poznanie (v dôsledku porovnávania jednotlivých vecí), teda schopnosť rozpoznať jednotlivé špecifiká zdravotných postihnutí a ich dopad na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u jednotlivých poistencov. Vzhľadom na uvedené je skupina námietok žalobcu ohľadom posúdenia zdravotného stavu a určenia rozhodujúceho postihnutia žalobcu nedôvodná.

44. Správny súd k namietanému postupu a samotnému zisteniu skutočného stavu veci uvádza, že posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jeho zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobcu. V súvislosti s právom na ochranu zdravia garantovaným v článku 40 a právom na život garantovaným článkom 15 , v kontexte šírenia ochorenia COVID-19, znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Zdravotný stav žalobcu bol vyhodnotený v jeho neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z ustanovenia , preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jeho zdravotného stavu. K uvedenému správny súd ešte dodáva, resp. konkretizuje, že uznesením Vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 bol schválený návrh na vyhlásenie mimoriadnej situácie podľa o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov z dôvodu ochorenia COVID-19 spôsobeným korona vírusom SARS-CoV-S na území Slovenskej republiky, ktorým bola dňa 12.03.2020 od 6.00 hod. vyhlásená mimoriadna situácia pre územie Slovenskej republiky. Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 366 zo dňa 10.06.2020 bol ukončený núdzový stav vyhlásený na území Slovenskej republiky uplynutím 13.06.2020. Súčasne však bolo skonštatované, že mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky č. 111 zo dňa 11.03.2020 trvá aj po ukončení núdzového stavu naďalej. Mimoriadna situácia trvala až do dňa 15.09.2023. Pokiaľ z označených uznesení Vlády Slovenskej republiky vyplýva, že krízová situácia vo forme mimoriadnej situácie trvala ku dňu 05.01.2023, kedy bol spracovaný posudok žalobcu posudkovým lekárom žalovanej v jeho neprítomnosti, povinnosť osobnej účasti žalobcu, ktorý o osobnú účasť na posúdení zdravotného stavu požiadal, v zmysle ust. (časť vety za bodkočiarkou) sa v súlade s cit. zákona neuplatňovala. Počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia posudku o invalidite žalobcu trvala, tak žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ, ani jej posudkový lekár, nemali povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za osobnej účasti žalobcu, napriek tomu, že o to požiadal. Porušenie zákona posúdením zdravotného stavu žalobcu bez jeho účasti teda zistené nebolo a tým nebola dôvodná ani táto žalobná námietka.

45. Správny súd považuje za potrebné zaujať stanovisko aj k tomu, že z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo dňa 05.12.2022, číslo: ZV1/KP/SOC/2022/47758 – 3 predloženého v administratívnom konaní (v rámci odvolacieho konania) vyplýva, že podľa lekárskeho posudku číslo F./XXXX/XXXXX vypracovaného dňa 13.11.2022 je žalobca fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 60 % podľa prílohy č. 3 časť XII.A., bod 1, písm. d) k o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“ alebo „zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia“). Z tohto rozhodnutia, resp. z lekárskeho posudku teda vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobcu je 60 %, pričom správny súd uvádza, že tento posudok bol vypracovaný na účely zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Avšak, v prejednávanom prípade bol žalobca posudzovaný podľa zákona o sociálnom poistení, kde sú úplne iné kritéria, ktoré posudzuje žalovaná, resp. jej posudkoví lekári. Teda to, ako bol žalobca posúdený podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia nemá vplyv na to, ako bude žalobca posúdený podľa zákona o sociálnom poistení, keďže ide o rozdielne právne predpisy a posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav (napr. žalobcu) na iné účely s inými kritériami, a preto sa percentuálna miera môže líšiť.

46. Pokiaľ sa žalobcovi po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia zhorší zdravotný stav, čo by vedel preukázať novými lekárskymi správami, či nálezmi vydanými po právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o zvýšenie invalidného dôchodku (žiadosť o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na účely invalidity),

pričom v novom konaní môže predložiť všetky dokumenty preukazujúce zhoršenie jeho zdravotného stavu.

47. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach ( a nasl. ) nie je v zmysle a viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobcu, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej (vydaného prostredníctvom generálneho riaditeľa) a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutých rozhodnutí. Žalobou napadnuté rozhodnutia sú vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutočného stavu veci, obsahujú všetky zákonom stanovené náležitosti, vec bola správne právne posúdená, pričom rozhodnutie žalovanej a ani rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti.

48. Správny súd už len na záver svojho rozhodnutia zopakuje, že nie je oprávnený rozhodovať o priznaní či nepriznaní nároku na invalidný dôchodok (a tým ani o zmene vo výške dôchodku), o ktorom rozhoduje príslušný orgán sociálneho poistenia (žalovaná). Predmetom konania pred správnym súdom je prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, nie samotné rozhodovanie o nároku na invalidný dôchodok. Vzhľadom na to, ako aj vzhľadom na odborné aspekty medicínskej oblasti alebo problematiky vyplývajúce z lekárskych správ a posudkov, ktoré boli rozhodujúce pre skutkové zistenia a skutkové a právne posúdenie veci konajúcimi orgánmi sociálneho poistenia, správny súd nebol oprávnený prehodnocovať zdravotný stav žalobcu a sám tak určovať jeho rozhodujúce zdravotné postihnutie, od ktorého sa v zmysle zákona odvíja miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Preto správny súd skúmal len to, či sú závery žalovanej vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú skutkovým zisteniam (lekárskym posudkom a správam), platnej právnej úprave, a tiež či sú odôvodnené. Po vykonaní prieskumu v uvedenom rozsahu dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie tieto atribúty spĺňa. Žalovaná sa vo svojom rozhodnutí vysporiadala s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie.

49. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa .

50. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc a contrario.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný ( ).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).