Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_ZA-36Sa-1-2022.pdf
PDF · 122.72 KB
No categories available
ZA-36Sa/1/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Banskej Bystrici sudcom Mgr. Andrejom Maukšom vo veci žalobkyne A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, D. E. F. XX, G. A., zastúpenej In Medias Res, s.r.o., Sladovnícka 13, Trnava, IČO: 36 863 351, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 945 725 7997 0 zo dňa 19. 08. 2022, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie
1. Žalobkyňa požiadala žalovanú dňa 15. 11. 2021 o invalidný dôchodok. Žalovaná rozhodnutím č. 945 725 7997 0 zo dňa 23. 12. 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žiadosť žalobkyne zamietla, pretože nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, keďže podľa priloženého odborného posudku o invalidite zo dňa 15. 11. 2021 je miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, v rámci ktorého nesúhlasila s odborným posudkom a určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. K odvolaniu aj v priebehu odvolacieho konania predložila viaceré lekárske správy.
2. V priebehu odvolacieho konania bol dňa 29. 07. 2022 vypracovaný odborný lekársky posudok, ktorým bola opätovne určená miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť 30 %. Ako rozhodujúce postihnutie bola určená iná bolesť chrbta na viacerých miestach zaradená do kapitoly XV choroby pohybového a podporného aparátu, oddiel E dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3 degeneratívne zmeny na chrbtici na medzistavcových platničkách, písmeno b) s miernym funkčným postihnutím v rozsahu 20 %. Za ostatné ochorenia bola percentuálna miera zvýšená o 10 %. Z posudku vyplýva, že žalobkyňa bola v roku 2020 hospitalizovaná po autonehode, pri ktorej utrpela viaceré poranenia. Bola zahájená konzervatívna liečba bez potreby operačnej intervencie. Vyšetreniami (CT, RTG) mozgu a krčnej chrbtice neboli dokázané úrazové zmeny, popisovaná bola mierna kyfotizácia strednej a dolnej tretiny krčnej chrbtice pri degeneratívnych zmenách na telách stavcov a medzistavcových platničiek. Pre udávanie bolestí hlavy a závratov boli realizované neurologické vyšetrenia s podozrením na whiplash syndróm s odporúčaním rehabilitačnej liečby. Následne bola žalobkyňa v liečebnej starostlivosti ortopéda pre bolesti oboch kolien s prvými dokumentovanými ťažkosťami z vyšetrenia 04. 12. 2020, kde žalobkyňa udávala úraz oboch kolien (čo nebolo uvedené v úvode úrazu), pričom v správe je dokumentovaná pohyblivosť oboch kolenných kĺbov
v norme, manévre na menisky obojstranne negatívne. MR vyšetrenie ľavého kolena z 02. 09. 2020 preukázalo prítomnosť jemnej horizontálnej trhliny v mediálnom menisku bez narušenia jeho kontinuity, inak bez patologického nálezu. MR vyšetrenie pravého kolena z 26. 02. 2021 preukázalo veľmi diskrétne povrchové nepravidelnosti chrupavky, menisky a väzy kolena bez patologického nálezu. Potreba chirurgického zákroku nebola indikovaná. V prepúšťacej správe z hospitalizácie nebol dokumentovaný úrazový dej kolien, a to ani subjektívne. V ortopedických nálezoch od decembra 2020 do apríla 2022 nie je popisované poškodenie väzivového aparátu oboch kolien. Od vyšetrenia vo februári 2021 je uvádzaný ľahký stupeň obmedzenia rozsahu pohybu v kolenných kĺboch, čomu zodpovedá 10 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v kapitole XV, oddiel G, položka 50, písm. a). Pre subjektívne udávané bolesti driekového úseku chrbtice bolo 05. 02. 2021 realizované MR vyšetrenie s nálezom degeneratívnych vekom podmienených zmien na stavcoch a medzistavcových platničkách, ktoré nie sú nikdy úrazového pôvodu, ale vyvíjajú sa určitý čas. Neurologické vyšetrenia z roku 2021 dokumentujú až na redukovanú dynamiku krčnej a driekovej chrbtice negatívny neurotopický nález. Ťažkosti žalobkyne prebiehajú len v subjektívnej sfére prežívania. Opakované objektívne vyšetrenia vykazujú fyziologický nález na mozgových nervoch, fyziologické reflexy na horných a dolných končatinách sú prítomné, svalová sila je symetrická, dobrá, nie sú prítomné poruchy citlivosti, chôdza a postoj sú v norme. Preto ide o degeneratívne ochorenie chrbtice a medzistavcových platničiek s miernym funkčným postihnutím bez prejavov nervového a svalového dráždenia, čomu zodpovedá 20 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (dolná hranica percentuálneho rozpätia). V apríli 2021 bola žalobkyňa vyšetrená psychiatrom pre zlý spánok, sklon k plačlivosti a ľakaniu, pričom jej stav bol stanovený ako posttraumatická stresová porucha verifikovaná psychologickým vyšetrením. Bola zahájená liečba nízkou dávkou antidepresíva a anxiolitika podľa potreby. Kontrolné nálezy z augusta a decembra 2021 a marca 2022 dokumentujú stabilizovaný stav bez porúch vnímania, bez bludných a suicidálnych myšlienok, bez porúch mnestických a kognitívnych funkcií, pracuje, šoféruje. Ani jedno ochorenie pri samostatnom posúdení neprevyšuje 20 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, miery sa nesčítavajú a rozhodujúcim zdravotným postihnutím je degeneratívne ochorenie chrbtice v rozsahu 20 %.
3. Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 945 725 7997 0 zo dňa 19. 08. 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobkyne zamietol a v celom rozsahu potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení citoval vypracovaný odborný lekársky posudok, zopakoval určenú diagnózu, zaradenú do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. b), čomu z percentuálneho rozpätia od 20 do 35 % zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %, pričom za iné zdravotné postihnutie je táto miera zvýšená o 10 % a celková miera poklesu je 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. S poukazom na § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa vyžaduje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, žalobkyňa nie je invalidná, a preto bola jej žiadosť o invalidný dôchodok, na ktorý má podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nárok len ak sa stala invalidnou, posúdený v súlade so zákonom. Žalovaná uviedla, že podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení je výkon lekárskej posudkovej činnosti zverený posudkovému lekárovi, pričom jeho závery sú podkladom pre rozhodnutie, ktorých podkladom sú aj lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov a špecialistov v odbore. Žalovaná tiež poukázala na to, že v súlade s opatreniami, prijatými počas krízovej situácie, v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z. z. posúdil posudkový lekár zdravotný v júli 2022 stav žalobkyne v jej neprítomnosti.
Správna žaloba a vyjadrenie žalovanej
4. Žalobkyňa sa včas podanou správou žalobou doručenou dňa 24. 10. 2022 pôvodne Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ktorý vec uznesením č. k. 8Sa/90/2022-24 zo dňa 30. 11. 2022 postúpil Krajskému súdu v Žiline) domáhala zrušenia napadnutého aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) SSP. Žalobkyňa namietala, že odôvodnenie napadnutých rozhodnutí nespĺňa požiadavky § 47 ods. 3 Správneho poriadku, absentuje v ňom logický vzťah medzi podkladmi rozhodnutia a samotným rozhodnutím. Nedostatočné je aj právne posúdenie, kde nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduci aj jeho výklad. V prvostupňovom rozhodnutí žalovaná len citovala právnu úpravu, pričom v napadnutom rozhodnutí sa žalovaná nekriticky stotožnila s predchádzajúcou argumentáciou bez zohľadnenia novej skutkovej situácie. Žalobkyňa namietala, že posudkový lekár žalovanej nie je objektívne nezainteresovaný a nestranný, nakoľko je v priamom vzťahu so žalovanou. Posudkový lekár žalobkyňu ani raz osobne nevyšetril a posúdil jej stav v jej neprítomnosti s iracionálnym odvolaním
sa na opatrenia prijaté počas krízovej situácie v nadväznosti na zákon 66/2020 Z. z. Žalovaná tak priznáva, že nevykonala potrebné kroky na posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v rámci osobnej interakcie a empírie s odbornou starostlivosťou. Žalobkyňa uviedla, že s poukazom na § 71 Zákona o sociálnom poistení spĺňa nárok pre uznanie invalidity, nakoľko má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ktorý má za následok objektívny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom forma jej ujmy je ustálená v zmysle príslušnej zdravotnej dokumentácie ako závažná a trvalá. Žalovaná na strane 4 napadnutého rozhodnutia výslovne bagatelizuje aktuálny zdravotný stav žalobkyne, jej závery sú prekvapivé a arbitrárne, v rozpore so zdravotnou dokumentáciou, konkrétne s lekárskymi správami viacerých, v spisovej zložke označených lekárov. Absurdné je aj posudzovanie objektívnych zdravotných ťažkostí žalovaným so záverom, že tieto prebiehajú len v subjektívnej sfére prežívania. Preto záver žalovanej, že rozhodujúcou zdravotnou ujmou je degeneratívne ochorenie chrbtice s 20 % mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšená o 10 %, nemá žiaden vecný ani legitímny skutkový podklad. Žalovaná nevysvetlila, prečo pri možnom percentuálnom rozpätí od 20 % do 35 % v otázke rozhodujúceho zdravotného postihnutia vo vzťahu k žalobkyne dospela k miere poklesu 20 %. Zo zabezpečenej lekárskej dokumentácie, aj zo zdravotných správ predložených k odvolaniu vyplývajú vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne preukázateľne ustálené diagnózy v charaktere trvalých následkov z titulu závažnej ujmy v oblasti dolných končatín aj chrbtice, ktoré majú opodstatnene týmito odborníkmi konštatovanú stratu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s mierou poklesu viac ako 40 %. Odborní lekári konštatovali, že doteraz konzervatívne liečby boli bez efektu (lekárska správa z 25. 08. 2022). Nie je preto pravdivé tvrdenie žalovanej, že žalobkyňa v odvolacom konaní nepredložila relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila prvostupňové rozhodnutie. Je otázne, ako sa so žalobkyňou predloženými lekárskymi správami v odvolaní žalovaná vysporiadala. Napadnuté rozhodnutia sú založené len na vyvrátiteľných domnienkach, ktoré nevychádzajú z relevantne vykonaného dokazovania.
5. Žalovaná navrhla správnu žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že podkladom napadnutého rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite, podľa ktorého žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, pretože nemá pokles schopností vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobnou, keďže jej celková miera poklesu je 30 %. Subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia vyžaduje lekárske znalosti a je zverené posudkovým lekárom. Námietka žalobkyne ohľadom nezistenia skutočného stavu veci je nedôvodná, nakoľko rozhodnutie o nároku na invalidný dôchodok je založené na podkladoch, ktoré sú postačujúce pre presné a úplné zistenie skutočného stavu veci v súlade s § 195 a § 196 Zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie je založené na odbornom posudku o invalidite, ktorý je dostatočne odôvodnený. Za nedôvodnú považovala žalovaná aj námietku týkajúcu sa posúdenia zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne, pretože v súlade s § 293eu v spojení s § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení bol zdravotný stav posudzovaný bez účasti žalobkyne, pretože posudkový lekár usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje ku komplexnému zhodnoteniu jej zdravotného stavu. Lekárske správy pripojené k správnej žalobe boli pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne zohľadnené.
6. Žalobkyňa v replike zopakovala svoju argumentáciu zo správnej žaloby o nutnosti jej osobnej prítomnosti pri vyhotovení odborného posudku, o neobjektívnosti posudkových lekárov a že v odvolacom konaní predložila relevantné dôkazy, ktorými spochybnila prvostupňové rozhodnutie. Poprela vyjadrenie žalovanej, že pripojené lekárske správy boli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného stavu. Žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie svojím výsluchom, výsluchom posudkového lekára a požiadala aj o ustanovenie znalca za účelom objektívneho posúdenia nároku žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku. K replike pripojila kompletnú ortopedickú anamnézu a súvisiacu zdravotnú dokumentáciu. Žalovaná dupliku nepodala.
Posúdenie veci správnym súdom
7. S účinnosťou od 01. 06. 2023 prešla pôsobnosť Krajského súdu v Žiline ako správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. Správny súd preskúmal správnu žalobu a administratívny spis, vo veci nariadil na návrh žalobkyne pojednávanie na 26. 02. 2024 a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
8. Keďže je v predmetnej veci žalovanou Sociálna poisťovňa, ide v súlade s ustanovením § 199 ods. 1 písm. a) SSP o správnu žalobu v sociálnych veciach. Ak je v tomto type konania žalobcom fyzická osoba, posudzuje správny súd žalobu neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a nie je viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP). Vzhľadom na uvedené preskúmal správny súd napadnuté rozhodnutie aj nad rámec žalobných bodov.
9. Podstatným zákonným ustanovením, na ktorom je založené napadnuté rozhodnutie, je § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje lekárskou posudkovou činnosťou, ktorú podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia. Vyhodnocovanie zdravotného stavu žiadateľa o invalidný dôchodok prestavuje odbornú medicínsku otázku, ktorá patrí do kompetencie posudkového lekára a prieskum správneho súdu v tejto oblasti je limitovaný, nakoľko správny súd nie je oprávnený posudzovať samotnú odbornú medicínsku otázku zdravotného stavu žalobkyne a tomu zodpovedajúcu mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia a v súvislosti s posúdením zdravotného stavu najmä to, či napadnuté rozhodnutie vychádza z lekárskeho posudku, ako to ukladá zákon, či v lekárskom posudku bol vyhodnotený zdravotný stav komplexne na základe dostupných aktuálnych podkladov a či posudok a napadnuté rozhodnutie obsahuje o otázkach zdravotného stavu dostatočne odôvodnený záver.
10. Pokiaľ žalobkyňa namietala nedostatočné odôvodnenie preskúmavaných rozhodnutí, ktoré podľa nej nespĺňajú náležitosti § 47 ods. 3 Správneho poriadku, považovala ich odôvodnenie za nelogické, nepreskúmateľné a namietala nedostatočné právne posúdenie, správny súd tento žalobný bod nepovažoval za dôvodný. Správny súd v prvom rade uvádza, že na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní (§ 172 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení). To samozrejme neznamená, že rozhodnutie nemusí byť riadne odôvodnené, pretože podľa § 209 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení odôvodnenie obsahuje skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a úvahy žalovanej pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodla. Žalobkyňa v rámci tohto žalobného bodu však nekonkretizuje, čo konkrétne v odôvodnení prvostupňového, či napadnutého rozhodnutia absentuje, ktoré časti odôvodnenia sú vnútorne rozporné, alebo v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ani to, aké právne posúdenie (či už podľa iných ustanovení zákona ako uvádzala žalovaná alebo inou interpretáciou použitých ustanovení) bolo potrebné vo veci vykonať.
11. Keďže správny súd nie je v predmetnom konaní viazaný žalobnými bodmi, preskúmal napadnuté rozhodnutia z tohto pohľadu aj ex offo a konštatuje, že tieto sú riadne a preskúmateľne odôvodnené. Pokiaľ ide o prvostupňové rozhodnutie, jeho odôvodnenie je síce stručné, ale obsahuje jasný záver, prečo žalobkyňa nie je invalidná s odkazom na § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %. V prvostupňovom rozhodnutí je odkazované na vypracovaný odborný posudok o invalidite, podľa ktorého je miera poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, teda nižšia ako zákonom požadovaná hranica. Záver prvostupňového rozhodnutia je tak riadne odôvodnený s odkazom na použité právne predpisy a je zrejmé, z akého skutkového podkladu (odborného posudku o invalidite) vychádzalo.
12. Taktiež má správny súd za to, že je riadne a preskúmateľne odôvodnené aj napadnuté rozhodnutie. Žalovaná v rámci odvolacieho konania vypracovala ďalší odborný lekársky posudok, kde bola opätovne posúdená miera schopnosti poklesu žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť na 30 %, pričom v tomto posudku ako aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sú popísané konkrétne diagnózy žalobkyne podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení s odkazom na jednotlivé lekárske vyšetrenia s uvedením zodpovedajúcej percentuálnej miery poklesu. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí rovnako odkazuje na § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a uvádza, že žalobkyňa nedosahuje zákonom požadovaný pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 40 %, a preto nemohla byť uznaná za invalidnú v dôsledku čoho nemá podľa § 70 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nárok na invalidný dôchodok, a preto bola jej žiadosť posúdená (zamietnutá) v súlade so zákonom. Napadnuté rozhodnutie je preto riadne odôvodnené, odkazuje na (cituje) podklad rozhodnutia (lekársky posudok) a v rámci právneho posúdenia vysvetľuje, ako boli aplikované príslušné ustanovenia Zákona o sociálnom poistení.
13. Pokiaľ žalobkyňa v ďalšom žalobnom bode namietala, že posudkový lekár žalovanej nie je objektívny, nezainteresovaný a nestranný, správny súd nepovažuje túto námietku za dôvodnú. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení je zverené posudzovanie poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť lekárskej posudkovej činnosti, ktorú vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia. Ide o kompetenciu zverenú zákonom výlučne posudkovému lekárovi sociálneho poistenia, a teda ju nemôže v tomto prípade vykonávať nikto iný. Posudkový lekár je síce zamestnancom žalovanej, avšak žalovaná nemá žiaden vlastný záujem na výsledku konania (napr. na zamietnutí žiadosti), a preto nemôže byť vo veci zaujatá. Úlohou žalovanej je posúdiť, či žiadateľ spĺňa alebo nespĺňa nárok na invalidný dôchodok a výsledok tohto posúdenia sa nijako nedotýka práv žalovanej. Preto nemožno bez ďalšieho vo všeobecnosti považovať žalovanú ani jej zamestnancov za neobjektívnych.
14. Žalobkyňa ďalej tvrdí, že žalovaná bagatelizuje jej zdravotný stav, keď uvádza, že ťažkosti žalobkyne prebiehajú len v subjektívnej sfére prežívania. Podľa správneho súdu je tento záver žalovanej riadne odôvodnený. Konštatovaniu žalovanej o subjektívnej sfére prežívania (nachádzajúcom sa v odbornom lekárskom posudku v štvrtom odseku, ktorý je citovaný v napadnutom rozhodnutí) predchádza vymenovanie záverov lekárskych vyšetrení vykonaných pre žalobkyňou udávané bolesti driekového úseku chrbtice, pričom z MR vyšetrenia (05. 02. 2022) vyplýva nález degeneratívnych vekom podmienených zmien na stavcových a medzistavcových platničkách, ktoré však nikdy nie sú úrazového pôvodu a 3 neurologické vyšetrenia z roku 2021 dokumentujú pri objektívnom vyšetrení až na redukovanú dynamiku krčnej a driekovej chrbtice negatívny neurotopický nález. Za konštatovaním žalovanej o subjektívnej sfére prežívania je s odkazom na závery vykonaných vyšetrení uvedené, že opakované objektívne vyšetrenia vykazujú fyziologický nález na mozgových nervoch, fyziologické reflexy na horných a dolných končatinách sú prítomné, svalová sila je symetrická, dobrá, nie sú prítomné poruchy citlivosti, chôdza a postoj sú v norme. V napadnutom rozhodnutí, ktoré cituje lekársky posudok, je teda s odkazom na vykonané vyšetrenia skonštatované, že zdravotné ťažkosti udávané žalobkyňou nevyplývajú z vykonaných objektívnych vyšetrení, a preto urobil posudkový lekár logický a odôvodnený záver, že ide len o prežívanie v jej subjektívnej sfére.
15. Nedôvodný je aj žalobný bod, v ktorom žalobkyňa namieta, že žalovaná nevysvetlila, prečo pri možnom percentuálnom rozpätí od 20 % do 35 % v oblasti rozhodujúceho zdravotného postihnutia dospela k miere poklesu 20 %. Z obsahu lekárskeho posudku (štvrtý odsek, citovaný v napadnutom rozhodnutí) vyplýva, že pri rozhodujúcom postihnutí iná bolesť chrbta na viacerých miestach, zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3 písm. b) sa posudkový lekár zaoberal percentuálnou mierou a s odkazom na MR vyšetrenie a neurologického vyšetrenia z roku 2021 skonštatoval, že opakované objektívne vyšetrenia vykazujú fyziologický nález na mozgových nervoch, fyziologické reflexy na horných a dolných končatinách sú prítomné, svalová sila je symetrická, dobrá, nie sú prítomné poruchy citlivosti, chôdza a postoj sú v norme, a preto ide o degeneratívne ochorenie chrbtice a medzistavcových platničiek s mierne funkčným postihnutím bez prejavov nervového a svalového dráždenia, čomu zodpovedá miera 20 %. Správny súd považuje záver o konkrétnej percentuálnej miere za riadne odôvodnený, ktorý vychádza zo záverov vyšetrení absolvovaných žalobkyňou a v nich popísaných diagnózach, ktoré posudkový lekár vyhodnotil ako mierne funkčné postihnutie bez prejavov nervového a svalového dráždenia, a preto ustálil mieru poklesu na spodnej hranici 20 %.
16. Žalobkyňa ďalej v správnej žalobe bez akéhokoľvek odôvodnenia tvrdí, že spĺňa nárok pre uznanie invalidity, nakoľko v zmysle zdravotnej dokumentácie je jej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 % v súlade s § 71 Zákona o sociálnom poistení. Žalobkyňa však nenapáda konkrétne vyhodnotenie jej zdravotného stavu žalovanou, len prezentuje svoj vlastný názor, ktorý je však v rozpore s vykonaným dokazovaním (lekárskym posudkom). Správny súd uvádza, že okrem rozhodujúceho zdravotného postihnutia uvedeného v predchádzajúcom odseku zobrala žalovaná do úvahy aj ostatné zdravotné postihnutia žalobkyne. Pokiaľ ide o poruchu kolien, MR vyšetrenia boli bez patologických nálezov, bez potreby chirurgického zákroku, v lekárskych správach nie je popisované poškodenie väzivového aparátu, len (od vyšetrenia vo februári 2021) ľahký stupeň obmedzenia rozsahu pohybu v kolenných kĺboch, čomu zodpovedá 10 % miera poklesu (kapitola XV, oddiel G, položka 50, písm. a)). Pokiaľ ide o psychiatrické ochorenia, skonštatovaná bola posttraumatická stresová porucha s liečbou s nízkou dávkou antidepresíva a anxiolitika s tým, že kontrolné nálezy dokumentujú stabilizovaný stav bez porúch vnímania, bez bludných a suicidálnych myšlienok, bez porúch mnestických a kognitívnych funkcií, pracuje, šoféruje. Vzhľadom na uvedené diagnózy žalobkyne posudkový lekár skonštatoval,
že ani jedno z týchto ďalších ochorení pri samostatnom posúdení neprevyšuje 20 % miery poklesu schopnosti. Podľa § 71 ods. 7 Zákona o sociálnom poistení sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú. Ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je v súlade s § 71 ods. 8 Zákona o sociálnom poistení možné zvýšiť určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o najviac 10 %, k čomu v predmetnej veci aj došlo. Preto ani pri viacerých zdravotných postihnutiach žalobkyne nebolo možné v súčte určiť vyššiu mieru poklesu ako stanovených 30 %.
17. Žalobkyňa tiež namietala, že jej zdravotný stav nebol posúdený v jej prítomnosti. Podľa § 153 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár za osobnej účasti poistenca, ak neurčí inak s tým, že za bodkočiarkou je ustanovené, že podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec požiada. Toto pravidlo však bolo zmenené zákonom č. 66/2020 Z. z., ktorý s účinnosťou od 04. 04. 2020 novelizoval Zákon o sociálnom poistení tak, že (okrem iného) doplnil ustanovenie § 293eu ods. 1, podľa ktorého počas krízovej situácie sa neuplatňuje ustanovenie § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou. Uznesením Vlády Slovenskej republiky zo dňa 11. 03. 2020 bola od 12. 03. 2020 vyhlásená mimoriadna situácia v súvislosti s ohrozením verejného zdravia dôvodu ochorenia COVID-19, ktorá sa skončila až dňa 15. 09. 2023. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci boli lekárske posudky žalobkyne vyhotovené dňa 15. 11. 2021 a 29. 07. 2022, teda počas trvania krízovej situácie, bolo v súlade so zákonom, že posúdenie bolo vykonané v jej neprítomnosti, hoci by sa toho domáhala sama žalobkyňa. Žalovaná sa v napadnutom rozhodnutí otázkou osobnej účasti žalobkyne pri posudkovej činnosti zaoberala s tým, že poukázala na rovnaké právne predpisy ako správny súd a dospela k rovnakému záveru. Správny súd poukazuje na to, že ochrana verejného zdravia má prednosť pred právom byť osobne prítomný pri lekárskej posudkovej činnosti, ako to ustálil aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. 20Sa/1/2021 z 08. 03. 2022. Takýto postup žalovanej preto nemožno považovať za rozporný s odbornou starostlivosťou ani za iracionálne odvolanie sa na opatrenia prijaté počas krízovej situácie, ako to žalobkyňa namieta v správnej žalobe. Správny súd dodáva, že lekársky posudok sa vypracúva na základe lekárskych správ o vykonaných vyšetreniach a zistených diagnózach a nevykonáva sa bežné vyšetrenie ako pri návšteve lekára, a preto osobná prítomnosť posudzovanej osoby pri tejto činnosti spravidla nie je potrebná. Preto je aj tento žalobný bod nedôvodný.
18. Pokiaľ žalobkyňa v správnej žalobe ďalej tvrdí, že závery o jej zdravotnom stave nevychádzajú zo zdravotnej dokumentácie a sú založené len na vyvrátiteľných domnienkach, ani tento žalobný bod nie je dôvodný. Z obsahu odborného lekárskeho posudku, ktorý žalovaná cituje v napadnutom rozhodnutí, vyplýva, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený komplexne vychádzajúc z aktuálnych a úplných lekárskych správ, a to ohľadom poškodenia chrbtice (MR vyšetrenie 05. 02. 2021, neurologické vyšetrenia z marca, augusta a októbra 2021), poškodenia kolien (vyšetrenia z 04. 12. 2020, MR vyšetrenie ľavého kolena z 02. 09. 2020, MR vyšetrenie pravého kolena z 26. 02. 2021, ortopedických nálezy od decembra 2020 do apríla 2022) aj psychického stavu (vyšetrenia z apríla, augusta a decembra 2021 a marca 2022) a tiež zo záznamov z hospitalizácie žalobkyne v roku 2020 po autonehode, ktorá spôsobila jej zdravotné problémy vrátane vyšetrení (CT, RTG) mozgu a krčnej chrbtice a neurologického vyšetrenia.
19. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že žalovaná sa nevysporiadala s lekárskymi správami, predloženými v odvolaní, táto námietka je nekonkrétna, pretože nešpecifikuje, s ktorými správami nebolo vysporiadané, prípadne, ktoré určené diagnózy, vyplývajúce z týchto správ, neboli v posudku zohľadnené. Správny súd nad rámec žalobných bodov preskúmal lekárske správy priložené žalobkyňou k odvolaniu aj v priebehu odvolacieho konania nachádzajúce sa v administratívnom spise a zistil, že všetky správy predložené žalobkyňou boli v lekárskom posudku zohľadnené. Na strane 4 posudku sú citované lekárske správy doložené žalobkyňou k odvolaniu, a to 1 ortopedické vyšetrenie, 2 rehabilitačné vyšetrenia, 1 neurologické vyšetrenie, 3 psychiatrické vyšetrenia a 1 vyšetrenie všeobecného lekára. Rovnako sú v lekárskom posudku na strane 5 uvedené 2 lekárske správy doposlané žalobkyňou v priebehu odvolacieho konania z ortopedického a neurologické vyšetrenia. Pri jednotlivých vyšetreniach sú vymenované všetky zistené diagnózy, ktoré korešpondujú s diagnózami uvedenými v samotnom posudku, ktorý je citovaný v napadnutom rozhodnutí s tým, že v lekárskych správach nie je žiadna iná diagnóza, ktorá nebola posudkovým lekárom zohľadnená.
20. Správny súd na návrh žalobkyne v správnom súdnom konaní doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložila v rámci súdneho konania. K správnej žalobe (č. l. 7-9) priložila žalobkyňa správy od
ortopéda z januára a apríla 2022, ktoré však už boli zohľadnené v napadnutom rozhodnutí, a teda tieto dôkazy nie sú spôsobilé zmeniť skutkový stav ustálený žalovanou. Žalobkyňa tiež priložila lekársku správu od ortopéda zo dňa 25. 08. 2022, táto však bola vyhotovená až po vydaní napadnutého rozhodnutia. V súlade s § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy s tým, že na konanie v sociálnych veciach sa nevzťahuje žiadna z výnimiek vymenovaná v § 135 ods. 2 SSP. Vyšetrenie vykonané neskôr však dokumentuje zdravotný stav až v čase jeho vykonania, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia. Ak by po vydaní napadnutého rozhodnutia došlo k zmene zdravotného stavu žalobkyne, na tieto skutkové okolnosti nemôže správny súd vzhľadom na vyššie uvedené v predmetnom konaní prihliadnuť.
21. Lekárske správy priložené žalobkyňou k replike (č. l. 70-86) od neurológa, ortopéda a psychiatra neobsahujú žiadne nové diagnózy, ktoré by neboli posudzované v lekárskom posudku, z ktorého vychádzalo napadnuté rozhodnutie. Priložené bolo aj vyšetrenie klinickým psychológom, ktoré však tiež neuvádza žiadnu novú diagnózu nezohľadnenú posudkovým lekárom. Ani žalobkyňa sama neuvádza, aké iné nezohľadnené diagnózy by sa mali v týchto lekárskych správach nachádzať. Tiež sa tu nachádzajú viaceré správy vyhotovené až po vydaní napadnutého rozhodnutia (ortopéd z augusta a decembra 2022 a marca 2023 a psychiater z decembra 2022), na ktoré správny súd nemôže v súlade s § 135 ods. 1 SSP v rámci hodnotenia skutkového stavu prihliadnuť.
22. Žalobkyňa predložila súdu aj znalecké posudky od psychiatra (č. l. 116) a ortopéda (č. l. 137 spisu) vyhotovené v civilnom konaní, v rámci ktorého si uplatňuje náhradu škody voči subjektu zodpovednému za dopravnú nehodu, ktorá jej spôsobila zdravotné problémy. Tieto posudky boli tiež vyhotovené až po vydaní napadnutého rozhodnutia (v roku 2023), a preto nemôžu byť podľa § 135 ods. 1 SSP použité v rámci zisťovania skutkového stavu v predmetnej veci. Správny súd dodáva, že ak sa zdravotný stav žalobkyne zmenil (zhoršil) po vydaní napadnutého rozhodnutia, môže sa opätovne obrátiť na žalovanú s novou žiadosťou o invalidný dôchodok, v rámci ktorej sa prehodnotí jej aktuálny zdravotný stav a posúdi miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť aj s ohľadom na vypracované znalecké posudky, ktoré môže žalobkyňa k žiadosti predložiť a žalovaná sa s ich závermi bude musieť vysporiadať. Správny súd poznamenáva, že v znaleckom posudku od psychiatra je v závere (strana 29) uvedené, že duševný stav žalobkyne predstavuje zmenu osobnosti po traumatickom zážitku, teda poruchu vzniknutú ako následok PTSD (posttraumatickej stresovej poruchy). V závere znaleckého posudku od ortopéda (strana 29-30) je uvedené, že poškodenia kolien sú priamym následkom dopravnej nehody žalobkyne, avšak je medicínsky možné, že primárne subjektívne symptómy boli tlmené a inhibované psychofarmakami a išlo o latentnú formu algoneurodystrofie s následnou sumáciou patológie kolien a že sa poškodenie prejavilo so značným časovým odstupom po dopravnej nehode. Tieto konštatovania vedú k záveru, že žalobkyni sa zdravotný stav zhoršil v priebehu času (aj po vydaní napadnutého rozhodnutia), pričom PTSD (ktorá bola diagnostikovaná aj v rámci lekárskeho posudku) sa pretransformovala do zmeny osobnosti a porucha kolien sa prejavila až neskôr. Aj z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní vyplýva, že pociťuje svoj zdravotný stav ako zhoršený a užíva viac liekov. Tieto zmeny však môžu byť posúdené až v rámci novej žiadosti o invalidný dôchodok, v rámci ktorej posudkový lekár vyhodnotí ako ovplyvňujú určenie percentuálnej miery poklesu žalobkyne, keďže takýto zdravotný stav nevyplýva zo skutkového stavu zisteného v administratívnom konaní.
23. Správny súd nevykonal všetky žalobkyňou navrhnuté dôkazy. Pokiaľ ide o navrhnutý výsluch žalobkyne, žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že ho nežiada vykonať a namiesto toho na pojednávaní predniesla svoje vyjadrenie k veci podľa § 112 ods. 1 SSP. Žalobkyňa v rámci tohto vyjadrenia uviedla, že pociťuje zhoršenie svojho zdravotného stavu a užíva viac liekov. Tieto skutočnosti indikujú zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne v priebehu času, ako správny súd uviedol v predchádzajúcom odseku. Nepreukazujú však nesprávne vyhodnotenie jej zdravotného stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
24. Pokiaľ ide o navrhnutý výsluch posudkového lekára a znalecký posudok na posúdenie nároku žalobkyne na priznanie invalidného dôchodku, správny súd ani tieto dôkazy nevykonal. Správny súd nie je súdom skutkovým, spravidla dokazovanie nevykonáva a len preskúmava, či bol v administratívnom konaní zistený skutkový stav dostačujúco na riadne posúdenie veci. Pokiaľ by bolo zistenie skutkového stavu nedostatočné, správny súd by napadnuté rozhodnutie zrušil a prikázal by dokazovanie doplniť žalovanej. Správny súd však už vyššie skonštatoval, že napadnuté rozhodnutie a lekársky posudok vychádzajú z aktuálnych a komplexných lekárskych správ (odseky 15., 16. a 18. tohto rozsudku), a preto
bol skutkový stav v otázke zdravotného stavu žalobkyne zistený v dostatočnom rozsahu a nie je ho potrebné dopĺňať.
25. Žalobkyňa na pojednávaní namietla, že jej nebol v priebehu administratívneho konania doručený lekársky posudok. Podľa správneho súdu týmto postupom nedošlo k porušeniu procesných predpisov, nakoľko sám Zákon o sociálnom poistení (ani iný právny predpis) výslovne žalovanej povinnosť doručiť účastníkovi lekársky posudok neukladá. Takýmto postupom v predmetnej veci nemohlo dôjsť k ukráteniu práv žalobkyne, pretože celý samotný posudok obsahujúci vyhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne vrátane popisu záverov lekárskych správ, zistených diagnóz, úvah posudkového lekára a určenie percentuálnej miery poklesu bol citovaný v napadnutom rozhodnutí (od strany 3, predposledný odsek po stranu 5, druhý odsek). Žalobkyňa tak poznala celý obsah lekárskeho posudku a mohla na jeho závery reagovať v správnej žalobe. Materiálne tak žalobkyňa obsah posudku poznala z napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k lekárskemu posudku nie je pravdivé ani tvrdenie právneho zástupcu žalobkyne na pojednávaní, že nie je zrejmé, kto posudok vypracoval, keďže podľa v úvode tohto posudku nachádzajúceho sa v administratívnom spise je uvedené meno posudkového lekára A. D. H. a v závere jej pečiatka a podpis. Preto je zrejmé, že posudok bol vypracovaný posudkovým lekárom žalovanej, a preto správny súd nepochybuje o zákonnosti tohto dôkazu.
26. Keďže žalobkyňa nebola v konaní úspešná, nakoľko jej žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, správny súd jej podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia na Správny súd v Banskej Bystrici. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v dvoch vyhotoveniach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.