Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20CoP/45/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Královej a členov senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a JUDr. Ivany Jahnovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: Z. Č., narodený dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom: Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: Ľ.O. T., narodená dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: H. X, H., toho času: G. XX, H.M. a otca: N. Č., narodený dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom: R.Á. XX, R., o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, na odvolanie otca voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.11.2020, č.k. -53, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd odvolanie otca voči výroku I. rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.11.2020, č.k. -53, ktorým bola schválená dohoda rodičov, o d m i e t a.

II. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 25.11.2020, č.k. -53 vo výroku II. o určení výživného a vo výroku III. o určení zročného výživného, p o t v r d z u j e.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej súd prvej inštancie) vo výroku I. rozsudku zo dňa 25.11.2020, č.k. -53 schválil rodičovskú dohodu v nasledovnom znení: Maloleté dieťa Z. Č., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s výnimkou zastupovania pri zakladaní finančných, bankových a nebankových produktov na meno maloletého dieťaťa, pri ktorých bude maloleté dieťa zastupovať iba matka. Súd styk otca s maloletým Z.B. na žiadosť rodičov neupravil.

2. Súd prvej inštancie vo výroku II. rozsudku zo dňa 25.11.2020, č.k. -53 uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 110,- eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc 05.02.2020 a vo výroku III. rozsudku určil zročné výživné na maloletého za obdobie od 05.02.2020 do 30.11.2020 vo výške 1.084,75 eur, ktorú sumu súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur spolu s bežným výživným vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom január 2021.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 05.02.2020 domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ktorým žiadala, aby súd zveril maloletého do jej starostlivosti s tým, že bude maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Styk otca s maloletým, navrhla ponechať na dohodu rodičov tak, že maloletý sa môže s

otcom stretávať neobmedzene, vždy v jej prítomnosti. Matka navrhla určiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého vo výške 150,- eur, vždy k 15. dňu kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu, za ktorý sa platí výživné a to k jej rukám. Matka návrh odôvodnila tým, že počiatočné spolužitie s otcom považuje za harmonické, bez vážnejších nezhôd a konfliktov. S otcom maloletého tvorili pár od roku 2013 a taktiež od tejto doby žili v spoločnej domácnosti. Už počas obdobia tehotenstva žil otec slobodný život, ktorý spočíval najmä v užívaní omamných látok a nočného života. Myslela si, že po narodení maloletého sa jeho správanie zmení, ale opak bol pravdou. Rovnakým spôsobom života žil otec naďalej, až od doby kým nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody dňa 16.04.2017. Od novembra roku 2017, keď sa otec vrátil z výkonu trestu až do januára 2018 vôbec neprispieval na maloletého a v spoločnej domácnosti sa zdržiaval iba sporadicky. Vo februári roku 2018 sa mal otec zamestnať, avšak jeho spôsob života sa nezmenil a aj naďalej užíval omamné látky. Na výživu a starostlivosť maloletého otec prispel v mesiaci marec 2018 (4x mlieko a 2x plienky), v mesiaci apríl 2018 (2x mlieko), v mesiaci máj 2018 (1x mlieko, plienky), v mesiaci jún 2018 (1x mlieko) a od júna otec znovu prestal prispievať na syna. Nájomné za spoločné užívanie bytu platil otec iba sporadicky a to tiež iba v čiastočnej výške. Z uvedených dôvodov prestali viesť spoločnú domácnosť a dňa 11.07.2018 sa otec odsťahoval z bytu. Od toho času otec neprispel na výživu maloletého žiadnou sumou. Otec je podľa nej iba minimálne pracovne činný, nie je jej známe, že by bol v súčasnosti zamestnaný a to i napriek tomu, že mu v tom nebránia žiadne objektívne ani subjektívne dôvody. Ich spolužitie je v súčasnosti nemožné, nakoľko by mohlo mať negatívny dopad a vplyv na psychický vývoj maloletého. Otec nie je dostatočne zodpovedný na to, aby sa vedel postarať o maloletého. Otec si v súčasnosti neplní dobrovoľne svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému. O maloleté dieťa sa teda stará v prevažnej miere sama. V súčasnosti uhrádza náklady na domácnosť, ktoré predstavujú sumu 275,- eur. Pravidelné mesačné náklady na maloletého sú vo výške 165,- eur. V súčasnosti je na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 226,72 eur mesačne a rodinné prídavky na zvyšné dve maloleté dcéry spolu vo výške 285,- eur. Je tiež zamestnaná na dohodu o pracovnej činnosti u zamestnávateľa G. C. G.. M.. B.., pričom poberá mzdu 192,20 eur mesačne.

4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uvádza vyjadrenie otca k návrhu, ktorý s návrhom matky nesúhlasil. Matka podľa otca v návrhu uvádza informácie, ktoré sú pravdivé len čiastočne a pokúša sa jeho osobu vykresliť ako nezodpovedného rodiča, neschopného samostatne sa starať o dieťa. Uviedol, že je pravdou, že v minulosti viedol nie veľmi príkladný život, ale všetko sa zmenilo v roku 2019, kedy spoznal jeho terajšiu partnerku. Prehodnotil do základu svoje správanie aj život a začal sa správať zodpovedne. Jeho partnerka má z predchádzajúceho vzťahu 19 ročnú dcéru, ktorá je telesne postihnutá. S výchovou jej pomáha, ako keby bola jeho. Jeho partnerka je s jeho prístupom k rodinnému životu a k výchove dcéry maximálne spokojná. V roku 2016 sa dopustil prečinu zanedbania povinnej výživy na jeho staršie deti Z. a Y.. K prečinu došlo z dôvodu, že v tom čase s matkou maloletého Z. riešil bytovú situácia a na platenie výživného mu prostriedky nezostali. Matka maloletého Z. ho uviedla do omylu, keď mu prisľúbila, že dlžné výživné uhradia z platby od jej bývalého manžela. Keď však malo prísť z jej strany k naplneniu sľubu, začala sa vyhovárať, že peniaze minula na darčeky a iné menej dôležité veci. K osobe matky otec uviedol, že tiež nebola veľmi zodpovedná, keďže podľa jeho osobných skúseností a aj informácií od okolia holdovala svojho času alkoholu, v čom údajne pokračuje aj napriek tomu, že užíva lieky a teda tiež neviedla príkladný život. Z predchádzajúceho vzťahu má dve dcéry vo veku 13 a 15 rokov. Otec namietol mesačné náklady na maloletého, ktoré matka vyčíslila vo výške 165,- eur mesačne. V položke náklady na oblečenie v sume 60,- eur mesačne sa mu táto suma zdá neadekvátna. Ostatné náklady uznáva. Nakoľko sa obaja rodičia majú podieľať na zabezpečení potrieb maloletého podľa svojich možností, ideálne rovným dielom, uznáva jeho podiel v sume 60,- eur. Otec tiež nesúhlasil s návrhom matky, aby bol jeho styk s maloletým upravený tak, že je oprávnený sa s maloletým stýkať neobmedzene, vždy na základe dohody s matkou a v jej prítomnosti. Nemyslí si, že na základe uvedeného je prítomnosť matky nevyhnutná.

5. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, a to najmä: rodným listom maloletého, správami kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov, prehľadom príjmov oboch rodičov, prehľadom nákladov na maloleté dieťa a zistil nasledovný skutočný stav. Od podania návrhu otec na dieťa žiadnym spôsobom neprispieval. Matka uviedla, že v súčasnosti pracuje ako upratovačka s približným príjmom 440,- eur netto, iný príjem nemá. Na syna a na svoje staršie dve deti poberá rodinné prídavky. Daňový bonus na deti si zatiaľ neuplatnila. Okrem maloletého Z. má ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti. Deti majú 15 a 12 rokov, boli zverené do jej starostlivosti, pričom bolo určené výživné 50,- eur na každé dieťa. Spolu s deťmi žije v nájomnom byte, kde platí nájomné 550,- eur. Občas s nimi býva aj jej mama. Nevlastní

nehnuteľnosti ani hnuteľné veci vyššej hodnoty, nemá žiadne úvery ani pôžičky. Maloletý navštevuje štátnu škôlku, kde sú mesačné náklady 75,- eur (35,- eur strava, 25,- eur školné a 15,- eur réžia). Ostatné náklady sú nájom vo výške 275,- eur (na osobu vychádza suma 68,75 eur) ošatenie 40,- eur, strava mimo škôlky 50,- eur, drogéria 15,- eur. Maloletý nenavštevuje záujmové krúžky, jeho zdravotný stav je dobrý. Približné mesačné náklady na maloletého sú asi 200,- eur, nie sú však do toho zahrnuté mimoriadne výdavky. Otec sa nachádzal v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výkone trestu kde bol pracovne zaradený v práčovni, kde má odmenu asi 35,- eur mesačne. Otec poukázal na to, že má 2x operované koleno, spôsobuje mu to problémy, keď dlhšie stojí. Pred nástupom do výkonu trestu mal stálu prácu. Pracoval zväčša na stavbách, kde zatepľoval, vtedy mal príjem asi 600,- eur netto. V minulosti si privyrábal zväčša brigádami - opravou telefónov (zarobil 200-300,- eur mesačne). Naposledy bol riadne zamestnaný v roku 2017, ako kuchár s príjmom 700-800,- eur brutto. Okrem maloletého má otec ešte ďalšie 2 vyživovacie povinnosti, deti majú 9 a 10 rokov. Na obe deti platí dokopy 270,- eur. S týmito deťmi sa nestretáva. Hnuteľné veci vyššej hodnoty a nehnuteľnosti nevlastní. Nemá žiadne úvery a pôžičky. Otec v priebehu konania súhlasil s tým, že za aktuálnej situácie, keď je vo výkone trestu, bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti matky a jeho styk neupravený. Po prepustení z výkonu trestu by sa však s dieťaťom chcel stretávať. V časti výživného nesúhlasil s matkou navrhovaným výživným. Hoci by matka bola ochotná dohodnúť na sume 120,- eur, táto suma je pre neho vysoká a nemá ako toto výživné uhrádzať. Navrhol určiť výživné 60,- eur.

6. Kolízny opatrovník súhlasil so schválením rodičovskej dohody v časti zverenia maloletého do starostlivosti matky, neupraveným stykom otca s maloletým dieťaťom a s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok s výnimkou zastupovania pri zakladaní finančných, bankových a nebankových produktov na meno maloletého dieťaťa, pri ktorých bude maloleté dieťa zastupovať iba matka. V časti výživného navrhol kolízny opatrovník určiť výživné vo výške 110,- eur mesačne, nakoľko otec je zdravý, má všetky možnosti a schopnosti sa riadne zamestnať.

7. Z potvrdenia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 10.07.2020 o rozúčtovaní pracovnej odmeny vyplýva, že otcova čistá mzda za obdobie 06/2020 bola vo výške 162,34 eur (bez odpočítania pohľadávok). Otec maloletého nastúpil do výkonu trestu dňa 25.04.2020, predpokladaný koniec výkonu trestu má stanovený na 25.04.2021. Podľa lustrácie otca v registri Sociálnej poisťovni bol otec riadne zamestnaný v období od 01.11.2018-31.12.2018 v spoločnosti Ž. G..M..B.., kde bol jeho vymeriavací základ v 11/2018 vo výške 28,98 eur, v období od 16.11.2018 - 26.11.2018 v spoločnosti Z. G..M..B.. v 11/2018 bol jeho vymeriavací základ 19,60 eur. Počnúc dňom 02.06.2020 je otec evidovaný ako zamestnanec Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania schválil, čo do zverenia, zatupovania maloletého a úpravy styku, rodičovskú dohodu a vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému stanovil v sume 110,- eur mesačne. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi rodičmi došlo k dohode v časti zverenia, úpravy styku, zastupovania maloletého dieťaťa. Obaja rodičia súhlasili so zverením dieťaťa do starostlivosti matky, ktorá od počiatku riadne zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Za situácie, kedy je otec vo výkone trestu, obaja rodičia súhlasili, že styk otca s maloletým zostane neupravený. V časti zastupovania a spravovania majetku dieťaťa požadovala matka, aby otec nemal možnosť zakladať na meno maloletého dieťaťa účty, pri ktorých by dieťaťu vzhľadom na jeho exekúcie, mohli vzniknúť nejaké dlhy. Obaja rodičia z dôvodu uvedeného rizika súhlasili, že hoci budú dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, bude to s výnimkou zastupovania pri zakladaní finančných bankových a nebankových produktov na meno maloletého dieťaťa, pri ktorých bude maloleté dieťa zastupovať iba matka. Takúto rodičovskú dohodu súd prvej inštancie v celom rozsahu schválil, majúc za to, že je jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa.

9. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pri úprave výkonu rodičovských práv a povinností sa medzi rodičmi stala sporná len otázka výživného. Kým matka navrhovala určiť výživné vo výške 150,- eur, otec navrhol určiť výživné vo výške 60,- eur mesačne. Pri určení výšky výživného súd prvej inštancie vychádzal z potrieb maloletého dieťaťa a z možností, schopností, ako aj majetkových pomerov oboch rodičov. Poukázal na to, že rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu

povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti, akými sú dopyt na trhu práce, alebo ohodnotenie rovnakej pozície. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec je toho času vo výkone trestu odňatia slobody (za neplnenie vyživovacej povinnosti na staršie deti), kde je pracovne zaradený. Matka je momentálne zamestnaná s príjmom do 440,- eur mesačne, s mesačnými nákladmi na bývanie jej vypomáha matka. Obaja rodičia majú ešte ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Obaja rodičia sú zdraví, ani jeden z rodičov nevlastní nehnuteľnosti. Pri určení výživného na maloletého, súd prvej inštancie prihliadal na rozsah vyživovacej povinnosti oboch rodičov podľa zásady úmernosti ich životnej úrovne, životnej úrovne detí a ich práva podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd prvej inštancie vyhodnotiac všetky skutkové okolnosti, ako aj listinné dôkazy, vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj zo zásady potencionality, prihliadnuc na odôvodnené potreby maloletého dospel k záveru, že v reálnych možnostiach a schopnostiach otca je platiť výživné na maloletého vo výške 110,- eur. Súd prvej inštancie zohľadnil, že otec je v produktívnom veku, je zdravý a je povinný zadovážiť si príjem z pracovnej aktivity v takom rozsahu, aby si mohol svoju vyživovaciu povinnosť riadne plniť a aby ju neprenášal výlučne na matku, ktorá zabezpečuje okrem iného aj osobnú starostlivosť o maloletého. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s argumentáciou otca, že nemôže platiť vyššie výživné, lebo je momentálne vo výkone trestu, kde sa však dostal práve pre neplnenie si vyživovacej povinnosti k svojim starším deťom. Súd prvej inštancie zdôraznil, že platenie výživného na maloleté deti je prvoradou povinnosťou otca, ktorej musí podriadiť všetky svoje pracovné aktivity. Sám otec potvrdil, že v minulosti bol zamestnaný, pracoval ako kuchár, čiže prostriedky na zabezpečenie výživného mal, avšak si svoju vyživovaciu povinnosť neplnil. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že otec má reálne schopnosti a vzhľadom na lokalitu, kde žije aj možnosti dosahovať dostatočný príjem na pokrytie výživného určeného vo výške 110,- eur. Súd prvej inštancie poukázal i na to, že ide o výživné určené na spodnej hranici a zohľadňujúce aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti otca.

10. Zročné výživné na maloletého za obdobie od podania návrhu, t.j. od 05.02.2020 do 30.11.2020 (nakoľko v čase rozhodovania súdu už bolo splatné aj výživné za mesiac november 2020) vo výške 1.084,75 eur súd prvej inštancie povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 40,- eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok, počínajúc mesiacom január 2021. Zročné výživné bolo súdom určené za celých 9 mesiacov (3-11/2020) x 110,- eur, k čomu bola ešte pripočítaná pomerná časť výživného za mesiac február 2020 (110,- eur: 29 (počet dní mesiaca február v roku 2020) x 25 dní (počet dní za, ktoré prináleží výživné v mesiaci február 2020 od podania návrhu - t.j. od 05.02.2020) - čomu zodpovedá suma 94,75 eur. Keďže otec si svoju vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom neplnil, zročné výživné za uvedené obdobie tak predstavuje celkovú sumu 1.084,75 eur (990,- eur + 94,75 eur).

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec odvolanie. Otec v odvolaní uvádza, že ho podáva z dôvodov podľa ust. písm. a), b), e), f), g), h). Nesúhlasí so zverením maloletého, úpravou styku a výškou výživného. V odvolaní otec neuvádza bližšie konkrétne námietky, pre ktoré považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

12. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez nariadenia pojednávania keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko nebolo potrebné doplniť resp. zopakovať dokazovanie a nevyžaduje to dôležitý verejný záujem. Súd prvej inštancie riadne vykonal dokazovanie a zistil skutočný stav veci, z ktorého vychádzal pri rozhodnutí aj odvolací súd. Odvolací súd, čo do určenia výšky vyživovacej povinnosti dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne. Odvolanie otca voči výroku I. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie schválil rodičovskú dohodu, bolo nutné odmietnuť a to z nižšie uvedeného dôvodu.

14. Podľa ust. odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

15. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou.

16. Podľa ust. ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.

17. Súd prvej inštancie výrokom I. schválil dohodu rodičov o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o úprave zastupovania maloletého a úprave styku. Obaja rodičia vyjadrili súhlas s dohodou podpisom v zápisnici z pojednávania zo dňa 25.11.2020. Odvolanie voči výroku I. je vzhľadom na ust. podané neoprávnenou osobou, resp. smeruje aj voči rozhodnutiu, voči ktorému odvolanie nie je prípustné.

18. S poukazom na vyššie uvedené a citované zákonné ustanovenie odvolací súd odvolanie otca odmietol podľa ust. a , nakoľko smeruje proti výroku rozsudku o schválení rodičovskej dohody, proti ktorému nie je otec oprávnený podať odvolanie.

19. Otec podal odvolanie aj do výroku o určení výživného, preto sa odvolací súd zaoberal otázkou, či došlo k určeniu výživného v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, či určená výška výživného zodpovedá možnostiam a schopnostiam na strane povinného, a či zodpovedá oprávneným nákladom na maloletého. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia v časti uloženia vyživovacej povinnosti, vychádzajúc zo zistených pomerov rodičov, možností a schopností na strane otca a nákladov na maloletého sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie. Odvolací súd na doplnenie správnosti rozhodnutia zdôrazňuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej, ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov, ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia. Medzi odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. To znamená, že čím je vyššia životná úroveň rodičov, tým je odôvodnené aj rozsiahlejšie uspokojovanie potrieb dieťaťa; teda jeho odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, a pod. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa je tiež súčasne závislý od reálnych schopností a možností jeho rodičov povinných poskytovať mu výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, ktoré sú na ich výživu i celkovú starostlivosť úplne odkázané, je jednou zo základných povinností každého rodiča, pričom každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy detí, a to všetkých svojich detí bez rozdielu a bez ohľadu na to, či s deťmi žije alebo nežije v spoločnej domácnosti, pretože dieťa má právo na vytvorenie čo najpriaznivejších podmienok pre svoj zdravý rast a vývoj. Odôvodnené potreby sú však odôvodnené i schopnosťou a možnosťou rodičov.

20. Odvolací súd vychádzajúc z týchto kritérií pre určenie výživného dospel k záveru, že odvolanie otca do výroku o výživnom nie je dôvodné. Odvolací súd nevzhliadol v záujme maloletého znižovať určenú výšku výživného z dôvodu, že otec bol vo výkone trestu odňatia slobody. Deti majú právo na rodičovskú starostlivosť a výchovu, čo zahŕňa zo strany rodičov povinnosť zaistiť materiálne i nemateriálne podmienky k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti. Pokiaľ ide o materiálne podmienky, tie sa realizujú prostredníctvom povinnosti rodičov podieľať sa na vyživovacej povinnosti k deťom a to podľa kritérií v ust. § 62 Zákona o rodine. Povinnosťou súdu je pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadnuť aj k tomu, v akej miere sa osobne každý z rodičov stará o dieťa. Ak sa rodič zbaví svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol vzatý do

väzby a následne odsúdený k trestu odňatia slobody, objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti v danom prípade bolo potrebné vychádzať z možností a schopností na strane otca, ktoré by mohol mať, keby nekonal úmyselne tak, že to viedlo k jeho odsúdeniu a obmedzeniu osobnej slobody. V tomto smere odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Českej republiky č. zo dňa 06.02.2008, v ktorom sa súd zaoberal povinnosťou platiť výživné rodičovi, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody a dospel k záveru, že skutočnosť, že ak sa rodič svojim úmyselným konaním, pre ktoré bol odsúdený na trest odňatia slobody zbavil objektívnej možnosti plniť vyživovaciu povinnosť, nemožno túto skutočnosť pričítať na ťarchu dieťaťa. Ide síce o nález Ústavného súdu Českej republiky, ale právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je v Českej republike upravená rovnako ako v Slovenskom právnom poriadku, je zakotvená na tých istých princípoch. Je nepochybne preukázané v konaní, že otec je v produktívnom veku, nemá zdravotné obmedzenie, ktoré by mu bránilo vykonávať prácu, je preto v jeho možnostiach a schopnostiach riadne si plniť súdom prvej inštancie určenú vyživovaciu povinnosť. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že výživné v určenej výške 110,- eur mesačne je na úrovni sumy určenej zákonom ako životné minimum na neplnoleté dieťa. Z tejto sumy matka pokryje skutočne len základné potreby maloletého. Potrebné je aj zdôrazniť, že matka si plní vyživovaciu povinnosť aj výkonom osobnej starostlivosti o maloletého. Odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod k tomu, aby bolo výživné na maloletého určené v nižšej sume a navyše otec v odvolaní ani neuviedol žiaden dôvod, pre ktorý považuje určené výživné za nesprávne.

21. Súd prvej inštancie vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol správne, keď určil výživné na maloletého v sume 110,- eur mesačne, ktorá zodpovedá nevyhnutným oprávneným nákladom na maloletého, tak aj možnostiam a schopnostiam otca. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a III. ako vecne a právne správny potvrdil (, ).

22. Odvolací súd záverom dodáva, že z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na zachovanie práva účastníka na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na každý argument účastníka nie je súd povinný dať podrobnú odpoveď. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných účastníkom konania, čo sa nepochybne v prejednávanej veci stalo (porovnaj napr. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike /sťažnosť č. 59102/08/, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. -34, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. ).

23. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s ustanovením tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

24. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011, ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ().

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ().

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ().

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).