Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

71S/20/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu Mgr. Ivany Datlovej a JUDr. Petra Molčana v právnej veci žalobcu: KOVACO, spol. s r.o., Veľká Lehota 210, 966 41 Veľká Lehota, IČO: 36 038 911, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 100328239/2021, č. 100328333/2021 a č. 100327406/2021, všetky zo dňa 24. februára 2021 takto

rozhodol:

Rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100328239/2021 zo dňa 24.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101643527/2020 zo dňa 29.10.2020, rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100328333/2021 zo dňa 24.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101643173/2020 zo dňa 29.10.2020 a rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva SR, Banská Bystrica č. 100327406/2021 zo dňa 24.02.2021 a rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 101644048/2020 zo dňa 29.10.2020 z r u š u j e a veci vracia prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška. Výška trov konania bude určená samostatným rozhodnutím, ktoré po právoplatnosti tohto rozsudku vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica ako správca dane (ďalej aj „správca dane" alebo „prvostupňový orgán verejnej správy") vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH") za zdaňovacie obdobie jednotlivých mesiacov január až december 2011. Podľa Oznámenia o daňovej kontrole daňová kontrola začala dňa 09.06.2015, kedy bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, jún, júl, august, september a december 2011 správca dane vyhotovil Protokol č. 100277371/2017 zo dňa 13.02.2017 (ďalej len „Protokol"), ktorý doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v Protokole dňa 14.02.2017, čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomne podaním zo dňa 08.03.2017. Pripomienky a žalobcom navrhnuté dôkazy boli prerokované so žalobcom na pojednávaniach, z ktorých bola vyhotovená Zápisnica zo dňa 06.06.2019 a Zápisnica zo dňa 19.11.2019. Správca dane následne dňa 02.12.2019 vydal prvostupňové rozhodnutia: rozhodnutie č. 102807848/2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac marec 2011 vo výške 118.797,65 €, č. 102807680/2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac január 2011 vo výške 105.194,50 € a č. 102808106/2019, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu za mesiac december 2011 vo výške 22.833,18 €. Proti prvostupňovým

rozhodnutiam správcu dane podal žalobca odvolania, o ktorých rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 100759933/2020 zo dňa 24.04.2020 (marec 2011), rozhodnutím č. 100759531/2020 zo dňa 24.04.2020 (január 2011) a rozhodnutím č. 100759777/2020 zo dňa 24.04.2020 (december 2011), ktorými prvostupňové rozhodnutia správcu dane zo dňa 02.12.2019 zrušil a veci vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy

2. Správca dane následne vydal prvostupňové rozhodnutia nasledovne: Správca dane rozhodnutím č. 101643527/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 118.797,65 € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011 zo sumy 143.642,98 € na sumu 24.845,33 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane marec 2011"). Správca dane rozhodnutím č. 101643173/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 105.194,50 € na DPH za zdaňovacie obdobie január 2011, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie január 2011 zo sumy 132.190,49 € na sumu 26.995,99 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane január 2011"). Správca dane rozhodnutím č. 101644048/2020 zo dňa 29.10.2020 určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu 22.833,18 € na DPH za zdaňovacie obdobie december 2011, znížil nadmerný odpočet na DPH za zdaňovacie obdobie december 2011 zo sumy 47.640,60 € na sumu 24.807,42 € (ďalej len „rozhodnutie správcu dane december 2011").

3. Správca dane v odôvodneniach rozhodnutí za zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011 poukázal na vydané prvostupňové rozhodnutia správcu dane z 02.12.2019, ktoré boli zrušené rozhodnutiami žalovaného z 24.04.2020 a uviedol, že sa vzhľadom na vydané rozhodnutia žalovaného priklonil v prípade daňovej kontroly u žalobu za kontrolované zdaňovacie obdobia k porušeniu o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o DPH" alebo „"). Uviedol, že dňa 27.10.2020 oboznámil splnomocnenú zástupkyňu žalobcu ako uzavrel vyrubovacie konanie a že rozdiel dane určí z dôvodu porušenia Zákona o DPH, o čom spísal Úradný záznam dňa 29.10.2020. Ďalej správca dane v odôvodnení rozhodnutí zhodne poukázal na priebeh daňovej kontroly, pričom zistil, že žalobca sídli v nebytových priestoroch, kde sa nachádzajú administratívne a výrobné priestory a haly, kde žalobca v prevažnej miere vykonáva výrobu prídavných zariadení pre stavebné stroje, zváracie polohovadlá a manipulátory a kúpu tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti v rozsahu voľnej živnosti - veľkoobchod. Výrobu zabezpečuje pomocou vlastných zamestnancov. Svoje výrobky dodáva odberateľom v tuzemsku, v iných členských štátoch EÚ a tiež do tretích krajín. Po preskúmaní dokladov predložených žalobcom sa správca dane zameral na preverenie nákupu a predaja hutného materiálu (betonárskej ocele, plechov a oceľových profilov), ktorý mal byť žalobcom nakupovaný od viacerých dodávateľov zo Slovenskej republiky a dodávaný do iného členského štátu EÚ, konkrétne spoločnosti FERROSO metal, s.r.o., Praha, Česká republika (ďalej len FERROSO metal, s.r.o.). Z dôvodu pochybností správcu dane vo veci reálnosti deklarovaných uskutočnených zdaniteľných plnení pre odberateľa FERROSO metal, s.r.o. správca dane požiadal Českú finančnú správu o poskytnutie informácií žiadosťou o MVI týkajúcou sa odberateľa FERROSO metal, s.r.o., pričom predmetom žiadosti bolo okrem preverenia prepravy a zistenia miesta, kde bol tovar doručený, aj preverenie nadobúdateľa, t. j. či bol preverovaný tovar reálne dodaný, nadobúdateľom priznaný a zaúčtovaný, či neboli tieto plnenia zneužité za účelom získania neoprávnenej daňovej výhody. Správca dane vydal Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly zo dňa 28.10.2015 v zmysle o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"), pričom daňová kontrola bola prerušená do dňa doručenia odpovede na MVI, t.j. do 18.05.2016. Správca dane dňa 08.09.2016 zaslal žalobcovi Oznámenie podľa Daňového poriadku, že pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Správca dane uviedol, že v odpovedi na MVI sa nenachádzali informácie, ktoré by pochybnosti správcu dane o preverovaných zdaniteľných plneniach odstránili, keďže Česká finančná správa uviedla, že nemôže potvrdiť, že spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. prijala od žalobcu tovar, nakoľko nepredložila žiadne doklady o obstaraní tovaru od žalobcu. V spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. nebolo možné preveriť požadované skutočnosti, nakoľko tento subjekt so správcom dane prestal spolupracovať, je nekontaktný a nepreberá písomnosti, posledné daňové priznanie k DPH bolo podané za zdaňovacie obdobie október 2013, od augusta 2013 podával tento subjekt nulové daňové priznanie. Miestne príslušný správca dane nemá informácie o ekonomickej

činnosti tohto subjektu, jeho sídlo je na tzv. virtuálnej adrese, kde svoju činnosť nevykonáva. Na základe pretrvávajúcich pochybností správcu dane o deklarovaných uskutočnených zdaniteľných plneniach žalobcu pre FERROSO metal, s.r.o. správca dane požiadal 12.10.2016 Českú finančnú správu o poskytnutie informácií žiadosťou o MVI týkajúcou sa prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o. Predmetom žiadosti bolo okrem preverenia reálnosti prepravy a zistenia miesta, kde mal byť deklarovaný tovar naložený a následne vyložený, aj identifikovanie reálneho príjemcu preverovaného tovaru. Správca dane dňa 26.10.2016 vydal Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly, pričom daňová kontrola bola prerušená do dňa doručenia odpovede na MVI, t.j. do 19.12.2016. Dňa 21.12.2016 správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie o tom, že pominuli prekážky, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. Správca dane následne nazrel do ďalších spisov a záznamov. Dňa 13.02.2017 sa splnomocnená zástupkyňa žalobcu dostavila k správcovi dane za účelom vyjadrenia sa daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku k zisteniam z vykonávanej daňovej kontroly, o čom bola spísaná Zápisnica o ústnom pojednávaní. O výsledku zistení z daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol zo dňa 13.02.2017, ktorý bol spolu s výzvou zo dňa 14.02.2017 osobne doručený splnomocnenej zástupkyni žalobcu dňa 14.02.2017, čím bola daňová kontrola ukončená.

4. Správca dane ďalej v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí uviedol, že žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, marec a december 2011 deklaroval dodanie plnení pre svojho odberateľa FERROSO metal, s.r.o., z ktorých žalobca vystavil faktúry pre svojho odberateľa, ktoré boli oslobodené od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. Správca dane uviedol, že kontrolnou činnosťou dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k faktúram špecifikovaným v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí správcu dane nasledovne: faktúry za dodanie tovaru v mesiaci január 2011 so základom dane 631.167,01 €, v mesiaci marec 2011 faktúry so základom dane 712.785,92 € a v mesiaci december 2011 faktúry so základom dane vo výške 136.999,06 €. Správca dane konštatoval, že žalobca mal plnenie dodávať mimo územia SR v rámci intrakomunitárneho dodania spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. Kontrolou predložených dokladov (CMR) bolo zistené, že tieto plnenia neboli dodané spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. ako prvému odberateľovi, ale druhému, resp. tretiemu, či štvrtému odberateľovi voči spoločnosti žalobcu. Na CMR predložených k výkonu daňovej kontroly, ktoré boli vyplnené prepravcami, sú uvedené subjekty, ktoré mali preverované deklarované plnenia prevziať. V jednotlivých rozhodnutiach správcu dane sú títo deklarovaní koncoví odberatelia špecifikovaní nasledovne: odberatelia BRITTERM, s.r.o., Steel Partner a.s. a ALDO CZ, s.r.o. (rozhodnutia správcu dane január, marec a december 2011), odberateľ Gengela, s.r.o. (rozhodnutia správcu dane január a marec 2011), odberateľ ThyssenKrupp Ferostav, s.r.o., WALME s.r.o., ABK Pardubice, Šedina Petr, Polepy (rozhodnutia správcu dane január 2011), odberateľ Pozemní Stavitelství Zlín, a.s., FAGU a.s. a Chalcedon creol s.r.o. (rozhodnutia správcu dane marec 2011), odberateľ Rido trade-export import a.s. (rozhodnutie správcu dane december 2011). Medzi deklarovaného koncového odberateľa a dodávateľa FERROSO metal, s.r.o. ešte vstupovala spoločnosť AXON, s.r.o. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí poukázal na ust. § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku, § 3 ods. 1, 3, 6 Daňového poriadku a poukázal na to, že dôkazné bremeno v daňovom konaní znáša daňový subjekt v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Následne konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil také dôkazy, ktoré by potvrdili vierohodnosť a správnosť ním deklarovaných údajov v daňových priznaniach v zdaňovacom období január, február, marec, apríl, jún, júl, august, september a december 2011. Správca dane v záujme objektívneho a správneho posúdenia výšky odvodu dane a uplatnenia práva na odpočítanie dane skúmal všetky súvislosti obchodných prípadov pri zachovaní práv a povinností daňového subjektu. Poukázal na a konštatoval, že žalobca dodanie tovaru deklaroval ako dodanie tovaru oslobodené od dane v zmysle Zákona o DPH v podaných daňových priznaniach za zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011 a aj v súhrnných výkazoch, kde deklaroval dodanie tovaru pre českého odberateľa FERROSO metal, s.r.o. Správca dane preveroval za kontrolované zdaňovacie obdobia splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa , , Zákona o DPH. Konštatoval, že nakoľko z predložených dokladov žalobcu nebolo zrejmé, ktorá spoločnosť v Českej republike potvrdila prijatie tovaru od žalobcu, správca dane z dôvodu preverenia, či skutočne došlo k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru a jeho preprave tak, ako deklaruje žalobca, zaslal dňa 15.10.2015 a 12.10.2016 do Českej republiky žiadosti o MVI. Dňa 18.05.2016 správca dane obdržal odpoveď na žiadosť o MVI na odberateľa FERROSO metal, s.r.o., v ktorej Česká finančná správa uviedla, že nemôže potvrdiť, že spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. prijala tovar od žalobcu, nakoľko nepredložila žiadne doklady o obstaraní tovaru od žalobcu. Z odpovede vyplýva, že v tejto spoločnosti nebolo možné preveriť požadované skutočnosti, nakoľko spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. so správcom dane prestala spolupracovať, je

nekontaktná a nepreberá písomnosti. Sídlo daňového subjektu je na tzv. virtuálnej adrese, kde svoju činnosť nevykonáva. Dňa 19.12.2016 obdržal žalobca odpoveď na žiadosť o MVI týkajúcu sa prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o., v ktorej Česká finančná správa uviedla, že konateľ tejto spoločnosti B. I. pri ústnom pojednávaní prehlásil, že prepravoval tovar pre žalobcu na základe písomných objednávok, prepravy za žalobcu vybavovali p. W. a p. S.. Vo všetkých prípadoch sa jednalo o prepravu hutného materiálu, oceľ, plechy. Prepravca sa vyjadril k jednotlivým prepravám, označil miesta nakládok na Slovensku, kde boli prítomní skladníci a vodič motorového vozidla, objednaný tovar sa vykladal na rôznych miestach v Českej republike u rôznych odberateľov tak, ako je uvedené v CMR. Vo väčšine CMR dokladov, ktoré spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o. predložila pri ústnom pojednávaní, nebol označený dátum prevzatia tovaru a ani potvrdenie, kto tovar na území ČR prevzal. Objednávky na prepravu v r. 2011 prepravca nemal už k dispozícii. Vzhľadom na to, že získané informácie a listiny jednoznačne nepotvrdzovali reálnosť deklarovaných dodávok zdaniteľných plnení od žalobcu pre FERROSO metal, s.r.o., správca dane skúmal spôsob objednávania preverovaných plnení. Skúmaním podpisov uvedených na objednávkach spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. pre žalobcu bolo zistené, že podpisy uvádzané na týchto objednávkach nie sú zhodné s podpismi konateľa spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. p. A. T., rovnako aj medzinárodné nákladné listy (CMR), ktoré boli označené pečiatkou spoločnosti FERROSO metal, s.r.o., boli podpísané rovnakým podpisom ako sporné objednávky, t. j. iným podpisom, než mala spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. podľa správcovi dane dostupných informácií používať. Žalobca deklaruje ako príjemcu tovaru spoločnosť FERROSO metal, s.r.o., pričom na dokladoch preukazujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu (CMR) je uvedený iný príjemca tovaru.

5. Správca dane za účelom odstránenia pochybností ohľadne skutočného miesta dodania tovaru do ČR a spoločnosti, ktorej bol uvedený tovar skutočne dodaný, nahliadol do spisu prijatej žiadosti o MVI z ČR zo 07.09.2016 týkajúcej sa žalobcu o preverenie dodávania hutného materiálu žalobcom do ČR spoločnosti AXON, s.r.o., Zlín v období od 07/2012 do 02/2014, o čom bol spísaný Úradný záznam z 10.02.2017. Z prijatej odpovede na žiadosť o MVI bolo zistené, že obchody medzi žalobcom a FERROSO metal, s.r.o. prebehli inak, ako je deklarované na daňových dokladoch. Doprava tovaru bola v zmysle zistení vykonávaná zo Slovenska priamo ku konečnému odberateľovi, ktorými boli väčšinou výrobné spoločnosti v ČR. Zo zistení Polície ČR, ktorá preverovala obchody spoločnosti AXON, s.r.o. a ďalších spoločností obchodujúcich s hutným materiálom vyplynulo, že za žalobcu pri sprostredkovaní predaja hutného materiálu jednala Mgr. S. (zamestnankyňa žalobcu) a tiež konateľ žalobcu Ing. U. D., ktorí dojednávali obchody s konateľom spoločnosti AXON, s.r.o. X. S.. Správca dane poukázal na to, že Mgr. S. pri výsluhu na Polícii ČR ako svedkyňa uviedla, že sa špeciálne zapracovala na obchodnú činnosť s českým odberateľom FERROSO metal, s.r.o. (neskôr MIL Group, s.r.o. a MAKO trade, s.r.o.), s ktorými komunikoval p. K. W. (externý spolupracovník žalobcu). Objednávky na kúpu hutného materiálu zasielala p. K. (zamestnankyňa spoločnosti AXON, s.r.o.), svedkyňa zistila na tento tovar najlepšiu ponuku u slovenských spoločností a túto zaslala p. K., v prípade väčšej ponuky jednal priamo p. W. s p. S. zo spoločnosti AXON, s.r.o. Objednávky od p. K. chodili telefonicky alebo emailom. V priebehu roku 2013 sa odberateľ FERROSO metal, s.r.o. zmenil na MIL Group, s.r.o. a potom na MAKO trade, s.r.o. Reklamácie riešili p. W. s p. S.. Z podania vysvetlenia Ing. D. na Polícii ČR pre správcu dane vyplynulo, že sa zúčastnil jednania, pri ktorom bol prítomný aj p. S.. Z výsluchu svedka a z podania vysvetlenia vyplynulo, že obchody v skutočnosti prebiehali inak, ako je deklarované na daňových dokladoch predložených ku kontrole žalobcom. Správca dane konštatoval, že podrobnou analýzou predložených dokladov zistil, že k preukázaniu dodania tovaru do iného členského štátu EÚ odberateľovi uvedenému na faktúrach, t.j. spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. nedošlo. Deklarované obchody s odberateľom FERROSO metal, s.r.o. neboli preukázané relevantnými dokladmi a dôkazmi o uskutočnenom dodaní tovarov do iného členského štátu EÚ práve spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. Správca dane konštatoval, že z predložených dokladov, informácií z MVI a zistení iných orgánov štátnej správy zistil, že obchody a oslobodené dodanie tovaru do Českej republiky prebehlo v skutočnosti inak, ako žalobca deklaruje svojimi daňovými dokladmi, daňovými priznaniami, evidenciami DPH. K tomuto tvrdeniu správcu dane viedli daňové doklady predložené žalobcom ku kontrole. Vyjadrenie p. S. o objednávkach od rôznych odberateľov v ČR svedčí o tom, že žalobca vedel, že tovar je v skutočnosti dodávaný inej spoločnosti, akej sama vystavovala daňové doklady, odberateľské faktúry, t.j. že nie je splnená podmienka s uvedením oslobodenia od DPH v zmysle § 43 ods. 5 písm. d/ Zákona o DPH, pretože tovar je dodávaný inej spoločnosti ako je deklarované vystavenými faktúrami. Správca dane v odôvodnení rozhodnutí poukázal na povinnosť žalobcu viesť svoju evidenciu a uskutočňovať svoju činnosti a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby mal vždy dostatočné podklady pre riadne preukázanie existencie,

resp. vzniku nárokov a povinností a v zmysle daňových zákonov. Správca dane skúma uskutočnenie obchodov nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. Doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku nároku na odpočet DPH, resp. oslobodenie od dane. Žalobca musí vedieť preukázať uskutočnenie obchodu osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, resp. uplatňuje oslobodenie od dane pri dodávkach tovaru do iných členských štátov. Zároveň poukázal na to, že jednotlivé daňové subjekty, resp. ich zástupcovia, majú mať presnú vedomosť o obsahu a rozsahu činnosti, ktorú vykonávajú. Zo získaných informácií bolo podľa správcu zistené, že žalobca fakturoval dodanie tovaru v cene bez dane ako oslobodené dodania v zmysle § 43 Zákona o DPH, pričom splnenie podmienok oslobodenia od dane nebolo preukázané. Správca dane konštatoval, že podrobnou analýzou a kontrolou predložených dokladov k daňovej kontrole, v nadväznosti na podané daňové priznania a predloženého podrobného zoznamu o dodaných a prijatých tovaroch a službách za zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011, spochybnil žalobcom vyčíslené číselné údaje v riadne podaných daňových priznaniach. Správca dane mal za to, že právo nakladať s tovarom má ten, kto je označený na faktúrach, pričom žalobca nepreukázal, že toto právo vzniklo českému daňovému subjektu FERROSO metal, s.r.o. Zistenia správcu dane nepreukázali, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach - FERROSO metal, s.r.o., Praha, Česká republika. Správca dane v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. . Následne správca dane konštatoval, že vystavenie faktúry ešte neznamená, že obchod prebehol tak, ako je deklarované na faktúre. Žalobca podľa vystavených faktúr deklaroval dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ, ale nebolo preukázané, kam a komu, resp. nebolo preukázané, že tovar bol prevezený nadobúdateľovi, ktorý bol uvedený na faktúre. Vznikli pochybnosti, že obchod neprebehol tak, ako je deklarovaný, t.j. medzi osobami uvedenými na faktúre. Nebolo preukázané, že došlo k prechodu práva nakladať s tovarom ako vlastník na spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. Následne správca dane poukázal na Rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-409/04. Ďalej konštatoval, že nie je povinnosťou správcu dane existenciu daňovej transakcie preukazovať, ale jeho úlohou je overiť, či platiteľ dane preukázal a deklaroval správne údaje uvedené v daňovom priznaní. Správca dane konštatoval, že aj napriek dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach Šiestej smernice a v Zákone o DPH, zmluvné dojednania predstavujú umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej reality vytvorenú s cieľom dosiahnuť daňové zvýhodnenie. Napriek tomu, že žalobca viedol v účtovníctve a predložil k daňovej kontrole faktúry za dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu, z ktorých si uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH, správca dane zistil, že v prípade odberateľa spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. nedošlo ku žiadnemu skutočnému zdaniteľnému obchodu medzi žalobcom a daňovým subjektom z iného členského štátu (FERROSO metal, s.r.o.) ako odberateľom. Žalobca nepreukázal, že došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o., a teda neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Spoločnosť FERROSO metal, s.r.o., jej konateľ pán A. T. a aj personálne prepojené právnické osoby sa spomínajú v účinnom súdnom rozhodnutí Najvyššieho súdu sp. zn. a v súdnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. , kde sa konštatuje účasť spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. na ďalších reťazových obchodoch, ktoré v konečnom dôsledku poškodili štátny rozpočet Českej republiky. Na základe zistených skutočností správca dane klasifikoval dodanie tovaru ako dodanie tovaru podľa § 8 ods. 1 v nadväznosti na § 43 ods. 8 Zákona o DPH v znení neskorších predpisov, pri ktorých vznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 citovaného zákona. Následne správca dane vo svojich rozhodnutiach vyčíslil rozdiel dane vo výške 105.194,50 € (rozhodnutie január 2011), 118.797.65 € (rozhodnutie marec 2011) a 22.833,18 € (rozhodnutie december 2011).

6. Správca dane v odôvodnení jednotlivých rozhodnutí zhodne uviedol svoje stanovisko k vyjadreniu žalobcu k Protokolu, ku ktorému mal žalobca predložiť dôkazy, ktorými preukazoval dodanie tovaru a prechod vlastníckeho práva spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. Správca dane poukázal na žalobcom predložené dôkazy, ako aj na odpovede Českej finančnej správy na žiadosti o MVI. Konštatoval, že žalobca si uplatnil oslobodenie od dane z vystavených faktúr pre odberateľa FERROSO metal, s.r.o. v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH, avšak podľa správcu dane splnenie podmienok oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH nebolo dostatočne preukázané. Žalobca podľa správcu dane okrem iného nepredložil nákladné listy CMR, ktoré by boli vyplnené v zmysle Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej nákladnej doprave (ďalej len „Dohovor o CMR" alebo „Dohovor"), pričom prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť pri dokazovaní nahradený rôznymi potvrdeniami. Správca dane skonštatoval, že žalobca vierohodným

a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že tovar uvedený na faktúrach bol reálne dodaný do iného členského štátu pre odberateľa uvedeného na faktúrach (FERROSO metal, s.r.o.). Žalobca tým neuniesol dôkazné bremeno preukázania deklarovaných intrakomunitárnych dodávok zo SR do ČR. Žalobcom predložené doklady - potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, CMR a faktúry sa vo svetle vykonaného dokazovania v priebehu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania podľa správcu dane ukázali ako nevierohodné a nepravdivé. Žalobcom nebolo preukázané, že došlo k intrakomunitárnym dodávkam tovaru do iného členského štátu a tým k splneniu podmienok ustanovených v § 43 Zákona o DPH. Správca dane v závere odôvodnenia prvostupňových rozhodnutí však súčasne skonštatoval, aj to, že „ak správca dane preukáže, že posudzovanými transakciami bolo získané daňové zvýhodnenie, ktoré je v rozpore s účelom právnej úpravy DPH a pre tieto transakcie neexistuje žiadne iné objektívne vysvetlenie, ako dosiahnutie takéhoto zvýhodnenia, potom môže správca dane rozhodnúť o nepripustení tohto práva na oslobodenie od dane z týchto zdaniteľných obchodov. Správca dane skúma uskutočnenie zdaniteľného plnenia nielen z formálnej stránky, ale preveruje aj súlad skutočného stavu so stavom formálnym. V zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane iba vedie dokazovanie. Na základe získaných informácií vyhodnotil získané informácie vo vzájomných súvislostiach a má za to, že sa daňový subjekt KOVACO, s.r.o. zapojil do reťazového obchodu, pri ktorom došlo k daňovému zvýhodneniu."

Rozhodnutia žalovaného

7. O odvolaniach žalobcu podaných proti rozhodnutiam správcu dane rozhodol žalovaný rozhodnutiami č. 100328333/2021 zo dňa 24.02.2021 (zdaňovacie obdobie január 2011), č. 100328239/2021 zo dňa 24.02.2021 (zdaňovacie obdobie marec 2011) a č. 100327406/2021 zo dňa 24.02.2021 (zdaňovacie obdobie december 2011 tak, že rozhodnutia správcu dane potvrdil. V odôvodneniach napadnutých rozhodnutí žalovaného za jednotlivé zdaňovacia obdobia január, marec a december 2011 žalovaný zhodne poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej u žalobcu a daňového konania, na vydané predchádzajúce rozhodnutia správcu dane i žalovaného a skonštatoval, že správca dane vydal nové rozhodnutia, v ktorých odstránil vady vytknuté odvolacím orgánom. Ďalej uviedol (zopakoval) odôvodnenia rozhodnutí správcu dane tak, ako boli uvedené v prvostupňových rozhodnutia za jednotlivé zdaňovacie obdobia. Následne sa žalovaný vyjadril k zisteniam a záverom správcu dane a k odvolacím námietkam žalobcu. K Rámcovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. uviedol, že táto zmluva je neplatná (s poukazom na právny názor Okresného súdu Trenčín) z dôvodu, že za žalobcu nekonali štatutárne orgány stanoveným spôsobom, keďže Rámcovú zmluvu za žalobcu nepodpísali dvaja konatelia žalobcu spoločne, ale podpísal ju len Ing. D. a poukázal na okolnosti jej podpisu. Žalovaný konštatoval, že na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. Pokiaľ žalobca nesúhlasil so spochybnením skutočností, že v motorových vozidlách sa viezol deklarovaný tovar zo strany správcu dane, žalovaný uviedol, že správca dane vykonal zisťovania u deklarovaných prepravcov, ktorí prepravu plnení potvrdili, avšak nie tak, ako to tvrdí žalobca, t. j. odberateľovi uvedenému na faktúre. Žalovaný poukázal na priebeh prepravy tovaru zistený správcom dane, z ktorého zistení vyplýva, že žalobca ako dôkaz o oslobodenom dodaní tovaru do iného členského štátu si vyhotovoval CMR doklady, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch potvrdiť aj podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru. Správca dane mal podľa žalovaného preukázané, že reálne CMR doklady vystavovali prepravcovia a sú potvrdené spoločnosťami, kde sa reálne tovar nakladal a tiež kde sa reálne vykladal. V dôsledku toho správca dospel k záveru, že žalobca vytvoril len formálne podmienky dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré nezodpovedali reálnemu pohybu tovaru, za účelom získania neoprávnenej výhody v podobe čerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu. V súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi žalovaný uviedol, že žalobca disponoval presnými informáciami o nakladaní a vykladaní tovaru a o skutočných odberateľoch tovaru a napriek tomu naďalej zotrval vo vystavovaní faktúr a príslušných dokladov pre FERROSO metal, s.r.o. a následne pre personálne prepojenú spoločnosť MIL Group, s.r.o., čo poukazuje na fakt, že žalobca v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami pre tohto odberateľa nekonal s náležitou starostlivosťou v nadväznosti na konanie v dobrej viere. Žalobca vyhotovoval de facto duplicitné CMR doklady navyše k už k reálne existujúcim, ktoré reálne „cestovali" s preverovanými plneniami a podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch aj potvrdiť podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb,

prepravu tovaru a neobsahujú ani podpis jediného právoplatného konateľa. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vo svojich rozhodnutiach opisuje povinnosti konateľov vyplývajúce z , a to vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti. Žalovaný uviedol, že neplnenie týchto povinností žalobca vo svojom odvolaní nepriamo potvrdzuje. Rovnakým spôsobom sa žalobca správal aj v prípade osôb p. K., p. Y. a tiež p. S., ktorí podľa žalobcu mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke, pričom tento svoj názor ničím nepodložili, ani hodnoverným spôsobom neoverili. Žalovaný poukázal na obsah výpovede Ing. U. D. na výsluchu vykonanom políciou ČR dňa 31.01.2017, z ktorej vyplýva, že nepoznal mená T., S., K. a tiež nevedel, kto bol konečným odberateľom dodávok. Pokiaľ boli na CMR listoch uvedení koneční odberatelia, nikoho z nich nepoznal. Žalovaný uviedol, že čestné prehlásenia M. T. sú ako dôkaz bezvýznamné, nič nedokazujú a je ich možné vnímať len ako podporný argument. Osoby, ktoré za FERROSO metal, s.r.o. konali, neboli ani jeho zamestnancami a neboli k týmto osobám predložené plné moci oprávňujúce ich na takéto konanie. Hlavný sprostredkovateľ p. W. si zo spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. po niekoľkoročnej spolupráci nikoho nepamätal. Žalovaný konštatoval, že výkonom daňovej kontroly nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa bol na Rámcovej zmluve podpísaný Ing. D. niekedy stretol s A. T., Rámcová zmluva bola podpísaná na diaľku. Žalovaný ďalej poukázal na zistenie správcu dane, že spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. bol v minulosti preukázateľne účastníkom reťazových spoločností, jej konateľ p. T. a aj personálne prepojené právnické osoby sa spomínajú v účinnom súdnom rozhodnutí Najvyššieho súdu zo dňa 05.08.2015 a tiež v účinnom súdnom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu ČR č. z 21.04.2016, kde sa konštatuje účasť spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. na ďalších reťazových obchodoch, ktoré v konečnom dôsledku poškodili štátny rozpočet ČR. Žalovaný poukázal na to, že žalobca komunikoval prostredníctvom p. W. a p. S. s osobami, ktoré vystupovali ako zamestnanci FERROSO metal, s.r.o. (následne MIL Group, s.r.o. a MAKO trade, s.r.o.), ktorí však nimi preukázateľne neboli. Žalobca sa len domnieval, nepreukázal však, že osoby p. K., p. Y. a p. S. mali oprávnenie kupujúceho (FERROSO metal, s.r.o.) zastupovať ako konajúci v prevádzke. Žalovaný poukázal na dĺžku podnikania žalobcu, jeho charakter a rozsah, a preto nebolo možné ospravedlniť pochybenia žalobcu pri nedostatkoch v CMR, ktorých úplnosť a vierohodnosť je pri intrakomunitárnych plneniach v rámci EÚ kľúčová. Prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi bez dôkaznej preukaznosti nemôže byť pri dokazovaní nahradený rôznymi potvrdeniami. Pokiaľ zdaniteľná osoba dodáva tovar alebo služby do iného členského štátu EÚ, je povinná predložiť dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené a to z dôvodu, aby bolo možné daňovým orgánom členských štátov zdaniť správnu zdaniteľnú osobu v správnej výške a včas. Žalovaný poukázal na to, že z judikatúry Súdneho dvora EÚ (ďalej aj „SD EÚ") vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH. Z dôvodu, že si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH) na vstupe v zmysle platnej legislatívy a tá mu bola zo štátneho rozpočtu vyplatená, nie je pravdou, keď zmluvný vzťah medzi žalobcom a FERROSO metal, s.r.o. žiadny z týchto účastníkov nenapadol, že štát zastúpený finančnou správou nemá právo spochybňovať povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy. Celá konštrukcia deklarovaných obchodov bola zameraná na získanie neoprávneného zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom Smernice o DPH, keďže uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené tak, ako ich deklaroval. Tým, že žalobca vo svojom konaní pri dodaní plnení do iného členského štátu pochybil, nemôže toto pochybenie prenášať na stranu správcu dane. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva a nemožno ani uvažovať o dobromyseľnosti nadobúdateľa. Rovnako nemožno uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má. Žalovaný poukázal na to, že bývalý konateľ spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. p. A. T. odmietol vypovedať z dôvodu trestného stíhania jeho osoby a jeho tvrdenie, že obchodovanie so žalobcom bolo seriózne, ničím nepodložil, preto žalovaný jeho Čestné prehlásenie z 15.10.2012 (bez predloženia iných dôkazov) nepovažuje za dôkaz.

8. Vo vzťahu k skutočnostiam týkajúcim sa prepravy tovaru žalovaný poukázal na to, že z dostupných informácií správcu dane mala prepravu zabezpečovať spoločnosť FERROSO metal, s.r.o. prostredníctvom prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o., ale z následných zistení vyplýva, že už na začiatku deklarovaného obchodovania bol prepravca oslovený p. K. W., t. j. zo strany žalobcu, ako aj to, že prepravca, resp. konateľ prepravcu B. I. sa nikdy nestretol s nikým zo spoločnosti FERROSO metal,

s.r.o., miesto nakladania a vykladania preverovaného tovaru zadával prepravcovi p. W. a údaje o mieste vykladania a nakladania tovaru ohlasoval vodičom samotný prepravca. Prepravu mal hradiť kupujúci. Vyjadrenie svedka p. W. dňa 08.01.2019, že dopravu preverovaných plnení si výlučne zabezpečovať odberateľ (FERROSO metal, s.r.o.) nie je teda pravdivé, a nebolo preukázané, že FERROSO metal, s.r.o. určil miesto dodania, keďže obchody so spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. podľa výpovede svedkov na Krajskom riaditeľstve polície Žilinského kraja (Ing. U. D. a zamestnankyne žalobcu pani Mgr. S.) od júla 2011 zabezpečoval p. W., t.j. živnostník, ktorý sprostredkovával obchody pre žalobcu vo vzťahu k spoločnosti FERROSO metal, s.r.o. bez uzavretej zmluvy a neskôr zamestnankyňa p. S.. Žalovaný poukázal to, že z vyjadrenia p. S. o objednávkach od rôznych odberateľov v ČR vyplýva, že žalobca vedel, že tovar je v skutočnosti dodávaný inej spoločnosti, akej sama vystavovala daňové doklady -odberateľské faktúry, t. j. že nie je splnená podmienka s uvedením oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH, pretože tovar je dodávaný inej spoločnosti, ako je deklarované vystavenými faktúrami. Žalovaný poukázal na to, že konateľ žalobcu aj p. W. komunikovali s p. S., ktorý bol jediným spoločníkom i konateľom spoločnosti AXON, s.r.o., ktorá sa v predmetnom reťazci obchodných spoločností nachádzala za FERROSO metal, s.r.o. ako jeho odberateľ. Žalovaný následne konštatoval, že správca dane rozsiahlym dokazovaním náležite spochybnil tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, a to že došlo k zdaniteľnému plneniu takým spôsobom, aký bol uvedený na faktúrach. Nejednalo sa len o poukaz na prepisovanie na prepravných dokladoch, ale aj o výpovede osôb podieľajúcich sa na realizácii žalobcom tvrdených plnení, ako aj zistenia z MVI. Akonáhle bola spochybnená dôveryhodnosť údajov uvedených v dokladoch, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo jeho povinnosťou, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne na jeho strane došlo. Žalobca toto neurobil a svoje dôkazné bremeno nezvládol. Podľa žalovaného tak neboli dôvodné ani odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho alebo nedostatočného vyhodnotenia žalobcom predkladaných CMR dokladov. Žalovaný konštatoval, že správca dane nepripisoval dôkaznú povinnosť iných subjektov (odberateľov) na ťarchu žalobcu, požadoval od neho len podložiť svoje tvrdenia pravdivými dôkazmi. Následne tieto preveroval a zistil, že sa nezakladajú na materiálnej pravde a zdaniteľný obchod prebehol inak, ako to deklaroval žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane ho obvinil z účasti na daňovom podvode, žalovaný uviedol, že toto nie je pravdivé tvrdenie, pretože k nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia ust. § 43 Zákona o DPH. Žalobca nezískal dôkazy o tom, ako bol obchod reálne uskutočnený. Z vykonaných zistení žalovaný dospel k záveru, že žalobca vedel, že nekoná v súlade s platnou legislatívou, keď napr. vyhotovoval k existujúcim závadovým CMR dokladom duplicitné CMR, ktoré už mali viac korešpondovať s regulárnym CMR dokladom. Tieto duplicitné CMR doklady, v ktorých ako dodávateľ vystupuje žalobca a ako odberateľ FERROSO metal, s.r.o. však neobsahujú potvrdenie prepravcu, ktorý by túto prepravu potvrdil.

9. Žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí k zisteniam a postupu správcu danej v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní uviedol, že správca dane preveroval tvrdenia žalobcu o naplnení zdaniteľných obchodov, aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane, tieto by však museli spĺňať podmienky preukaznosti hmotnoprávneho nároku na oslobodenie od dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca uplatňujúci oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bol pre unesenie vlastnej dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možné verifikovať. Ak takéto dôkazy žalobca nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom a ani predložená faktúra, zmluva a CMR, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu došlo práve osobe uvedenej v týchto dokladoch. Tieto sa stali len vyhlásením žalobcu bez možnosti overenia. Žalovaný poukázal na to, že ťažisko dôkazného bremena je na daňovom subjekte, a keďže správca dane mal pochybnosti o vierohodnosti, úplnosti a pravdivosti predložených dokladov, vykonal rozsiahle dokazovanie, zaobstaral konkrétne dôkazy, ktoré hodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti. Následne žalovaný poukázal na podmienky, za ktorých prechádza k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a žalobcom a pokiaľ správca dane pri preverovaní žalobcom predložených dokladov preukázateľne spochybnil ich vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť, možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno prechádza opäť na žalobcu. Žalovaný preto námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci nepovažoval za dôvodné. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že správca dane postupoval v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR , preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňových rozhodnutiach.

Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí ďalej konštatoval, že správca dane preveroval doklady vystavené deklarovaným dodávateľom a daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci, na realitu vecného plnenia, a to vo všetkých vzájomných súvislostiach s preverovaním predovšetkým toho, či došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu v zmysle Zákona o DPH. Poukázal na to, že povinnosťou žalobcu je povinnosť tvrdiť a povinnosť doložiť svoje tvrdenia dôkazmi. Z obsahu predložených spisov a rozhodnutí správcu dane podľa žalovaného vyplýva, že správca dane viedol dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom dbal, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie. Správca dane bol v prípade pochybností o uskutočnených zdaniteľných obchodoch oprávnený preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do svojich rozhodnutí. Z obsahu predloženého spisového materiálu a listinných dôkazov podľa žalovaného vyplýva, že posúdenie skutkového stavu a prijatý záver správcu dane boli vecne správne a správca dane postupoval v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku a iných platných právnych predpisov, zásady daňového konania boli dodržané, skutkový stav bol dostatočne zistený a správca dane správne aplikoval príslušné zákonné ustanovenia. Daňovú kontrolu správca dane vykonal v rozsahu, ktorý bol nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku a pri výkone daňovej kontroly postupoval pri dokazovaní v súlade s § 24 Daňového poriadku. Správca dane podľa žalovaného hodnotil získané dôkazy v zmysle § 3 ods. 3 Daňového poriadku. Žalovaný vyhodnotil ako nepravdivú námietku žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkom zistení správcu dane, pretože správca dane v daňovej kontrole i vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom, oboznámil žalobcu so svojimi zisteniami a pochybnosťami dňa 07.06.2019, o čom bola spísaná Zápisnica. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania opätovne vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, uviedol svoje úvahy, každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, aby vo veci rozhodol skutkovo a vecne správne, pričom dospel k záveru, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zmenili zistenia správcu dane uvedené v Protokole. Zástupkyňa žalobcu sa dňa 06.06.2019 dohodla so správcom dane na termíne písomného vyjadrenia k stanovisku správcu dane vzhľadom na jeho rozsah v lehote do 28.06.2019, správca dane upovedomil zástupkyňu žalobcu, že k zmene voči zisteniam uvedeným v Protokole po vykonaní zisťovania a preverovaní správcom dane nedošlo, avšak splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa v stanovenej lehote nevyjadrila, o čom bola spísaná Zápisnica z 19.11.2019. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zároveň uviedol, že správca dane v zmysle názoru odvolacieho orgánu jednoznačne špecifikoval porušenie Zákona o DPH a žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. O všetkých zisteniach správcu dane bol žalobca oboznámený dňa 06.06.2019. Z dôvodu mimoriadnej situácie COVID-19 a z dôvodu, že dňa 30.09.2020 skončilo prerušenie daňového konania navrhnuté žalobcom, správca dane sa dňa 27.10.2020 dostavil k zástupkyni žalobcu za účelom oboznámenia a spísania zápisnice o ústnom pojednávaní (potom, ako sa pokúšal telefonicky dohodnúť so zástupkyňou na termíne ústneho pojednávania, avšak neúspešne, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 29.10.2020). Správca dane dňa 27.10.2020 informoval zástupkyňu žalobcu, že sa v zmysle názoru odvolacieho orgánu priklonil k porušeniu Zákona o DPH (§ 43), zástupkyňa žalobcu Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 27.10.2020 nepodpísala, o oboznámení bol spísaný Úradný záznam dňa 29.10.2020. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v ďalšom konaní správca dane nepotreboval vykonať dokazovanie, len musel v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu odstrániť vady predošlého konania a správne odôvodniť svoje rozhodnutie. K námietke žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že táto námietka sa týka iného zdaňovacieho obdobia, resp. období, než preskúmaval žalovaný.

Žalobné body

10. Žalobca sa žalobami podanými v zákonnej lehote domáhal zrušenia napadnutých rozhodnutí žalovaného (i rozhodnutí správcu dane) za zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011 a tvrdil, že napadnutými rozhodnutiami došlo k zásahu do subjektívnych práv žalobcu. Namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie vecí, orgány verejnej správy nesprávne vyhodnotili zistený skutkový stav, teda skutkový stav, ktorý správca dane vzal za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi, resp. v nich nemá oporu, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane, ktoré mohlo a malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí. Žalobca navrhol, aby správny súd napadnuté rozhodnutia žalovaného i rozhodnutia správcu dane zrušil a veci vrátil na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu verejnej správy.

11. Žalobca v bode III.1. žalôb namietal nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že závery žalovaného týkajúce sa právneho posúdenia zisteného skutkového stavu nemajú oporu vo všeobecne záväzných právnych predpisoch, ustálenej judikatúre súdnych autorít, nereflektujú zistený stav veci, a preto na ne nemožno prihliadať. Poukázal na znenie ustanovenia § 43 Zákona o DPH v znení účinnom pre kontrolované zdaňovacie obdobia (Zákon o DPH v znení účinnom do 01.10.2012), konkrétne na ods. 1 citovaného ustanovenia, ktorý upravuje spôsob preukazovania splnenia podmienok oslobodenia od dane. Žalobca poukázal na to, že počas daňového konania nebolo spochybnené, že tovar existoval a že bol prepravený z tuzemska do iného členského štátu (ČR), ani to, že nadobúdateľ tovaru (FERROSO metal, s.r.o.) bol v relevantnom čase osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (ČR). Žalobca tvrdil, že k dodaniu tovaru pre odberateľa FERROSO metal, s.r.o. (ďalej aj „odberateľ ") predložil správcovi dane všetky doklady požadované právnymi predpismi na účely splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, vrátane riadne vystavenej faktúry, uzatvorenej zmluvy, CMR s uvedeným miestom určenia, dodacích listov a ďalších prepravných dokladov, ako aj čestné vyhlásenie s osvedčeným podpisom štatutárneho zástupcu odberateľa potvrdzujúceho prijatie tovaru a riadnu realizáciu obchodov. Správca dane sa však podľa žalobcu zameral nesprávne na preverenie okolností relevantných pre odberateľa žalobcu a nie na splnenie podmienok samotným žalobcom. Podľa žalobcu nesprávne právne posúdenie veci správcom dane i žalovaným vyplýva z toho, že bol aplikovaný neúčinný právny predpis. Žalovaný v napadnutých rozhodnutiach, aj správca dane v prvostupňových rozhodnutiach, sa opierajú o znenie ustanovenia § 43 Zákona o DPH, ktoré nie je aplikovateľné na posudzované prípady, pretože znenie § 43 ods. 5 Zákona o DPH, ktoré aplikovali orgány verejnej správy, nadobudlo účinnosť až od 01.10.2012, pričom predmetom daňovej kontroly boli okrem iného mesiace január, marec a december 2011. Pokiaľ žalovaný aplikoval na posudzovaný skutkový stav neúčinný právny predpis a vec nesprávne právne posúdil, je zrejmé, že rozhodnutia boli vydané na základe neúčinného právneho predpisu podľa . Žalobca ďalej namietal rozpor rozhodnutí s Metodickým pokynom FR SR z decembra 2012 (ďalej aj „Metodický pokyn") k uplatneniu Zákona o DPH, pričom odcitoval časť uvedeného Metodického pokynu a konštatoval, že všetky tam uvedené podmienky na oslobodenie dodania tovaru žalobcom pre svojho odberateľa boli splnené. Závery žalovaného sú preto v rozpore aj s podmienkami uvedenými v Metodickom pokyne. Žalobca ďalej poukázal na rozpor rozhodnutí s výkladom požiadaviek na preukázanie odoslania tovaru do iného členského štátu na úrovni EÚ, pričom poukázal na závery expertnej skupiny, organizovanej v rámci Európskej komisie, ktorá sa na svojom 11. stretnutí dňa 11.09.2015 zaoberala rozsahom dokumentov, ktoré členské štáty môžu požadovať od daňových subjektov na preukázanie dodania tovaru do iného členského štátu. Žalobca poukázal na obsah Dokumentu VEG No.46 (ďalej aj „Dokument") z uvedeného stretnutia, podľa ktorého v zmysle zásady voľného pohybu tovaru členské štáty nemôžu klásť na ekonomické subjekty nadmerné požiadavky dôkazu dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré majú za následok zmarenie neutrality a proporcionality DPH. Zdôraznil, že expertná skupina skonštatovala, že oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od DPH má byť dodávateľovi priznané, ak preukáže, že došlo k dodaniu tovaru do iného členského štátu zákazníkovi, ktorý je zdaniteľnou osobou registrovanou pre DPH v inom členskom štáte a uvedené preukáže, ak disponuje aspoň tromi vzájomne si neodporujúcimi dokumentmi preukazujúcimi prepravu tovaru do iného členského štátu a ak preukáže primerané zhodnotenie zákazníka v súvislosti s vylúčením zapojenia sa do podvodného konania. Žalobca tvrdil, že uvedené podmienky splnil. V tejto súvislosti poukázal aj na Rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona. Žalobca ďalej namietal rozpor rozhodnutí s formálnymi požiadavkami na uplatnenie oslobodenia od DPH a argumentoval, že podľa informácií a dokumentov, ktoré mal a legitímne mohol mať žalobca k dispozícii, prepravu tovaru zo Slovenska do Českej republiky zabezpečovala spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN, s.r.o. a žalobca bol v zmysle až 5 Zákona o DPH povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane kópiou faktúry a dokladmi uvedenými v až d/ citovaného zákona. Namietal, že Zákon o DPH platný v znení roku 2011 neurčoval formu ani obsah dokladov preukazujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu a neobsahoval ani požiadavku potvrdenia prevzatia tovaru odberateľom pre účely oslobodenia dodania od DPH podľa Zákona o DPH. Zo znenia Zákona o DPH je zrejmé, že prepravný doklad musí obsahovať miesto určenia a z jeho obsahu musí byť zrejmé, že dokladuje prepravu. Žalobca okrem písomného prehlásenia odberateľa v zmysle Zákona o DPH v rámci daňovej kontroly predložil CMR listy, v ktorých sú uvedené miesta určenia a zároveň každý CMR list obsahuje údaj o prepravcovi a odberateľovi, preto nie je podľa žalobcu zrejmé, na základe akých zákonných ustanovení dospel správca dane k záveru, že predložené doklady nie sú dôveryhodné. Žalobca ďalej namietal rozpor rozhodnutí so všeobecnými princípmi pri uplatňovaní oslobodenia podľa Zákona o DPH - výklad

ustanovenia v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, pričom poukázal na rozhodnutie č. C-409/04 vo veci Teleos. Dodávka žalobcu odberateľovi FERROSO metal, s.r.o. predchádza nadobudnutiu tovaru spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. v Českej republike, táto spoločnosť nadobudla tovar kúpený od žalobcu a uplatnila si českú DPH. Podľa rozsudku Teleos akémukoľvek zdaneniu nadobudnutia tovaru v členskom štáte určenia alebo prepravy tovaru zodpovedá oslobodenie predmetnej dodávky v členskom štáte odoslania alebo prepravy tovaru. Ak nadobudnutie tovaru spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o. v Českej republike bolo zdanené, dodávka tovaru zo Slovenska do Českej republiky má byť na Slovensku oslobodená od dane. Žalobca poukázal na zásadu neutrality dane a tvrdil, že žalovaný sa v rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že jeho závery priamo vedú k uloženiu dvojitého zdanenia, a teda porušenia neutrality DPH. Podľa žalobcu by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúcu na takúto dodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania uvádzanej činnosti nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel a ani nemohol vedieť, tovar prepravila do členského štátu iná osoba, než bola deklarovaná v medzinárodnom nákladom liste CMR. Právna istota má zabezpečiť platiteľovi, že ak bude mať k dispozícii dokumenty, ktoré vyžaduje Zákon o DPH, bude mu priznané právo na oslobodenie od dane dodávky tovaru do iného členského štátu. Žalobca tvrdil, že dokumentami uvedenými v § 43 ods. 5 Zákona o DPH disponuje, a preto by mal mať možnosť spoľahnúť sa na systém oslobodenia od dane. Žalobca argumentoval, že uzatvoril zmluvu so spoločnosťou FERROSO metal, s.r.o., overil IČ DPH pridelené odberateľovi v ČR a k dodávkam tovaru tejto spoločnosti zabezpečil medzinárodné nákladné listy CMR, ako aj písomné prehlásenia o prijatí tovaru odberateľom v ČR. Všetky zákonné povinnosti vo vzťahu k preukázaniu skutočností rozhodujúcich pre oslobodenie od DPH, vrátane zabezpečenia zákonom požadovanej dokumentácie, si teda žalobca splnil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-271/06, odkazujúce na zásadu proporcionality, v zmysle ktorej by bolo neprimerané, ak by bola zdaniteľnej osobe pripísaná zodpovednosť za stratu v daňových príjmoch spôsobenú správaním tretích osôb, na ktoré nemá daná osoba žiadny vplyv. V tomto prípade podľa žalobcu zásada proporcionality dodržaná nie je, daňové spisy neobsahujú žiadnu indíciu, že by úmyselným konaním žalobcu bol umožnený akýkoľvek podvod, alebo by došlo k ohrozeniu záujmov ochraňovaného Zákonom o DPH alebo . Žalobca napokon namietal nesprávny výklad náležitej starostlivosti žalobcu. Poukázal na to, že žalovaný žalobcovi vyčíta, že nevynaložil a neprijal všetky rozumné opatrenia, aby zabránil riziku, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych zdaniteľných plnení, a teda nekonal s náležitou starostlivosťou. Tento názor žalovaného je podľa žalobcu nepodložený. Žalobca tvrdil, že opakovane preukázal, že pri všetkých spochybnených transakciách s odberateľom FERROSO metal, s.r.o. a svojimi dodávateľmi konal v dobrej viere a urobil všetky opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím preukázal zároveň vynaloženie potrebnej odbornej starostlivosti. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa pri dodávkach tovaru vo väčšej miere spoliehal na osobu p. W., ktorý obchody s odberateľom FERROSO metal, s.r.o. sprostredkoval, čo žalobca ani nikdy nespochybnil. Keďže žalobca profitoval z daného obchodného vzťahu, nemal dôvod spochybňovať realizáciu obchodov so svojím odberateľom a nemal ani dôvod vyhľadávať a skúmať bližšie zástupcov odberateľa, vrátane štatutára p. T., keď túto agendu mal navyše na starosti p. W., ktorý bol v závislosti od ziskovosti žalobcu odmeňovaný. Výsledkom dôvery voči osobe p. W., ktorý sprostredkoval obchody bol zisk, ktorý dosahoval z realizácií dodávok. Žalobca uviedol, že si je vedomý svojej zodpovednosti za plnenie svojich povinností, ale tieto povinnosti neporušil a nepoškodil štátny rozpočet. Keďže žalobca mal informácie o obchodoch od dôveryhodného zdroja (p. W.) a informácie o odberateľovi aj z verejne dostupných zdrojov, pričom ani správanie ďalších osôb nenasvedčovalo ich neobvyklému správaniu, nemal žalobca dôvod neveriť svojmu presvedčeniu, že realizované obchody sú v najlepšom záujme jeho podniku. Neobstojí podľa žalobcu záver žalovaného, že žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vedel, resp. musel vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. Žalovaný nemôže klásť žalobcovi za vinu konanie jeho odberateľa a na podklade domnelého a nepreukázaného nedostatku odbornej starostlivosti založiť nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane u žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené námietky mal žalobca za to, že závery žalovaného týkajúce sa právneho posúdenia zisteného na podklade skutkového stavu sú nesprávne, nemajú oporu v právnych predpisoch a je daný dôvod na zrušenie rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane v zmysle .

12. Žalobca v bode III.2. žalôb zhodne namietal nedostačujúce zistenie skutkového stavu s tým, že ani správca dane, ani žalovaný nemali v priebehu daňového konania snahu využiť všetky prostriedky, ktorými by mohli zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, najmä vo vzťahu

k odberateľovi FERROSO metal, s.r.o. a spochybnenému toku tovaru. Žalobca tvrdil, že správca dane si mohol získať tieto dôkazy v súlade s právnymi predpismi. Správca dane sa však uspokojil s nedostatočnými odpoveďami na žiadosti o MVI, kde Česká finančná správa uviedla len to, že odberateľ FERROSO metal, s.r.o. bol v čase zaslania dožiadania nekontaktný, a to napriek tomu, že žalobca mal opakovane poukazovať na priebeh daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2013, kde správca dane obdobne podal žiadosť Českej finančnej správe o MVI a obdržal všetky potrebné informácie, pričom konštatoval, že bolo preukázané dodanie tovaru pre FERROSO metal, s.r.o., resp. splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Správca dane podľa žalobcu tiež pochybil, že neadresoval Českej finančnej správe v rámci MVI požiadavku na zabezpečenie listinných dôkazov z policajného preverovania spoločnosti FERROSO metal, s.r.o., kde bolo vedené trestné konanie Finančnou políciou v Zlíne. Žalobca tvrdil, že žiadal správcu dane, aby listinné dôkazy (účtovné doklady spoločnosti FERROSO metal, s.r.o.) zabezpečil aj prostredníctvom slovenských OČTK dožiadaním OČTK v ČR. Správca dane tejto požiadavke nevyhovel. Rovnako správca dane nevyhovel požiadavke žalobcu, aby si vyžiadal informácie o koncových odberateľoch a aby Česká finančná správa preverila, odkiaľ tento dodaný tovar pochádza a od akého dodávateľa. Vzhľadom na uvedené považoval žalobca priebeh daňového konania a obsah administratívneho spisu za dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane podľa , pretože podľa neho zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

13. Žalobca v žalobách v bode III.3. zhodne namietal nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, pričom tvrdil, že tento skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu. Podľa žalobcu si žalovaný i správca dane v rámci daňového konania nesprávne vyložili štandardné dojednania medzi žalobcom a jeho odberateľom zakotvené v Rámcovej zmluve, a to najmä ustanovenia týkajúce sa prevodu nadobudnutia vlastníckeho práva. Žalobca tvrdil, že správca dane nie je oprávnený vykladať ustanovenia svojvoľne a ukladať žalobcovi povinnosti, ktoré mu žiadny zákon neukladá, konkrétne podľa žalobcu žalovaný v rozhodnutiach ukladá žalobcovi nereálne povinnosti, napr. fyzické prevzatie a odovzdanie tovaru. Žalobca zdôraznil, že nemôže nijakým spôsobom ovplyvniť plnenie daňových povinností svojho odberateľa a nemôže byť za to ani postihovaný. Skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ pre rozhodnutia správcu dane, resp. rozhodnutia žalovaného je podľa žalobcu v rozpore s administratívnymi spismi, nemá v nich oporu a je daný dôvod na zrušenie rozhodnutí podľa .

14. Žalobca v žalobách v bode III.4. zhodne namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Poukázal na princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní, ktoré sú formulované v § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Žalobca tvrdil, že v podaných odvolaniach, aj počas daňovej kontroly, poukazoval na rozhodnutia správcu dane a priebeh kontroly za zdaňovacie obdobia máj, október, november 2011 a jún 2013, v rámci ktorých žalobca predložil „skoro totožné dôkazy" na preukázanie svojich nárokov ako je tomu v prípade kontrolovaných zdaňovacích období január, marec a december 2011 a rovnako poukazoval na právny vzťah s dodávateľom FERROSO metal, s.r.o. založeným najmä Rámcovou kúpnou zmluvou. Z toho podľa žalobcu vyplýva, že skutkový stav v predmetných zdaňovacích obdobiach bol totožný, ako v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach, za ktoré boli vydané napadnuté rozhodnutia. Správca dane v žalobcom označených zdaňovacích obdobiach máj, október, november 2011 a jún 2013 podľa žalobcu dospel k záveru, že žalobca splnil podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 a nasl. Zákona o DPH. Žalobca osobitne zdôraznil, že v prípade daňovej kontroly za mesiac jún 2013 správca dane vykonal MVI, výsledkom ktorého bolo potvrdenie tvrdení žalobcu a splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 a nasl. Zákona o DPH. Správca dane ani žalovaný však tieto skutočnosti a povinnosti vyplývajúce z požiadavky konať v skutkovo zhodných prípadoch tak, aby nevznikli neodôvodnené rozdiely, vôbec nezohľadnili. Žalovaný poukázal na vyjadrenie žalovaného v napadnutých rozhodnutiach, v ktorých sa vyjadril k námietke žalobcu týkajúcej sa uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku a mal za to, že nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného pri vyhodnotení tejto námietky a tieto úvahy podľa žalobcu absentujú aj v rozhodnutiach správcu dane z 02.12.2019. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutia, najmä potrebu uviesť, ako sa orgán verejnej správy vysporiadal so všetkými dôkazmi, návrhmi a námietkami účastníkov. Odpoveď na odvolaciu námietku týkajúcu sa § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalobca považoval za nedostačujúcu, argumentácia a úvaha žalovaného v rozhodnutiach absentuje. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na Rozsudok NSS ČR sp. zn. zo dňa 30.01.2018, z ktorého odcitoval aj časť Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 18.04.2006. Zároveň poukázal aj na Rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 26.04.2018.

15. Žalobca v žalobách v bode III.5. zhodne namietal procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania a tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly porušil ustanovenia Daňového poriadku, ktoré boli závažné a majú za následok vydanie nezákonných rozhodnutí, v dôsledku čoho je podľa žalobcu daný dôvod na zrušenie rozhodnutí žalovaného i správcu dane podľa . Žalobca namietal, že daňová kontrola trvala od 09.06.2015 do 14.02.2017, t. j. 616 dní, a teda správca dane významne presiahol zákonnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly podľa Daňového poriadku, a to najmä z dôvodu podania dvoch žiadostí o MVI Českej finančnej správe. Žalobca nenamietal potrebu vykonania MVI a súvisiaceho prerušenia konania, namietal však obštrukčný spôsob, akým správca dane daňovú kontrolu opakovane prerušoval, a to aj v kontexte neúčelnosti niektorých vykonaných úkonov a celkovej pasivity správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Takýto postup nedôvodne zaťažil žalobcu, vykazuje znaky účelovosti a bol v rozpore s Daňového poriadku i Daňového poriadku. Žalobca argumentoval, že správca dane prvýkrát prerušil daňovú kontrolu na základe Rozhodnutia z 28.10.2015 z dôvodu podania žiadosti o MVI, avšak podľa žalobcu správca dane mal informácie o zdaniteľných obchodoch žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach už od samého začiatku daňovej kontroly, čo vyplýva zo Zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 09.06.2015, kde konateľ žalobcu správcovi dane predložil všetky doklady a vysvetlenia. Nie je preto zrejmé, prečo správca dane požiadal o MVI prvýkrát až 20.10.2015, t. j. o 133 dní od začatia daňovej kontroly. Žalobca spochybnil efektivitu zamestnancov správcu počas štyroch mesiacov od začatia daňovej kontroly, kedy bol vykonaný len jeden úkon. Prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo od 30.10.2015 do 18.05.2016, t. j. celkovo 198 dní (skoro 7 mesiacov). Žalobca poukázal na to, že došlo k prekročeniu maximálnej 6-mesačnej lehoty na realizáciu MVI v zmysle Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 v spojitosti so , a rovnako k prekročeniu maximálnej 3-mesačnej lehoty v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pričom správca dane neurgoval českých kolegov s odpoveďou. Žalobca navyše považoval samotnú odpoveď na žiadosť o MVI z Českej finančnej správy za diskutabilnú, keďže o odberateľovi FERROSO metal, s.r.o. neboli poskytnuté žiadne relevantné informácie. Žalobca poukázal na to, že správca dane Oznámením zo dňa 07.09.2016 žalobcovi oznámil, že dňa 18.05.2016 mali pominúť dôvody, pre ktoré bola daňová kontrola prvýkrát prerušená, to znamená, že takto postupoval až o 112 dní po tom, ako pominuli dôvody na prerušenie kontroly. Celkové obdobie bez reálneho úkonu správcu dane predstavuje 8 mesiacov, keď podľa žalobcu správca dane nevykonal žiadny úkon, čo predstavuje podľa žalobcu nehospodárne vedenie daňového konania. Žalobca poukázal na to, že správca dane následne Rozhodnutím z 26.10.2016 opätovne od 28.10.2016 prerušil daňovú kontrolu z dôvodu podania druhej žiadosti o MVI Českej finančnej správe, pričom žiadosť už podal 12.10.2016. Správca dane spochybnil postup správcu dane, ktorý nespojil obe žiadosti do jednej a všetky tieto skutočnosti nasvedčujú, že správca dane nepostupoval v daňovej kontrole bez zbytočných prieťahov. Takýmto spôsobom boli podľa žalobcu porušené práva žalobcu. Samotné prerušenie daňovej kontroly musí byť vykonané v súlade so zákonom, musí byť účelné a nevyhnutné na preukázanie takých skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a ktoré majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Tento právny inštitút nemôže slúžiť ako nástroj správcu dane na umelé predlžovanie zákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly a získavanie času nad rámec zákonne lehoty na vykonanie daňovej kontroly. Dôsledkom vyššie uvedeného konania správcu dane je nielen to, že Protokol z daňovej kontroly za preskúmavané zdaňovacie obdobia má charakter nezákonne získaného dôkazného prostriedku, teda nemôže byť použitý ako dôkaz v daňovom konaní, ale aj to, že nadväzujúce rozhodnutia žalovaného i správcu dane trpia vadou nezákonnosti, a preto sú dané dôvody na ich zrušenie podľa . V tejto súvislosti žalobca poukázal na niektoré rozhodnutia slovenských súdov, ktoré sa zaoberali prekročením maximálnej lehoty na výkon daňovej kontroly z dôvodu MVI.

16. Žalobca v žalobách v bode V. navrhol, aby správny súd s poukazom na (ďalej len ) priznal správnym žalobám odkladný účinok.

Vyjadrenia žalovaného

17. Žalovaný vo svojich vyjadreniach k žalobám navrhol žaloby zamietnuť. Poukázal na vydané rozhodnutia správcu dane i žalovaného a následne sa vyjadril k žalobným dôvodom. K Rámcovej zmluve uzavretej medzi žalobcom a spoločnosťou FERROSO metal s.r.o. zo dňa 23.04.2010 (ďalej len „Rámcová zmluva") zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutých rozhodnutiach žalovaného a uviedol, že túto zmluvu považuje za neplatnú, pričom na základe absolútne neplatného právneho úkonu

nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru NS SR a Rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu Trenčín . Konštatoval, že Rámcová zmluva je neplatná, pretože ju nepodpísali za žalobcu obaja konatelia. Uviedol, že správca dane preveroval okolnosti jej podpísania iba jedným konateľom žalobcu (Ing. D.), pričom zistil, že vo vyjadrení k Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie r. 2013 žalobca vyhlásil, že konateľ Ing. D. mal byť druhým konateľom Ľ. I. splnomocnený na podpísanie Rámcovej zmluvy zo dňa 30.04.2012 a podľa žalovaného aj Rámcová zmluva zo dňa 23.04.2010 (týkajúca sa plnenia v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach r. 2011) mohla byť podpísaná rovnakým spôsobom, avšak žalobca plnú moc na podpísanie Rámcovej zmluvy v r. 2010 nepredložil. Žalovaný poukázal aj na to, že Rámcová zmluva nebola podpísaná pri osobnom stretnutí zástupcov zmluvných strán dňa 23.04.2010, o čom svedčí potvrdenie notára z 26.01.2011. Pokiaľ žalobca správcovi dane vytkol, že spochybnil skutočnosť, že motorovými vozidlami sa viezol deklarovaný tovar, správca dane poukázal na vykonané zisťovania u deklarovaných prepravcov, ktorí prepravu potvrdili, ale nie tak, ako to tvrdil žalobca, t.j. odberateľovi deklarovanému na faktúrach. Žalovaný poukázal na popis prepravy tovaru v napadnutých rozhodnutiach a konštatoval, že na základe zistených skutočností vyplýva, že žalobca ako dôkaz o oslobodenom dodaní tovaru do iného členského štátu si vyhotovoval CMR doklady, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch potvrdiť aj podpisom a pečiatkou, avšak tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru. Správca dane i žalovaný majú preukázané, že reálne CMR doklady vystavovali prepravcovia a sú potvrdené spoločnosťami, kde sa reálne tovar nakladal, resp. vykladal. Žalovaný konštatoval, že žalobca vytvoril len formálne podmienky dodania tovaru do iného členského štátu, ktoré nezodpovedali reálnemu pohybu tovaru, za účelom získania neoprávnenej výhody v podobe čerpania nadmerných odpočtov zo štátneho rozpočtu, v súvislosti s oslobodeným dodaním tovaru do iného členského štátu deklarovanému odberateľovi. Žalobca disponoval presnými informáciami o nakladaní a vykladaní tovaru a o skutočných odberateľoch tovaru a napriek tomu naďalej zotrval vo vystavovaní faktúr a príslušných dokladov pre FERROSO metal s.r.o. a následne pre personálne prepojenú spoločnosť MIL Group s.r.o., čo podľa žalovaného poukazuje na fakt, že žalobca v súvislosti s deklarovanými obchodnými transakciami pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. nekonal s náležitou starostlivosťou v nadväznosti na konanie v dobrej viere. Žalobca vyhotovoval de facto duplicitné CMR doklady, navyše už k reálne existujúcim, ktoré reálne „cestovali" s preverovanými plneniami a podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a spoločnosť FERROSO metal s.r.o. bola príjemcom tovaru, čo mala na týchto CMR dokladoch aj potvrdiť podpisom a pečiatkou, pričom tieto doklady nezobrazujú skutočný pohyb a prepravu tovaru a ani podpis jediného právoplatného konateľa. Žalovaný poukázal na povinnosti konateľov žalobcu, ktorí sú povinní podľa vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou, v dobrej viere a v súlade so záujmami spoločnosti. Žalobca neplnenie týchto povinností v žalobe nepriamo potvrdil. V prípade osôb p. K., p. Y. a p. S. si žalobca neplnil svoje povinnosti, keď sa len domnieval, že tieto osoby mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke, pričom tento svoj názor ničím nepodložil, ani hodnoverným spôsobom neoveril. Žalovaný poukázal na výpoveď konateľa žalobcu Ing. D. vykonanú na polícii v ČR, kde uviedol, že mená M. T., p. K. mu nič nehovoria, s p. S. nekomunikoval a nevedel, kto bol konečným odberateľom dodávok, pokiaľ boli na niektorých CMR listoch koneční odberatelia uvedení, nikoho z nich nepoznal. Žalovaný uviedol, že čestné prehlásenia M. T. sú ako dôkaz bezvýznamné, nič nedokazujú a správca dane ich vnímal len ako podporný argument. Osoby, ktoré za FERROSO metal s.r.o. a MIL Group s.r.o. konali, neboli ani jeho zamestnancami a ani neboli k týmto osobám predložené plné moci, ktoré by ich na takéto konanie oprávňovali. Hlavný sprostredkovateľ p. V. W. si zo spoločnosti FERROSO metal s.r.o., MIL Group s.r.o. a MAKO trade s.r.o. po niekoľkoročnej spolupráci na nikoho nepamätal. Žalovaný konštatoval, že výkonom daňovej kontroly nebolo zo strany žalobcu preukázané, že by sa bol na Rámcovej zmluvy podpísaný Ing. D. stretol s A. T., Rámcová zmluva bola podpísaná na diaľku. Správca dane poukázal pri výkone daňovej kontroly na to, že daňový subjekt FERROSO metal s.r.o. bol v minulosti preukázateľne účastníkom reťazových spoločností, pričom konateľ tejto spoločnosti M. T., aj personálne prepojené právnické osoby sa spomínajú v účinnom súdnom rozhodnutí Najvyššieho súdu v trestnej veci, i Najvyššieho správneho súdu, kde sa konštatuje účasť spoločnosti FERROSO metal s.r.o. na ďalších reťazových obchodoch, ktoré v konečnom dôsledku poškodili štátny rozpočet ČR. Žalobca komunikoval prostredníctvom p. W. a p. S. s osobami, ktoré vystupovali ako zamestnanci FERROSO metal s.r.o., následne MIL Group s.r.o. a MAKO trade s.r.o., ktorí však nimi preukázateľne neboli. Žalobca mal len názor, nie však preukázateľný dôkaz, že osoby p. K., p. Y. a p. S. mali oprávnenie kupujúceho zastupovať ako konajúci v prevádzke. Žalovaný poukázal na to, že žalobca vzhľadom na dĺžku svojho podnikania, jeho charakter a rozsah, bol znalý pomerov v medzinárodných obchodných aktivitách,

a preto nie je možné ospravedlniť pochybenia žalobcu pri nedostatkoch v CMR, ktorých úplnosť a vierohodnosť je kľúčová pri intrakomunitárnych plneniach v rámci EÚ. Prepravný doklad s neúplnými a nedôveryhodnými údajmi, bez dôkaznej preukázanosti, nemôže byť pri dokazovaní nahradený rôznymi potvrdeniami. Žalovaný poukázal na judikatúru SD EÚ, z ktorej vyplýva, že na získanie oslobodenia od dane znáša dôkazné bremeno dodávateľ tovaru, ktorý musí preukázať, že stanovené podmienky oslobodenia od dane, vrátane podmienok zavedených členskými štátmi na zabezpečenie správnej a jednoduchej aplikácie oslobodení a na zabránenie akémukoľvek daňovému úniku boli splnené. Predloženie falošných faktúr alebo falošných dokumentov, ako aj akákoľvek iná manipulácia s dôkazmi, môže brániť správnemu vyberaniu dane a následne správnemu fungovaniu spoločného systému DPH (rozhodnutie SD EÚ vo veci C-285/09). Z dôvodu, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH na vstupe v zmysle platnej legislatívy a tá mu bola zo štátneho rozpočtu vyplatená, nie je pravdou, keď zmluvný vzťah v tomto prípade medzi žalobcom a FERROSO metal s.r.o. (MIL Group s.r.o. a MAKO trade s.r.o.) žiadny z týchto účastníkov nenapadol, že štát zastúpený finančnou správou nemá spochybňovať povinnosti vyplývajúce zo zmluvy.

18. Žalovaný vo vyjadreniach uviedol, že žalobca nepredložil dôkazy o tom, že dodávky boli uskutočnené tak, ako ich žalobca deklaroval. Pochybenie žalobcu nemôže byť prenesené na stranu správcu dane. Žalovaný poukázal na to, že z dostupných informácií správcu dane mala prepravu zabezpečovať spoločnosť FERROSO metal s.r.o. (MIL Group s.r.o. a MAKO trade s.r.o.) prostredníctvom prepravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o., ale z následných zistení vyplýva, že už na začiatku deklarovaného obchodovania bol prepravca oslovený p. K. W. (t.j. zo strany žalobcu), pričom konateľ tejto spoločnosti B. I. sa nikdy nestretol s nikým zo spoločnosti FERROSO metal s.r.o., miesto nakladania a vykladania preverovaného tovaru zadával prepravcovi p. K. W. a údaje o mieste vykladania a nakladania tovaru ohlasoval vodičom samotný prepravca. Prepravu mal hradiť kupujúci FERROSO metal s.r.o. Nie je však pravdivé vyjadrenie svedka p. V. W., že dopravu preverovaných plnení si zabezpečoval výlučne odberateľ FERROSO metal s.r.o., nebolo preukázané, že tento určil miesto dodania, pretože obchody s FERROSO metal s.r.o. podľa výpovede svedkov Ing. D. a zamestnankyne žalobcu p. Mgr. S. zabezpečoval najprv p. W., ako živnostník, ktorý sprostredkovával bez uzavretej zmluvy obchody pre žalobcu vo vzťahu k FERROSO metal s.r.o., neskôr zamestnankyňa Mgr. Suchá. Rovnako vyjadrenie p. Suchej o objednávkach od rôznych odberateľov v ČR svedčí podľa žalovaného o tom, že žalobca vedel, že tovar je v skutočnosti dodávaný inej spoločnosti, akej boli vystavované daňové doklady - odberateľské faktúry, t.j. vedel, že nie je splnená podmienka s uvedením oslobodenia od DPH v zmysle § 43 Zákona o DPH, pretože tovar bol dodávaný inej spoločnosti, ako bolo deklarované vystavenými faktúrami. Žalovaný uviedol, že v preskúmavanej veci správca dane rozsiahlym dokazovaním náležite spochybnil tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky na oslobodenie od DPH a to, že došlo k zdaniteľnému plneniu takým spôsobom, aký bol uvedený na faktúrach. Nešlo len o poukaz na prepisovanie na prepravných dokladoch, ale aj výpovede osôb podieľajúcich sa na realizácii daňovým subjektom tvrdených plnení, ako aj zistenia z MVI. Akonáhle bola spochybnená dôveryhodnosť údajov uvedených v dokladoch, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo jeho povinnosťou, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne na jeho strane došlo. Žalobca tak neurobil a svoje dôkazné bremeno nezvládol. Neboli preto dôvodné odvolacie námietky týkajúce sa nesprávneho alebo nedostatočného vyhodnotenia žalobcom predkladaných CMR dokladov. Žalovaný uviedol, že správca dane nepripisoval dôkaznú povinnosť iných subjektov (odberateľov žalobcu) na ťarchu žalobcu, požadoval od neho len podložiť svoje tvrdenia pravdivými dôkazmi. Tieto následne preveroval a zistil, že sa nezakladajú na materiálnej pravde a zdaniteľný obchod prebehol inak, ako to deklaroval žalobca. Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca dane obvinil žalobcu z účasti na daňovom podvode, toto nie je pravdivé tvrdenie, pretože k nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia § 43 Zákona o DPH. Žalovaný poukázal na to, že daňový subjekt na to, aby preukázal zodpovedný prístup, má vo vlastnom záujme v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že obchod bol reálne uskutočnený, aby v budúcnosti nemohli vzniknúť pochybnosti, čo však neurobil. Žalovaný mal na základe vykonaných zistení za to, že žalobca vedel, že nekoná v súlade s platnou legislatívou, keď napríklad vyhotovoval k existujúcim závadovým CMR dokladom duplicitné CMR, ktoré už mali viac korešpondovať s regulárnym CMR dokladom. Tieto duplicitné CMR doklady, v ktorých ako dodávateľ vystupuje KOVACO s.r.o. a ako odberateľ FERROSO metal s.r.o. (MIL Group s.r.o. a MAKO trade s.r.o. ) však neobsahujú potvrdenia prepravcu, ktorý by túto prepravu potvrdil. Žalovaný poukázal ďalej na to, že správca dane preveroval tvrdenia žalobcu o naplnení zdaniteľných obchodov, aby mohli byť skutočnosti uvedené v predložených dokladoch akceptované zo strany správcu dane, avšak tieto doklady by museli spĺňať podmienky preukaznosti

hmotnoprávneho nároku na oslobodenie od dane a jeho verifikovateľnosti. Žalobca uplatňujúci si oslobodenie od DPH je pre unesenie dôkaznej povinnosti povinný disponovať takými dôkazmi, ktoré je možno verifikovať. Ak takéto dôkazy žalobca nemal, nemožno tvrdiť, že uniesol svoje dôkazné bremeno a samotné tvrdenia žalobcu neboli preukazujúcim dôkazom, takýmto dôkazom nebola ani predložená faktúra, zmluva a CMR, pokiaľ z nich nevyplývali skutočnosti, ktoré by priamo a overiteľne preukazovali, že k dodaniu/odberu tovaru došlo práve osobou uvedenou v týchto dokladoch. Inak sa stali tieto doklady len vyhlásením žalobcu bez možnosti overenia. Žalovaný zdôraznil, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý musí byť schopný preukázať, že dodanie tovaru bolo skutočne vykonané osobou uvádzanou na predložených faktúrach. V prípade, ak správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, v takom prípade si správca dane svoju dôkaznú povinnosť splnil a je opäť na žalobcovi, aby tieto spochybnenia správcu dane vyvrátil. Žalovaný poukázal na to, že správca dane postupoval v súlade s Uznesením ÚS SR , ako aj s rozhodnutiami NS SR a všeobecných súdov, z ktorých vyplýva, že ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť ním uplatnený nárok uznaný ako oprávnený. Správca dane pri daňovej kontrole preveroval doklady vystavené deklarovaným dodávateľom, pričom daňová kontrola bola zameraná nielen na obsahovú stránku faktúr podľa Zákona o DPH, ale aj na skutkový stav veci, a teda na skúmanie, či došlo k uskutočnenému zdaniteľnému obchodu v zmysle Zákona o DPH, na základe oprávnenosti, hodnovernosti a preukázateľnosti dodania tovaru a následného práva na odpočet DPH. Samotná existencia faktúry, na ktorej je uvedená daň, a teda to, že platiteľ má faktúru vyhotovenú iným platiteľom dane, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru, nezakladá právo na odpočítanie dane uvedenej na faktúre. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje platiteľ. Podľa žalovaného správca dane viedol dokazovanie podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, pričom bol v prípade pochybností uskutočnených zdaniteľných obchodov oprávnený preverovať skutkový stav a zistené skutočnosti premietnuť do napadnutých rozhodnutí. Podľa žalovaného posúdenie skutkového stavu správcom dane a ním prijatý záver boli vecne správne, správca dane postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a inými platnými právnymi predpismi, bol dostatočne zistený skutkový stav, boli správne aplikované príslušné zákonné ustanovenia a daňová kontrola bola vykonaná v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku.

19. K námietke žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkom zistení správcu dane, považoval žalovaný za nepravdivé, pretože správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní postupoval v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom, oboznámil ho so svojimi zisteniami a pochybnosťami dňa 07.06.2019, o čom svedčí Zápisnica o ústnom pojednávaní. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania opätovne vyhodnotil dôkazy získané počas výkonu daňovej kontroly i počas vyrubovacieho konania podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, aby vo veci rozhodol skutkovo a vecne správne. Správca dane správne dospel k záveru, že daňový subjekt nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by zmenili zistenia správcu dane uvedené v Protokole. Žalovaný poukázal na to, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu sa so zamestnancami správcu dane dohodla v Zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 06.06.2019 na termíne písomného vyjadrenia sa k stanovisku správcu dane vzhľadom na jeho rozsah v lehote do 28.06.2019, pričom bola zároveň upovedomená, že k zmene voči zisteniam uvedeným v Protokole z daňovej kontroly z 13.02.2017 po vykonaní zisťovania a preverení nedošlo. V stanovenom termíne sa zástupkyňa žalobcu nevyjadrila, o čom správca dane spísal Zápisnicu dňa 19.11.2019. Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebol oboznámený s výsledkami vyrubovacieho konania. Žalovaný uviedol, že správca dane jednoznačne špecifikoval porušenie Zákona o DPH a žalobca nesplnil podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH. O všetkých zisteniach správcu dane bol žalobca oboznámený dňa 06.06.2019, ku ktorým sa nevyjadril v stanovenej lehote. Žalovaný ďalej poukázal na to, že z dôvodu mimoriadnej situácie Covid-19 a z dôvodu, že dňa 30.09.2020 skončilo prerušenie daňového konania (v zmysle ) navrhnuté žalobcom, správca dane sa dňa 27.10.2020 dostavil k splnomocnenej zástupkyni žalobcu za účelom oboznámenia a spísania Zápisnice o ústnom pojednávaní, pretože sa predtým viac krát pokúšal telefonicky dohodnúť s touto zástupkyňou na termíne ústneho pojednávania, avšak neúspešne, o čom bol spísaný Úradný záznam dňa 29.10.2020. Dňa 27.10.2020 správca dane splnomocnenú zástupkyňu žalobcu informoval o tom, že v zmysle názoru odvolacieho orgánu sa jednoznačne priklonil k porušeniu Zákona o DPH (), splnomocnená zástupkyňa žalobcu však zápisnicu nepodpísala, o čom bol spísaný Úradný záznam zo dňa 29.10.2020. Žalovaný poukázal na to, že v ďalšom konaní správca dane nepotreboval vykonať dokazovanie, len mal v zmysle právneho názoru odvolacieho orgánu odstrániť vady predošlého konania

a správne odôvodniť svoje rozhodnutia, z ktorých by malo byť jednoznačne zrejmé, na akom podklade došlo k nepriznaniu uplatneného nároku. K námietke žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku žalovaný uviedol, že uvedená námietka sa týka iného zdaňovacieho obdobia, ako preskúmaval odvolací orgán. Žalovaný ďalej uviedol, že zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k nevysporiadaniu sa s námietkami, ktoré uvádza žalobca v doplnení žaloby, pretože tieto neboli uplatnené v podanom odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane. Žalovaný sa vysporiadal so všetkými námietkami, o čom svedčia vydané rozhodnutia žalovaného.

20. K uplatneniu § 43 Zákona o DPH žalovaný uviedol, že správca dane uvedené ustanovenie zákona uplatnil zákonne v zmysle platného právneho predpisu. Správca dane a žalovaný poukázali jednoznačne na porušenie § 43 v tom čase platného Zákona o DPH, na základe ktorého nedošlo k nepriznaniu žalobcom uplatneného nároku. Správca dane nepožadoval od žalobcu dôkazy preukazujúce dodanie tovaru pre odberateľa v ČR nad rámec zákona, len žiadal, aby žalobca preukázal reálne dodanie tovaru osobe uvedenej na faktúre, čo žalobca neuniesol. Aj v čase uskutočnenia zdaniteľných obchodov platila zákonná podmienka preukaznosti a materiálnej pravdy uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Skutočnosť, že sa obchod neuskutočnil tak, ako to tvrdí žalobca, žalovaný podrobne popísal v žalobami napadnutých rozhodnutiach. Žalobca si mal v reálnom čase uskutočnenia obchodov získavať dôkazy o tom, že bol obchod reálne uskutočnený, čo neučinil. Žalovaný mal za to, že žalobca vedel, že nekoná v súlade s platnou legislatívou, keď vyhotovoval k existujúcim závadovým CMR dokladom duplicitné CMR, v ktorých ako dodávateľ vystupuje žalobca a ako odberateľ FERROSO metal s.r.o., ktoré však neobsahujú potvrdenie prepravcu, ktorý by túto prepravu potvrdil. K námietke žalobcu, že nemôže niesť zodpovednosť za iný daňový subjekt žalovaný uviedol, že nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby pri dodávke tovaru prijal opatrenia a presvedčil sa, že plnenie, ktoré uskutoční bude skutočne dodané do iného členského štátu a to osobe uvedenej na faktúre. Žalovaný vyslovil nesúhlas s argumentáciou žalobcu, že odovzdaním tovaru dopravcovi došlo k prechodu daňovej povinnosti na odberateľa, nakoľko platiteľ nepreukázal, že tovar bol ním deklarovaným dopravcom prepravený odberateľovi. Žalovaný súhlasil so správcom dane, že platiteľ síce splnil formálnu podmienku spočívajúcu v predložení zákonom vyžadovaných dokladov, avšak tieto neodrážajú skutočný stav, t.j. platiteľom deklarované dodanie tovaru odberateľovi. Žalobca v daňovom konaní prezentoval obchodné transakcie do iného členského štátu, t.j. že malo ísť o intrakomunitárne dodávky, avšak žalovaný zdôraznil, že tieto musia byť spojené s prepravou, ktorá musí byť zrealizovaná a zároveň musí byť tovar odovzdaný odberateľovi uvedenému na faktúre. Z ustanovenia § 43 Zákona o DPH vyplýva, že ak sa jedná o prepravu tovaru pri oslobodení od DPH, je nevyhnutné v daňovom konaní skúmať naplnenie dvoch podmienok a to prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru. Nestačí preto len formálne preukázanie, je nutné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo sa v predmetnom prípade neudialo. V tejto súvislosti poukázal na závery Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-409/04. Z uvedeného rozsudku podľa žalovaného vyplýva nutnosť kvalifikácie dodávky tovaru ako nadobudnutia tovaru vo vnútri Spoločenstva na základe objektívnych dôkazov, ako je existencia fyzického pohybu tovaru medzi členskými štátmi. Na to, aby dodanie tovaru osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte mohlo byť oslobodené od dane, musí sa tovar odoslať alebo prepraviť z jedného členského štátu do druhého členského štátu, pričom v zmysle uvedeného rozsudku žalovaný konštatoval, že podmienka oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu môže byť splnená len vtedy, ak tovar fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a tovar bol platiteľom dane dodaný osobe uvedenej na faktúre a identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Obchodný prípad, ktorý platiteľ považuje za uskutočnené zdaniteľné plnenia, ku ktorým predložil faktúry, medzinárodné nákladné listy (CMR) vzťahujúce sa na zdaniteľný obchod, však podľa žalovaného nespĺňa atribúty daňovej transakcie podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Tieto listiny by podľa žalovaného boli spôsobilé privodiť žalobcovi uplatnenie nároku na oslobodenie dane podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH len za podmienky, že by bolo v daňovom konaní preukázané dodanie tovaru z územia SR do ČR odberateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. Správca dane preukázal, že žalobcom predkladané CMR nie sú vierohodným dokladom o uskutočnení prepravy a dodaní tovaru do ČR. Žalobca preto podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko oslobodenie od DPH pri vývoze sa nevzťahuje na tovar ako taký, t. j. na premet kúpnej zmluvy, ale na dodanie tovaru, teda na daňovú transakciu medzi týmito subjektami aj s preukázaním dodania daňového plnenia nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č.k. z 23.02.2011, v zmysle ktorých dôkazné bremeno

je na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na oslobodenie dane z pridanej hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Žalobca síce nezodpovedá za správanie jeho obchodných partnerov, ale mal by mať vedomosť o tom, či partner, s ktorým uzatvára obchodný vzťah je funkčný a či riadne uskutočňuje podnikateľskú činnosť. Správca dane podľa žalovaného postupoval v súlade s Uznesením Ústavného súdu SR , preukázateľne spochybnil vierohodnosť, pravdivosť, alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom, a preto možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a dostatočne zistil skutkový stav pre prijatie záverov uvedených v prvostupňových rozhodnutiach.

Repliky žalobcu

21. Žalobca vo vyjadreniach k vyjadreniam žalovaného k žalobám uviedol, že žalovaný len zopakoval dôvody uvedené v napadnutých rozhodnutiach žalovaného vo vzťahu k údajnej neplatnosti Rámcovej zmluvy medzi žalobcom a FERROSO metal s.r.o. Opakovane citoval rozhodovaciu prax súdnych autorít, ktorá sa podľa žalobcu na uvedený prípad nevzťahuje, a preto odmietol argumentáciu žalovaného ohľadne účinkov absolútne neplatného právneho úkonu, keďže tieto sú vo väzbe na zistený skutkový stav pre vec relevantné. Vo vzťahu k namietanému nedostatku náležitej starostlivosti zo strany žalobcu žalobca uviedol, že žalovaný sa opakovane snaží navodiť dojem o existencii nejakého podvodného reťazca, ktorého súčasťou mal byť aj žalobca, avšak vzhľadom na zistený skutkový stav tieto úvahy nie sú relevantné, keďže neboli preukázané. Neobstojí záver žalovaného, že žalobca s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu vedel (resp. musel vedieť), že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. Žalovaný nemôže klásť žalobcovi za vinu konanie jeho odberateľa, resp. odberateľov a na podklade domnelého a nepreukázaného nedostatku odbornej starostlivosti založiť nesplnenie podmienok pre oslobodenie od dane u žalobcu. Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci žalobca zotrval na svojej argumentácií uvedenej v správnych žalobách, pričom poukázal na to, že žalovaný sa vo vyjadreniach nevysporiadal najmä s namietaným nesprávnym posúdením veci, s evidentnými procesnými pochybeniami v priebehu konania, ktoré sú podľa žalobcu zásadné pre rozhodnutia vo veci.

22. Žalobca v žalobách týkajúcich sa zdaňovacích období január, marec a december 2011 požiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnym žalobám s poukazom na . Krajský súd v Banskej Bystrici o návrhoch žalobcu o priznanie odkladného účinku správnym žalobám rozhodol Uzneseniami zo dňa 16.09.2021 č.k. -97, -95 a -95 tak, že správnym žalobám priznal odkladný účinok. Rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 29.09.2021.

23. Krajský súd v Banskej Bystrici Uznesením č. k. -116 zo dňa 08.03.2022 spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde vo veci žalobcu KOVACO s.r.o., Veľká Lehota proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu SR, Banská Bystrica pod sp. zn. , a a to s poukazom na .

Posúdenie podstatných zistení a právnym argumentov

24. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového orgánu (správcu dane), vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po preskúmaní vecí dospel k záveru, že žaloby sú dôvodné. Správny súd veci prejednal v súlade s bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie žiaden z účastníkov konania nenavrhol (účastníci konania výslovne uviedli, že nežiadajú nariadenie pojednávania) a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa . Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke tunajšieho súdu dňa 15.02.2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 10.03.2022 ( ).

25. Podľa , (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

26. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

27. Podľa , v znení úč. do 30.09.2012 (ďalej len „Zákon o DPH") (1) Predmetom dane je a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, b) poskytnutie služby (ďalej len "dodanie služby") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby, c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie (ďalej len "členský štát"), d) dovoz tovaru do tuzemska. (2) na účely tohto zákona je a) tuzemskom územie Slovenskej republiky, b) zahraničím územie, ktoré nie je tuzemskom, c) územím Európskej únie tuzemsko a územia ostatných členských štátov, ktoré sú zákonmi týchto členských štátov vymedzené na účely dane ako tuzemsko týchto členských štátov, d) územím tretích štátov územie, ktoré nie je územím Európskej únie.

28. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH dodaním tovaru je prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

29. Podľa § 19 ods. 1, 2 Zákona o DPH (1) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. (2) Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

30. Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 Zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte. (5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4. platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar. (8) Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) do konca šiesteho kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. a) alebo c) v lehote podľa

prvej vety, uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplynula táto lehota.

31. Podľa § 49 ods. 1,2 písm. a/ Zákona o DPH (1) Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. (2) písm. a/ platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

32. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

33. Podľa čl. 1 bod 1 o prepravenej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR) - vyhláška Ministerstva zahraničných vecí č. (ďalej len „") tento Dohovor sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádzajú v zmluve, ležia vo dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom tohto . Toto ustanovenie platí bez ohľadu na trvalé bydlisko a štátnu príslušnosť strán.

34. Podľa dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto .

35. Podľa čl. 5 bod 1 nákladný list sa vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom. Ak to dovoľuje právny poriadok štátu, v ktorom sa nákladný list vystavuje, môžu sa tieto podpisy vytlačiť alebo nahradiť pečiatkami odosielateľa a dopravcu. Prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca.

36. Podľa čl. 6 bod 1 nákladný list musí obsahovať tieto údaje: a) miesto a dátum vystavenia, b) meno a adresu odosielateľa, c) meno a adresu dopravcu, d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia, e) meno a adresu príjemcu, f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, i) náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), j) pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania, k) údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto .

37. Podľa čl. 9 bod 1 nákladný list je, ak sa nedokáže opak, vierohodným dokladom o uzavretí a obsahu prepravnej zmluvy, ako aj o prevzatí zásielky dopravcom.

38. Podľa § 1 Daňového poriadku (1) Tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. (2) Podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1)neustanovujú inak. (3) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1a)ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií. 1b) (4) Ak tak ustanovuje osobitný predpis, 1c) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. 1d) (5) Ak tak ustanovuje osobitný predpis,1e) ustanovenia tohto zákona sa primerane použijú na odvod časti poistného.1f)

39. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 6, 9 Daňového poriadku (1) Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. (2) Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. (3) Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo. (6) Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. (9) Správca dane dbá na to, aby pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely.

40. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 Daňového poriadku (1) Daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2) b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. (2) Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. (3) Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. (4) Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

41. Podľa § 44 ods.1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.1) Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

42. Podľa § 45 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/, g/ Daňového poriadku daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo c) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia, d) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu, e) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní, f) vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, g) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.

43. Podľa § 45 ods. 2 písm. c/, d/, e/ Daňového poriadku kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane tieto povinnosti: c) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou, d) predkladať v priebehu daňovej kontroly záznamy, ktorých vedenie ukladá osobitný predpis, 2)a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady, vo forme požadovanej správcom

dane, ak ich v tejto požadovanej forme vedie, vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia, e) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia,

44. Podľa § 46 ods. 1, 2, 3, 5, 8, 9 písm. a/, ods. 10 Daňového poriadku (1) Daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, druh kontrolovanej dane a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Ak z dôvodu na strane daňového subjektu nemožno daňovú kontrolu začať v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole, je povinný túto skutočnosť oznámiť správcovi dane do ôsmich dní od doručenia oznámenia a dohodnúť s ním nový termín začatia, daňová kontrola však nesmie začať neskôr ako 40 dní od doručenia oznámenia o daňovej kontrole. (2) Ak sa vykonáva daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, daňová kontrola je začatá v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly alebo v deň uvedený v oznámení o daňovej kontrole. Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti musí obsahovať deň začatia daňovej kontroly, miesto výkonu daňovej kontroly, kontrolované zdaňovacie obdobie. Správca dane v oznámení určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. (3) Správca dane je oprávnený začať daňovú kontrolu aj bez oznámenia podľa odseku 1, ak to ustanovuje osobitný predpis, 33)alebo ak o vykonanie daňovej kontroly požiadajú orgány činné v trestnom konaní alebo ak je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. V týchto prípadoch v deň začatia daňovej kontroly zamestnanec správcu dane spíše zápisnicu o začatí daňovej kontroly; v zápisnici o začatí daňovej kontroly musí byť uvedený deň začatia daňovej kontroly, miesto vykonávania daňovej kontroly, predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie. (5) Ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. (8) Zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, 1)zašle správca dane kontrolovanému daňovému subjektu protokol, ktorého súčasťou je výzva na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 30 pracovných dní od doručenia takého protokolu, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov 1)nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 36a) (9) Daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. (10) Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

45. Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5, 6 Daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a) (3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými

prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie. (4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania. (5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. (6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.

46. Podľa § 63 ods. 1, 2, 3, 5 Daňového poriadku (1) ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis 1)neustanovuje inak. (3) Ak tento zákon alebo osobitné predpisy 1)neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, b) číslo a dátum rozhodnutia, c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; 33)ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu, d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu, na ktorý má byť suma zaplatená, e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku, f) vlastnoručný podpis oprávnenej osoby s uvedením jej mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe, neobsahuje vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.20aa) (5) Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

47. Podľa § 68 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku (1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. (2) Správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a) sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b) daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c) sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam.

(3) Ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

48. Námietka nesprávneho právneho posúdenia z dôvodu, že správca dane i žalovaný aplikovali na posúdenie splnenia podmienok oslobodenia od dane neúčinný právny predpis, keď sa žalovaný i správca dane pri právnom posúdení veci opierajú o znenie ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom až od 01.10.2012, je dôvodná. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verenej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje, alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu, alebo aplikoval nesprávny právny predpis, alebo síce použil správny právny predpis, ale tento chybne vyložil, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym právny záverom. Žalobca v preskúmavanom prípade namietal aplikáciu neúčinného právneho predpisu orgánom verejnej správy. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane vyplýva, že orgány verejnej správy v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach január, marec a december 2011 zistili, že žalobca deklaroval dodanie plnení pre svojho odberateľa FERROSO metal s.r.o., v ktorých žalobca vystavil faktúry pre svojho odberateľa, ktoré boli oslobodené od dane v zmysle § 43 Zákona o DHP, pričom orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok oslobodenia od dane vo vzťahu k faktúram vystaveným pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH, nepreukázal, že došlo ku skutočnému zdaniteľnému obchodu so spoločnosťou FERROSO metal s.r.o., a teda si neoprávnene uplatnil oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Z citácie ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH uvedenej v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane je zrejmé, že orgány verejnej správy posudzovali splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.10.2012, podľa ktorého „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa ods. 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom, alebo osobou ním poverenou pre vydanie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom, ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním overenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo odberateľ, toto potvrdenie musí obsahovať: 1/ meno a priezvisko odberateľa, alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska, alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2/ množstvo a druh tovaru, 3/ adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľa, 4/ meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5/ evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.", hoci predmetom daňovej kontroly bola kontrola DPH v zdaňovacom období jednotlivých mesiacov január, marec a december 2011, t.j. na preskúmavaný prípad mali orgány verejnej správy vo vzťahu k preukazovaniu splnenia podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH zo strany žalobcu pri faktúrach za dodanie tovaru pre deklarovaného odberateľa FEROSSO metal s.r.o. Praha (t.j. pri dodaní tovaru do iného členského štátu) aplikovať ust. § 43 Zákona o DPH v znení účinnom do 01.10.2012, ktorý v odseku 5 upravuje, že: „Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1-4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu kópiou faktúry, a

a) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ, alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo iným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia, b) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou, c) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa, alebo ním poverenej osoby, že tovar prepravil do iného členského štátu, d) inými dokladmi, ako napr. zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar". V dôsledku aplikácie neúčinného právneho predpisu orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, a preto je daný dôvod na zrušenie napadnutých rozhodnutí (v spojení s rozhodnutiami správcu dane) s poukazom na .

49. Ďalšie žalobné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodov uvedených v časti III. 1. žalôb (body B-F) správny súd považoval za neopodstatnené. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s Metodickým pokynom Finančného riaditeľstva SR z decembra 2012 (ďalej len „Metodický pokyn") k uplatneniu § 43 Zákona o DPH, správny súd predovšetkým uvádza, že Metodický pokyn vydaný žalovaným nie je všeobecne záväzným predpisom, ale len interným pokynom, a preto ani v prípade, ak by aj žalovaný nepostupoval podľa predmetného Metodického pokynu, nemalo by to za následok vydanie nezákonných rozhodnutí žalovaného. Navyše žalobca v žalobách poukázal len na tú časť Metodického pokynu, ktorá poukazuje na podmienky oslobodenia od dane v zmysle § 43 ods. 1 Zákona o DPH tvrdiac, že tieto podmienky splnil, avšak napadnuté rozhodnutia žalovaného (i rozhodnutia správcu dane) boli založené na tom, že orgány verejnej správy konštatovali, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, 5, 8 Zákona o DPH. Metodický pokyn v časti, na ktorú žalobca (citáciou) poukázal v žalobách, neobsahuje žiadny text týkajúci sa dokladov, ktorými žalobca ako platiteľ dane je povinný preukázať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 a 4 Zákona o DPH, ktoré doklady sú upravené v § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Samotné tvrdenie žalobcu, že splnil podmienky na oslobodenie dodania tovaru od dane uvedené v Metodickom pokyne, a preto majú byť závery žalovaného o nesplnení podmienok na oslobodenie od dane výsledkom nesprávneho právneho posúdenia, nepostačuje na prijatie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Nedôvodná je aj námietka žalobcu, že rozhodnutia žalovaného sú v rozpore s výkladom požiadaviek na preukázanie odoslania tovaru do iného členského štátu na úrovni EÚ a to s poukazom na závery expertnej skupiny k DPH záležitostiam, organizovanej v rámci Európskej komisie na 11. stretnutí dňa 11.09.2015. Žalobca jednak v žalobách neuviedol žiadnu argumentáciu k záväznosti takéhoto Dokumentu pre rozhodovanie žalovaného (či správcu dane) a jednak neuviedol skutkovú súvislosť záverov vyplývajúcich z predmetného Dokumentu s preskúmavaným prípadom. Zo žalobcom citovanej časti Dokumentu vyplýva, že „členské štáty nemôžu klásť na ekonomické subjekty nadmerné požiadavky dôkazu dodania tovaru do iného členského štátu, najmä preukazovanie fyzickej prepravy tovaru do iného členského štátu nemôže viesť k dodatočným formalitám spojeným s prekročením štátnych hraníc a to ani v prípade, ak daňové úrady disponujú dôkazmi zapojenia daňového subjektu do podvodnej transakcie nemôže byť daňové subjekty povinné prijať opatrenia, ktoré idú nad rámec štandardných obchodných praktík", avšak napadnuté rozhodnutia žalovaného neboli založené na tom, že žalobcovi nebolo priznané oslobodenie intrakomunitárneho dodania tovaru od dane z dôvodu jeho zapojenia do podvodnej transakcie, ale na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 ods. 1, 5, a 8 Zákona o DPH. Splnenie podmienok pre priznanie oslobodenia od dane boli správca dane i žalovaný povinní posudzovať z hľadiska podmienok stanovených v Zákone o DPH a to predložením dokladov predpísaných v § 43 ods. 5 Zákona o DPH, t.j. nie z hľadiska kritérií uvedených v žalobcom označenom Dokumente expertnej skupiny, a preto ani tvrdenie žalobcu o tom, že splnil v Dokumente uvedené podmienky (predloženie troch dokumentov potvrdzujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu), nemá žiadny vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného. Pre úplnosť správny súd uvádza, že ustanovenie § 43 ods. 5 Zákona o DPH (v znení účinnom pre toto konanie, t.j. v znení účinnom do 01.10.2012) taxatívne ustanovovalo doklady, ktorými bol žalobca povinný preukazovať splnenie podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Konkrétne v tomto prípade z dokazovania správcu dane vyplýva, že prepravu tovaru pre žalobcom deklarovaného dodávateľa (FERROSO metal s.r.o.) do iného členského štátu mala zabezpečiť iná osoba (odlišná od dodávateľa alebo odberateľa), a preto takýmto dokladom (okrem faktúry) mal byť prepravný doklad, alebo iný doklad o odoslaní, v ktorom muselo byť uvedené miesto určenia. Takto zákonom stanovené požiadavky na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane dokumentami preukazujúcimi prepravu tovaru do iného členského štátu nie

je možné považovať za „nadmerné požiadavky". Žalobca mal povinnosť predložiť doklad o preprave tovaru do iného členského štátu, pričom v prípadne medzinárodnej dopravy je takýmto dokladom CMR doklad (medzinárodný nákladný list), pričom doklad CMR je možné považovať za štandardný doklad. Takýto dôkaz žalobca nemal k dispozícii, resp. žalobcom predložené doklady „CMR" boli správcom dane i žalovaným vyhodnotené ako nevierohodné a nemajúce náležitosti v zmysle vyhl. č. (Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej doprave (CMR)) s tým, že „... žalobca sám vyhotovoval CMR doklady, resp. dával pokyny na ich vyplňovanie, podľa ktorých bol žalobca odosielateľom tovaru a FERROSO metal s.r.o. bol odberateľom tovaru, avšak tieto doklady jednak neboli vyplnené v zmysle a jednak tieto žalobcom vyhotovené „duplicitné" CMR doklady navyše k už reálne existujúcim CMR, ktoré reálne „cestovali" s preverovanými plneniami, nezobrazovali skutočný pohyb, prepravu tovaru."

50. Námietku nesprávneho právneho posúdenia veci žalobca odôvodnil aj tým, že napadnuté rozhodnutia sú v rozpore s formálnymi požiadavkami na uplatnenie oslobodenia od DPH. Žalobca argumentoval, že prepravu tovaru zo Slovenska do Českej republiky zabezpečovala spoločnosť AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. a žalobca bol povinný preukázať splnenie podmienok oslobodenia od dane kópiou faktúr a dokladmi uvedenými v § 43 ods. 1 až 5 Zákona o DPH. S poukazom na znenie citovaného ustanovenia § 43 ods. 5 Zákona o DPH uviedol, že toto ustanovenie v znení účinnom do 01.10.2012, (ktoré malo byť správcom dane i žalovaným v preskúmavaných veciach aplikované) neurčovalo formu ani obsah dokladov preukazujúcich prepravu tovaru do iného členského štátu, ani neobsahovalo požiadavku potvrdenia a prevzatia tovaru odberateľom, určovalo len povinnosť uvedenia miesta určenia na prepravnom doklade. Táto podmienka bola podľa tvrdenia žalobcu splnená predložením CMR a písomného prehlásenia odberateľa v zmysle § 43 ods. 5 písm. c) Zákona o DPH, a preto podľa neho nie je zrejmé, z čoho žalovaný i správca dane dospeli k záveru o nedôveryhodnosti dokladov. Správny súd k tomu uvádza, že tak správca dane, ako i žalovaný v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (odhliadnuc od skutočnosti, že aplikovali nesprávne ust. § 43 Zákona o DPH v znení účinnom od 01.10.2012, keďže predmetom kontroly DPH boli zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011) uviedli skutočnosti, na základe ktorých vyhodnotili žalobcom predložené doklady (okrem iného CMR) ako nevierohodné, a preto námietka nepreskúmateľnosti tejto časti napadnutých rozhodnutí nebola dôvodná. Správny súd súčasne poukazuje na to, že v zmysle § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení účinnom do 01.10.2012 sa na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie od dane okrem faktúry vyžadovalo v prípade, ak bola preprava vykonaná inou osobou než odosielateľom, alebo odberateľom, (ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade), predloženie prepravného dokladu, alebo iného dokladu o odoslaní, v ktorom muselo byť uvedené miesto určenia (§ 43 ods. 5 písm. a/ citovaného zákona). To znamená, že v preskúmavaných veciach nešlo o prípad, keď by sa na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane vyžadovalo od žalobcu predloženie písomného vyhlásenia odberateľa (alebo ním poverenej osoby), ktorý doklad sa vyžaduje len v prípade, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, a preto predloženie „Prehlásenia odberateľa" žalobcom v tomto prípade nemá žiadny právny význam pre posúdenie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane, pretože v preskúmavanom prípade nebolo tvrdené, ani preukázané, že prepravu tovaru vykonal samotný odberateľ (FERROSO metal s.r.o.). Pre úplnosť správny súd poukazuje na to, že hoci p. W. (konajúci ako zástupca žalobcu resp. ako osoba, ktorá mala sprostredkovať dodávky tovaru od žalobcu pre odberateľa FERROSO metal s.r.o.) pôvodne tvrdil, že prepravu tovaru od žalobcu do Českej republiky pre deklarovaného odberateľa zabezpečoval samotný odberateľ t.j. spoločnosť FERROSO metal s.r.o., toto vyjadrenie však bolo spochybnené resp. vyvrátené vykonaným dokazovaním správcu dane (okrem iného výpoveďou konateľa samotného dopravcu p. I., ako aj ním predloženými dokladmi - CMR). K povinnosti preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane dokladmi uvedenými v Zákona o DPH správny súd uvádza, že za relevantný prepravný doklad v prípade medzinárodnej dopravy (v tomto prípade zo Slovenskej republiky do Českej republiky) sa považuje medzinárodný nákladný list (CMR) a to v zmysle o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave (CMR). Podľa dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný list, ktorý sa podľa čl. 5 bod 1 vystavuje v troch pôvodných vyhotoveniach podpísaných odosielateľom a dopravcom, pričom prvé vyhotovenie nákladného listu dostane odosielateľ, druhé sprevádza zásielku a tretie si ponechá dopravca. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca predložil správcovi dane CMR vypísané žalobcom ako odosielateľom opatrené pečiatkou a podpisom zástupcu žalobcu a pečiatkou a podpisom zástupcu príjemcu, avšak tieto CMR neobsahujú predpísané náležitosti v zmysle , v zmysle ktorého nákladný list musí obsahovať tieto údaje: miesto a dátum vystavenia, meno a adresu odosielateľa, meno a adresu dopravcu, miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto

jej určenia, meno a adresu príjemcu, obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich všeobecne uznávané označenie, počet kusov, ich zvláštne značky a čísla, hrubú váhu zásielky, alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru, náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky), pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania a údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto . Žalobcom predložené CMR neobsahujú meno a adresu dopravcu, ani jeho pečiatku a podpis, dátum prevzatia zásielky, ani konkrétne miesto určenia, pričom za „miesto určenia" nemožno považovať údaj uvedený na žalobcom predložených CMR, kde v tejto kolónke bolo uvedené len „Česká republika". CMR listina je doklad o tom, že bola uzatvorená prepravná zmluva medzi odosielateľom alebo prijímateľom a dopravcom v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorý doklad musí obsahovať predpísané náležitosti. Pokiaľ teda žalobca správcovi dane za účelom preukázania splnenia podmienok pre uplatnenie oslobodenia od dane v zmysle Zákona o DPH nepredložil doklady stanovené v Zákona o DPH (prepravný doklad - CMR s vyššie uvedenými náležitosťami), nezvládol dôkazné bremeno na preukázanie skutočností o dodaní tovaru uvedeného na prepravných dokladoch (CMR) adresátovi a na mieste, ktoré malo byť v CMR uvedené a konkretizované v zmysle predtlače (miesto + štát) tak, aby toto miesto určenia bolo overiteľné správcom dane t.j. žalobca nezvládol svoje dôkazné bremeno o splnení podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu. Len doklad (CMR) obsahujúci všetky prepísané náležitosti je spôsobilým dokladom na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností o splnení podmienok pre oslobodenie od dane v zmysle Zákona o DHP. Z administratívneho spisu nevyplýva, a žalobca to ani netvrdil, že by bol správcovi dane predložil iný doklad o odoslaní, v ktorom by bolo uvedené miesto určenia. Správny súd však poukazuje aj na to, že v priebehu daňovej kontroly boli dopravcom predložené nákladné listy (CMR) osvedčujúce prepravu toho istého tovaru v tých istých dňoch, avšak tieto CMR mali odlišné číslovanie, než žalobcom predložené CMR, ako odosielateľ bol označený v niektorých prípadoch žalobca, v niektorých prípadoch iný subjekt, ako odberateľ (príjemca) bol v niektorých prípadoch označený FERROSO metal s.r.o., avšak prevzatie tovaru potvrdil iný subjekt (odlišný od označeného príjemcu - FERROSO metal, s.r.o.) a CMR boli opatrené pečiatkou a podpisom dopravcu. Pre ilustráciu správny súd uvádza, že napr. žalobca predložil správcovi dane faktúru č. 110254 zo dňa 04.03.2011, na ktorej bol ako dodávateľ označený žalobca, ako odberateľ bol označený subjekt FERROSO metal, s.r.o., deň vzniku daňovej povinnosti 04.03.2011, dodávka: plech 15x 2000x6000 mm, 23.700T + doprava 1 ks, v celkovej hodnote 16. 766, - € (záloha na platbu 16 970 €, suma na úradu - 204, €), ďalej predložil dodací list č. 110158 zo dňa 04.03.2011 opatrený pečiatkou a podpisom dodávateľa a odberateľa (FERROSO metal s.r.o.), ako aj CMR č. 0169082 zo dňa 04.03.2011, na ktorom bol vyznačený (otlačkom pečiatky) ako odosielateľ KOVACO s.r.o., Veľká Lehota (žalobca) a ďalej boli rukou vypísané údaje o príjemcovi tovaru FERROSO metal s.r.o., miesto vykládky „Mor. Písek, Česká republika", miesto nakládky „Žilina, Slovensko", č. faktúry 110254, dodací list č. 110158, označenie tovaru: plech 15x2000x6000 mm, 23700 kg, CMR bolo vystavené vo Veľkej Lehote, datované 04.03.2011, bolo opatrené pečiatkou a podpisom odosielateľa (žalobcu) a pečiatkou a podpisom subjektu, ktorý tovar prevzal FERROSO metal s.r.o., bez uvedenia dátumu prevzatia. K predmetnej faktúre boli pripojené aj kópie CMR č. 4127344 (jedna kópia vystavená pre odosielateľa a jedna kópia vystavená pre príjemcu), t.j. CMR s odlišným číslom, než bolo číslo CMR predložené žalobcom. Na kópii CMR pre príjemcu bolo rukou dopísané číslo faktúry 110254, avšak predmetné CMR boli vypísané iným typom písma. Kópia CMR pre odosielateľa neobsahovala vôbec údaj o príjemcovi, miesto vykládky bolo uvedené „M. Písek, CZ" (bez adresy), v kolónke miesto a dátum nakládky tovaru je otlačok pečiatky „Ferona, a.s. Žilina", s podpisom, tovar: plechy 15x2000x6000,23.700kg, bez dátumu, v kolónke odosielateľ bol otlačok pečiatky „Ferona a.s. Žilina" a dátum 04.3.2011, v kolónke podpis a razítko dopravcu je otlačok pečiatky „AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o." a podpis. Na kópii CMR pre príjemcu je ako príjemca uvedený subjekt „FERROSO metal, Praha" (bez adresy a podpisu), ako miesto vykládky je uvedené „M. Písek, CZ" ( bez adresy), v kolónke miesto a dátum nakládky je otlačok pečiatky „Ferona a.s. Žilina", bez podpisu, bez dátumu, tovar: plechy 15x2000x6000, 23700kg, podpis a razítko odosielateľa absentuje, v kolónke podpis a razítko dopravcu je otlačok pečiatky „AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o." a podpis, v kolónke osvedčujúcom prevzatie tovaru je otlačok pečiatky spoločnosti „BRITTERM a.s. Moravský Písek", bez podpisu a bez dátumu prevzatia tovaru. Na CMR predloženom žalobcom aj dopravcom bolo uvedené totožné ev. č. motorového vozidla (4Z2 7713). Z uvedeného príkladu je zrejmé, že predmetné CMR neboli vyhotovené v súlade s a . Tieto doklady o preprave (CMR) vo vzájomnej súvislosti vyhodnotil správca dane i žalovaný v súlade s ich obsahom, keď konštatoval, že predložené doklady (CMR) jednak neboli vyplnené podľa (neobsahovali konkrétne, v rozhodnutiach uvedené, predpísané náležitosti) a jednak CMR predložené

žalobcom vyhodnotil ako „duplicitné" CMR doklady vyhotovené k už reálne existujúcim CMR, ktoré reálne „cestovali" s preverovanými plneniami a ktoré nezobrazovali skutočný pohyb, prepravu tovaru." Vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s takýmto hodnotením dokladov o preprave (CMR) bez toho, aby žalobca uviedol, v čom je takéto hodnotenie nesprávne, nesúladné so zákonom alebo s pravidlami logického uvažovania, alebo v rozpore s ich obsahom, nemôže spôsobiť nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, orgány verejnej správy svoju úvahu pri hodnotení predmetných dokladov uviedli v odôvodneniach svojich rozhodnutí, a preto tvrdenie žalobcu, že nie je zrejmé, prečo orgány verejnej správy doklady (CMR) vyhodnotili ako nedôveryhodné, nemá oporu v odôvodneniach týchto rozhodnutí. Správny súd preto námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z týchto dôvodov vyhodnotil ako nedôvodnú.

51. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného pre nesprávne právne posúdenie veci pre rozpor rozhodnutí so všeobecnými princípmi pri uplatňovaní oslobodenia podľa § 43 Zákona o DPH - výklad ustanovenia v zmysle judikatúry SD EÚ, s argumentáciou uvedenou v bode 11 tohto rozsudku, pričom s poukazom na Rozsudok SD EÚ C-409/04 vo veci Teleos konštatoval, že žalovaný sa v rozhodnutiach nevysporiadal so skutočnosťou, že jeho závery priamo vedú k uloženiu dvojitého zdanenia a k porušeniu neutrality DPH. Podľa žalobcu by bolo v rozpore so zásadou právnej istoty, aby členský štát, ktorý stanovil podmienky na uplatnenie oslobodenia dodávky v rámci Spoločenstva tým, že najmä stanovil zoznam dokumentov, ktoré je potrebné predložiť príslušným orgánom, mohol následne nútiť dodávateľa, aby zaplatil DPH prislúchajúcu na takúto dodávku, ak sa ukáže, že z dôvodu spáchania uvádzanej činnosti nadobúdateľom, o ktorom dodávateľ nevedel a ani nemohol vedieť, tovar prepravila do členského štátu iná osoba, než bola deklarovaná v medzinárodnom nákladnom liste CMR. Správny súd k tomu uvádza, že žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí podrobne uviedol, na ktorých skutočnostiach a dôvodoch boli založené rozhodnutia správcu dane, ktorými bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť rozdiel DPH za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011, a to s odôvodnením, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane v zmysle § 43 Zákona o DPH, keďže nepreukázal, že tovar bol skutočne dodaný a prepravený do iného členského štátu pre osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte uvedenú na odberateľských faktúrach (FERROSO metal s.r.o.). Žalobca poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, z ktorého podľa žalovaného vyplýva, že správca dane náležite spochybnil tvrdenie žalobcu, že boli splnené podmienky na oslobodenie od dane, a to, že došlo k zdaniteľnému plneniu takým spôsobom, aký bol uvedený na faktúrach (spochybnenie vierohodnosti predložených prepravných dokladov, výpovede svedkov, zistenia z MVI). V dôsledku spochybnenia dôveryhodnosti údajov uvedených v žalobcom predložených dokladoch, ktorými tento preukazoval dôvodnosť ním uplatneného nároku, bolo povinnosťou žalobcu, aby v daňovom konaní preukázal, že k realizácii deklarovaného plnenia skutočne došlo tak, ako to tvrdil, avšak žalobca svoje dôkazné bremeno nezvládol. Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí zdôraznil, že žalobcu neobvinil z účasti na daňovom podvode, k nepriznaniu uplatneného nároku zo strany správcu dane došlo z dôvodu porušenia § 43 Zákona o DPH, s ktorým záverom sa žalovaný stotožnil. Z vykonaného dokazovania správcu dane a z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane i žalovaného vyplýva, že žalobca nepredložil zákonom stanovené dokumenty na preukázanie splnenia podmienok na oslobodenie dodávok z tuzemska do iného členského štátu od dane, nejednalo sa teda o prípad, na ktorý (s odvolaním sa na závery bodu 2 rozsudku Teleos) poukázal žalobca v žalobách. Rovnako nerelevantný bol odkaz žalobcu na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-271/06, keďže rozhodnutia žalovaného (v spojení s rozhodnutiami správcu dane) nepripísali žalobcovi zodpovednosť za stratu daňových príjmov spôsobenú správaním tretích osôb, na ktoré nemá žalobca žiadny vplyv (namietajúc nedodržanie zásady proporcionality). Nemožno rovnako súhlasiť s tvrdením žalobcu, že správca dane sa snažil preniesť všetku zodpovednosť za konanie odberateľov na žalobcu. Správny súd poukazuje na ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, v zmysle ktorého daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane, skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, preto je jeho povinnosťou preukázať, že svoj nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť ním uplatnený nárok na odpočet DPH alebo nárok na oslobodenie od dane uznaný ako oprávnený. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH v znení úč. do 01.10.2012 oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou

pre daň v inom členskom štáte. Podľa ods. 5 cit. ustanovenia splnenie podmienok oslobodenia od dane podľa ods. 1-4 je povinný preukázať platiteľ, t.j. žalobca, a to dokladmi presne vymenovanými pod písm. a/ až d/ ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH. Je teda práve na žalobcovi ako platiteľovi DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu EÚ (v tomto prípade do ČR), vedel preukázať, že tovar bol dodaný (odoslaný alebo prepravený) do iného členského štátu EÚ nadobúdateľovi, ktorý je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte (a ktorý je uvedený na žalobcom predložených faktúrach), a to niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 Zákona o DPH, a to v závislosti od toho, či prepravu tovaru vykoná samotný dodávateľ alebo odberateľ, alebo či prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou (treťou) osobou (ako tomu bolo v tomto prípade). V preskúmavaných prípadoch žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol z dôvodov podrobne uvedených v odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaného i rozhodnutí správcu dane. Správny súd preto uvedenú námietku žalobcu považoval za neopodstatnenú.

52. Pokiaľ žalobca v žalobách namietal nesprávny výklad náležitej starostlivosti žalobcu žalovaným (s argumentáciou uvedenou v bode III.1. bod F žalôb a v bode 11 tohto rozsudku), správny súd uvádza, že z obsahu tvrdení žalobcu vyplýva, že sú len vyjadrením vlastných skutkových záverov a prezentovaním vlastných názorov, ktoré predstavujú vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením postupu žalobcu správcom dane (i žalovaným) v súvislosti s overovaním si subjektov, s ktorými alebo prostredníctvom ktorých vykonával kontrolované obchodné transakcie (FERROSO metal s.r.o., resp. osoby, o ktorých tvrdil, že sa oprávnene resp. v dobrej viere domnieval, že konajú v mene deklarovaného odberateľa, ako aj p. W., vo vzťahu ku ktorému žalobca uviedol, že sa na neho spoliehal a dôveroval mu, a preto nemal dôvod vyhľadávať a bližšie skúmať zástupcov, resp. štatutárneho zástupcu odberateľa). Žalobca len všeobecne, a to bez bližšej špecifikácie, tvrdil, že pri obchodných transakciách konal v dobrej viere, zadovážil si dostatok informácií, prijal všetky obvyklé opatrenia, ktoré považoval za rozumné, čím mal preukázať konanie s odbornou starostlivosťou. Takto formulovaná námietka (navyše bez toho, aby žalobca uviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí) resp. takto formulované všeobecné tvrdenia nepostačujú na vyvodenie záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Správny súd skúma zákonnosť napadnutých rozhodnutí len z dôvodov uplatnených v správnych žalobách, nie je oprávnený za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí dopĺňať, špecifikovať, či vyhľadávať z obsahu administratívneho spisu alebo preskúmavaných rozhodnutí. Uvedenú námietku preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

53. Žalobca nedôvodne namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Správca dane vykonal preverovanie, ktorým sa snažil u žalobcu overiť splnenie podmienok na uplatnené oslobodenie od dane (vo vzťahu k deklarovaným dodávkam tovaru do iného členského štátu - ČR pre dodávateľa uvedeného na preverovaných faktúrach v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach r. 2011 - FERROSO metal s.r.o.). Tvrdenia žalobcu ohľadne dodania tovaru odberateľovi do iného členského štátu neboli žalobcom preukázané predložením relevantných, zákonom stanovených listinných dôkazov, ani výpoveďami štatutárneho zástupcu žalobcu, resp. osôb, ktoré konali v mene žalobcu (p. W., p. S.), ktoré správca dane vyhodnotil v súlade s ich obsahom a vo vzťahu k skutkovému stavu zistenému na základe ďalších dôkazov (napr. zistenia z MVI). Z preverovania správcu dane zhodne pre všetky kontrolované zdaňovacie obdobia r. 2011 plynie podstatný skutkový záver, najmä na ktorom bolo v podstate ďalšie posúdenie veci založené, a to, že nebolo preukázané, že žalobca dodal deklarovaný tovar do iného členského štátu a to odberateľovi deklarovanému na faktúrach (FERROSO metal s.r.o.), u ktorého to navyše nebolo možné ani overiť. Orgány verejnej správy podľa správneho súdu dostatočne zistili skutkový stav aj pre vyvodenie záveru, že žalobca nepredložil doklady, ktoré bol povinný predložiť na preukázanie splnenia podmienok pre oslobodenie od dane (hoci následne zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili, keď aplikovali neúčinný právny predpis - ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH v znení úč. od 01.10.2012). Žalobca založil svoju námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu na tom, že správca dane sa uspokojil s nedostatočnými odpoveďami na MVI ohľadne odberateľa FERROSO metal s.r.o., ktorý bol v čase preverovania správcom dane prostredníctvom MVI už nekontaktný. Ďalej na tom, že podľa jeho tvrdenia poukazoval na zistenia z daňovej kontroly žalobcu za r. 2013, v ktorej správca dane prostredníctvom MVI obdržal informácie týkajúce sa spoločnosti FERROSO metal s.r.o. K tomuto tvrdeniu je predovšetkým potrebné uviesť, že nemá oporu v administratívnom spise, z ktorého vyplýva, že žalobca poukazoval len na zistenia správcu dane za mesiace máj, október a november 2011 (t.j. nie na daňovú kontrolu z r. 2013). Správny súd však poukazuje na to, že za situácie, keď žalobca nepredložil správcovi dane doklady požadované Zákonom o DPH na

preukázanie ním uplatneného nároku, t.j. neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení o splnení podmienok na oslobodenie od dane, ani prípadné potvrdenie realizácie dodávok zo strany zástupcu deklarovaného odberateľa by (bez ďalšieho) nepostačovalo na vyvodenie záveru o splnení podmienok na oslobodenie od dane. Pokiaľ žalobca namietal, že správca dane neadresoval Českej finančnej správe prostredníctvom MVI požiadavku na zabezpečenie listinných dôkazov z preverovania spoločnosti FERROSO metal s.r.o., žalobca nekonkretizoval, aký má vplyv táto skutočnosť na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného (i správcu dane), v žalobách neuviedol, aké skutočnosti mali byť týmito listinnými dôkazmi preukázané a napokon ani z administratívneho spisu nebolo zistené, že by žalobca takýto návrh na vykonanie dokazovania správcovi dane predložil a na aké tvrdenia mali byť takéto listinné dôkazy správcom dane zabezpečené. Žalobca v podaných správnych žalobách, okrem svojich názorov, neuviedol žiadny dôvod, ktorý by preukazoval, že skutkové posúdenie bolo urobené v rozpore s obsahom ohodnotených listín, výpovedí osôb, resp. s obsahom na veci sa vzťahujúceho administratívneho spisu, alebo v rozpore so zásadami logického uvažovania. Všeobecné tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené relevantnými dôkazmi, alebo podkladmi, tak predstavujú len vyjadrenie jeho nesúhlasu so závermi žalovaného, resp. s vyhodnotením dôkazov, čo nepostačuje na to, aby mohol správny súd dospieť k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.

54. Žalobca v žalobách namietal, že skutkový stav, ktorý vzali správca dane i žalovaný za základ svojich rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom oporu, argumentujúc, že si orgány verejnej správy nesprávne vyložili štandardné dojednania v Rámcovej zmluve, najmä ustanovenia o prevode a nadobudnutí vlastníckeho práva. Takto formulovaná námietka je všeobecná, keďže žalobca jednak neuviedol, aký má vplyv táto skutočnosť na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a jednak neuviedol, v čom sa žalovaný resp. správca dane mýlia pri vyhodnotení tohto žalobcom predloženého dôkazu a z akých dôvodov. Uvedená námietka tak predstavuje len vyjadrenie všeobecného nesúhlasu žalobcu, ktoré nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobca ďalej tvrdil, že správca dane nie je oprávnený vykladať ustanovenia , avšak neuviedol k tomuto tvrdeniu žiadnu argumentáciu. Správy súd pre úplnosť k tomuto tvrdeniu uvádza, že správca dane i žalovaný sú oprávnení vyhodnocovať žalobcom predložené dôkazy a Rámcovú zmluvu vyhodnotili ako jeden z dôkazov predložených žalobcom. Tvrdenie žalobcu je len vyjadrením nesúhlasu s týmto vyhodnotením. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nemôže byť postihovaný za neplnenie povinností odberateľa, správny súd uvádza, že rozhodnutia správcu dane i žalovaného boli založené na tom, že žalobca nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie podmienok stanovených Zákonom o DPH na oslobodenie od dane; t. j. dôvodom nepriznania uplatneného oslobodenia od dane napadnutými rozhodnutiami nebolo nesplnenie povinností odberateľom žalobcu. Uvedenú námietku žalobcu preto správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. Žalobca v žalobách ďalej namietal nespreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí pre nedostatok dôvodov. Argumentoval, že v podaných odvolaniach i v daňovom konaní poukázal na priebeh daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011 a jún 2013 a tvrdil, že v rámci týchto daňových kontrol žalobca predložil „skoro totožné dôkazy", ako v prípade kontrolovaných zdaňovacích období (január, marec a december 2011), kde poukázal na dlhodobý právny vzťah s odberateľom FERROSO metal, s.r.o. a tvrdil, že skutkový stav vo všetkých prípadoch bol zhodný. Žalobca namietal, že žalovaný sa s námietkou žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku nedostatočne vysporiadal, pričom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR týkajúce sa povinnosti orgánov verejnej správy náležite odôvodniť svoje rozhodnutia. Takéto tvrdenie žalobcu, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, nepostačuje na vyvodenie záveru o nespreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku v odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodlo. Z obsahu odôvodnení napadnutých rozhodnutí vyplýva, že preskúmavané rozhodnutia obsahujú zákonom stanovené náležitosti. Rozhodnutie orgánov verejnej správy môže byť nepreskúmateľné z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti alebo nedostatku dôvodov. Správy súd k citácii rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu ČR žalobcom v žalobách týkajúceho sa povinnosti riadne odôvodniť rozhodnutie orgánu verejnej správy, poukazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom sa Najvyšší súd SR zaoberal otázkou nepreskúmateľnosti administratívneho rozhodnutia, pričom dospel k nasledovnému záveru: „...nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i

to, že v rozhodnutí absentujú skutočnosti, ktoré viedli správny orgán k rozhodnutiu. Nespreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie však na dielčích nedostatkoch odôvodnenia. Musí ísť pritom o vady skutkových zistení, o ktoré sa opierajú rozhodovacie dôvody. Za takéto vady možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípade na dôkazoch získaných v rozpore so zákonom, alebo prípady, kedy nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané". Napadnuté rozhodnutia vyššie uvedenými chybami netrpia. Žalovaný sa v napadnutých rozhodnutiach v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou správcu dane uvedenou v prvostupňových rozhodnutiach, pričom rozhodnutia správcu dane vyhodnotil ako vecne správne. Napadnuté rozhodnutia obsahujú vo svojich odôvodnenia všetky skutkové zistenia, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody, boli opísané a vyhodnotené dôkazy vykonané počas daňovej kontroly i vyrubovacieho konania, zistené skutkové závery boli právne posúdené tak, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane podľa § 43 Zákona o DPH. Rozhodnutia žalovaného obsahujú podstatné námietky žalobcu a aj to, ako sa s nimi žalovaný vysporiadal, uviedol svoju argumentáciu k jednotlivým odvolacím námietkam tak, ako je uvedené v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí (viď body 7-9 tohto rozsudku). Žalobca v žalobách konkrétne namietal len skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal dostatočne s odvolacou námietkou žalobcu ohľadom uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Z odôvodnenia napadnutých rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa s touto odvolacou námietkou vysporiadal s tým, že uvedená námietka sa týka iného zdaňovacieho obdobia, než preskúmaval žalovaný ako odvolací orgán. Správny súd vo vzťahu k žalobcovej námietke uvádza, že tvrdenie žalobcu v žalobách, že žalobca v daňovom konaní a v odvolaniach proti rozhodnutiu správcu dane poukazoval na priebeh a výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie obdobie jún 2013, nemá oporu v administratívnom spise, keďže v odvolaniach žalobca poukazoval len na daňové kontroly vykonané u žalobcu za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011. Žalobca v žalobách uviedol, že v týchto daňových kontrolách predložil „skoro totožné doklady", avšak tieto doklady nekonkretizoval, ani nepoukázal na ich obsah, ani neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že sa jedná o „totožný skutkový stav" ako v preskúmavaných prípadoch. Za takejto situácie spôsob, akým sa žalovaný vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne uplatnenia § 3 ods. 9 Daňového poriadku nespôsobuje nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného (a to aj s poukazom na to, že ani prípadné čiastkové nedostatky odôvodnenia nespôsobujú nezákonnosť napadnutých rozhodnutí). Správny súd pre úplnosť uvádza, že z obsahu Protokolov z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj, október a november 2011, resp. jún 2013, ktoré predložil žalobca v prílohe správnych žalôb, nie je zrejmé, aké doklady boli žalobcom predložené, ani aký bol ich obsah, preto nemožno bez ďalšej konkretizácie (zo strany žalobcu) posúdiť, či sa jednalo o totožný skutkový stav, ani či boli predložené „skoro totožné dôkazy" (ani ich obsah) a správny súd ani nemôže v tomto preskúmavacom konaní posudzovať splnenie podmienok na priznanie oslobodenia od dane resp. odpočtu DPH v iných konaniach, za iné zdaňovacie obdobia, ak žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, z ktorých by prípadne vyplývala povinnosť orgánov verejnej správy postupovať podľa § 3 ods. 9 Daňového poriadku. Navyše z predložených Protokolov z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia máj a november 2011 a jún 2013 vyplýva, že v týchto prípadoch nebol zistený žiadny rozdiel dane oproti podaným daňovým priznaniam, a preto správcom dane ani neboli vydané žiadne rozhodnutia, ku ktorým by mal správca dane povinnosť s poukazom na § 3 ods. 9 Daňového poriadku prihliadnuť. Z Protokolu z daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie október 2011 vyplýva, že bol zistený rozdiel DPH, avšak nejednalo sa o dodávky pre odberateľa FERROSO metal s.r.o. (jednalo sa o dodanie dodávok z trojstranného obchodu medzi inými subjektami). Obdobne ako v žalobách, žalobca aj v podaných odvolaniach len všeobecne poukázal na daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobia máj, október a november 2011 a všeobecne tvrdil, že boli predložené „rovnaké doklady" ako v preskúmavaných prípadoch. Pokiaľ žalobca v odvolaniach nepoukázal na daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie jún 2013, žalovaný sa nemal ani povinnosť so závermi uvedenej daňovej kontroly a žalobcom v nej predloženými daňovými dokladmi vysporiadať. Pokiaľ žalobca v žalobách len všeobecne tvrdil, že predložil všetky doklady, takéto tvrdenie je len vyjadrením jeho nesúhlasu s hodnotením správcu dane i žalovaného. Rovnako všeobecná je i námietka žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal „so všetkými návrhmi žalobcu". Pokiaľ žalobca tvrdil, že správca mu neoznačil, aké dôkazy má predkladať, správny súd uvádza, že žalobca má povinnosť predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak správca dane nemá povinnosť označovať dôkazy, ktorými má žalobca svoje tvrdenia preukazovať, keďže takáto povinnosť mu z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva. Pokiaľ žalobca v žalobách poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. je potrebné konštatovať, že tento rozsudok nie je v preskúmavanom prípade aplikovateľný, keďže predmetom uvedeného rozsudku bolo preskúmanie rozhodnutí orgánom verejnej správy týkajúcich sa uplatneného

vrátenia nadmerného odpočtu DPH subjektom, u ktorého bolo zistené, že sa zapojil do podvodného reťazca DPH. V preskúmavanom prípade boli rozhodnutia správcu dane i žalovaného založené na nepreukázaní splnenia podmienok na oslobodenie od dane žalobcom resp. bolo konštatované porušenie ust. § 43 Zákona o DPH. Rovnako neaplikovateľný na preskúmavané veci je aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Z uvedených dôvodov správny súd námietku nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.

56. Žalobca v žalobách napokon namietal procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu daňového konania z dôvodov špecifikovaných v bode III.5 žalôb a v bode 15 tohto rozsudku. Tvrdil, že správca dane pri výkone daňovej kontroly závažne porušil ustanovenia Daňového poriadku, ktorý postup má za následok nezákonnosť rozhodnutí a predstavuje zásah do práv žalobcu. Predovšetkým namietal, že daňová kontrola trvala od 09.06.2015 do 14.02.2017, t.j. 616 dní, a teda správca dane významne presiahol zákonnú lehotu na jej vykonanie stanovenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku, a to najmä z dôvodu podania dvoch žiadostí o MVI. Žalobca nenamietal potrebu vykonania MVI, ani súvisiaceho prerušenia daňovej kontroly, namietal však „obštrukčný spôsob", akým správca dane opakovane prerušoval daňovú kontrolu, neúčelnosť niektorých vykonaných úkonov a celkovú pasivitu správcu dane pri výkone daňovej kontroly, v čom videl porušenie § 44 ods. 1 a 3 ods. 2 Daňového poriadku. Dôsledkom takéhoto postupu podľa žalobcu Protokol z daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011 má charakter nezákonného dôkazného prostriedku, nemôže byť použitý v daňovom konaní a aj naň nadväzujúce rozhodnutia sú rovnako nezákonné. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že predpokladom zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí je zákonnosť postupu daňových orgánov, ktorý predchádzal ich vydaniu. Správny súd po preskúmaní žalobami napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane, ako aj po preskúmaní ich procesného postupu, vrátane postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly za kontrolované zdaňovacie obdobia január, marec a december 2011 zistil, že orgány verejnej správy postupovali v súlade s ustanoveniami Daňového poriadku. Z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január, február, marec, apríl, jún, júl, august, september a december 2011 začala u žalobcu dňa 09.06.2015 na základe Oznámenia o vykonaní daňovej kontroly správcom dane zo dňa 13.05.2015 (doručeného žalobcovi dňa 18.05.2015). Správca dane daňovú kontrolu prerušil Rozhodnutím č. 21105524/2015 zo dňa 28.10.2015 (ďalej aj „Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z 28.10.2015"), v ktorom uviedol, že prerušuje daňovú kontrolu v zmysle § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to preverenie dodania tovaru do iného členského štátu EÚ prostredníctvom žiadosti o MVI (formulár SCAC „2004"). Podľa predmetného rozhodnutia bola daňová kontrola prerušená odo dňa 30.10.2015 do prijatia odpovede z MVI. Správca dane vo výroku predmetného rozhodnutia zároveň uviedol, že bude v kontrole pokračovať, len čo pominú dôvody, pre ktoré sa kontrola prerušila a že počas prerušenia kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že správca dane zaslal na základe čl. 7 a nasl. Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH (ďalej aj „Nariadenie č. 904/2010") dňa 15.10.2015 žiadosť Českej finančnej správe č. 1427078/2015 o poskytnutie informácií týkajúcich sa deklarovaného odberateľa žalobcu (FERROSO metal s.r.o.). Daňová kontrola bola prerušená do dňa doručenia odpovede na MVI, t.j. do dňa 18.05.2016. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená od 30.10.2015 do 18.05.2016, t.j. 198 dní, pričom s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ktoré ustanovenie sa v zmysle § 46 ods. 10 veta druhá Daňového poriadku primerane použije na prerušenie daňovej kontroly, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty podľa Daňového poriadku neplynú. Správca dane dňa 08.09.2016 zaslal žalobcovi Oznámenie podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku (doručené žalobcovi dňa 12.09.2016), že dňa 18.05.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Z administratívneho spisu správny súd ďalej zistil, že správca dane dňa 12.10.2016 požiadal Českú finančnú správu žiadosťou o MVI č.1607821/2016 o poskytnutie informácií týkajúcich sa dopravcu AUTODOPRAVA BACHAN s.r.o. (preverenie prepravy tovaru). Následne správca dane daňovú kontrolu opätovne prerušil Rozhodnutím č. 104178169/2016 zo dňa 26.10.2016 (ďalej aj „Rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly z 26.10.2016") podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku z dôvodu, že je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu a to preverenie dodania tovaru do iného členského štátu EÚ prostredníctvom žiadosti o MVI. Daňová kontrola bola prerušená odo dňa 28.10.2016 do prijatia odpovede z MVI, konkrétne do dňa 19.12.2016. Z uvedeného vyplýva, že daňová kontrola bola prerušená 52 dní. Správca dane dňa 21.12.2016 zaslal žalobcovi Oznámenie podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku (doručené žalobcovi dňa 27.12.2016), že dňa 19.12.2016 pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila a správca

dane pokračuje vo výkone daňovej kontroly. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku dňa 14.02.2017 doručením Protokolu zo daňovej kontroly zo dňa 13.02.2017 žalobcovi (resp. jeho splnomocnenému zástupcovi). Vychádzajúc z celkového času trvania daňovej kontroly, po zohľadnení času, počas ktorého bola daňová kontrola zákonne prerušená v zmysle § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku (v rozsahu 250 dní), správny súd konštatuje, že celkový čas trvania daňovej kontroly nepresiahol zákonom stanovenú jednoročnú lehotu v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku (daňová kontrola prebiehala v období od 09.06.2015 do 30.10.2015, v období od 19.05.2016 do 28.10.2016 a v období od 20.12.2016 do 14.02.2017, t.j. 363 dní). Nebola preto dôvodná námietka žalobcu o prekročení zákonnej lehoty na výkon daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku, ani námietka, že Protokol z daňovej kontroly nadobudol povahu nezákonného dôkazného prostriedku, ktorý by nebolo možné v daňovom konaní použiť a z tohto dôvodu nie je možné ani dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí žalovaného (v spojení s rozhodnutiami správcu dane).

57. Žalobca v žalobách poukázal na to, že správca dane prerušil daňovú kontrolu Rozhodnutím zo dňa 28.10.2015 (odôvodneným potrebou zaslania žiadosti o MVI z dôvodu preverenia deklarovaného dodania tovaru do iného členského štátu), hoci správca dane mal podľa tvrdenia žalobcu informácie o zdaniteľných obchodoch žalobcu v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach už od začiatku daňovej kontroly, kedy žalobca predložil správcovi dane doklady a vysvetlenia, a preto nie je podľa jeho zrejmé, prečo správca dane požiadal o MVI až po štyroch mesiacoch od začatia daňovej kontroly, s jej následným prerušením. Správny súd k tomu uvádza, že správca dane je v zmysle § 44 ods. 1 Daňového poriadku oprávnený daňovou kontrolou zisťovať alebo preverovať skutočnosti pre správne určenie dane, alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov, a teda aj v prípade, ak by aj bol žalobca predložil správcovi dane pri prvom úkone (Zápisnica zo dňa 09.06.2015) všetky relevantné dôkazy (čo sa však v preskúmavanom prípade nestalo), bol správca dane oprávnený verifikovať tvrdenia žalobcu a ním predložené dôkazy. Správca dane vedie dokazovanie, sám určuje aké dôkazné prostriedky zvolí a určuje aj poradie jednotlivých úkonov vykonávaných počas daňovej kontroly. Navyše, pokiaľ žalobca uviedol, že z rozhodnutí správcu dane nie je zrejmé, prečo správca dane požiadal o výmenu informácii až po štyroch mesiacoch od začatia daňovej kontroly, v žalobách neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného i správcu dane, a to za situácie, kedy celková dĺžka trvania daňovej kontroly nepresiahla zákonom stanovenú jednoročnú lehotu na jej konanie (viď bod 56 tohto rozsudku). Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR vyplýva, že dôvod prerušenia daňovej kontroly pre dožiadanie prostredníctvom žiadosti o MVI je ústavne konformný spôsob odôvodnenia prerušenia daňovej kontroly a nejde o postup svojvoľný, odporujúci účelu a zmyslu aplikovateľných noriem. Napríklad z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR publikovaného pod č. 60 v Zbierke v súdnych rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 7/2016 vyplýva, že „...ak správca dane preruší výkon daňovej kontroly za účelom realizácie MVI .... ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu a prepravcovi tovaru". Ak správca dane prerušil daňovú kontrolu za účelom realizácie MVI, prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupoval do súkromnej autonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva, ani nepožadoval od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona pre dosiahnutie účelu daňovej kontroly, pretože počas prerušenia daňovej kontroly správca dane nevykonával žiadne úkony. Správca dane využitím inštitútu MVI overoval podklady potrebné pre správne alebo úplné určenie dane. V preskúmavanom prípade išlo o výmenu informácii uskutočnenú podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 zo dňa 07.10.2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti DPH. MVI v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych obchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi Českej republiky a Slovenskej republiky spolupracujúcimi na základe citovaného Nariadenia, ktoré je záväzné a priamo aplikovateľné v členských štátoch EÚ. Toto Nariadenie svojím obsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských štátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri uskutočňovaní správneho systému DPH a kontrole riadneho uplatňovania DPH najmä pri transakciách v rámci Spoločenstva a v boji proti podvodom súvisiacim s DPH (čl. 1 Nariadenia Rady). Podľa správneho súdu je teda legitímne, ak správca dane využije inštitút MVI a preverí skutočnosti podstatné a rozhodujúce pre posúdenie vecí a za tým účelom preruší daňovú kontrolu. Takýto postup preto nemožno považovať za postup v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe poukázal ďalej na to, že prvé prerušenie daňovej kontroly trvalo cca 7 mesiacov, avšak správca dane napriek prekročeniu maximálnej šesťmesačnej lehoty na realizáciu MVI v zmysle Smernice Rady 2011/16/ EÚ z 15. 02.2011 v spojitosti so , rovnako ako maximálnej trojmesačnej lehoty v zmysle Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 neurgoval

českých kolegov s odpoveďou na žiadosť o MVI. Správny súd k tomu uvádza, že žalobca v žalobách neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí žalovaného, neuviedol ani, ktorú konkrétnu povinnosť správca dane porušil. Takto formulovaná námietka neumožňovala súdny prieskum uvádza, že tento zákon upravuje postup a podmienky, podľa ktorých príslušný orgán SR v záujme zabezpečenia správneho vyrubenia daní a platenia daní poskytuje, požaduje, alebo prijíma medzinárodnú pomoc a spoluprácu pri správe daní ( citovaného zákona). Ustanovenie citovaného zákona ukladá povinnosť príslušnému orgánu SR poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu členského štátu najneskôr v lehote 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o poskytnutie informácie, t.j. citované ustanovenie ukladá 6 mesačnú lehotu slovenskému príslušnému orgánu, v prípade, ak je požiadaný príslušným orgánom iného členského štátu na poskytnutie požadovanej informácie. Z citovaného ustanovenia teda nevyplýva povinnosť poskytnúť požadovanú informáciu príslušnému orgánu iného členského štátu na základe žiadosti slovenského príslušného orgánu. Nedodržaním 6 mesačnej lehoty na poskytnutie informácie iným orgánom členského štátu (v prípade predmetnej daňovej kontroly týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia január, marec a december 2011 daňovým orgánom Českej republiky - Českej finančnej správy) pre príslušný orgán SR (správcu dane) nemohlo dôjsť k porušeniu ustanovení Pokiaľ žalobca poukazoval na ustanovenia Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010, správny súd konštatuje, že predmetné Nariadenie stanovuje lehoty na vybavenie žiadosti o MVI, resp. na poskytnutie informácií uvedených v čl. 7 a 9 najneskôr v lehote 3 mesiacov (čl.10), tieto lehoty sú však záväzné pre dožiadaný orgán iného členského štátu EÚ. To, že dožiadaný orgán pri vybavovaní žiadosti o MVI nepostupuje v súlade s uvedeným Nariadením a nedodrží maximálnu lehotu na vybavenie žiadosti stanovenú Nariadením neznamená, že správca dane je povinný po márnom uplynutí lehoty stanovenej Nariadením pokračovať v daňovej kontrole. Táto povinnosť správcovi dane nevyplýva ani u ustanovení Daňového poriadku a ani z ustanovení predmetného Nariadenia, pričom správca dane ako orgán verejnej správy môže konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon ( SR). Správny súd ďalej uvádza, že dodržanie lehôt dožiadaným orgánom iného členského štátu EÚ správca nemôže ovplyvniť. neustanovuje v maximálnu možnú lehotu prerušenia daňového konania alebo daňovej kontroly, na ktorú sa ust. Daňového poriadku o prerušení daňového konania v zmysle Daňového poriadku primerane použije. teda s prekročením lehoty uvedenej v čl. 10 Nariadenia nespája žiadne účinky. Z ust. Daňového poriadku nie je možné vyvodiť ani to, že po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v čl. 10 Nariadenia pominú dôvody prerušenia daňovej kontroly. Inak povedané, za situácie, keď lehoty na získanie daňových informácií formou dožiadania príslušných orgánov daňovej správy iných členských štátov EÚ neboli dodržané v zmysle čl. 10 Nariadenia, ako tomu bolo v preskúmavanom prípade (v prípade prvej žiadosti o MVI), vychádzajúc z legitímneho účelu inštitútu prerušenia daňového konania, resp. daňovej kontroly, ktorým je potreba získania informácií slúžiacich na preverenie daňovej povinnosti alebo uplatneného odpočtu DPH alebo uplatneného oslobodenia od dane, je žiadúce mať na zreteli, že úpravou dĺžky trvania daňovej kontroly (podľa Daňového poriadku najviac jeden rok odo dňa jej začatia) alebo úpravou dĺžky prerušenia daňovej kontroly (ktorá dĺžka nie je stanovená), s prekročením procesných lehôt stanovených na uskutočnenie MVI nespája žiadne účinky. Rovnako nespája žiadne účinky s takým postupom správcu dane, ktorý v prípade nedodržania stanovených maximálnych lehôt na poskytnutie požadovaných informácii orgánom iného členského štátu EÚ, uvedený orgán iného členského štátu neurguje v súvislosti s vybavením odpovede na jeho žiadosť. Pre úplnosť správy súd poukazuje na to, že v zmysle čl. 2 ods. 2 žalobcom citovanej Smernice Rady 2011/16/EÚ z 15.02.2011 sa táto neuplatňuje na DPH a clá ani na spotrebné dane, na ktoré sa vzťahujú iné právne predpisy Únie o administratívnej spolupráci medzi členskými štátmi. Pokiaľ žalobca poukázal na „výpovednú hodnotu" samotnej odpovede na žiadosť o MVI vo vzťahu k odberateľovi FERROSO metal s.r.o., žalobca jednak neuviedol, aký má táto skutočnosť vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí a jednak takto formulované tvrdenie predstavuje len vyjadrenie nesúhlasu žalobcu s hodnotením uvedenej odpovede na MVI správcom dane, čo samé o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.

58. Žalobca v žalobách ďalej uviedol, že mu nie je jasné, prečo správca dane žalobcovi oznámil pominutie dôvodov na prvé prerušenie daňovej kontroly až o 112 dní a poukázal aj na obdobie, počas ktorého správca dane podľa žalobcu nevykonal reálne úkony, čo považoval za „ľahostajný prístup správcu dane, a nehospodárne vedenie daňového konania". Žalobca súčasne položil otázku, čo vlastne

počas obdobia nečinnosti správca dane robil. Uvedené všeobecné konštatovania (otázky) informačného charakteru predstavujú len polemiku a subjektívne názory žalobcu na ním nastolené otázky bez toho, aby konkretizoval, čo tieto názory znamenajú pre zákonnosť napadnutých rozhodnutí. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je preskúmanie zákonnosti jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami, aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je však ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je v súlade s daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (s výnimkou prípadov uvedených v ). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti sám vyhľadávať a za žalobu tak dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne žalobcom uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad, a vôbec nie postupovať pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. Úlohou správneho súdu je v medziach žalobných bodov posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi. Úlohou žalobcu je tak v správnej žalobe sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa žalovaný alebo správca dane mýli, s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, čo v danom prípade žalobca nezvládol. Na základe formulácie vyššie uvedených námietok uvedenej v správnych žalobách správny súd preto nemohol vykonať prieskum zákonnosti napadnutých rozhodnutí.

59. Správny súd v tejto súvislosti opakovane poukazuje na to, že skutočnosť, že správca dane požiadal o MVI dvomi žiadosťami a následne 2x prerušil daňovú kontrolu, za situácie, že daňová kontrola bola vykonaná v zákonom stanovenej jednoročnej lehote, nemá žiadny vplyv na jej zákonnosť, ani na zákonnosť následne vydaných napadnutých rozhodnutí správcu dane i napadnutých rozhodnutí žalovaného. Z administratívneho spisu vyplýva, že účelom prerušenia daňovej kontroly bolo získanie informácií potrebných pre správne určenie dane. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, je správca dane aj prostredníctvom MVI oprávnený preverovať skutočnosti týkajúce sa splnenia podmienok pre oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu pre deklarovaného odberateľa, ako aj skutočnosti týkajúce sa prepravy uvedeného tovaru do iného členského štátu. Rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly boli vydané v súlade s ust. § 61 ods. 1 Daňového poriadku. Ak správca dane zákonom stanoveným spôsobom prerušil výkon daňovej kontroly za účelom MVI, počas prerušenia daňovej kontroly lehoty s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku neplynú a správca dane počas prerušenia daňovej kontroly nevykonáva žiadne úkony vo vzťahu k daňovému subjektu - žalobcovi. Počas prerušenia daňovej kontroly teda správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu, neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo zákona na účely výkonu daňovej kontroly. Naopak, v prípade zistenia dôvodných pochybností o žalobcom deklarovanom dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ správca dane plní svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t.j. s využitím MVI overuje podklady potrebné pre správne a úplné určenie dane. Ide o legitímnu činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej sa do jeho dispozičnej sféry dostanú informácie o odberateľovi žalobcu, prípadne o prepravcovi resp. dopravcovi tovaru. Správny súd poukazuje na to, že oprávnenie správcu dane prerušiť daňovú kontrolu a úvaha s tým spojená, majú svoje limity determinované odôvodnenosťou, účelnosťou a primeranosťou samotnej dĺžky prerušenia daňovej kontroly v konkrétnom prípade. Hranice v tomto smere určuje správcovi dane predovšetkým zásada proporcionality, v zmysle ktorej je správca dane povinný v každom jednom prípade individuálne zhodnotiť a posúdiť nutnosť prerušenia daňovej kontroly, ako aj povahu a obsah informácií, ktoré môžu byť potenciálne získané prostredníctvom MVI. V preskúmavanom prípade správca dane vyššie uvedeným spôsobom postupoval. Žalobcove tvrdenie, že správca dane v tomto prípade „svojvoľne a neefektívne naťahoval daňovú kontrolu resp. predlžoval zákonnú dĺžku trvania daňovej kontroly a získaval čas nad rámec zákonnej daňovej kontroly využitím inštitútu prerušenia daňovej kontroly", predstavuje len vyjadrenie názoru žalobcu na postup správcu dane v preskúmavanom prípade bez toho, aby uviedol konkrétne skutočnosti osvedčujúce prijatie ním prezentovaného názoru. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ani tvrdenie žalobcu, že takýmto postupom správcu dane (v súvislosti s opakovaným prerušením daňovej kontroly) boli významne porušené garantované práva žalobcu ako daňového subjektu, nemajú oporu v administratívnom spise,

postupe správcu dane a ani v odôvodneniach napadnutých rozhodnutí. Na zákonné prerušenie daňovej kontroly je potrebné prihliadať, a preto prerušenie daňovej kontroly vyvolalo účinky predpokladané v § 61 ods. 5 Daňového poriadku a to neplynutie lehôt počas doby prerušenia daňovej kontroly. Z uvedeného dôvodu je potrebné prihliadať na prerušenie daňovej kontroly ako na inštitút, ktorý fakticky predlžuje lehotu stanovenú na vykonanie daňovej kontroly upravenú v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Daňová kontrola v preskúmavanom prípade tak bola ukončená v lehote stanovenej v § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Správny súd preto nezistil ani porušenie § 3 ods. 2 Daňového poriadku vo vzťahu k dĺžke daňovej kontroly a následne jej zákonnosti. Z uvedeného dôvodu správny súd považoval poukaz žalobcu na rozsudky NS SR a rozsudky všeobecných súdov SR za nenáležité, navyše tento odkaz bol len všeobecný, bez uvedenia skutkovej a právnej súvislosti s preskúmavanou vecou.

60. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bode 48 tohto rozsudku správny súd považoval za dôvodnú len žalobcovu námietku nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu aplikácie neúčinného právneho predpisu, a preto napadnuté rozhodnutia žalovaného a v zmysle aj rozhodnutia správcu dane zrušil podľa a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie ( ). Ostatné žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. V ďalšom konaní správca dane opätovne posúdi splnenie zákonných podmienok pre žalobcom uplatnené oslobodenie od dane vo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom do iného členského štátu odberateľovi identifikovanému pre daň v inom členskom štáte (FERROSO metal s.r.o. Praha, ČR) v zmysle Zákona o DPH a veci právne posúdi podľa na vec sa vzťahujúceho ustanovenia Zákona o DPH účinného do 01.10.2012 a vo veciach opätovne rozhodne, pričom je viazaný právnym názorom vysloveným správnym súdom ( ). Rozhodnutia pritom odôvodní tak, aby obsahovali všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle Daňového poriadku.

61. O trovách konania správny súd rozhodol podľa , podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich náhradu. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

62. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.