Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5C-58-2007.pdf
PDF · 118.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/58/2007
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky sudcom JUDr. Petrom Rajňákom v spore žalobcu: Rímskokatolícka cirkev, Biskupstvo Nitra, so sídlom Nitra, Námestie Jána Pavla II, číslo 7, IČO: 35 593 008, zastúpený Advokátska kancelária Petruška & partners, s.r.o. so sídlom Kupecká 18, Nitra, IČO: 472 548 82, zastúpená JUDr. Svorad Petruška, advokát, konateľ proti žalovanému: LESY Slovenskej republiky, š. p., so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 8, IČO: 36 038 351, zastúpený : Advokátska kancelária JAKUBČO, spol. s r.o., Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica IČO: 50 570 897 o vydanie nehnuteľných vecí takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške trov konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa cestou svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na tunajší súd dňa 06.03.2007 domáhal, aby súd žalobcovi vydala a navrátil vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným v petite návrhu spolu s dokumentáciou, ktorá k nej prislúcha a nahradil žalobcovi trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba registrovaná na Ministerstve kultúry SR, žalovaný je právnická osoba, ktorá ako štátny podnik vznikla na základe rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva SR. Uviedol, že Uhorská náboženská základina bola výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných v pozemno- knižnej vložke číslo X v katastrálnom území O. Y.. Základina v zmysle predpisov Rímsko-katolíckej cirkvi sa zaraďuje pod zbožnú nadáciu, ktorá je zoskupením vecí určených na ciele zodpovedajúce poslaniu cirkvi, schválená kompetentnou cirkevnou vrchnosťou. Žalobca dňa 06.04.2006 vyzval žalovaného podľa zákona číslo 161/2005 Z.z. na vydanie nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Y., ktoré sú vedené v pozemkovo knižnej vložke číslo X. O podanej výzve žalobca tiež upovedomil odštepný závod B., nakoľko predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú v rámci jeho územného obvodu. Žalovaný listom zo dňa 27.06.2006 oznámil, že vzhľadom na značné množstvo uplatnených výziev pristúpi k realizácii zákona číslo 161/2005 Z.z. až po dôslednom posúdení týchto podaní. K žiadnu relevantnému stanovisku žalovaného, resp. uzavretiu dohody o vydaní nehnuteľných vecí nedošlo. Právny zástupca žalobcu uviedol, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam oblo žalobcovi odňaté bez náhrady úpravou pozemkového vlastníctva v zmysle pozemkových reforiem. O uvedenom svedčí zápis v pozemkovej knihe vo vložke číslo X zo dňa 12.03.1948.
2.Podaním doručeným na súd 28.09.2009 právny zástupca žalobcu navrhol, aby do konania namiesto žalobcu označeného ako Rímsko-katolícka cirkev , Bratislavsko-trnavská Arcidiecéza so sídlom Jána Hollého 10, 917 66 Trnava vstúpila Rímsko-katolícka cirkev , Biskupstvo Nitra, Námestie Jána Pavla II. číslo 7 , 950 50 Nitra.
3.Uznesením Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 5C 58/2007 zo dňa 20.10.2009 súd tomuto návrhu vyhovel.
4.Podaním doručeným na súd dňa 22.05.2017 právny zástupca žalobcu spresnil petit pôvodnej žaloby tak, ako je uvedené v uvedenom podaní (číslo 457 v spise). Toto podanie právneho zástupcu žalobcu súd považoval za návrh na zmenu žaloby podľa § 139 CSP a uznesením Okresného súdu Nové Zámky, sp. zn. 5 C 58/2007-637 zo dňa 05.02.2018 zmenu petitu pripustil.
5.Právny zástupca žalobcu v podaní doručenom na súd 24.05.2017 uviedol, že podľa jeho názoru žalobca pri spracovaní reštitučnej výzvy vychádzal z identifikácie parciel pozemkovo-knižnej vložky číslo 3 , ktorá je verejnou listinou, z ktorej jednoznačne vyplýva , že žalovaný je správcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Podľa jeho názoru výzva zo dňa 07.04.2006 obsahuje všetky náležitosti podľa zákona číslo 161/2005 Z.z.. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Ústavného súdu SR, sp. zn. 1 ÚS 12/2010, resp. 1 ÚS 2006/2010, podľa neho výklad žalovaného ,ktorý poukazuje na nedostatky výzvy je bezdôvodne formalistický, v rozpore s účelom reštitučného zákona. Čo sa týka právneho nástupníctva po Uhorskej náboženskej základine, táto skutočnosť je preukázaná jednak zápisom v samotnej pozemno-knižnej vložke číslo X , o stanovení právneho nástupníctva žalobu po Uhorskej náboženskej základine svedčí aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č.k 1Cdo 247/2006 zo dňa 28.2.2003, z ktorého vyplýva, že Rímsko-katolícka cirkev na Slovensku, na základe právneho nástupníctva podľa územného princípu je vlastníkom všetkých nehnuteľností pôvodne zapísaný v pozemkových knihách na zahraničné cirkevné právne subjekty.
6.V priebehu konania právny zástupca žalobcu súdu doručil geodetickú dokumentáciu, ktorá iba upresňuje výmery žalovaných nehnuteľností a v niektorých prípadoch uvádza zmeny ich číselného označenia, túto dokumentáciu doložil vzhľadom na formuláciu návrhu na zmenu petitu. Uviedol ďalej, že posledný záznam v pozemno-knižnej vložke číslo 3 pre katastrálne územie O. Y. (Y.) je evidovaný pod r.č.X,Č. XXX v znení „podľa návrhu Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy č.Z. XXX/XX-O.-X. poznamenáva sa , že nehnuteľnosti uvedené na strane a. sú predmetnom revízie podľa zákona číslo 142/1947 Sb. Vzhľadom k tomu, že sa žalobcovi napriek prehľadaniu všetkých dostupných archívov nepodarilo získať možno prídelovú listinu podarilo sa mu zabezpečiť listinu, z ktorej je možné vyvodiť, ktorým konkrétnym dňom štát úradným postupom podľa zák. č 142/1947 Sb. fakticky prevzal nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tejto žaloby. Jedná sa o oznámenie Povereníctva školstva, vied a umení, odbor pre správu základín v Bratislave č. XXXX/XX-P. zo dňa 02.11.1948 z ktorého vyplýva že poľnohospodársky majetok bol postupom podľa zák. č. 142/1947 Sb. prevzatý do vlastníctva štátu ku dňu 31.12.1949. Ak by sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že nebolo preukázané odňatie vlastníckeho práva náboženskej základine, poukázal na skutočnosť, že žalovaný by potom spravoval nehnuteľnosti bez riadneho titulu vlastníckeho práva a preto by boli splnené podmienky na vydanie žalovaných nehnuteľností, alternatívne podľa § 3 ods. 1 písm. h) reštitučného zákona podľa ktorého je možné navrátiť vlastníctvo , ktoré bolo odňaté bez právneho dôvodu, prípadne podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
7.V súvislosti s posúdením právneho nástupníctva po Uhorskej náboženskej základine poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR číslo 1MCdo 9/2010 zo dňa 24.03.2015. opätovne uviedol, že s poukazom na uvedeného rozhodnutie a jeho doterajšie tvrdenia je žalobca aktívne legitimovaným subjektom a právnym nástupcom pôvodného vlastníka žalovaných nehnuteľností.
8.K veci ďalej uviedol, že v listinách , ktoré predložil sa nenachádza dokument preukazujúci prevod nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania na štát. Je to z dôvodu, že archívy nie sú úplné a listiny sa v nich nezachovali. Opätovne poukázal na list povereníctva školstva zo dňa 02.11.1949 a na zápis v pozemno-knižnej vložke číslo X uvedený pod bodom číslo X zo dňa 12.03.1948. Pokiaľ ide o uznesenie OS vo Vrábľoch zo dňa 24.06.1946 (číslo listu 539 v spise) uviedol, že 1.2.1937 bol vytvorený geometrický plán , ktorým došlo k zlúčeniu a znovurozdeleniu nehnuteľností. Po predmetnom rozdelení týchto nehnuteľností bolo vlastnícke právo vložené v prospech fyzických osôb uvedených v predmetnom uznesení. Týmto dokladom len preukazuje , že sporné nehnuteľnosti v rámci prvej pozemkovej reformy neprešli na štát preto, že r. 1937 štát prostredníctvom svojich orgánov vydával súhlas k uzatvoreniu kúpnej zmluvy v prospech pôvodných vlastníkov.
9. Záverom k veci uviedol, že je toho názoru, že oprávnená osoba si výzvou voči povinnej osobe riadne uplatnila svoje vlastnícke právo, predmetná výzva obsahuje všetky minimálne náležitosti, ktoré sa týkajú výzvy tak, ako tieto minimálne náležitosti boli ustanovené v judikatúre Ústavného ako aj Najvyššieho súdu SR. Podľa jeho názoru žalobca je oprávnenou osobou a aktívne legitimovaným subjektom na podanie žaloby a to z dôvodu, že Uhorská náboženská základina je súčasťou majetkového substrátu Rímsko-katolíckej cirkvi a jednoznačne sa jedná o cirkevný majetok , ktorého účel bol bezprostredne spojený s Rímsko-katolíckou cirkvou. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu činnosť súdov vyššieho stupňa. Čo sa týka prechodu majetku na štát poukázal na zápis pod radovým číslo 7 v časti b v PKV č. X z ktorého jednoznačne vyplýva, že predmetné nehnuteľnosti uvedené v pozemno- knižnej vložke sú predmetom revízie podľa zák. č. 142/1947 , opätovne poukázal na listinný dôkaz , ktorý bol predložený súdu 01.12.2017 teda oznámenia. Povereníctva školstva zo dňa 02.11.1949, z ktorého vyplýva, že poľnohospodársky majetok bol postupom podľa zákona prevzatý do vlastníctva štátu ku dňu 31.12.1949. Ak by súd bol toho názoru, že predmetné listiny nedostatočne preukazujú prechod vlastníctva na štát , hoci štát v súčasnosti je vlastníkom týchto nehnuteľností, poukázal na § 3 ods. 1 písm. h) reštitučného zákona, podľa ktorého oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe prevzatia bez právneho dôvodu. S poukazom na osobitnosť reštitučného konania, ktorého účelom je náprava majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženských spoločnostiam je toho názoru, že žalobe je možné vyhovieť. V prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania v rozsahu 100%.
10.Právny zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril prvýkrát podaním doručeným na súd 26.1.2008 uviedol, že žalovaný nesúhlasí s vydaním nehnuteľností v zmysle žaloby. Poukázal na nedostatky výzvy na vydanie nehnuteľností. Poukázal ďalej na to, že iba odkaz na zápis v príslušnej pozemno- knižnej vložke nie je právne relevantným dôkazom existencie uvádzaného reštitučného titulu. Poukázal aj na skutočnosť, že zo zápisu v PKV č. X pod bodom X podľa ktorého boli sporné nehnuteľnosti predmetom revízie nevyplýva, že by boli odňaté bez náhrady postupom podľa zák. č. 142/1947 Sb. Vo vyjadrení doručenom na súd 30.12.2016 poukázal na to, že žalobca nepreukázal v spore aktívnu vecnú legitimáciu. Podľa neho žalobca žiadnym právnym relevantným dôkazom nepreukázal, na základe akých skutočností sa považuje za oprávnenú osobu k majetku Uhorskej náboženskej základiny, podľa neho náboženská základina bola vo svojej podstatne verejný fond spravovaný štátom z prostriedkov ktorého bola v Uhorsku od roku 1847 dotovaná katolícka cirkev. Poukázal na judikatúru vyšších stupňov v tejto veci. Poukázal na to, že v PKV č. X v časti Z. pod číslom X je vyznačená poznámka záboru majetku podľa zákonného článku 215/1919 Sb., ktorým podľa názoru žalovaného nadobudol štát vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam priamo ex lege. Vznik tohto práva sa iba deklaroval poznámkou v pozemkovej knihe. Podľa neho žalobca nebol v čase platnosti reštitučného zákona vlastníkom sporných nehnuteľností. Poukázal na to, že podľa jeho názoru žalovaný v predmetnom spore nie je pasívne legitimovaný. Žalovaný štátny podnik nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností preto, že ako právnická osoba iba spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky. Žalobca pri podávaní žaloby nerozlišoval medzi právnou subjektivitou žalovaného a právnou subjektivitou Slovenskej republiky. Poukázal ďalej nato, že pokiaľ ide o pozemky parcelné číslo XXXX, XXXX, XXXX/X a XXXX/X jedná sa o pozemky s kultúrou, teda o zastavené plochy a nádvoria, ktoré sa nevydávajú. Pozemky uvedené ako parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X , XXX/X, XXX/X F. XXX/XX nie sú vedené vo vlastníctve Slovenskej republiky a žalovaný ich ani nespravuje.
11.Po pripustení zmeny petitu právny zástupca žalovaného k žalobe uviedol, že u nehnuteľností zapísaných pod parcelným číslom XXXX/X , XXXX, XXXX, XXXX, XXXX tieto nehnuteľnosti nie je možné vydať preto, že vlastníctvo k zastavaným pozemkom sa nevracia. Opätovne poukázal na nedostatky výzvy na vydanie nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Zdôraznil, že podľa záznamov z pozemno-knižnej vložky právny predchodca Slovenskej republiky nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam podľa zákona č . 215/1919 Sb. o zabratí veľkého majetku pozemkového , tzn. záborom. K prechodu sporných nehnuteľností na štát došlo teda na základe záborového zákona. Poukázal ďalej na to, že právny zástupca žalobcu súdu nepredložil žiadne doklady , podľa ktorých by bolo preukázané, že sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období na štát. opätovne sa vyjadril k nedostatočnej aktívnej legitimácii žalobcu, v tejto súvislosti poukázal na problematiku chápania Uhorskej náboženskej základiny (viď č.l. 580 v spise). Problematiku nedostatočnej aktívnej legitimácii žalobcu podrobne rozoberal aj v svojom vyjadrení zo dňa 26.1.2018 (číslo listu 228 a nasl.), resp. vo svojom vyjadrení z 14.05.2018 (čl. 644 a nasl.).
12.V priebehu konania ďalej uviedol, že listiny, ktoré predložil právny zástupca žalobcu nepreukazujú prechod sporných nehnuteľností na štát. záverom k veci uviedol, že naposledy predložené rozhodnutie, teda rozhodnutie 1 MCDo 9/2010 z 24.3.2015 ako aj ostatné citované rozhodnutia, ktoré však neboli k podaniu predložené sa netýkajú striktne Uhorskej náboženskej základiny. Naposledy predložené rozhodnutie sa týkalo Uhorskej základiny, čo je samostatný subjekt s iným právnym statusom, s inou právnou úpravou kde ako preukázal a doložil náboženská základina mala počas obdobia prvej republiky, a aj neskôr osobitnú právnu úpravu, špeciálne zameranú na Slovenskú náboženskú základňu, nie je preto možné paušálne spájať právny osud majetku základín ale je potrené rozlišovať medzi náboženskou základinou , študijnou základinou a univerzitnou základinou, tak, ako to vyplýva z doloženej dokrinálej literatúry a názorov právnych historikov. Rovnako judikatúra súdov, na ktorú bolo v otázke základín odkazované nemôže mať silu zákona. Judikatúra nie je všeobecne záväznou právnou normou. O to skôr, ak nedopadá na prípad Slovenskej náboženskej základiny. Judikatúra pôsobí vo veciach analogických , najmä silou svojej presvedčivosti. V tomto prípade nie je možné považovať za presvedčivý názor, že stačí, aby bol majetok podľa názoru cirkevný a v dôsledku toho vzniká nárok na jeho navrátenie. Názor, ktorý bol vyslovený v judikatúre , je v rozpore so základnými civilistickými pravidlami, popiera samostatnosť náboženskej základiny, ako verejno-právneho subjektu, a táto judikatúra sa usiluje naprávať krivdy, ktoré boli spôsobené Jozefom II. , ktorý bol priamym normotvorcom a stál pri zrode systému základín v Uhorsku. Verejno-právny charakter tohto majetku , ktorý je aj dnes predmetom sporu bol aj predmetom diskusií na pôde Uhorského snemu , teda o jeho povahe diskutovali súčasníci, teda priami svedkovia daných zmien, pričom nedospeli k záväznému názoru ohľadom povahy tohto majetku, naopak zachovali status quo verejno-právnej právnickej osoby ktorou nepochybne každá zo základín bola, o čom svedčí doložený doktrinálny materiál. Aj následný vývoj v rámci prvej republiky, ktorý sa týka tohto majetku svedčí o tom, že štát sa k tomuto majetku staval ako k majetku verejno-právneho subjektu, nie ako k majetku cirkvi. Preto nie je možné prijať názor , že postačí , že tento majetok bol kedysi cirkevný a vznikol tým nárok na jeho navrátenie cirkvi. Z hľadiska prechodu majetku na štát v rozhodnom období je nutné konštatovať, že táto skutočnosť, nebola preukázaná. Rovnako nebolo súdu preukázané, ani odňatie bez právneho dôvodu, zmena zápisov v pozemkovej knihe, resp. katastri nehnuteľností musí byť doložená vždy nejakým právnym titulom alebo aspoň administratívnym . V tomto prípade nebol preukázaný vôbec žiadnym spôsobom prechod na štát ani žiaden dôvod na zmenu zápisu z pôvodného vlastnícka nábožnej základiny na súčasného vlastníka. Táto skutočnosť zaťažuje žalobcu, ktorý nesie dôkazné bremeno a musí preukázať reštitučný titul a aj konkrétny spôsob odňatia alebo prechodu majetku na štát. Nie je možné žalobcovi odpustiť to, že poukáže len všeobecne na princípy racionality, alebo dôkazu opakom. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.
13.Súd vykonal dokazovanie výzvou na navrátenie vlastníctva zo dňa 01.04.2006, výpisom z listu vlastníctva číslo XXX, katastrálne územie O. Y., pozemno-knižnou vložkou číslo X, dôkazmi ,ktoré mali preukázať prechod sporných nehnuteľností na žalobcu, založenými na čl. 502-568 (osobitne uznesením Okresného súdu vo Vrábľoch zo dňa 24.6.1946 na číslo listu 559) a upovedomením Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 14.05.1946, oznámením Povereníctva školstva , vied a umení, odbor pre správu základín v Bratislave zo dňa 02.11.1949, geometrickým plánom číslo X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX, ďalšími v spise doloženými dokladmi a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
14.Z výzvy na vrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam zo dňa 01.04.2006 , ktorá bola doručená žalovanému dňa 07.04.2006 mal súd preukázané, že žalobca vyzval žalovaného na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam nachádzajúcich sa v katastrálnom území O. Y., ktoré špecifikoval ako nehnuteľnosti zapísané v PKV č. X podľa identifikácie parciel z r. 2004. Podľa výzvy pôvodným vlastníkom uvedeným v pozemkovej knihe je Uhorská študijná základina. Podľa výzvy nehnuteľnosti z PKV č. X prešli do vlastníctva štátu odňatím bez náhrady, o čom svedčí zápis v pripojenej pozemno- knižnej vložke č. X , ktorá je verejnou listinou.
15.Z listu vlastníctva č. XXX B. N..Ú.. O. Y. mal súd preukázané, že vlastníkom sporných nehnuteľností je Slovenská republika , správcom sporných nehnuteľností je žalovaný .
16. Z pozemno-knižnej vložky číslo X mal súd preukázané, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania boli zapísané vo vlastníctve Uhorskej náboženskej základiny dňa 17.05.1901. dňa 16.4.1925 (zápis pod číslom 2) sa na nehnuteľnosti v časti F.. Pod číslom 1-7 podľa žiadosti štátneho pozemkového úradu v Prahe číslo XXXXX/XX.R..X poznamenáva, že tieto nehnuteľnosti sú zabrané
štátom, a že štát zamýšľa tieto prevziať. Pod radovým číslom X. je uvedené , že niektoré nehnuteľnosti podľa pozemno-knižnej vložky sa zlučujú, resp. rozdeľujú. Pod radovým číslom X. Je zápis zo dňa 12.03.1948, podľa ktorého sú nehnuteľnosti zapísané na strane F. B.redmetom revízie podľa zákona č. 142/1947 Sb.
17.Dôkazy, nachádzajúce sa na čl. 501 až 568 , ktorými sú správy z archívov, ktoré si vyžiada právny zástupca žalobcu nepreukazujú žiadnym spôsobom prechod nehnuteľností na štát v rozhodnom období a z väčšej časti sa sporných nehnuteľností ani netýkajú.
18.Z uznesenia Okresného súdu vo Vrábľoch, zo dňa 24.06.1946 mal súd preukázané v PKV č. X došlo k zmene zápisu podľa geometrického plánu zo dňa 01.02.1937 (čo korešponduje so zápisom na PKV č. X pod bodom X).
19.Z oznámenia Povereníctva pôdohospodárstva zo dňa 14.05.1946 , resp. 6.3.1947 (čl. 566,567) mal súd preukázané, že rozhodnutie o konfiškácii majetku Uhorskej náboženskej základiny v katastrálnom území Y. je zmätočné.
20.Z geometrického plánu číslo X/XXXX mal súd preukázané, že u sporných nehnuteľností došlo k zmene výmery, resp. číselného označenia tak, ako je uvedené v návrhu na pripustenie zmeny petitu.
21. Z oznámenia Povereníctva školstva, vied a umení, odbor pre správu základín v Bratislave č.XXXX/XX-P.. Zo dňa 02.11.1949 mal súd preukázané, že Povereníctvo školstva upovedomilo všetkých zamestnancov verejných základín v trvalom služobnom pomere na to, že všetok lesný a poľnohospodársky majetok verejných základín bol zrevidovaný podľa zákona o revízii prvej pozemkovej reformy 142/1947 Sb. a do konca decembra 1949 bude odovzdaný národným podnikom Československé štátne lesy a Československé štátne majetky.
22.Podľa § 1 zákona číslo 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam (ďalej len reštitučný zákon) tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu a prechod vlastníctva k niektorým hnuteľným veciam.
23.Podľa § 2 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z. vlastnícke právo sa vracia k nehnuteľným veciam, ktoré tvoria a) poľnohospodársku pôdu b) hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej hospodárskej usadlosti, c) lesný pôdny fond, hospodárske stavby a ostatné stavby súvisiace s ním, d) podiely spoločnej nehnuteľnosti
24.Podľa § 2 ods.2 zákona číslo 161/2005 Z.z. právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam podľa odseku 1 môže uplatniť oprávnená osoba, ktorou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území SR vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorým nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce, v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3.
25.Podľa § 3 ods. 1 písmeno c) zákona číslo 161/2005 Z. z., oprávnenej osobe sa navráti vlastníctvo k nehnuteľným veciam, ktoré prešli do vlastníctva štátu alebo obce na základe odňatia bez náhrady postupom podľa zák. č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zák. č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme (trvalej úprave vlastníctva k poľnohospodárskej a lesnej pôde).
26.Podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe v stave, v akom je ku dňu účinnosti tohto zákona.
27.Podľa § 3 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. s lesnými pozemkami sa vydajú aj investičné lesné cesty alebo ich časti podľa osobitného predpisu vybudované z prostriedkov štátu. Nehnuteľná vec sa vydá oprávnenej osobe s dokumentáciou , ktorá k tejto prislúcha.
28.Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 161/2005 Z. z., povinnou osobou je právnická osoba, ktorá ku dňu účinnosti tohto zákona spravuje nehnuteľné veci vo vlastníctve Slovenskej republiky, obce alebo nehnuteľnú vec drží.
29.Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 zákona číslo 161/2005 Z. z., právo na navrátenie vlastníctva k nehnuteľným veciam môže uplatniť oprávnená osoba písomnou výzvou voči povinnej osobe do 30.4.2006, ak v tejto lehote preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v tejto lehote právo zaniká.
30.Podľa § 5 ods. 2 zákona číslo 161/2005 Z. z. povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobu do 60 dní od doručenia písomnej výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnej veci. Ak k prechodu vlastníctva bude potrebné vykonať úkony podľa osobitného predpisu začína plynúť táto lehota po vykonaní týchto úkonov.
31.Podľa § 5 ods. 3 zákona číslo 161/2005 Z. z. ak povinná osoba nevyhovie písomnej výzve podľa odseku 2 alebo ak jej sídlo nie je známe , môže oprávnená osoba uplatniť svoje nároky na súde v lehote 12 mesiacov odo dňa doručenia písomnej výzvy, inak právo zaniká.
32.V prvom rade súd skúmal , či výzva žalobcu zo dňa 01.04.2006 , ktorá bola žalovanému doručená dňa 07.04.2006 ( teda v lehote určenej zákonom ) spĺňala náležitosti vyžadované zákonom č. 161/2005 Z.z. Náležitosťami výzvy sa zaoberá viacero rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu I ÚS 12/2010 „na splnenie požiadavky určitosti výzvy požiadavka minimálnej konkretizácie nehnuteľností, ku ktorým si sťažovateľka ako oprávnená osoba v posudzovanom prípade uplatnila reštitučný nárok, bola splnená označením príslušnej pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia. Ústavný súd zároveň dodáva, že označenie nehnuteľností v menšom rozsahu, ako to učinila sťažovateľka vo svojej výzve, teda bez označenia pozemkovoknižnej vložky a katastrálneho územia, by už nemohlo spĺňať požiadavku minimálnej konkretizácie nehnuteľností.“
33. Súdna prax teda ustálila názor, že minimálnou náležitosťou výzvy podľa reštitučného zákona je uvedenie katastrálneho územia a čísiel pozemno-knižných vložiek, ´ktorých sa má vydanie nehnuteľnosti týkať. Výzva žalobcu zo dňa 01.04.2006 tieto náležitosti spĺňala. Bolo v nej uvedené číslo pozemno - knižnej vložky a katastrálne územie v ktorom sa mali nachádzať nehnuteľnosti, ktorá mali byť predmetom vydania. Námietky právneho zástupcu žalovaného , podľa ktorých výzvy na vydanie nehnuteľných vecí v tomto prípade nespĺňala náležitosti požadované zákonom súd nepovažuje za preukázané.
34.Súd je toho názoru, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Podľa reštitučného zákona oprávnenou osobou je registrovaná cirkev a náboženská spoločnosť so sídlom na území Slovenskej republiky, vrátane ich útvarov, ktoré majú právnu subjektivitu, ktorých nehnuteľná vec prešla do vlastníctva štátu, obce v období od 8.5.1945, židovským náboženským obciam od 2.11.1938 do 1.1.1990 spôsobom uvedeným v § 3. Súd je toho názoru že majetok Uhorskej náboženskej základiny a teda aj nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania bol cirkevným majetkom a bol bezprostredne spojený s Rímsko-katolíckou cirkvou. Tak ako uviedol Najvyšší súd SR v konaní č.1NCdo 9/2010 zo dňa 24.3.2015 „za situácie, keď na Slovensku už nepôsobí študijná základina (fond) ktorej majetok bol priamo zviazaný s Rímsko - katolíckou cirkvou (pôvodom aj účelom), dovolací súd je toho názoru, že pre posúdenie, či žalobca je alebo nie je oprávnenou osobou v zmysle § 2 zák. č. 161/2005 Z. z. nie je podstatnou samotná skutočnosť, že študijná základina (fond) netvorila súčasť hierarchického zriadenia Rímsko - katolíckej cirkvi. Pri výklad pojmu oprávnenou osoby pre účely uvedeného zákona nemožno totiž obísť, aký bol pôvod (majetkový základ), účel a ciele uvedeného fondu a zároveň stav, že ukončením jeho činnosti sa zmarili účel a ciele fondu bezprostredne zviazané s rímsko-katolíckou cirkvou, teda, že krivda spáchaná na tomto fonde predstavovala priamu krivdu voči Rímsko - katolíckej cirkvi, ktoré napraviť nepochybne sledoval zámer zák.č.161/205 Z.z., ako aj zákon č. 282/1993 Z.z. „. Súd konštatuje, že neexistuje žiaden rozumný dôvod prečo by sa uvedený názor Najvyššieho súdu SR nemal vzťahovať aj na Uhorskú náboženskú základinu, ktorá bola jednoznačne podľa zápisu v pozemnoknižnej vložke č. X radové číslo X v správe likvidačnej komisie pre správu Rímsko-katolíckych cirkevných majetkov na Slovensku v Bratislave. Je teda nepochybné, že nehnuteľnosti zapísané v pozemno-knižnej vložiek č.X boli nehnuteľnosťami cirkevnými.
35.Súd sa nestotožňuje s námietkami právneho zástupcu žalovaného , že žalovaný nie je v uvedenom konaní pasívne legitimovaný. Podľa výpisu z LV č. XXX pre k.ú. O. Y. je žalovaný jednoznačne správcom nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania a je teda povinnou osobou tak, ako je uvedené v § 4 ods. 1 zák. č. 161/2005 Z.z..
36.Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného , že sporné nehnuteľnosti nadobudol štát záborom podľa zákonného článku č. 215/1919 Sb. (ktorý je nepochybne zapísaný v PKV č.X pod radovým číslom X). V uvedenom zápise je napísané, že štát zamýšľa nehnuteľnosti prevziať , nevyplýva z toho však skutočnosť, že by ich aj skutočne prevzal . Naopak, z dôkazov uvedených pod bodom 18, resp. 19 tohto odôvodnenia mal súd preukázané, že sporné nehnuteľnosti boli vo vlastníctve Uhorskej náboženskej základiny nepochybne v r. 1937 resp. v marci 1947.
37.Súd však nemal preukázané, že by sporné nehnuteľnosti prešli do vlastníctva štátu bez náhrady v rozhodnom období, teda od 08.05.1945 do 01.01.1990. Zo žiadnych listinných dôkazov predkladaných právnym zástupcom žalobcu ( bod 17 tohto odôvodnenia) nevyplynulo, že by sporné nehnuteľnosti prešli na štát uvedeným postupom. Na liste vlastníctva číslo XXX je v časti Z. ako titul nadobudnutia sporných nehnuteľností v rozhodnom období uvedené R.. S. -XXX/XX L.. H..V..XXX/XXkup.XX/XX. Právny zástupca žalobcu súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by potvrdzovali, že by uvedené tituly nadobudnutia sporných nehnuteľností štátom boli bezodplatné, resp. prebehli v rozhodnom období. Súd poznamenáva, že dôkazné bremeno je v tomto prípade na žalobcovi a žalobca ho podľa názoru súdu neuniesol napriek dĺžke trvania celého konania.
Oznámenie Povereníctva školstva zo dňa 02.02.1949 je príliš všeobecné, adresované zamestnancom verejných základín a nevyplýva z neho priamo, že by sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období bezodplatne na štát.
38.Preto, že súd nemal preukázané, že by sporné nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období bezodplatne na štát nezaoberal sa ďalej námietkami právneho zástupcu žalovaného, že časť nehnuteľností nemôže byť predmetom vydania , pretože nespĺňa náležitosti podľa zák. č. 160/2005 Z. z. a žalobu v plnom rozsahu zamietol.
39. 16.O nároku na trovy konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. s prihliadnutím na 262 ods. l C.s.p. Žalovaný bol v konaní úspešný v plnom rozsahu , preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v pomere 100 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).