Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/41/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu: Slovenský zväz záhradkárov Základná organizácia 32-23, Záhradková osada GEDER, organizačná jednotka združenia, IČO: 31 993 443, so sídlom Košická Nová Ves, 040 14 Košice, proti žalovanému: E. C., F.. X.XX.XXXX, T. W. XX, XXX XX P., zastúpeného: JUDr. Zsolt Suver, advokát, so sídlom v Košiciach, Murgašova 3, o zaplatenie 18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9. septembra 2020 č.k. - 150 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu (výrok I/) a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok II/).

2. Súd tak rozhodol o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6,- eur od 30.6.2016 do zaplatenia, zo sumy 6,- eur od 30.6.2017 do zaplatenia, zo sumy 6,- eur od 30.6.2018 do zaplatenia tvrdiac, že napriek rozhodnutiu schôdze ZO SZZ Geder dňa 29.4.2016, dňa 21.4.2017 a dňa 12.4.2018 o administratívnom príspevku/poplatku vo výške 6,- eur ročne, vydanému v zmysle Stanov Slovenského záhradkárskeho zväzu (najmä § 14 bod 2, písmena ch/, písmena i/), ako aj v súlade s Osadovým poriadkom žalobcu, žalovaný aj napriek výzvam, ktoré mu žalobca doručil, svoju povinnosť nesplnil a najneskôr k 30.6. príslušného roka nezaplatil ročný administratívny príspevok vo výške 6 eur za roky 2016 až 2018, spolu vo výške 18,- eur a s plnením tejto povinnosti je v omeškaní, nakoľko žalovaný nezaplatil administratívny poplatok, ktorý má platiť aj nečlen, lebo inak by nemohol používať cesty, a to potom, ako na základe uznesenia z 15.6.2020 č.k. -132 žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.6.2020 doručil súdu žalobu zo dňa 2.12.2019 podpísanú predsedom ako aj tajomníkom Základnej organizácie.

3. V odôvodnení súd poukázal na tvrdenia žalobcu v priebehu sporu, ako i na obranu žalovaného, vrátane argumentácie v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 16.1.2020 č.k. -31, ktorý bol zrušený uznesením z 12.3.2020 č.k. -108, založenú najmä na tvrdení, že pojem administratívny poplatok stanovy žalobcu nepoznajú a žalovaný už od roku 2016 nie je členom Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov, nakoľko na členskej schôdzi v roku 2016 odovzdal

predsedovi, pánovi Dziakovi, oznámenie o vystúpení zo zväzu a preto ak v zmysle § 5 bod 5 Stanov žalobcu, členstvo vo zväze zaniká vystúpením, dňom v ktorom bolo písomné oznámenie člena o vystúpení doručené niektorému členovi výboru a žalovanému v roku 2016 zaniklo členstvo, žalobca požaduje za roky 2016 až 2018 od žalovaného ročný administratívny príspevok, i keď podľa § 6 ods. 2 písmena b/ Stanov, orgány zväzu môžu svojimi uzneseniami zaväzovať len a výlučne členov. Žalovaný poprel vynaloženie administratívneho príspevku, vykonanie akýchkoľvek stavebných prác v záhradkovej lokalite od roku 2015, spôsob použitia poplatkov a namietol premlčanie nároku žalobu na administratívny príspevok za rok 2016.a vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku na administratívny príspevok za rok 2016 vo výške 6,- eur s úrokom od 30.6.2016, lebo žaloba bola súdu doručená 6.12.2019, t.j. po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Žalovaný poprel i tvrdenia žalobcu, že samotný pojem administratívny poplatok ukazuje na účel jeho použitia, a že výboru zväzu vznikli administratívne náklady na poštový styk (pozvánky, upomienky, informačné listy a pod).

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie z medzi stranami sporu nespornej skutočnosti, že žalobca je dobrovoľným občianskym združením a žalovaný je bývalý člen združenia, ktorý sa ku dňu konania schôdze 29.4.2016 vzdal členstva u žalobcu, a tiež zo zistenia, že:

4.1. žalovaný je spoluvlastníkom nehnuteľností evidovanej na LV č. XXXX, k.ú. P. F. R., nehnuteľnosti uvedené v tomto LV sú v podielovom spoluvlastníctve 311 spoluvlastníkov, niektorí spoluvlastníci vlastnia viacero spoluvlastníckych podielov (z LV č. XXXX, katastrálne územie P. F. R.), pričom časť spoluvlastníkov nehnuteľností je aj členom Slovenského zväzu záhradkárov,

4.2. orgánmi základnej organizácie sú členská schôdza, výbor a kontrolná a revízna komisia alebo revízor (§ 13 Stanov Slovenského zväzu záhradkárov /ďalej iba „Stanov“/),

4.3. členská schôdza prerokúva a rozhoduje najmä ch/ výšku účelových príspevkov, i/ osadový poriadok, rozsah a druh pracovnej činnosti (§ 14 bod 2 Stanov),

4.4. členskej schôdze sa môžu zúčastniť okrem členov aj vlastníci prípadne spoluvlastníci nehnuteľností v záhradkovej osade, ktorý nie sú členmi zväzu, pričom však tieto osoby nemajú hlasovacie právo. Ak sa rozhoduje o nakladaní so spoločnou vecou, predsedajúci umožní hlasovanie aj vlastníkom resp. spoluvlastníkom spoločnej veci (§ 14 bod. 4 Stanov),

4.5. zväz a jeho organizačné zložky môžu nadobúdať práva a zaväzovať sa, pokiaľ to nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi a stanovami zväzu. V právnych vzťahoch vystupujú vlastným menom, sú samostatnými právnickými osobami a nesú tiež samostatnú majetkovú zodpovednosť. V zmysle bodu 3, v mene štatutárnych orgánov vystupujú a konajú navonok predseda a tajomník, prípadne iný poverený člen výboru. Tieto osoby podpisujú písomnosti tak, že svoje podpisy s uvedením mena, priezviska a funkcie pripojujú k názvu organizačnej zložky zväzu k pečiatke. Nadriadená organizačná zložka nezodpovedá za záväzky podriadenej organizačnej zložky a naopak (§ 31 bod 1 Stanov),

4.6. základnou organizačnou zložkou zväzu je základná organizácia (§ 12 bod 1 Stanov),

4.7. členstvo vo zväze je dobrovoľné (§ 5 ods. 1 Stanov),

4.8. členstvo zaniká vystúpením, dňom v ktorom bolo písomné oznámenie člena o vystúpení doručené niektorému členovi výboru (§ 5 ods. 5 písm. a/ Stanov),

4.9. člen zväzu má povinnosť, najmä platiť členské príspevky, ktoré určí republikový výbor a účelový príspevok, ktorý schválila členská schôdza ZO SZZ v stanovených termínoch (§ 6 ods. 2 písm. a/ Stanov),

4.10. podľa zápisnice č. 5/2015 z 13.5.2015, v tejto zápisnici nebol schválený účelový príspevok, ani administratívny poplatok,

4.11. podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 29.4.2016, program členskej schôdze bol schválený 95 prítomnými, pričom členská schôdza schválila účelový poplatok za rok 2016 vo výške 5,- eur v nasledujúcej sklade: a/ režijné administratívne náklady na činnosť výboru a ZO, odmeny výboru a

KRK ZO, b/ náklady na investície a údržbu spoločných priestranstiev, administratívne náklady s tým spojené, na nájom mechanizmov a dopravných prostriedkov a za prácu fyzických osôb uskutočňujúcich tieto práce, c/ platenie účelového poplatku za každú parcelu vo vlastníctve jedného vlastníka záhrad s účinnosťou od 1.1.2017 v termíne do 30.6. v roku,

4.12. podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 29.4.2016 členská schôdza schválila administratívny poplatok vo výške 6,- eur pre vlastníkov a nájomcov parciel, ktorí nie sú členovia SZZ v termíne do 30.6. v roku (v zmysle bodu 4) a členská schôdza poverila výbor ZO SZZ, aby zákonnou cestou vymáhal pohľadávky ZO SZZ voči vlastníkom parciel, ktorí neuhradili administratívne poplatky,

4.13. podľa zápisnice z členskej schôdze konanej dňa 21.4.2017 program bol schválený 81 prítomnými, bol schválený účelový poplatok za rok 2017 vo výške 9,- eur ročne, ktorý pozostáva z rovnakej skladby ako účelový poplatok za rok 2016 a zároveň bol určený administratívny poplatok vo výške 6,- eur pre vlastníkov a nájomcov parciel, ktorí nie sú členovia SZZ v termíne do 30.6. v roku,

4.14. podľa zápisnice z členskej schôdze zo dňa 12.4.2018 bol program schválený prítomnými 87 členmi a schválený účelový poplatok na rok 2018 bol vo výške 9,- eur a administratívny poplatok vo výške 6,- eur pre vlastníkov a nájomcov parciel, ktorí nie sú členmi SZZ,

4.15. podľa čl. 1 bod 1 Osadového poriadku Základnej organizácie SZZ Košice Geder (ďalej „Osadový poriadok“) základná organizácia SZZ 32-23 Geder v k.ú. P. F. R. vydala v súlade s § 14 ods. 2 písm. i) Stanov Osadový poriadok,

4.16. osadový poriadok sa vzťahuje aj na nečlenov SZZ, ktorí v záhradkovej osade vlastnia pôdu alebo záhradnú chatku (čl. 2 bod. 3 Osadového poriadku), osadový poriadok je pre každého člena ZO SZZ Košice Geder, ako aj nečlena, záväzný a jeho nedodržanie sa považuje za závažné porušenie povinností vlastníka záhradky (čl. 9 Osadového poriadku),

4.17. podľa čl. 6 Osadového poriadku, vlastníkom záhradiek slúžia spoločné zariadenia (napr. oplotenie pozemku, komunikácie, vodovodné a elektrické prípojky, studne, sklady, spoločenské miestnosti, sociálne zariadenia) na spoločné využívanie všetkými členmi záhradkovej osady, spoločné zariadenia sú v podielovom spoluvlastníctve jednotlivých vlastníkov záhradiek a sú zriaďované a udržiavané z účelových príspevkov stanovených členskou schôdzou, účelové príspevky spočívajú v peniazoch a v práci na výstavbe a udržiavaní spoločných zariadení podľa rozhodnutia členskej schôdze,

4.18. podľa čl. 7 bod 4 Osadového poriadku, v prípade, ak sa vlastník záhradky svojím konaním dopustí porušenia článku 5 a 6 Osadového poriadku, je povinný uhradiť ZO SZZ škodu, ktorá ZO SZZ vznikne za podmienok a v rozsahu stanovenom všeobecným záväzným predpisom (), vnútornými predpismi SZZ, ako aj Osadovým poriadkom. ZO SZZ ako právnická osoba je oprávnená domáhať sa náhrady škody žalobou na príslušnom súde.

5. Vec právne posúdil podľa a , , a , , a , , , a , , o združovaní občanov v znení neskorších predpisov (ďalej zákon ), o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim.

5.1. Konštatoval, že žalobca žiadal o zaplatenie administratívnych poplatkov, ktoré schválil, teda domáhal sa, aby žalovaný vynahradil to, čo za neho bolo vynaložené žalobcom a keďže právne posúdenie je vecou súdu, súd ustálil, že nárok žalobcu je potrebné posúdiť ako nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa .

5.2. Keďže žalovaný namietol premlčanie nároku, pokiaľ ide o platenie administratívneho poplatku za rok 2016, súd sa zaoberal premlčaním tejto časti nároku žalobcu. Zo zistenia, že administratívny poplatok za rok 2016 mal nečlen zaplatiť do 30.6.2016, súd vyvodil, že žalobcovi vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia 1.7.2016, dvojročná subjektívna lehota na uplatnenie práva na súde žalobcovi ubehla 1.7.2018, a ak žalobca žalobu doručil súdu 6.12.2019, v čase podania žaloby dňa 6.12.2019 bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia v časti 6,- eur za rok 2016 už premlčaný, preto vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, súd žalobu v tejto časti zamietol.

5.3. Zamietnutie žaloby v zostávajúcej časti súd prvej inštancie založil na závere, že požadovať zaplatenie administratívneho poplatku od nečlena je v rozpore s , ako aj z dôvodu neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

5.4. Usúdil, že žalovaný nie je povinný platiť administratívny poplatok, ktorý členovia platia vo forme členského, lebo žalovaný vystúpil zo zväzu k 29.4.2016, a je nedôvodné tvrdenie žalobcu, že Základná organizácia schválila na členskej schôdzi poplatky a členská schôdza zaväzuje aj nečlenov. Dôvodil, že predmetom sporu nie sú vzťahy medzi spoluvlastníkmi v zmysle a , lebo v prejednávanej veci žalobca nie je spoluvlastníkom, ale žalobca je občianske združenie a ako združenie nemôže ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi.

5.4. Uzavrel, že zo Stanov, ktoré pojem administratívny poplatok nepoznajú, a ani Osadového poriadku nevyplýva tvrdenie žalobcu, že žalovaný aj ako nečlen je povinný platiť administratívny poplatok, žalobca toto tvrdenie nepreukázal ani odkazom na zápisnice z členskej schôdze, podľa ktorých členská schôdza poverila výbor ZO SZZ, aby zákonnou cestou vymáhal pohľadávky ZO SZZ voči vlastníkom parciel, ktorí neuhradili administratívne poplatky, nakoľko v danej veci rozhodným bolo zistenie, či došlo k vzniku nároku medzi stranami sporu, t.j. či sa žalovaný ako nečlen obohatil na úkor žalobcu ako občianskeho združenia, a nie či sa žalovaný mohol alebo nemohol obohatiť na úkor spoluvlastníkov, keďže na takéto vymáhanie žalobca nemá hmotnoprávny nárok.

5.5. Nakoniec súd uzavrel, že žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno, čo je obsahom administratívneho poplatku, a nepreukázal ani skutočné vynaloženie sumy 6,- eur za rok 2017 a sumy 6,- eur za rok 2018, teda to, že na jeho úkor sa žalovaný obohatil.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa . Na základe zásady úspechu v spore priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalovaný bol v konaní plne úspešný.

7. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v ktorom súd žalobe žalobcu vyhovie v celom rozsahu, žalovaného zaviaže na úhradu dlžnej sumy 18 eur a s príslušenstvom a prizná žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Žalobca v odvolaní súdu prvej inštancie vytkol, že v odôvodnení rozsudku uviedol viacero nepresných popisov a údajov, prebral od žalovaného bez dôkazov klamstvá a nepravdy, odmietol žalobcovi prezentovať akékoľvek jeho argumenty, v rozsudku zostalo „veľa neriešených záležitostí“. Zistenia súdu v bode 24 odôvodnenia rozsudku žalobca označil za nepatričné, ak súd uviedol, že zo zápisnice číslo 5/2015 súd zistil, že v tejto zápisnici nebol schválený účelový príspevok ani administratívny príspevok, lebo tento príspevok môže schváliť len členská schôdza. Podčiarkol, že to bolo prerokované a schválené na členskej schôdzi 21.4.2015, a preto za nepatričný označil obsah bodu 24 rozsudku, lebo „súvisí so žalobou za dlžné poplatky od roku 2016 a nie od roku 2015“. Žalobca súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že vec nesprávne právne posúdil, ak sa nezapodieval vyporiadaním zo , v ktorom „sa prikazuje ZO SZZ, v ktorých sú týmto zákonom vyporiadané pozemky v záhradkových osadách, povinné prijať a upraviť režim vo vydaných stanovách v každej osade, čiže mať Osadový poriadok. Týmto sa musia všetci vlastníci záhrad a spoločných podielov povinne riadiť a aj rešpektovať. Do postavenia týchto občianskych združení štátne úrady nevstupujú. Musí to tak byť, lebo ZO SZZ Geder bol účastníkom pri vyporiadaní pozemkov. Uvedený zákon doslovne prikazuje cez každému vlastníkovi byť povinne pokračovateľom a musí byť členom v jeho zriadenej a vysporiadanej záhradkovej osade. Túto povinnosť z uvedeného zákona každý má uvedenú v jeho vlastníckom liste“. Podľa názoru žalobcu žalovaný túto povinnosť nerešpektoval a špekulatívne ukončil členstvo v SZZ. Zdôraznil, že nečlen zásadne nemôže využívať majetok ZO SZZ a vo vyporiadanej záhradkovej osade, ak sa celoplošne ukončí členstvo, tak pôda v osade sa vráti naspäť do rúk štátu, ktorý ju vydal užívateľom cez vydané rozhodnutie zo dňa 2.6.2009, na základe čoho bol „prevedený zápis na úrade správy katastra, kde sa uvádza aj povinnosť, ktorú odoprel plniť žalovaný“. Zopakoval, že povinnosť platiť poplatky je podrobne upravená v Osadovom poriadku ZO Geder, ktorý nadobudol účinnosť 25.5.2009, a preto neexistuje dôvod, „aby sa žalovaný nezákonne obohacoval oproti 262 poctivo platiacim vlastníkom záhrad a spoluvlastníkom spoločných podielov poplatky, ktoré boli odsúhlasené členskou schôdzou, povinný ich je znášať aj nečlen zväzu“. Súdu prvej inštancie žalobca tiež vytkol, že v bode 51 odôvodnenia rozsudku „nezáväznú poznámku o obohacovaní“ povýšil na

žalobu, čím zmanipuloval žalobu, pričom žalobca trvá na žalobe o dlžných neuhradených poplatkoch žalovaného dlžníka.

8. Žalovaný v replike na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Opätovne zdôraznil, že členstvo v Základnej organizácii 32-23 Geder Slovenského zväzu záhradkárov zaniklo vystúpením na členskej schôdzi konanej dňa 29.4.2016, a preto žalovaného nijako nezaväzujú ani Stanovy Slovenského zväzu záhradkárov a ani Osadový poriadok Základnej organizácie 32-23 Geder. Podľa názoru žalovaného je nesprávny názor žalobcu, že všetci vlastníci pozemkov nachádzajúcich sa v územnom obvode niekdajšej záhradkovej osady musia byť členmi Základnej organizácie 32-23 Geder, ktorá nie je preto oprávnená ukladať akékoľvek povinnosti platiť administratívny poplatok subjektom, ktorí nie sú jej členmi. V súvislosti so spoluvlastníckym podielom žalovaného na spoločných pozemkoch nachádzajúcich sa v katastrálnom území Košická Nová Ves zapísaných na LV č. 2720, žalovaný uviedol, že ohľadom hospodárenia so spoločnými pozemkami, vrátane nákladov s tým spojených sa rozhoduje väčšinou hlasov počítanou podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov, avšak dosiahnutie takejto väčšiny žalobcom preukázané nebolo a navyše žalobca nie je ani spoluvlastníkom týchto spoločných pozemkov, a preto ohľadom týchto spoločných pozemkov a uplatňovania prípadných nákladov s ich udržiavaním spojených, nie je aktívne legitimovaný. Dodal, že výročná členská schôdza Základnej organizácie 32-23 Geder SZZ je pre jej členov, a nie pre vlastníkov pozemkov, ktorí jej členmi nie sú, pričom nečlenovia sú od roku 2015 a tieto schôdze pozývaní ako hostia bez hlasovacieho práva.

9. Žalobca v duplike na vyjadrenie žalovaného (č.l. 185 súdneho spisu) zotrval na svojom odvolaní a argumentácii v prednesenej v odvolaní a v priebehu sporu. Podľa názoru žalobcu žalovaný účelovo podsúva a zavádza súd, čo pochopí, keď „to bude prejednávať Ústavný súd alebo Európsky súdny dvor“, na ktorom bude žalobcu zastupovať Európska liga záhradkárov. Podčiarkol, že žalovaný zo ZO Geder nevystúpil, je aj naďalej vlastníkom a spoluvlastníkom podielov vo vyporiadanej záhradkovej osade Geder, ktorú vyporiadal štát, a prestane byť členom ZO Geder, až keď zomrie, alebo ak daruje „nielen vlastníctvo, ale aj jeho spoluvlstníctvo“, a dovtedy „bude viazaný uhrádzať rovnakú sumu, ako každý jeden za spoluvlastníctvo a na administratívny chod ZO Geder, ako aj ZO Geder je povinná uhrádzať na administratívny chod republikového výboru Slovenského zväzu záhradkárov, čo žalovanému vyplýva zo

10. Žalovaný nevyužil právo reagovať na dupliku žalobcu.

11. Odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas ( v spojení s ), oprávnenou osobou ( až ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( až ), bez nariadenia pojednávania v zmysle a contrario , v rozsahu vyplývajúcom z , z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov (podľa , a ) a v ich rámci prezentovaných odvolacích námietok, a dospel k záveru, že odvolanie žalobu nie je opodstatnené. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd podľa potvrdil.

12. Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody preskúmavanej časti rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( ). Preto len na zdôraznenie správnosti napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:

13. V posudzovanom prípade žalobcove námietky korešpondujú s odvolacími dôvodmi uvedenými v , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (žalobcovi), aby uskutočňoval(a) jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Odvolací súd konštatuje, že žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené a odvolacie námietky žalobcu neumožňujú prijať iné závery a nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku rozsudku o zamietnutí žaloby. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

15. V obsahu súdneho spisu a v odôvodnení rozhodnutia prvoinštančného súdu v prvom rade nemá oporu tvrdenie žalobcu, že v rozsudku je uvedených viacero „scestných a nepresných popisov a údajov“ a omylov a že žalobcovi nebolo umožnené prezentovať svoje argumenty.

16. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vytvoril všetky procesné podmienky, aby v priebehu sporu žalobca uplatnil a realizoval svoje práva.

17. Z obsahu súdneho spisu je totiž zrejmé, že súd prvej inštancie na základe odporu žalovaného proti vo veci vydanému platobnému rozkazu, uznesením zo dňa 12.3.2020 č.k. - 108 zrušil platobný rozkaz zo dňa 16.1.2020, uznesením zo dňa 12.3.2020 č.k. - 110 umožnil žalobcovi vyjadriť sa k odporu žalovaného, uviesť ďalšie skutočnosti a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení a zároveň súd žalobcu poučil v zmysle , ako i o ďalších jeho procesných právach a povinnostiach. Žalobca svoje právo využil a dňa 8.4.2020 doručil súdu vyjadrenie k odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 6.4.2020 a pripojil dôkazy (č.l. 114 až 118 súdneho spisu). Následne súd uznesením zo dňa 15.6.2020 č.k. -132 uložil žalobcovi doplniť žalobu a nariadil pojednávanie na deň 26.8.2020, na ktoré žalobcu riadne predvolal. Žalobca na to doručil súdu dňa 22.6.2020 ďalšie podanie (č.l. 137, 138 súdneho spisu). Na nariadené pojednávanie dňa 26.8.2020 sa žalobca dostavil, žiadal o odročenie tohto pojednávania, súd žiadosti žalobcu vyhovel a pojednávanie odročil na deň 9.9.2020 s tým, že žalobca vzal termín odročeného pojednávania na vedomie. Dňa 7.9.2020 doručil žalobca súdu Vyjadrenie k súdnemu konaniu E. C. zo dňa 5.9.2020 a prílohy (č.l. 141 až 146 súdneho spisu). Dňa 9.9.2020 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom súd za prítomnosti žalobcu vyslovil predbežné svoje právne posúdenie, a po vykonanom dokazovaní, a potom, ako žalobca predniesol, že ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a záverečnú reč, súd vyhlásil dokazovanie za skončené a vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, ktorý netrpí ani nedostatkom riadneho odôvodnenia.

18. Rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na jeho odôvodnenie v zmysle , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

19. Z rozsudku je zrejmé, že prvoinštančný súd v jeho odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská žalobcu a žalovaného v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a dostatočne zrozumiteľným a určitým spôsobom uviedol úvahy, ako dospel k záveru o zamietnutí žaloby, a to s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval, rešpektujúc klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie.

20. Napadnuté rozhodnutie nemožno považovať za zjavne neodôvodnené, ani svojvoľné, pretože súd sa pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od ich znenia a nepoprel ich účel a význam. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že sa strana sporu s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti súdneho rozhodnutia, lebo do obsahu práva na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo strany sporu dožadovať sa stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súd preberal alebo sa riadil výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu, ani právo sporovej strany, aby sa súd stotožnil s jej právnymi názormi a hodnotením dôkazov a ani právo na to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), , , , , ).

21. So zreteľom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolaciu námietku žalobcu, založenú iba bez ďalšieho na tvrdení, že súd prebral od žalovaného „nepravdy a klamstvá bez dôkazov, ako holú a čistú pravdu“, nemožno vyhodnotiť ako opodstatnenú.

22. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť ani to, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by nesprávne vyložil použité zákonné ustanovenia, ak žalobu žalobcu zamietol, vychádzajúc z úsudku, že žalobca nárok na úhradu účelového a administratívneho poplatku žalobca voči žalovanému nemá, lebo je viazaný výlučne na členstvo u žalobcu. Žalobcovi sa uplatnenými odvolacími námietkami v odvolaní nepodarilo spochybniť ani záver súdu, že na preukázanie žalobou uplatneného peňažného nároku žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktorým sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu (v dnom prípade žalobcu) za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech, keďže dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky a ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí, a to za stavu, ak:

22.1. v súdenej veci žalobca je Základná organizácia Slovenského zväzu záhradkárov, ktorý je občianskym združením, vzniknutým na základe o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorého občania majú právo slobodne sa združovať, v súlade s ktorého občania môžu zakladať spolky, spoločnosti, zväzy, hnutia, kluby a iné občianske združenia, ako aj odborové organizácie (ďalej len „združenia“) a združovať sa v nich,

22.2. stanovy združenia upravujú práva a povinnosti člena združenia ( ),

22.3. žalovaný nebol členom združenia (žalobcu) v rozhodnom období (právny záver súdu o premlčaní nároku žalobcu v časti, t.j. čo do sumy 6 eur, žalobca v odvolaní nerozporoval) a

22.4. združenia nesmú ukladať povinnosti občanom, ktorí nie sú ich členmi ( in fine ).

23. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri rozhodovaní o uplatnenom peňažnom nároku náležite vychádzal z premisy, že sloboda združovania je založená na princípe dobrovoľného členstva. V tomto duchu sa nesie aj základná úprava členstva v občianskych združeniach, predovšetkým v o združovaní občanov, podľa odseku 1 ktorého nikto nesmie byť nútený k združovaniu, k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu, že sa združuje, že je členom združenia, že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje, alebo že stojí mimo neho ( zákona o združovaní). Členstvo je koncipované ako osobné, t.j. neprevoditeľné a nezdieľateľné. Vzťah medzi členom a združením je súkromnoprávnej povahy. Vznik členstva je dvojstranným súkromnoprávnym úkonom, právnej povahy záväzkovoprávnej.

24. So zreteľom na uvedené, odvolací súd ako neopodstatnenú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu založenú na tvrdení, že o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov, „doslovne prikazuje cez každému vlastníkovi byť povinne pokračovateľom a musí byť členom v jeho zriadenej a vysporiadanej záhradkovej osade“, nakoľko takáto povinnosť zo žalobcom uvedeného ustanovenia nevyplýva, a preto nie je dôvodné ani tvrdenie žalobcu v odvolaní, že „žalovaný túto povinnosť nerešpektoval a špekulatívne ukončil členstvo v SZZ“. Žalobca v odvolaní tiež neopodstatnene namietol, že súd vec nesprávne právne posúdil, lebo sa nezapodieval vyporiadaním zo , v ktorom „sa prikazuje ZO SZZ, v ktorých sú týmto zákonom vyporiadané pozemky v záhradkových osadách, povinné prijať a upraviť režim vo vydaných stanovách v každej osade, čiže mať Osadový poriadok. Týmto sa musia všetci vlastníci záhrad a spoločných podielov povinne riadiť a aj rešpektovať. Do postavenia týchto občianskych združení štátne úrady nevstupujú. Musí to tak byť, lebo ZO SZZ Geder bol účastníkom pri vyporiadaní pozemkov.“

25. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim, v znení neskorších predpisov bol totiž prijatý na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Len pre úplnosť (ako obiter dictum) odvolací súd pripomína, že zákon zakotvil dva právne režimy, v rámci ktorých a prostredníctvom ktorých dochádza k celkovému vyporiadaniu sa s týmto inštitútom. Prvý z nich predpokladá, že pôvodným vlastníkom zostane ich vlastníctvo k pozemkom aj naďalej zachované a že na základe „úspešnej“ výpovede zo zákonného

nájmu sa obnovia ich užívacie práva k pozemkom, ktoré majú vo svojom vlastníctve v plnom rozsahu. Takýto spôsob však nemôžu využiť všetci vlastníci pozemkov a jeho celková účinnosť závisí od splnenia predpokladá celkový zánik vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov k pozemkom v zriadených záhradkových osadách v dôsledku konania podľa a nasl. zákona a následné vyporiadanie sa s nimi buď pridelením náhradných pozemkov, alebo poskytnutím náhrady v peniazoch. Konanie podľa a nasl. tvorí len jedno z konaní o pozemkových úpravách, nakoľko celý systém usporiadania vzťahov v záhradkových osadách je vybudovaný na princípoch pozemkových úprav. Ich účel je upravený v v znení neskorších predpisov, v súlade s ktorým treba pod nimi rozumieť zmeny v usporiadaní pozemkov na určitom území vykonané za účelom vytvorenia pôdne ucelených hospodárskych jednotiek podľa potrieb jednotlivých vlastníkov pôdy s ich súhlasom a podľa celospoločenských požiadaviek na tvorbu krajiny životného prostredia a na investičnú výstavbu, pričom (a v súlade s odsekom 3 toho istého ustanovenia) samotné konanie o pozemkových úpravách upravujú o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov, ktorý vo svojom uvádza, že k pozemkovým úpravám možno pristúpiť aj vtedy, „ak je to potrebné na usporiadanie vlastníckych a užívacích pomerov a odstránenie prekážok ich výkonu vyvolaných historickým vývojom pred účinnosťou tohto zákona“. Medzi tie konania o pozemkových úpravách, ktoré možno uskutočniť (a z tohto zákonného dôvodu), patrí aj konanie, v ktorom sa vyporiadava vlastníctvo k pozemkom v záhradkových alebo chatových osadách, keďže „v konaní o pozemkových úpravách podľa pozemkový úrad rozhodne na návrh užívateľov pozemkov v záhradkových alebo chatových osadách zriadených podľa doterajších predpisov, ak sa užívatelia nedohodnú s vlastníkmi inak, že tieto pozemky prechádzajú do vlastníctva užívateľov za náhradu. Doterajším užívateľom týchto pozemkov vzniká nárok na vyrovnanie podľa s výnimkou, ak ide o pozemky vo vlastníctve štátu, za ktoré patrí finančná náhrada ( zákona o pozemkových úpravách). O tom, že upravuje jedno z konaní o pozemkových úpravách, ostatne svedčí aj znenie jeho , v ktorom sa uvádza, že predmetom jeho úpravy je postup označených subjektov „v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách“. Ako konanie podľa osobitného predpisu je v poznámke 1 označené práve konanie podľa zákona o pozemkových úpravách. Aj v rozprave k vládnemu návrhu tohto zákona jeho predkladateľ jednoznačne uviedol: „Návrh... vytvára procesný rámec na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom formou pozemkových úprav, a to pre prípad, že vlastník a záhradkár sa nedohodnú na vyporiadaní formou kúpnej zmluvy.“ Pozemkovými úpravami (medzi ktoré patrí aj konanie podľa a nasl. zákona o záhradkových osadách) sa sleduje dosiahnutie verejného záujmu definovaného ako v zákona o pôde, tak aj v a zákona o pozemkových úpravách. Naplnenie tohoto verejného záujmu je aj dôvodom, pre ktorý je v konaní podľa zákona o záhradkových osadách možné rozhodnúť o prechode vlastníckeho práva z vlastníka pozemku v zriadenej záhradkovej osade na jeho doterajšieho užívateľa aj proti vôli samotného vlastníka.

26. Definíciu užívateľa pozemku v zriadenej záhradkovej osade poskytuje a rozumie ním „člena záhradkovej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkovou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje...“ Z citovaného ustanovenia vyplýva, že užívateľom pozemku v zriadenej záhradkovej osade je ten člen záhradkárskej organizácie, ktorý tieto pozemky obhospodaruje na základe zmluvy buď so záhradkárskou organizáciou, alebo s poľnohospodárskou organizáciou. Fyzická osoba, ktorá nespĺňa tieto podmienky, preto nemôže byť považovaná za užívateľa pozemku v zriadenej záhradkovej osade.

27. V korelácii s uvedeným odvolací súd v okolnostiach prejednávaného prípadu dospel k záveru, že súdu nemožno vytknúť, ak opodstatnenosť nároku žalobcu následne posudzoval aj z hľadiska aplikácie ustanovenia a nasl. , keďže tak postupoval v súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej je civilné sporové konanie ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Na tomto mieste odvolací súd poukazuje na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený uznesení Najvyššieho súdu zo dňa 22.9.2010, sp. zn. , ktorý je aplikovateľný aj podmienkach , podľa ktorého „Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu

právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú.“

28. Zo všetkých dôvodov je nutné učiniť záver, že prejednávanom spore neboli preukázané žiadne zo žalobcom tvrdených pochybení, ktorému sa uplatnenými odvolacími námietkami spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku nepodarilo. Preto odvolací súd rozsudok podľa ako vecne správny potvrdil, vrátane vecne správneho výroku o trovách konania.

29. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že priznal v odvolacom konaní procesne úspešnému žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, a tak mu náhrada trov odvolacieho konania nepatrí.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).