Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1Cb-202-2010.pdf
PDF · 147.89 KB
Case nature
Area
Subarea
1Cb/202/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Janou Dubivskou v spore žalobcu: ELUMA Trans s.r.o., so sídlom Volgogradská 13, Prešov, IČO: 36 466 115, právne zastúpený: JUDr. Peter Rak, advokát, so sídlom Masarykova 13, Prešov, IČO: 50 581 121, proti žalovanej: Ing. Erika Tribusová, narodená: 11.04.1971, trvale bytom: Komenského 4, Bardejov, právne zastúpená: JUDr. Ambróz Motyka, advokát, so sídlom Námestie SNP 7, Stropkov, IČO: 35 510 722, o zaplatenie 33 193,92 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 04.08.2006, doručenou súdu dňa 07.08.2006, v pôvodnom konaní vedenom na Okresnom súde Bardejov pod spisovou značkou 1Cb/254/2006, voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy 1.000.000,-Sk (t. j. 33 193,92 Eur), spolu s úrokom z omeškania vo výške 11,00 % ročne odo dňa 1.3.2006 do zaplatenia a náhrady trov konania z titulu dojednanej zmluvnej pokuty. Svoju žalobu odôvodňoval tým, že dňa 01.12.2004 so žalovanou uzavreli Zmluvu o poskytovaní služieb (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo vykonávanie úkonov pri objednávaní a zabezpečovaní sprostredkovania dopravy, zasielateľských služieb. Žalovaná sa v článku IV. bod 4.3 Zmluvy zaviazala, že nebude po dobu platnosti Zmluvy, ako aj po dobu troch rokov od jej skončenia, vykonávať vo vlastnom mene, ani ako štatutár, spoločník či zamestnanec pre tretie osoby činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti žalobcu. Pri porušení tejto povinnosti sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,-Sk. Platnosť zmluvy sa skončila 01.12.2005. Žalovaná sa zamestnala vo februári 2006 v spoločnosti AGNET, s.r.o., Nový riadok 60, Stropkov, IČO: 36 479 535 (ďalej len „AGNET, s.r.o.“), ktorej predmetom činnosti bolo okrem iného aj zasielateľstvo, ktoré je jadrom činnosti žalobcu a bolo predmetom uvedenej Zmluvy o poskytovaní služieb.
2. Žalovaná sa k návrhu žalobcu písomne vyjadrila podaním zo dňa 04.10.2006, v ktorom uviedla, že nepopiera, že je zamestnankyňou spoločnosti AGNET, s.r.o., ale jej pracovné zaradenie je obchodný konzultant pri tvorbe internetového databázového systému a administratívny pracovník, ktorého predmetom činnosti je evidencia faktúr a kontrola ich splatnosti, kontrola záväzkov a pohľadávok, evidencia došlej a odoslanej pošty a ďalšie činnosti podľa pokynov zamestnávateľa, t. j. nevykonáva činnosť zhodnú s činnosťou, ktorú vykonávala u žalobcu. Ďalej uviedla, že nemôže požívať právnu ochranu obmedzenie jedného z účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré je voči druhému účastníkovi diskriminujúce a znamená neprípustný zásah do hospodárskej súťaže a porušuje ústavné právo účastníka zmluvy.
3. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2006 žalobca zotrval na svojej žalobe s odkazom na jej písomné odôvodnenie a spresnil žalobný petit, čo do požadovaných úrokov z omeškania. Žalovaná navrhla žalobu zamietnuť s odôvodnením, že pracuje ako zamestnankyňa v spoločnosti AGNET, s.r.o., avšak jej pracovné zaradenie nie je totožné s vykonávaním činností, ktoré vykonávala na základe uzavretej zmluvy pre žalobcu, pričom predložila pracovnú zmluvu so spoločnosťou AGNET, s.r.o. zo dňa 31.01.2006 a koncesnú listinu Mareka Chrzana, ktorý vykonáva pre túto spoločnosť zasielateľské služby. Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa svojho nároku domáha na základe toho, že žalovaná je zamestnaná v obchodnej spoločnosti, ktorá má predmet činnosti rovnaký, ako je predmet činnosti žalobcu, teda nejde o predmet výkonu činnosti žalovanou. Tiež uviedol, že Zmluva bola koncipovaná na princípe zmluvnej voľnosti, v čase, keď bola žalovaná podnikateľkou a žalobca žiadnym spôsobom neobmedzoval jej podnikateľskú činnosť.
4. Žalobca podaním zo dňa 06.12.2006 predložil súdu e-mailovú správu zo dňa 05.04.2006 adresovanú spoločnosti žalobcu a spoločnosti AGNET, s.r.o. od pani Gabriely Hutkovej pracujúcej pre spoločnosť AV GAST s.r.o., určenú žalovanej, z ktorej vyplýva, že spoločnosť, v ktorej žalovaná pracuje, vykonáva činnosť zhodnú s predmetom činnosti žalobcu. Týmto podaním žalobca zároveň navrhol zmenu žalobného petitu a žiadal žalovanú zaviazať na zaplatenie sumy 33 193,92 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,00% ročne od 01.02.2006 do zaplatenia.
5. K predmetnému podaniu zaujala stanovisko žalovaná v podaní zo dňa 19.01.2007, v ktorom uviedla, že predložená e-mailová správa je nepoužiteľným dôkazom, pretože nie je možné zistiť, či jej zasielateľ, spoločnosť AV GAST, s.r.o., ju zasielala pre žalobcu, pre ktorého žalovaná predtým pracovala a prichádzala do obchodného styku aj s objednávateľom, alebo pre terajšieho zamestnávateľa; je otázne, prečo bola zasielaná obom spoločnostiam. Ďalej uviedla, že pre obsah pracovnej činnosti žalovanej je podstatná jej pracovná zmluva, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaná nevykonáva u svojho terajšieho zamestnávateľa činnosť zhodnú s predmetom činnosti žalobcu. Z tvrdení žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2006, keď uviedol, že sa nedomáha svojho nároku z dôvodu, že činnosť vykonáva žalovaná, je totožná s činnosťou žalobcu, ale z dôvodu, že žalovaná je zamestnaná v obchodnej spoločnosti, ktorá má predmet činnosti totožný, ako je predmet činnosti žalobcu, je rozšírením výkladu sporného článku IV. bod 4.3 Zmluvy. Žalovaná ďalej uviedla, že realizácia jej záväzku uvedeného v predmetnom článku zmluvy by znamenala neprimeraný zásah do jej práv a právom chránených záujmov a ak žalobca uplatňuje svoje právo odvodzujúc od citovaného článku uvedenej zmluvy, uplatňuje ho, okrem iného, aj v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Takéto práva nepožívajú právnu ochranu, a teda nie sú súdom vymáhateľné.
6. Uznesením zo dňa 04.04.2007 pod číslom konania 1Cb/254/2006 - 45, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.04.2007, súd pripustil zmenu žaloby v znení, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.000.000,-Sk (33.193,92 Eur) spolu s úrokom z omeškania vo výške 13,00% ročne odo dňa 01.02.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
7. Súd na pojednávaní konanom dňa 03.06.2009 vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne Gabriely Hutkovej, zamestnankyne spoločnosti AV GAST, s.r.o., pracovne zaradenej ako asistentka logistiky. Označená svedkyňa uviedla, že ako zamestnankyňa uvedenej spoločnosti spolupracovala so žalovanou v roku 2005, pričom mala vedomosť o tom, že pracovala pre spoločnosť ELUMA s.r.o.. Ich spolupráca spočívala v zabezpečení prepravy a komunikovali spolu telefonicky a formou e-mailov. Spolupráca skončila koncom roku 2006. Čo sa týka e-mailu zo dňa 5.4.2006, vyhotovovala ho ona, a to na základe toho, že ju kontaktovala žalovaná za účelom zistenia, či nemá spoločnosť, v ktorej je zamestnaná, možnosť zabezpečiť prepravu z Čiech, prípadne z iných štátov v rámci Európy. Na základe tohto telefonického rozhovoru vyhotovila e-mail a zaslala do firmy žalobcu, lebo vedela, že žalovaná mala pracovať pre žalobcu. Svedkyňa uviedla, že odpoveď od žalovanej na tento e-mail určite dostala, avšak e-mailovú správu už nezachovala. Na základe kontaktu so žalovanou a e-mailu svedkyne, bola vykonaná preprava pre obchodnú spoločnosť AV GAST s.r.o. prostredníctvom spoločnosti AGNET s.r.o.. To, že preprava bude vykonaná nie prostredníctvom žalobcu, ale prostredníctvom spoločnosti AGNET sa svedkyňa dozvedela telefonicky od žalovanej, pravdepodobne v deň, keď poslala žalobcovi predmetný e-mail. Skutočnosť, že bola preprava pre spoločnosť AGNET vykonaná, sa svedkyňa dozvedela tak, že parafovala faktúru číslo 20060036 zo dňa 18.04.2006, kde ako odosielateľ bola uvedená firma AGNET, s.r.o. a odberateľ bol zamestnávateľ svedkyne. Žalobca predložil túto faktúru vo fotokópii. Svedkyňa ďalej
uviedla, že po vyhotovení e-mailu zo dňa 05.04.2006 ešte asi vo dvoch prípadoch spolupracovala so žalovanou, vždy išlo o zabezpečenie prepravy a zasielateľských služieb a za týmto účelom ju žalovaná telefonicky kontaktovala alebo žalovanú kontaktovala ona. Šlo o obstarávanie prepravy prostredníctvom iného dopravcu, išlo o zasielateľskú službu. V tom období už svedkyňa vedela, že žalovaná pracuje pre spoločnosť AGNET, s.r.o.
8. V priebehu konania žalobca na pojednávaní konanom dňa 25.02.2010 oznámil, že berie svoju žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad sadzbu 8,00% ročne a za čas od 01.02.2006 do 04.08.2006 zo sumy 33 193,92 Eur, voči žalovanej sa naďalej domáhal zaplatenia istiny vo výške 33 193,92 Eur s 8,00% úrokom z omeškania ročne od 05.08.2006 do zaplatenia. Súd uznesením zo dňa 21.07.2010 pod číslom konania 1Cb/254/2006 - 82 konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania nad sadzbu 8,00 % ročne a za čas od 01.02.2006 do 04.08.2006 zo sumy 33 193,92 Eur zastavil, v prevyšujúcej časti, t. j. v časti o zaplatenie istiny vo výške 33.193,92 Eur s 8,00% úrokom z omeškania ročne od 05.08.2006 do zaplatenia vylúčil na samostatné konanie a zároveň rozhodol, že o trovách celého konania bude rozhodnuté v konaní o vylúčenej veci. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť vo výroku o vylúčení nároku žalobcu v prevyšujúcej časti dňa 11.08.2010 a v ostatných výrokoch dňa 27.08.2010. Konanie o vylúčenej veci je tunajším súdom vedené pod spisovou značkou 1Cb/202/2010.
9. Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 25.02.2015 pod číslom konania 1Cb/202/2010 - 335 rozhodol medzitýmnym rozsudkom tak, že žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je čo do základu opodstatnený, pričom o výške opodstatneného nároku a nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodne konečným rozhodnutím po právoplatnosti uvedeného rozsudku. Proti predmetnému rozsudku podala žalovaná odvolanie, v ktorom uviedla, že zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2004 medzi žalobcom a žalovanou len simulovala obchodný vzťah, ale v skutočnosti išlo medzi účastníkmi o vzťah pracovnoprávny. Z dôvodu absencie slobodnej a vážnej vôle žalovanej, je preto zmluva neplatná. Pokiaľ ide o dojednanú konkurenčnú doložku, žalovaná by v jej zmysle nemohla vykonávať prácu, ani podnikanie v rozsahu predmetu činnosti žalobcu nielen po dobu platnosti zmluvy, ale aj voči neurčeným subjektom a na neurčenom území po dobu troch rokov od skončenia zmluvy. Žalobca teda po skončení zmluvy túto nepredlžil a žalovanú tak pracovne aj podnikateľský diskvalifikoval na obdobie troch rokov z činností, v ktorých je žalovaná odborníkom. Zmluvné dojednanie stanovené v článku IV. bod 4.3. Zmluvy preto zakladá nápadnú nerovnosť medzi účastníkmi, ktorá je kritériom pre neposkytnutie súdnej ochrany takto zvýhodnenej strane. Žalovaná preto navrhla, aby odvolací súd rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.01.2016 pod číslom konania 2Cob/28/2015 - 362 napadnutý rozsudok Okresného súdu Bardejov potvrdil. V odôvodnení o. i. uviedol, že dojednanie konkurenčnej doložky v zmluve medzi stranami konania zodpovedá náležitostiam o určitosti, presnosti, či jasnosti úpravy a povinnosti jej účastníkov. Súd prvej inštancie úplne zodpovedal otázky týkajúce sa obrany žalovanej o neslobodnom, či simulovanom prejave vôle žalovanej, či o údajnom rozpore takejto dohody so zákonom. Tiež uviedol, že bez akýchkoľvek pochybností z dôkazov vyplynulo, že takto dojednanú povinnosť žalovaná porušila. Pokiaľ ide o výšku zmluvnej pokuty, táto bude predmetom ďalšieho konania, v rámci ktorého sa bude súd prvej inštancie vysporiadavať aj s námietkami žalovanej proti jej výške. Proti predmetnému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, v ktorom o. i. uviedla, že v odôvodnení súdu prvej inštancie, ani odvolacieho súdu, neboli zodpovedané otázky ohľadom toho, že v prípade uzatvorenej Zmluvy ide o simulovaný právny úkon, ktorým bol zastieraný pracovnoprávny vzťah, ktorý spĺňal charakteristiky závislej práce. Súdy sa taktiež nezaoberali námietkami týkajúcimi sa ústavných a zákonných limitov konkurenčnej doložky v mandátnej zmluve, ktoré považovali za neopodstatnené. Žalovaná ďalej uviedla obdobné skutočnosti ako v podanom odvolaní, pričom ďalej poukázala na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2015 (R 2/2016) a tiež predložila judikatúru vyšších súdov. V závere navrhla, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konania.
11. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 29.09.2017 pod spisovou značkou 4Obdo/22/2017 dovolanie žalovanej odmietol a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalovaná tvrdí v konaní, že súd jej svojim postupom odňal možnosť konať pred súdom spočívajúcom v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozhodnutí súdov, ktoré neobsahujú zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Dovolací súd však v predmetnom uznesení uviedol, že prípustnosť dovolania v danej veci nevyplýva z ustanovení § 238
zákona číslo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a vady konania podľa § 237 odsek 1 O.s.p. nevyšli najavo, preto najvyšší súd dovolanie žalovanej odmietol ako procesne neprípustné.
12. Dňa 12.04.2019 bol súdu doručený návrh žalovanej zo dňa 12.04.2019 na prerušenie konania podľa § 164 zákona číslo 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) z dôvodu, že žalovaná podala dňa 13.02.2018 na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sťažnosť proti porušeniu základných práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.09.2017 pod spisovou značkou 4Obdo/22/2017 a rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.01.2016 pod číslom konania 2Cob/28/2015 - 362, ktorá je Ústavnom súde vedená pod spisovou značkou Rvp 320/2018. Súčasťou návrhu bola predmetná sťažnosť žalovanej zo dňa 13.02.2018 a potvrdenie o prijatí podania zo dňa 13.02.2018.
13. Okresný súd Bardejov uznesením zo dňa 22.07.2019 pod číslom konania 1Cb/202/2010 - 459 prerušil konanie až do právoplatného rozhodnutia o ústavnej sťažnosti žalovanej vedenej na Ústavnom súde pod spisovou značkou Rvp 320/2018. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 26.11.2019 pod číslom konania 4Cob/53/2019 - 493 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil. Citované uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.01.2020.
14. Dňa 22.04.2020 bolo súdu doručené podanie žalovanej zo dňa 22.04.2020, prílohou ktorého bolo uznesenie Ústavného súdu zo dňa 02.04.2020 pod číslom konania III. ÚS 101/2020 - 15. Predmetným uznesením Ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť žalovanej na ďalšie konanie.
15. Dňa 07.12.2020 bola súdu doručená žiadosť Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.12.2020 o predloženie veci vzhľadom na Nález Ústavného súdu pod číslom konania III. ÚS 101/2020-56 zo dňa 12. novembra 2020 (ďalej len „Nález“), ktorý bol prílohou žiadosti. Ústavný súd predmetným Nálezom rozhodol, že základné právo žalovanej podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa článku 35 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej základné právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť podľa článku 26 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.01.2016 pod číslom konania 2Cob/28/2015-362 porušené boli. Súčasne Ústavný súd zrušil vyššie uvedený rozsudok Krajského súdu v Prešove a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení Nálezu Ústavný súd uviedol, že konštatovanie všeobecných súdov o tom, že konkurenčná doložka uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je v súlade s dobrými mravmi a nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku, nepovažuje za presvedčivé s ohľadom na presah do základného práva sťažovateľky podľa článku 35 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že účelom konkurenčnej doložky je chrániť oprávnené záujmy zmluvného partnera v hospodárskej súťaži, pričom sa však záväzok žalovanej nevzťahoval na konkrétne činnosti, ktoré pre žalobcu v rámci uzavretej zmluvy vykonávala, prípadne na činnosti, ktoré by mohli mať vo vzťahu k žalobcovi súťažný charakter, ale na celý predmet podnikania žalobcu. Takýto rozsah obmedzenia preto neúmerne zasahoval do ústavného práva žalovanej vyjadreného v článku 35 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý znemožnil žalovanej zamestnať sa alebo podnikať v takej miere, ktorá už predstavuje podstatný zásah do tohto práva žalovanej. Všeobecné súdy ďalej nevzhliadli ani neúmernosť záväzku žalovanej, čo sa týka časovej platnosti konkurenčnej doložky, ktorá mala žalovanú obmedzovať po dobu troch rokov po uplynutí platnosti zmluvy, ktorá bola už vopred dohodnutá na dobu určitú, teda dobu jedného roka. Všeobecné súdy mali vziať do úvahy aj námietku žalovanej ohľadom analogickej aplikácie ustanovenia § 672a zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) zo zmluvy o obchodnom zastúpení, ktoré limituje platné uzavretie konkurenčnej doložky na teritoriálne alebo personálne obmedzenie, na činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia alebo má súťažnú povahu činnosti a na obdobie maximálne dvoch rokov po skončení zmluvy. V odôvodnení Nálezu sa ďalej uvádza, že všeobecné súdy opomenuli vysporiadať sa aj s argumentáciou žalovanej ohľadom toho, že záväzok žalovanej bol v skutočnosti zastretým pracovnoprávnym vzťahom. Na záver Ústavný súd uviedol, že po vrátení veci na ďalšie konanie bude potrebné sa náležite vysporiadať s argumentáciou žalovanej o tvrdenom zastieranom pracovnoprávnom vzťahu, posúdením činnosti, ktorú na základe Zmluvy pre žalobcu vykonávala, jednak v skutkových okolnostiach a časových súvislostiach, ako aj z pohľadu atribútov závislej práce a náležite odôvodniť úvahy súdu o platnosti, resp. neplatnosti uzavretej konkurenčnej doložky, či už v režime pracovnoprávneho práva alebo v režime práva obchodného v nadväznosti na procesnú obranu žalovanej.
16. Uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2021 pod číslom konania 2Cob/30/2020-557 odvolací súd zrušil rozsudok Okresného súdu Bardejov zo dňa 25.02.2015 pod číslom konania 1Cb/202/2010 - 335 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení uznesenia odvolací súd konštatoval závery Ústavného súdu uvedené v Náleze, teda že závery všeobecných súdov o tom, že predmetná konkurenčná doložka je v súlade s dobrými mravmi a nie je v rozpore s pravidlami poctivého obchodného styku ako nepresvedčivé, s ohľadom na presah tejto doložky do ústavných prác žalovanej zakotvených v článku 35 odsek 1 Ústavy Slovenskej republiky s tým, že práva žalovanej podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť a jej základné práva podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť podľa článku 26 odsek 1 Listiny základných práv a slobôd, preto nemal inú možnosť ako napadnuté rozhodnutie zrušiť. Odvolací súd ďalej uviedol, že v konaní nie je vylúčený postup podľa § 150 odsek 2 CSP, teda požiadať strany konania o ďalšie skutkové tvrdenia týkajúce sa spôsobu, akým medzi nimi fungoval právny vzťah, ako aj opísanie jednotlivých činností a oprávnení každej zo strán sporu, v právnom vzťahu založenom na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2004, a to tak, aby bolo možné vyhodnotiť, či právny vzťah na základe ustáleného skutkového stavu napĺňal podmienky závislej práce, alebo podmienky obchodnoprávneho vzťahu medzi dvoma podnikateľmi. Odvolací súd na záver uviedol, že relevantným bude v konaní sa vysporiadať s tým, či pri alternatíve prípadného záveru o pracovnoprávnom vzťahu a pri akceptovaní princípu súkromnej autonómnosti jednotlivca, obstojí v teste ústavnosti dojednaná konkurenčná doložka.
17. Okresný súd Bardejov výzvou zo dňa 12.04.2021 vyzval strany konania, prostredníctvom ich právnych zástupcov, na predloženie návrhov na doplnenie dokazovania v intenciách záverov citovaného uznesenia odvolacieho súdu. Dňa 14.05.2021 bolo súdu doručené podanie žalovanej zo dňa 14.05.2021, ktorým navrhla ako dôkaz vykonať jej výsluch k otázke výkonu pracovnej činnosti pre žalobcu.
18. Dňa 17.05.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.05.2021, v ktorom uviedol, že povinnosť uložená mu súdom, aby predložil návrhy na doplnenie dokazovania v intenciách záverov odvolacieho súdu, je pre neho nesplniteľná a je nereálne zo strany žalobcu jej vyhovieť. Žalobca počas celého konania navrhoval a predkladal súdom dôkazy, pričom žiadne „dôkazy v zálohe“ si nenechal. Pokiaľ ide o dôkazy ohľadom spolupráce so žalovanou, tieto už fyzicky neexistujú, keďže ich žalobca v súvislosti so zákonom o účtovníctve skartoval, keďže lehota na ich uchovávanie je desať rokov. Žalobca ďalej navrhol, že ak by súd žalobu zamietol, aby žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, keďže na prvostupňovom, odvolacom aj dovolacom súdu bol žalobca úspešný.
19. Dňa 26.05.2021 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej z totožného dňa, v ktorom uviedla, že v roku 2004 bolo žalovanej žalobcom povedané, že ak si chce zachovať prácu, musí si vybaviť živnosť a doteraz vykonávanú činnosť bude vykonávať na živnosť. Z uvedeného dôvodu si žalovaná od 01.10.2004 vybavila živnostenské oprávnenie a týmto dňom bola uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb medzi ňou a žalobcom. Po podpise Zmluvy sa však v jej pracovnej činnosti nič nezmenilo a výkon jej činností bol presne taký istý, ako predtým. Prácu začínala o 8 hod. ráno, po príchode do práce sa žalovaná kvôli evidencii musela prihlásiť služobnou kartou a následne odišla do kancelárie pre špeditérov, v ktorej mala žalobcom pridelený počítač, mobil, stôl a kancelársku stoličku. Žalovaná mala ďalej stanovený aj čas na obed, rovnako pri odchode z práce sa musela odhlásiť služobnou kartou. Takýto priebeh to malo od pondelka do piatku každý týždeň. Pokiaľ ide o predložený dôkaz, popis pracovnej činnosti zo dňa 25.07.2005, ktorý je podpísaný žalovanou a žalobcom, v tomto žalobca neskrývane hovorí o uzatvorení pracovného pomeru ako aj o povinnostiach žalovanej, o právomoci a zodpovednosti. Tento dokument bol vypracovaný s účinnosťou od 25.07.2005, teda po uzatvorení Zmluvy. Je preto bez pochybností možné konštatovať, že výkon pracovných činností žalovanej pre žalobcu v období od 01.12.2004 do 30.11.2005 má všetky charakteristiky závislej práce a Zmluvou bol de facto len zastieraný pracovnoprávny vzťah medzi stranami sporu. Z uvedeného dôvodu žalovaná navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej nárok na náhradu trov konania. Ako listinné dôkazy k vyjadreniu žalovaná predložila Interné smernice pre prácu vo firme ELUMA Trans, s.r.o. zo dňa 19.01.2005 a popis pracovnej činnosti žalovanej zo dňa 25.07.2005.
20. Dňa 11.02.2022 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili žalobca, žalovaná a ich právni zástupcovia. Žalobca k veci uviedol, že na podanej žalobe trvá, rovnako na vyjadreniach v podaní zo dňa 14.05.2021. Poukázal tiež na to, že bol úspešný na prvoinštančnom, odvolacom aj dovolacom
súde a až Nálezom Ústavného súdu došlo k vysloveniu názoru, že súdy rozhodovali nedostatočne a nepresvedčivo a vec sa vrátila späť až Okresného súdu Bardejov. Žalobca túto situáciu nezavinil a vzhľadom na to, že Zmluva bola uzatvorená pred viac ako 18 rokmi, je nereálne, aby žalobca vyhovel pokynu odvolacieho súdu na predloženie a zdokladovanie nových skutkových tvrdení. Žalovaná sa bránila tomu, aby sa v konaní vykonali dôkazy, keď napr. v podaní z roku 2014 vyčítala žalobcovi návrhy na vykonanie dokazovania, že sa snaží komplikovane dokazovať skutkové okolnosti prípadu. Pokiaľ v roku 2014 mala žalovaná takýto postoj k vykonávaniu dokazovania, tak žalobca nechápe jej zmenu postoja v roku 2022, kedy nové dôkazy navrhuje práve ona samotná. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobca odkazuje na podanie zo dňa 14.05.2021, teda že ak by súd žalobu zamietol, aby žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal s odkazom na dôvody vhodné osobitného zreteľa. Žalovaná k veci uviedla, že od začiatku poukazovala na to, že žaloba je nedôvodná. Argumentáciu žalovanej vypočul až Ústavný súd, ktorý uviedol, že jej ústavné práva boli porušené. Bol to žalobca, kto si počas celého konania uplatňoval nároky na základe neplatnej zmluvy a neplatných dojednaní medzi stranami konania. Z uvedeného dôvodu sa žalovanej javí argumentácia žalobcu o dôvodoch osobitného zreteľa ako nenáležitá. Žalovaná k veci uviedla, že do spoločnosti žalobcu bola prijatá ako zamestnanec na pozíciu logistik - manažér, na základe pracovnoprávnej zmluvy. Predmetom jej pracovnej činnosti bolo oslovenie potencionálneho klienta, jeho získanie, následne oslovila príslušnú dopravnú spoločnosť, túto skutočnosť oznámila klientovi a po vykonaní dopravy jej úloha končila. Niekoľko mesiacov mala uzatvorenú pracovnoprávnu zmluvu a potom prešla pracovať pre žalobcu na základe zmluvy. Prechod z pracovnoprávnej zmluvy na živnosť bol rýchly, podľa žalovanej bol tento prechod z dôvodu, aby si sama platila odvody. Miesto výkonu práce ostalo rovnaké, ostala pracovať aj v rovnakej kancelárii. Žalobcovi potom jedenkrát mesačne vystavovala faktúry, ktoré žalobca v lehote 14 dní preplácal. Žalobca sa k žalovanej správal ako ku zamestnankyni a nie ako k živnostníčke, keďže mala identické podmienky ako ostatní jej spolupracovníci, t.j. pevne stanovenú pracovnú dobu, pauzu na obed, atď. Prechod z pracovnoprávneho vzťahu do obchodnoprávneho vzťahu nebol dobrovoľný.
21. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd“) znova vykonal dokazovanie, a to oboznámením sa s vyššie uvedenými vyjadreniami, výsluchmi strán konania a svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, predovšetkým s fotokópiou Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2004, s fotokópiou Pracovnej zmluvy žalovanej so spoločnosťou AGNET s.r.o. zo dňa 31.01.2006, s fotokópiou koncesnej listiny zo dňa 01.02.2006, s e - mailom zo dňa 05.04.2006 od spoločnosti AV GAST, s.r.o. prostredníctvom pani Gabriely Hutkovej, s fotokópiou faktúry číslo 20060036 vystavenej spoločnosťou AGNET s.r.o. pre spoločnosť AV GAST, s.r.o. zo dňa 18.04.2006, s fotokópiou medzinárodného nákladného listu číslo 2418994, s fotokópiou faktúry číslo 20060096 vystavenej spoločnosťou AGNET s.r.o. pre spoločnosť AV GAST, s.r.o. zo dňa 05.06.2006, s fotokópiou faktúry číslo 20060204 vystavenej spoločnosťou AGNET s.r.o. pre spoločnosť AV GAST, s.r.o. zo dňa 09.08.2006, s fotokópiou Pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou a spoločnosťou Eluma Plus, s.r.o. zo dňa 01.08.2003, s fotokópiou živnostenského listu žalovanej, s fotokópiou pracovnej zmluvy Mareka Chrzana so spoločnosťou AGNET, s.r.o. zo dňa 31.01.2006, so zoznamom faktúr a faktúrami predloženými žalobcom podaním zo dňa 27.03.2014, internými smernicami pre prácu vo firme ELUMA Trans, s.r.o., popisom pracovnej činnosti žalovanej zo dňa 25.07.2005 a s výpisom z obchodného registra žalobcu.
Na základe zisteného skutkového stavu dospel súd k nasledujúcim právnym záverom:
22. Medzi stranami konania je nesporné uzatvorenie Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2004. Sporná je medzi stranami konania skutočnosť, či zmluvný vzťah žalovanej so žalobcom bol zastretým pracovnoprávnym vzťahom a tiež to, či dojednaná konkurenčná doložka bola medzi sporovými stranami platne uzatvorená.
23. Podľa § 672a odsek 1 zákona číslo 513/1991 Z.z. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.
24. Podľa § 672a odsek 2 Obchodného zákonníka, v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
25. Podľa § 83a odsek 1 zákona číslo 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“), zamestnávateľ a zamestnanec sa môžu v pracovnej zmluve dohodnúť, že zamestnanec po skončení pracovného pomeru nebude po určitú dobu, najdlhšie jeden rok, vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter.
26. Podľa § 83a odsek 2 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru, iba ak zamestnanec v priebehu trvania pracovného pomeru má možnosť nadobudnúť informácie alebo znalosti, ktoré nie sú bežne dostupné a ich využitie by mohlo privodiť zamestnávateľovi podstatnú ujmu.
27. Podľa článku 35 odsek 1 zákona číslo 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“), každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.
28. Podľa § 41a odsek 2 zákona číslo 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.
K zastretému pracovnoprávnemu vzťahu
29. Z predložených dôkazov je zrejmé, že žalovaná uzatvorila so žalobcom zmluvu o poskytovaní služieb podľa Obchodného zákonníka, v ktorej vystupovala ako fyzická osoba - podnikateľ. V konaní je však preukázaná aj skutočnosť, že bezprostredne pred uzatvorením tejto zmluvy, pracovala žalovaná u žalobcu ako zamestnanec na základe uzatvorenej pracovnoprávnej zmluvy. Predmetom pracovnej zmluvy bolo uzatvorenie pracovnoprávneho vzťahu, na základe ktorého žalovaná vykonávala prácu marketingový pracovník - špeditér, s miestom výkonu práce v sídle žalobcu, s pracovným časom 8,5 hod. denne a mesačnou mzdou vo výške 5 700,- Sk. Súčasťou pracovnej zmluvy bola aj konkurenčná doložka (č. l. 15 spisu), v zmysle ktorej sa zamestnanec - žalovaná, zaviazala dodržiavať povinnosť mlčanlivosti po dobu 2 rokov od ukončenia pracovného vzťahu, pričom pri nedodržaní si môže zamestnávateľ - žalobca, uplatniť zmluvnú pokutu vo výške 100.000,- Sk a rovnakú zmluvnú pokutu je povinný zamestnanec - žalovaná zaplatiť, ak sa zamestná po dobu 12 mesiacov od skončenia pracovného pomeru u zamestnávateľa, ktorého predmetom činnosti je sprostredkovanie dopravy, doprava, zasielateľstvo - špedícia, alebo ak sa stane spoločníkom alebo konateľom takejto spoločnosti. Na druhej strane žalovaná uzatvorila so žalobcom Zmluvu o poskytovaní služieb, v zmysle ktorej sa pre žalobcu zaviazala vykonávať sprostredkovanie dopravy a zasielateľských služieb v mene objednávateľa a to osobne v priestoroch žalobcu, svedomite, v súlade s pokynmi žalobcu a k jeho spokojnosti. Žalovaná sa ako poskytovateľ ďalej zaviazala zodpovedať za kvalitu poskytovaných služieb, ktoré mali byť v súlade s internými predpismi žalobcu. Za vykonanú prácu si zmluvné strany dojednali hodinovú odmenu vo výške 103,- Sk. Predmetná Zmluva obsahovala taktiež aj konkurenčnú doložku, konkrétne v bode 4.3. Zmluvy, ktorá ustanovovala, že: „Poskytovateľ sa zaväzuje, že nebude po dobu platnosti tejto zmluvy ako aj po dobu troch rokov od jej skončenia vykonávať vo vlastnom mene, ani ako štatutár, spoločník či zamestnanec, pre tretie osoby činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činností objednávateľa. Pri porušení tejto povinnosti zaplatí poskytovateľ zmluvnú pokutu vo výške 1.000.000,- Sk.“
30. Porovnaním vyššie uvedených dvoch zmlúv je možné dospieť k záveru, že tieto javia známky podobnosti. Podľa § 1 odsek 2 Zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zákonník práce teda výslovne prikazuje uskutočňovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne v inom pracovnoprávnom vzťahu tak, že zamestnanec ju vykonáva v podriadenosti zamestnávateľovi osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Zákonník práce súčasne výslovne zakazuje výkon závislej práce v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov. Možno konštatovať, že ak by zamestnávateľ napriek uvedenému zákonnému príkazu, ako aj zákonnému zákazu, uskutočňoval výkon závislej práce, napríklad inak, než v pracovnom pomere, išlo by v zmysle Občianskeho zákonníka <https://www.beck-
online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq> o simulovaný právny úkon, ktorý je z hľadiska právnych následkov absolútne neplatným právnym úkonom. Súd porovnal zmluvy uzatvorené medzi stranami konania, t. j. pracovnú zmluvu zo dňa 01.08.2003 a Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 01.12.2004. V zmysle uvedenej pracovnej zmluvy bolo obsahom pracovnej činnosti žalovanej vykonávať prácu marketingový pracovník - špeditér, s miestom výkonu práce Hurbanova 20, Bardejov, za dohodnutú mzdu vo výške 5 700,- Sk. Podľa Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.10.2004 (v rovnaký deň vznikli žalovanej živnostenské oprávnenia), bolo jej predmetom vykonávanie a sprostredkovanie dopravy, zasielateľských služieb pre objednávateľa prostredníctvom objednávateľa. Z ďalších dôkazov, konkrétne popisu pracovnej činnosti žalovanej zo dňa 25.07.2005 a interných smerníc pre prácu u žalobcu, ktoré boli vydané po uzavretí Zmluvy vyplýva, že žalovaná pracovala pod názvom funkcie asistent prepravy, pričom pre túto pozíciu platil ustanovený pracovný čas 8 hodín so začiatkom o 8.00 hod. a koncom o 16.30 hod., s prestávkou od 11.30 hod. do 13.00 hod. Interné smernice ďalej obsahovali postup pri žiadaní o dovolenku a predpísaný pracovný odev. Okrem toho popis pracovnej činnosti žalovanej obsahoval označenia ako pracovný pomer, právomoci a zodpovednosť, nadriadeného pracovníka či povinnosť žalovanej dodržiavať ustanovenia Zákonníka práce. Žalovaná ďalej na pojednávaniach vypovedala, že niekoľko mesiacov mala uzatvorenú pracovnoprávnu zmluvu a potom prešla pracovať pre žalobcu na základe zmluvy. Prechod z pracovnoprávnej zmluvy na živnosť bol rýchly a bol z dôvodu, aby si sama platila odvody. Miesto výkonu práce ostalo rovnaké, ostala pracovať aj v rovnakej kancelárii. Žalobcovi potom jedenkrát mesačne vystavovala faktúry, ktoré žalobca v lehote 14 dní preplácal. Žalobca uvedené nerozporoval.
31. Súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky pod spisovou značkou 21 Cdo 2687/2012, kde sa uvádza, že: „Pre právne posúdenie tak nie je dôležité, aký „typ záväzku" bol zvolený zmluvnými stranami: napr. že zamestnanec bol v zmluve označený ako „podnikateľ (IČO-m)", že mal vykonávanú činnosť zapísanú v živnostenskom registri, že ponúkal svoje služby „prostredníctvom internetovej prezentácie“, že „účtoval“ zamestnávateľovi odplatu za vykonanú činnosť „formou daňových dokladov“, že si sám platil „zdravotné a sociálne poistenie“. Uvedené okolnosti totiž predstavujú iba javovú stránku veci a boli (museli byť) súčasťou predstieraného (simulovaného) právneho konania, ktorého účelom bolo zastrieť skutočnú povahu právneho vzťahu medzi zmluvnými stranami.“
32. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod spisovou značkou 3Cdo/144/2010, „Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka <https://www.beck-online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbq>). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (tzv. simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka <https://www.beck- online.sk/bo/document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgy2f6nbqfzygc4tbm5zgczrngm4q>).“
33. Pri vzájomnom porovnaní oboch zmlúv možno dospieť k záveru, že tieto sú podobné, a to v tom, že žalovaná vykonávala pre žalobcu prácu s obdobnou náplňou, prácu vykonávala osobne v sídle žalobcu a bola povinná riadiť sa pokynmi žalobcu a dodržiavať jeho interné predpisy. Tvrdenia žalovanej možno vyhodnotiť ako pravdivé aj z dôvodu časového hľadiska, keď táto začala vykonávať činnosť pre žalobcu po skončení pracovného pomeru, ktorý so žalobcom mala uzatvorený, pričom zmluva bola uzatvorená v deň, kedy jej bolo vydané živnostenské oprávnenie. Okrem uvedeného obe zmluvy obsahovali podobné konkurenčné doložky s rozdielom výšky zmluvnej pokuty. Súd v tomto poukazuje aj na komentár Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I., II. § 1 ? 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, 305 s,. k § 41a Občianskeho zákonníka: V prípade, ak účastníci právneho úkonu uzavrú právny úkon, ktorý účastníci nechcú uzavrieť, a ktorým predstierajú (simulujú) iný právny úkon (tzv. disimulovaný právny úkon), je simulovaný úkon z dôvodu nedostatku potrebnej vôle subjektov neplatným (pozri § 37) a platným je tzv. zastretý právny úkon. Pri simulovanom právnom úkone má prejav vôle pôsobiť ako vážny, ktorým však konajúci nechce vykonať navonok prejavený alebo žiaden prejav vôle. Tým sa simulácia líši od vnútornej výhrady, lebo pri vnútornej výhrade konajúci úkon navonok vykonať chce. Pri simulácii ide o obojstrannú nezhodu vôle
a jej prejavu. Súčasťou predpokladov simulácie nie je jej motív. O simuláciu teda pôjde aj v prípade, ak zmluvné strany chcú vzbudiť zdanie právneho úkonu navonok u tretích osôb (absolútna simulácia) alebo chcú zakryť iný právny úkon (relatívna simulácia, dissimulácia). V prípade simulácie vôbec nejde o právny úkon a zákon s ním viaže za následok absolútnu neplatnosť. Simulovaný právny úkon je neplatný nielen z dôvodu nezhody vôle a jej prejavu, ale aj z dôvodu obchádzania zákona a rozporu s dobrými mravmi. Podmienkou jeho platnosti je, že zastretý právny úkon zodpovedá vôli subjektov a spĺňa všetky zákonné predpoklady na jeho platnosť a má rovnakých účastníkov. V prípade, ak by bol takýto právny úkon nedovolený alebo trpel niektorým z dôvodov neplatnosti, bol by právny úkon neplatný.
34. V zmysle uvedených skutočností spolu so závermi uvedenými v Náleze Ústavného súdu a v uznesení Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.02.2021 pod číslom konania 2Cob/30/2020 - 557, dospel súd k záveru, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je absolútne neplatnou zmluvou, keďže ide o obídenie Zákonníka práce, teda v danom prípade sa jedná o zastretý právny úkon v zmysle § 41a odsek 2 Občianskeho zákonníka, ktorý obsahoval všetky podmienky závislej práce.
Konkurenčná doložka
35. Súd sa zaoberal aj platnosťou konkurenčnej doložky, keďže to bolo spornou skutočnosťou konania. Konkurenčnú doložku upravuje Zákonník práce v ustanovení § 83a. Doložka bola doplnená do Zákonníka práce novelizáciou číslo 257/2011 Z.z. s účinnosťou od 01.09.2011. Podľa dôvodovej správy k predmetnej novelizácii: „Nový § 83a Zákonníka práce sa zavádza s cieľom umožniť v pracovnoprávnych vzťahoch uzatvorenie konkurenčnej doložky pre čas po skončení pracovného pomeru s vybranou skupinou zamestnancov. Konkurenčné doložky sa v aplikačnej praxi uzatvárali, ale nemali svoj právny základ v Zákonníku práce, a teda ich uzatváranie vzbudzovalo právno-teoretické otázky o prípustnosti uzatvárania takýchto doložiek v praxi a o ich platnosti.“ Na platné uzatvorenie konkurenčnej doložky v pracovnej zmluve je potrebné splniť niekoľko atribútov. V prvom rade v čase uzatvárania vyššie uvedenej zmluvy o poskytnutí služieb Zákonník práce konkurenčnú doložku neupravoval, čo spôsobovalo problémy pri rozhodovaní o platnosti jej dojednania. Z uvedeného dôvodu bol Zákonník práce novelizovaný a tento rozpor odstránený. Zmluvne bola dĺžka konkurenčnej doložky medzi stranami konania dohodnutá v trvaní troch rokov od skončenia Zmluvy. Zákonník práce však upravuje dĺžku konkurenčnej doložky v maximálnej dĺžke jedného roka. Ďalším pochybením bolo to, že táto doložka bola bezodplatná, t. j. povinnosti z nej vyplývali iba žalovanej a na druhej strane práva iba žalobcovi. V rozpore so zákonom sa javí aj výška samotnej zmluvnej pokuty, ktorá je 1.000.000,-Sk (t. j. 33.193,92 Eur). Zákonník práce upravuje maximálnu výšku zmluvnej pokuty, a to výškou poskytnutej odplaty za trvania doložky zamestnancovi zamestnávateľom. Je teda evidentné, že výška žalobcom uplatňovanej zmluvnej pokuty je v rozpore so zákonom, keďže žalovanej žiadnu náhradu neposkytoval.
36. Konkurenčnú doložku samostatne upravuje aj Obchodný zákonník, konkrétne v ustanovení § 672a Obchodného zákonníka pri zmluve o obchodnom zastúpení. Táto doložka bola Obchodným zákonníkom upravená už v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí služieb medzi sporovými stranami. Dohoda zmluvných strán o konkurenčnej doložke v zmluve o obchodnom zastúpení musí zodpovedať hypotéze a dispozícii kogentnej právnej normy. Konkurenčná doložka dojednaná v rozpore s primeranosťou a vzájomnou vyváženosťou je spôsobilá porušovať základné ústavné práva, pričom takúto doložku možno vyhlásiť za neplatnú z dôvodu, že jej neprimeranosť alebo nevyváženosť, môže zmluvnú stranu obmedziť viac, ako to vyžaduje potrebná miera ochrany druhej strany. Podľa článku 4.3 Zmluvy bola konkurenčná doložka dojednaná počas platnosti Zmluvy, ako aj na 3 roky od jej skončenia. Súdu sa takto dojednaná dĺžka konkurenčnej doložky javí neprimerane dlhá, keďže v neprimeranej dĺžke obmedzuje žalovanú vo vykonávaní buď podnikateľskej činnosti, prípadne aj závislej práce, pričom na druhej strane jej žiadnym spôsobom toto obmedzenie nekompenzuje. V jednom aj druhom prípade sa súdu javí dojednaná konkurenčná doložka ako neplatná (bez ohľadu na skutočnosť, že súd považuje Zmluvu ako celok za neplatne dojednanú) pre jej rozpor so zákonom.
37. Z vykonaného dokazovania, ako aj z vyššie uvedených záverov Ústavného súdu a odvolacieho súdu dospel súd k záveru, že žaloba podaná žalobcom je nedôvodná, keď Zmluva uzatvorená medzi stranami konania, ktorej súčasťou bola konkurenčná doložka, na základe ktorej si žalobca v konaní uplatnil svoj nárok, bola vyhodnotená ako absolútne neplatná, preto súd žalobu zamietol.
Nárok na náhradu trov konania
38. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
40. Súd sa v konaní ďalej zaoberal nárokom úspešnej strany na náhradu trov konania. Žalovaná navrhla, aby jej súd, v prípade úspechu v konaní, priznal plný nárok na náhradu trov konania. Žalobca uviedol, že v prípade zamietnutia žaloby navrhuje žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznať s odkazom na znenie ustanovenia § 257 C.s.p. a existujúce dôvody hodné osobitného zreteľa, keď mal za to, že na prvostupňovom, odvolacom i dovolacom konaní mal úspech a priznanie trov konania žalovanej v prípade jej úspechu v spore, by bola neprimeranou tvrdosťou a nezodpovedala by dobrým mravom. Návrh žalovanej na rozhodnutie o náhrade trov konania odmietol s tým, že takéto rozhodnutie by bolo v rozpore so zásadou spravodlivosti, keďže v konaní mal po celý čas úspech a toto zvrátil až Ústavný súd Slovenskej republiky svojím Nálezom.
41. Žalovaná mala v konaní celkový úspech, keď súd žalobu zamietol. Súd môže výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon teda vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, a to výnimočné okolnosti a dôvody osobitného zreteľa. Podľa komentára Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 940 s., k § 257 C.s.p.: „Dôvody hodné osobitného zreteľa možno zhrnúť nasledovne: a/ neprimeraná tvrdosť, b/ podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, c/ povaha a okolnosti sporu, d/ zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, e/ zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, f/ osobné pomery strany sporu a g/ nízky príjem.“ Je síce pravdou tvrdenie žalobcu, že v konaní mal úspech až do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu. Uvedená skutočnosť však nezakladá dôvod, aby súd nepriznal, alebo priznal len v obmedzenom rozsahu nárok na náhradu trov konania žalovanej. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca bol iniciátorom prechodu žalovanej z pracovnoprávneho pomeru na obchodnoprávny pomer, pričom žalobca koncipoval aj konkurenčnú doložku vo svoj prospech. Súčasťou tejto doložky bola aj zmluvná pokuta vo výške žalovanej istiny, pričom žalobca neuhrádzal žiadnu náhradu za to, že žalovaná bola povinná znášať obmedzenia z tejto doložky. Súd je preto názoru, že za neúspech žalobcu v konaní zodpovedá on sám, pričom pre nepriznanie alebo priznanie v obmedzenom rozsahu trov konania žalovanej nie sú splnené podmienky, t.j. súd nezistil ani jeden z uvedených dôvodov osobitného zreteľa.
42. O trovách konania súd teda rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262 odsek 1 C.s.p. Žalovaná mala vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu účelne vynaložených trov na bránenie svojho práva, a to titulom trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bardejov v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 odsek 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.