Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/77/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: J. J., nar. XX. apríla XXXX, bytom XX G. C., Z. N., H., N XDL N. F., právne zastúpeného JUDr. Michalom Kizákom, advokátom, Masarykova č. 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Ministerstvu vnútra SR, Pribinova č. 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. augusta 2020 na základe podanej správnej žaloby, takto

rozhodol:

Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného vydané podľa zo dňa 18. augusta 2020 o odvolaní žalovaného zo dňa 27. júla 2020 v spojení s rozhodnutím vydaným podľa o nesprístupnení informácií zo dňa 22. júna 2020 na základe žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 10. júna 2020 a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

P r i z n á v a žalobcovi úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie

1. Z korešpondencie založenej v administratívnom spise, medzi žalobcom a orgánmi verejnej správy vyplýva, že žalobca v priamej emailovej komunikácii s referentom špecialistom - dopravným inžinierom OBCP KDI KR PZ v Prešove (ďalej referent) uvádzal nasledovné:

- v emaile žalobcu zo dňa 9. júna 2020 odoslaného o 7.56 hod. - „ Vazim si podrobne vysvetlenie, co je potrebne k presunutiu TDZ obce a komu tato kompetencia patri. Opytam sa inak - z akeho dovodu KDI podal podnet na OU Prešov OCDPK, aby uskutočnil presun TDZ v obci Pušovce ? Touto cestou sa znovu pytam na nezodpovedanu otazku, ci trva (referent) na tom, že KDI nema nic spolocne s presunom TDZ v obci Pusovce. „

- žalobca odoslal referentovi dňa 10. júna 2020 o 7.47 hod. email s predmetom: Re: odpoveď zo dňa 10.06.2020, v ktorom konštatoval, že na otázku nedostal odpoveď a tretíkrát sa pýtať nebude. „Touto cestou Vas chcem poziadat o informacie v zmysle o slobodnom pristupe k informaciam aby KDI Presov predlozilo vsetky zistenia, tykajuce sa nezakonneho zasahu do TDZ v obci Pusovce. Informacie je potrebne zaslat prostrednictvom emailu zakonom stanovenej lehote“ a to na základe posledného e-mailu (odoslaného mu referentom dňa 10. júna 2020 o 7.25 hod.), v ktorom bolo, okrem citovaných ustanovení a zákona o Policajnom zbore a Správneho poriadku, uvedené : „Nakoľko v procese posudzovania bolo zistené podozrenie z nezákonného zásahu do trvalého dopravného značenia, KDI v súlade s platnou právnou úpravou požadoval o úpravu ne o pozemných komunikáciách.“

Táto emailová žiadosť žalobcu bola referentom emailom dňa 11. júna 2020 postúpená na posúdenie Oddeleniu komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, príslušnému na vybavovanie agendy - Informácie poskytované v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám.

2. V zmysle emailovej komunikácie medzi vedúcim Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a Tlačovým odborom Kancelárie Ministra vnútra SR zo dňa 11. júna 2020, pričom Tlačový odbor podanie žalobcu nevyhodnotil ako žiadosť o informácie podľa , odporučil vybavenie podania v režime bežnej korešpondencie a požiadal o oznámenie, ak Oddelenie komunikácie a prevencie trvá na zaevidovaní podania ako žiadosti o podanie informácie, bola žalobcovi zaslaná referentom dňa 15. júna 2020 emailom odpoveď v režime bežnej korešpondencie.

3. Ako vyplýva z písomného stanoviska Oddelenia komunikácie a prevencie Krajského riaditeľstva PZ v Prešove zo dňa 23. novembra 2020 č. F.-PO-S.-XX-XXX/XXXX, Oddelenie vo veci ďalej nekonalo z dôvodu, že nie je vecne príslušné konať s odvolaním sa na vyhodnotenie predmetnej žiadosti žalobcu hlavným gestorom Tlačovým odborom Ministerstva vnútra SR a na jeho odporúčanie vybaviť podanie v rámci bežnej korešpondencie. Stanovisko Tlačového odboru spolu so žiadosťou žalobcu dňa 11. júna 2020 Oddelenie zaslalo Krajskému dopravnému inšpektorátu KR PZ v Prešove k ďalšej služobnej potrebe s usmernením, ako vybaviť predmetnú žiadosť.

4. Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v Prešove vo vyjadrení zo dňa 20. novembra 2020 č. F.- PO.F.-XX-XXX/XXXX oznámil Vnútornému odboru KR PZ v reakcii na žiadosť o vyjadrenie k správnej žalobe, že nespracoval a nevydával rozhodnutie a nerozhodol ani o tzv. nesprístupnení informácie v zmysle infozákona. Proces prebiehal podľa pokynov Oddelenia komunikácie KR PZ Prešov na základe stanoviska Tlačového odboru kancelárie Ministra vnútra SR a žalobca bol vybavený v zmysle bežnej korešpondencie.

5. Dňa 15. júna 2020 oznámil referent emailom žalobcovi, že jeho predmetná žiadosť zo dňa 10. júna 2020 nebola vyhodnotená ako žiadosť o informáciu v zmysle Infozákona s tým, že: „Žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru, a pohnútok predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady, sa nevybavujú podľa zákona o slobode informácií.“ Ďalej vyjadrenie obsahuje stanovisko k samotnej žiadosti žalobcu o dopravné napojenie. Žalobca bol upozornený, že v rámci emailovej komunikácie referent nezastupuje KDI, prezentuje názor referenta, ktorý vykonáva služobnú činnosť v rámci KDI a pre zabezpečenie oficiálneho stanoviska je potrebné obrátiť sa na Oddelenie komunikácie a prevencie KR PZ v Prešove. Obdobne tak bol referentom vybavený dňa 22. júna 2020 ďalší email žalobcu zo dňa 16. júna 2020 s tým, že ďalšie podania, alebo žiadosti, zaslané na adresu referenta, budú brané iba na vedomie.

6. Žalobca emailom zo dňa 16. júna 2020 opätovne poukázal na svoju žiadosť o informácie v zmysle zo dňa 10. júna 2020 a požadoval sprístupnenie tam požadovaných informácií s poukazom na princíp „čo nie je tajné, je verejné“ a na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 15. decembra 2011 v tejto súvislosti, ďalej SR.

7. Prípisom KDI KR PZ v Prešove zo dňa 5. augusta 2020 bolo Oddeleniu komunikácie a prevencie KR PZ v Prešove postúpené odvolanie žalobcu zo dňa 27. júla 2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií, podané na doručenie dňa 28. júla 2020 a doručené KR PZ v Prešove dňa 3. augusta 2020 (podľa odtlačku podacej pečiatky KR PZ v Prešove). V odvolaní žalobca konštatoval podanie žiadosti v zmysle dňa 10. júna 2020 a uviedol, že v zákonnej lehote ôsmich pracovných dní mu KDI požadované informácie nesprístupnil, ani nevydal písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. V zmysle cit. zákona tak prišlo nečinnosťou inšpektorátu k vydaniu fiktívneho rozhodnutia o zamietnutí jeho žiadosti, pričom podľa zákona sa toto rozhodnutie považuje za doručené v tretí deň od uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia. KDI svojou nečinnosťou porušil ustanovenie cit. zákona, ktoré jednoznačne ukladá inštitúcii v prípade, ak nevyhovie žiadosti, povinnosť vydať v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie o nesprístupnení informácií. Toto rozhodnutie musí obsahovať všetky náležitosti, t.j. výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Tzv. fiktívne rozhodnutie neobsahuje ani odôvodnenie, v dôsledku čoho je nezákonné a nepreskúmateľné. Navyše neexistuje žiadny zákonný dôvod na nesprístupnenie informácie. Odvolateľ žiadal, aby odvolací orgán tzv. fiktívne rozhodnutie zrušil a požadované informácie sprístupnil.

8. Krajský dopravný inšpektorát KR PZ v odpovedi zo dňa 14. augusta 2020 na podklade odvolania žalobcovi oznámil postúpenie jeho podania z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti v odvolacích konaniach podľa § 211/20000 Z.z. Oddeleniu komunikácie a prevencie KR PZ v Prešove, od ktorého dňa 11. augusta 2020 KDI obdržalo odpoveď, že podanie nie je možné považovať za odvolanie, nakoľko podanie bolo vybavené v rámci bežnej korešpondencie, s rovnakým odporúčaním pre vybavenie odvolania. KDI opakovane uviedol, že na odpovedi zo dňa 10. júna 2020 trvá. Zároveň uviedol v reakcii na emailové podanie žalobcu zo dňa 25. júla 2020, adresované A. R. ako podnet na preverenie a vybavenie podľa o štátnej službe príslušníkov PZ, SIS, ZVaJS SR a Železničnej polície SR v znení neskorších predpisov, že preverovaním veci neboli zistené také skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonný postup v predmetnom konaní.

II.

Správna žaloba

9. Správnou žalobou, doručenou súdu dňa 20. októbra 2020, žalobca napáda v celom rozsahu tzv. fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. augusta 2020, ktoré považuje za doručené mu 24. augusta 2020 a ktorým žalovaný nijako nerozhodol a tým žalobcom podané odvolanie zo dňa 27. júla 2020 zamietol. Potvrdil tak odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, Krajského dopravného inšpektorátu, doručené žalobcovi 5. augusta 2020, o odmietnutí poskytnutia informácie s tým, že vec nebola posúdená v zmysle 0 Z.z. a bola vybavená bežnou korešpondenciou.

10. V žalobnom návrhu žalobca žiadal, aby súd aj bez nariadenia pojednávania v zmysle (ďalej i S.s.p.) zrušil tzv. fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 20. augusta 2020 a jemu predchádzajúce tzv. fiktívne rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa zo dňa 22. júna 2020 a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. Zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu vyčíslených trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

11. Ako rozhodujúce skutočnosti pre podanie predmetnej správnej žaloby označil fakt, že e-mailom dňa 10. júna 2020 požiadal Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát - orgán verejnej správy nižšieho stupňa o sprístupnenie informácií podľa o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej i Infozákon) o tom, ako orgán verejnej správy nižšieho stupňa zistil, že v obci Pušovce, okres Prešov malo dôjsť k nezákonnému presunu trvalého dopravného značenia a aby mu tieto zistenia, resp. podklady, boli predložené. Orgán verejnej správy nižšieho stupňa žalobcovi na jeho žiadosť odpovedal elektronicky dňa 15. júna 2020 v podobe e-mailu tak, že žalobcu poučil o niektorých ustanoveniach vybraných právnych predpisov a dodal, že bol zistený nezákonný zásah do trvalého dopravného značenia v obci Pušovce, okres Prešov a preto sa orgán verejnej správy nižšieho stupňa dožadoval nápravy nezákonného stavu. Žalobca mal a má naďalej záujem o sprístupnenie informácií, žiadosťou zo dňa 10. júna 2020 požadoval predloženie týchto zistení, výslovne podľa , pričom uvedený orgán požadované informácie v zákonnej lehote nesprístupnil a nevydal ani rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácií. Preto podľa žalobcu dňa 22. júna 2020 vydal tzv. fiktívne rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácie po ôsmich pracovných dňoch od podania žiadosti dňa 10. júna 2020, t.j. vydané dňa 22. júna 2020, pričom tretím dňom je 25. jún 2020. Žalobca podal proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie podľa (ďalej Správny poriadok), keďže neobsahovalo výrok, odôvodnenie ani poučenie o opravnom prostriedku, ku ktorému orgán verejnej správy nižšieho stupňa uviedol, že mu bolo doručené 5. augusta 2020 a nebolo posúdené v zmysle , vec bola vybavená iba korešpondenciou. Koniec pätnásťdňovej lehoty na rozhodnutie o odvolaní žalobcu pripadol na deň 20. august 2020 a tzv. fiktívne rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo odvolanie žalobcu zo dňa 27. júla 2020 zamietnuté a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdené, sa považuje za doručené žalobcovi dňa 24. augusta 2020 (druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia pripadol na sobotu a najbližší nasledujúci pracovný deň je pondelok dňa 24. augusta 2020).

12. Žalobca nad rámec nepreskúmateľnosti oboch týchto rozhodnutí pre nedostatok dôvodov vedúcich k ich vydaniu, poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. zo dňa 24. novembra 2011, ďalej na to, že v zmysle Infozákona má právo na prístup k informáciám, ktoré má orgán verejnej

správy nižšieho stupňa k dispozícii a v súvislosti s ktorými sa vo svojich odpovediach zreteľne zmieňuje o zisteniach z jeho strany o nezákonnom posune trvalého dopravného značenia (ďalej i TDZ) v obci Pušovce, pričom tieto nespadajú pod žiadnu z kategórií tých informácií, prístup ku ktorým je pre verejnosť podľa ustanovenia a nasl. obmedzený. Svoje subjektívne právo, garantované mu ustanovením , považuje zo strany žalovaného a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa za porušené duplicitne, keď žalobcovi ním požadované informácie jednak neboli sprístupnené bez akejkoľvek opory v zákone a jednak o dôvodoch nesprístupnenia týchto informácií žalobca nebol upovedomený zákonom predpísaným spôsobom. V prípade existencie zákonnej prekážky, brániacej sprístupneniu žalobcom požadovanej informácie, mali by správne orgány o tom žalobcu náležite upovedomiť formou riadnych rozhodnutí. Žalobca sa tiež nestotožňuje s irelevantným tvrdením orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, že žiadosť žalobcu zo dňa 10. júna 2020 je potrebné vybaviť v rámci „bežnej korešpondencie“ o. i. preto, že žalobca bol účastníkom správneho konania týkajúceho sa vydania stanoviska orgánu verejnej správy nižšieho stupňa v súvislosti s posudzovaním umiestnenia stavby žalobcu v obci Pušovce, okres Prešov.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný sa k žalobným návrhom žalobcu v správnej žalobe vyjadril elektronickým podaním zo dňa 3. decembra 2020, v ktorom v úvode detailne popísal administratívny postup Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva PZ v Prešove i obsah komunikácie so žalobcom v súvislosti s jeho žiadosťou zo dňa 10. júna 2020, ako i v súvislosti s tejto predchádzajúcim konaním pod č. F.-PO- F.-XX-XXX/XXXX a tam vydaným stanoviskom zo dňa 3. decembra 2018, ktoré ako uviedol, bolo zo strany žalobcu napadnuté na viacerých dostupných stupňoch kontroly, pričom na KDI KR PZ v Prešove do času spracovania odpovede spracovateľom nebol predložený zákonný podklad, ktorý by preukazoval pochybenie v postupe tohto orgánu. V odpovedi bolo uvedené aj to, že obec Pušovce v rámci posudzovania nepredložila žiadny relevantný podklad, na základe ktorého by bolo možné potvrdiť historicky legálne osadenie trvalého dopravného značenia, pričom podľa informácií uvedeného pracovníka KDI KR PZ v Prešove príslušný cestný správny orgán neeviduje v archíve žiadnu žiadosť ani určenie o zmenu trvalého dopravného značenia a správca v rámci evidencie pasportu dopravných značiek nepredložil žiaden podklad, na základe ktorého by bolo možné potvrdiť legálnosť umiestnených dopravných značiek začiatok a koniec obce Pušovce.

14. Po zrekapitulovaní obsahu žalobných dôvodov žalobcu, sa žalovaný k týmto vyjadril s odkazom na ustanovenie § 19 ods.2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sa podanie posudzuje podľa jeho obsahu, pričom konštatoval, že Tlačový odbor Kancelárie ministra vnútra Ministerstva vnútra Slovenskej republiky ako hlavný gestor a subjekt príslušný na evidovanie žiadostí o informácie v zmysle nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 10/2015 o sprístupňovaní informácií fyzickým osobám a právnickým osobám posudzoval vyššie uvedené podania žalobcu so záverom, že nejde o žiadosti o informácie podľa , nakoľko žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru a pohnútok predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady, sa nevybavujú podľa tohto zákona, s odporúčaním vybaviť ich v rámci bežnej komunikácie. Ako vyplýva z ustanovenia , ako aj judikatúry aplikovanej súdmi, informáciou je len exaktný údaj alebo súbor údajov, ktoré má povinná osoba k dispozícii, a to buď v listinnej podobe alebo na inom nosiči dát, alebo by takéto informácie v uvedenej forme zo svojej úradnej povinnosti mala mať. Pokiaľ požadovaná informácia takéto kritériá nespĺňa, nie je možné procesne postupovať podľa zákona o slobode informácií, pretože nejde o žiadosť o informáciu, hoci by ju takto žiadateľ označil. K tým, na ktoré sa režim zákona nevzťahuje, patria predovšetkým neexistujúce informácie, resp. informácie, ktoré by sa museli vytvárať na základe konkrétnych požiadaviek žiadateľa. Uvedené konštatovanie je predovšetkým predmetom judikatúry a ako príklad subjektov verejnej moci, ktoré vylučujú aplikáciu na takýto typ žiadostí uviedol žalovaný napr. verejného ochranca práv - „Žiadosti, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru predstaviteľa povinnej osoby a ktoré majú charakter právnej rady, sa nevybavujú podľa zákona o slobode informácií.“ (http://www.vop.gov.sk/slobodny-pristup-k-informaciam), ako aj Kanceláriu Ústavného súdu Slovenskej republiky -„Kancelária ústavného súdu neposkytuje na základe žiadosti o sprístupnenie informácií právne rady, nespracováva analýzy, referáty ani neposkytuje právne stanoviská.“ (https:// www.ustavnysud.sk/smernica-k-aplikacii-zakona-o-slobode-informacii). Žalovaný považuje za vylúčené, aby ktokoľvek pri uplatňovaní svojich nárokov či práv určoval štátnemu orgánu, aký právny predpis

má voliť na posúdenie konkrétnych problematík a posúdenie konkrétnych nárokov či práv. Podávateľ všeobecne musí akceptovať, že štátne orgány sú povolané na posudzovanie a riešenie určitého okruhu vzťahov, pričom v závislosti od obsahu právne účinných podaní rozhodujú o aplikácii všeobecne záväzného právneho predpisu (najmä ak je vec nesprávne označená), ktorý na tieto vzťahy možno legitímne aplikovať. Toto sa však stretlo s absolútnym nepochopením žalobcu pri vyhodnotení jeho prvotného podania zo dňa 10. júna 2020.

15. K žalobcom využitému inštitútu tzv. fiktívneho rozhodnutia žalovaný poukázal na ustanovenia , , 22 ods.1 Info vo veci jeho žiadosti zo dňa 10. júna 2020. Za nesporné skutočnosti žalovaný označil podanie elektronickej žiadosti žalobcom zo dňa 10. júna 2020 o sprístupnenie informácie podľa , ktorá ak by bola riešená v osobitnom režime podľa , žalovaný s poukazom na by bol povinný túto žiadosť vybaviť najneskôr dňa 22. júna 2020. Keďže v danom prípade žalovaný v lehote na vybavenie žiadosti neposkytol informácie, či nevydal rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnil, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu. V takomto prípade by sa za deň doručenia rozhodnutia považoval tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti, t. j. v danom prípade 25. jún 2020. Žalobca by bol oprávnený podať proti takémuto tzv. fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie v lehote podľa , t. j. v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa a posledný deň na podanie odvolania zo strany žalobcu by bol považovaný deň 10. júl 2020. Žalobca odvolanie zo dňa 27. júla 2020 zaslal na poštovú prepravu dňa 3. augusta 2020 a doručené KR PZ v Prešove bolo dňa 5. augusta 2020. Žalobca pri tom argumentoval , čo podľa žalovaného nie je možné aplikovať, keďže ustanovenie ustanovuje lehotu na podanie odvolania, a to aj voči tzv. fiktívnemu rozhodnutiu. Žalovaný je tak toho názoru, že aj v prípade, ak by bola žiadosť žalobcu zo dňa 10. júna 2020 posúdená podľa , žalobca by (v danom hypotetickom prípade) podal svoje odvolanie oneskorene, t. j. po uplynutí zákonnej 15-dňovej lehoty. Ďalej s poukazom na S.s.p., ak by v hypotetickom prípade tzv. fiktívne rozhodnutie by sa považovalo za doručené žalobcovi dňa 25. júna 2020, nakoľko odvolanie proti nemu bolo žalobcom podané oneskorene, žalovaný konštatuje, že lehota na podanie správnej žaloby začala žalobcovi plynúť dňom 26. júnom 2020 a márne uplynula dňom 25. augusta 2020. Žaloba, doručená súdu až dňa 20. októbra 2020, bola podľa žalovaného podaná oneskorene, pričom zmeškanie lehoty podľa S.s.p. nemožno odpustiť.

16. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že žalobcom citované uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 nie je možné aplikovať na žalobcom prípad, uvádzajúc už vyššie konštatované dôvody. Tiež poznamenal, že KDI KR PZ v Prešove v zmysle ustanovenia vydáva záväzné stanovisko k zmene, alebo návrhu dopravného značenia. Dopravné značenie sa osadzuje (odstraňuje, polohovo mení) na základe určenia dopravného značenia, ktoré vydáva príslušný cestný správny orgán. Nakoľko KDI KR PZ v Prešove nemá postavenie správneho orgánu, ale dotknutého orgánu, k meritu veci (zmena dopravného značenia) môže vydať stanovisko iba príslušný cestný správny orgán, v danom prípade Okresný úrad odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií Prešov. Žalovaný je toho názoru, že žalobcovi boli zo strany žalovaného poskytnuté informácie, ktorých sa dožadoval, avšak nie v režime v akom žalobca požadoval, t. j. v zmysle , z vyššie uvedených dôvodov.

17. Žalovaný navrhol, aby konajúci súd žalobu žalobcu podľa § 98 ods.1 písm. d/ S.s.p. odmietol ako oneskorene podanú, alternatívne žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 S.s.p. zamietol.

IV.

Duplika žalobcu

18. Žalobca k vyjadreniu žalovaného uviedol, že nesúhlasí s jeho tvrdeniami a s tým, že žalobu je potrebné zamietnuť a trvá na svojej žalobnej argumentácii. Odmieta úvahy žalovaného o tom, že žiadosť žalobcu zo dňa 10. júna 2020 nemala povahu žiadosti podľa , pretože je celkom evidentné a už na prvý pohľad objektívne zrejmé, že žalobca prostredníctvom svojej žiadosti žiadal od orgánu verejnej správy nižšieho stupňa sprístupnenie konkrétnych informácií o tom, na základe čoho,

resp. akým spôsobom orgán verejnej správy nižšieho stupňa zistil, že v obci Pušovce, okres Prešov malo dôjsť k nezákonnému presunu trvalého dopravného značenia a to žiadal na podklade predchádzajúceho vlastného tvrdenia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa o tom, že tento mal zo svojej činnosti zistiť, že k predmetnému nezákonnému presunu trvalého dopravného značenia malo dôjsť. De facto žiadal len konkretizovanie týchto zistení, resp. formálne povedané sprístupnenie konkrétnych informácií o tom, na základe čoho, resp. akým spôsobom orgán verejnej správy nižšieho stupňa zistil, že v obci Pušovce, okres Prešov malo dôjsť k nezákonnému presunu trvalého dopravného značenia. Od orgánu verejnej správy nižšieho stupňa nepožadoval ani „výklad právneho predpisu“, ani „stanovisko“, ani „prognózu“, ani „subjektívny názor“, ani „pohnútku“ a ani „právnu radu“ tak, ako to žalovaný zmätočne a zavádzajúco opisuje v 3. odseku na str. 6 svojho vyjadrenia.

19. Nad rámec svojich procesných povinností a de facto aj nad rámec merita veci žalobca pre úplnosť opísal samotnú kauzu, resp. účel, pre ktorý od orgánu verejnej správy nižšieho stupňa sprístupnenie predmetných informácií požaduje. Žalobca je vlastníkom pozemku v obci Čelovce a na tomto má záujem postaviť rodinný dom s tým, že k tomu potrebuje vjazd z hlavnej cesty. Žalobcovi bola, v konečnom dôsledku na podklade nesúhlasného stanoviska zo strany orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, zamietnutá žiadosť o zriadenie takéhoto vjazdu, pričom sa tak stalo bez opory v zákone a pri súčasnom porušení povinností nielen zo strany orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ale tiež zo strany Okresného úradu Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Jednotlivé porušenia povinností boli konštatované napríklad v protokole Ministerstva dopravy a výstavby SR o výsledku kontroly zo dňa 29. júla 2019. Na to nadväzovali sťažnosti žalobcu na orgán verejnej správy nižšieho stupňa a Okresný úrad Prešov, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, adresované rôznych štátnym orgánom. Naďalej trvajúca bezmocnosť žalobcu v otázke zriadenia vjazdu bola už dvakrát medializovaná aj v relácii TV Markíza, o čom žalobca predložil do súdneho spisu na CD nosiči záznam relácie Reflex.

20. Nie je pravdou podľa žalobcu ani tvrdenie žalovaného o oneskorenom podaní žaloby na súd, pretože v danej veci je bez akýchkoľvek pochybností na mieste aplikácia ustanovenia o tom, že pri nesprávnom poučení o opravnom prostriedku, resp. pri úplnej absencii takéhoto poučenia je lehota na podanie opravného prostriedku 3 mesiace a plynie odo dňa oznámenia rozhodnutia, o čom svedčí aj odborná právnická literatúra. Napríklad doc. E.. R. F., J.., mim. prof. - K niektorým procesným aspektom aplikácie zákona o slobodnom prístupe k informáciám. In Justičná revue. 2004, č. 12, s. 1336 : „Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR (R 45/2002) fiktívne rozhodnutie podľa nemôže samo osebe spĺňať náležitosti rozhodnutia vymedzené ustanovením Z toho je potrebné vychádzať aj v prípade, ak si chceme zodpovedať otázku, či sa v zmysle zachováva lehota na podanie opravného prostriedku, ak tak účastník konania (žiadateľ) urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia. Poučenie o opravnom prostriedku (o možnosti podať odvolanie, rozklad) je obligatórnou náležitosťou každého rozhodnutia správneho orgánu a neobsahuje ho, samozrejme, ani fiktívne negatívne rozhodnutie (rovnako ako neobsahuje ani výrok, ani odôvodnenie). Keďže podľa správny poriadok sa používa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne, a osobitný zákon nemôže vylúčiť ani modifikovať základné pravidlo správneho konania ustanovené v , podľa ktorého musia správne orgány účastníkom konania poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, je jednoznačné, že v prípade negatívneho fiktívneho rozhodnutia je potrebné aplikovať citovaný Podľa tohto ustanovenia pokiaľ účastník konania preto, že nebol vôbec poučený, podal opravný prostriedok po lehote, predpokladá sa, že ho podal včas, ak tak urobil najneskôr do 3 mesiacov odo dňa oznámenia rozhodnutia.“

V.

Posúdenie správnym súdom

21. Podľa (ďalej aj „“) každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

22. Podľa § 177 ods. 1 S.s.p. správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

23. Podľa § 180 ods. 1 S.s.p. žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

24. V správnom súdnictve preskúmava súd na základe správnych žalôb zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. Súd musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu, majúc na mysli vo všeobecnosti aktívnu činnosť správneho orgánu postupom podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, realizujúc tak právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.

25. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo rozhodnutie žalovaného a Krajského dopravného inšpektorátu KR PZ v Prešove o odmietnutí poskytnutia informácií v zmysle , ktoré podľa žalobcu fiktívne vydal žalovaný dňa 20. augusta 2020 a ktorým zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 27. júla 2020 proti fiktívnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - KDI KR PZ v Prešove dňa 22. júna 2020.

26. Podľa SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

27. Podľa SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.

28. Podľa o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii.

29. Podľa § 12 cit. zákona všetky obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia.

30. Podľa § 14 ods. 1 cit. zákona žiadosť možno podať písomne, ústne, faxom, elektronickou poštou alebo iným technicky vykonateľným spôsobom.

31. Podľa § 14 ods. 2 cit. zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, ktorej povinnej osobe je určená, meno, priezvisko, názov alebo obchodné meno žiadateľa, jeho adresa pobytu alebo sídlo, ktorých informácií sa žiadosť týka a aký spôsob sprístupnenia informácií žiadateľ navrhuje.

32. Podľa § 14 ods. 3 cit. zákona ak žiadosť nemá predpísané náležitosti uvedené v odseku 2, povinná osoba bezodkladne vyzve žiadateľa, aby v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplnú žiadosť doplnil. Poučí žiadateľa aj o tom, ako treba doplnenie urobiť. Ak napriek výzve povinnej osoby žiadateľ žiadosť nedoplní a informáciu nemožno pre tento nedostatok sprístupniť, povinná osoba žiadosť odloží.

33. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje

informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje inak.

34. Podľa § 18 ods. 2 cit. zákona ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

35. Podľa § 18 ods. 3 cit. zákona ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

36. Podľa § 19 ods. 3 cit. zákona odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

37. Podľa § 22 ods. 1 cit. zákona ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

38. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

39. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

40. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, právo na informácie a právo na slobodu prejavu sú právami každého subjektu, garantovanými SR v nadväznosti na Listinu základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo vyhľadávať a šíriť informácie nie je absolútne a možno ho obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR). Výkladovým pravidlom pri obmedzovaní základných práv a slobôd je ustanovenie SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ a ich rozsah. Z judikatúry Ústavného súdu k jednoznačne vyplýva, že každý má právo na prístup k informáciám, ktoré sú v dispozícii štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Ak si niekto uplatní svoje právo na informácie, orgán verejnej moci je povinný strpieť prístup ku konkrétnym k informáciám, t. j. informáciu mu musí sprístupniť (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. ).

41. Ústavný súd ďalej v tejto súvislosti uviedol, že „z ústavnej definície vyplýva, že právo na informácie zaručené v má tri zložky, a to vyhľadávanie, prijímanie a rozširovanie informácií. Ide o tri relatívne samostatné zložky práva na informácie. Vyhľadávanie informácií je vlastne zisťovanie, či v oblasti záujmu toho, kto informácie vyhľadáva, informácie vôbec jestvujú, aké a kde sa nachádzajú. Prijímanie informácií je získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná. Získanie informácie sa môže uskutočňovať tak zmyslovými orgánmi, ako aj rôznymi technickými prostriedkami, akými sú za súčasného stavu zvukové, obrazové, ako aj zvukovo-obrazové záznamy, ale aj akýmkoľvek iným spôsobom. Rozširovanie informácií je akýkoľvek spôsob odovzdania prijatej informácie ďalšiemu subjektu, resp. ďalším subjektom „ (mutatis mutandis ).

42. Obdobne, "Ústava SR prostredníctvom práva na informácie vytvára tri skupiny informácií. Prvú predstavujú informácie, ktoré štátne orgány a orgány územnej samosprávy musia predložiť oprávneným osobám. Druhú skupinu tvoria informácie, ktoré štátne orgány ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie. Tretiu skupinu informácií tvoria informácie, ktoré nemožno zverejniť, pretože ide o

informácie podliehajúce úprave SR. SR neobmedzuje právo na informácie z hľadiska predmetu tohto práva, teda neustanovuje pozitívny výpočet informácií, ktoré oprávnená osoba môže vyhľadávať, prijímať a rozširovať, ani neurčuje negatívny výpočet informácií, ktoré nemožno vyhľadávať, prijímať a rozširovať.“

43. Právo na informácie podľa SR potrebuje konkretizáciu osobitným zákonom (na rozdiel od slobody prejavu, takisto zakotvenej v SR, ktorá nemusí byť bližšie špecifikovaná osobitnými predpismi). Súčasťou režimu práva na informácie je výslovne uložená povinnosť orgánov verejnej moci zverejniť (sprístupniť) informácie, ktoré sa zaručujú prostredníctvom práva na informácie.

44. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám, zaručeného SR, upravuje o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií), podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje. Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti. Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia ( cit. zákona).

45. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu „informácia“ tento nie je v zákone o slobode informácií priamo definovaný, je však už preskúmateľne ustálený aplikačnou praxou. Z hľadiska frazeologického možno pod pojmom informácia rozumieť správu, zvesť, údaj, skutočnosť, poznatok ako výsledok poznávacej činnosti. Vychádzajúc z výkladu účelu samotného Infozákona, vo všeobecnosti platí, že v zmysle § 3 ods. 1 cit. zákona sa sprístupňujú všetky informácie, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. S cieľom zachovania informačnej povinnosti povinnej osoby a aj práva na prístup k informáciám oprávnenej osoby je nevyhnutné v ďalšom štádiu skúmať, či informáciu ako takú možno sprístupniť v obmedzenom rozsahu podľa § 9, § 11 a § 12 cit. zákona. Ak informáciu nemožno sprístupniť ani v obmedzenom rozsahu, potom povinná osoba informáciu nesprístupní podľa § 8, § 10. V prípade obmedzenia práva na informácie, čiastočného alebo úplného, prechádza samotná žiadosť testom legality (súlad so zákonom) a testom legitimity, akcentujúc podstatu a zmysel práva na informácie. Všeobecnými cieľmi sú opatrenia v demokratickej spoločnosti, ktoré sú nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti ( SR) a ďalšie ciele vymedzené v až samotného Infozákona. Je povinnosťou povinnej osoby, teda aj žalovaného v danej veci, posúdiť možnosti sprístupnenia, obmedzenia nesprístupnenia alebo aj nesprístupnenia informácie z pohľadu proporcionality a odôvodnenosti takého zásahu do práv na informácie oprávnenej osoby a rozhodnúť jedným zo spôsobov ustanovených zákonom.

46. Povinná osoba, okrem sprístupňovania obligatórneho, ktoré je ustanovené v § 5, §5a a §5b Infozákona, sprístupňuje všetky ostatné informácie, vrátane sprievodných informácií, ktoré má k dispozícii a ktoré požaduje od nej oprávnená osoba, s výnimkou tých, ktorých sprístupnenie nie prípustné, alebo obmedzené.

47. Medzi informácie, ktoré povinná osoba (v čase podania infožiadosti) nemá k dispozícii, sú tie, ktoré by musela pre účely výlučne infožiadosti vytvoriť. Ide o tie, ako to uviedol žalovaný, ktorých obsahom je poskytnutie výkladu právneho predpisu, stanoviska, prognózy, subjektívneho názoru, pohnútok predstaviteľa povinnej osoby, ktoré majú charakter právnej rady a ku ktorým by sa musel povinný dopracovať spracovaním informácií, zhromaždených v dispozícii povinnej osoby, čím by na podnet výlučne žiadateľa, vznikla informácia nová. Zákon neukladá povinnej osobe povinnosť vytvárať informácie, ktoré v čase podania žiadosti neexistujú alebo neboli vytvorené, a ktorých sprístupnenie by vyžadovalo vykonanie, odborného posúdenia, operácií, analýz, výpočtov a pod. Miera obmedzenia prístupu k informáciám má byť minimálna a naopak miera ich zverejnenia má byť uplatnená v maximálnom možnom rozsahu. Tým je naplnený zmysel a cieľ a inštitútu ústavným právom zabezpečeného slobodného prístupu verejnosti k informáciám. Pri aplikácii právneho predpisu, pripúšťajúceho pri jeho výklade viacero eventualít, je úlohou všetkých štátnych orgánov interpretovať dané ustanovenia ústavne konformným i eurokonformným spôsobom.

48. Správny súd sa nestotožnil s postupom správneho orgánu mimo režim Infozákona, ktorý vyhodnotil emailové podanie žalobcu zo dňa 10. júna 2020 podľa obsahu ako nie žiadosť o sprístupnenie informácie ale ako bežné podanie, vybavované v rámci interných postupov ako bežnú korešpondenciu s účastníkom správneho konania. Opodstatnenie takéhoto postupu v prípade podania, odkazujúceho na , nevyplýva ani zo samotného Infozákona, postupu podľa ktorého sa žiadateľ od povinnej osoby domáha, ani z iných konkrétnych, hoc aj interných opatrení žalovaného. Dôvodom na zaradenie následnej korešpondencie žalovaného do režimu bežného podania, bolo analyzovanie a vyhodnotenie predmetu podania, jeho obsahu, so záverom, ktorý by bolo možné podradiť pod režim nesprístupnenia informácií, ktorých sprístupnenie nie je možné, alebo je obmedzené v intenciách zákona o slobodnom prístupe k informáciám.

49. Povinnej osobe právna úprava Infozákona umožňuje v rámci rozhodnutia o infožiadosti, informáciu sprístupniť, rozhodnúť o čiastočnom alebo úplnom odmietnutí sprístupnenia, alebo žiadosť o sprístupnenie informácie odložiť. Odloženiu infožiadosti v zmysle § 14 ods. 3 cit. Infozákona predchádza výzva povinnej osoby na doplnenie, k čomu v predmetnom prípade zo strany žalovaného - povinnej osoby nedošlo, preto tento účinok nenastal.

50. Pokiaľ žalovaný nesprístupnil žalobcovi ním požadované informácie z ním uvedeného dôvodu (na základe odporúčania hlavného gestora a subjektu príslušného na zaevidovanie žiadostí o informácie v zmysle Nariadenia MV SR), mal tak urobiť rozhodnutím v zmysle , podľa ktorého ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie.

51. V nadväznosti na vyššie uvedené, s poukazom na SR dospel správny súd k názoru, že tým, že žalovaný vybavoval infožiadosť žalobcu zo dňa 10. júna 2020 bežnou korešpondenciou, t.j. komunikoval elektronicky bežným emailom bez legitímne očakávanej zákonnej formy, stanovenej pre rozhodnutie, ktoré má mať zákonom požadované náležitosti ako je výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a zároveň z hľadiska obsahu musí spĺňať podmienku preskúmateľnosti vo vzťahu k položeným otázkam žiadateľa, nepostupoval žalovaný v danom prípade zákonným spôsobom. V prípade nesprístupnenia informácií, zdôrazňujúc, že obmedzenie zverejnenia požadovaných informácií povinnou osobou má byť v čo najmenšej možnej miere, sú judikatúrou kladené na povinnú osobu zvýšené nároky na odôvodnenie takého krajného postupu.

52. Žalobca svoju žiadosť o sprístupnenie informácií doručil správnemu orgánu v prípustnej forme bežného elektronického podania dňa 10. júna 2020, pričom okrem položenej otázky označil režim, ktorým si nárokuje jej vybavenie so všetkými dôsledkami takéhoto postupu, sledujúc svoj osobný zámer, keď požiadal o informácie v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám. V zmysle ustanovenia , keďže žalovaný, resp. správny orgán nižšieho stupňa ako povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti zo dňa 10. júna 2020 informáciu žalobcovi nesprístupnil a ani nevydal rozhodnutie o nesprístupnení, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odmietol poskytnúť informáciu a toto rozhodnutie je považované za doručené žalobcovi tretím dňom od uplynutia pätnásťdňovej lehoty na vybavenie infožiadosti, t.j. dňa 25. júna 2020.

53. Žalovaným poverený správny orgán, konajúci v prvom stupni, odpovedal žalobcovi na jeho žiadosť elektronicky dňa 15. júna 2020 podaním, nemajúcim náležitosti správneho rozhodnutia v administratívnom konaní, čo nie je medzi účastníkmi sporné, argumentujúc vybavením veci bežnou korešpondenciou, ako už bolo vyššie uvedené. Žalobca sa následným podaním zo dňa 27. júla 2020, podaným dňa 28. júla 2020, odvolal proti tzv. fiktívnemu rozhodnutiu orgánu verejnej správy nižšieho stupňa vo vzťahu k jeho infožiadosti. Toto odvolanie žalobcu bolo podľa prezenčnej pečiatky Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, vnútorný odbor (vychádzajúc z administratívneho spisu žalovaného), doručené žalovanému v rámci funkčnej hierarchie dňa 3. augusta 2020.

54. Žalovaný v prvom stupni vydal tzv. fiktívne rozhodnutie, ktoré je vzhľadom na svoju fiktívnu povahu a s tým spojenú absenciu základných formálnych a materiálnych náležitostí nepreskúmateľné a preto nezákonné. Pre oprávnenú osobu nie je takto vydané rozhodnutie dostatočne určujúcim postup a názor orgánu verejnej správy pri výkone jeho kompetencií a predpokladá len zamietnutie žiadosti o sprístupnenie informácie. Tento právny stav však nevychádza zo základnej požiadavky

práva na informácie, vyjadrenej SR a Právna bezchybnosť rozhodnutia správneho orgánu, teda i žalovaného, spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti určené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí byť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé a správny orgán sa musí vysporiadať s argumentáciou účastníka, relevantnou pre rozhodnutie. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia zodpovedá ústavnému i zákonného rámcu. Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia a odňatie účastníkovi možnosti skutkovo či právne argumentovať proti záverom rozhodnutia.

55. V tomto kontexte pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že v rámci súdneho prieskumu správneho rozhodnutia súd nie je povinný, ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov.

56. V prípade rozhodnutia, vydaného žalovaným v druhom stupni administratívneho konania, v zmysle ustanovenia § 19 ods. 3 cit. zákona, keďže žalovaný ako povinná osoba v lehote na vybavenie odvolania o tomto nerozhodol, opätovne nepovažujúc podanie žalobcu za vybaviteľné v režime Infozákona, ale len ako bežnú korešpondenciu, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil a toto rozhodnutie je považované za doručené žalobcovi druhým dňom od uplynutia pätnásťdňovej lehoty na vybavenie infožiadosti, t.j. dňa 20. augusta 2020 (štvrtok). Obdobne ide o rozhodnutie, ktoré nespĺňa náležitosti ani po formálne a ani obsahovej stránke. Takéto rozhodnutie nie je možné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov možné správnym súdom preskúmať z hľadiska jeho zákonnosti.

57. K námietke žalovaného, týkajúcej sa oneskorene podanej správnej žaloby žalobcom, správny súd odôvodňuje prijatie predmetnej žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a správnosti postupu žalovaného v intenciách ustanovenia § 181 ods.1 S.s.p., podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, pričom začiatok plynutia tejto lehoty odvodzuje od oznámenia, t.j. doručenia tzv. fiktívneho rozhodnutia správneho orgánu druhého stupňa (odsek 57) dňa 20. augusta 2020. Žalobca podal predmetnú správu žalobu správnemu súdu odoslaním do elektronickej schránky dňa 20. októbra 2020 a teda v zákonnej lehote. V tejto súvislosti, nad rámec potrebného, správny súd si dovolí vysloviť názor, totožný s argumentáciou žalobcu, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi nemohol a nemusel byť známy presný dátum doručenia jeho podania odvolania správnemu orgánu v prípade fiktívneho rozhodnutia, ktoré nemá potrebné zákonné náležitosti a od ktorého plynú lehoty majúce vplyv na podanie správnej žaloby súdu, je namieste v takom prípade aplikácia ustanovenia osd.3 v spojení s

58. Na základe uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného, napadnuté včas podanou správnou žalobou, trpí vadami nesprávneho právneho posúdenia veci a nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, pričom uvedené vady mali za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) S.s.p. a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

59. Správny súd zrušil tzv. fiktívne rozhodnutie žalovaného zo dňa 18. augusta 2020 s poukazom na zásadu jednotnosti administratívneho konania z dôvodu, aby žalovaný konajúci v predmetnom administratívnom konaní v oboch stupňoch viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, zjednal nápravu a zabezpečil postup a rozhodnutie v intenciách a v súlade so

60. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 S.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, o výške ktorej rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 S.s.p.).

61. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorú je potrebné podať Krajskému súdu v Prešove () v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa cit. sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).