Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6To-100-2021.pdf
PDF · 86.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/100/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a JUDr. Dušana Szabó, v trestnej veci obžalovaného E. B., nar. XX. O. XXXX v T., trvale bytom T., Z. M. XXX/XX, pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 27. októbra 2021, č. k. 17T/60/2021-126, na verejnom zasadnutí konanom dňa 10. marca 2022 v Trnave, takto
rozhodol:
I/ Podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok zrušuje vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
II/ Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa
obžalovaný E. B., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T., Z. M. XXX/XX
o d s u d z u j e
podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona a § 36 písm. l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona na nasledovnom skutkovom základe:
„v období od presne nezisteného času a dňa v mesiaci január do dňa 22. 02. 2021 v meste T., v obytnom dome na adrese Z. M. XXX/XX, konkrétne na druhom poschodí, ktoré bolo zabezpečené železnými mrežami, sa vlámal do neobývaných bytov č. XX a č. XX, a to takým spôsobom, že sa pretlačil cez zabezpečovacie kovové mreže a následne využil svoju fyzickú silu na vylomenie vstupných dverí, konkrétne ich vytlačil ramenom a následne z uvedených neobývaných bytov odcudzil 2 ks kľučiek z prechodových dverí, 6 ks kľučiek z plastových okien, 2 ks plynového sporáku značky Mora nezisteného výrobného čísla, parkety z dvoch izieb (cca. 25 m2) svetlohnedej farby, 2 ks plynových fliaš a dvierka kuchynskej linky, čím osobe N. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. J. č. XXX/XX, ktorú na základe splnomocnenia zastupuje jej otec L. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. - F. U., P. XXXX/X, spôsobil škodu
krádežou uvedených vecí vo výške 326,- eur a poškodením 2 ks vchodových dverí do bytov vo výške 120,- eur, podľa odborného vyjadrenia, pričom bol trestným rozkazom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 0T/249/2020 zo dňa 16. 10. 2020, právoplatným 16. 10. 2020, odsúdený za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.“
2. Napadnutým rozsudkom okresný súd obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Okresný súd tiež napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť poškodenej N. M., nar. XX. R. XXXX, bytom X. J. XXX/XX škodu vo výške 446,- EUR.
3. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, ktoré okresný súd prijal a zároveň rozhodol, že vykoná len dokazovanie k výrokom o treste a náhrade škody.
4. Pokiaľ ide o výrok o treste okresný súd uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát súdne trestaný, pričom v prípade prvých štyroch odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený a poukázal na odsúdenie obžalovaného rozsudkom Okresného súdu Galanta z 15. júna 2020, sp. zn. 31T/116/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 6. mája 2021, sp. zn. 5To/77/2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 16. októbra 2020, sp. zn. 0T/249/2020, právoplatným dňa 16. októbra 2020, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Okresný súd ďalej uviedol, že obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a tento úprimne oľutoval a zároveň jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený. K výmere trestu odňatia slobody 8 (osem) mesiacov okresný súd uviedol, že takýto trest odňatia slobody obžalovanému ukladal s prihliadnutím na jeho osobu, keď obžalovaný opakovane pácha prečiny krádeže, ďalej vzhľadom na jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Okresný súd takto uložený trest považuje sa dostatočný s poukazom na potrebu individuálnej a generálnej prevencie a najmä s poukazom na potrebu ochrany spoločnosti. Okresný súd obžalovaného zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s odôvodnením, že obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
5. Po vyhlásení napadnutého rozsudku sa prokurátor vzdal práva podať odvolanie a obžalovaný zahlásil odvolanie proti výroku o treste, ktoré následne písomne odôvodnila jeho obhajkyňa, ktorá uviedla, že odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 16. októbra 2020, sp. zn. 0T/249/2020, právoplatným dňa 16. októbra 2020 je zákonným znakom spáchaného prečinu, a preto na túto okolnosť nie je možné prihliadať zároveň aj ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Obhajkyňa ďalej poukázala na skutočnosť, že obžalovaný svoje konanie oľutoval, má v záujme viesť riadny život a starať sa o svoje maloleté dieťa, ktoré má vo svojej starostlivosti, a preto na zabezpečenie ochrany spoločnosti považuje aj uloženie trestu kratšieho trvania aplikujúc ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona. Obhajkyňa preto navrhla, aby krajský súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. e) Trestného zákona zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol rozsudkom.
6. Prokurátorka sa k odôvodneniu odvolania obžalovaného nevyjadrila.
7. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
8. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. 9. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
10. Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku Ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
11. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
12. Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, ktoré podala oprávnená osoba /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/ preskúmal správnosť výrokov napadnutého rozsudku ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné.
13. Preskúmaním pripojeného spisu okresného súdu krajský súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27. októbra 2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, ktoré okresný súd prijal.
14. Obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, čo vyplýva z jeho odpisu registra trestov, pričom v prípade prvých štyroch odsúdení sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Pokiaľ ide o odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta z 15. júna 2020, sp. zn. 31T/116/2019 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 6. mája 2021, sp. zn. 5To/77/2020, pozornosti okresného súdu uniklo, že obžalovaný stíhaný skutok spáchal v období od presne nezisteného času a dňa v mesiaci január do 22. februára 2021, teda v čase, kedy rozsudok Okresného súdu Galanta z 15. júna 2020, sp. zn. 31T/116/2019 nebol právoplatný. Podľa § 10 ods. 13 Trestného poriadku Odsúdený je ten, proti ktorému bol vydaný odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť. Priťažujúcou okolnosťou podľa § 37 písm. m) Trestného zákona je, ak páchateľ bol už za trestný čin odsúdený. Odsúdenie obžalovaného predmetným rozsudkom preto nemôže zakladať priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona.
15. Ako správne uviedla obhajoba, odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 16. októbra 2020, sp. zn. 0T/249/2020 tvorí kvalifikačný znak prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. b) Trestného zákona, a preto ustanovenie § 38 ods. 1 Trestného zákona vylučuje, aby bolo na toto odsúdenie zároveň možné prihliadať ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37písm. m) Trestného zákona. Pokiaľ teda okresný súd u obžalovaného pri ukladaní trestu prihliadal na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, potom pochybil, a preto krajský súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), ods. 2 Trestného poriadku napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, nakoľko napadnutým rozsudkom bolo porušené ustanovenie Trestného zákona spočívajúce v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 37 písm. m) Trestného zákona a v dôsledku tohto pochybenia okresný súd neaplikoval ustanovenie § 38 ods. 3 Trestného zákona.
16. Pri ukladaní trestu obžalovanému je preto potrebné aplikovať ustanovenie o poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona a zároveň ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, v dôsledku čoho sa pri prevahe poľahčujúcich okolností znižuje horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody z troch rokov na dva roky a dva mesiace a obžalovanému je tak potrebné ukladať trest odňatia slobody v upravenej trestnej sadzbe šesť mesiacov až dva roky a dva mesiace.
17. Vzhľadom na absenciu priťažujúcej okolnosti, ktorú okresný súd pôvodne zohľadňoval ako aj vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného o jeho vine je krajský súd toho názoru, že na naplnenie účelu trestu postačuje obžalovanému uložiť trest odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby. Krajský súd neaplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona „per analogiam“ v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, teda obžalovanému neukladal trest odňatia slobody pod jeho dolnú hranicu, pretože obžalovaný opakovane pácha trestnú činnosť. Krajský súd však vyhlásenie obžalovaného o jeho vine zohľadnil tým spôsobom, že takýto postoj obžalovaného k jeho trestnej činnosti umožňuje uloženie trestu odňatia slobody na samej spodnej hranici upravenej trestnej sadzby.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že obžalovaný stíhaný skutok páchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 16. októbra 2020, sp. zn. 0T/249/2020, krajský súd obžalovanému trest odňatia slobody uložil bez podmienečného odkladu jeho výkonu a na jeho výkon obžalovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože ako vyplynulo z odpisu registra trestov obžalovaného, obžalovaný v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.
19. Pokiaľ ide o obhajobou navrhovanú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého Ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom krajský súd uvádza, že nezistil žiadne okolnosti prípadu a ani žiadne také pomery obžalovaného, ktoré by postup podľa cit. ustanovenia odôvodňovali. Krajský súd na tomto mieste uvádza, že obžalovaný stíhaný skutok spáchal nielen v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z 16. októbra 2020, sp. zn. 0T/249/2020, ale aj s vedomím toho, že v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 31T/116/2019 už súd prvého stupňa rozhodol o jeho vine za druhovo rovnakú trestnú činnosť, hoci ešte nie právoplatne. Pokiaľ ide o poukaz obhajoby na dcéru obžalovaného krajský súd uvádza, že táto má podľa lustrácie Registra obyvateľov SR trinásť rokov, teda aj napriek tomu, že táto je maloletá, nie je dieťaťom v takom veku, aby táto skutočnosť zakladala dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Trestného zákona a navyše obžalovaný trestnú činnosť páchal opakovane a s vedomím toho, že je rodičom maloletej dcéry, o ktorú je povinný sa starať.
20. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (§ 163 ods. 4 Trestného poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je sťažnosť prípustná.