Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-77-2020.pdf
PDF · 75.13 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/77/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci obžalovaného J. O. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15.6.2020, č. k. 31T/116/2019-102, na verejnom zasadnutí konanom dňa 6.5.2021 takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného J. O., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 15.6.2020, č. k. 31T/116/2019-102 bol obžalovaný J. O. uznaný za vinného, že dňa 30.01.2019 v čase okolo 0.30 hod. v U. na F. XXXX/XX z bytu na X. poschodí K. B. (odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 31T/116/2019 zo dňa 16.09.2019) na objednávku obžalovaného zobral voľne položený notebook zn. LENOVO IP 330 - 15, čím spôsobil poškodenej V. G., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 300 €, tedapožiadal iného, aby si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobil tak malú škodu, čímspáchalprečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. a) Trestného zákona formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku mu súd uložil nahradiť poškodenej V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, okr. Galanta, škodu vo výške 300 €. Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd poškodenú V. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. XXX, okr. Galanta, odkázal so zvyškom jej nároku na náhradu škody na civilný proces. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil tým, že sa cíti byť nespravodlivo odsúdený, lebo svedkovia a poškodený tvrdili, že daný skutok obžalovaný nespáchala K. B. na tento skutok nenaviedol. Na verejnom zasadnutí odvolcieho súdu obžalovaný uviedol, že sa cíti nevinný. Nešiel tam preto, aby niečo kradol, chcel buď 20,- Eur alebo hodinky. To bolo všetko. Stará sa o svoju malú dcérku, chodí pracovať na stavby, je polovičný invalid. Keby sa cítil vinný, tak by sa neodvolal.
3. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 4. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je v žiadnej časti dôvodné. 5. Odvolanie obžalovaného je založené na inom hodnotení vykonaných dôkazov ako to v napadnutom rozsudku urobil prvostupňový súd. Obžalovaný sa bráni iba tým, že skutok nespáchal a že svedkovia a aj poškodený nevypovedajú tak, že by ho usvedčovali. Žiadne iné odvolacie dôvody obžalovaný neuviedol a odvolací súd nenašiel v napadnutom rozsudku, ani v konaní, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, iné chyby, na ktoré by bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, podľa ustanovenia § 317 ods. 1, druhá veta Trestného poriadku. 6. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku k hodnoteniu dôkazov uviedol nasledovné. 7. Obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčuje výpoveď svedka K. B. (predtým spoluobžalovaného), ktorú nepriamo potvrdzujú aj ostatní prítomní svedkovia, podľa ktorých opustil byt zakrátko po B. (E. V., Z. E., Q. J.). Rozpory a nejasnosti v ich výpovediach sú vzhľadom na odstup času ako aj ich fyzický stav v čase skutku pochopiteľné a nenaznačujú ich nedôveryhodnosť v podstatných častiach. Súd nemal prečo neveriť výpovedi svedka B., ktorý nemal žiadny motív, aby do tohto „namočil“ aj obžalovaného, a jemu samému takéto krivé obvinenie nijako nepomôže, naopak mu môže len zbytočne priťažiť. Dôveryhodnosti obžalovanému navyše nedodáva ani jeho príbeh s hodinkami, ktorý nikto v prípravnom konaní nespomenul a pred súdom ho spomenul iba svedok E. tak drevenou formou, že to muselo byť dohodnuté s obžalovaným. Takto zistený skutkový stavu veci a okolnosti, ktoré predchádzali spáchaniu trestného činu, i konkrétne následné spáchanie, boli na hlavnom pojednávaní jednoznačne preukázané. Na základe vykonania a zhodnotenia týchto dôkazov týkajúcich sa skutkových zistení dospel súd k záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozsudku, sa stal, že ho spáchal obžalovaný a tak svojim protiprávnym konaním naplnil vyššie uvedené zákonné znaky trestného činu. 8. Hodnoteniu vykonaných dôkazov tak, ako ho urobil prvostupňový súd a ako je opísané v odseku 9 tohto uznesenia, nie je možné zo strany odvolacieho súdu vytknúť žiadnu nesprávnosť alebo nezákonnosť. Postup prvostupňového súdu je v súlade s požiadavkami kladenými na rozsah vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenie v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku. Pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami, alebo sa spravoval hodnotením, ktoré podal obžalovaný vo svojom odvolaní. Pri posúdení vyššie citovaných svedeckých výpovedí v ich vzájomných súvislostiach, je záver tom, že došlo k spáchaniu skutku tak, ako je popísaný v skutkovej vete napadnutého rozsudku, správny. Zhodnotenie pravdivosti jednotlivých svedeckých výpovedí urobil prvostupňový súd správne, na základe logických úvah, ktoré vychádzajú z preukázaných skutočností a nie iba predpokladov a odvolací súd s týmto hodnotením v plnom rozsahu súhlasí. 9. K hodnoteniu vykonaných dôkazov možno dodať, že okrem priamej usvedčujúcej výpovede svedka K. B., ktorého obžalovaný na spáchanie trestného činu krádeže naviedol a ktorý tento trestný čin aj spáchal, sú tu aj výpovede ostatných svedkov, ktorých vyplýva, že o spáchaní trestného činu krádeže im povedal sám B. (svedok H.), resp., iné osoby (svedkyňa J.), že im B. povedal, že ho na tento trestný čin naviedol obžalovaný (svedok E.). Na druhej strane, žiaden z vykonaných dôkazov nie je v rozpore s výpoveďou svedka B., jeho svedeckú výpoveď nespochybňuje, ani nevyvracia. Žiadne z vykonaných
dôkazov tak nemožno použiť na podporu tvrdenia obžalovaného, že trestný čin nespáchal. Naopak, vykonané dôkazy buď obžalovaného zo spáchania skutku priamo usvedčujú (výpoveď svedka B.), alebo výpoveď usvedčujúceho svedka podporujú (výpovede svedkov H., J., E.). 10. Uvedené dôkazy dostatočne preukazujú vinu obžalovaného zo spáchania skutku, v rozsahu, ktorý nepripúšťa rozumné pochybnosti. 11. Skutkový stav tak, ako ho zistil prvostupňový súd, potom napĺňa všetky zákonné znaky prečinu, ako ho vo výrokovej časti napadnutého výroku o vine právne kvalifikoval prvostupňový súd. Nakoľko odvolací súd nezistil v hodnotení vykonaných dôkazov žiadnu nesprávnosť, ktorá by sa premietla do výroku o vine napadnutého rozsudku, považuje výrok o vine obžalovaného za správny a zákonný. 12. Pokiaľ ide o výrok o treste a spôsobe jeho výkonu, obžalovaný neuviedol v odvolaní žiadne konkrétne námietky. Prvostupňový súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace, v rámci správne stanovenej trestnej sadzby. Z tohto pohľadu nemožno uloženému trestu, pokiaľ ide o jeho výšku, nič vytknúť. Prvostupňový súd správne poukázal na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť a jeho postoj k prejednávanej veci, tieto skutočnosti aj správne vyhodnotil a uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody, pri dolnej hranici trestnej sadzby. V podrobnostiach odkazuje odvolací súd na príslušnú časť odôvodnenia napadnutého rozsudku, bez potreby jej opakovania. 13. Zaradenie obžalovaného na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona je správne odôvodnené a vyplýva z dostatočne vykonaného dokazovania. 14. Vzhľadom na zistené skutočnosti odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné a preto ho zamietol podľa § 319 Trestného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.