Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Cb-33-2020.pdf
PDF · 117 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-17Cb/33/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Máriou Sukovskou v spore žalobcu H Point, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 11, IČO: 43 838 286, právne zastúpeného AZARIOVÁ&RUŽBAŠAN Law firm, s.r.o. so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group so sídlom v Bratislave, Štefánikova 17, IČO: 31 595 545, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, v konaní o zaplatenie 260,63 € s príslušenstvom, takto rozhodol
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 260,63 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 146,38 € od 22.12.2019 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 114,25 € od 25.12.2019 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobca má proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 21.03.2020 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 260,63 € s príslušenstvom titulom náhrady škody.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 27.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle (ďalej len „MV“) Renault GRAND SCENIC, EČV: E., ktoré v čase nehody patrilo poškodenej Gabriele Ambriškovej, ktorá sa medzi časom vydala a zmenila si meno na O. E., H.. XX.XX.XXXX, C. D.Á. XX/XXX, XXX XX N. (ďalej len „poškodená“). Poškodená mala v čase škodovej udalosti uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodená si dala MV opraviť u žalobcu, náklady na opravu MV boli vo výške 4.815,61 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 06.12.2019 žalovaným oznámené, že dňa 06.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti predstavuje sumu 4.815,61 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 4.669,23 €. Táto neuznaná suma vo výške 146,38 € bola poškodenou postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam poistnej udalosti: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané originálne náhradné diely, primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 €/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Rozdiel
medzi faktúrou a kalkuláciou AUDATEX bol odpočítaný z poistného plnenia.“ Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 4.699,23 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 146,38 €. Rovnako tak dňa 12.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle poškodenej, teda na - Renault GRAND SCENIC, EČV: E.. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne nahlásená, ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. XXXXXXXXXX. Poškodená si dala MV opraviť u žalobcu, náklady na opravu MV boli vo výške 541,88 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXX. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 09.12.2019 žalovaným oznámené, že dňa 09.12.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti predstavuje sumu 541,88 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 427,63 €. Celková nepriznaná suma je vo výške 114,25 €. Táto neuznaná suma vo výške 114,25 € bola poškodenou postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 10.03.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam poistnej udalosti: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 24,00 €/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%) - uvedené tvorí rozdiel medzi faktúrou a plnením poisťovne.“ Skutočnosti uvádzané žalovaným v oznámení o poistnom plnení a vo vyjadrení nemajú zákonný ani zmluvný podklad a ich cieľom je iba účelovo vyhnúť sa vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. K deleniu servisov na autorizované a neautorizované poukázal žalobca na prax a usmernia Európskej únie. Rozsah náhrady škody je vždy závislý na objektívnych skutočnostiach. Žalobca si účtoval pri MV normohodinu 25,00 € bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v danom regióne porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto žalobca považoval za nedôvodné, že cena práce nebola uznaná v plnej výške. Takýto postup žalovaného je podľa názoru žalobcu v hrubom rozpore s platnou právnou úpravou, judikatúrou, ale napokon aj vlastnou praxou žalovaného. Na základe uvedeného si žalobcom uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, a to v celkovej výške 260,63 € s príslušenstvom. Nárok na úhradu úrokov z omeškania odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 517 ods. 1. a2. OZ ako i § 797 ods. 3 prvá veta OZ.
3. Na preukázanie tvrdených skutočností žalobca predložil cenník servisných služieb, faktúru č. XXXXXXX a č. XXXXXXX, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 09.12.2019 a zo dňa 06.12.2019, Splnomocnenie, zápis o poškodení motorového vozidla, Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2020, Všeobecné a osobitné poistné podmienky pre havarijné poistenie motorových vozidiel, kalkulácie.
4. Upomínací súd vydal vo veci dňa 15.04.2020 pod sp.zn. 24Up/608/2020 platobný rozkaz, ktorý bol zrušený podaním odporu žalovaným (§ 11 ods.1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní). V dôsledku návrhu žalobcu na pokračovanie v konaní bola vec dňa 12.08.2020 postúpená tunajšiemu súdu ako sporovému súdu príslušnému na prejednanie veci v zmysle Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
5. Žalovaný v odpore uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Poukázal na to, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku žalobcu nebola žalovanému doručená, preto nárok žalobcu žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný v podanom odpore namietal, že podaná žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované § 132 CSP, keďže žalobca mal v žalobnom návrhu označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však nie je postačujúce. Podľa žalovaného žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodená mala voči žalobcovi záväzok spočívajúci v neuhradenej faktúre. Poškodená predstavovala dlžníka žalobcu a nemohola so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na neexistujúci predmet postúpenia žalovaný považuje právny úkon postúpenia pohľadávky za absolútne neplatný podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 20/2007, v zmysle ktorého absolútne neplatný právny úkon je právny
úkon, ktorý nie je dovolený. O nedovolenosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia pohľadávky. V predloženej zmluve je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá je následne premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak tu absentuje naplnenie cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet zmluvy) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Predmet zmluvy je pritom potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný Z uvedených dôvodov mal za to, že nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
6. Žalobca reagoval na podaný odpor žalovaného tak, že žaloba obsahuje podstatné náležitosti a žalobca označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností v zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku. Škodové udalosti presne, jasne špecifikoval, zrozumiteľne tak, aby neboli zameniteľné s inými udalosťami (škodovými, poistnými) evidovanými u žalovaného. Okrem iného uviedol, že sám žalovaný uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporným je len rozsah náhrady škody. K aktívnej vecnej legitimácii zaujal stanovisko, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodená nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla plnil časť výšky škody. Žalovaný tak písomne uznal dlh, čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu, vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. K namietanej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že predmetná zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Žalovaný tak v podanom odpore nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu. K nároku žalobcu uviedol, že žalovaný svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Poukázal taktiež na ustanovenia § 153 ods. 1 a 2 CSP.
7. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 14.03.2022 za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu. V záverečnom vyjadrení právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že má za to, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o krátení poistného plnenia, zo strany žalovaného nebola ani popretá dôvodnosť nároku. Poškodený si splnil všetky zákonné povinnosti v súvislosti s dopravnou nehodou a preukazovaním náhrady škody, napriek tomu mu nebola uhradená škoda v plnom rozsahu. Navyše žalovaný rozlišuje autoservisy za autorizované a neautorizované, čo je v rozpore so zákonom a judikatúrou. Žalovaný nedôvodne krátil poistné plnenie, preto žalobca trvá na podanej žalobe a žiada súd, aby žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi celú žalovanú istinu s príslušenstvom ako aj nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100 %. V ostatnej časti poukázala v plnom rozsahu na žalobu a doterajšie vyjadrenia vo veci. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil podaním z 11.03.2022 z dôvodu pretrvávania mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia z dôvodu ochorenia COVID - 19. V predmetnom podaní oznámil súdu, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. 8. Súd sa oboznámil so skutkovými okolnosťami uvádzanými stranami sporu a k nim doloženými listinnými dôkazmi za účelom vykonania dokazovania a zistenia skutkového stavu, pričom nevykonával dokazovanie ku skutočnostiam, ktoré strany sporu vzájomne nenamietali (žalovaný sa ku skutkovým okolnostiam vôbec nevyjadril). Na základe uvedeného považuje súd za nesporné, že dňa 12.05.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného predstavuje sumu 541,88 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 427,63 €. Pohľadávka vo výške rozdielu medzi fakturovaným a poskytnutým plnením bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 10.03.2020. Dňa 27.06.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda. Poškodený si dal svoje motorové vozidlo opraviť u žalobcu. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného predstavuje sumu 4815,61 €. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola vo výške 4669,23,-€. Pohľadávka vo výške rozdielu medzi fakturovaným a poskytnutým plnením bola postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2020. Sporným je úplnosť návrhu, vecná legitimácia žalobcu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok.
9. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
Podľa § 790 OZ poistiť možno najmä: a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Podľa § 822 OZ z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený zodpovedá.
V zmysle § 789 ods.2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
Podľa § 3 ods.1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „PZP“), podľa ktorého povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.
Podľa § 4 ods.1 zákona o PZP poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa § 4 ods.2, ods.4 zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods.6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods.7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods.8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 442 ods.1, § 443 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu (viď R 55/1971).
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 37 ods.1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Úvodom súd poukazuje na skutočnosť, že hoci bola táto vec zapísaná do oddelenia „Cb“ súdneho registra t.j. do registra pre veci obchodnoprávne, nejedná sa o obchodnoprávny spor, keďže pohľadávka nevznikla z obchodného záväzkového vzťahu, a preto vec právne posúdil podľa tých zákonných ustanovení, ktoré sa na danú vec vzťahujú.
11. Žalovaný tvrdil, že podaná žaloba nie je dostatočne určitá a nespĺňa náležitosti riadnej žaloby v zmysle § 132 CSP, pretože v rámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva žalobný nárok, žalobca nešpecifikoval základné údaje o priebehu škodovej udalosti a ani ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. V žalobe podanej žalobcom sú uvedené všetky náležitosti žaloby ako to predpokladá § 132 CSP, vrátane opisu rozhodujúcich skutočností, z ktorých žalobca vyvodzuje ním uplatnený nárok. Uvedenú námietku žalovaného súd považuje za nedôvodnú.
12. Žalovaný tiež namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní tvrdiac, že poškodená ako dlžník žalobcu nemohla so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Predmet zmluvy považoval za rozporuplný, nejasný a presne nešpecifikovaný. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Otázku vecnej legitimácie súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok aktívnej či
pasívnej vecnej legitimácie bez ďalšieho vždy vedie k zamietnutiu žaloby (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/110/2017).
13. Zo zmlúv o postúpení pohľadávok zo dňa 10.03.2020 nepochybne vyplýva, že ňou poškodený postúpil na žalobcu pohľadávky voči žalovanému vo výške 114,25 € a 146,38 €, teda spolu vo výške 260,63 € predstavujúce škodu neuhradenú žalovaným. Zo zmlúv vyplýva jednoznačne vôľa poškodenej smerujúca k postúpeniu predmetných pohľadávok na žalobcu. Predmet postúpenia je v zmluvách jasne, zrozumiteľne a nezameniteľne špecifikovaný.
14. Žalobcom predložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú všetky zákonom stanovené náležitosti - je určito označený postupca, postupník, pohľadávka a jej právny dôvod. Zmluvy sú datované a podpísané zmluvnými stranami. Nie je dôvodné tvrdenie žalovaného, že pôvodné pohľadávky neexistovali. Je nepochybné, že predmetom postúpenia sú pohľadávky predstavujúce časť vyfakturovanej a žalovaným nezaplatenej škody (viď rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 3Cob/45/2018 z 27.6.2019).
15. V danej veci mal postupca voči žalovanému pohľadávky z titulu poistnej zmluvy, a to nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom, ktorý vykonal opravu. Predmetné pohľadávky boli následne nepochybne postúpené na žalobcu. Uvedené zmluvy, ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nepovažuje za neplatné právne úkony.
16. Súd zároveň dopĺňa, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, čo konštatuje aj Ústavný súd SR v náleze zo dňa 1.4.2015, sp. zn. I. ÚS 640/2014: “... jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmluvy, pred takým výkladom, ktorý vedie k neplatnosti, ak do úvahy prichádzajú obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy.... Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou.“
17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považuje za nespornú aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, a preto aj túto námietku žalovaného vyhodnotil ako nedôvodnú.
18. Na základe vykonaného dokazovania súd považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný. V konaní nebola sporná existencia poistného vzťahu, na základe ktorého bol žalovaný povinný v prípade vzniku poistnej udalosti nahradiť škodu spôsobenú poisteným poškodenej. Tiež nebol sporným vznik poistnej udalosti, ani výška škody, ktorá prevádzkou poistného motorového vozidla vznikla poškodenému. Existenciu týchto skutočností mal súd za preukázanú faktúrami servisu, z ktorých jednoznačne vyplýva výška vzniknutej škody 4.815,61 € ako aj 541,88 €. Ako vyplýva z predchádzajúcich odsekov odôvodnenia, žalobca je v dôsledku postúpenia predmetnej pohľadávky oprávneným subjektom na uplatnenie žalovanej sumy.
19. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovaných mechanických a lakovacích prác súd uvádza, že žalovaného v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať primeranosť ním uvedených nákladov na normohodinu práce a uviesť na základe čoho považuje žalobcom požadovanú sumu za normohodinu práce za neprimeranú. Žalovaný však nepreukázal, že by v danom regióne, prípadne kdekoľvek v Slovenskej republike, existoval autoservis, ktorý by realizoval opravu poškodení motorového vozidla rovnakej značky za sumu nižšiu, ako jednotkovú cenu práce vo výške 25,- € bez DPH za normohodinu. Žalovaný teda nepreukázal a ani netvrdil existenciu takého autoservisu, ktorý by bol v ním tvrdenej cenovej úrovni (20,- € bez DPH a 24,- € bez DPH) schopný relevantné servisné práce zrealizovať. Námietka žalovaného tak zostala len v rovine tvrdenia a žalovaný neuniesol o nej dôkazné bremeno, na rozdiel od žalobcu, ktorý preukázal náklady na opravu poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla predloženou faktúrou. Žalovaný, hoci bol povinný postupovať pri likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou, netvrdil, že v procese likvidácie poistnej udalosti odporučil poškodenému - poistenému autoservis pre daný typ a značku v regióne, v ktorom by bolo možné realizovať opravu poškodení motorového vozidla poškodeného v jednotkovej cene práce nižšej ako 25,-€ bez DPH a na takýto servis (ak existuje) nepoukázal ani vo svojich vyjadreniach. Za takýchto súvislostí sa potom súdu žalovaným tvrdené skutkové okolnosti ceny servisných prác javia ako hypotetické a bez reálneho základu.
20. Pre úplnosť súd dodáva, že správanie poškodenej ako poisteného len viedlo k tomu, aby obnovil stav poškodeného vozidla, ktorý tu bol pred poistnou udalosťou, a pokiaľ v zmysle takého správania a konania jej vznikli relevantné náklady na vykonanú opravu, tak je dôvodné zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávneného záujmu žalobcu - ako strany konania, ktorému sa práve súdnym rozhodnutím zabezpečí náhrada plnenia, na ktoré sa poistenie vzťahovalo, k vynaloženiu ktorého bol žalobca donútený poistnou udalosťou.
21. Žalobca (resp. poškodený) teda riadne zdokladoval, že došlo k poškodeniu motorového vozidla, ktoré bolo opravené, ako aj výšku škody predloženými faktúrami autoservisu, teda si splnil svoje zákonné povinnosti, keď po vzniku poistnej udalosti si uplatnil poistné plnenie a predložil doklady v súvislosti s opravou motorového vozidla. Žalovaný zároveň nepreukázal kvalifikovaný právny dôvod krátenia poistného plnenia, t. j. bezdôvodne znížil požadované poistné plnenie, aj keď ho v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, pretože z týchto tvrdení vyvodzoval priaznivé dôsledky pre seba. Súd preto žalovaného zaviazal na doplatenie poistného plnenia v sume 260,63 €, teda na sumu, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie.
22. Žalovaný bol teda povinný uhradiť poistné plnenie vo výške 260,63 €. Ak žalovaný odmietol nezákonným spôsobom plniť poistné plnenie, musí znášať sankcie s tým spojené v podobe zákonných úrokov z omeškania, a to počnúc uplynutím lehoty v § 11 ods.7 zákona o PZP.
23. Podľa § 517 ods. 1, veta prvá a ods. 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Žalobca žiadal priznať úroky z omeškania počnúc 22.12.2019 a 25.12.2019, vychádzajúc z Oznámení o poistnom plnení zo dňa 06.12.2019 a 09.12.2019 v súlade s § 11 ods. 7 zákona o PZP. Žalovaný bol povinný poskytnúť právnemu predchodcovi žalobcu (a následne aj žalobcovi, na ktorého bola pohľadávka postúpená spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými) poistné plnenie v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia škodovej udalosti. Žalovaný ukončil vyšetrenie škodových udalostí dňa 06.12.2019 a 09.12.2019. Posledným dňom 15-dňovej lehoty bol 21.12.2019 a 24.12.2019. Ak žalovaný neposkytol poistné plnenie do 21.12.2019 a 24.12.2019, dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania. V prvý deň omeškania 22.12.2019 a 25.12.2019 bola úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0%, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 146,38 € od 22.12.2019 až do zaplatenia a zo sumy 114,25 € od 25.12.2019 až do zaplatenia.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Nakoľko bol žalobca v konaní plne úspešný, bola mu voči žalovanému priznaná náhrada trov konania v celom rozsahu. Súd nezistil žiadne okolnosti odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Košice - okolie v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.