Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-7Sa/52/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX. XXXX XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX C., zastúpeného: JUDr. Ondrej Krempaský, advokát so sídlom Račianska 66, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 19. júna 2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X z 19. júna 2020 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania voči žalovanej v celom rozsahu.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Žiadosťou spísanou 2. januára 2020 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku od 2. januára 2020. Prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 3. februára 2020 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) priznala podľa , a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“ alebo „ZSP“) žalobcovi od 2. apríla 2019 starobný dôchodok v sume XXX,XX eur. Z odôvodnenia okrem iného vyplýva, že žalobca ku dňu vzniku nároku na dôchodok, k 16. decembru 2019, získal 6954 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo na účely výpočtu starobného dôchodku je 19,0521 rokov dôchodkového poistenia. V rozhodujúcom období úhrnom získal 5 510 dní dôchodkového poistenia, to znamená 15,0959 rokov dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body boli uvedené v osobnom liste, ktorý tvorí prílohu rozhodnutia a je jeho neoddeliteľnou súčasťou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal nezohľadnenie doby služobného pomeru v colnej správe pre nárok na starobný dôchodok a pre určenie sumy starobného dôchodku a žiadal zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia získanú aj vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 215 ods. 4 ZSP, vydal podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 19. júna 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Druhostupňový orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval priebeh administratívneho konania, ako aj uviedol výpočet starobného dôchodku. Skonštatoval, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok, predložených dokladov a na základe údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Považoval za nesporné, že žalobca získal dobu dôchodkového poistenia v osobitnom systéme dôchodkového poistenia, a to výkonom služby colníka v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok. Poukázal, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v Banskej Bystrici č. 303397/2019 z 30. mája 2019 je žalobca od 1. januára 2004 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Na účely priznania výsluhového dôchodku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu štátnej služby potvrdená Colným úradom Bratislava pod sp. č. -520140 z 31. decembra 2003, a to doba trvania služobného pomeru colníka od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977, od 1. januára 1980 do 30. júna 1998, od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitým predpisom od 1. januára 1978 do 31. decembra 1979, celkovo 27 rokov a 122 dní. Zamestnanie – funkcia colník nebolo zaradené v I. ani v II. pracovnej kategórii, a teda žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii a ani dobu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Ďalej správny orgán druhého stupňa vychádzal z názoru, že žalobca získal obdobie výkonu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, s poukazom na a ZSP sa preto doba služobného pomeru od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977, od 1. januára 1980 do 30. júna 1998, od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003 a doba trvania základnej vojenskej služby od 1. januára 1978 do 31. decembra 1979 nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto nebola žalobcovi na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy zhodnotená. Poukázal, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú preto splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“).

II. Žaloba a jej dôvody

4. Proti rozhodnutiu žalovanej podal žalobca včas žalobu z 24. júna 2020 a žiadal, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na plnú náhradu trov konania. Namietal, že žalovaná aj prvostupňový orgán konali v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, ako aj s rozsiahlou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá jednoznačným spôsobom zjednotila aplikačnú prax v skutkovo aj právne totožných veciach, pričom z citovaného ustanovenia a aj judikatúry NS SR, ktorou sa riadi pri svojej rozhodovacej činnosti nielen NS SR ale aj krajské súdy vyplýva, že výsluhovým dôchodcom je možné starobný dôchodok krátiť a nie ho nepriznať vôbec. Považoval právne posúdenie veci prvostupňovým orgánom a žalovanou za rozporné s § 66 ods. 1 v spojení s § 60, § 61, § 62 a § 63 ZSP, nezodpovedajúce skutkovému stavu ani listinným dôkazom, ktoré sú založené v dávkovom spise a z ktorého pri rozhodovaní žalovaná aj prvostupňový orgán vychádzali. Poukázal, že dosiahol dôchodkový vek 62 rokov pripočítaním 6 mesiacov dňa 16. decembra 2019 a jeho celková doba poistenia, ku dňu dosiahnutia dôchodkového veku, je 46 rokov a 41 dní (19 rokov a 19 dní + 27 rokov a 22 dní hodnotených pri priznaní výsluhového dôchodku) a nie ako uvádza poisťovňa 19 rokov a 19 dní, z ktorej vychádzala pri určovaní výšky starobného dôchodku. V dôsledku nesprávneho posúdenia celkovej doby dôchodkového poistenia sú všetky závery poisťovne uvedené v odôvodnení nesprávne. Žalobca tiež poukázal, že nemôže byť sporné, že splnil obidve zákonné podmienky na priznanie starobného dôchodku, t.j. dosiahol dôchodkový vek a celkovo bol dôchodkovo poistený viac ako 15 rokov, ako aj nemôže byť sporné, že žalovaná pri určovaní výšky starobného dôchodku nevychádzala z celej doby dôchodkového poistenia. Považoval právny názor žalovanej za rozporný s § 274 ZSP ako aj s ustálenou judikatúrou, ak žalovaná s poukazom na citované ustanovenie tvrdí, že nemôže vychádzať z judikatúry, pretože táto sa vzťahuje len na výsluhových dôchodcov, ktorí boli zaradení v I. alebo II. kategórii činnosti. Bol toho názoru, že ani z jedného rozsudku nie je možné odvodiť závery, na ktorých žalovaná a prvostupňový orgán založili svoje rozhodnutie. Žalobca podporoval svoj právny názor rozsudkami NS

SR sp. zn. ako aj sp. zn. , z ktorých v žalobe aj citoval. Žalobca následne v žalobe uviedol ďalšie rozsudky NS SR, ktoré sa majú týkať rovnakých skutkových a právnych vecí, ako je prejednávaná vec, ako aj rozsudky krajských súdov. Bol preto toho názoru, že žalovaná celkovú dobu dôchodkového poistenia posúdila v rozpore s právnymi predpismi, na ktoré bolo poukázané a v rozpore s rozhodovacou praxou NS SR, ktorý rozsudkom sp. zn. z 15. apríla 2015 jednoznačne potvrdil, že aj judikatúra pred vydaním tohto rozsudku sa vzťahuje na všetkých výsluhových dôchodcov bez rozdielu a že je záväzná nielen pre súdy nižšieho stupňa, ale aj pre žalovanú. Z novších rozhodnutí NS SR poukázal na rozsudky sp. zn. z 28. februára 2018 a sp. zn. z 29. októbra 2019.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

5. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe z 13. júla 2020 navrhla súdu, aby správnu žalobu zamietol. Zotrvala na právnom posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok uvedený v napadnutom rozhodnutí. Poukázala, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 62 rokov, teda dňom 16. decembra 2019. K uvedenému dňu získal 6 954 dní obdobia dôchodkového poistenia, teda 19 rokov a 19 dní. Na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy, dosiahnuté v rozhodujúcom období, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, a to na základe údajov, uvedených žalobcom v žiadosti o dôchodok, priložených dokladov a na základe údajov, nachádzajúcich sa v informačnom systéme žalovanej. Taktiež poukázala, že podľa rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa 30. mája 2019 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok a na nárok na výsluhový dôchodok bola započítaná doba 27 rokov a 122 dní, zaradená do III. pracovnej kategórie.

6. Zdôraznila, že žalobca nevykonával službu colníka vo zvýhodnenej kategórii funkcií, preto nie sú splnené podmienky pre zníženie dôchodkového veku a nie je možné pri posudzovaní jeho nároku na starobný dôchodok postupovať podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Skonštatovala, že žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, a preto obdobie služobného pomeru podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 ZSP nie je obdobím dôchodkového poistenia, a nemožno ho pre nárok na starobný dôchodok hodnotiť. Hodnotenie doby výkonu služby a hrubých zárobkov, dosiahnutých počas trvania služobného pomeru sa podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahuje len na tých poistencov, ktorým sa podľa § 274 ZSP zachovávajú nároky, vyplývajúce zo zaradenia doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok alebo výsluhový dôchodok, pretože podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nároky vyplývajúce zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie, resp. kategórie funkcií, nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku.

7. Poukazovanie žalobcu na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. považovala za nedôvodné, nakoľko predmetný rozsudok sa týka skutkovo odlišnej veci, a preto v prípade žalobcu nie je možné postupovať v zmysle uvedeného rozsudku. Rovnako poukazovanie žalobcu na iné rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky považovala za nedôvodné, nakoľko právny názor, vyslovený v týchto rozsudkoch, doteraz nebol zovšeobecnený, a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu.

8. Žalobca vo svojej replike zo 14. augusta 2020 zotrval na dôvodoch žaloby, pre ktoré považuje rozhodnutie žalovanej ako aj prvostupňového orgánu za nezákonné. Poukázal, že žalovaná odmieta rozhodovaciu činnosť krajských súdov aj NS SR, na ktorú v podanej žalobe poukázal a ktorá nesporne potvrdzuje, že zaradenie do I. alebo II. kategórie nemá vplyv na posudzovanie celkovej doby dôchodkového poistenia, ktorú žalovaná u colníkov posudzuje ináč, ako u výsluhových dôchodcov v týchto kategóriách. Žalovaná podľa názoru žalobcu prehliada tú skutočnosť, že až do účinnosti , bol žalobca, rovnako ako výsluhoví dôchodcovia zaradení v I. a II. kategórií, sociálne zabezpečený. Prijatím tohto došlo k tomu, že výsluhový dôchodok sa priznáva len za tú dobu poistenia, počas ktorej bol žalobca v služobnom pomere. Poukázal, že žalovaná stotožňuje celkovú dobu dôchodkového poistenia s dobou poistenia hodnotenou pri posudzovaní nároku na výsluhový

dôchodok. Zdôraznil, že § 274 ZSP o ktorý opiera žalovaná svoje závery, nie je ustanovenie, na základe ktorého sa posudzuje celková doba dôchodkového poistenia, ale ustanovenie, ktoré výsluhovým dôchodcom zaradeným do I. alebo II. kategórie zachováva nárok na skorší odchod do dôchodku, tzn., že pre nich neplatí všeobecná doba dôchodkového veku.

9. Žalovaná sa k replike žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nevyjadrila.

III. Relevantná právna úprava

10. Podľa , (ďalej aj „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

11. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

12. Podľa § 1 ods. 3 ZSP tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov 1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, 1b) vojakov mimoriadnej služby 1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Podľa § 60 ods. 2, 10 ZSP obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Rok dôchodkového poistenia je 365 dní dôchodkového poistenia.

14. Podľa § 65 ods. 1, 2 ZSP poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.

15. Podľa § 255 ods. 5 ZSP za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.

16. Podľa § 274 ods. 1 ZSP nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

17. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ČSSR bol ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 v Zbierke zákonov, pre ČSFR nadobudol platnosť 11.01.1991); ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

18. Správny súd v Bratislave predovšetkým konštatuje, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Podľa zákona o správnych súdov správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. V zmysle zákona o správnych súdov prešla právomoc z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 15Sa a následne v dôsledku personálnej zmeny obsadenia súdu sudcami bola dňa 31. októbra 2023 náhodným výberom pridelená do samosudcovského oddelenia 17Sa.

19. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [ , a ], za splnenia podmienok podľa a vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutie trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci. Správny súd preto rozhodnutie žalovanej podľa zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie ( prvá veta ).

20. V rámci súdneho prieskumu po oboznámení sa s podaniami účastníkov konania, s obsahom pripojeného administratívneho spisu, najmä s napadnutými rozhodnutiami, s potvrdením Finančného riaditeľstva SR č. 303397/2019 z 30. mája 2019 o priznaní výsluhového dôchodku žalobcovi od 1. januára 2004 podľa a o nezaradení funkcie colníka do I. ani do II. pracovnej kategórie podľa rezortných zoznamov, správny súd zistil, že zhodnotená doba výkonu štátnej služby, ktorú potvrdil Colný úrad Bratislava pod sp. č. -520140 z 31. decembra 2003, je doba trvania služobného pomeru colníka od 1. septembra 1976 do 31. decembra 1977, od 1. januára 1980 do 30. júna 1998, od 1. júla 1998 do 31. decembra 2003 a doba výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom od 1. januára 1978 do 31. decembra 1979 (ďalej len „doba výkonu štátnej služby“), pričom celková započítaná doba výkonu štátnej služby činí 27 rokov a 122 dní.

21. Správny súd sa tiež oboznámil s rozhodnutiami uverejnenými v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod R 55/2011, R 53/2011 (sp. zn. ), rozhodnutím NS SR sp. zn. z 15. augusta 2011 publikovaným v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (pod R 83/2013) a ďalšími rozhodnutiami napr. sp. zn. z 15. apríla 2015, sp. zn. z 28. júna 2017, sp. zn. z 23. februára 2017, sp. zn. zo dňa 28. februára 2018 a sp. zn. zo dňa 29. októbra 2019, tiež s rozsudkami krajských súdov v obdobnej veci vychádzajúcimi z ustálenej rozhodovacej praxe NS SR na ktoré poukazoval žalobca vo svojej žalobe a aj s judikatúrou Ústavného súdu SR ako sú rozhodnutia ÚS SR sp. zn. , , , a -19.

22. Správny súd zistil, že žalobcovi nebola pre priznanie nároku a určenia sumy starobného dôchodku podľa ZSP zhodnotená doba výkonu štátnej služby v rozsahu celkom 27 rokov a 122 dní (zaradená v III. pracovnej kategórii), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný mu od 1. januára 2004. Z Osobného listu dôchodkového poistenia ako prílohy prvostupňového rozhodnutia z 3. februára 2020 o priznaní starobného dôchodku vyplýva, že Sociálna poisťovňa mu z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu štátnej služby a nehodnotila ju pre nárok a určenie sumy starobného dôchodku. Zhodnotila iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 19 rokov a 19 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia ku dňu vzniku nároku žalobcu na starobný dôchodok, k 16. decembru 2019 - priznaný od 2. januára 2020.

23. V súvislosti s ústavným právom na primerané hmotné zabezpečenie v starobe správny súd poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. z 24. augusta 2016 v obdobnej veci, podľa ktorého „primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“

24. Spornou v preskúmavanej veci bola otázka započítania, resp. nezapočítania doby zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu a určenie sumy starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 a nasl. ZSP. Pre zodpovedanie žalobných námietok správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí NS SR v obdobných veciach, ktoré predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax.

25. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia/zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti ZSP len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný dôchodok.

26. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia vyplýva, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t.j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené výlučne na hodnotení doby služby poistenca a nehodnotí dobu poistenia, ktorú získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

27. Z právnej vety rozhodnutia NS SR sp. zn. z 15. augusta 2011 publikovaného v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013 (R 83/2013) vyplýva, že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (t.j. policajta a vojaka prípravnej služby, tiež colníka) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky starobného dôchodku. Z rozhodnutia NS SR, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 55/2011 vyplýva právny záver, že výsluhový dôchodok môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na účely výsluhového dôchodku. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, a to v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, maximálne o sumu výsluhového dôchodku.

28. Správny súd konštatuje, že právne posúdenie veci žalovanou, s odkazom na § 274 ZSP je nesprávne a takým je aj konštatovanie, že rozsudky NS SR sú použiteľné len u tých výsluhových dôchodcov, ktorých služba bola zaradená do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie. Pravdou je, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd SR konštatoval, že nároky poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba ich účasti na dôchodkovom poistení, tzn. v oboch poistných systémoch.

29. V rozsudku sp. zn. z 28. februára 2018 NS SR vyslovil: „Odporca (SP) nesprávne založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vo všeobecnom systéme.“..... „ Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné či a akú dobu navrhovateľ získal v I. alebo II. pracovnej kategórii/kategórii funkcií.“..... „Daná judikatúra NS SR nie je

viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa .“

30. Vzájomná podmienenosť výkonu služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií (odkaz žalovanej na § 274 ZSP) s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom ustanovení ZSP a nevyplýva ani z rozhodnutí NS SR. Pre posúdenie nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky, je potrebné zohľadniť celé obdobie jeho dôchodkového poistenia a zárobky, ktoré v rozhodujúcom období dosiahol a v prípade, že je poberateľom výsluhovej dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, ktorá po dovŕšení dôchodkového veku plní funkciu starobného dôchodku primerane k dobe dôchodkového poistenia získanej v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia, je potrebné takto určenú sumu starobného dôchodku (teoretickú) krátiť podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategória) nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia poistenca.

31. Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že na nárok na starobný dôchodok nie je možné vo všeobecnom systéme hodnotiť dobu výkonu služby a vymeriavacie základy dosiahnuté počas doby výkonu služby, nemá oporu v žiadnom zákonnom ustanovení, je nesprávne, a rovnakým, s odkazom na § 255 a § 60 ods. 2 ZSP je aj jej postup pre odôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia, hodnoteného pre určenie sumy jeho starobného dôchodku.

32. Výklad a aplikácia § 60 ods. 2, § 255 ods. 5 a § 274 ZSP žalovanou a jej záver, že doba poistenia získaná v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia nemôže byť žalobcovi zhodnotená na účely starobného dôchodku podľa ZSP, t.j. zo všeobecného systému sociálneho poistenia, sú nesprávne. Výkladom uvedených ustanovení ZSP (, ) vo vyššie opísaných súvislostiach dospel NS SR opakovane k záveru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. R 55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov nevylučuje, aby obdobie výkonu štátnej služby (vojaka z povolania, aj colníka) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a určenie jeho výšky podľa zákona o sociálnom poistení.

33. Zo záverov rozhodnutí NS SR, na ktoré poukázal aj žalobca, vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 ZSP a určenie jeho sumy podľa § 66 ods. 1 ZSP, mu Sociálna poisťovňa mala zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom a aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia, a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku mala potom podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktorý mu bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Žalobcovi by potom vznikol nárok na starobný dôchodok vo výške, ktorá je zistená rozdielom medzi teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku starobného dôchodku by bolo možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

34. Pokiaľ Sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na starobný dôchodok a jeho výšku podľa ZSP absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia/zabezpečenia, malo rozhodnutie za následok, že nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa , zohľadňujúce celé obdobie jeho dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý dovŕšil dôchodkový

vek a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok a následného určenia jeho výšky, je do doby dôchodkového poistenia potrebné započítať aj doby vrátane vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom určení výšky starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Sociálna poisťovňa preto nepostupovala správne, ak pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, v rozsahu 27 rokov a 122 dní doby výkonu štátnej služby, zaradenej v III. pracovnej kategórii, z čoho vyplýva, že žalobou napadnuté rozhodnutie z 19. júna 2020, vrátane prvostupňového rozhodnutia z 3. februára 2020, vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

35. V ďalšom konaní žalovaná opätovne posúdi a prepočíta určenú sumu priznaného starobného dôchodku podľa § 66 ods. 1 ZSP, zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, získané do vzniku nároku na starobný dôchodok k 16. decembru 2019 a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by mu patrila v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracoval iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, dôchodkových a pozostalostných dávkach odpočíta sumu v pomernej časti zodpovedajúcu zhodnotenej dobe služby žalobcu pre výsluhový dôchodok (27 rokov a 122 dní), túto sumu skráti najviac o výšku vyplácanej výsluhovej dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní aj výsluhový dôchodok podľa funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru a bude sa riadiť právnym názorom NS SR vysloveným v prezentovanej judikatúre, z ktorej pri preskúmavaní veci vychádzal aj správny súd.

36. Pre úplnosť správny súd uvádza, že pokiaľ žalovaná bola toho názoru, že právny názor vyslovený v rozsudkoch NS SR doteraz nebol zovšeobecnený a preto nejde o prezentovanú rozhodovaciu prax súdu najvyššej inštancie v skutkovo i právne porovnateľných veciach, ktorá by sa ustálila po určitú dobu, tak je potrebné poukázať na rozhodnutie NS SR z 24. januára 2018 sp. zn. , z ktorého vyplýva že „za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke stanovísk a rozhodnutí najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, vydávanej Najvyšším súdom Slovenskej republiky od 1. 1. 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali... Napokon vzhľadom na je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie“ (pozri bod 11). Uvedený právny názor NS SR ohľadom ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu je rovnako aplikovateľný aj vo vzťahu k ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu v správnom súdnictve.

37. Preto správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovanej z dôvodov podľa pre nesprávne právne posúdenie veci zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie v naznačenom smere. Vzhľadom na kompetencie žalovanej pri náprave pochybení prvostupňového správneho orgánu súd nepovažoval za potrebné z hľadiska dosiahnutia účelu tohto konania zrušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

38. Podľa vety prvej právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

39. Právo na plnú náhradu trov konania správny súd priznal úspešnému žalobcovi podľa , pričom o ich výške bude v zmysle ustanovenia citovaného zákona rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť.

Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( )

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).