Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

34C/33/2020

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci žalobcu: Občianske združenie TOPTECH, so sídlom v Košiciach, Vrátna 710/15, IČO: 42 326 666, proti žalovaným: 1./ Z., bytom v H., H. XXXX/X, 2./ S., bytom v H., K. v spore o neplatnosť právnych úkonov a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 1.10.2020 domáhal, aby súd určil, že 1/ kúpna zmluva, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy I. zo dňa 13.8.2020, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území E., okres H., obec N. je absolútne neplatná a voči nemu neúčinná, 2/ kúpna zmluva medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným 2. rade, ktorej vklad bol povolený rozhodnutím o povolení vkladu kúpnej zmluvy I. zo dňa 4.3.2019, ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXX. v katastrálnom území N., okres H. obec H. je absolútne neplatná a voči nemu neúčinná, 3/ kúpna zmluva zo dňa......., ktorá bola vyznačená Plombou na základe I., ktorej predmetom bol prevod nehnuteľnosti zapísanej na Liste vlastníctva č. XXXXX. v katastrálnom území N., okres H., obec H. je absolútne neplatná a voči nemu neúčinná. Zároveň žalobca žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100%.

2. Spolu so žalobou sa žalobca domáhal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by súd zakázal žalovanému v 2. rade až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať, a teda scudziť, či zaťažiť právami tretích osôb nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území N., okres H. obec H., na LV č. XXXX, pozemok registra U. parcelné číslo XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21m2, stavba radová garáž so súpisným číslom XXXX. na pozemku U. s parcelným číslom XXXX, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 21 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/1 a zakázal žalovanému v 1. rade až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať, a teda scudziť, či zaťažiť právami tretích osôb tieto nehnuteľnosti zapísané v katastrálnom území E. okres H. obec N. na LV č. XXXXX, pozemok registra U. parcelné číslo XXXX/XXX,. zastavená plocha a nádvorie o výmere 43 m2, v spoluvlastníckom podiele 1/1, tiež zakázal žalovanému v 1. rade až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej nakladať, a teda scudziť, zaťažiť právami tretích osôb, či inak meniť vecne i dispozičné majetkovú podstatu nehnuteľností zapísaných v katastrálnom území N., okres H., obec H., na X., pozemok registra U. parcelné číslo XXX, o výmere 18m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, súp. č. XXXX. , v spoluvlastníckom podiele 1/1.

3. Okresný súd Košice I svojím uznesením zo dňa 9.11.2020 návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (I. výrok uznesenia) a o trovách konania o nariadenie neodkladného opatrenia si

vymienil v súlade s ust. rozhodnúť v konečnom rozhodnutí vo veci samej (II. výrok uznesenia).

4. Výzvou zo dňa 20.5.2021 súd prvej inštancie vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 298,50 Eur podľa položky č. 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, a to v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy spolu s poučením podľa ust. citovaného o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v platnom znení, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku, súd konanie zastaví. Žalobcovi bola doručená výzva súdu spolu s pripojeným príkazom na úhradu dňa 5.6.2021.

5. V súlade s uvedeným lehota na zaplatenie súdneho poplatku uplynula žalobcovi dňa 15.6.2021.

6. Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších zmien a doplnkov poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

7. Podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poplatková povinnosť vzniká podaním žaloby, návrhu, odvolania, žaloby na obnovu konania, dovolania, kasačnej sťažnosti alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom žalobca alebo navrhovateľ, odvolateľ, ten, kto podal žalobu na obnovu konania, dovolateľ a ten, kto podal kasačnú sťažnosť,

8. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku (ďalej len "percentná sadzba") alebo pevnou sumou. Ak tento zákon neustanovuje inak, je poplatok za odvolanie päť eur a poplatok za dovolanie 10 eur.

9. Podľa ust. § 8 ods. 1 citovaného zákona poplatok za podanie návrhu alebo žiadosti, poplatok za uplatnenie námietky zaujatosti v konkurznom konaní alebo reštrukturalizačnom konaní podľa osobitného predpisu a poplatok za konanie o dedičstve je splatný vznikom poplatkovej povinnosti.

10. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona poplatky vyberané súdmi, orgánmi štátnej správy súdov a orgánmi prokuratúry sa platia v hotovosti, platobnou kartou, poštovým poukazom, platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS) alebo prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Prostredníctvom technického vybavenia právnickej osoby so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu, ktorá je prevádzkovateľom systému (ďalej len "prevádzkovateľ systému") sa poplatky platia v hotovosti, platobnou kartou alebo platbou prostredníctvom krátkej textovej správy (SMS), ak má na to príslušný orgán vytvorené podmienky. V hotovosti sa môžu platiť poplatky, ak súdy, orgány štátnej správy súdov a orgány prokuratúry majú pre tento spôsob platby poplatku vytvorené podmienky a ak v jednotlivom prípade poplatok neprevyšuje 300 eur, okrem poplatku podľa položky 17, ktorý je možné platiť v hotovosti, aj keď prevyšuje 300 eur. Ak je súd, orgán štátnej správy súdov a orgán prokuratúry zapojený do centrálneho systému evidencie poplatkov, poplatky platené poštovým poukazom, prevodom z účtu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky sa platia na účet prevádzkovateľa systému.

11. Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním žaloby, návrhu na začatie konania, dovolania alebo kasačnej sťažnosti, súd podľa vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí, spravidla v lehote desiatich dní od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

12. Podľa ust. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie.

13. Súd právne uzatvára, že ak dôjde k vzniku poplatkovej povinnosti podľa ust. § 5 ods. 1 písm. a) podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, ktoré sú splatné podľa ust. § 8 ods. 1 dňom

podania, a poplatník si sám poplatkovú povinnosť nesplní, súd ho vyzve na zaplatenie súdneho poplatku výzvou, ktorá musí obsahovať poučenie o možnosti zastavenia konania v prípade nezaplatenia súdneho poplatku v lehote, ktorú určí súd, spravidla v lehote desiatich dní odo dňa doručenia výzvy. Pred samotným vyrubením poplatku formou výzvy na zaplatenie poplatku musí súd zisťovať, či k vzniku poplatkovej povinnosti došlo, teda či nie je poplatník od poplatku oslobodený alebo či konanie nie je od súdneho poplatku vecne oslobodené, resp. či účastník vo svojom podaní nepožiadal o oslobodenie od súdneho poplatku.

14. Keďže predmetné konanie nie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov a žalobca nie je zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov a v žalobe žalobca nepožiadal súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, tunajší súd žalobcu v súlade so zákonom výzvou zo dňa 20.5.2021 vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu vo výške 298,50 Eur v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy. Výzvu prevzal žalobca dňa 5.6.2021. Posledný deň 10 - dňovej lehoty tak pripadol na deň 15.6.2021. Keďže žalobca do uplynutia lehoty na zaplatenie súdneho poplatku, t.j. do 15.6.2021 nepodal návrh na oslobodenie od súdnych poplatkov a súdny poplatok v stanovenej lehote nezaplatil v plnej výške, súd rozhodol tak, že konanie zastavil.

15. Aj keď v danom prípade ide zatiaľ o vzťah štátu a poplatníka, v prejednávanom spore súd rozhodoval uznesením o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť v konečnom rozhodnutí.

16. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

17. V ust. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. stranu, ktorá zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Všeobecne platí, že náhrada trov sporového konania je ovládaná zásadou úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil (pozri uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. júna 2011 vydané pod sp. zn. .)

18. Rozhodovanie o trovách konania je integrálnou súčasťou súdneho konania ako celku a je samo o sebe spôsobilé zasiahnuť do práva strany podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako to dôvodil aj Európsky súd pre ľudské práva v rozhodnutí zo dňa 6.2.1954 vo veci Beer proti Rakúsku, resp. v rozhodnutí zo dňa 7.10.2004 vo veci Bauman proti Rakúsku (č. 30428/96, resp. 76809/01).

19. Ustanovenie vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia. V takom prípade je ten, kto zavinil zastavenie konania povinný nahradiť trovy konania procesnej protistrane. Súd teda musí vždy skúmať, kto má vinu na zastavení konania a podľa toho rozhodnúť o náhrade trov konania.

20. Pri posudzovaní procesného zavinenia použitý výraz ,,zavinenie“ nemožno interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, ktorej príčinou je správanie strany (teda i jej prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby), eventuálne tiež náhoda, a dôsledkom je vznik trov protistrany. Zavinenie zastavenia konania sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. júla 2008 vydaný pod sp. zn. .)

21. Je teda zrejmé, že k zastaveniu konania došlo v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku za podanú žalobu žalobcom, a nie v dôsledku správania sa žalovaných v 1. a 2. rade, čo by zakladalo v danom prípade povinnosť žalobcu uhradiť žalovaným v 1. a 2. rade vzniknuté trovy konania o neodkladnom opatrení. Z obsahu spisu súd zistil, že žalovaným v 1. a 2. rade žiadne trovy v súvislosti s prebiehajúcim súdnym sporom nevznikli.

22. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna

a podľa obsahu spisu jej v konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).

23. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , v ktorom tento uviedol nasledovné: „Dovolací súd považuje za potrebné dodať, že princípu rozumnosti v práve (princíp „zdravého rozumu“) chrániaceho hodnotu racionality, vyvoditeľného z idey právneho štátu v zmysle , a tiež princípu efektivity vyplývajúceho z Čl. 17 , nezodpovedá taká interpretácia a aplikácia ustanovenia a , výsledkom ktorej je rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu má nárok na náhradu trov konania, hoci je v čase rozhodovania súdu zrejmé, že jej žiadne trovy nevznikli a už ani vzniknúť nemôžu, a tiež následné rozhodnutie súdu obsahujúce výrok, že strana sporu je povinná zaplatiť druhej strane náhradu trov konania vo výške 0,00 €. Takéto výroky sú za danej situácie rozporné a nerešpektujúce zásadu podľa ktorej z nemožného právo (nárok, záväzok) nevznikne, resp. že k nemožnému sa neprihliada (impossibilium nulla obligatio est - nemožné nezakladá záväzok - D 50,17 185 - Celsus). Odporujú zároveň všeobecnému poznaniu, že „z ničoho nič nevznikne“ (Lukretius). Navyše rozhodnutie súdu ukladajúce povinnosť plniť, ktoré je v skutočnosti rozhodnutím o uložení povinnosti neplniť (resp. rozhodnutie ukladajúce povinnosť plnenia a zároveň neplnenia), oslabuje autoritu súdov a dôveryhodnosť výkonu súdnictva.“

24. Súd preto s použitím Základných princípov Čl. 4 ods. 2 aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaných v 1. a 2. rade rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s Čl. 17 Základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.2.2018, sp. zn. ).

25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, že konanie zastavil a žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov zastaveného konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku o zastavení konania nie je prípustné odvolanie.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach ( ust. ).

Podľa ust. sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. a ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.